Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 14Sas/8/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100418

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100418.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

14Sas/8/2023

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29.
augusta8-10,Bratislava,ožalobevsociálnychveciachopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanej
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

14Sas/8/2023

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

14Sas/8/2023

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. októbra 2022 Sociálna poisťovňa,
ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona č. 461/2003 Z. z.“) bola

žalobkyni zamietnutá jej žiadosť o invalidný dôchodok z 23.09.2022. Ako dôvod orgán prvého stupňa
uviedol, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne
Trnava z 23. septembra 2022 nie je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podala žalobkyňa odvolanie.

3. Žalovaná Sociálna poisťovňa ústredie svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2023
podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne zamietla a v celom rozsahu potvrdila
rozhodnutie orgánu prvého stupňa.4. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 153 ods. 5, § 71 ods. 1, 2, 3, 4,
5, 6, 7, 8, 9 a § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. a vecne tým, že na základe podaného odvolania
bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej

poisťovne. pobočky Trnava dňa 15. novembra 2022. Posudkový lekár zotrval na svojom pôvodnom
posudku, zotrval na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na
20 %, a vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel, predložil posudkový spis posudkovému lekárovi
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie.

5. Pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredie hodnotil lekárske správy a odborné nálezy, ktoré sú podrobne opísané v odbornom lekárskom
posudkuposudkovéholekárasociálnehopoisteniazodňa13.júna2023,ktorýjeneoddeliteľnouprílohou
rozhodnutia.

6. Po zohľadnení lekárskych správ a odborných nálezov, posudkový lekár rozhodujúce zdravotne

postihnutie zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E -
dorzopatia, deformujúca dorzopatia, a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a
medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového
a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny,
lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov), slabosť svalového

korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z v znení
neskorších predpisov, ktorému zodpovedá miera po desu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20
%, z percentuálneho rozpätia od 20 % do 35 %.

7. Iné zdravotné ochorenia neboli posudkovo závažné, preto nebol dôvod na zvýšenie miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona
č. 310/2006 Z. z..

8. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa lekárskych správ
a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,

ústredie vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
potvrdil na 20 %, preto nie je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

II. Žaloba a jej dôvody

9. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 19. júna 2023 podala žalobkyňa správnu žalobu a žiadala, aby

súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobkyne
napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozpore s § 209 ods. 4 zákonu č. 461/2003 Z. z., neobsahuje
podstatné skutkové a právne argumenty, ktoré by odôvodňovali jeho vydanie v danom znení, čo samé
osebe odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia.

10. Žalobkyňa nesúhlasí s ohodnotením jej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%
v porovnaní so zdravou osobou. Podľa žalobkyne boli z jej strany zdokladované zdravotné postihnutia
predloženými lekárskymi správami už nachádzajúcimi sa v spise, ako aj správami v rámci odvolacieho
konania, z ktorých vyplýva miera poklesu z dôvodu rozhodujúceho zdravotného postihnutia v rozsahu
vyššom, ako ustálil posudkový lekár, pričom žalobkyňa má pochybnosti i čo do správnosti zaradenia

rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa prílohy k zákonu č. 461/2003 Z.z..

11. V napadnutom rozhodnutí žalovaná neuviedla, v súlade so zákon a neodôvodnila stanovenie
rozsahu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve v rozsahu 20% z percentuálneho
rozpätia 20% - 35%, pričom sa odvolala len na závery odborného lekárskeho posudku, ktorý síce

pripojila k rozhodnutiu, ale v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tieto nepopísala, a neuviedla ako sa
vyporiadala s námietkami odvolateľky (žalobkyne) obsiahnutými v odvolaní.12. Žalobkyňa nesúhlasí so záverom žalovanej, že pokiaľ zlý zdravotný stav jej spôsobuje pri výkone
práce problém, tak táto skutočnosť nemá vplyv na priznanie invalidného dôchodku. Nemôže byť predsa
na škodu žalobkyne, že napriek zdravotnému postihnutiu sa snaží pracovať, pričom vykonávanie práce

je pre ňu práve vzhľadom na zdravotné problémy obtiažnejšie ako v prípade zdravého človeka.

13. V prípade iných zdravotných postihnutí žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len stroho
konštatovala, že tieto nie sú posudkovo závažné, a preto nie je dôvod na zvýšenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.. Odôvodnenie

rozhodnutia v tejto časti nespĺňa náležitosti odôvodnenia správneho orgánu, čím podstatne sťažuje
žalobkyni posúdiť jeho správnosť a brániť sa voči prijatým záverom.

III. Vyjadrenie žalovanej

14. Vo vyjadrení žalovaná uvádza, že jej podkladom pre vydanie rozhodnutia bol odborný posudok o
invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie zo dňa 13. júna 2023, podľa
ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa §71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v

porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

15. Žalobkyňa nepreukázala ani v odvolacom konaní žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali
prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej.

