Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 8Sas/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100019
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100019.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.

XXXX XXXX, bytom C. X, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom, so sídlom
Nerudova 6, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8
– 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-
X/XXXX-XX zo dňa 30. októbra 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu v časti návrhu na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50%
v y l u č u j e na samostatné konanie a p o s t u p u j e vec Mestskému súdu v Košiciach.

II. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30. októbra
2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. XXXXX-XXX/XXXX-XXX zo dňa 20. júna
2024 a v r a c i a vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. XXXXX-XXX/
XXXX-XXX zo dňa 20. júna 2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla podľa § 99 zákona č.
461/2023 Z. z. o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“),
že žalobkyňa nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia - zvýšenie základného
počtu bodov na dvojnásobok z titulu choroby z povolania zistenej dňa 03. júla 1998. Orgán prvého
stupňa v odôvodnení uviedol, že podkladom rozhodnutia bol Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia vystavený dňa 02. apríla 2024 posudzujúcim lekárom MUDr. Slavomírom

Perečinským a Kontrola bodového hodnotenia choroby z povolania, vykonaná posudkovým lekárom
orgánu prvého stupňa dňa 10. júna 2024.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 16. júla 2024, v ktorom
namietala, že jej, ani jej právnemu zástupcovi neboli doručené dôkazy tvoriace podklad rozhodnutia
uvedené na str. 2 a 3. Zároveň namietala, že dňa 10. júna 2024 sa konalo ústne pojednávanie,
predvolanie na ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené až dňa 13. júna 2024, a teda sa

nemohol reálne zúčastniť predmetného ústneho pojednávania, z uvedeného dôvodu považuje dôkaz
- Kontrolu bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia zo dňa 10. júna 2024 za nezákonný. Taktiež nebolo právnemu zástupcovi žalobkyne
doručené predvolanie na deň 20. júna 2024. Skutočnosť, že žalobkyňa svojím podpisom v zápisnicivyjadrila súhlas s posúdením jej zdravotného stavu v neprítomnosti právneho zástupcu považuje
žalobkyňa za irelevantný, pretože predvolanie právnemu zástupcovi nebolo doručené, a teda neboli
splnené procesné podmienky, zároveň súhlas nemusel byť urobený slobodne, vážne a určite, nakoľko

proti obsahu zápisnice vyjadrila žalobkyňa námietky. Podľa názoru žalobkyne preto došlo k porušeniu
jej práva na spravodlivý proces. Zároveň bolo poukázané na predchádzajúce posúdenie z roku
2016, kde sa už v rozhodnutí zo dňa 13. mája 2016 č. 283-107/2016-KEM uvádza, že zdravotný
stav žalobkyne odôvodňuje uplatniť si nárok na zvýšenie dvojnásobku na základe hodnotenia
bronchiálnej astmy na hornej hranici, t.j. 1300 bodov. Hodnotenie posudkového lekára, že žalobkyňa

nespĺňa kritériá na priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok
základného bodového hodnotenia považuje žalobkyňa za hodnotenie bez opory vo vykonaných
dôkazoch a v rozpore so závermi prijatými konzíliom - kolektívom Kliniky pracovného lekárstva a klinickej
toxikológie (ďalej aj „klinika“) dňa 02. apríla 2024. Zároveň vyjadrila nesúhlas so záverom o jej možnosti
reálne sa uplatniť v pracovnom a spoločenskom živote.

3. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30. októbra 2024
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila
rozhodnutie orgánu prvého stupňa. Žalovaná v odvolaní uviedla, že žalobkyni bola Klinikou pracovného
lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura, Košice dňa 03. júla 1998 zistená
choroba z povolania - bronchiálna astma s precitlivenosťou na múku, s dátumom hlásenia dňa 16.

decembra 1998 (ďalej aj „choroba z povolania“).

4. Dňa 25. apríla 2024 žalobkyňa požiadala o priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 99 zákona o sociálnom poistení a na preukázanie oprávnenosti uplatneného
nároku predložila posudok o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách

z povolania zo dňa 02. apríla 2024 vyhotovený MUDr. Slavomírom Perečinským, PhD., potvrdený
prof. MUDr. Ľubomírom Legáthom, PhD., prednostom kliniky. V posudku bolo sťaženie spoločenského
uplatnenia poškodenej hodnotené v zmysle § 9 ods. 4 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a
spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb.
o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej aj „vyhláška č. 32/1965 Zb.“)

podľa položky č. 106 počtom 1300 bodov. Na odôvodnenie záveru bolo uvedené, že žalobkyňa bola
v období od 23. februára 2024 do 01. marca 2024 hospitalizovaná na klinike, kedy bola zistená
progresia nálezu. Posudková lekárka orgánu prvého stupňa dňa 10. júna 2024 vyhotovila kontrolu
bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
u žalobkyne a uviedla, že súhlasí s vypracovaným posudkom. Následne orgán prvého stupňa dňa 20.

júna 2024 vydal rozhodnutie č. XXXXX-XXX/XXXX-XXX, ktorým priznal poškodenej žalobkyni nárok
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5720 EUR ako súčin počtu 200 bodov,
rovnajúci sa rozdielu posudkom priznaných 1300 bodov a už v minulosti vyplatenej náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia (v roku 1998 bola žalobkyni vyplatená suma za 400 bodov, v roku 2012 suma
za 600 bodov a v roku 2016 suma za 100 bodov) a sumy 28,60 EUR, ako hodnoty jedného bodu platnej

pre rok 2024.

