Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 14Sas/37/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101424

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

14Sas/37/2023

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/XX, E., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom: Pribinova 2, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. F./XXXXXX-XXX zo dňa 16. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

14Sas/37/2023

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

14Sas/37/2023

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. F./XXXX-XX zo dňa 01. júla 2023 odbor sociálneho zabezpečenia
sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „orgán
prvého stupňa“) podľa § 68 ods. 1, 16 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a

vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon
č. 328/2002 Z. z.“) žalobcovi od 01. júla 2023 zvýšilo výsluhový dôchodok zo sumy 853,71 eur mesačne
na sumu 954,45 eur mesačne.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie.

3. Žalovaný, svojím rozhodnutím č. F./XXXXXX-XXX zo dňa 16. novembra 2023 podľa § 84 ods. 4 písm.
a/ zákona č. 328/2002 Z. z., § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu
orgánu prvého stupňa zo dňa 01.07.2023 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

4. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil podľa § 81 ods. 3 písm. a/, § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.
z., § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 5 ods. 1, § 5 ods. 2 písm. a/ zákonač. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako ,,zákon č. 365/2004 Z. z.“) a vecne tým, že v súvislosti so zmenami všeobecného

predpisu o sociálnom poistení účinnými od 01. 07. 2023 (zákon č. 461/2003 Z. z. sociálnom poistení,
ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“), ktoré zavádzajú okrem tzv. riadnej valorizácie dôchodkových
dávok sociálneho poistenia aj možnosť ich tzv. mimoriadnej valorizácie, je potrebné konštatovať, že
právna úprava valorizácie, zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia priznaných a vyplácaných
z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z.

z. v súčasnosti nie je nastavená tak, aby reflektovala na akékoľvek mimoriadne zmeny vykonávané
v súvislosti s valorizáciou dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému
sociálneho poistenia, pričom takýto postup zákonodarca pri nastavovaní mechanizmu valorizácie
dávok výsluhového zabezpečenia nemal a ani nemohol mať už zo samotnej povahy veci (mimoriadna
valorizácia) na zreteli.

5. V rozhodnutí uviedol, že úprava valorizácie dôchodkov, je upravená podľa zákona č. 328/2002 Z. z..
Zákonná úprava nie je nastavená tak, aby dokázala pokryť akékoľvek mimoriadne zmeny vykonávané
v súvislosti s valorizáciou dôchodkových dávok. V prípade osobitného systému dôchodkového
zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sú valorizované dávky len riadnym mechanizmom a to,
že mechanizmus valorizácie výsluhových dôchodkov sa realizuje cez zvýšenie dôchodkových dávok

raz ročne a to k 01.07. v rozsahu percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien. Právna úprava
mimoriadnej valorizácie dôchodkových dávok je upravená v zákone č. 461/2003 Z. z., konkrétne
v § 293fzc, pričom týmto sa vykonávajú prechodné, mimoriadne zvýšenie konkrétnych dôchodkových
dávok vyplácaných zo všeobecného systému. Nároky zo všeobecného systému sociálneho poistenia
a nároky zo sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov sa nedajú porovnávať, sú v ňom viaceré

rozdiely, či už pri určovaní výšky dávok, ich nároku. Osobitný systém bol vytvorený práve so
zámerom zabezpečiť pre policajtov a vojakov širší rozsah nárokov, ako pre osoby vo všeobecnom
systémesociálnehozabezpečenia.Osobitnýsystémsociálnehozabezpečeniajesamostatnýmodlišným
systémom, oproti všeobecnému systému sociálneho zabezpečenia, uvedené sa premieta aj v tom, že
priemerná výška dôchodku z osobitného systému je neporovnateľne vyššia, ako výška dôchodkových

dávok zo všeobecného systému. Rozdielnosť dávok vychádza aj z toho, že výsluhový dôchodok je
možné poberať už po 25 rokov služby, bez ohľadu na fyzický vek, rovnako je možné poberať výsluhový
dôchodok a zároveň byť zárobkovo činný, na rozdiel od všeobecného systému, kedy predčasný
dôchodok je možné poberať len v určitom veku, nie je možné byť zamestnaný. Žalovaný uviedol,
že porovnávať dávky sociálneho zabezpečenia zo všeobecného systému s dávkami podľa zákona

č. 328/2002 Z. z. nie je možné. Ide o 2 rozdielne systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré nie je možné
pripodobňovať, preto žalovaný nevidel dôvod na aplikáciu mimoriadnej valorizácie, pretože neexistoval
zákonný podklad na vykonanie mimoriadnej valorizácie. V odôvodnení uviedol, že je viazaný ústavným
princípom viazanosti správneho orgánu platnou právnou úpravou a účinnými predpismi, mal za to, že
zvýšenie dôchodku bolo vykonané v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z., rozhodnutie bolo dostatočne

zdôvodnené, aplikované boli všetky predpisy.

II. Žaloba a jej dôvody

6. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16. novembra 2023 podal žalobca správnu žalobu a žiadal, aby
súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcu Správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia pochybil,
keď opomenul aplikovať ustanovenie § 293 fzc zák. č. 461/2003 Z. z., opomenul, že v príslušnom

kalendárnom roku sa dôchodkové dávky ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení
valorizujú dva krát a to k 01.01.2023 a k 01.07.2023, opomenul, že podľa ustanovenia § 68 zákona č.
328/2002 Z. z. sa výsluhové dôchodky zvyšujú o rovnaké percento ako dôchodkové dávky ustanovené
vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok a nezvýšil výsluhový dôchodok o
11,8 % (zvýšenie všeobecných dôchodkových dávok k 01.01.2023) a 10,6% (zvýšenie všeobecných

dôchodkových dávok k 01.07.2023) kumulatívne.

