Rozsudok · Zodpovednosť za škodu · Judgement

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724201391
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6724201391.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej
a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobkyne: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., občan SR, právne zast.: h&h PARTNERS,
advokátska kancelária s. r. o., IČO: 44 323 760, so sídlom Hollého 3, 040 01 Košice-Juh, proti
žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,

IČO: 00 165 565, so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava 27, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/20/2024-454 zo dňa 08.04.2025 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/20/2024-472 zo dňa 16.04.2025, v znení
opravného uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/20/2024-532 zo dňa 24.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/20/2024-454 zo dňa 08.04.2025 v znení opravného
uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/20/2024-532 zo dňa 24.09.2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodne o výške
trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol nasledovne:
„I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo
výške 45.320,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 11. 03. 2024 do zaplatenia,

to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia
v sume 18.128,- EUR v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote do
3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia o ich výške“.
Následne súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom zo dňa 16.04.2025 vyslovil, že vo zvyšnej časti
nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobu žalobkyne zamieta.

1.1. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa podala na tamojšom súde dňa 21.03.2024
žalobu, ktorou sa domáhala voči žalovanému náhrady škody na zdraví, ktorá jej vznikla v dôsledku
očkovania proti ochoreniu Covid-19. V dôvodoch žaloby žalobkyňa poukázala na to, že dňa 01.06.2021
v očkovacom centre vo E. bola zaočkovaná proti ochoreniu Covid-19 prvou dávkou vakcinačnej
látky Spikevax 0,2 mg/ml injekčná disperzia. Týždeň po vakcinácii začala pociťovať tŕpnutie prstov
na rukách a nohách, v oblasti záhlavia, chrbta, v okolí úst. Postupne sa jej zdravotný stav zhoršil

natoľko, že bola hospitalizovaná od 16.06. do 06.07.2021. Z pripojených lekárskych správ vyplýva, že
popísané symptómy vznikli ako dôsledok podanej očkovacej látky. Lekárskou správou z 27.10.2022
jej bola diagnostikovaná postvakcinačná periférna chabá kvadruparéza a areflexia. V zmysle § 143jods. 7 zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, štát Slovenská republika,
v mene ktorého koná Ministerstvo zdravotníctva SR, prevzal zodpovednosť za škodu na živote a
zdraví spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe očkovacej látky proti ochoreniu Covid-19.

Žalobkyňa si dala vypracovať odborné vyjadrenie zo dňa 14.06.2023 vypracované C. F. G. H., I., F.,
ako aj znalecký posudok č. X zo dňa 30.06.2023 znalcom C. F. J. K., I. z odboru zdravotníctva a
farmácie, odvetvie neurológia, z ktorých vyplýva, že práve po podaní očkovacej látky došlo u žalobkyne k
rozvoju imunitne podmieneného ochorenia Guillain-Barrého syndrómu. Napriek komplexnej liečbe došlo
k poškodeniu nervového systému, ktoré znalec hodnotil ako trvalé a jeho príznaky žalobkyňu významne

obmedzujú v obvyklom spôsobe života. Znalec konštatoval s pravdepodobnosťou vyššou ako 90 %,
že u žalobkyni boli zdravotné ťažkosti spôsobené ochorením Guillain-Barrého syndrómom, ktorý sa u
žalobkyni začal rozvíjať po týždni od podania očkovacej dávky. C. F. G. H., I., F. vo svojom odbornom
vyjadrení konštatovala, že vzhľadom na vylúčenie iných príčin, vznik Guillain-Barrého syndrómu (ďalej
aj GBS) vysoko pravdepodobne (viac ako 80 %) bol spôsobený podaním očkovacej látky. Žalobkyňa
uviedla, že pred očkovaním bola sledovaná na neurologické ochorenie, a to syndróm nepokojných nôh,

epilepsia, migréna bez aury, stav po uvoľnení stredového nervu vľavo pre syndróm karpálneho tunela,
chronicky bolestivý krčohlavový syndróm, avšak podľa znaleckého posudku, ani jedno z týchto ochorení
nebolo považované za predispozíciu pre vznik GBS. Žalobkyňa bola tiež sledovaná pre autoimunitné
ochorenie systémový lupus erythematosus (ďalej aj SLE). Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že
rozvoj GBS u pacientov so SLE je extrémne zriedkavý 0 až 0,1 %, pričom viacerí autori predpokladajú, že

sa jedná o dve rôzne ochorenia. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne bolo možné dospieť k záveru,
že ochorenie SLE bolo u nej stabilizované. Preto nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi SLE a
rozvojom GBS. C. F. G. H., I., F. naopak konštatovala, že nemožno vylúčiť kauzalitu vedľajšej príhody
GBS po aplikácii danej vakcíny, a tiež konštatovala, že počas hospitalizácie a odborných vyšetrení u
žalobkyne neboli zistené a potvrdené žiadne iné príčiny, ktoré by mohli spôsobiť vznik GBS. Žalobkyňa

dňa 16.02.2024 zaslala žalovanému výzvu o zaplatenie sumy 45.320,- Eur, ktorá predstavuje náhradu
sťaženiaspoločenskéhouplatneniavovýškezodpovedajúcej2000bodov,titulomvznikuškodynazdraví
v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod v povahe podanej očkovacej látky, ktorej terapeutické použitie
povolil žalovaný. Žalovaný sa k jej výzve nijako nevyjadril, preto sa žalobkyňa rozhodla podať žalobu.
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha náhrady škody na zdraví v zmysle predpisov civilného práva, a

to konkrétne sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo posúdené v znaleckom posudku C. F. J. K.,
I. na 1000 bodov. Zároveň znalec považoval za opodstatnené navýšenie hodnotenia na dvojnásobok
v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. s prihliadnutím na obmedzenie alebo stratu možnosti
žalobkyne uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mala vo veku 46 rokov, keď došlo k poškodeniu na
zdraví s poukazom na § 10 ods. 3 zákona č. 437/2004, v zmysle ktorého následky nie je možné napraviť

alebo zmierniť jednoduchým alebo bežným lekárskym výkonom. Znalec stanovil bodové hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia na 2000 po 22,60 EUR/1 bod (hodnota v roku 2021) na sumu
45.320,- Eur. Žalobkyňa tak žiadala uhradiť sumu sťaženia spoločenského uplatnenia spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,5 % ročne od 11.03.2024 do zaplatenia.
1.2.Elektronickýmpodanímdoručenýmsúdudňa11.06.2024rozšírilažalobkyňažalobuosumu22.660,-

Eur titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď poukázala
na to, že rozhodnutím sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku jej bol priznaný invalidný
dôchodok. Žalobkyňa bola uznaná za invalidnú z dôvodu, že jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť
kleslao65%vporovnanísozdravoufyzickouosobou.Rozhodnutímzodňa29.10.2021došlokzvýšeniu
sumy invalidného dôchodku v dôsledku opätovného zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť na viac ako 70 %, a preto žiadala, aby súd aj v tejto časti žalobe vyhovel. Uznesením
zo dňa 24.06.2024 súd navrhovanú zmenu pripustil.
1.3. Ďalej súd konštatoval jednotlivé vykonané dokazovanie a závery z neho vyplývajúce. Osobitne súd
poukázal na závery znaleckého posudku č. X/XXXX znalca C. F. J. K., I., znalca z odboru zdravotníctva,
odvetvieneurológia,ktorýbolvypracovanýnažiadosťprávnehozástupcužalobkynevovzťahukzisteniu

zdravotných komplikácií, ktoré nastali u žalobkyne po vakcinácii v príčinnej súvislosti s prekonaným
GBS. Znalec uviedol a popísal výňatky zo zdravotnej dokumentácie týkajúcej sa neurologického a
reumatologického vyšetrenia v čase pred očkovaním, ako aj následnú liečbu po očkovaní. Z posudkovej
časti znalec k popisu charakteru GBS vychádzal zo súdobých poznatkov lekárskej vedy, podľa ktorých
sa jedná o imunitne podmienenú akútnu polyneuropatiu - postihnutie viacerých periférnych nervov.

K príčinám vzniku ochorenia znalec uviedol, že u dvoch tretín pacientov sa jedná o ochorenie
vzniknuté po infekcii. Okrem rôznych vírusov a baktérií môžu imunitnú skríženú reakciu spôsobiť aj iné
vplyvy (tehotenstvo, transplantácie alebo očkovania). Na položenú otázku, že na základe zdravotnej
dokumentácie žalobkyňa dňa 01.06.2021 bola zaočkovaná prvou dávkou vakcinačnej látky Spikevax0,2 mg/ml injekčná disperzia (Moderna) proti ochoreniu Covid-19 znalec uviedol, že u žalobkyne s
odstupom jedného týždňa po zaočkovaní došlo k rozvoju imunitne podmieneného ochorenia GBS.
Napriek komplexnej liečbe došlo k poškodeniu nervového systému, ktoré znalec hodnotil ako trvalé a

ktoré príznaky pacientku významne obmedzujú v obvyklom spôsobe života. K ustáleniu jej zdravotného
stavu došlo 13.06.2022. V ďalšom znalec popísal priebeh ťažkostí, keď v odstupe jedného týždňa po
vakcinácii došlo k rozvoju pocitov tŕpnutia rôznych častí tela, stav sa v priebehu štyroch týždňov výrazne
zhoršil s rozvojom miernej paraparézy (obrna/slabosť) všetkých končatín a závažnej ataxie (porucha
koordinácie jednotlivých svalov trupu a končatín v pokoji, aj v pohybe s prejavmi pseudoatetózy horných

aj dolných končatín, dismetrie (porucha cielenia presnosti pohybov) a porucha stability stoja a chôdze,
ktorá pacientku imobilizovala.

2. V ďalšom súd konštatoval i iné závery vyplývajúce zo znaleckého posudku, a taktiež závery
odborného vyjadrenia C. F. G. H. I., F. zo dňa 14.06.2023, ktorá v odpovedi na otázku č. 4. sa vyjadrila k
príčinnej súvislosti vzniku GBS s podstúpenou vakcináciou dňa 01.06.2021. Znalkyňa uviedla, že GBS

je uvádzaný v Brightonskej klasifikácii vedľajších príhod po očkovaní v asociácii s aplikáciou niektorých
vakcín v časovej perióde 3 až 42 dní. Pacientka spĺňala pre diagnózu GBS klinické kritériá, laboratórne
kritériá, EMG nález axonálnej polyneuropatie. Podľa uvedenej štúdie pacientka spĺňala kritériá na úrovni
druhého stupňa. Vzhľadom na popisovaný interval od vzniku prvých príznakov po aplikácii vakcíny
(15 dní), bola splnená podmienka časovej súvislosti vzniku vedľajšej príhody. Postregistračné štúdie

preukázali vyššie riziko GBS po aplikácii vektorových vakcín proti Covid-19, v prípade mRNA vakcíny
(aj Spikevax/Moderna) sa uvádza podľa dát zo štúdií výskyt 1,3 prípadu na 100.000 očkovaných osôb.
V prípade plošného očkovania populácie je raritne možný výskyt tohto stavu aj po mRNA vakcínach.
Očkovanie vo všeobecnosti nie je jediná možná príčina vzniku GBS. V odbornej literatúre sa uvádza
ako možný rizikový spúšťací faktor. Vzhľadom na to, že vakcíny proti Covid-19 sa používajú od konca

roka 2020, nie je v súčasnosti dostatok údajov k vylúčeniu kauzality vedľajšej príhody GBS po aplikácii
mRNA vakcín proti SARS-CoV-2. Z hľadiska tohto konkrétneho prípadu nie je možné definitívne na 100
% potvrdiť príčinnú súvislosť vedľajšej príhody očkovania. Očkovanie je všeobecne uvádzané v odbornej
literatúre ako rizikový faktor pri vzniku GBS. V súčasnosti nie sú údaje na vylúčenie kauzality vedľajšej
príhody GBS po aplikácii mRNA vakcín proti SARS-CoV-2. Iné možné príčiny vzniku GBS neboli u

pacientky zistené a potvrdené počas absolvovaných hospitalizácií a realizovaných odborných vyšetrení.
Prítomnosť autoimunitného ochorenia nie je uvádzaná v SPC prípravku ako kontraindikácia očkovania
mRNA vakcínami proti Covid-19, to znamená, že prítomnosť autoimunitného ochorenia SLE u pacientky
nebolakontraindikovanáočkovaniu.Ztohtodôvoduvedľajšiupríčinuniejemožnéhodnotiťakochybupri
indikácii a administrácii očkovania. Z tohto vyplýva záver, že vzhľadom na vylúčenie iných príčin bol vznik

GBS u predisponovanej rizikovej pacientky vysoko pravdepodobne viac ako 80 % spôsobený podaním
uvedenej očkovacej látky. Ďalej uviedla, že podľa poskytnutej zdravotnej dokumentácie neboli zistené
ani potvrdené iné príčiny vzniku GBS. Pacientka absolvovala hospitalizácie aj na oddelení infektológie
D. D., I., opakované odborné vyšetrenia. Výsledky komplexných vyšetrení nepotvrdili infekčnú alebo inú
relevantnú príčinu vzniknutých zdravotných ťažkostí.

3. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ust. § 583, § 100 a § 106 Občianskeho zákonníka, ust. § 6
ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
a ust. § 444 Občianskeho zákonníka a ust. § 143j zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych
pomôckach.

3.1. Uviedol, že sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného, keď žalovaný tvrdil preklúziu
práva žalobkyne s poukazom na ust. § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. a vzniesol i námietku
premlčania nároku žalobkyne. Tieto námietky vyhodnotil súd ako nedôvodné. Preklúzia, t.j. zánik práva
na náhradu škody s poukazom na neuplatnenie nároku podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 v
tomto prípade nenastala. Ust. § 6 zákona č. 437/2004 Z.z. upravuje možnosť uzavretia dohody medzi

poskytovateľom náhrady a poškodeným, čo znamená, že poškodený sa môže obrátiť na poskytovateľa
s podaním návrhu na uzavretie dohody v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Ak sa dohoda
neuzavrela v lehote do troch mesiacov od podania návrhu, je poškodený oprávnený uplatniť si svoj
nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde. Uvedené ustanovenie si žalovaný
nesprávne vyložil, pretože v danom prípade žalobkyňa ako poškodená výzvou zo dňa 16.02.2024

adresovanouministerstvuzdravotníctvanenavrhlauzavretiedohodypodľa§6zákonač.437/2004,alesi
uplatnilanároknanáhradusťaženiaspoločenskéhouplatnenia,akoajzvýšeniasťaženiaspoločenského
uplatnenia vo vyčíslenej výške. Ak by aj súd písomnú výzvu žalobkyne posúdil ako návrh na uzavretie
dohody, keďže k uzavretiu dohody nedošlo v lehote do troch mesiacov od podania návrhu, nič nebrániložalobkyni podať návrh na súd. Súd preto uzavrel, že k zániku nároku žalobkyne nedošlo. Rovnako
súd nezistil, že by nárok žalobkyne v čase podania žaloby na súd, ani v čase rozšírenia žaloby, bol
premlčaný. Žaloba bola podaná na súde dňa 21.03.2024, rozšírenie žaloby o nárok na zvýšenie náhrady

sťaženia spoločenského uplatnenia bolo podané 11.06.2024. Žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu
škody na zdraví, kedy sa jej nárok premlčuje len v tzv. subjektívnej premlčacej lehote podľa § 106
ods. 1 OZ, kedy premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá. Žalovaný žiadal, aby súd určil počiatok premlčacej doby od 19.01.2022, t.j. od
momentu, kedy žalobkyňa preukázateľne nahlásila nežiaduce účinky očkovania, z čoho je zrejmé, že

mala mať vedomosť o škode na zdraví v dôsledku podania očkovacej látky. Súd zvýraznil, že pre
začatie plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby sú rozhodujúce dve zložky a to 1/ kedy sa
poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje vedomosť preukázaná a 2/ kedy sa poškodený dozvie
o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobkyňa uvádzala, že vo vzťahu k jej zdravotnému stavu už počas
hospitalizácie uvádzali lekári možnosť súvisu jej stavu s podaním očkovacej látky. Žalobkyňa uvádzala,
že vo vzťahu k jej zdravotnému stavu už počas hospitalizácie uvádzali lekári možnosť súvisu jej stavu s

podaním očkovacej látky. S istotou tento predpoklad uviedla aj ošetrujúca lekárka neurologička F. L.. Na
základe jej doporučenia žalobkyňa podala prostredníctvom svojej dcéry hlásenie o nežiadúcich účinkoch
dňa 19.01.2022, aj sama F. L. podala takéto hlásenie. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav
poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára. V predloženom znaleckom posudku znalec C. F. J. K., I.
určilustáleniezdravotnéhostavuk13.06.2022,t.j.približnerokpovznikuprvýchťažkostíspoukazomna

neurologické vyšetrenie. Súd preto uzavrel, že k uvedenému dátumu 13.06.2022 bolo možné objektívne
urobiť bodové ohodnotenie, a teda najskôr od tohto dátumu mohla začať plynúť dvojročná subjektívna
premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu spoločenského uplatnenia, prípadne nároku na
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, dvojročná lehota uplynula dňom 13.06.2024. Súd tak
skonštatoval, že žaloba, ako aj rozšírenie žaloby o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia boli

podané včas v rámci plynutia subjektívnej premlčacej lehoty.
3.2. Ďalej sa súd zaoberal opodstatnenosťou nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví, ktorú si
uplatnila podľa osobitného predpisu - zákona č. 362/2011 Z.z., v zmysle, ktorého súd skúmal, či sú
dané podmienky uplatnenia nároku. Nebolo sporné, že bola splnená podmienka podania očkovacej
látky tak, ako je uvedené v § 143j ods. 7 zákona o liekoch, a rovnako nebolo sporné, že u žalobkyni

je preukázaná škoda na zdraví vzniknutá po 26.12.2020 tak, ako vyplynula zo znaleckého posudku
C. F. J. K., I. a odborného vyjadrenia C. F. G. H., I., F., ako aj z predložených lekárskych správ.
Žalovaný namietal, že nebola preukázaná priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi vplyvom
očkovacej látky na vznik ochorenia GBS, dôsledkom ktorého je aktuálny zdravotný stav žalobkyne.
Taktiež žalovaná poukázala na odbornú štúdiu, z ktorej vyplýva súvislosť rozvoja ochorenia GBS s

vírusovým ochorením, pričom žalobkyňa v čase po zaočkovaní bola hospitalizovaná na infektologickom
oddelení nemocnice v D. D. z dôvodu zistenia prítomnosti vírusu borélia. Žalovaná i navrhla znalecké
dokazovanie z odboru infektológie a virológie, ktorým by uvedené okolnosti boli znalecky preskúmané.
Súd konštatoval, že pokiaľ ochorenie GBS a následky na zdraví, ktoré toto ochorenie pre pacienta
prináša, nie je uvedené v SPC danej očkovacej látky, táto okolnosť ešte sama nevylučuje, že by

predmetná očkovacia látka tieto následky nemohla mať. Z vyjadrení oboch sporových strán ako i zo
všeobecne známych skutočností je zrejmé, že očkovacie látky proti ochoreniu Covid-19 mali výnimku zo
štandardných klinických testov z dôvodu celosvetovej pandémie ochorenia Covid-19, čo bolo v súlade
s medzinárodne prijatými pravidlami, čo do potrebnej dĺžky testovania. Súbor negatívnych nežiadúcich
účinkov očkovacej látky nie je definitívne uzavretý. Z vyjadrenia ŠUKL vyplýva, že i tento štátny ústav

vyhodnocuje kauzálnu súvislosť všetkých hlásených podozrení na nežiadúce účinky, a to podľa kritérií
kauzality stanovené WHO. I z uvedeného vyjadrenia, ktoré má odbornú váhu vyplýva, že následky, ktoré
žalobkyňa uviedla v hlásení, boli hodnotené ako veľmi pravdepodobné, alebo možné, to znamená,
že žalovaná nepredložila žiaden taký dôkaz, ktorý by jednoznačne vylučoval kauzalitu medzi zistenými
následkami na zdraví žalobkyne a podaním očkovacej látky Spikevax. Pokiaľ sa týka priamej príčinnej

súvislosti, súd uviedol, že zo znaleckého posudku vyplýva, že autoimunitné ochorenie SLE, ktorým
žalobkyňa trpela, za určitých okolností mohlo byť terénom pre rozvoj ochorenia GBS, za takéto okolnosti
znalec označil, napr. infekciu alebo očkovanie. Bez pristúpenia týchto okolností k rozvoju GBS napriek
ochoreniu SLE u žalobkyne dôjsť nemuselo. Znalec poukázal na časové hľadisko, keď v období jedného
týždňa od vakcinácie došlo k rozvoju zriedkavého senzitívneho variantu GBS u žalobkyne, pričom je

daná aj vecná súvislosť medzi vakcináciou a rozvojom ochorenia GBS tak, ako vyplynulo zo znaleckého
posudku, odborného vyjadrenia, ako aj stanoviska ŠUKL, a preto súd konštatoval, že z týchto dôkazov
vyplýva, že práve okolnosť, akou je očkovanie, je podstatnou okolnosťou, ktorá podľa zdravotných
záznamov viedla u žalobkyne k rozvoju ochorenia GBS. Pokiaľ žalovaná poukazovala na vírusovéochorenie Covid-19, z lekárskych správ vyplynulo, že žalobkyňa ochorela na Covid až v priebehu
hospitalizácie na infektologickom oddelení, to znamená až po objavení príznakov, ktoré neskôr boli
diagnostikovanéakoochorenieGBSazčasovéhohľadiskajepretosúvislosťmedziochorenímCovid-19

a ochorením GBS vylúčená. Ako C. F. G. H., I., F., tak aj znalec C. F. J. K., I. v súdenej veci s vysokou
pravdepodobnosťou potvrdili súvislosť zdravotného stavu práve s podaním očkovacej látky.
3.3.Súdtiežkonštatoval,ženevideldôvodvnariaďovaníznaleckéhodokazovania,ktoréžalobcaoznačil
ako „kontrolné znalecké dokazovanie“, keď podľa Civilného sporového poriadku kontrolné znalecké
dokazovanie súd nevykonáva; v danom prípade mal žalovaný možnosť vyvrátiť závery odborníkov, ktoré

v konaní predložila žalobkyňa dôkazmi, či už výsluchom odborníkov, odborným vyjadrením, znaleckým
posudkom zameraným na konkrétny individuálny prípad žalobkyne. Až v takom prípade, pokiaľ sú
rozdielne závery znalcov, súd nariaďuje znalecké dokazovanie znaleckým ústavom (§ 207 ods. 3 CSP).
Súd však takúto situáciu nezistil, preto zamietol dôkazný návrh žalovaného na znalecké dokazovanie.
3.4. V ďalšom sa súd prvej inštancie venoval vyčísleniu nároku na náhradu škody na zdraví, ktorý
žalobkyňa uplatnila ako nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 45.320,- Eur

na základe znaleckého posudku C. F. J. K., I., ktorý uviedol jednotlivé obodovanie poškodenia zdravia.
3.5. Žalobkyňa v konaní uplatnila i nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle §
5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. K uvedenému súd konštatoval vykonané dokazovanie a ustálil, že u
žalobkyne je zrejmé podstatné obmedzenie možnosti uplatnenia v rodinnom živote, kedy aktuálne trávi
časlensnajbližšourodinou,anijakosanemôžezapájaťdostarostlivostiodomácnosť,pomocmanželovi

na zabezpečovaní spoločných potrieb, jej stav má negatívny dopad i na partnerský život žalobkyne
v manželstve, negatívny dopad v jej postavení ako manželky, matky, starej matky, z pracovného života je
úplne vylúčená, nemôže vykonávať žiadnu prácu. Tento stav má vážny dopad aj na psychiku žalobkyne,
ktorá navštevuje psychiatra. Žalobkyňa bola síce uznaná čiastočne invalidnou, táto invalidita však
neobmedzila žalobkyňu takým výrazným spôsobom v obvyklom spoločenskom, rodinnom, či pracovnom

živote. Zistený stav považoval súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, a dospel k záveru, že u
žalobkyne je daný nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia.
U žalobkyne však nebolo preukázané absolútne vylúčenie z rodinného alebo spoločenského života, a
preto súd priznal odškodnenie na samej hornej hranici zákonom prípustnej miery zvýšenia náhrady,
avšak určil mimoriadne zvýšenie na hornej hranici v rozsahu 40 %, čo zo sumy základnej náhrady

sťaženia spoločenského uplatnenia činí 18.128,- Eur. Súd mal za to, že takto priznaná náhrada zvýšenia
odškodnenia je primeraná preukázaným následkom žalobkyne, a preto zvyšnú časť uplatneného nároku
na zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia presahujúci 40 % považoval za nedôvodný, a
v tejto časti dopĺňacím rozsudkom súd žalobu zamietol.
3.6. Žalobkyňa si uplatnila i úrok z omeškania v súlade s predpismi občianskeho práva. V danom prípade

žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu nároku na náhradu škody výzvou zo dňa 16.02.2024, keď
žiadala uhradiť sumu škody na zdraví do 10.03.2024. Žalovaný na jej výzvu nijako nereagoval, a preto
nasledujúcim dňom od 11.03.2024 sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu. V tom čase
bol platný zákonný úrok z omeškania v rozsahu 9,5 % ročne podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3.7. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni plnú náhradu

trov konania.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, pričom
rozsudok súdu prvej inštancie napadla v rozsahu, v ktorom súd nárok priznal, a to z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) Civilného sporového poriadku. Podľa žalovanej právne

relevantným pri posúdení je v prvom rade samotný uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody.
Žalobkyňa založila uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví - sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa § 444 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom následne na základe rozšírenia žaloby o náhradu škody
v sume 22.660,- Eur titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd rozhodol

o pripustení zmeny žaloby. Žalovaná má za to, že ustanovenie § 143j ods. 7 zákona č. 362/2011
Z.z. nevylúčilo aplikáciu ustanovenia Občianskeho zákonníka s výnimkou § 421a, teda je potrebné
vykladať predmetné ustanovenie tohto zákona v kontexte platnej legislatívy a judikatúry vzťahujúcej
sa na uplatnenie náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Predmetné ustanovenie
nezakotvilo povinnosť štátu automaticky odškodniť žiadateľa na základe jeho tvrdenia, že škoda na

zdraví bola spôsobená podaním očkovacej látky. Žalovaná má za to, že ustanovenie § 143j ods. 7 a 8
zákona č. 362/2011 Z.z. jednoznačne ustanovuje zodpovednosť za škodu na živote a zdraví, a teda
je tu osobitne upravená náhrada škody vo vzťahu k ustanoveniam OZ upravujúcim zodpovednosť za
škodu, ako aj k zákonu č. 437/2004 Z.z. Podľa žalovanej súd nesprávne právne posúdil vec a pochybil,keď jednoznačne nevymedzil merito sporu. V tomto prípade je principiálna otázka nespochybniteľnej
definície právneho základu uplatnenej náhrady škody na zdraví voči štátu, nejedná sa o klasický
medicínskych spor, a zároveň ani o asymetrický spor, ako to prezentoval právny zástupca žalobkyne.

Žalovaná trvala na tom, že na plynutie premlčacej lehoty na podanie žaloby na náhradu škody podľa §
143j ods. 7 a 8 zákona č. 362/2011 Z.z. je potrebné aplikovať ustanovenie § 106 ods. 1 OZ a plynutie
premlčacej lehoty je potrebné posúdiť práve od rozhodujúcej právnej skutočnosti, a tou je hlásenie
nežiaducich účinkov. Náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia si žalobkyňa uplatnila v dôsledku
podania očkovacej látky. Zákon č. 362/2011 Z.z. je teda osobitným právnym predpisom, a obsahuje aj

právnuúpravuapostuphlásenianežiadúcichúčinkovliekov,tedaajočkovacíchlátok.Žalobkyňadvakrát
realizovala nahlásenie nežiadúcich účinkov podanej očkovacej látky Spikevax, a to dňa 19.01.2022
dcérou žalobkyne, a dňa 28.01.2022 samotnou ošetrujúcou lekárkou F. L.. V tejto súvislosti poukázala
žalovaná na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/82/2009, a takisto i na rozhodnutie Ústavného súdu SR
II. ÚS 467/08. Ak sa priznáva náhrada škody podľa zákona č. 362/2011 Z.z., tak v danom kontexte
mal súd posúdiť plynutie premlčacej lehoty na základe skutočnosti vyplývajúcej z dôkazov o podaní

očkovacej látky, a teda odo dňa hlásenia nežiadúcich účinkov. Ak súd založil právnu argumentáciu
v otázke premlčania práva na tvrdení, že rozhodujúci je moment ustálenia zdravotného stavu, tak je
namiesteotázka,akývýznammáskutkovéaprávneposúdenienahlásenianežiadúcichúčinkovlekárkou
F. L.. Takisto súd nesprávne právne posúdil i plynutie premlčacej lehoty ohľadom priznania zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyni, keď sa jedná o samostatný právny nárok, o ktorom súd

dokonca rozhodol samostatným uznesením. Je to osobitný majetkový nárok, ktorý je taktiež premlčaný
vzhľadom na nahlásenie nežiadúcich účinkov dňa 19.01.2022. V danom prípade by mal súd zobrať do
úvahy i preklúziu v troch mesiacov podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., pretože výzva, ktorou sa
žalobkyňa domáhala aj nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia bola doručená žalovanej
dňa 16.02.2024 a uplatnená na súde až 11.06.2024. Súd sa jasne nevysporiadal s aplikáciou právnych

predpisov na daný prípad.
4.1. Takisto mala žalovaná za to, že došlo k vadám konania, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Na predbežnom prejednaní sporu, ako aj na pojednávaní a vo svojich vyjadreniach
žalovaná poukázala na to, že sú pre ňu relevantné doklady zo zdravotnej dokumentácie týkajúcej sa
informovaného súhlasu v prípade podania očkovacej látky a doklad o hlásení nežiadúcich účinkov

očkovacej látky Spikevax. Žaloba bola zjavne koncipovaná po vynesení rozsudku Mestského súdu
v Košiciach dňa 21.02.2024, ktorý taktiež neprihliadal na osobitosť právnej úpravy odškodnenia
podľa zákona č. 362/2011 Z.z. a námietky žalovaného pokiaľ ide o hlásenie nežiadúcich účinkov,
a nevysporiadal sa s tým, že štát nezaviedol povinnosť očkovania. Hlásenie nežiadúcich účinkov je
podstatné aj na preukázanie príčinnej súvislosti s podanou očkovacou látkou. Ako vyplýva z vyjadrenia

Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv zo dňa 01.07.2024, súvislosť medzi Guillain-Barrého syndrómom a
očkovacou látkou Spikevax sa nepotvrdil, pričom ŠÚKL je informačne prepojený s Európskou liekovou
agentúrou a Národnou liekovou autoritou. V súdenej veci je splnené až tretie kritérium kauzality podľa
WHO. V SPC lieku - vakcíny Spikevax sú uvedené nežiadúce účinky nervového systému a žalobkyňa
bolasledovanápreneurologickéochorenie,arozporpodľažalovanéhojeivhlásenínežiadúcichúčinkov

zo dňa 19.01.2022 a 28.01.2022, kde je uvedené, že nebolo prekonané ochorenie Covid-19, pričom
ochorenie bolo diagnostikované v novembri 2021. Rovnako ani v znaleckom posudku dané ochorenie
Covid-19 žalobkyne nebolo posudzované pri hodnotení poškodenia zdravia.
4.2. Žalovaná uviedla, že je v rozpore s logickým výkladom § 143j ods. 7 a 8 zákona č. 362/2011 Z.z., ak
žalobkyňa dôkaz zápis v zdravotnej dokumentácii o očkovaní proti ochoreniu Covid-19 súdu nepodala

so žalobou, ani súd následne po ich predložení z daných dôkazov nevychádzal. Žalovaná vysvetlila, že
doklad pre pacienta o zaočkovaní proti Covid-19 - potvrdenie o očkovaní - a informovaný súhlas sú dve
rozdielne veci. Informovaný súhlas, ktorý žalobkyňa podpísala, je súčasťou zdravotnej dokumentácie
a pri otázke možnej kontraindikácie - autoimunitné ochorenie, žalobkyňa odpovedala na danú otázku
záporne. Z doloženej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že žalobkyňa mala autoimunitné ochorenie, a

na dané ochorenie sa aj liečila pred očkovaním. Tento zdravotný faktor v skúmaní predpokladov splnenia
podmienky bezprostrednej príčinnej súvislosti nebol súdom absolútne vzatý do úvahy a rovnako ani
ďalšie námietky, ktoré preukazovali rozpory práve so zdravotným stavom žalobkyne pred očkovaním a
po ňom ako aj údaje na informovanom súhlase žalobkyne. Zjavne aj preto súd nezohľadnil námietky
žalovanej k týmto dôkazom, ani na ne neprihliadal pri určení výšky škody napriek tomu, že žalovaná

žiadala, aby pri výške škody nadanú skutočnosť súd prihliadal. Poukázala na to, že zo zdravotnej
dokumentácie je zrejmé, že žalobkyňa trpela neurologickými ťažkosťami i epilepsiou. Nie je správne
tvrdenie súdu, že žalovaná žiadnym dôkazom nespochybnila príčinu podania očkovacej látky so škodou
na zdraví. Žalovaná navyše poukazovala, že ani v znaleckom posudku nebola táto skutočnosť absolútneposúdená znalcom. Znalec na strane 33. znaleckého posudku nevylúčil SLE riziko pre rozvoj akútneho
autoimunitného ochorenia. Keď žalovaná pri kladení otázok namietala danú skutočnosť, súd odmietol
túto otázku. Nastoľuje sa preto otázka, prečo sa v odbornom vyjadrení C. F. G. H., I., F. nevenovala

infekcii borélie, ak je konštatované v lekárskej správe zo dňa 31.05.2023, že počas hospitalizácie neboli
realizované vyšetrenia na enterálne vírusy a znalec nevylúčil infekciu pri prepuknutí GBS.
4.3. Taktiež žalovaná namietala, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Žalovaná trvala na nariadení znaleckého dokazovania súdom aj z dôvodu, aby nebola
spochybnená objektivita a nesprávnosť znaleckého posudku. Poukázala na rozpory v znaleckom

posudku v kontexte príčin vzniku GBS a doložila štúdie, podľa ktorých infekčné ochorenie môže vyvolať
imunitnú reakciu, ktorá môže mať za následok vznik GBS. Žalovaná listom súdu zo dňa 24.07.2024
trvala na vykonaní dôkazu štúdie „Development of Guillain-Barre Syndrome“, súdu bol doručený aj
preklad danej štúdie. Žalovaná i na súdnom pojednávaní uvádzala, že ani jeden z uvedených dôkazov
sa možnou súvislosťou medzi prítomnosťou protilátok na boreliózu a vznikom GBS u žalobkyne vôbec
nezaoberal. Znalecký posudok ani odborné vyjadrenie vôbec nezohľadnili ani podnet žalobkyne, resp.

jej príbuzných, podaný na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Je tak na mieste pochybnosť
o objektivite znaleckého posudku.
4.4. Žalovaná ďalej zvýraznila, že očkovanie bolo dobrovoľné, jednalo sa o registrovanú vakcínu.
Podanie očkovacej látky prebehlo v súlade s § 6 zákona č. 576/2004 Z.z. Pred poskytnutím zdravotnej
starostlivosti sa vykonalo poučenie pacienta a osoba, ktorej sa poskytla zdravotná starostlivosť vyjadrila

informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, pričom žalobkyňa ako pacientka bola
poučená o možnej kontraindikácii a k otázke, či má autoimunitné ochorenie, neuviedla odpoveď áno.
4.5. Súd sa priklonil aj k argumentácii právneho zástupcu žalobkyne, že žalovaná si mohla dať
vypracovať znalecký posudok, avšak žalovaná nie je súkromná osoba, podľa platnej legislatívy sa
vyžaduje proces vyhodnotenia ponúk pri uzatvorení zmluvy. Zákon č. 576/2004 Z.z. stanovuje

podmienky poskytovania údajov zo zdravotnej starostlivosti; sama žalovaná nemá prístup do tejto
dokumentácie a bez súhlasu nemôže ďalej dané zápisy poskytovať. Zo strany žalobkyne nebola zaslaná
kompletná zdravotná dokumentácia, neobsahovala zápisy ako napr. návšteva psychiatra, kedy, a v
akom časovom horizonte, ani skutočnosť, že bol podaný podnet Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou. Dané skutočnosti vyplynuli až z výsluchu svedkov. Takýmto spôsobom, keď žalovaná

nedisponovala všetkými zápismi zdravotnej dokumentácie, bolo porušené právo na oboznámenie sa s
dôkazmi a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti jej súd neumožnil objektívne
k veci sa vyjadriť, pričom v danom prípade dochádza k právnemu precedensu, pretože stačí, ak
podľa súkromno-znaleckého posudku je konštatovaná možná príčina, tak štát zodpovedá za škodu.
Zvýraznila, že poukázala na zdravotný stav žalobkyne pri namietaní príčinnej súvislosti so škodou

na zdraví a podaním očkovacej látky, a preto aj znalec z tohto dôvodu mal skúmať zdravotný stav
žalobkyne pred aplikáciou vakcíny proti ochoreniu Covid-19. Ani súd nebral do úvahy túto namietanú
skutočnosť.Taktiežprivýškebodovéhohodnoteniažalovanápoukázala,ževpredmetnomzákonepodľa
aktuálnej právnej úpravy i znalec postupuje len podľa približnej diagnózy - podobné limitujúce zdravotné
postihnutie. Absentuje pri priznaní výšky odškodnenia aj právna skutočnosť, na ktorú upozorňovala