5. Zároveň dňa 29. apríla 2024 žalobkyňa osobne požiadala o priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na dvojnásobok podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., o čom bola spísaná
zápisnica. Pre posúdenie tejto žiadosti posudková lekárka orgánu prvého stupňa vypracovala kontrolu

bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
zo dňa 10. júna 2024, v ktorom vyslovila nesúhlas s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského
uplatnenia a uviedla, že z dôvodu, že v čase zistenia choroby z povolania (rok 1998) bolo sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobkyne hodnotené počtom 400 bodov, teda na dolnej hranici bodového
rozpätia, stupeň poškodenia zdravia poškodenej nemohol byť ťažký. Žalobkyňa sa po zistení, resp.

hlásení choroby z povolania rekvalifikovala (uplatnila sa ako sanitárka v Domove sociálnych služieb
a zariadení pre seniorov a ako opatrovateľka v obci Valaliky). Vzhľadom na uvedené skutočnosti
(následné pracovné zaradenia žalovanej a pôvodné hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
na dolnej hranici bodového rozpätia) posudková lekárka orgánu prvého stupňa uviedla, že toho času
žalobkyňa nespĺňa kritériá pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok

základného bodového hodnotenia, a na základe uvedeného orgán prvého stupňa vydal dňa 20. júna
2024 prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobkyni nepriznal nárok na zvýšenie základného bodového
ohodnoteniazasťaženiespoločenskéhouplatnenianadvojnásobokpodľa§6ods.2vyhláškyč.32/1965
Zb., z dôvodu, že poškodenie zdravia žalobkyne nedosiahlo ťažký stupeň.6. Po podaní odvolania posudková lekárka orgánu prvého stupňa požiadala prednostu kliniky o písomné
vyjadrenie, či zdravotný stav žalobkyne odôvodňuje navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia

na dvojnásobok podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., na žiadosť ktorú tento reagoval listom č. X1856/2024/
KPL zo dňa 07. augusta 2024 a uviedol, že sa stotožnil s názorom posudkovej lekárky orgánu
prvého stupňa, že žalobkyňa má obmedzenú možnosť voľby povolania, zďaleka však nie stratenú.
Preto aktuálne hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia považuje za adekvátne a nevidí dôvod
na navýšenie na dvojnásobok. Zároveň dodal, že v danej veci je rozhodujúce stanovisko kliniky,

nie žiadosť pacienta. Na základe uvedeného stanoviska posudková lekárka orgánu prvého stupňa
nevyhovela odvolaniu a postúpila ho na posúdenie posudkovej lekárky žalovanej. Posudková lekárka
žalovanej vyhotovila dňa 14. októbra 2024 kontrolu bodového ohodnotenia choroby z povolania, v ktorej
sa stotožnila so závermi posudkovej lekárky orgánu prvého stupňa, že žalobkyňa nespĺňa podmienky
pre navýšenie základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na dvojnásobok.

7. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí vyjadrila nesúhlas so záverom orgánu prvého stupňa, že nakoľko
žalobkyňa mala základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia určené v rozsahu
400 bodov, nedosahuje tým hornú hranicu bodového rozpätia za takéto poškodenie, a teda nie je
dôvodný postup podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ale uvedené ustanovenie vyjadruje zámer
zákonodarcu, že v prípadoch, kedy poškodení dosiahli maximálne možné bodové hodnotenie ich

poškodenia zdravia, avšak vzhľadom na progredujúci predpoklad ich chorôb z povolania (prípadne
následkov pracovných úrazov) ich uplatnenie v spoločnosti aj naďalej klesá, mohli byť aj takíto
poškodení kompenzovaní nie dobodovaním do maximálneho počtu bodov, ale podľa § 6 ods. 2 vyhlášky
č. 32/1965 Zb. U žalobkyne preto nemožno prihliadať na pôvodné bodové hodnotenie spred 26 rokov,
kedy bola choroba len zistená, ale je potrebné vziať do úvahy to, že žalobkyňa už dosiahla maximálne

bodové hodnotenie a inak, ako podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. už odškodnená byť nemôže.
Pre navýšenie bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok však nie
je rozhodujúce len dosiahnutie maximálneho počtu bodov za konkrétnu položku, ale aj skutočnosť,
či žalobkyňa následkom choroby z povolania sa už nemôže uplatniť v spoločnosti, pričom žalovaná
uviedla, že k úplnej strate schopnosti žalobkyne uplatniť sa v spoločnosti nedošlo, nakoľko sa žalobkyňa

rekvalifikovala a vykonávala prácu v pracovnom zaradení opatrovateľka a sanitárka. Na základe
uvedeného žalovaná dospela k záveru, že aktuálny zdravotný stav žalobkyne neodôvodňuje navýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia na dvojnásobok.

8. K námietke žalobkyne, že posudková lekárka orgánu prvého stupňa zmenila názor kolektívu lekárov

kliniky žalovaná uviedla, že vychádzajúc z listu zo dňa 07. augusta 2024 samotná klinika uviedla,
že žalobkyni nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na dvojnásobok nevznikol. Pokiaľ
právny zástupca žalobkyne na základe vety v znení: „V danej veci je rozhodujúce stanovisko kliniky,
nie žiadosť pacienta.“ žiadal o predloženie uvedeného stanoviska, žalovaná uviedla, že sa nejedná
o osobitné písomné stanovisko kliniky, o ktorom by nemal právny zástupca žalobkyne vedomosť,

ale prednosta kliniky touto vetou len konštatoval, že pokiaľ sa jedná o chorobu z povolania, rozhodujúce
je práve stanovisko (konštatácia, tvrdenie) kliniky a ona jediná je na prijímanie záverov o chorobách
z povolania oprávnená v zmysle platnej legislatívy. K námietke právneho zástupcu žalobkyne, že nebol
predvolaný na ústne pojednávanie dňa 10. júna 2024, na základe vyjadrenia posudkovej lekárky orgánu
prvého stupňa žalovaná dospela k záveru, že právny zástupca bol na pojednávanie predvolaný, toto

predvolanie si preukázateľne prevzal dňa 13. júna 2024 a z uvedeného dôvodu žalovaná považuje danú
námietku za nedôvodnú. V súvislosti so žalobkyňou uvádzaným rozhodnutím č. 283-107/2016-KEM
zodňa13.mája2016,vzmyslektoréhomalzdravotnýstavžalobkyneodôvodňovaťnavýšeniebodového
ohodnotenia na dvojnásobok, akonáhle dosiahne bodové hodnotenie choroby z povolania na hornej
hranici bodového rozpätia (t.j. 1300 bodov) žalovaná uviedla, že uvedené neznamená automatické

priznanie nároku, ale tak, ako už žalovaná uviedla skôr, vzhľadom na zhoršujúci sa charakter choroby
z povolania bude u žalobkyne dôvodné uplatniť si nárok na navýšenie bodového hodnotenia choroby
z povolania na dvojnásobok.

II.

Konanie pred správnym súdom9. Žalobkyňa sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 13. januára 2025 domáhala zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30. októbra 2024 a priznania práva
na náhradu trov konania.