7. Žalobca má za to, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nezistilo riadne a úplne skutkový stav
veci, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie i postup, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, postihnutývadou,ktorámávplyvnazákonnosťtýmtoodvolanímnapadnutéhokonaniairozhodnutia;rozhodnutieje
neurčité a nezrozumiteľné, v dôsledku čoho sa odňalo účastníkovi konania právo na riadne prejednanie
a rozhodnutie vo veci samej. Žalobca ma za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na priznanie

mu nároku aj mimoriadne zvýšenie jeho výsluhového dôchodku, priznania ktorého sa domáha cestou
preskúmateľnosti tohto rozhodnutia súdom.

8. Vzhľadom na to, že podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 68 zákona č. 80/2013 Z. z. ktorým sa
mení a doplna zákon č. 328/2002 Z. z. sa mechanizmus zmenil tak, že základom valorizácie dávok

výsluhového zabezpečenia bude valorizácia dôchodkových dávok v civilnej sfére (teda tak, ako to
ustanovujezákonč.461/2003z.z.)bolopovinnosťoužalovaného„nastaviť“zákontak,abyreflektovalna
všetky zmeny zákona, na ktorý zákon č. 328/2002 Z. z. pri valorizácii dávok výsluhového zabezpečenia
poukazuje (odvoláva sa). V tejto súvislosti žalobca uvádza, že žalovaný bol na návrh zmeny zákona č.
461/2003 Z. z. o mimoriadnu valorizáciu (ako vecný gestor zákona č. 328/2002 Z. z.) upozornený Úniou
výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky listom zo dňa 10.04.2023. V liste bol okrem iného vyzvaný

aj k tomu, aby v legislatívnom procese prijímania novely zákona zohľadnil tento právny stav a inicioval
aj zmenu (precizáciu niektorých ustanovení) zákona č. 328/2002 Z. z., popadne aj zákona č. 461/2003
Z. z. tak, aby sa navrhovane zmeny na mimoriadne zvyšovanie dôchodkov primerane vzťahovali aj na
poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia. Žalovaný, ale tieto v tejto veci nekonal.

9.PoschválenízákonabolministervnútraSR,listomÚnievýsluhovýchdôchodcovSlovenskejrepubliky,
požiadaný ako vecný gestor zákona č. 328/2002 Z. z. o odborné stanovisko. Minister v odbornom
stanovisku uviedol konštatovania, ktoré neskôr boli uvedené aj v odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí
odvolania žalobcu.

10. Žalovaný svojím konaním teda porušil nielen legitímne očakávania žalobcu (ochranu súkromných
osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do
určitého výsledku sa spolieha), ale aj princíp právnej istoty a spravodlivosti.

11. K argumentáciám žalovaného v napadnutom rozhodnutí ohľadom neopodstatnenosti námietky

diskriminácie, žalobca poukazuje na odborné vyjadrenia Slovenského národného strediska pre ľudské
práva.

12. Ďalej žalobca poukazuje na to, že Prezidentka Slovenskej republiky v odpovedi zo dňa 12.9.2023
číslo: XXXX XXXX KPSR na podnet Únie výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky uviedla aj to, že

sastotožňujesvýhradamiúnie,akoajsnázoromSlovenskéhonárodnéhostrediskapreľudsképráva,že
pri mimoriadnej valorizácii dôchodkov došlo k protiústavnému opomenutiu poberateľov dôchodkových
dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia.

13. Vzhľadom na uvedené bol postup žalovaného protiústavný, nakoľko porušuje právo na rovnaké

zaobchádzanie a právo na primerané hmotné zabezpečenie garantované Ústavou SR v jej článkoch
12 a 39.

14. Porušenie práva na rovnaké zaobchádzanie spočíva v mimoriadnej valorizácii dôchodkových dávok
istej skupiny obyvateľstva a nevalorizácii dôchodkových dávok inej skupiny obyvateľstva, a to na základe

ich iného postavenia - príslušnosti k vyslúžilcom ozbrojených síl, čím bol porušený aj ČI. 12 ods. 2 Ústavy
SR v spojení s Cl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Porušenie práva na primerané hmotné zabezpečenie spočíva
vtom, že výsluhový dôchodok ako dávka v starobe sa nezvyšuje primerane s rastom spotrebiteľských
cien za domácnosti dôchodcov. V tejto súvislosti poukazuje žalobca aj na Nález ÚS SR PL. ÚS 10/04-27,
rozsudok ESĽP vo veci PINE VALLEY DEVELOPMENTS LTD, a iní e/a Írsko zo dňa 29.11.1991 a

Rozsudok ESĽP vo veci PRESSOS COMPANIA NAVIERA S.A a iní e/a Belgicko zo dňa 20.11.1995.

15. Uvedené tak podľa žalobcu umožňuje formuláciu predpokladu, že poberateľ výsluhového dôchodku
má legitímne očakávanie na priznanie valorizácie, ktorá je jeho očakávaným majetkovým právom, ktoré
by nemalo byť ukrátené vertikálnym mocenským zásahom; nehovoriac, že podľa Nálezu ÚS SR sp.