16. Žalovaná je toho názoru, že posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie,
je presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z..

17. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného

poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti,
ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

18. Skutkový stav bol v prípade žalobkyne objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi
závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Skutkové

okolnostitýkajúcesarozsahuzdravotnéhopoškodeniažalobkynebolidostatočneozrejmenézdravotnou
dokumentáciou, nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia, sú z hľadiska
skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez nejasností a
vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalovaná je presvedčená, že zdravotný stav
žalobkyne bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom

poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.

19. Námietka žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kritéria uvedené v § 209 ods. 4 zákona
č. 461/2003 Z. z., je nedôvodná. Napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti stanovené v § 209
ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., z výroku je zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia

žalovaná rozhodla, z odôvodnenia rozhodnutia jasne vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bola žalovaná vedená pri hodnotení jednotlivých dôkazov a pri použití
právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

20. K námietke žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje podstatné skutkové a právne

argumenty, žalovaná uvádza, že pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na invalidný dôchodok je
napadnutérozhodnutiezaloženénatakýchpodkladoch,ktorésúpostačujúceprepresnéaúplnézistenie
skutočného stavu veci. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený tak, aby umožňoval vysloviť záver, či
sú alebo nie sú splnené medicínske podmienky pre priznanie invalidného dôchodku, bolo vykonané
dokazovanie v súlade s ustanovením § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z. a napadnuté rozhodnutie

vychádza z dostatočne zisteného stavu veci. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú uvedené
skutočnosti, z ktorých žalovaná vychádzala. Napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté nezákonnosťou,
z odborného posudku o invalidite, ktorý bol použitý ako jeden z dôkazov pre rozhodnutie, je zrejmé,
z akých podkladov posudkový lekár sociálneho poistenia vychádzal, aké zdravotné postihnutie určilza rozhodujúce, a prečo považoval iné zdravotné postihnutia za posudkovo nevýznamné. Posudok je
odôvodnený takým spôsobom, že sú z neho zrejmé a poznateľné úvahy posudkového lekára sociálneho
poistenia, ktoré nevzbudzujú odôvodnené pochybnosti o jeho správnosti.

IV. Relevantné právne predpisy

21. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

22. Podľa § 71 ods. 2 ZSP, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie

ako jeden rok.

23. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti

zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada
na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu.

24. Podľa § 71 ods 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

25. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

26. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

27. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

28. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

29. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie
je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí
sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného
postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

30. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o

to poistenec alebo poškodený požiada.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom31. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 SSP) v konaní o

správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými
bodmi (§ 202 ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj
administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a
administratívneho spisu žalovanej, a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

32. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods.
4 SSP.

33. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2023,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žiadosť
žalobkyne o invalidný dôchodok nakoľko žalobkyňa nesplnila medicínsku podmienku § 71 zákona č.

461/2003 Z.z..

34. Správny súd na začiatok uvádza, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, jeho
zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita poistenca, ktorá
je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za

invalidného upravuje § 71 ZSP. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho
zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou (medicínskou), na ktoré súd nemá
potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť
poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho
poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 ZSP s tým, že konkrétne túto činnosť

vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 ZSP). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o
tom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so

zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené
v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom
posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu
konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám
nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v

správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych
otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že
posudok posudkových je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne
určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudky posudkových
lekárov žalovanej tieto atribúty spĺňajú.

35. V prejednávanej veci záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2023, bol odborný lekársky posudok o invalidite posudkového
lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie zo dňa 13. júna 2023, podľa ktorého žalobkyňa nie je
invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho
poistenia určená na 20 %.

36. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne, pre stanovenie miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, určil chorobu podľa
Kapitoly XV., oddiel E, položka 3., písmeno b) - Choroby podporného a pohybového aparátu. Dorzopatia,
deformujúca dorzopatia a sporidylopatia. Degeneratívno zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr.
syndróm cervikokranialny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakáltieho

skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku,
ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú v percentuálnom rozpätí od 20 %
do 35 %.37. Zdôvodnenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na spodnej hranici
percentuálneho rozpätia (20%) posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej v odbornom lekárskom
posudku zo dňa 13. júna 2023 riadne odôvodnil a to na strane 4 posudku tým, že „Pre stanovenie

miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u účastníčky konania, posudkový lekár
sociálneho poistenia považuje za rozhodujúce ochorenia postihnutie osového aparátu. Niekoľko rokov
sú dokumentované bolesti chrbtice v krčnej a driekov-krížovej oblasti s liečbou a sledovaním na
neurologickej a ortopedickej ambulancii. Klinické vyšetrenia sú podložené MR nálezom dokumentujúcim
degeneratívne zmeny v driekovo-krížovej oblasti. Priebeh ťažkostí má kolísavú intenzitu s upravovanou

konzervatívnou liečbou, s využitím rehabilitácie. Neurologické, ortopedické a RUB vyšetrenia z roku
2.022 objektivizujú funkčný stav osového aparátu. V uvedených nálezoch sa uvádza: postoj a chôdza
sú symetrické, obmedzené sú rotácie v krčnej oblasti, napínacie manévre sú pozitívne pri doťahovaní,
zvýšený je tonus svalstva v okolí chrbtice, dynamika driekovej časti chrbtice je redukovaná s bolestivými
inklináciami, nalez na končatinách je bez patologického nálezu vrátane nálezu na bedrových kĺboch.
Uvedenému stavu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 20

