Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. október 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35T/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012193
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125012193.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci
obžalovaných: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., 2. C. D., nar. XX.XX.XXXX v Gelnici, 3. E. F., nar.
XX.XX.XXXX v G., H. B., nar 05.10.1994 v Žehre, pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa §
20 k § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní v Trnave, dňa 24.10.2025 , takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1. A. B., nar. XX.XX.XXXX v B.
trvalé bydlisko: , Trnava
t. č. ÚVTOS Leopoldov

2. C. D., nar. XX.XX.XXXX v I.

trvalé bydlisko: Farárske 6417/21, 917 01 Trnava, Slovensko
t. č. ÚVV Leopoldov

3. E. F., nar. XX.XX.XXXX v G.
trvalé bydlisko: , Trnava
t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,

4. Rastislav Kandrač, nar 05.10.1994 v Žehre
trvalé bydlisko: Farárske 6417/22, 917 01 Trnava, Slovensko
t. č. ÚVTOS Leopoldov,

u z n á v a j ú s a z a v i n n n ý ch , ž e

obžalovaní A. B., H. B., E. F. a C. D. dňa 18. apríla 2025 v čase približne od 21:38 h do 21:40 h v G. J. K.
I. I. na asfaltovom chodníku pred vchodom do bytového domu č. 6001/2 v prítomnosti minimálne ďalších
šiestich osôb po predchádzajúcej dohode a vo vzájomnej súčinnosti fyzicky napadli poškodeného H.
F. tým spôsobom, že najskôr obžalovaný A. B. pristúpil odzadu k poškodenému a jedenkrát ho udrel
bejzbalovou pálkou do oblasti chrbta a zadnej časti krku, po čom obžalovanému vypadla pálka z ruky na
zem, následne k nim prišli ďalší traja obžalovaní H. B., E. F. a C. D., ktorí spoločne s obžalovaným A. B.

opakovane a viacnásobne poškodeného udierali rukami zovretými v päsť do oblasti hlavy a tela, počas
bitia H. F. zhodili na zem, kde pokračovali v jeho fyzickom napádaní, poškodeného ako sa nachádzal
na zemi opakovane a viacnásobne udierali rukami zovretými v päsť a kopali nohami do oblasti hlavy
a rôznych častí tela, obžalovaný H. B. naviac poškodeného dvakrát udrel drevenou palicou do oblasti
tela, pričom v priebehu fyzického útoku poškodenému ležiacemu na zemi vypadol z vrecka mobilný
telefón zn. Infinix, čo využila bližšie neurčená osoba, o ktorej vine doposiaľ rozhodnuté nebolo, ktorá
mala prísť na miesto s ostatnými obžalovanými a mala sa pohybovať počas bitky v ich v bezprostrednej

blízkosti, a ktorá mala odcudziť uvedený mobilný telefón tak, že ho mala zdvihnúť zo zeme, vložiť sitelefón do vrecka svojej bundy a po skončení útoku s ním mala odísť preč, čím obžalovaní A. B., H.
B., E. F. a C. D. spôsobili H. F. zranenia pomliaždenie hlavy, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie
prednej brušnej steny a bodnú ranu predkolenia vľavo, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 10 dní

a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v období od 18.04.2025 do 28.04.2025 v oblasti fyzickej
záťaže, mobility, v úkonoch sebaobsluhy, duševnej pracovnej činnosti, pri prácach v domácnosti, pri
vykonávaní nevyhnutných životných a hygienických úkonov, bližšie neurčená osoba, o ktorej vine
doposiaľ rozhodnuté nebolo odcudzením mobilného telefónu mala spôsobiť H. F. škodu vo výške 30 €,
t e d a

obžalovaní: A. B., C. D., E. F. a H. B.,

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,
- spoločným konaním sa dopustili fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že
napadli iného a čin spáchali závažnejším spôsobom konania-so zbraňou,

č í m s p á c h a l i
obžalovaní: A. B., C. D., E. F. a H. B.,

- prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 odsek 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b)

Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona,

Za to sa
o d s u d z u j ú :
Obžalovaný A. B.

Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 74 ods. 1 Trestného zákona sa
obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Obžalovaný C. D.
Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m)

Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný E. F.
Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný H. B.
Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m)

Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaní A. B., C. D., E. F. a H. B. povinní spoločne
a nerozdielne nahradiť poškodenej spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova
10, Bratislava, IČO: 36 284 831, škodu vo výške 168,27 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní boli obžalovaní poučení, že môžu ku
skutku, ktorý sa im kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako aj
po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu podľa §
257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaní vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedených v obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 15.08.2025, sp. zn. 2Pv 168/25/2207-79.

I. Prijatie vyhlásenia obžalovaných o vine

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na
položené otázky obaja obžalovaní odpovedali „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať

ich vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaných o uznaní viny zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia ich skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne
tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože
boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestných činov, t.j. subjekt, subjektívna stránka,
objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov

dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaných s tým, že
dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výrokom o treste, o ochrannom opatrení a náhrade
škody.