Zn. IV.ÚS 71/2013-36 zo dňa 23.05.2013: „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno
pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javil ako jednoznačný a
určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona“.16. Žalobca ako účastník konania ma za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na priznanie
mu aj mimoriadnej valorizácie výsluhového dôchodku vo výške 10,6 %, priznania ktorého sa žalobca
domáha cestou tejto správnej žaloby.

17. Sumarizujúc žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa,
ktoré mu predchádzalo:

a/ vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci - napr. rozpor argumentácie žalovaného oproti

argumentácii Slovenského národného strediska pre ľudské práva SR, ktorú si osvojil a žalovanému
predložil žalobca sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov - zo dňa
01.07.2023, ktoré je vyslovene formulárové; rozhodnutie žalovaného číslo zo dňa 16.11.2023 nedalo
odpovede na argumentáciu žalobcu predloženú v jeho odvolaní zo dňa 27.8.2023.
b/ zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý bol
vzatý za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá

oporu - že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku a podobne ako u každého iného poberateľa
dôchodku došlo k zníženiu ekonomickej činnosti, ktorá sa však predpokladá u poberateľov výsluhových
dôchodkov pred dosiahnutím dôchodkového veku.
c/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré malo mať za následok
vydanie nezákonnosť rozhodnutí vo veci samej, čo osvedčuje najmä skutočnosť porušenie práva

žalobcu na rovnaké zaobchádzanie spočívajúce vo vystavení jeho osoby nerovnosti a diskriminácii
v konaní.

III. Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že právna úprava účinná od 1. júla 2023, ktorou
zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zaviedol popri riadnej valorizácii dôchodkových dávok aj
možnosť tzv. mimoriadnej valorizácie, sa vzťahuje výlučne na dôchodkové dávky priznané a vyplácané

zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Právna úprava zvyšovania dávok výsluhového
zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nebola zákonodarcom nastavená tak, aby reflektovala na
mimoriadne zmeny valorizácie vo všeobecnom systéme, pričom takýto postup zákonodarcu ani nebol a
nemohol byť vzhľadom na povahu mimoriadnej valorizácie zamýšľaný.

19. Žalovaný zdôraznil, že mechanizmus zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia bol zmenený
zákonom č. 80/2013 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. mája 2013 upravila valorizácia týchto dávok.
Podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. sa výsluhové dôchodky a s nimi súvisiace dávky zvyšujú
raz ročne, vždy k 1. júlu príslušného kalendárneho roka, a to o percento zvýšenia dôchodkových dávok
ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na daný kalendárny rok. Podkladom tohto

zvýšenia je percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané
Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho roka, teda tzv. riadna
valorizácia podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

20. Zo znenia zákona č. 328/2002 Z. z. ani z dôvodovej správy k zákonu č. 80/2013 Z. z. podľa

žalovaného nevyplýva, že by zákonodarca zamýšľal absolútne kopírovanie spôsobu alebo frekvencie
zvyšovania dôchodkových dávok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Úmyslom zákonodarcu
bolo nastaviť samostatný mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia, realizovaný raz
ročne k 1. júlu, nezávisle od prípadných mimoriadnych opatrení vo všeobecnom systéme.

21. Žalovaný poukázal na to, že mimoriadna valorizácia dôchodkových dávok v roku 2023 sa realizuje
výlučne na základe prechodného ustanovenia § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z., ktorého účelom je
dočasná úprava zvyšovania konkrétnych dôchodkových dávok patriacich do pôsobnosti tohto zákona.
Prechodné ustanovenia upravujú vzťah novej právnej úpravy k predchádzajúcej a k právnym vzťahom
vzniknutým podľa nej, a to výlučne v rámci predmetu zákona, ktorého sú súčasťou. Z tohto dôvodu sa

§ 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. nevzťahuje na dávky výsluhového zabezpečenia upravené zákonom
č. 328/2002 Z. z. a jeho aplikácia na tieto dávky nemá oporu v platnej právnej úprave.22. K žalobcom poukazovanému stanovisku Slovenského národného strediska pre ľudské práva
žalovaný uviedol, že samotné stredisko identifikovalo problém v oblasti legislatívnej úpravy, nie však
porušenie individuálnych práv žalobcu v dôsledku aplikácie platného a účinného zákona. Zo záverov

strediska podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že z aktuálnej právnej úpravy nevyplýva nárok
na mimoriadnu valorizáciu dávok výsluhového zabezpečenia. Zároveň bolo konštatované, že systém
výsluhových dôchodkov je autonómny vo vzťahu k všeobecnému systému sociálneho poistenia a štát
má právo stanoviť rozdielne podmienky priznania a valorizácie dávok v týchto systémoch.

23. Žalovaný opakovane zdôraznil, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém
sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov predstavujú dva samostatné a odlišné systémy, ktoré nie
sú navzájom porovnateľné. Rozdiely medzi nimi sa prejavujú nielen v podmienkach vzniku nároku na
dávky, ale aj v spôsobe určenia ich výšky a v mechanizme ich zvyšovania. Kým vo všeobecnom systéme
je výrazne uplatnený princíp solidarity, v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia je dominantný
princíp zásluhovosti. Výsluhový dôchodok možno poberať bez ohľadu na dosiahnutie dôchodkového

veku a bez obmedzenia zárobkovej činnosti, čo odlišuje jeho povahu od starobného dôchodku.