žalovaná, a to že očkovanie proti ochoreniu Covid-19 nebolo povinné.
4.6. Súd ani pri vyhotovení rozsudku nepreukázal nestrannosť rozhodovania, pretože v zápisnici z
pojednávania zo dňa 04.03.2025 je evidentné, že žalovaná namietala priznanie úrokov z omeškania.
V rozsudku je v bode 29. uvedené, že žalovaná v tejto časti nárok žalobkyne nepoprela. Žalovaná trvá
na tom, že ak by súd dostatočne ozrejmil predmet sporu, dospel by k záveru, že sa nejedná klasický

medicínsky spor, ani spor povahou asymetrický, pretože to nie je spor so slabšou stranou a v predmetnej
veci nie je zrejmé, na základe akého predpisu priznal súd úrok z omeškania od 11.03.2024.
4.7. Taktiež oznámenie úradu pre dohľad bolo súdom doručené žalovanej deň pred pojednávaním dňa
08.04.2025, pričom tieto závery úradu pre dohľad a závery v znaleckom posudku neboli konfrontované.
Napriek protichodným odborným stanoviskám súd zamietol návrh na ustanovenie znalca, ktorý by

preukázal, či zdravotný stav žalobkyne predstavoval riziko pre očkovanie. Je to medicínsky záver
a ten nemôže preukázať žalovaný bez odborného posúdenia. Zároveň z dostupných medicínskych
stanovísk zverejnených na webových stránkach nie sú potvrdené nežiadúce účinky ako v prípade
žalobkyne, ale v 90 % medicínskych stanovísk sa ako nežiadúce účinky deklarujú kardiovaskulárne
ochorenia. K spravodlivej ochrane práv bolo potrebné, aby súd posudzoval i otázku výšky priznanej

ujmy, a to optikou dostupných medicínskych poznatkov a opatrení platných v čase pandémie Covid-19.
Procesnú obranu žalovaná stavia na trvaní vykonania dôkazu znaleckým posudkom, či boli všetky úkony
súvisiace s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou poškodenej lege artis aj vo väzbe na autoimunitné
ochorenie žalobkyne, či prekonané ochorenie Covid-19, pretože dané skutočnosti sú relevantné priurčení výšky priznanej náhrady škody. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 415 OZ upravujúce
prevenčnú povinnosť.
4.8. Pokiaľ sa týka výroku III. o trovách konania, súd tento chybne formuloval, pretože povinnosť náhrady

trov v určenej lehote určuje súd v uznesení o trovách konania. V rozsudku súd rozhoduje o nároku na
náhradu trov konania. Žalovaná namietla priznanie 100 % náhrady právnemu zástupcovi žalobkyne,
pretože daný výrok nekorešponduje s priznaným úspechom vo veci v zmysle výroku doplňujúceho
rozsudku, keď súd vo zvyšnej časti nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol.
Zároveň sa v aplikačnej praxi bežne ukladá lehota na plnenie trov konania najmenej 15 dní od

právoplatnosti uznesenia. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie.
4.9. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s právnou argumentáciou žalovanej navrhla, aby
podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd vyslovil vo výroku, že proti tomuto rozsudku je prípustné
dovolanie, pretože ide o rozhodnutie zásadného právneho významu a je potrebné dovolacím súdom
zodpovedaťžalovanoukonštituovanézásadnéotázkyprávnehovýznamu.Záveromžalovanápožiadala,

aby odvolací súd v prípade, ak potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, prípadne zmení podľa § 388
CSP, aby určil povinnosť žalovanému zaplatiť náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenie
náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v lehote dlhšej ako 3 dni podľa § 232 ods. 3 CSP.

5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 13.06.2025. Uviedla, že rozsudok súdu

prvej inštancie považuje za vecne správny a žalovaná odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d),
e), f) a h) v odvolaní nijako neodôvodnila. Tieto odvolacie dôvody sú žalovanou uvedené v odvolaní len
formálne, a nie sú naplnené konkrétnou odvolacou argumentáciou. K vecnej argumentácii žalobkyňa
uviedla, že počas súdneho konania boli vypracované a predložené viaceré znalecké posudky, ktorými
bola jednoznačne konštatovaná príčinná súvislosť medzi vzniknutým zdravotným stavom žalobkyne a

podanou očkovacou látkou. Znalci sa vyjadrili aj k medicínskej príčinnej súvislosti medzi poškodením
zdravia a podanou očkovacou látkou, a tak v konaní boli nepochybne preukázané všetky atribúty vzniku
zodpovednosti za škodu, za ktorú podľa § 143j ods. 7 zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych
pomôckach, zodpovedá žalovaná. K námietke žalovanej, že právna úprava zodpovednosti za škodu na
životeazdravívzmyslezákonač.362/2011Z.z.jeosobitnouprávnouúpravouvovzťahukObčianskemu

zákonníku, žalobkyňa uviedla, že z ust. § 143j ods. 7 zákona č. 362/2011 Z.z. vyplýva, že vylúčenie
aplikácie sa vzťahuje výlučne na ust. § 421a OZ, na ktoré výslovne odkazuje. Ust. § 421a OZ pritom
upravuje osobitný režim zodpovednosti za škodu spôsobenú výrobkom (majúcim povahu prístroja).
Aplikácia ostatných ustanovení OZ však týmto vylúčená nie je. Keďže právna úprava zodpovednosti
za škodu podľa OZ predstavuje všeobecnú úpravu, jej použitie v prípadoch, ktoré nie sú výslovne

upravenéosobitnýmpredpisom,niejevylúčené.Ztohtodôvodužalobkyňauplatnilavžalobedvanároky,
ktoré sa navzájom nevylučujú, keďže nejde o tzv. konkurenčné nároky. Žalobkyňa je presvedčená,
že špeciálna úprava zodpovednosti podľa § 143j zákona č. 362/2011 OZ precizuje všeobecné ust. §
444 OZ, a preto je ich spoločné uplatnenie nielen prípustné, ale aj odôvodnené. Ak by zákonodarca
zamýšľal vylúčiť aplikáciu ďalších ustanovení Občianskeho zákonníka, urobil by tak výslovne rovnako,

ako to urobil v prípade § 421a OZ. Pokiaľ žalovaná vo svojom odvolaní tvrdí, že v Slovenskej republike
neexistuje legislatíva upravujúca podmienky a predpoklady odškodnenia škody spôsobením podanej
očkovacej látky, konkrétne vakcíny proti ochoreniu Covid-19, žalobkyňa uviedla, že uvedené je v rozpore
s logikou, i základnými princípmi právneho poriadku. Podľa uvedenej logiky by každá potenciálna
situácia, ktorá môže viesť ku vzniku škody, musela byť upravená osobitným právnym predpisom. Takýto

prístup by bol z praktického aj legislatívneho hľadiska neudržateľný vzhľadom na množstvo životných
situácií, ktoré môžu nastať. Preto zákonodarca vytvára všeobecne použiteľnú právnu úpravu, ktorá
prostredníctvom výkladových pravidiel zabezpečuje právnu istotu a zabraňuje vzniku tzv. právneho
vákua. Právny poriadok SR je vystavaný tak, aby umožňoval riešenie aj takých situácií, ktoré nie sú
osobitne špecifikované, no spadajú do rámca všeobecných právnych inštitútov, v danom prípade ide o

zodpovednosť za škodu na zdraví, pričom zákonodarca výslovne zaviedol § 143j zákona č. 362/2011
Z.z., ktorý reaguje práve na potrebu právnej úpravy v súvislosti so škodami spôsobenými očkovaním
vrátane vakcinácie proti Covid-19.
5.1 K námietke nesprávneho určenia začiatku plynutia premlčacej doby žalobkyňa uviedla, že sa
plne stotožňuje s právnym názorom a odôvodnením súdu prvej inštancie. Súd posudzoval plynutie

premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 OZ a zrozumiteľne vysvetlil, akým spôsobom túto námietku
žalovanej vyhodnotil. Samotná žalovaná požadovala aplikáciu ust. § 106 ods. 1 OZ, avšak za iného
skutkového predpokladu. Argumentácia žalovanej v odvolaní postráda vnútornú logiku. Samotné
hlásenie nežiaducich účinkov nie je spôsobilé na preukázanie vzniku škody na zdraví. V čase oznámenianežiaducich účinkov totiž často ešte nedochádza k ustáleniu zdravotného stavu pacienta v takej miere,
aby bolo možné objektívne posúdiť rozsah, mieru a závažnosť poškodenia zdravia, a teda samotný
vznik škody. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pri posudzovaní nárokov na náhradu škody na zdraví je

rozhodujúcim momentom práve ustálenie zdravotného stavu poškodeného, ktoré umožňuje určiť, aká
škoda reálne vznikla, a kto za ňu zodpovedá. Z tohto dôvodu potom nie je možné považovať samotné
ohlásenie nežiaducich účinkov za rozhodný okamih na začiatok plynutia premlčacej lehoty v zmysle §
106 ods. 1 OZ.
5.2 K námietke nesprávne zistených skutkových okolností týkajúcich sa najmä tvrdenia, že napriek

požiadavke žalovanej nebolo nariadené znalecké dokazovanie v súvislosti s príčinami vzniku Guillain-
Barrého syndrómu u žalobkyne, keď znalecké posudky sa nezaoberali možnou príčinnou súvislosťou
medzi GBS a lymskou boreliózou, a že nezohľadnili výsledok konania vedeného na Úrade pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, žalobkyňa uviedla, že neexistoval žiadny dôvod, ktorý by odôvodňoval
potrebu posudzovať vzťah medzi GBS a lymskou boreliózou v prípade žalobkyne, keďže chýbala
akákoľvek medicínska alebo iná relevantná indikácia, ktorá by takúto úvahu podporovala. Príčinná

súvislosť medzi očkovaním a vznikom GBS bola jasne stanovená vo vypracovanom znaleckom posudku
a následne potvrdená odborným vyjadrením C. F. G. H., I., F. ako aj záznamom v protokole ÚDZS. Tieto
dôkazy postačovali na vyhodnotenie skutkového stavu, a nebolo potrebné nariaďovať ďalšie znalecké
dokazovanie. Pokiaľ však žalovaná mala za to, že ďalší znalecký posudok je potrebný, mohla si obstarať
takýto dôkaz na vlastné náklady, čo však neurobila. Pokiaľ ide o odborné vyjadrenie C. F. G. H., I., F.

podľa názoru žalobkyne toto bolo vypracované objektívne a odborne. C. F. J. K., I. znalec ustanovený v
inom konaní dospel k rovnakému záveru, a nie je preto dôvod spochybňovať nestrannosť vyjadrenia C.
F. G. H., I., F.. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že súd nezohľadnil výsledok konania pred Úradom pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, takáto výhrada opodstatnená nie je, nakoľko účelom konania
pred ÚDZS je posúdiť správnosť postupu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom predmetom

daného konania bolo posúdenie príčinnej súvislosti medzi podaním očkovacej látky a vznikom ujmy
na zdraví. V tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. Pre
úplnosť žalobkyňa uviedla, že hoci bolo očkovanie proti ochoreniu Covid-19 v čase pandémie formálne
založené na princípe dobrovoľnosti, v praxi bola jeho dobrovoľnosť výrazne limitovaná spoločenskými
a administratívnymi opatreniami. Osoby, ktoré sa nepreukázali tzv. „covidpasom“, mohli byť obmedzené

v prístupe do verejných priestorov, prevádzok, či služieb, čo výrazne zasahovalo do ich každodenného
života a fakticky vytváralo silný tlak na očkovanie. Taktiež žalobkyňa uviedla, že všetky záznamy, ktorými
žalobkyňa disponovala, a z ktorých pri formulovaní žaloby vychádzala, boli žalovanej riadne doručené.
Neexistuje žiadny dôvodný základ pre tvrdenie, že žalovaná nemala možnosť sa s nimi oboznámiť.
Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a

žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 25.06.2025. Zvýraznila, že bezo zmeny
má za to, že nejde o asymetrický súdny spor a v tomto smere jasne nastolila právne otázky vo vzťahu k
uplatnenému nároku na náhradu škody. Žalobkyňa nevyvrátila žiadnym právnym argumentom tvrdenie

a právny názor žalovanej, že ust. § 143j ods. 7 a 8 zákona č. 362/2011 Z.z. jednoznačne ustanovuje
zodpovednosť za škodu na živote a zdraví, a teda je tu osobitne upravená náhrada škody vo vzťahu
k ustanoveniam OZ upravujúcim zodpovednosť za náhradu škody, ako aj k zákonu č. 437/2004 Z.z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa žalovanej v rozsudku súdu
prvej inštancie absentuje relevantný argumentačný rozmer vo vzťahu k otázke premlčania v kontexte

nahlásenia nežiaducich účinkov, a teda určenia dňa, kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode, ako aj
vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že sa nejedná o klasický medicínsky spor v dôsledku neposkytnutia
zdravotnej starostlivosti de lege artis.
6.1 Podľa žalovanej právny zástupca žalobkyne riadne nevymedzil právnu podstatu veci. V tejto
súvislosti poukázala na vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní zo dňa 04.03.2025.