II. Výroky o treste a ochrannom opatrení

Po prijatí vyhlásenia obžalovaných bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku

o treste a ochrannom opatrení, a to výsluchom obžalovaných, prečítaním záverov znaleckých posudkov,
prehratím kamerového záznamu a oboznámením lustrácií a správ na obžalovaných.

Obžalovaný po zákonnom poučení využili možnosť a ďalej nevypovedali. V rámci záverečných rečí
všetci uviedli, že spáchanie skutku ľutujú. Obžalovaný A. B. uviedol, že má motiváciu viesť po prepustení

riadny život, poukázal na svoje rodinné pomery, podporu rodiny, má záujem riadne pracovať, čo závisí
od toho, či takúto šancu dostane. Poukázal na to, že štátne orgány sú voči nemu zaujaté, neumožňujú
mu viesť riadny život, zaujímajú sa o nich médiá. To čo sa stalo nepovažuje za pomstu, ale stretli sa a
pobili sa. Aj obžalovaný C. D. uviedol, že skutok ľutuje s tým, že má 2 maloleté deti a je živiteľom rodiny.
Obžalovaný E. F. taktiež skutok oľutoval, poukázal, že bol len 1 krát trestaný, v čase predchádzajúceho

odsúdenia bol mladistvý, má maloleté dieťa, poškodenému sa na hlavnom pojednávaní ospravedlnil.
Obžalovaný H. B. skutok oľutoval, na hlavnom pojednávaní sa ospravedlnil poškodenému a požiadal o
upustenie od uloženia ďalšieho trestu, vzhľadom na to, že vykonáva trest za skoršie odsúdenie v trvaní
4 roky a 3 mesiace, ktorý na jeho prevýchovu považuje za postačujúci.

Zo znaleckého posudku č. 47/2025, ktorý vypracovala E. I. vyplýva ten záver, že u obžalovaného A. B.
diagnostikovala polymorfnú závislosť od psychotropných a omamných látok, trestnej činnosti sa dopúšťa
aj v súvislosti s touto závislosťou, navrhla mu uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia v
ambulantnej forme.

Zo znaleckého posudku č. 48/2025, ktorý vypracovala E. I. vyplýva ten záver, že u obžalovaného E.
F. nezistila prítomnosť narušenia osobnosti psychoaktívnymi látkami, závislosť na psychoaktívnych
látkach a ochranné liečenie mu nenavrhla.Súd oboznámil aj lustrácie na jednotlivých obžalovaných v registri priestupkov a v odpise registra trestov,
pričom závery, ktoré z týchto listín vyplývajú, súd uvádza ďalej v odôvodnení rozsudku pri jednotlivých
obžalovaných.

Všetci obžalovaní sú v čase rozhodovania súdu vo výkone trestu alebo vo výkone väzby, pričom z
hodnotiacich správ nevyplynuli žiadne závažné negatívne poznatky o ich správaní.

Súd prehratím oboznámil aj kamerový záznam, a to prehratím CD nosiča na čísle listu 288, ktorý

zachytáva miesto pred vchodom do bytového domu na ulici generála Goliana 2, Trnava, dňa 18.04.2025,
v čase od 21,22 hod do 21,50 hod. Na kamerovom zázname je zachytený priebeh skutku, ktorý
zodpovedá popisu uvedenom v skutkovej vete rozsudku.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanietrestovuvedenýchvust.§34ods.1,ods.3Tr.zák.,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu, okrem iného, určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť

vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia

v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými

činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i

spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, apreto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí
súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti jeho nápravy.

Súd dôsledne prihliadal na kritériá ukladania trestov uvedené v § 34 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona.

Obžalovaní sa dopustili skutku tým, že verejne a na mieste verejnosti prístupnom, v prítomnosti ďalších
osôb, spoločne zaútočili na poškodeného, ktorého fyzicky napadli a následne počas niekoľkých minút
kopali a udierali do častí tela, kde sa nachádzajú aj životne dôležité orgány. Poškodený nemal žiadnu
príležitosť ani možnosť, vzhľadom na prevahu útočníkov a moment prekvapenia, sa voči útoku brániť, či
užútekomaleboinouformouobrany.Takakotovyplynulozoboznámenéhokamerovéhozáznamu,ktorý

zachytil celý priebeh útoku obžalovaných na poškodeného, poškodeného najskôr napadol obžalovaný
A. B. použitím zbrane - drevenej palice a to opakovanými údermi, pričom bezprostredne po tomto útoku
a ďalších fyzických úderoch zo strany všetkých obžalovaných, poškodený spadol na zem, pričom sa
mohol už len chrániť proti kopom, úderom zo strany obžalovaných, prekrytím si najzraniteľnejších časti
tela. Obžalovaní systematicky, opakovane, viacnásobne napádali poškodeného a obžalovaný H. B. ku

koncu útoku zaútočil opätovne na poškodeného drevenou palicou .