24. Podľa žalovaného nie je možné hovoriť o diskriminácii, keďže porovnanie nárokov poberateľov
dávok z dvoch rozdielnych systémov sociálneho zabezpečenia nie je relevantné. Komparátorom pre
poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia môžu byť len iní poberatelia týchto dávok, pričom

všetkým sa dávky od 1. júla 2023 zvýšili rovnako, a to o 11,8 % mesačnej sumy. Nepriaznivé
zaobchádzanie v zmysle antidiskriminačného zákona preto podľa žalovaného nebolo preukázané.
Žalovaný poukázal aj na historické príklady, kedy boli výsluhové dôchodky, vrátane dôchodkov
poberateľov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, valorizované vo vyššej miere než starobné dôchodky zo
všeobecného systému sociálneho poistenia, čo potvrdzuje, že rozdielne nastavenie valorizácie bolo v

právnom poriadku Slovenskej republiky dlhodobo akceptované.

25. K námietkam žalobcu týkajúcim sa porušenia práva na primerané hmotné zabezpečenie žalovaný
uviedol, že Ústava Slovenskej republiky garantuje právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe,
nie však všeobecné právo na primerané hmotné zabezpečenie bez ďalších podmienok. Postavenie

poberateľa výsluhového dôchodku, ktorý nedovŕšil dôchodkový vek, nemožno porovnávať s postavením
starobného dôchodcu. V prípade poberateľa výsluhového dôchodku, ktorý dôchodkový vek dovŕšil, je
možné predpokladať súbeh s nárokom na starobný dôchodok zo všeobecného systému, s ktorým sú
spojené aj ďalšie valorizácie.

26. K námietke porušenia legitímnych očakávaní a princípu právnej istoty žalovaný uviedol, že v oblasti
výsluhového zabezpečenia nedošlo k žiadnej legislatívnej zmene, ktorá by tieto princípy narušila. Dávky
výsluhového zabezpečenia boli k 1. júlu 2023 zvýšené v súlade s § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z.,
rovnako ako v predchádzajúcich rokoch. Očakávanie žalobcu na mimoriadnu valorizáciu preto nemožno
považovať za legitímne, ale len za subjektívne.

27. Napokon žalovaný uviedol, že skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu, rozhodnutia
majú oporu v administratívnom spise a ich odôvodnenie spĺňa ústavné a zákonné požiadavky. Keďže
prechodné ustanovenie § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. sa na dávky výsluhového zabezpečenia
nevzťahuje, nebol dôvod ho v napadnutých rozhodnutiach aplikovať ani osobitne odôvodňovať jeho

neaplikovanie.

IV. Replika žalobcu

28. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zdôrazňuje, že zákon nerozlišuje v pojmosloví medzi
riadnou a mimoriadnou valorizáciou. Ide o pojem používaný pre laickú verejnosť, ktorý žalovaný účelovo
prevzal.

29. Zákon č. 461/2003 Z. z. v platnom znení teda nerozlišuje medzi „riadnou“ a „mimoriadnou“
valorizáciou. Daný zákon upravuje valorizáciu výsluhových dôchodkov tak, že sa zvyšujú o rovnaké
percento ako starobné dôchodky v danom kalendárnom roku. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 68ods. 16 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení. Posudzovaný právny spor je potrebné rozhodnúť na
základe logického a teleologického výkladu daného ustanovenia.

30. V prípade žalobcu je nesporné, že kalendárnym rokom sa v tomto spore rozumie kalendárny rok
2023. Pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok“ je potrebné definovať v zmysle súvisiacich
ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení.

31. Žalobca poukazuje na § 293fzf. písm. r/, § 293gb zákona č. 461/2003 Z. z., pričom z neho vyplýva: že

a/ Pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok“ v sebe zahŕňa obligatórnu valorizáciu vykonávanú
vždy k 1.1. aj fakultatívnu valorizáciu, ktorá môže nastať, ak kumulatívny medzimesačný rast
spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov od posledného zvyšovania dôchodkových dávok
presiahne päť percent.
b/ Pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok“ v sebe zahŕňa - percento zvýšenia dôchodkovej
dávky podľa § 293fzc ods. 1, - percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 293fzd ods. 1,

c/ Pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok“ v sebe zahŕňa ad futurum a) percento zvýšenia
dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 1 pre rok 2024, b) percento zvýšenia úrazovej renty podľa § 89
ods. 8 pre rok 2024.

32. Z uvedených zákonných ustanovení a výkladu pojmov jednoznačne vyplýva, že pojem „percento

zvýšenia dôchodkových dávok" v sebe zahŕňa nielen valorizáciu vykonávanú k 1.1. kalendárneho roku,
ale aj valorizáciu vykonanú podľa § 293fzc ods. 1, § 293fzd ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj
valorizáciu,ktorábudevykonávanápodľa§82ods.2.Nadväznosťaprepojenosťobligatórnejvalorizácie
vykonávanej k 01.01. a fakultatívnej valorizácie (ktorá môže a nemusí nastať) vyplýva aj z ust. § 293gb
zákona č. 461/2003 Z. z.

33. Pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok“ v sebe zahŕňa všetky valorizácie vykonané v
príslušnom kalendárnom roku 2023.