10. Žalobkyňa v žalobe v úvode zopakovala odvolacie námietky, keď namietala, že jej, ani jej právnemu
zástupcovi neboli doručené dôkazy tvoriace podklad rozhodnutia uvedené na str. 2 a 3. Zároveň
namietala, že dňa 10. júna 2024 sa konalo ústne pojednávanie, predvolanie na ktoré bolo právnemu
zástupcovi žalobkyne doručené až dňa 13. júna 2024, a teda sa nemohol reálne zúčastniť predmetného

ústneho pojednávania, z uvedeného dôvodu považuje dôkaz - Kontrolu bodového hodnotenia choroby
zpovolanianaúčelynáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniazodňa10.júna2024zanezákonný.
Taktiežneboloprávnemuzástupcovižalobkynedoručenépredvolanienadeň20.júna2024.Skutočnosť,
že žalobkyňa svojím podpisom v zápisnici vyjadrila súhlas s posúdením jej zdravotného stavu
v neprítomnosti právneho zástupcu považuje žalobkyňa za irelevantný, pretože predvolanie právnemu
zástupcovi nebolo doručené, a teda neboli splnené procesné podmienky, zároveň súhlas nemusel byť

urobený slobodne, vážne a určite, nakoľko proti obsahu zápisnice vyjadrila žalobkyňa námietky. Podľa
názoru žalobkyne preto došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Zároveň bolo poukázané
na predchádzajúce posúdenie z roku 2016, kde už v rozhodnutí zo dňa 13. mája 2016 č. 283-107/2016-
KEM sa uvádza, že zdravotný stav žalobkyne odôvodňuje uplatniť si nárok na zvýšenie dvojnásobku
na základe hodnotenia bronchiálnej astmy na hornej hranici, t.j. 1300 bodov. Hodnotenie posudkového

lekára, že žalobkyňa nespĺňa kritériá na priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na dvojnásobok základného bodového hodnotenia považuje žalobkyňa za hodnotenie
bez opory vo vykonaných dôkazoch a v rozpore so závermi prijatými konzíliom - kolektívom kliniky
pracovného lekárstva dňa 02. apríla 2024. Zároveň vyjadrila nesúhlas so záverom o jej možnosti reálne
sa uplatniť v pracovnom a spoločenskom živote.

11. Žalobkyňa v ďalšom uviedla, že dňa 14. októbra 2024 sa na orgáne prvého stupňa konalo ústne
pojednávanie za prítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu, zo záverov ktorého vyplynulo, že bolo
odročené z dôvodu, že účastníkom konania ani žalovanej nebolo spolu s vyjadrením kliniky zo dňa 07.
augusta 2024 doručené stanovisko prof. MUDr. Ľubomíra Legátha, PhD. (dôvod odročenia pritom nie je

uvedený v zápisnici z pojednávania) a toto stanovisko nebolo žalobkyni doručené ani do dňa podania
žaloby.

12. V ďalšom žalobkyňa navrhla, aby správny súd zvýšil sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne
o 50 % z dôvodu, že jej choroba z povolania je od 03. júla 1998 80 % poklesu pracovnej schopnosti

a od 01. januára 2004 100 % poklesu pracovnej schopnosti. Taktiež poukázala na zdravotné problémy
a ťažkosti, ktorými trpí, pričom sa jej stav zhoršuje. Na preukázanie zlého zdravotného stavu predložila
žalobkyňa aj Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom zo dňa 20.
augusta 2019.

13. Žalobkyňa je toho názoru, že dokazovanie nebolo vykonané dostatočne a dôsledne, žalovaná sa
riadne nevysporiadala s odvolacími námietkami žalobkyne, a to aj s poukazom na rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 7S/16/2015, ktorý bol vydaný vo veci žalobkyne a zároveň došlo k porušeniu
práva žalobkyne na spravodlivý proces.

14. Žalobkyňa navrhla v konaní vypočuť svedka MUDr. Gabrielu Zatrochovú, posudkového lekára
prítomného na pojednávaní dňa 14. októbra 2024.

15. Žalobkyňa žiadala vo veci nariadiť pojednávanie.

16. K žalobe sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 26. februára 2025. K námietke, že právny zástupca
nebol predvolaný na ústne pojednávanie dňa 10. júna 2024 žalovaná opätovne poukázala na vyjadrenie
posudkovej lekárky orgánu prvého stupňa, že predvolanie bolo právnemu zástupcovi zaslané v
dostatočnom predstihu, pričom od uloženia zásielky na pošte uplynulo 10 dní a za skutočnosť, že právny
zástupca si písomnosť prevzal až na 13. deň, t.j. 13. júna 2024, žalovaná nezodpovedá. Zároveň

poukázala na vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní, že táto s právnym zástupcom komunikovala, právny
zástupca nepríde, nech to prebehne bez neho. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne namietal, že nebol
predvolaný na pojednávanie na deň 20. júna 2024 žalovaná uviedla, že všetky nároky z úrazového
poistenia, teda aj nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, boli so žalobkyňouprejednané v jeden deň, a to dňa 10. júna 2024. Je pravdou, že prvostupňové rozhodnutie bolo
vydané dňa 20. júna 2024, avšak toho dňa k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne nedošlo, nakoľko
o dávkach sociálneho poistenia rozhodujú v zmysle § 178, resp. § 179 zákona o sociálnom poistení

pobočky a ústredie Sociálnej poisťovne a nie posudkoví lekári Sociálnej poisťovne. Zmysel nedáva ani
argumentácia právneho zástupcu žalobkyne, ak namieta kontrolu bodového ohodnotenia zo dňa 10.
júna 2024, ak podľa jeho názoru sa toto posúdenie malo konať až dňa 20. júna 2024.

17. V ďalšom žalovaná poukázala na rozpory v argumentácii právneho zástupcu žalobkyne, ak na jednej

strane nárok žalobkyne odvodzoval od nedosiahnutia hornej hranice bodového hodnotenia a v ďalšom
tvrdil, že žalobkyňa maximálny počet bodov dosiahla. Žalovaná zotrvala na závere, že dosiahnutie
maximálneho bodového hodnotenia za chorobu z povolania neznamená automatické priznanie nároku
tak, ako to odôvodnila v napadnutom rozhodnutí. Zároveň opätovne poukázala na vyjadrenie prednostu
kliniky listom zo dňa 07. augusta 2024, preto tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne, že len jeden
posudkový lekár zmenil dôvody hodnotenia konzília lekárov kliniky, sa nezakladá na pravde.