Skutok bol spáchaný agresívne, s využitím momentu prekvapenia. Útok zo strany obžalovaných
neospravedlňuje ani samotný motív, ktorým mala byť údajne odplata za správanie sa poškodeného a
ďalších osôb voči príbuzným jedného z obžalovaných. Nie je možné ospravedlniť a akceptovať útok

vzatím spravodlivosti do vlastných rúk, takýto motív konania obžalovaných nie je ospravedlniteľný a ani
nezľahčuje závažnosť spáchania skutku.
Útok spáchali všetci obžalovaní vo forme priameho úmyslu. Obžalovaní netvrdili ani nepreukázali, že
by nahradili akýmkoľvek spôsobom škodu, ktorá vznikla ako následok ich protiprávneho konania.

Pri určovaní druhu a výmere trestov súd v prípade obžalovaný vyhodnocoval aj mieru ich účasti
na spáchaní skutku. Napadnutie poškodeného inicioval obžalovaný A. B., ktorý podľa vykonaného
dokazovania, zaútočil na poškodeného s použitím drevenej tyče a tohto prekvapivým útokom od chrbta
napadol ako prvý. V ďalšom priebehu útoku bola miera všetkých obžalovaných na samotnom útoku
identická, nakoľko všetci opakovane a intenzívne fyzicky útočili do rôznych častí tela poškodeného.

Napokon súd zohľadnil aj mieru účasti obžalovaného H. B., ktorý rovnako ako obžalovaný A. B., ku
koncu útoku použil zbraň - drevenú tyč, ktorou udrel poškodeného.

Všetci obžalovaní boli uznaní za vinných z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona spolupáchateľstvom a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

spolupáchateľstvom. Súd v tomto prípade ukladal obžalovaným trest úhrnný v zmysle § 41 ods. 1
Trestného zákona, pričom pri určovaní druhu a výmery trestu tento ukladal v zmysle ustanovenia
prísnejšieho, teda podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona.

Vo vzťahu k jednotlivým obžalovaným súd ďalej uvádza nasledovné odôvodnenie výroku o druhu

a výmere trestu, ktorý im uložil.

Obžalovaný A. B.

Obžalovaný A. B. sa ku skutku priznal a jeho spáchanie oľutoval, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu

okolnosťzmysle§36písm.l)Trestnéhozákona.Zároveňniejemožnéprehliadnuťjehotrestnúminulosť,
čo súd zohľadnil ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona a svojím konaním
spáchal viac trestných činov, čo súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona. Obžalovaného možno charakterizovať ako recidivistu, ktorý sa dopustil trestnej činnosti a bolza ňu uznaný za vinného 10 krát. Opakovane v rokoch 2007 a 2008 bol uznaný za vinného z prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého
bol aj podmienečne prepustený. Niekoľkokrát sa dopustil prečinu krádeže, za čo bol odsúdený v roku

2012, 2019 a 2024 opakovane. Vo všetkých uvedených prípadoch mu bol ukladaný nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov až 6 rokov, keďže v jednom prípade spáchal zločin krádeže v
súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci a prečinom nebezpečného vyhrážania a bol mu uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov. Naposledy bol uznaný za vinného trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava, spisová značka 8T/25/2025, za prečin krádeže, ktorého sa dopustil

dňa 29.05.2024, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov ako
trest spoločný s tým, že bol zrušený výrok o vine a treste ktorý bol obžalovanému uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava, zo dňa 04.06.2024, právoplatný dňa 04.06.2024, spisová značka
0T/128/2024. Táto skutočnosť teda doručenie trestného rozkazu v trestnej veci sp. zn. 0T/128/2024,
došlo k prerušeniu súbehu trestnej činnosti obžalovaného, ktorej sa dopustil v roku 2024. Preto súd
neukladal obžalovanému trest súhrnný, ale trest úhrnný, nakoľko skutok, z ktorého bol uznaný za

vinného v tejto trestnej veci spáchal až po doručení trestného rozkazu v trestnej veci vedenej pred
Okresným súdom Trnava, sp. zn. 0T/128/2024.
Okrem uvedenej trestnej činnosti sa obžalovaný opakovane dopúšťal aj priestupkov. Priestupkovo bol
postihnutý v trinástich prípadoch. Okrem priestupkov počínajúcich v znečistení verejného priestranstva
alebo porušení zákazu fajčenia sa opakovane dopúšťal aj drobných krádeží, za ktoré bol postihovaný

pokutami, a to dňa 28.01.2023, 14.09.2023, 14.09.2024 (dva krát), 08.10.2024, 30.12.2024, 11.04.2025
(dva krát). Okrem priestupkov na úseku majetku, sa dopustil aj opakovaných priestupkov na úseku
občianskeho spolunažívania - dňa 04.11.2022 tým, že fyzicky napadol inú osobu a dňa 09.02.2024
narušil občianske spolunažívanie tým, že opľul inú osobu.