34. Vzhľadom na uvedené je potrebné dospieť k záveru, že podľa ust. § 68 zákona č. 461/2003 Z.

z. v platnom znení sa výsluhové dôchodky k 01.07.2023 zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových
dávok, ktoré bolo dosiahnuté v príslušnom kalendárnom roku 2023, pričom k 01.07.2023 boli vykonané
obe valorizácie - a to valorizácia podľa § 82 ods. 1 aj podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z..
Vzhľadom na uvedené sa mal zvýšiť výsluhový dôchodok k 01.07.202.3 o 11,8% (zvýšenie všeobecných
dôchodkovýchdávokk01.01.2023)a10,6%(zvýšenievšeobecnýchdôchodkovýchdávokk01.07.2023)

kumulatívne.

35. Všeobecný dôchodkový systém a výsluhový dôchodkový systém neexistujú v systéme absolútnej
izolovanosti, čo sa snaží naznačiť žalovaný, ale sú prepojené najmä ust. § 68 zákona č. 461/2003 Z.
z. v otázke valorizácie.

36. K argumentácii žalovaného tykajúcej sa neexistencii diskriminácie a netotožnosti komparátora
žalobca uvádza, že ide o nesprávnu právnu úvahu. Rozhodná právna úprava nevyžaduje totožnosť
medzi komparátormi využitými pri posudzovaní existencie diskriminácie. Rozhodná právna úprava
vyžaduje porovnateľnosť situácií čo je zrejmé aj z taxatívneho znenia § 2a zákona č. 365/2004 Z. z.

37. S prihliadnutím na existujúci zákon a judikatúru je zrejmé, že argumentácia žalovaného definujúca
odlišnosť komparatárov absenciou totožnosti je v úplnosti nesprávna. Vo veci je plne akceptovateľná
argumentácia žalobcu, ktorý považuje oboch zvolených komparátorov (oba typy dôchodkov) za
porovnateľných/analogických, keď u oboch skupín išlo o osoby, ktorým štát po uplynutí zákonom určenej

doby pracovnej činnosti garantoval príjem bez potreby výkonu ďalšej pracovnej činnosti. Išlo o osoby,
ktorým bolo zabezpečované právo sociálneho zabezpečenia bez potreby výkonu akejkoľvek činnosti zo
strany týchto osôb. Išlo o poskytnutie primeraného hmotného zabezpečenia v starobe v zmysle čl. 39
ods. 1 Ústavy SR, čl. 9 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného
paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, čl. 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

V. Relevantné právne predpisy38. Podľa § 68 ods. 1 Zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky,
vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané

a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho
roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných
predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3,
5 až 11.

39. Podľa § 68 ods. 16 Zákona č. 328/2002 Z. z. od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné
výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové
dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch
o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia
zvyšujú.

40. Podľa § 82 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného
kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného
kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti
dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku.

41. Podľa § 293fzc ods. 1 a 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Ak kumulatívny medzimesačný rast
spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne
päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento tohto
rastu vykázané štatistickým úradom a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023

sa zvyšuje odo dňa jej priznania o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom. (2) Na zvýšenie
dôchodkovej dávky podľa odseku 1 platí § 82 ods. 3 až 9 rovnako.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

42. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13
ods. 3 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal

(vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah
žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny
súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia
podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci po nariadenom pojednávaní, pričom súd
dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

43. Na pojednávaní dňa 27.01.2026 žalobca ako aj zástupkyňa žalovaného zotrvali na svojich
doterajších vyjadreniach v konaní.

44. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu

a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení výsluhového
dôchodku žalobcu podľa § 68 ods. 1 a ods. 16 zákona č. 328/2002 Z.z. zo sumy 853,71 eur mesačne
na sumu 954,45 eur mesačne. Podstatnou a nosnou námietkou sporu bol nesúhlas žalobcu s právnym
záverom,podľaktoréhozvýšenievýsluhovéhodôchodkusamalovykonaťo11,8%,akoajo10,6%,teda
mala sa aplikovať valorizácia podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z.. Rozhodujúcou právnou otázkou

vo veci bolo posúdenie uplatnenia § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. pri stanovení percenta zvýšenia
výsluhového dôchodku žalobcu od 01.07.2023 podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z..

45. Správny súd na úvod poukazuje na to, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv
občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom

súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len
preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení
konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu
je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanierozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou
postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (napríklad rozsudok NS SR sp.

zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).

46. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa

vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych
noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo
skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový
stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza
k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne

závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad
a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či
mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu,
nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol
a zvolil výklad v duchu zákona.

47. Správny súd v Bratislave uvádza, že pri výpočte percenta zvýšenia výsluhového dôchodku sa
podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase vychádza z percenta
zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na
kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. Percento pravidelnej

valorizácie je podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je založené na tzv. dôchodcovskej inflácii, teda
na medziročnom raste spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázanom štatistickým úradom
za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, t. j. v prípade
valorizácie výsluhového dôchodku žalobcu od 01. 07. 2023 za prvých šesť mesiacov kalendárneho
roka 2022. Samotný mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia v zmysle zákona