18. K námietke, že žalobkyni, jej právnemu zástupcovi ani žalovanej nebolo doručené stanovisko
prednostu kliniky, na ktoré poukazuje vo svojom liste zo dňa 07. augusta 2024 žalovaná uviedla, že dňa
14. októbra 2024 prebehlo pojednávanie, na ktorom bola vyhotovená kontrola bodového hodnotenia
posudkovou lekárkou žalovanej, kde v bode s názvom „Vyjadrenia a návrhy poškodeného“ právny

zástupca žalobkyne uviedol, že „...so stanoviskom kliniky, ktoré ku predmetnému vyjadreniu ... nebolo
nám ani Sociálnej poisťovni doručené...“ a požiadal o odročenie posúdenia. Žalovaná v tejto súvislosti
poukázala na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého sa nejednalo o samostatné
stanovisko kliniky, ale o jej vyjadrenie, v ktorom prednosta kliniky len zdôraznil, že aj keď obsah listu zo
dňa 07. augusta 2024 je možno v rozpore s vôľou žalobkyne, klinika sa neriadi názormi a žiadosťami

pacientov (žalobkyne), ale objektívnymi skutočnosťami, vychádzajúcimi zo zdravotného stavu pacientov
(žalobkyne). Žalovaná zároveň poukázala na to, že posudková lekárka žalovanej dňa 14. októbra
2024 neuviedla, že predmetné posúdenie sa odročuje. Samotné odročenie posúdenia by predstavovalo
prieťahy v konaní, ktoré by nepriniesli pre žalobkyňu priaznivejší výsledok, nakoľko „stanoviskom“
prednosta kliniky označil názor kliniky vyplývajúci z listu zo dňa 07. augusta 2024.

19. Žalovaná tiež vyjadrila nesúhlas s námietkou nerešpektovania právneho záveru vyplývajúceho
z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/16/2015, nakoľko jednak orgán prvého stupňa
samostatným rozhodnutím priznal žalobkyni nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
v plnom rozsahu a proti uvedenému sa žalobkyňa ani jej právny zástupca neodvolali a zároveň

vo veci, o ktorej pojednával Krajský súd v Košiciach, sa neposudzoval nárok na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia. Zároveň žalovaná rázne odmietla obvinenia právneho zástupcu žalobkyne
z protizákonnej manipulácie s objektívnymi skutočnosťami, ak v žalobe uviedol, že boli zmenené
lekárske správy a v posudkoch boli zle opísané pasáže a zmenené slová, avšak uvedené tvrdenia neboli
ničím preukázané. Zároveň žalovaná nesúhlasila s tvrdením, že posudková lekárka Sociálnej poisťovne

žalobkyni ukončila dočasnú pracovnú neschopnosť a poslala ju na pracovisko a v tejto súvislosti
poukázala na § 8 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého
o dočasnej pracovnej neschopnosti pacienta rozhoduje ošetrujúci lekár pacienta.

20. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne uvádzal, že následkom choroby z povolania sa žalobkyňa nemôže
reálne uplatniť v pracovnom živote a spoločnosti, žalovaná lustráciou v informačnom systéme Sociálnej
poisťovne zistila, že žalobkyňa odo dňa 01. júla 2016 do dnešného dňa je v pracovnom pomere
s obcou Valaliky, kde pracuje ako opatrovateľka, preto uvedené tvrdenie o úplnom vyradení žalobkyne
z pracovného života je v rozpore so skutočným stavom veci.

21. V závere žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sa/13/2020
a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/188/2020.

22. Ak právny zástupca žalobkyne v úvode žaloby zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie bolo doručené

len jemu a nebolo doručené žalobkyni, žalovaná poukázala na § 212 ods. 12 zákona o sociálnom
poistení, v zmysle ktorého sa písomnosť v prípade právneho zastúpenia doručuje iba právnemu
zástupcovi a nie žalobkyni. Z uvedeného dôvodu bol takýto postup zákonný a správny.23. Žalovaná žiadala vo veci nariadiť pojednávanie.

24. V replike zo dňa 06. septembra 2025 žalobkyňa zotrvala na doterajších námietkach. V súvislosti

s námietkou o nepredvolaní právneho zástupcu na pojednávanie na deň 10. júna 2024 nad rámec
doteraz uvedeného poukázala na § 188 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého mal
aj právny zástupca žalobkyne právo byť prizvaný na ústne pojednávanie a v mene klientky uplatňovať
svoje pripomienky. V dôsledku nedoručenia predvolania právnemu zástupcovi žalobkyne tak došlo
k zásahu do práv žalobkyne na obhajobu. Ďalšie porušenie práva na spravodlivý proces žalobkyňa

vidí v tom, že do spisu nebolo doložené vyjadrenie kliniky a jej návrh na odročenie posúdenia
nebol akceptovaný. Nemožno sa pritom stotožniť s tvrdením žalovanej, že odročenie posúdenia by
predstavovalo prieťahy v konaní, ktoré by nepriniesli pre žalobkyňu priaznivejší výsledok, ale naopak,
podľa názoru žalobkyne je z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie žalovanej nezákonné a vydané
predčasne. Žalovaná ďalej nesúhlasila s právnym výkladom ustanovenia § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965
Zb. a podľa jej názoru zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, aby poškodená najprv musela dosiahnuť

maximálne bodové hodnotenie za danú položku a následne požiadať o navýšenie na dvojnásobok.
Kritériom teda nie je dosiahnutie maximálneho počtu bodov, ale skutočné obmedzenie alebo strata
predpokladov pre uplatnenie v živote a spoločnosti. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že pokiaľ
žalovaná svoje rozhodnutie opiera o list prednostu kliniky zo dňa 07. augusta 2024, tento vznikol
až po vydaní prvostupňového rozhodnutia a po podaní odvolania žalobkyne, nebol teda predmetom

riadneho posudzovania. Taktiež vyjadrenie prednostu kliniky v liste, že je rozhodujúce stanovisko kliniky
aniežiadosťpacientajevrozporesprávomnaspravodlivékonanie.Žalobkyňatiežnesúhlasístvrdením
prednostu kliniky, že § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sa netýka chorôb z povolania. Stanovisko tiež
neberie do úvahy progresiu ochorenia preukázanú pri hospitalizácii.