Z doterajšieho správania obžalovaného vyplývajú poznatky, že obžalovaný opakovane a systematicky
nerešpektuje právne normy a spoločenské pravidlá, dopúšťa sa rôznorodej, prevažne majetkovej
trestnej činnosti,, ale tiež narúša občianske spolunažívanie a marí výkon úradného rozhodnutia.
Na obžalovaného bolo už opakovane v minulosti pôsobené ukladaním podmienečne odložených
trestov odňatia slobody, v jednom prípade bol z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody aj

podmienečne prepustený. Napriek týmto inštitútom, ktoré mali pôsobiť na prevýchovu obžalovaného,
motivovať ho k vedeniu riadneho života, obžalovaný opakovane páchal trestnú činnosť, pričom na jeho
nápravu a vedenie riadneho života nemali vplyv ani dlhoročné nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Obžalovaný, napriek vedomosti o tom, že sa trestnej činnosti dopustil opakovane, teda má už skúsenosti
s trestným stíhaním a disponoval poznatkami o postupnom sprísňovaní ukladaných trestov, spáchal

ďalší trestný čin. Obžalovaný zjavne nemá vytvorené kontrolné mechanizmy správania, ktoré by mu
umožniliregulovaťjehokonanie,čonepochybnesúvisíajsužívanímomamnýchapsychotropnýchlátok,
ktoré potencujú jeho kriminogénne správanie, tak ako to vyplýva aj zo znaleckého dokazovania. Je tiež
zrejmé, že predchádzajúce nepodmienečné tresty odňatia slobody neboli dostatočne účinné na jeho
prevýchovu. Dokonca ani hrozba vyššieho trestu nemá na jeho správanie pozitívny vplyv v tom smere,

že by mu zabránila v páchaní trestného činu. Osobnosť obžalovaného v tomto smere dokresľuje aj
početnosť a povaha priestupkoch, ktorých sa dopúšťal. Súd poukazuje najmä na početnosť majetkových
priestupkov, ktorých sa dopúšťal v posledných dvoch rokoch pred spáchaním skutku. Nie je možné
prehliadnuť ani to, že priestupok proti majetku spáchal v niektorých prípadoch aj opakovane v rámci
jedného dňa.

Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona za prečin výtržníctva je možné uložiť trest odňatia slobody v
rozpätí od šiestich mesiacov do tridsiatich šiestich mesiacov. Obžalovaný bol iniciátorom útoku, ako
prvý napadol poškodeného a v útoku aj naďalej sám aktívne pokračoval. Vzhľadom na všetky okolnosti,
teda závažnosť skutku, povahu, motív trestnej činnosti, to, že skutok spáchal len niekoľko mesiacov

po predchádzajúcom odsúdení za majetkovú trestnú činnosť, ako aj osobu obžalovaného, ktorý je
niekoľkonásobný recidivista, s opakovanou skúsenosťou z výkonu nepodmienečného trestu odňatia
slobody, by bolo možné ukladať trest už pri hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Po zhodnotení všetkých okolností prípadu, osoby obžalovaného, miery poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností a účasti obžalovaného ako spolupáchateľa na spáchaní skutku, ako aj vzhľadom na to, že
obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a ku skutku sa priznal, tento v priebehu konania oľutoval, súd dospel
k záveru, že úhrnný trest vo výmere 24 mesiacov, je trestom primeraným a spravodlivým. Takto uložený
trestvovýmeremierneprevyšujúcejdolnúpolovicurozpätiatrestnejsadzbysúdpovažujezaspravodlivý,napĺňajúci primárne znaky generálnej prevencie a aj účel individuálnej prevencie. Touto výmerou trestu
bude v primeranej miere zachová ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a v rámci
individuálnej prevencie, má trest zároveň ambíciu pôsobiť pozitívne na správanie sa obžalovaného.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku opakovane vo výkone
trestu odňatia slobody, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia,
v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, nakoľko neboli identifikované žiadne
dôvody, pre ktoré by mal byť obžalovaný zaradený do miernejšieho, respektíve prísnejšieho stupňa

stráženia.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v prípade obžalovaného je na základe odporúčania znalca
dôvodné uložiť mu aj ochranné protitoxikomanické liečenie, keďže je u neho rozvinutá polymorfná
závislosť od omamných a psychotropných látok, a jeho osobnosť je narušená psychoaktívnymi látkami.
Hoci znalec navrhol ambulantnú formu liečenia, súd v súlade s § 74 ods. 1 Trestného zákona, uložil

výkon ochranného liečenia ústavnou formou. Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona, ak súd ukladá
ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona popri treste odňatia slobody, ktorého
výkon neodkladá, uloží ho ústavnou formou.

Obžalovaný C. D.