Žalobkyňa taktiež mala vedomosť o svojom zdravotnom stave, napriek tomu uviedla údaj, že
netrpí autoimunitným ochorením. V znaleckom posudku absentovala právna skutočnosť podstatná
pre posúdenie zdravotného stavu, a to, že bol podaný podnet na vykonanie dozoru v súvislosti s
hospitalizáciou žalobkyne u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti M. K.. E., ani jeden z uvedených
dôkazov sa možnou súvislosťou medzi prítomnosťou protilátok na boreliózu a vznikom GBS u žalobkyne

vôbec nezaoberal. Súd tak nevyhodnotil všetky okolnosti prípadu. Súd nedal jednoznačnú odpoveď,
ako má byť právna otázka uplatneného nároku na náhradu škody riešená. Zároveň v dôsledku
toho, že absentuje legislatívna úprava odškodnenia v dôsledku aplikácie očkovacích látok proti
ochoreniu Covid-19 pokiaľ sa týka splnenia predpokladov priznania nároku a hodnotenia poškodeniazdravia, mal súd náležite posúdiť práve príčinnú súvislosť podania očkovacej látky a poškodenia
zdravia žalobkyne, teda zobrať v úvahu námietky a skutočnosti, ktorými žalovaná poukazovala na
neobjektívnosť znaleckého posudku, najmä v bodoch 6. a 7. odvolania.

6.2 Pokiaľ právny zástupca žalobkyne uviedol, že počas pandémie ochorenia Covid-19 existoval určitý
spoločenský tlak na očkovanie populácie, a tento sa týkal celej spoločnosti včítane žalobkyne, žalovaná
uviedla, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa bola pod tlakom, či už zo strany
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo zamestnávateľa. Nepreukázala, že by mala obmedzený
prístup do verejných priestorov alebo služieb. Žalobkyňa nedoložila dôkaz, aby zákonnosť takýchto

opatrení napadla. Je potrebné reflektovať spoločenskú situáciu v období pandémie Covid-19, a preto je
dôležité, aby súd pri právnom posúdení skutkových okolností bral do úvahy ekonomickú a spoločenskú
situáciu v období rokov 2020 až 2022. Žalovaná má vedomosť, že z práva na spravodlivý súdny proces
pre procesnú stranu nevyplýva jeho právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, avšak
žalovaná apelovala na súd, že sa jedná o otázku zásadného právneho významu, a preto sa mal súd
náležite vysporiadať aj s námietkami a návrhmi dôkazov zo strany žalovanej. V danom prípade je

relevantná aj právna skutočnosť, že doposiaľ nie sú kompatibilné medicínske závery v kontexte účinkov
vakcín proti ochoreniu Covid-19 na zdravie, preto má žalovaná za to, že právne posúdenie súdu nie
je správne. Žalovaná má za to, že nie sú splnené predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu na
zdraví na základe zákona č. 362/2011 Z.z.

7. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
18.07.2025. Uviedla, že žalovaná vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by
boli relevantné pre toto konanie. Argumenty, ktoré žalovaná opätovne predkladá, sú bez vnútornej
logiky, vecnej konzistentnosti a opory v dôkazoch. Ide len o opakovanie subjektívnych tvrdení bez
akéhokoľvek preukázania ich relevantnosti, čo nemôže mať vplyv na výsledok konania. Žalobkyňa

zotrvala na tom, že súd prvej inštancie postupoval hospodárne a vykonal všetky potrebné dôkazy na
zistenie skutkového stavu, a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Tak súd vec správne právne
posúdil. Zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil.

8. V dôsledku podaného odvolania žalovanej krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vec preskúmal v medziach daných ust.§ 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Na základe podaného odvolania žalovanej voči rozsudku súdu prvej inštancie, tak v rozsahu
podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní
rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd

prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval
skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje
a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej
inštancie dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, a rozhodnutie náležite odôvodnil,
keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací

súd zdôrazňuje, že žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré
by boli spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadala ani doplniť
dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné
skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jej viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto
prirozhodovanívychádzalzosúdomprvejinštanciezistenéhoskutkovéhostavu,pričomnebolinaplnené

procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany
odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP). S prihliadnutím
na rozsah odvolania žalovanej odvolacie dôvody uvedené v jej odvolaní, odvolací súd konštatuje, že
na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné a nemožno muvyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne,
keď súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vykonal správne právne posúdenie veci.
Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie,

ktoré by sa týkali procesných podmienok.

12. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za vecne
správny, ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia; zároveň v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

13. Nad rámec uvedeného odvolací súd k zásadným odvolacím námietkam žalovanej uvádza
nasledovné:

14. Predmetom konania v súdenej veci je nárok žalobkyne na náhradu škody za poškodenie zdravia,
ktoré sa u žalobkyne rozvinulo ako konštatovaný dôsledok vakcinácie proti ochoreniu Covid-19

prvou dávkou vakcinačnej látky Spikevax 0,2 mg/ml injekčnou disperziou. Odvolaním napadnutým
rozsudkom súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel a uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu
45.320,- Eur titulom náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia a výrokom II. tiež zaplatiť žalobkyni
zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 18.128,- Eur. Vo zvyšku žalobu žalobkyne
dopĺňacím rozsudkom zamietol.

15. V podanom odvolaní žalovaná namietala nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku súdom
prvej inštancie, nedostatočné zistenie skutkového stavu v dôsledku nevykonania žalovanou navrhnutých
dôkazov, nesprávne vysporiadanie sa so vznesenou námietkou premlčania súdom prvej inštancie,
nesprávny záver o príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia žalobkyne a očkovaním žalobkyne

vakcínou proti ochoreniu Covid-19, a taktiež výšku priznaného plnenia.

16.Pooboznámenísasobsahomspisovéhomateriálu,odôvodnenímodvolanímnapadnutéhorozsudku
a odvolacej argumentácie žalovanej, odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovanej
dôvodné nie sú a nemožno im vyhovieť.

17. V podanom odvolaní žalovaná predovšetkým namietala nesprávne právne posúdenie súdom prvej
inštancie, keď žalobkyňa založila uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví - sťaženie spoločenského
uplatnenia na ust. § 444 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď žalovaná mala za to, že

ust. § 143j ods. 7 zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 362/2011 Z.z.“) nezakotvilo
povinnosť štátu automaticky odškodniť žiadateľa na základe jeho tvrdenia, že škoda na zdraví bola
spôsobená podaním očkovacej látky. Rovnako žalovaná má za to, že už ust. § 143j ods. 7 a 8 zákona č.
362/2011 Z.z. jednoznačne samostatne ustanovuje zodpovednosť za škodu na živote a zdraví, teda je

tu osobitne upravená náhrada škody vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka upravujúcich
zodpovednosť za škodu, ako aj k zákonu 437/2004 Z.z.

18. Podľaust.§143jods.7a8zákonač.362/2011Z.z.oliekochazdravotníckychpomôckach,zaškodu
na živote a zdraví spôsobenú od 26. decembra 2020 okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe podanej

očkovacej látky, ktorej terapeutické použitie pre skupinu pacientov povolilo počas krízovej situácie
vyhlásenej v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným
koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky ministerstvo zdravotníctva podľa § 46
ods. 4, alebo očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 spôsobenému koronavírusom SARS-CoV-2,
ktorá je predmetom ďalšieho monitorovania podľa osobitného predpisu, 57a) zodpovedá štát, v ktorého

mene koná ministerstvo zdravotníctva. Ustanovenie osobitného predpisu98a) sa nepoužije. Za škodu
na živote a zdraví spôsobenú od 26. decembra 2020 okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe podaného
lieku, ktorého terapeutické použitie pre skupinu pacientov povolilo počas krízovej situácie vyhlásenej v
súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom
SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky ministerstvo zdravotníctva podľa § 46 ods. 4, ktorý je

predmetom ďalšieho monitorovania podľa osobitného predpisu,57a) zodpovedá štát, v ktorého mene
koná ministerstvo zdravotníctva. Ustanovenie osobitného predpisu98a) sa nepoužije.19. Podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

20. Pri ujme na zdraví Občiansky zákonník uvádza viacero nárokov poškodenej osoby. Okrem nároku
na náhradu bolesti poškodenej osoby (pretium doloris) a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444
Občianskeho zákonníka) vzniká poškodenej osobe tiež nárok na stratu na zárobku, stratu na dôchodku
a jednorazové vyrovnanie a účelne vynaložené náklady spojené s liečením. V zmysle ust. § 444
Občianskeho zákonníka ide o odškodňovanie pri škode vzniknutej na zdraví, pričom sa odškodňujú

jednak bolesti poškodenej osoby a jednak sťaženie spoločenského uplatnenia takejto osoby, pričom
odškodnenie má jednorazový charakter. Pre určenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza zo sadzieb bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v prílohe č. 1 v II.
a IV. časti. Ak niektoré poškodenie zdravia nie je v sadzbách výslovne uvedené, použije sa sadzba za
iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie
porovnať. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť

poškodenia zdravia a predpokladaný vývoj následkov.

21. Pokiaľ žalovaná vo svojom odvolaní namieta, že súd nedostatočne vymedzil merito sporu, tejto
odvolacej námietke nemožno prisvedčiť ako dôvodnej, nakoľko súd prvej inštancie uviedol jednak citáciu
ustanovení právnych predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil, a jednak uviedol i právne úvahy,

ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. Konštatoval, že vo veci postupoval podľa ust. § 143j ods. 7 a 8
zákona č. 362/2011 Z.z., ktoré ustanovenie upravuje a zakotvuje zodpovednosť štátu za škodu na živote
a zdraví, keď ustanovuje, že za škodu na živote a zdraví spôsobenú od 26. decembra 2020 okolnosťami,
ktoré majú pôvod v povahe podanej očkovacej látky, ktorá je predmetom ďalšieho monitorovania podľa
osobitného predpisu, zodpovedá štát.

V predmetnom ustanovení zákonodarca upravil objektívnu zodpovednosť štátu za škodu vzniknutú
na živote a zdraví spôsobenú podaním očkovacej látky proti ochoreniu Covid-19, spôsobenú od 26.
decembra 2020, teda v období, kedy očkovacia látka bola ešte predmetom ďalšieho klinického skúmania
a monitorovania podľa osobitných predpisov. Uvedeným ustanovením bolo jednoznačne ustálené, že
za poškodenie zdravia a za škodu na živote spôsobenú vo vymedzenom období podaním očkovacej

látky proti ochoreniu Covid-19, zodpovedá štát. Skutočnosť, že zákonom upravená zodpovednosť štátu
je založená na objektívnom princípe znamená, že nie je potrebné, aby sa preukazovalo zavinenie na
strane zodpovednostnému subjektu (štátu), zavinenie sa predpokladá.