č. 328/2002 Z. z. bol prijatím zákona č. 80/2013 Z. z. zmenený, pričom základom valorizácie nie
je pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok ustanovená vo všeobecných predpisoch o sociálnom
poistení, ale vyššie spomenutý medziročný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov
vykázaný Štatistickým úradom SR za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku. Z dôvodovej správy k zákonu č. 80/2013 Z. z. vyplýva, že: „Od 1. júla 2018

sa mení mechanizmus valorizácie, opäť však základom valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia
bude valorizácia dôchodkových dávok v civilnej sfére. Táto valorizácia bude závisieť od medziročného
rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej
republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom
sa valorizácia vykonáva.“ Aj s poukazom na dôvodovú správu k zákonu č. 80/2013 Z. z. správny

súd konštatuje, že mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia bol v rozhodujúcom
období valorizácie výsluhových dôchodkov k 01. 07. 2023 nastavený tak, že tento zohľadňuje percento
pravidelnej štandardnej každoročnej valorizácie dôchodkov podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré sa
odvíja od porovnania medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, pričom
termín štandardnej valorizácie výsluhových dôchodkov sa viaže k 1. júlu príslušného kalendárneho roka.

48. Ak žalobca namietal, že pojem percento zvýšenia dôchodkových dávok v sebe zahŕňa nielen
valorizáciu vykonávanú k 01.01. kalendárneho roku, ale aj valorizáciu vykonanú podľa § 293fzc ods.
1. Správny súd uvádza, že ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. neumožňuje sčítať
percentá zvýšenia dôchodkových dávok ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení.

Uvedenému bráni jazykový výklad príslušného ustanovenia zákona, ktorý v jednotnom čísle hovorí
o percente zvýšenia dôchodkových dávok, pričom odkazuje na tom že z percent zvýšenia dôchodkových
dávok, ktoré je ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok a nie
aj o percento zvýšenia dôchodkových dávok podľa § 293fzc zákona o sociálnom poistení, ku ktorému
došlo až počas kalendárneho roka.

49. Nezvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu aj o 10,6 % podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z.
nie je voči žalobcovi diskriminačné a nie je ani v rozpore s Dohovorom č. 128. Správny súd uvádza,
že v prípade, ak v priebehu kalendárneho roku dôjde k zvýšeniu dôchodkovej dávky podľa § 82 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z., resp. v tomto prípade podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným
od 1. júla 2023 v zmysle § 293fzc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., tak sa uvedená skutočnosť
prejaví pri výpočte percenta zvýšenia dôchodkovej dávky vyplácanej k 1. januáru nasledujúceho

kalendárneho roka. Ak sa v kalendárnom roku, ktorý predchádzal príslušnému kalendárnemu roku
nezvýšiladôchodkovádávkapostupompodľa§82ods.2zákonač.461/2003Z.z.,taksapodľa§82ods.
1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje dôchodková dávka o percento medziročného rastu
spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané Štatistickým úradom za prvých deväť
mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Na druhej strane, ak

ku zvýšeniu dôchodkových dávok v predchádzajúcom kalendárnom roku došlo, teda aj keď k zvýšeniu
dôchodkových dávok došlo podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla 2023 v zmysle
§ 293fzc Zákona o sociálnom poistení, potom je percento zvýšenia dôchodkovej dávky na príslušný
kalendárny rok stanovené podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. , a to výpočtom na
základe vzorca uvedeného v prílohe č. 4a Zákona o sociálnom poistení. Týmto výpočtom dochádza ku
kráteniupercentazvýšeniadôchodkovejdávkyuvedenéhov§82ods.1písm.a)zákonač.461/2003Z.z.

v závislosti od percenta priebežného zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z. (účinnosť od 1. januára 2024), resp. podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla
2023 v zmysle § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z.. Výsluhový dôchodok žalobcu bude od 1. júla 2024
zvýšený percentom podľa § 81 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. Na druhej strane dôchodkové
dávky zo všeobecného systému, ktoré boli priebežne zvýšené podľa § 293fzc zákona č. 461/2003

Z.z., budú od 1. januára 2024 zvyšované iba kráteným percentom podľa § 81 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 461/2003 Z.z.. Týmto bude zachovaná zhoda v percentách zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu
s percentom zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom
poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.

50. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný mal povinnosť nastaviť zákon č. 328/2002
Z.z. tak, aby reflektoval na všetky zmeny zákona, na ktorý zákon č. 328/2002 Z. z. pri valorizácii
dávok výsluhového zabezpečenia poukazuje a v tomto smere odkazoval na iniciatívu Únie výsluhových
dôchodcov v Slovenskej republike, správny súd uvádza, že predmetnú argumentáciu vyhodnotil ako
nedôvodnú. Orgánom zákonodarnej moci je Národná rada Slovenskej republiky, pričom žalovaný

postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že štátne orgány môžu
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, v tomto
prípade Zákon č. 328/2002 Z.z.. Správny súd zároveň konštatuje, že nemohol uplatňovať analógiu legis
alebo analógiu iuris a dotvárať príslušnú právnu úpravu tak, ako sa toho domáhal s odkazom na čl. 4 ods.
1, 2 CSP v spojení s § 5 ods. 1 SSP žalobca. Správny súd uvádza, že systém výsluhových dôchodkov

a ich valorizácia je upravená osobitným právnym predpisom, a to zákonom č. 328/2002 Z.z.. Hoci
základom valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia je od 01.01.2022 percento tzv. dôchodcovskej
inflácie uvádzané vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení, uvedené sa vzťahuje na pravidelnú
valorizáciu vykonávanú raz ročne. Vzhľadom na autonómnosť systému výsluhových dôchodkov tento
nemusí v každom ohľade automaticky kopírovať systém všeobecného dôchodkového poistenia a v

ňom vykonané mimoriadne zmeny, a preto nemožno ani považovať za porušenie práva na rovnaké
zaobchádzanie, ak v roku 2023 spôsob valorizácie výsluhových dôchodkov podľa zákona č. 328/2002
Z.z. vykazuje rozdiely oproti spôsobu valorizácie dôchodkov v roku 2023 podľa zákona o sociálnom
poistení v dôsledku jeho novelizácie zákonom č. 210/2023 Z.z., ktorým bola zavedená v roku 2023
prostredníctvom prechodného ustanovenia účinného od 01.07.2023 i skoršia valorizácia dôchodkov.