Obžalovaný C. D. sa ku skutku priznal a jeho spáchanie oľutoval, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona. Zároveň nie je možné prehliadnuť jeho trestnú
minulosť, čo súd zohľadnil ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona a
svojím konaním spáchal viac trestných činov, čo súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa §

37 písm. h) Trestného zákona. Obžalovaného je možno charakterizovať ako recidivistu, ktorý sa už
opakovane dopustil trestnej činnosti a bol uznaný za vinného 4 krát. Do času spáchania skutku bol
uznaný za vinného z prečinu krádeže opakovane (v júni 2023, následne sa druhovo rovnakého trestného
činu dopustil v októbri 2023), pričom pri prvom odsúdení mu bol uložený podmienečne odložený trest
odňatia slobody, výkon, ktorého bol ale nariadený, z dôvodu neosvedčenia sa v skúšobnej dobe a

v druhom prípade mu bol už uložený trest nepodmienečný v trvaní šiestich mesiacov. V septembri
2024 bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví, spáchaného z nedbanlivosti, za čo mu bol
uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Dňa 03.01.2025 bol uznaný za vinného zo
zločinu sexuálneho zneužívania, bol mu uložený podmienečne odložený trest odňatia slobody, v trvaní
osemnástich mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní do 14.02.2027.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil trestného činu počas trvania skúšobnej doby s
poukazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona, nebolo v prípade obžalovaného možné uvažovať o uložení
ďalšieho podmienečne odloženého trestu odňatia slobody a vzhľadom na osobnosť obžalovaného,
povahu a závažnosť skutku ani uloženie alternatívneho trestu. Súd dospel k záveru, že ani uloženie

alternatívneho trestu nie je v prípade osoby obžalovaného dôvodné, a to s poukazom na jeho trestnú
minulosť, keď v priebehu necelých dvoch rokov bol uznaný za vinného zo štyroch trestných činov a
následne sa dopustil predmetného skutku. Opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti, na jeho správanie
a vedeniu riadneho života bolo spôsobené už nepodmienečným trestom odňatia slobody, podmienečne
odložený trest odňatia slobody výkon, ktorého bol ale nariadený a z výkonu trestu bol aj podmienečne

prepustený. Napriek možnostiam, ktoré mu boli poskytnuté na nápravu, tieto nevyužil a trestného činu
sa dopustil opätovne. Osobnosť obžalovaného vykresľuje aj početnosť a závažnosť priestupkov, ktorých
sa dopustil. Obžalovaný bol uznaný za vinného priestupkovo v trinástich prípadoch. Spáchal priestupky
proti občianskemu spolunažívaniu, opakované priestupky proti majetku (krádež alebo poškodenie tovaru
v predajni), opakované priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Súd napríklad

poukazuje na to, že v období od 02.10.2024 do 02.11.2024 sa dopustil štyroch priestupkov na úseku
majetku tým, že ukradol tovar alebo narušil občianske spolunažívanie.

Trestná minulosť a priestupková minulosť obžalovaného svedčia o veľmi nízkej miere rešpektu k
právnym a spoločenským pravidlám. Je preto dôvodné konštatovať, že náprava obžalovaného uložením

alternatívnych trestov nie je možná. Obžalovaný systematicky, napriek uloženým sankciám miernejšieho
charakteru, právny poriadok nedodržiava a absentuje u neho rešpekt k právam iných.Na základe uvedených skutočností, súd dospel k záveru, po zhodnotení povahy a závažnosti skutku,
miere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, účasti obžalovaného ako spolupáchateľa na spáchaní
skutku,osobnostiobžalovaného,ževjehoprípadejedôvodnéaspravodlivéuložiťakoprimeranýúhrnný

trest vo výmere 18 mesiacov , teda v dolnej polovici trestnej sadzby.

Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona je možné žalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 6
mesiacov do 36 mesiacov. Súd zdôrazňuje, že pri ukladaní trestu, ktorý uložil obžalovanému zohľadnil tú
skutočnosť, že sa ku skutku priznal, tento oľutoval a vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku. V prípade,

ak by sa obžalovaný ku skutku nepriznal, bolo by dôvodné, vzhľadom na jeho osobnostný profil ukladať
mu trest v hornej polovici trestnej sadzby.

Keďžeobžalovanýbolvposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímskutkuužvovýkonetrestuodňatia
slobody, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženi,a v súlade s
ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, nakoľko neboli identifikované žiadne dôvody, pre

ktoré by mal byť obžalovaný zaradený do miernejšieho, respektíve prísnejšieho stupňa stráženia.

Obžalovaný E. F.

Obžalovanému E. F. súd priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona,

a teda, že sa k trestnému činu priznal a svoj skutok oľutoval. Keďže v minulosti sa už dopustil trestnej
činnosti, za ktorú bol odsúdený, súd v jeho prípade zohľadňoval aj priťažujúcu okolnosť, podľa § 37
písm. m) Trestného zákona, ktoré odsúdenie nemá zahladené a svojím konaním spáchal viac trestných
činov, čo súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona.