25. Žalobkyňa sa nestotožňuje ani s názorom žalovanej, že vec prejednávaná Krajským súdom
v Košiciach pod sp. zn. 7S/16/2015 sa netýkala nároku na zvýšenie základného počtu bodov
na dvojnásobok, právny zástupca žalobkyne zároveň poukazoval na značné prieťahy v konaní
žalovanej. K ohradeniu sa žalovanou, že zo strany žalobkyne došlo k obvineniu z manipulácie
s podkladmi pre rozhodnutie žalobkyňa uviedla, že má právo vyjadriť sa k nesprávnemu vyhodnoteniu

dôkazov a poukázať na nezrovnalosti. Taktiež sa žalobkyňa vyjadrila, že síce posudkový lekár
priamo nerozhoduje o dočasnej pracovnej neschopnosti, avšak môže prinútiť ošetrujúceho lekára k jej
ukončeniu, čo sa stalo aj v tomto prípade.

26. V ďalšom žalobkyňa uviedla, že argumentácia žalovanej založená len na skutočnosti, že žalobkyňa

absolvovala opatrovateľský kurz je nedostatočná. Žalobkyňa je vyučená krajčírka, avšak z dôvodu
zistenej pozitivity je aj povolanie krajčírky kontraindikované (stanovisko primárky MUDr. Márie Krivdovej
zo dňa 26. mája 2014), z uvedeného dôvodu žalobkyňa nemôže vykonávať ani toto povolanie.
Práca opatrovateľky však nie je ekvivalentom pôvodného povolania žalobkyne, ide o prácu s nižšími
požiadavkami a nižším platovým ohodnotením. Možnosť voľby povolania je preto zásadne obmedzená,

keďže zdravotný stav žalobkyne neumožňuje vykonávať prácu v bežnom pracovnom prostredí.
Skutočnosť, že si žalobkyňa našla náhradné zamestnanie neznamená, že nie je obmedzená vo voľbe
povolania. Navyše hospitalizácia v roku 2024 preukázala progresiu ochorenia. Ešte viac obmedzené
možnosti má žalobkyňa v spoločenskom uplatnení, možnosť žalobkyne uplatniť sa v športe a politickom
živote sú stratené, návštevy kultúrnych podujatí, kde sa vyžaduje ticho, sú nemožné. Pokiaľ ide

o rodinný život, žalobkyňa v domácnosti vôbec nemôže používať alebo piecť múčne výrobky, v dôsledku
sťaženého dýchania, chrápania, piskotu z pľúc a neustáleho nočného vykašliavania hlienov sú manželia
nútení spať oddelene, čo má vplyv aj na sexuálny život žalobkyne. Žalobkyňa tiež nemôže vykonávať
žiadne domáce práce s použitím chemikálií, namáhavejšiu prácu a takisto má ťažkosti pri zmene
teplého a studeného vzduchu. Žalobkyňa je tiež držiteľkou preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby

so sprievodcom a nemôže samostatne šoférovať, má oslabenú imunitu a berie kortikoidy, čo u nej
vyvoláva ospalosť.

27. K replike žalobkyne sa žalovaná nevyjadrila.

28. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28. januára 2026. Právny zástupca žalobkyne
zotrval na dôvodoch a tvrdeniach uvedených v žalobe a navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté
rozhodnutie, ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa a vrátil vec orgánu nižšieho stupňa na ďalšie
konanie, zároveň si uplatnil plnú náhradu trov konania. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávanípopísala, kedy a ako jej bola zistená choroba z povolania, akými zdravotnými ťažkosťami v jej dôsledku
trpí, ako to ovplyvnilo jej pracovný, rodinný a osobný život a aké ďalšie nároky jej v tejto súvislosti
boli alebo mali byť priznané. Zároveň reagujúc na otázky svojho právneho zástupcu ako aj zástupkyne

žalovanej popísala vplyv choroby z povolania na svoj život a priebeh posúdenia jej zdravotného stavu
posudkovou lekárkou dňa 10. júna 2024. Zástupkyňa žalovanej zotrvala na tvrdeniach uvedených
v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe, napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové
rozhodnutie považovala za dostatočne odôvodnené a zákonné a z uvedeného dôvodu navrhla žalobu
zamietnuť a právo na náhradu trov konania žalobkyni nepriznať.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

29. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom
znení (ďalej aj „SSP“), správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

30. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

31. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

32. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

33. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

34. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994

Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon č. 437/2004 Z.z.“), na bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo
spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby,

ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

35. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje,
ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného,
pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh

(ďalej len „následky“). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti.

36. Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pri chorobách z povolania možno s ohľadom na zvlášť

ťažké následky a komplikácie prekročiť ustanovenú sadzbu (počet bodov alebo hornú hranicu bodového
rozmedzia). Pri týchto chorobách možno aj znížiť ustanovenú sadzbu (počet bodov alebo dolnú hranicu
bodového rozmedzia), ak poškodený mal bez ohľadu na poškodenie na zdraví v čase vzniku jeho
následkov podstatne obmedzené predpoklady pre spoločenské uplatnenie. Odchýlka môže byť najviac
20% ustanovenej sadzby.

37. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému
lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom
bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,

politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom
sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10.38. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu
ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

39. Podľa ods. 14 písm. prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb., v posudku lekár uvedie okrem osobných
údajov o poškodenom a objektívneho nálezu aj jednotlivé diagnózy, pokiaľ možno bez použitia latinských
názvov, a čísla položiek, podľa ktorých hodnotil bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ďalej v
ňom stručne uvedie

a) dôvody vykonaného zvýšenia alebo zníženia počtu bodov,
b) dôvody iných záverov hodnotenia,
c) v čom spočíva sťaženie spoločenského uplatnenia (napr. má nápadné jazvy, kríva, neudrží moč,
prípadne stolicu, trpí závratmi, nevydrží dlho stáť, zle znáša jazdu, a pod.),
d) akému počtu bodov by pri odstrániteľnosti následkov poškodenia pravdepodobne zodpovedal stav
poškodeného po vykonaní jednoduchého a bežného lekárskeho zákroku a stanovisko poškodeného k

takému zákroku.

40. Súčasťou lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhlášky.

41. Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

42. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia postupom podľa § 199 v spojení s § 203
ods. 2 SSP, t.j. neformálne, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej nebolo vydané v súlade so
zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP, nakoľko je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Nakoľko rovnakými vadami trpí aj prvostupňové

rozhodnutie a aj jeho zrušenie navrhol právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 28. januára 2026,
správny súd rozhodol v súlade s § 191 ods. 3 a 4 SSP, rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa.