22. Bližšie vymedzenie zodpovednostnému vzťahu, spôsob určenia výšky škody, výpočtu náhrady,

ani inú podrobnejšiu úpravu náhrady škody predmetné ustanovenie a ani iné ustanovenia zákona č.
362/2011 Z.z. neupravujú. Pokiaľ teda zákon č. 362/2011 Z.z. ako predpis lex specialis zakotvuje „len“
objektívnu zodpovednosť štátu za škodu na živote a zdraví, správny bol postup súdu prvej inštancie,
keď uvedený nárok na náhradu škody poškodením zdravia, posúdil v súvislosti so všeobecnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a to konkrétne s ust. § 444 Občianskeho zákonníka, ktorý

(všeobecne) upravuje škodu na zdraví, keď práve uvedené ustanovenie už bližšie vymedzuje, že
pri škode na zdraví (ktorú predpokladá ust. § 143j ods. 7 a 8 zákona č. 362/2011) sa jednorazove
odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

23. V súdenej veci žalobkyňa tvrdila a v konaní preukazovala, že jej zdravotný stav bol zmenený

následne po podaní očkovacej látky proti ochoreniu Covid–19 a znaleckým posudkom a odborným
vyjadrením preukazovala príčinnú súvislosť medzi škodou na zdraví a podaním očkovacej látky.
Žalobkyňa ako poškodená osoba, je osobou žijúcou, ktorá škodu na zdraví pociťuje ako závažný
následok v podobe výrazne zhoršeného zdravotného stavu, v dôsledku ktorého je reálne sťažená kvalita
jej života, reálne sťažená možnosť jej pracovného, súkromného, teda spoločenského uplatnenia.

24. Spôsob, podmienky a zásady hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia upravuje ďalší
osobitný právny predpis a to zákon č. 437/2004 Z.z. Pokiaľ teda žalobkyňa ako osoba, ktorej v
dôsledku podania očkovacej látky vzniklo poškodenie zdravia, teda škoda na zdraví, chcela svoj nárok
(nielen) uplatniť, ale i ustáliť a odôvodniť podľa určitých objektívnych pravidiel, pri absencii osobitnej

úpravy v zákone č. 362/2011 Z.z., ktorým štát prevzal zodpovednosť za škodu spôsobenú na zdraví,
správne žalobkyňa, ako i súd prvej inštancie pri právnom posúdení postupoval podľa ustanovení §
143j ods. 7 a 8 zákona č. 362/2011 Z.z., § 444 Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona č.
437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Uvedené právne úvahy azdôvodnenie použitých právnych predpisov, ich výklad a spôsob aplikácie na zistený skutkový stav súd
prvej inštancie vo svojom rozsudku uviedol, a odvolací súd konštatuje správnosť právneho posúdenia
súdom prvej inštancie. Odvolací súd navyše dodáva, že aplikáciou ustanovení zákona č. 437/2004

Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia a vykonaním bodového ohodnotenia
poškodenia zdravia znalcom podľa prílohy č. X uvedeného zákona žalobkyňa, a následne aj súd
prvej inštancie, ustálil kvantifikačné kritériá pre určenie rozsahu a výšky škody vzniknutej na zdraví
(žalobkyne) a túto objektivizoval. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaná tvrdí, že ustanovenie § 143j
ods. 7 a 8 zákona č. 362/2011 Z.z. osobitne upravuje náhradu škody vo vzťahu k ustanoveniam

OZ upravujúcim zodpovednosť za škodu, ako aj k zákonu č. 437/2004 Z.z., odvolací súd uvádza,
ako už bolo uvedené vyššie, že uvedené osobitné ustanovenie „len“ zakotvuje zodpovednosť štátu
za škodu vzniknutú na zdraví ako zodpovednosť objektívnu (ktorá sa predpokladá a preukázanie
zavinenia sa nevyžaduje), avšak neobsahuje žiadnu bližšiu úpravu nároku na náhradu škody, s určením
spôsobu určenia jej rozsahu, ohodnotenia a pod., ktorá úprava by mohla byť špeciálnou úpravou
oproti všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o škode vzniknutej na zdraví. Odvolateľ

neuviedol a ani nevysvetlil, v akej časti, resp. akým spôsobom je podľa jeho názoru „osobitne upravená
náhrada škody“ v ustanovení § 143j ods. 7 a 8. zák. č. 362/2011 Z.z. Taktiež pokiaľ odvolateľ
v podanom odvolaní namietal, že predmetné ustanovenie (§ 143j ods. 7 a 8. zák. č. 362/2011 Z.z.)
„nezakotvilo povinnosť štátu automaticky odškodniť žiadateľa na základe jeho tvrdenia, že škoda na
zdraví bola spôsobená podaním očkovacej látky“, uvedená odvolacia námietka je zjavne nepriliehavá

na tu posudzovanú vec, keďže žalobkyňa od počiatku nežiadala akékoľvek „automatické odškodnenie“,
k uvedenému ani nedošlo, keď znaleckým posudkom a tiež odborným vyjadrením preukazovala jednak
vznik škody v podobe zmeneného (výrazne zhoršeného) zdravotného stavu, uvedenými odbornými
posúdeniami preukazovala tiež existenciu príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi vniknutou škodou
na zdraví a podaním očkovacej látky a v neposlednom rade tiež kvalifikovaným spôsobom – bodovým

ohodnotením poškodenia zdravia vykonaným znalcom, ustaľovala výšku vzniknutej škody na zdraví,
čím svoj nárok objektivizovala v podobe nároku vyjadreného v peniazoch. Námietka o neprípustnosti
tzv. „automatického odškodnenia“ je tak zjavne nedôvodná.

25. Nemožno sa stotožniť ani s odvolacou námietkou žalovanej, že súd dostatočne nevymedzil po

právnej stránke merito sporu len z toho dôvodu, že jednoznačne nevymedzil, či sa jedná o medicínsky
spor alebo tzv. spor asymetrický. Nie je totiž podstatné a právne významné teoreticky kategorizovať
povahu alebo charakter sporu, najmä v prípadoch, keď dochádza k reťazeniu aplikácie jednotlivých
právnych predpisov tak, ako tomu bolo v prejednávanom prípade, keď aplikácia konkrétnych právnych
predpisov a ich jednotlivých ustanovení na dostatočne zistený skutkový stav je na vec vzťahujúca

sa a dostatočne odôvodnená, pričom právne úvahy súdu prvej inštancie sú obsahom odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predmetom konania je nárok
na náhradu škody na zdraví na základe ust. § 143j zák. č. 362/2011 Z.z., pričom sa súd spravoval a na
vecaplikovalpriustaľovanírozsahunáhradyškodyust.§444Občianskehozákonníka, spôsobompodľa
ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z.

26. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaná namietala nesprávne vyhodnotenie otázky premlčania,
odvolací súd konštatuje, že v súčasnosti je uvedená otázka dostatočne vyriešená a ustálená
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.

27. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2010 sp. zn. 1Cdo/82/2009
zverejneného ako R 16/2014 vyplýva: „Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach,
na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická
osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca

nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti“.

28. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
24.1 Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí

za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.29.Vpredmetnejvecisaodvolaciaargumentáciažalovanejkoncentrovaladotvrdeniaotom,žepočiatok
premlčacej doby je potrebné počítať od okamihu hlásenia nežiadúcich účinkov podanej očkovacej látky,
keď tvrdí, že žalobkyňa si náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatňuje práve v dôsledku

podania očkovacej látky. Keďže žalobkyňa dvakrát realizovala nahlásenie nežiadúcich účinkov podanej
očkovacej látky Spikevax, a to dňa 19.01.2022 (dcérou žalobkyne) a dňa 28.01.2022 (ošetrujúcou
lekárkou F. L.) má žalovaná za to, že začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné viazať k uvedenému
momentu hlásenia nežiadúcich účinkov.

30. Odvolací súd v tejto odvolacej argumentácii žalovanej neprisvedčuje, nakoľko i z ust. § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ako i z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že právo
na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá. Žalobkyňa v čase učinenia úkonu hlásenia vedľajších účinkov sa v danom
čase nedozvedela o škode a ani o tom, kto za ňu zodpovedá, nakoľko skutkový dej vzniku škody
v danom momente nebol ukončený, jej zdravotný stav nebol ustálený. Hlásenie nežiaducich účinkov

bolo učinené predovšetkým z potreby medicínskeho hľadiska, z dôvodu potreby oznámenia možnej,
pravdepodobnej reakcie organizmu v súvislosti s podaním očkovacej látky, ktoré jednotlivé reakcie
organizmu žalobkyne sa už začali prejavovať, ale ďalší priebeh a vývin reakcie (a teda celkového
zdravotného stavu) nebolo možné v danom čase predpokladať. V danom čase ani samotná žalobkyňa
a ani žiadny z lekárov špecialistov nekonštatoval jednak ustálenie zdravotného stavu, a teda rozsah

vzniknutej škody na zdraví a nebol prijatý ani záver, že poškodenie zdravia jednoznačne alebo vysoko
pravdepodobne bolo spôsobené podaním očkovacej látky, teda nebola jednoznačne alebo vysoko
pravdepodobne určená príčina degradovania zdravotného stavu žalobkyne. V danom čase existovala
možnosť súvisu s absolvovanou vakcináciou. Žalobkyňa však v tom čase nemala dostatok zistení, či je
prejavujúce sa poškodenie zdravia (ktoré však ešte nebolo ukončené, ustálené, resp. o tom nebola

istota) spôsobené podaním očkovacej látky, a preto v danom čase nebolo objektívne možné urobiť
si dostatočný úsudok o tom, či je jednak škoda spôsobená v dôsledku vakcinácie a následne, ktorý
subjekt (fyzická či právnická osoba) za takúto škodu zodpovedá. Nebola teda naplnená premisa právnej
normy, že by sa žalobkyňa dozvedela o škode (v celom jej rozsahu) a o tom, kto za škodu zodpovedá.
Samotný úkon hlásenia nežiadúcich účinkov má teda primárne medicínsky význam a nemá právny

význam pre počítanie plynutia premlčacích lehôt. V tejto časti postupoval súd prvej inštancie správne
a správne aplikoval ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď najskôr sa o škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá, mohla žalobkyňa dozvedieť v čase ustálenia jej zdravotného stavu a zároveň po
objektívnom ustálení,žezistenézhoršeniezdraviavysokopravdepodobnenastaloakodôsledokreakcie
organizmu na podanie očkovacej látky, na ktorý záver je potrebné odborné posúdenie. Teda až po

vypracovaní znaleckého posudku lekárom špecialistom, ktorý môže posúdiť po odbornej medicínskej
stránke prípadný súvis podanej očkovacej látky so zmenou (zhoršením) zdravotného stavu sa mohla
žalobkyňa dozvedieť o škode a v tom dôsledku i o tom, kto za škodu na jej zdraví zodpovedá. Správne
súd prvej inštancie počítal začiatok plynutia premlčacej doby k momentu vypracovania znaleckého
posudku C. F. J. K., I., ktorý určil ustálenie zdravotného stavu k 13.06.2022, t.j. rok po vzniku ťažkostí.

Dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody na zdraví uplynula
dňom 13.06.2024. Žaloba žalobkyne bola na súd podaná dňa 22.03.2024, jej rozšírenie o nárok na
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia dňa 11.06.2024, teda v rámci dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehoty. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu
žalovanej týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia premlčania ako nedôvodnú.

31. Rovnako k správnemu záveru dospel súd prvej inštancie v otázke namietanej preklúzie práva,
ktorú žalovaná tvrdila a namietala s odkazom na ustanovenie § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z.
Žalobkyňa výzvou zo 16.12.2024 adresovanou Ministerstvu zdravotníctva SR uplatnila nárok na
sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v konkrétnej

výške.

32. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť
dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto
zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla5), dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská
kancelária poisťovateľov.33.Podľa§6ods.3zák.č.437/2004Z.z.poškodenýjeoprávnenýuplatniťnároknanáhraduzasťaženie
spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa ods. 1 a do troch
mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa ods. 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci poškodená výzvou zo dňa 16.02.2024 uplatnila
voči Ministerstvu zdravotníctva SR nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V lehote
troch mesiacov v zmysle § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. nebol takýmto spôsobom nárok poškodenej
uspokojený a ani nebola uzavretá dohoda. Preto bola žalobkyňa ako poškodená oprávnená uplatniť

nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde. Na podanie žaloby na súd sa totiž
lehota troch mesiacov nevzťahuje, ako sa mylne domnieva žalovaná. Žiada sa tiež poukázať na to, že
štát, ako zodpovedný subjekt na žiadosť poškodenej nereagoval, a to nielen v lehote troch mesiacov
na prípadné uzatvorenie dohody alebo uspokojenie nárokov, ale nereagoval vôbec, nijakým spôsobom,
hocizákonodarcaprávnympredpisomzakotviljehozodpovednosťatoakozodpovednosťobjektívnu. Je
tak potrebné uzavrieť, že žalobkyni nič nebránilo podať žalobu na súde, keď tak učinila dňa 11.06.2024.