Obžalovaný do času spáchania skutku bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Trnava
zo dňa 20.06.2023, za prečin úmyselného ublíženia na zdraví závažnejším spôsobom konania. Za
uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dvanástich mesiacov, s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu do 08.07.2024. Výkon tohto trestu mu bol ale nariadený dňa 20.06.2025
v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

V prípade obžalovaného je možné v súčasnosti konštatovať, že nejde o tak trestnoprávne narušenú
osobu, aby bolo nutné pôsobiť na neho dlhým trestom odňatia slobody. Súd zohľadnil mieru jeho účasti
na spáchaní skutku. Obžalovaný pritom sám aktívne a opakovane útočil voči telu poškodeného a svojím
útok spôsobil poškodenému škodu na zdraví.

Pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu, súd zvažoval , či účel trestu sledovaný ust. § 34 Tr. zák.
u obžalovaného splní aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu, s prípadným probačným dohľadom. Súd dospel k záveru, že na takýto postup nie sú splnené
zákonné podmienky tak, ako ich predpokladá ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., podľa ktorého súd

môžepodmienečneodložiťvýkontrestuodňatiaslobodyneprevyšujúcehotriroky(vprípadeprobačného
dohľadu neprevyšujúceho 4 roky), ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Pri úvahe o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody musí súd zhodnotiť všetky okolnosti

týkajúce sa osoby páchateľa, najmä jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj
činu, ktorý obvinený spáchal, aby mohol urobiť odôvodnený záver, či sa účel trestu dosiahne aj bez jeho
výkonu alebo nie (R 56/1970). Vychádzajúc z uvedených úvah a vzhľadom na zistený skutkový stav súd
dospel k záveru, že u obžalovaného nie je možné dosiahnuť účel trestu bez jeho výkonu. Pri hodnotení
recidívy páchateľa z hľadiska možnosti jeho nápravy musí súd prihliadnuť na povahu predchádzajúcej

trestnej činnosti, na časový odstup od posledného odsúdenia, na celkový spôsob jeho života a na
pohnútku jeho ďalšieho trestného činu (R39/1965). Vychádzajúc z uvedených úvah a vzhľadom na
zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že u obžalovaného nie je možné dosiahnuť účel trestu bez
jeho výkonu.

Preto súd nepristúpil u obžalovaného k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody podľa
§ 49 ods. 1 alebo § 51 ods. 1 Tr. zák. V prípade obžalovaného nebolo možné uvažovať o uložení
podmienečne odloženého trestu, nielen vzhľadom na jeho trestnoprávnu minulosť, kedy sa obdobného
skutku za aký bol uznaný za vinného v tomto konaní už dopustil, ale aj vzhľadom na jeho doterajšiesprávanie preukazujúce nízku mieru rešpektu k právam iných. Osobnosť obžalovaného vykresľuje,
okrem doterajšej trestnej činnosti, , aj jeho priestupková minulosť. Za priestupky bol uznaný za
vinného v štrnástich prípadoch. Okrem priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,

respektíve priestupkov na úseku ochrany verejného zdravia, sa dopustil priestupkov proti občianskemu
spolunažívaniu, kedy útokom spôsobil drobné ublíženie na zdraví, priestupkov proti majetku, ktorých
sa dopustil dňa 19.02.2023 a 22.05.2024. Súd tiež poukazuje, že priestupkov proti občianskemu
spolunažívaniusadopustilajdňa09.02.2024(nadávaliinejosobeatútodoopľul)aj24.06.2024.Voboch
týchto prípadoch bol sankcionovaný peňažnou pokutou. Obžalovaný spáchal priestupky v čase plynutia

skúšobnej doby, teda ani hrozba premeny podmienečne odloženého trestu na trest nepodmienečný
neodradila obžalovaného od protiprávneho konania a nenaviedla ho na vedenie jedného života. Je
zrejmé, že podmienečne odložený trest odňatia slobody, ktorý bol už obžalovanému pri prvom odsúdení
uložený, nesplnil svoj účel, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že výkon tohto trestu mu bol nariadený.

Zároveň uloženie podmienečne odloženého trestu neumožňuje ani povaha a závažnosť skutku, kedy

z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný aktívne útočil na poškodeného, tak ako je účasť
jednotlivých obžalovaných popísaný vo výroku a v skorších častiach odôvodnenia tohto rozsudku.

Na základe uvedených skutočností, súd dospel k záveru, po zhodnotení povahy a závažnosti skutku,
miere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, účasti obžalovaného ako spolupáchateľa na spáchaní

skutku,osobnostiobžalovaného,ževjehoprípadejedôvodnéaspravodlivéuložiťakoprimeranýúhrnný
trest vo výmere 18 mesiacov , teda v dolnej polovici trestnej sadzby. Podľa § 364 ods. 2 Trestného
zákona je možné žalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 6 mesiacov do 36 mesiacov.
Súd zdôrazňuje, že pri ukladaní trestu, ktorý uložil obžalovanému zohľadnil tú skutočnosť, že sa ku
skutku priznal, tento oľutoval a vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku. V prípade, ak by sa obžalovaný

ku skutku nepriznal, bolo by dôvodné, vzhľadom na jeho osobnostný profil ukladať mu trest v hornej
polovici trestnej sadzby.

Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia
slobody, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia súlade s

ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, nakoľko neboli identifikované žiadne dôvody, pre
ktoré by mal byť obžalovaný zaradený do prísnejšieho stupňa stráženia.

Obžalovaný H. B.

Obžalovaný H. B. sa ku skutku priznal a jeho spáchanie oľutoval, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona. Zároveň nie je možné prehliadnuť jeho trestnú
minulosť, čo súd zohľadnil ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona. Keďže
v minulosti sa už dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený, súd v jeho prípade zohľadňoval aj
priťažujúcu okolnosť, a to spáchanie trestného činu v minulosti, ktoré odsúdenie nemá zahladené a

svojím konaním spáchal viac trestných činov, čo súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. h) Trestného zákona.

Obžalovaného možno charakterizovať ako recidivistu, ktorý sa dopustil trestnej činnosti 5 krát.
Opakovane bol uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Obžalovanému bol

za túto trestnú činnosť uložený najskôr podmienečne odložený trest odňatia slobody, výkon ktorého bol
ale nariadený, pri druhom odsúdení za druhovo totožný trestný čin mu bol uložený už nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. V roku 2022 bol uznaný za vinného z prečinu krádeže a bol
mu opätovne uložený podmienečne odložený trest odňatia slobody, ktorého výkon bol taktiež nariadený
atentotrestvykonal29.12.2024.Naposledyboluznanýzavinnéhozozločinuvydierania,bolmuuložený

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 3 mesiace. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
03.04.2025.

Okrem toho je potrebné poukázať aj na početnosť, povahu a časové odstupy spáchaných priestupkov
(36 záznamov) . Okrem opakovaných priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,

spácha l aj priestupky proti občianskemu spolunažívaniu dňa 16.12.2019, kedy úmyselne napadol
fyzicky inú osobu, ktorú udrel, nerešpektoval príkazy verejných činiteľov, v septembri 2021 sa
dopustil drobnej krádeže, krádež spáchal aj 31.03.2022. Je možné poukázať aj na časovú frekvenciuspáchaných priestupkov, v období od 08.02.2025 do 02.03.2025 sa dopustil štyroch priestupkov na
úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

V prípade obžalovaného nebolo možné uvažovať o uložení iného ako nepodmienečného trestu odňatia
slobody, vzhľadom na tú skutočnosť, že miernejšie formy postihu (podmienečne o odložený trest odňatia
slobody) sa v jeho prípade neosvedčili, v trestnej činnosti naďalej a opätovne pokračoval, pôvodne
uložené podmienečné tresty mali na jeho správanie len krátky vplyv a ich výkon bol nariadený. Navyše
je potrebné zdôrazniť, že skutok spáchal len niekoľko dní po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho

rozsudku v inej trestnej veci, ktorej bol uznaný za vinného zo zločinu.

Správanie sa obžalovaného svedčí o veľmi nízkej miere rešpektu k právnym normám a k práva iných.
Obžalovaný sa trestnej činnosti dopúšťal s gradujúcou závažnosťou - postupne od prečinov k zločinom,
druhovo rôznorodú trestnú činnosť - najskôr maril výkon úradného rozhodnutia, následne páchal aj
majetkovú trestnú činnosť a naposledy bol právoplatne odsúdený za zločin vydierania.

Trestná minulosť a priestupková minulosť obžalovaného svedčia o veľmi nízkej miere rešpektu k
právnym a spoločenským pravidlám. Je preto dôvodné konštatovať, že náprava obžalovaného uložením
alternatívnych trestov nie je možná. Obžalovaný systematicky, napriek uloženým sankciám miernejšieho
charakteru, právny poriadok nedodržiava a absentuje u neho rešpekt k právam iných.

Na základe uvedených skutočností, súd dospel k záveru, po zhodnotení povahy a závažnosti skutku,
miere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, účasti obžalovaného ako spolupáchateľa na spáchaní
skutku,osobnostiobžalovaného,ževjehoprípadejedôvodnéaspravodlivéuložiťakoprimeranýúhrnný
trest vo výmere 22 mesiacov , teda v strede výmery trestnej sadzby . Podľa § 364 ods. 2 Trestného

zákona je možné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 6 mesiacov do 36 mesiacov.
Súd zdôrazňuje, že pri ukladaní trestu, ktorý uložil obžalovanému zohľadnil tú skutočnosť, že sa ku
skutku priznal, tento oľutoval a vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku. V prípade, ak by sa obžalovaný
ku skutku nepriznal, bolo by dôvodné, vzhľadom na jeho osobnostný profil ukladať mu trest v hornej
polovici trestnej sadzby.

Keďžeobžalovanýbolvposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímskutkuužvovýkonetrestuodňatia
slobody, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia v súlade s
ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, nakoľko neboli identifikované žiadne dôvody, pre
ktoré by mal byť obžalovaný zaradený do miernejšieho, respektíve prísnejšieho stupňa stráženia.