51. Správny súd dodáva, že zákonom č. 210/2023 Z.z. bol primárne novelizovaný zákon č. 461/2003
Z.z. samostatným novelizačným článkom II. bol novelizovaný aj zákon č. 328/2002 Z.z. s tým, že
daný právny predpis bol doplnený výlučne len o úpravu rodičovského dôchodku a nie aj o úpravu
tzv. mimoriadnej valorizácie výsluhových dôchodkov v roku 2023. Zákonodarca v rámci novelizácie

zákona č. 328/2002 Z.z. prostredníctvom zákona č. 210/2023 Z.z. nereflektoval pre rok 2023 na úpravu
tzv. mimoriadnej valorizácie v zmysle prechodných úprav v rámci všeobecného systému sociálneho
poistenia účinných od 1. júla 2023 v režime zákona č. 461/2003 Z.z.. Nezahrnutie výsluhových
dôchodcov do systému tzv. mimoriadnej valorizácie podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z. nemohol
správny súd považovať za medzeru v zákone (teda nevedomé opomenutie zákonnej úpravy zo strany

zákonodarcu) a ani tým nedošlo k založeniu k protiústavnosti platného právneho rámca zakotveného
v zákone č. 461/2003 Z.z. a v zákone č. 328/2002 Z.z..52. Tunajší súd uvádza, že odvetvie práva sociálneho zabezpečenia je tvorené právnymi normami
vyznačujúcimi sa kogentnou povahou regulácie právnych pomerov s tým, že ide o oblasť, kde priestor
na tzv. „sudcovskú tvorbu“ práva je minimálny a kde je potrebné pri voľbe výkladových metód mať

za to, že ak niektorý inštitút či právny vzťah nie je upravený spôsobom, aký očakávajú individuálni
adresáti právnych noriem, deje sa tak na základe vôle zákonodarcu s tým, že zákonodarca je
racionálne konajúcim subjektom verejnej moci a ak niektoré spoločenské javy neupravil spôsobom,
aký by žalobca považoval za súladný s jeho vnímaním spoločenského cieľa právnej úpravy valorizácie
dôchodkov v roku 2023 v režime všeobecného systému sociálneho poistenia v zmysle § 293fzc zákona

č. 461/2003 Z.z., nie je možné bez ďalšieho preklenúť rozhodovacou činnosťou súdov cieľ sledovaný
spomínaným prechodným ustanovením § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z. k úpravám účinným od
01.07.2023 a vytvoriť namiesto zákonodarcu pre účely valorizácie výsluhových dôchodkov v roku
2023 v režime zákona č. 328/2002 Z.z., okrem štandardného pravidelného automatického zvýšenia
výsluhových dôchodkov o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov
vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý

predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva (t. j. o 11,8 %), aj
mechanizmus valorizácie počas kalendárneho roka o 10,6 %.

53. S uvedeným sa možno podľa správneho súdu stotožniť, čo napokon podporujú aj závery Nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2017 zo dňa 13.02.2019, ktoré je možné aplikovať i na

posudzovanú vec: „Zohľadniac aj stanovisko vlády ako vedľajšieho účastníka tohto konania ústavný
súd v tejto súvislosti konštatuje, že nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom
poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné vedľa seba
stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj
pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi

jednotlivé systémy. Nemožno však argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu
dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi
tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už
zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb
zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé. Vzhľadom na

uvedené je v prvom rade vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému.“

54. Pokiaľ bola obsahom žalobných námietok žalobcu aj nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, správny súd vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú. Správny súd má za
to, že žalobca dostal v preskúmavanom napadnutom rozhodnutí relevantnú odpoveď na dôvody,

pre ktoré nebolo v jeho prípade vykonané zvýšenie výsluhového dôchodku taktiež o percento
podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný v napadnutom preskúmavanom rozhodnutí súčasne
dodržal základné formálne ako aj materiálne požiadavky administratívneho rozhodnutia.

55. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku porušenia legitímnych očakávaní žalobcu

a právnej istoty žalobcu. V zákone č. 328/2002 Z. z. nie sú ustanovenia, ktoré by umožnili ekvivalentné
vykonanie priebežnej valorizácie (tzv. mimoriadnej valorizácie) u výsluhových dôchodkov v porovnaní
s dôchodcami vo všeobecnom systéme. Za týchto okolností nemožno právne postavenie žalobcu
s týmito dôchodcami za súčasnej právnej úpravy porovnávať, tak ako to prezentoval v správnej žalobe
žalobca. Rozdiely v právnej úprave v § 68 Zákona č. 328/2002 Z. z. oproti § 82 zákona č. 461/2003