%, zodpovedajúca miernemu funkčnému postihnutiu, s miernym obmedzením pohybu v postihnutých
úsekoch.

38. Pridružené somaticke ochorenia, uvedené v anamnéze a diagnostickom závere, svojím charakterom
a priebehom neodôvodňujú percentuálne zvýšenie. Stav po prekonanom COVID-19 s CT jemnými

reziduálnymi pozápalovými zmenami, bez vplyvu na funkčné schopnosti pľúc - sú klinicky bez
patologického nálezu. Spirometrické vyšetrenia a laboratórne parametre sú v norme. Ortopedickým
vyšetrením zistené zmeny v oblasti kĺbov dolných končatín sú na úrovni mierneho stupňa, bez
preukázaného narušenia hybnosti - koxartróza II. stupňa, gonartróza I. až II. stupňa, ploché
nohy, výrastky na pätách. Angiologické vyšetrenie vykonané klinickým aj sonografickým vyšetrením

nepotvrdilo zmeny v zmysle trombózy žíl dolných končatín, s potrebou ďalšieho sledovania. Arteriálna
hypertenzia je mierna a kontrolovaná.“

39. Vzhľadom na čo súd nemôže vyhovieť námietke žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení určenia
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na spodnej hranici percentuálneho rozpätia

(20%) u žalobkyne.

40. Čo sa týka samotného určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z
vymedzeného percentuálneho rozpätia, táto činnosť je plne v kompetencii posudkového lekára.
Posudkový lekár mieru poklesu pracovného potenciálu v konkrétnych prípadoch určuje v závislosti od

závažnosti rôznych komplikácií, ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie vyvoláva. Posudkový lekár v
zásade postupuje tak, aby ním určená percentuálna miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala
približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej škály závažnosti všetkých možných postihnutí,
ktoré obsahuje príslušná položka a príslušné písmeno. Pochybnosti žalobkyne o správnosti posúdenia
jej zdravotného stavu sú nedôvodné, vyvolané jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod

na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posúdenie rozsahu
zdravotnéhopoškodeniaajehonásledkovnaschopnosťvykonávaťzárobkovúčinnosťakoužsúdvyššie
opísal, si vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým
lekárom sociálneho poistenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.. Zároveň z odborného lekárskeho
posudku z 13.06.2023 je zrejmé, že posudkový lekár pri vypracovaní svojho posudku zohľadnil všetky

žalobkyňou v administratívnom konaní (tak v prvostupňovom ako aj odvolacom konaní) predložené
lekárske správy.

41. Čo sa týka námietky žalobkyne o tom, že posudkový lekári len stroho konštatovali, že u žalobkyne
nie je možné zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č.

461/2003 Z.z. V tomto smere tunajší súd opätovne uvádza, že posudkový lekári riadne odôvodnili svoje
zistenia, pričom konštatovali, že u žalobkyne sa nenachádzajú na účely § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003
Z.z. posudkovo závažné iné ochorenia o ktoré by bolo možné mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť zvýšiť. Súd ešte uvádza, že aj keby sa u žalobkyne takéto iné ochorenia nachádzali,
maximálne zvýšenie podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., by bolo možné o 10 %, a vzhľadom na

to, že za rozhodujúce zdravotné ochorenie bola určená mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť vo výške 20 %, ani dodatočné zvýšenie o maximálne možných 10 %, by nebolo dostatočné na
priznanie invalidného dôchodku žalobkyni v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..42. Posudkoví lekári žalovanej komplexne posúdili zdravotný stav žalobkyne s prihliadnutím na všetky
jej diagnózy a dostatočne sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre ich
závery. Vzhľadom na uvedené tunajší súd uzaviera, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je

vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky
zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a
ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Odborné
posudky spĺňali požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a posudkový lekári sa vysporiadali
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie

správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Žalobkyňa zároveň ani v rámci súdneho konania
nepredložila žiadne lekárske správy alebo posudky, ktoré by boli v rozpore s v administratívnom konaní
zisteným skutkový stavom.

43. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto
žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

44. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal
právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobkyni
nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

14Sas/8/2023

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu

je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o

dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).