43. Správna žaloba žalobkyne je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená

v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k
správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne.
Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky
patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická

osoba. Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný
žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného potom správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie
žalovanej ako aj postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených
v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.

44. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredia
č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30. októbra 2024, ktorým odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila
prvostupňové rozhodnutie č. XXXXX-XXX/XXXX-XXX zo dňa 20. júna 2024 o nepriznaní nároku
žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia - zvýšenie základného počtu bodov
na dvojnásobok z titulu choroby z povolania zistenej dňa 03. júla 1998.

45. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho
konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:
- choroba z povolania – astma bronchiale professionale s precitlivenosťou na múku bola u žalobkyne
zistená dňa 03. júla 1998, s dátumom hlásenia dňa 16. decembra 1998,

- pre chorobu z povolania Profesionálna astma bronchiale (položka 106) je v zmysle prílohy k vyhláške
č. 32/1965 Zb. stanovené rozpätie bodového hodnotenia 200-1300 bodov,
- v roku 1998 bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu
400 bodov,- v roku 2012 (rozhodnutím č. 40842/2012-KEM zo dňa 06. júla 2012) bol žalobkyni priznaný nárok
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 600 bodov,
- v roku 2016 (rozhodnutím č. 283-112/2016-KEM zo dňa 20. mája 2016) bol žalobkyni priznaný nárok

na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 100 bodov,
- v roku 2024 (rozhodnutím č. XXXXX-XXX/XXXX- E. zo dňa 20. júna 2024 bol žalobkyni priznaný nárok
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 200 bodov, na základe čoho žalobkyňa
dosiahla maximálne základné bodové hodnotenie choroby z povolania,
- dňa 29. apríla 2024 žalobkyňa osobne požiadala o priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia na dvojnásobok podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., o čom bola spísaná
zápisnica.

46. V zmysle § 99 zákona o sociálnom poistení má poškodený nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, ktorým je aktuálne zákon č. 437/2004 Z.z.
Následne aplikujúc § 11 ods. 1 citovaného zákona, na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku

choroby z povolania, ktorá bola zistená predo dňom účinnosti tohto zákona (t.j. pred 01. augustom 2004),
sa vzťahujú doterajšie predpisy. Nakoľko choroba z povolania bola u žalobkyne prvýkrát zistená dňa 03.
júla 1998, teda predo dňom účinnosti zákona č. 437/2004 Z.z., rozhodujúcim právnym predpisom na
posúdenie tu súdenej veci je vyhláška č. 32/1965 Zb., čo ani nebolo medzi stranami sporné.

47. Vychádzajúc z príslušných ustanovení vyhlášky č. 32/1965 Zb. (§ 4 a nasl.), sťaženie spoločenského
uplatnenia spočíva predovšetkým v strate, či obmedzení doterajších schopností poškodeného vo vzťahu
k jeho uplatneniu v živote a spoločnosti, pričom odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo svojej podstate predstavuje náhradu za takéto preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho

spoločenských úloh.

48. Je nesporné, že základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného
zákonodarca zveril do oprávnenia posudzujúceho lekára, nakoľko v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky č.
32/1965 Zb. pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu

bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Citovaná vyhláška zároveň pripúšťa
viaceré možnosti zvýšenia bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v prípade chorôb
z povolania, a to:
- V zmysle § 5 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pri chorobách z povolania možno s ohľadom na
zvlášť ťažké následky a komplikácie prekročiť ustanovenú sadzbu (počet bodov alebo hornú hranicu

bodového rozmedzia). Pri týchto chorobách možno aj znížiť ustanovenú sadzbu (počet bodov alebo
dolnú hranicu bodového rozmedzia), ak poškodený mal bez ohľadu na poškodenie na zdraví v čase
vzniku jeho následkov podstatne obmedzené predpoklady pre spoločenské uplatnenie. Odchýlka môže
byť najviac 20% ustanovenej sadzby. Pre uvedenú modifikáciu základného bodového hodnotenia
(stanoveného prílohou k vyhláške č. 32/1965 Zb.) je rozhodujúce, že ide o chorobu z povolania a sú

dané zvlášť ťažké následky a komplikácie, pričom vzhľadom na systematické umiestnenie ustanovenia
v § 5 vyhlášky č. 32/1962 Zb. v spojení s odsekom 14 písm. a) prílohy k vyhláške č. 32/1962 Zb.
upravujúcim postup pri vydávaní lekárskych posudkov správny súd dospel k názoru, že v tomto prípade
ide o oprávnenie posudkových lekárov posúdiť dôvodnosť a nevyhnutnosť takéhoto zvýšenia (resp.
zníženia) za dodržania maximálneho obmedzenia takejto odchýlky (20%) a uvedené zvýšenie, resp.

zníženie bude súčasťou lekárskeho posudku (v zmysle ods. 14 písm. a) prílohy k vyhláške č. 32/1965
Zb.).
- Následne ustanovenie § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pripúšťa možnosť primerane zvýšiť
základný počet bodov zistený lekárom (a vyplývajúci z lekárskeho posudku) až na dvojnásobok podľa
predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v

živote a v spoločnosti, a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Vo vzťahu
k uvedenému je potrebné preukázanie existencie ďalších skutočností vyplývajúcich z ustanovenia § 6
ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť iba
základným odškodnením, spočívajúcich najmä v možnosti uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom
a športovom živote a v možnosti voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to,

či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10
vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Nakoľko zákonodarca v zmysle ods. 14, poslednej vety prílohy k vyhláške č.
32/1965 Zb. zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, resp. zvýšenie základného
počtu bodov podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. výslovne z posudzovania posudkovým lekáromvylúčil, je preto možné dospieť k záveru, že uvedené je otázkou právnou, ktorú zákonodarca zveril
výlučne orgánu verejnej správy rozhodujúcemu o výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
t.j. Sociálnej poisťovni.

- Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť aj súd, a to i nad sumu ustanovenú
v odsekoch 1 a 2.

49. Vychádzajúc z uvedeného je možné zhrnúť, že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia má

vyjadrovať závažnosť poškodenia na zdraví s prihliadnutím na konkrétny prípad a predpokladaný vývoj
jeho následkov, pričom okrem bodového hodnotenia vyplývajúceho z prílohy k vyhláške č. 32/1965
Zb. pre jednotlivé choroby z povolania právna úprava pripúšťa aj modifikáciu takto určených bodov za
splnenia podmienok uvedených v § 5 ods. 3, § 6. ods. 2 a § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ako sú
popísané vyššie.

50. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že toto je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Žalovaná svoje rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia – zvýšenia základného počtu bodov na dvojnásobok odôvodnila výhradne
posúdením možnosti žalobkyne zamestnať sa, keď poukázala na to, že žalobkyňa absolvovala
rekvalifikačný kurz a zamestnala sa ako opatrovateľka. Vzhľadom na znenie § 6 ods. 2 vyhlášky č.

32/1965 Zb. však možnosť voľby zamestnania je len jedným z kritérií, vo vzťahu ku ktorým je potrebné
posudzovať obmedzenie alebo stratu možnosti žalobkyne uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú
mala vo veku, v ktorom utrpela poškodenie na zdraví. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (ani z
rozhodnutia orgánu prvého stupňa) však nevyplýva, že by žalovaná vykonala posúdenie poškodenia
zdravia žalovanej v dôsledku choroby z povolania vo vzťahu k ďalším aspektom predpokladaným v

§ 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ako možnosti uplatnenia sa žalobkyne v rodinnom, politickom,
kultúrnom a športovom živote, či jej možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Pri rozhodovaní o zvýšení
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je pritom podľa
názoru správneho súdu potrebné prihliadať jednak na stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých
ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa,

žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti) ale aj na skutočnosti
špecifické pre každého jednotlivca zvlášť a to s ohľadom na jeho dovtedajšie spoločenské pôsobenie
(stupeň jeho angažovanosti v rôznych sférach spoločenského života, napr. v oblasti kultúry, športu,
umenia, politiky, a pod.).

51. Za nedostatočné správny súd posúdil aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej
žalovaná svoj záver opierala o stanovisko kliniky zo dňa 7. augusta 2024 o (ne)dôvodnosti zvýšenia
bodového hodnotenia u žalobkyne, nakoľko, ako je uvedené vyššie, posudzovanie zvýšenia podľa §
6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. posudkovým lekárom je vylúčené. Správny súd však považuje za
potrebné dodať, že hoci posudzovanie zvýšenia podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. posudkovým

lekárom je vylúčené, stanovisko ním vydané môže byť jedným z dôkazov na podporu a ustálenie záveru
o dôvodnosti/nedôvodnosti zvýšenia bodového hodnotenia, nie však rozhodujúcim.

52. Vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribúty preskúmateľnosti,
pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný prieskum zákonnosti

správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam v prejednávanej veci. Len
takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu v presvedčení adresáta
tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí prijaté závery a
postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné. Len atribút
preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby správny súd

pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ v preskúmavanom
rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny súd preskúmať, na
základe akých úvah, na základe akých skutočností a na základe vnímania akých súvislostí po ich
vyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v obsahu odôvodnenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je, nemôže to správny súd nahrádzať alebo akokoľvek dopĺňať

prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Nakoľko v napadnutom rozhodnutí absentuje
správna úvaha, akým spôsobom žalovaná skutočnosti vyplývajúce z § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
(okrem možnosti voľby a výkonu zamestnania) posúdila a vyhodnotila, správny súd posúdil napadnuté
rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.53. Správny súd sa tiež stotožnil s tvrdením žalobkyne, že pre posúdenie zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia nie je rozhodujúce, či poškodený dosiahol maximálne možné bodové

hodnotenie (nakoľko uvedený právny záver vo vzťahu k zvýšeniu podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č.
32/1965 Zb. nevyplýva zo žiadneho z ustanovení citovanej vyhlášky), avšak uvedená skutočnosť je
bez akejkoľvek právnej relevancie k tu súdenej veci, nakoľko žalobkyňa aktuálne dosiahla maximálnu
výšku bodového hodnotenia za chorobu z povolania a z tejto skutkovej situácie žalovaná vychádzala
pri vydávaní napadnutého rozhodnutia.

54. Nakoľko je zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, resp. zvýšenie základného
počtu bodov podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vylúčené z posudzovania posudkovým lekárom
v zmysle ods. 14, poslednej vety prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb., správny súd ako nedôvodné
posúdil všetky námietky žalobkyne viažuce sa k listu kliniky zo dňa 7. augusta 2024, pretože predmetné
vyjadrenie sa posudkového lekára k dôvodnosti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia nie je

rozhodujúcim podkladom pre posúdenie uplatneného nároku žalobkyne. Správny súd však považuje za
potrebné dodať, že ak pojem „stanovisko“ bol použitý len v zmysle názoru, resp. postoja k predmetu veci
auvedenénepredstavovalosamostatnýdokument,neboldanýžiadendôvodnaodročeniepojednávania
žalovanej, pričom správny súd mal za preukázané, že žalovaná sa s námietkou žalobkyne vznesenou
v tejto súvislosti riadne vysporiadala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

55. V ďalšom správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva právny názor, že
konanie pred prvostupňovým a odvolacím orgánom verejnej správy tvorí jeden celok (napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 116/96, sp. zn. 5 Sž 106/01, sp. zn. 6 Sžp
26/2011, sp. zn. 7 Sžsk 58/2020 alebo Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sfk

15/2024, sp. zn. 2 Svk 20/2023). Uvedené je možné vyvodiť aj z § 218 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení, v zmysle ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak
je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Správny súd preto
ako nedôvodnú posúdil námietku žalobkyne, že jej právny zástupca nebol riadne predvolaný na
pojednávanie dňa 10. júna 2024 a toto sa konalo iba za účasti žalobkyne, nakoľko dňa 14. októbra 2024

sa v rámci odvolacieho konania konalo ústne pojednávanie, a to za prítomnosti tak žalobkyne, ako aj jej
právneho zástupcu, na ktorom mali možnosť uplatňovať svoje práva účastníka konania. Na základe
uvedeného správny súd dospel k záveru, že nedošlo k takému zásahu do práv alebo právom chránených
záujmov žalobkyne, ktoré by zakladali nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, pretože
procesné pochybenie orgánu prvého stupňa spočívajúce v tom, že nezabezpečil zaslanie predvolania