I v tejto čiastkovej otázke súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru.

35. Žalovaná v odvolaní namietala, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými relevantnými
dôkazmi pre náležité posúdenie nároku, a to konkrétne s hlásením nežiadúcich účinkov očkovacej látky,
dôkazom o podaní očkovacej látky, zápisom zo zdravotnej dokumentácie, ktorý poskytovateľ vykonal

zdravotnývýkonainformovanýmsúhlasomžalobkyneakopacienta.Kuvedenémuodvolacísúduvádza,
že nie je zrejmé, aký právny význam má podľa názoru žalovanej mať hlásenie o nežiadúcich účinkoch
očkovania, okrem otázky premlčania, s ktorou sa súd prvej inštancie už vysporiadal v rámci hodnotenia
námietky premlčania nároku.

36. Pokiaľ žalovaná mienila poukazovať na hlásenie nežiadúcich účinkov v súvislosti s preukázaním
príčinnej súvislosti s podanou očkovacou látkou, na uvedenú otázku zodpovedal znalec vo
vypracovanom znaleckom posudku. Žalovaná namietala, že rozpor je aj v hlásení nežiadúcich účinkov
zo dňa 19.01.2022 a 28.01.2022, kde je uvedené, že nebolo prekonané ochorenie Covid-19, pričom
ochorenie bolo diagnostikované v novembri 2021 a uvedené žalovaná vzhliadla ako podstatný faktor

z medicínskeho hľadiska pri skúmaní príčinnej súvislosti s podaním očkovacej látky. K uvedenému je
potrebné uviesť, že v konaní bolo zistené, že žalobkyni bola podaná očkovacia látka proti ochoreniu
Covid-19 dňa 01.06.2021 (v očkovacom centre vo E.) a následne niekoľko dní na uvedené sa jej
začal rapídne zhoršovať zdravotný stav, keď podľa vlastného popisu žalobkyne asi za týždeň jej začalo
mravčenie v rukách a od uvedeného momentu zdravotný stav žalobkyne riešili lekári. Opakovane bola

hospitalizovaná i na infektologickom oddelení, nakoľko bola suspektná pre encefalitídu a boreliózu,
avšak po hospitalizácii na infektológii vyšetrenia podozrenie na encefalitídu a boreliózu nepotvrdili.
Žalobkyňa bola teda z oddelenia infektológie prepustená, avšak už v tom čase bola odkázaná na
pomoc ďalšej osoby, bola odkázaná na používanie invalidného vozíka a nebola samostatná ani pri
samoobslužných úkonoch. Následne absolvovala liečenie na N. pôvodne určené v rozsahu troch

týždňov, avšak až v priebehu tohto liečenia ochorela na Covid-19 a to v dňoch od 06.11.2021 do
23.11.2021, a preto liečenie prerušila. Pokiaľ teda žalovaná tvrdí, že zhoršenie zdravotného stavu môže
byťvpríčinnejvsúvislostisochorenímCovid-19,kvýznamnémuzhoršeniuzdravotnéhostavužalobkyne
došlo v priebehu niekoľkých dní po podaní očkovacej látky s prejavmi prvých symptómov do dvoch
týždňov (teda v polovici júna 2021), jej zdravotný stav následne degradoval až do stavu odkázanosti na

pomoctretejosobyapoužívanieinvalidnéhovozíkaaažponástupenaliečenienaN.,t.j.vofázeliečenia
výrazne zhoršeného zdravotného stavu, žalobkyňa až s odstupom piatich mesiacov - v novembri
2021prekonalaochorenieCovid-19.Pretonámietkaomožnejpríčinnejsúvislostizhoršeniazdravotného
stavu u žalobkyne s prekonaním ochorenia Covid-19 nemôže byť z dôvodu absencie časovej súvislosti
dôvodná.

37. Pokiaľ žalovaná v odvolaní taktiež namietala, že súd nevzal do úvahy autoimunitné ochorenie
žalobkyne ako možnú kontraindikáciu, keď samotná žalobkyňa odpovedala záporne na otázku, či
trpí autoimunitným ochorením a tiež, že neboli vzaté do úvahy rozpory v súvislosti so zdravotným
stavom žalobkyne pred podaním očkovacej látky, odvolací súd poukazuje, že v tejto časti sa súd

prvej inštancie s uvedenými námietkami uplatnenými už vo fáze prvoinštančného konania dostatočne
vysporiadal, a to i s poukazom na závery znalca a odborné vyjadrenie C. F. G. H., I., F., ktorá uviedla, že
„prítomnosť autoimunitného ochorenia nie je uvádzaná v SPC prípravku ako kontraindikácia očkovania
mRNA vakcínami proti Covid–19. Očkovanie nebolo u pacientky kontraindikované z dôvodu prítomnostichronického autoimunitného ochorenia (SLE). Vedľajšiu príhodu z nasledovného dôvodu nie je možné
hodnotiť u pacientky ako chybu pri indikácii a administrácii očkovania“. Možno tak uzavrieť, že pokiaľ by
aj žalobkyňa pred vakcináciou uviedla, že trpí autoimunitným ochorením SLE, uvedená okolnosť nebola

spôsobilá vylúčiť žalobkyňu ako rizikovú pre podanie vakcíny, nakoľko uvedené autoimunitné ochorenie
nebolo kontraindikáciou očkovania mRNA vakcínou proti Covid–19. Neoznačenie resp. neuvedenie
autoimunitnéhoochoreniadodotazníkaozdravotnomstavepotomniejezprávnehohľadiskarelevantné
pre posúdenie príčinnej súvislosti, či prípadnej miery spoluzavinenia žalobkyne.

38. Znalec C. F. J. K., I., vyhodnotil súvislosť autoimunitného ochorenia a následkov po vakcinácii
nasledovne: „rozvoj GBS u pacientov s SLE je extrémne zriedkavý 0 – 0,1% a viacerí autori
predpokladajú, že sa jedná skôr o dve rôzne ochorenia. V predmetnom prípade bola klientka
v sledovanom období opakovane vyšetrená reumatológom. Reumatologicky je ochorenie SLE
hodnotené ako stabilizované.
Nazákladetýchtoskutočnostíznaleckonštatuje,ženiejedokázanápríčinnásúvislosťmedzichronickým

autoimunitným ochorením SLE a rozvojom GBS. Na druhej strane znalec nevie s istotou vylúčiť, že terén
chronického autoimunitného ochorenia ako SLE môže byť v predmetnom prípade za určitých okolností
(infekcia, očkovanie) rizikom pre rozvoj akútneho autoimunitného ochorenia ako GBS. Záverom s
pravdepodobnosťou viac ako 90 % znalec konštatuje nasledovné: „V období jedného týždňa od
predmetnej vakcinácie dochádza k rozvoju zriedkavého senzitívneho variantu GBS u pacientky s

rizikovým autoimunitným terénom pri ochorení SLE“.

39. Uvedeným vyhodnotením sa zaoberal dostatočne rozsiahlo a detailne i súd prvej inštancie v odseku
25. odôvodnenia rozhodnutia, keď napokon učinil vyhodnocujúci záver, že v danom prípade zo
znaleckého posudku vyplynulo, že autoimunitné ochorenie SLE, ktorým žalobkyňa trpela, za určitých

okolností mohlo byť terénom pre rozvoj ochorenia GBS, za takéto okolnosti znalec označil napr. infekciu
alebo očkovanie. Z uvedeného vyplýva, že bez pristúpenia týchto okolností k rozvoju GBS napriek
ochoreniu SLE u žalobkyne dôjsť nemuselo. Znalec potom poukázal na časové hľadisko, keď v období
jedného týždňa od vakcinácie došlo k rozvoju zriedkavého senzitívneho variantu GBS u žalobkyne,
pričom je daná aj vecná súvislosť medzi vakcináciou a rozvojom ochorenia GBS tak, ako vyplynulo

zo znaleckého posudku, odborného vyjadrenia, ako aj stanoviska ŠÚKL, preto súd konštatoval, že
z týchto dôkazov vyplýva, že práve okolnosť, akou je aj očkovanie, je podstatnou okolnosťou, ktorá podľa
zdravotných záznamov viedla u žalobkyne k rozvoju ochorenie GBS.

40.Uvedenémápriamysúvissotázkoupríčinnejsúvislostimedziškodounazdravížalobkyneapodaním

očkovacej látky, keď i uvedená otázka kauzality bola odvolacou námietkou žalovanej, ale tvorila
i podstatnú časť argumentácie žalovanej pre zamietnutie žaloby v konaní pred súdom prvej inštancie.
V tejto časti odvolací súd konštatuje dostatočne zistený skutkový stav a následne správne právne
vyhodnotenie súdu prvej inštancie v závere o preukázanej príčinnej súvislosti absolvovaného očkovania
proti ochoreniu COVID–19 a následne a v tom dôsledku vzniknutej škode na zdraví žalobkyne.

V súdenej veci znalec C. F. J. K., I. po odbornom posúdení zdravotnej dokumentácie žalobkyne
konštatoval pravdepodobnosť v miere 90 % pre rozvoj zriedkavého senzitívneho variantu GBS po
podaní očkovacej látky. C. F. G. H. I., F., vo svojom odbornom vyjadrení uviedla: „Z individuálneho
hľadiska vzhľadom na vylúčenie iných príčin bol vznik GBS u predisponovanej rizikovej pacientky vysoko
pravdepodobne (viac ako 80 %) spôsobený (iniciovaný) podaním uvedenej očkovacej látky“. Odvolací

súd dodáva, že pri posúdení nárokov majúcich charakter medicínskeho sporu je skutočnú príčinu
škodlivého následku možné stanoviť len s určitou mierou jej pravdepodobnosti. Uvedený záver vyslovil
i Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II ÚS 716/2016 zo dňa 24.10.2017, zverejnenom v Zbierke nálezov
a uznesení Ústavného súdu SR pod číslom 37/2017, keď konštatoval: „V medicínsko právnych sporoch
nie je v mnohých prípadoch z už uvedených dôvodov možné jednoznačne určiť skutočnú príčinu vzniku

škodlivého následku, ale túto možnosť stanoviť len s určitou mierou jej pravdepodobnosti.“
V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním dostatočne ustálené a preukázané, že žalobkyňa
síce trpela autoimunitným ochorením SLE, pre ktoré bola lekársky sledovaná, a ktoré bolo hodnotené
ako stabilizované (v remisii, ECLAM 1), ktoré zároveň nebolo uvedené ako kontraindikácia pre
vakcináciu, avšak v časom slede jedného týždňa od vakcinácie došlo u žalobkyne k rozvoju senzitívneho

variantu GBS „po teréne“ ochorenia SLE, keď zároveň iné možné príčiny vzniku GBS neboli u pacientky
zistené a potvrdené. Preto pokiaľ bola pravdepodobnosť rozvoja syndrómu GBS po vakcinácii
u žalobkyne znalcami konštatovaná na 80 – 90%, odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci išlo
o mimoriadne vysokú pravdepodobnosť a rovnako ako súd prvej inštancie považoval za preukázanúaj príčinnú súvislosť medzi škodou na zdraví žalobkyne a podanou očkovacou látkou proti ochoreniu
Covid – 19.

41. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní tvrdí, že sa nastoľuje otázka, prečo sa v odbornom
vyjadrení C. F. G. H., I., F. nevenovala infekcii borélie, ak je konštatované v lekárskej správe zo dňa
31.03.2023, že počas hospitalizácie neboli realizované vyšetrenia na enterálne vírusy, odvolací súd
uvádza, že z vykonaného dokazovania a zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne vyplýva, že táto bola
hospitalizovanánainfektologickomoddeleníspodozrenímnaboréliu,príp.encefalitídu,avšakvykonané

testy a vyšetrenia uvedené nepotvrdili. Nie je preto dôvodné vyhodnocovať hypotetický vplyv určitého
infekčného ochorenia (namietanej borélie) v prípade, keď pacientka takéto ochorenie neprekonala
v takom období, ktoré by zároveň vytváralo časovú súvislosť s náhlym zhoršením zdravotného stavu,
ktorý sa začal prejavovať s odstupom jedného týždňa od vakcinácie a v priebehu niekoľkých týždňov
a mesiacov prudko degradoval i napriek poskytovanej liečbe. C. F. G. H., I., F. zároveň jednoznačne
konštatovala, že „iné možné príčiny vzniku GBS neboli u pacientky zistené a potvrdené počas

absolvovaných hospitalizácií a realizovaných odborných vyšetrení.“

42. Pokiaľ žalovaná uvádza, že odborné vyjadrenie C. F. G. H., I., F. nie je objektívne a existujú
„dôvodné podozrenia na možné prepojenie medzi právnym zástupcom žalobkyne a C. F. G. H., I., F.“
a to vzhľadom napr. na ich spoločnú účasť na konferenciách, tu odvolací súd poukazuje na to, že

žalovaná de facto namieta len podozrenie na možné prepojenie, avšak uvedené nijakým spôsobom
nepreukazuje a v konkrétnostiach ani netvrdí. Okolnosť, že lekárka špecialistka sa zúčastnila, resp.
zúčastňuje hromadných vzdelávacích podujatí, konferencií s množstvom iných ďalších účastníkov,
rovnako ako právny zástupca žalobkyne, ktorý sa zaoberá medicínskym právom, nie je skutočnosťou
preukazujúcou vzájomné osobné prepojenie, resp. osobný pozitívny vzťah právneho zástupcu a lekárky

špecialistky. Iné konkrétne tvrdenia svedčiace o neobjektívnosti odborného vyjadrenia žalovaná ani
neuviedla, a o týchto tvrdeniach nepredložila taký dôkaz, ktorý by preukazoval vzájomné prepojenie, či
akýkoľvek viac ako profesionálny vzťah medzi právnym zástupcom žalobkyne, či o takom aspoň svedčil.

43. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaná taktiež zvýraznila, že očkovanie proti ochoreniu Covid-19

nebolo povinné, bolo dobrovoľné, na rozhodnutí a zvážení každého jednotlivca, tu odvolací súd
v nadväznosti na závery súdu prvej inštancie konštatuje a dopĺňa, že uvedenú, v danom čase
celospoločenskú situáciu, je potrebné vnímať v komplexných súvislostiach, kedy v danom období
bola práve absolvovaným očkovaním podmienená možnosť jednotlivcov, napr. chodiť do zamestnania,
zúčastňovať sa aspoň nevyhnutného spoločenského života, keď ako návšteva škôl, obchodov a

iných pre bežný život potrebných miest a inštitúcií bola podmienená preukázaním sa potvrdením
o absolvovaní očkovania. Osoby, ktoré vakcináciu neabsolvovali, mali značne zúžené možnosti
bežného spoločenského kontaktu, pričom je však potrebné zvýrazniť, že uvedený režim predstavoval
i prepojenie individuálnej ochrany a prevencie a zároveň generálnej spoločenskej ochrany pred
následkami celosvetovo šíriacej sa pandémie ochorenia Covid-19, keď zdravotnícke zariadenia a

nemocnice objektívne kapacitne zlyhávali pod náporom pacientov i s ťažkým priebehom, keď ochorenie
v mnohých prípadoch končilo smrteľne. V spoločnosti však prevládal väčšinový názor odborníkov o
tom, že prevažujú benefity ochrany očkovaním pred ťažkým priebehom ochorenia Covid-19, ktoré
výrazne prevyšovali v menšej miere jestvujúce riziká, preto i štát podporoval očkovanie proti uvedenému
ochoreniu a svojich občanov k uvedenému viedol. V každom období a v každej spoločenskej skupine

sa vyskytujú osoby, pre ktorých však očkovanie (všeobecne, v danom prípade proti ochoreniu Covid-19)
vhodné nie je vzhľadom na ich zdravotný stav a možné diagnózy, o ktorých ani sami nemusia mať
vedomosť. Veľmi obdobne tomu tak bolo v súdenej veci, keď samotná žalobkyňa o predispozícií na
rozvinutie Guillain-Barré syndrómu nevedela, uvedené ojedinelé ochorenie sa u nej prejavilo a bolo
iniciovanéočkovaním,atoveľmipravdepodobnespolupôsobením(nateréne)autoimunitnéhoochorenia

SLE. Práve vzhľadom na v danom čase známe prevažujúce benefity a zabezpečenie individuálnej ako i
celospoločenskej ochrany pred ochorením Covid-19 vakcínou, ktorej klinické štúdie ešte neboli v celom
rozsahu dovykonané a hodnotené, štát prevzal zodpovednosť, a to objektívnu zodpovednosť za škody
vzniknuté na živote a zdraví. Pokiaľ takáto škoda, poškodenie zdravia závažného charakteru na strane
žalobkyne vzniklo, je namieste, aby na základe existujúcej legislatívnej úpravy štát odškodnil žalobkyňu

za značnú zmenu kvality života, ktorá s pravdepodobnosťou 80 až 90 % bola spôsobená podaním
vakcíny proti ochoreniu Covid-19.44. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní namietala taktiež tú okolnosť, že súd nenariadil ďalšie znalecké
skúmanie, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením takéhoto procesného postupu súdom prvej
inštancie a taktiež uvádza, že pokiaľ žalovaná ako subjekt, ktorý za poškodenie na zdraví v zmysle

zák.č.362/2011Z.z.zodpovedá,namietalanedostatky protistranoupredloženéhoznaleckéhoposudku,
podľa § 7 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, o vydanie lekárskeho posudku (ods. 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá
súhlas.

Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom
hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom
posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa
osobitného predpisu.

45. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rovnako aj žalovaná ako subjekt, ktorý za

poškodenie na zdraví zodpovedá, mohol požiadať o vydanie znaleckého posudku a to so súhlasom
poškodenej, ale i bez takéhoto súhlasu, samostatne, bez toho, aby znalca musel v konaní
ustanovovať súd a takto vypracovaný posudok do konania predložiť. Správne súd poukázal na to, že
v súdenej veci nemal splnené podmienky pre žalovanou navrhované „kontrolné znalecké dokazovanie“.
Ekonomická stránka a stránka hospodárnosti na strane žalovanej opisovaná v odvolaní žalovanou

ako vyhodnocovanie najvhodnejšej ponuky nie je relevantná pre vedenie konania. Uvedenú otázku
hospodárnosti, účelnosti a rýchlosti ako možností pre zadanie znaleckého posudku za účelom efektívnej
obrany v konaní si musí žalovaný štát vyriešiť v rámci vlastných postupov a uvedené nie je a nemôže
byť dôvodom pre iný (priaznivejší) postup súdu k jednej zo sporových strán, ktorou je štát. Uvedené by
bolo porušením zásady rovnosti zbraní ako jednej zo základných zásad civilného sporového procesu.

46. Pokiaľ žalovaná namietala i tú okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhnutým
dôkazným prostriedkom – štúdiou „Development of Guillain-Barrého Syndrome...“, keď súdu prvej
inštancie bol doručený aj preklad danej štúdie do slovenského jazyka, odvolací súd uvedený postup
súdu nevyhodnotil ako postup porušujúci právo sporovej strany na spravodlivé súdne konanie, či

nedostatočne vykonané dokazovanie a to predovšetkým vzhľadom na charakter navrhovaného
dôkazného prostriedku, keď z prekladu uvedenej žalovanou predkladanej štúdie vyplýva, že sa jedná
o kazuistiku „vzniku Guillainov – Barrého syndrómu v súvislosti s potvrdenou lymskou boreliózou –
Potenciálna autoimunitná reakcia u pacientov s GBS na podklade ochorení prenášaných kliešťami“,
zaoberajúca sa 73 ročnou pacientkou s klinickou anamnézou hypertenzie a chronickej obštrukčnej

choroby pľúc, ktorá prekonala lymskú boreliózu.
Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol uvedený dôkazný prostriedok ako neúčelný, uvedenému postupu
súdu nemožno nič vytknúť, nakoľko uvedená kazuistika je analýzou a štúdiom konkrétneho
medicínskeho prípadu, a síce sa zaoberá vznikom Guillainov – Barrého syndrómu, avšak skutkové
okolnosti ilustrovaného prípadu sú celkom odlišné od súdenej veci, týkajúce sa konkrétneho pacienta

(pacientky) odlišného veku, odlišného zdravotného stavu a s odlišnými vstupnými diagnózami. Na
súdenú vec je tak žalovanou navrhovaný dôkazný prostriedok bez dôkazného významu, a dokazovanie
v tomto smere by bolo neúčelné.

47. Záverom odvolací súd vzhľadom na mnohosť námietok a dôkazných návrhov nízkej relevancie,

ako v konaní pred súdom prvej inštancie, tak i v odvolacom konaní zvýrazňuje, že v zmysle uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,

ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“

48. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
v jeho meritórnych výrokoch, ktorými žalobkyni priznal nárok na náhradu škody na zdraví (náhradu

sťaženiaspoločenskéhouplatnenia)azvýšenienáhradysťaženiaspoločenskéhouplatnenia, akovecne
správny. Odvolací súd nevzhliadol dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti lehoty na
plnenie troch dní. Žalovaná síce požiadala, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP určil povinnosť
zaplatiť žalovanej náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenia náhrady v lehote dlhšej akotri, avšak konkrétnejšie tento svoj návrh neodôvodnila inak ako tvrdením, že ako ústredný štátny orgán
je povinná postupovať podľa príslušných právnych predpisov a metodického usmernenia Ministerstva
financií SR B. F. – XXX. V povinnosti zákonného postupu sporovej strany v zmysle platnej právnej

úpravy, bližšie vecne neodôvodňujúcej určenie dlhšej lehoty na plnenie, odvolací súd nevzhliadol
„odôvodnený prípad“ v zmysle § 232 ods. 3 CSP, keď v zmysle uvedeného je lehota na plnenie tri dni.
Nemožnotiežnevziaťnazreteľ,žežalobkynibolaškodanazdravíspôsobenávroku2021,žalovanýštát,
ktorého objektívna zodpovednosť je upravená zákonom, žalobkyni dobrovoľne neplnil od uvedeného
momentu ani čiastočne, a je v súdnom spore so žalobkyňou od marca 2024, pričom súd prvej inštancie

rozhodol (neprávoplatne) rozsudkom z apríla 2025. Uvedené obdobie je podľa názoru odvolacieho súdu
dostatočné na to, aby sa žalovaná pripravila na včasné plnenie v lehotách určených zákonom po
skončeníkonaniarozhodnutímodvolaciehosúdunapr.alokáciou,tedavopredplánovanýmumiestnením
obmedzených zdrojov na účely plnenia na základe súdneho rozhodnutia v predmetnej veci.

49. Žalovaná odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancii v časti, ktorej bolo žalobe vyhovené,

a ktorou bola uložená povinnosť žalovanej plniť žalobkyni. O uvedenom súd prvej inštancie rozhodol
rozsudkom č.k. 18C/20/2024 – 454 zo dňa 08.04.2025 (ktoré na základe pokynu odvolacieho súdu
opravil opravným uznesením č.k. 18C/20/2024 - 532 zo dňa 24.09.2025). Až dopĺňacím rozsudkom zo
dňa 16.04.2025 súd prvej inštancie žalobu o nároku žalobkyne na zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia vo zvyšku zamietol. V tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním

žiadnou zo sporových strán, preto odvolací súd vecne preskúmal a potvrdil ako vecne správny rozsudok
okresného súdu v rozsahu rozhodnutia zo dňa 08.04.2025 v znení opravného uznesenia okresného
súdu Zvolen č.k. 18C/20/2024 - 532 zo dňa 24.09.2025 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

50. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd výrok III. o trovách prvoinštančného konania, ktorým súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania. Súd prvej inštancie postupoval správne podľa ust. §
255 ods. 1 CSP a konštatoval, že žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu o nároku na náhradu škody
na zdraví, a v časti zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia bola úspešná len čiastočne,

avšak priznané plnenie záviselo od úvahy súdu. S uvedeným právnym posúdením, odôvodnením, ako aj
vyhodnotením celkového úspechu žalobkyne sa odvolací súd stotožňuje a z dôvodu vecnej správnosti
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil i vo výroku (III.) o trovách prvoinštančného konania.

51. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 255

ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom žalovanou táto nebola úspešná ani
čiastočne, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Celý procesný
úspechtakvodvolacomkonaníprináležížalobkyni,ktorásakodvolaniuavyjadreniužalovanejivyjadrila
prostredníctvom právneho zástupcu a v súvislosti s odvolacím konaním tak žalobkyni preukázateľne
vznikli trovy. Odvolací súd preto procesne neúspešnej žalovanej v celom rozsahu uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov odvolacieho konania.

52. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 28, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Zodpovednosť za škodu , Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026