Z.z. sú natoľko výrazné, že nemohli na strane žalobcu vyvolať legitímnu nádej na zhmotnenie príslušnej
majetkovej hodnoty. Pokiaľ žalobca poukazoval v správnej žalobe na judikatúru ESĽP, správny súd
uvádza, že táto nijako nepojednáva o problematike zvyšovania výsluhových dôchodkov. Rovnako ako
nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku, v rámci ktorej žalobca namietal nedostatočne
zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci a argumentoval, že dosiahnutím dôchodkového veku

nastalo podobne ako u každého iného poberateľa starobného dôchodku zásadné zníženie ekonomickej
činnosti, ktorá sa predpokladá u poberateľov výsluhového dôchodku pred dosiahnutím dôchodkového
veku. Správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie sa pre účely posúdenia rozhodujúcich okolností
príslušnej veci vysporiadalo so vzťahom všeobecného systému poistenia podľa zákona č. 461/2003
Z.z. a osobitného systému poistenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Žalovaný uviedol všetky

skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov
a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ktoré všetky v napadnutom rozhodnutí
uviedol a správne dospel k záveru, že výsluhový dôchodok žalobcu, ktorý mu bol priznaný a je
vyplácaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z., sa valorizuje len raz ročne, a to podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a nie je možné valorizovať výsluhový dôchodok žalobcu rovnako ako sa valorizujú dôchodky priznané
a vyplácané podľa zákona č. 461/2003 Z.z.

56. Vo vzťahu k námietke, že skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutého rozhodnutia, je
v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, správny súd uvádza, že preskúmaním
tohto žalobného bodu zistil, že žalobca v správnej žalobe nijako nekonkretizuje, v čom by malo dôjsť
k jeho naplneniu. Správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu a obsahu napadnutého
rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia nezistil skutočnosti, na základe ktorých by aj bez ich

konkrétnej špecifikácie zo strany žalobcu v správnej žalobe mal za to, že majú vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

57. Správny súd sa v ďalšom stotožňuje s argumentáciou žalovaného, kedy systém dôchodkového
zabezpečenia vojakov a policajtov, ktorý je realizovaný na základe zákona č. 328/2002 Z. z. je
odlišný od všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý je realizovaný na základe zákona

č. 461/2003 Z. z. Tieto 2 systémy vo svojej podstate sú odlišné nielen vo vzťahu k spôsobu, akým
sú následne určované dávky, jeden je založený na princípe solidarity, druhý je založený na princípe
zásluhovosti, ďalšie odlišnosti sú vo vzťahu k vzniku nároku na príslušnú dávku a pod. Výsluhovým
dôchodcom sa môže stať osoba po odpracovaní 25 rokov, hoc nespĺňa nárok na starobný dôchodok
podľa predpisov všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, Rovnako výsluhový dôchodca môže

pracovať a rovnako, ako to vyplýva aj z judikatúry, ale aj z platných právnych predpisov môže
zároveň získať nárok, aj zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. Existencia osobitného
systému sociálneho zabezpečenia je založená na potrebe zvýhodnenia osobitnej kategórie, v tomto
prípade vojakov a policajtov a iných osôb ozbrojených zložiek štátu, ktoré sa odmeňujú na základe
ich osobitného postavenia vo vzťahu k štátu, rovnako zohľadňujú riziká a náročnosť ich povolania, ako

i obmedzeniam, ktoré im vyplývajú z tohto postavenia, čo tvorí akúsi kompenzáciu (zvýhodnenie) vo
vzťahu k nárokom podľa všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Správny súd odkazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/75/2011 zo dňa 31.07.2012 v ktorom súd
uviedol, vo vzťahu k namietanej diskriminácii poistencov všeobecného systému sociálneho poistenia
vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu podľa zákona číslo 328/2002 Z. z. citujem nie je možné

namietať diskrimináciu všeobecne nie porovnávaním dvoch samostatných a rozdielnych úprav, ktoré
regulujú vzťahy odlišných skupín subjektov. Žalobca nie je účastníkom vzťahov upravených v zákone
číslo 328/2002 Z. z. a preto nemôže dôvodne namieta disky mlieka si ju s poukazom na rozdielnosť
sociálneho zabezpečenia subjektov, ktorých postavenie príslušný zákon upravuje. Nie je však možné ani
opomenúť dôležitý fakt, že systém sociálneho zabezpečenia má garantovať zabezpečenie jednotlivca

v starobe, čo je podmienené aj určitým ekonomickým aspektom a možnosti štátu zabezpečovať sociálnu
politiku. Účelom zákonodarcu pri legislatívnom procese novelizácii zákona č. 461/2003 Z. z. bolo
tento zákon novelizovať, tak aby došlo k odstráneniu dôsledkov zvýšenej miery inflácie. Netreba
však opomenúť fakt, že pri legislatívnom procese bola vykonaná analýza dopadov na štátny rozpočet
a celkovo schopnosti štátu plniť sociálnu politiku a zabezpečovať tak potreby svojich občanov v starobe.

Zákonodarca v tomto ohľade z dostupných dokladov nemienil novelizovať zákon č. 328/2002 Z. z., ten
ako to vyplýva mal byť následne riadnemu legislatívnemu procesu. V tom je aj zodpovedaná námietka
žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo maž za
následok vydania nezákonného rozhodnutia, ktorú posúdil ako nedôvodnú.

58. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne, a
preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

59. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci. Keďže žalovanému voči žalobcovi

nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

14Sas/37/2023

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho

súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu

je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).