právnemu zástupcovi žalobkyne s dostatočným časovým predstihom pred termínom pojednávania
a tým jeho riadne doručenie (hoci uvedené nemožno dávať na zodpovednosť adresátovi), bolo
odstránené v odvolacom konaní. Z rovnakého dôvodu správny súd ako nedôvodnú posúdil aj námietku
nezákonnosti Kontroly bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia zo dňa 10. júna 2024. Pokiaľ žalobkyňa na pojednávaní dňa 28. januára 2026

nevedela na otázku zástupkyne žalovanej uviesť, kedy splnomocnila JUDr. Lenárta na zastupovanie
v administratívnom konaní správny súd dopĺňa, že obsahom administratívneho spisu je plnomocenstvo
zo dňa 24. mája 2024, oprávnenie F. G. právne zastupovať žalobkyňu v administratívnom konaní mal
tak správny súd za preukázané. Zároveň správny súd považuje za potrebné dodať, že sa stotožňuje
s názorom žalobkyne o zmätočnom, až nedostatočnom označení vecí, ktoré mali byť prejednávané

na pojednávaní dňa 10. júna 2024, nakoľko v predvolaní orgán prvého stupňa uviedol, že predmetom
ústneho pojednávania bude posúdenie (len) úrazovej dávky a ani z doručenky nie je možné zistiť,
že predmetom pojednávania by malo byť aj posúdenie nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Správny súd však z uvedeného pochybenia orgánu prvého stupňa nevyvodil v tu súdenej
veci nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu konštatovaného vyššie, nakoľko žalobkyňa ako

aj jej právny zástupca mali možnosť zúčastniť sa pojednávania týkajúceho sa posúdenia nároku na
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v odvolacom konaní a toto právo aj riadne využili.

56. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nebola oboznámená s podkladmi pre rozhodnutie orgánu prvého
stupňa a žalovanej a tieto neboli jej, ani jej právnemu zástupcovi doručené, správy súd uvádza,

že povinnosť orgánu prvého stupňa alebo žalovanej zasielať účastníkom podklady podstatné pre
rozhodnutie nie je daná, účastník konania má však právo nahliadnuť do administratívneho spisu (§190
zákona o sociálnom poistení) a oboznámiť sa tak s jeho obsahom. Navyše, v tu súdenej veci žalobkyňa
dňa 10. júna 2024 a následne žalobkyňa ako aj jej právny zástupca boli prítomní na pojednávaní dňa14. októbra 2024, pričom správnemu súdu nie je známa žiadna právna ani faktická prekážka, pre ktorú
sa s obsahom administratívneho spisu v daný deň nemohli riadne oboznámiť.

57.Správnysúdnevzhliadoltieždôvodnosťnámietkyvzťahujúcejsaknepredvolaniuprávnehozástupcu
na pojednávanie na deň 20. júna 2024, nakoľko v daný deň síce došlo k vydaniu rozhodnutia orgánu
prvého stupňa, avšak pojednávanie vo veci neprebehlo.

58. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/16/2015 správny

súd uvádza, že je pravdou, že predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie zákonnosti
rozhodnutia, ktorým nebol žalobkyni priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia -
zvýšenie základného počtu bodov na dvojnásobok, v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 03. júla
1998. Správny súd však súčasne dodáva, že po dôkladnom posúdení veci a aplikovanej právnej úpravy
dospel k odlišnému právnemu názoru ohľadom stanoviska kliniky ako podkladu pre vydanie rozhodnutia,
a nakoľko z uvedeného rozhodnutia nevyplynuli žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre tu súdenú vec,

preto na uvedený rozsudok neprihliadal.

59. Pokiaľ žalovaná poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sa/13/2020
a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/188/2020, správny súd nevzhliadol ich
skutkovú ani právnu súvislosť s tu súdenou vecou a preto na uvedené rozsudky neprihliadal.

60. Žalobkyňa tiež namietala, že posudková lekárka Sociálnej poisťovne žalobkyni ukončila dočasnú
pracovnú neschopnosť a poslala ju na pracovisko. K uvedenému správny súd uvádza, že zo znenia
námietky tak, ako je formulovaná v žalobe, nie je zrejmé, ako uvedeným postupom malo dôjsť
k porušeniu konkrétnych práv alebo právom chránených záujmov žalobkyne alebo tieto mali byť

uvedeným postupom priamo dotknuté (ako to pre poskytnutie právnej ochrany v správnom súdnictve
predpokladá § 2 ods. 2 SSP) a porušenie konkrétnych práv alebo právom chránených záujmov
žalobkyne nevzhliadol ani správny súd v rámci neformálneho prieskumu napadnutého rozhodnutia
a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Z uvedeného dôvodu posúdil námietku ako nedôvodnú.

61. O návrhu na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50%, správny súd konajúc podľa
§ 18 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne
príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu alebo správnemu súdu, rozhodol tak, že žalobu
v časti návrhu na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50% vylúčil na samostatné konanie a
postúpil vec Mestskému súdu v Košiciach. Správny súd uvedený postup odôvodňuje tým, že návrh

na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50% je samostatným návrhom, ktorého podstata
nespočíva v preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy, a teda nie je daná právomoc správneho
súdu v zmysle § 6 ods. 1 SSP.

62. Správny súd nevykonal výsluch MUDr. Gabriely Zatrochovej, posudkovej lekárky z dôvodu, že

žalobkyňa na tomto svojom návrhu netrvala.

63. Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia
preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, pričom
tú rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

Podľa názoru správneho súdu argumenty a závery orgánu verejnej správy nesmú vzbudiť pochybnosti o
jehonezávislostiaodbornosti,zodôvodneniamusíplynúťvzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahami,
ktoré orgán verejnej správy viedol pri hodnotení dôkazov na jednej strane a jeho právnymi závermi
na strane druhej. Zároveň následne jasným a zrozumiteľným spôsobom orgán verejnej správy svojím
odôvodnením dáva odpovede na tie skutkové závery, ktoré boli pre rozhodnutie rozhodujúce pri

zachovaní primeranej miery logiky zrozumiteľnej nielen pre orgán verejnej správy, ale aj pre adresáta
rozhodnutia. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné, pretože
nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. Vzhľadom na skutočnosť, že správny
súd z dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade
so zákonom, preto ho s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil.

64. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude vydať rozhodnutie, ktoré vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu veci dôsledne a presvedčivo odôvodní, a to aj s prihliadnutím na právny názor
správneho súdu vyslovený v tomto rozsudku.65. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnej žalobkyni
v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. Podľa

§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§

440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).