Obžalovaný navrhol, aby súd upustil od uloženia ďalšieho trestu, vzhľadom na dlhoročný trest odňatia
slobody, ktorý v súčasnosti vykonáva. Takýto postup nebol možný, nakoľko trest uložený skorším
rozsudkom nepovažuje súd na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný .

Individuálny účel treste má smerovať k tomu, aby sa obžalovaný v budúcnosti obdobného alebo iného

trestnoprávneho konania a nadobudol tak poznatok do budúcnosti, že jeho prípadná trestná recidíva,
hoci aj menej závažného charakteru, nezostane bez potrestania. Inak povedané, trest za jeho menej
závažný trestný čin nebude automaticky skonzumovaný prísnejším trestom. K potrebe naplniť tento
účel trestu u obžalovaného súd dospel na základe jeho trestnej minulosti, ako aj z jeho správania počas
doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody. Z hodnotenia ústavu vyplynulo, že správanie a vystupovanie

obžalovaného nebolo na požadovanej úrovni a okrem nedostatkov v dodržiavaní ústavného poriadku,
nedodržiavalanizásadyslušnéhosprávaniavočiosobám,sktorýmiprichádzaldokontaktu.Navyšejeho
postoj k trestnej činnosti, za ktorú vykonáva trest odňatia slobody, je nekritický. Princípom generálnej
prevenciejeodradiťinéosobyodpáchaniatrestnýchčinov. Naplneniagenerálnejprevencieakojedného
z účelu uloženého trestu je podľa záveru súdu v tomto prípade možné dosiahnuť len uložením trestu,

nie upustením od potrestania. Upustenie od uloženia ďalšieho trestu by tento účel nenaplnilo. Inak
povedaná, upustením od uloženia ďalšieho trestu za daných okolností by súd vyslal signál, že v prípade
páchateľov trestných činov, ktorým sú uložené dlhoročné nepodmienečné tresty, zostane ich prípadná
menej závažná trestná činnosť, bez sankcií. Súd je preto toho názoru, že v prípade odsúdených, ktorým
sú uložené prísne tresty by táto skutočnosť nemala byť automaticky dôvod neuloženia ďalšieho trestu,

nakoľko by sa oslabil účel generálnej prevencie.

Súd tiež nepovažoval za dôvodné mimoriadne znížiť žiadnemu z obžalovaných trest odňatia slobody
s poukazom na § 39 ods. 5 Trestného zákona, teda pod dolnú hranicu trestnej sadzby, s ohľadom naosobu obžalovaných a povahu a rozsah spáchanej trestnej činnosti, za ktorú im bol ukladaný trest.
Všetciobžalovanísatrestnejčinnostiainéhoprotiprávnehokonaniadopúšťajúopakovane.Skôruložené
tresty nespojené s obmedzením ich osobnej slobody nemali požadovaný účinok na ich správanie a ani

napriek výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, z ktorého boli niektorí dokonca podmienečne
prepustení, sa nenapravili a trestnej činnosti sa dopúšťali opakovane. Závažnosť ich spáchanej trestnej
činnosti postupne graduje. Je dôvodné, aby vzhľadom na uvedené, napriek vyhláseniu obžalovaných
o vine, trest mimoriadne neznižoval. Takýto trest by nenapĺňal svojou výmerou kritéria individuálnej a
generálnej prevencie a bol by neprimerane mierny. Súd tiež zdôrazňuje, že trestná činnosť, ktorej sa

dopustili nebola spontánne vyvolaná napr. ako následok bezprostredného konfliktu s poškodeným, ale
išlo o koordinované konanie, obžalovaní spoločne vyhľadali poškodeného a bez upozornenia na neho
zaútočili, využijúc moment prekvapenia. Napriek uvedenému, súd opakovane pri všetkých obžalovaných
zdôrazňuje, že ich vyhlásenie o vine zohľadnil pri ukladaní a výmere trestu, keďže v prípade, ak by vinu
nevyhlásili, bol by súd nútený, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a osoby obžalovaných, ukladať
výrazne prísnejšie tresty.

III. K nároku na náhradu škody

K nárokom na náhradu škody boli oboznámené listiny: poškodená spoločnosť Union zdravotná
poisťovňa, ktorá si vyčíslila vynaložené liečebné náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť

poškodenému F. v súvislosti s udalosťou dňa 18.04.2025, (vyčíslenie Union č. l. 146-148).

Z vykonaného dokazovania k nároku poškodeného na náhradu škody súd dospel k nasledovným
záverom. Súd priznal Union zdravotnej poisťovni nárok na náhradu škody v celom rozsahu, vzhľadom
na to, že bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že táto škoda v podobe liečebných nákladov

na poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenému bola vynaložená a škoda vznikla v príčinnej
súvislosti so zavineným protiprávnym konaním obžalovaných. Všetkých obžalovaných zaviazal uhradiť
poškodenému túto škodu spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za

zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech

jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.