Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200986
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200986.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: A. B., trvale bytom: C. X, XXX XX D., narodený
XX.XX.XXXX, zastúpený advokátom: JUDr. Marcel Ružarovský, so sídlom: A. Žarnova 11C, 917 02
Trnava, IČO: 53 711 343, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom:
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, vo veci žaloby proti inému zásahu žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh žalobcom napadnutého iného zásahu

1. Dňa 10.06.2022 medzi 10:00 až 11:00 hod., na mieste, kde sa križuje ulica Hlboká cesta s Nekrasovou
ulicou, pri pohostinstve Funus, mala žalobcu dobehnúť policajná hliadka na služobnom vozidle. Po
zastavení mal byť žalobca policajnou hliadkou vyzvaný na to, aby preukázal svoju totožnosť. Žalobca sa
maldopytovať,akýmspôsobommôžebyťsúčinný,pričomdôvodvýzvypolicajnejhliadkynapreukázanie
totožnosti žalobcu mal byť založený na tom, že pátrajú po podozrivej osobe.

2. Žalobca po žiadosti príslušníka Policajného zboru (ďalej ako „príslušník PZ“) zotrval na mieste, pričom
príslušník PZ žalobcu opakovane vyzýval, aby preukázal svoju totožnosť, a zároveň ho upozornil na
možnosť predvedenia.

3. Žalobca výzve príslušníka PZ nevyhovel, nakoľko na výkon právomoci príslušníka PZ podľa
ustanovenia § 18 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej ako „zákon o PZ“) podľa neho

neexistovalidôvody.PotomtopríslušníciPZoznámiližalobcovi,žebudepredvedenýzaneuposlúchnutie
výzvy verejného činiteľa, žalobca bez kladenia odporu išiel s príslušníkmi PZ na oddelenie Policajného
zboru (Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Staré Mesto - západ, Lermontovova ul.), kde
nakoniec žalobca na opakované výzvy príslušníkov PZ svoju totožnosť preukázal.

4. Uvedené skutočnosti sú zrejmé z tvrdení samotného žalobcu, ako aj z úradného záznamu, úradného

záznamu o predvedení osoby a inštruktážneho záznamu Obvodného oddelenia Policajného zboru
Bratislava Staré Mesto - západ zo dňa 10.06.2022.

II.
Správna žaloba5. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia nezákonnosti zásahu príslušníkov PZ Slovenskej
republiky, ktorý bol podľa žalobcu vykonaný dňa 10.06.2022 v čase asi o 10:15 hod. v lokalite „Horský
park“ v Bratislave, pričom tento zásah mal spočívať podľa žalobcu v nezákonnom dožadovaní sa

predloženia dokladu totožnosti, nakoľko na výkon daného oprávnenia nemali byť splnené zákonné
podmienky, a následnom predvedení na útvar Policajného zboru (Obvodné oddelenie PZ Lermontovova,
Bratislava I).

6. Vydanie rozhodnutia súdu o nezákonnosti zásahu je podľa žalobcu dôležité na náhradu škody, ktorá

mala byť žalobcovi spôsobená zásahom do jeho základných práv (právo na slobodu pohybu a pobytu,
právo na ochranu pred nezákonným zasahovaním do súkromia).

7. Žalobca považuje zásah príslušníkov PZ za nezákonný, nakoľko nemali byť podľa neho splnené
podmienky na výkon ich oprávnenia podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o PZ. Podľa žalobcu,
zákon o PZ určuje dve podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby mohol príslušník PZ realizovať

oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti, a to: (a) príslušník PZ plní úlohy PZ a (b) zistenie
totožnosti konkrétnej osoby musí byť potrebné na plnenie úloh PZ.

8. Žalobca v podanej žalobe argumentoval tým, že aj v prípade splnenia podmienky pod písm. a), že
príslušníci PZ plnili úlohy podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o PZ, nebola v tomto prípade splnená

druhá z podmienok, a teda že zistenie práve totožnosti žalobcu malo byť potrebné na plnenie úloh
PZ. Na podporu svojej argumentácie žalobca dodal, že ustanovenie § 2 zákona o PZ nemôže založiť
priamu právomoc na riešenie konkrétnej veci, s ktorou príslušník PZ príde do kontaktu. Ustanovenie §
2 zákona o PZ podľa neho predstavuje generálnu klauzulu obsahujúcu výpočet oprávnení príslušníkov
PZ, a teda má ísť o všeobecné ustanovenie upravujúce úlohy PZ, ktorými sa vymedzuje pôsobnosť

príslušníkov PZ. Od tohto ustanovenia však podľa žalobcu nemožno odvodzovať výkon konkrétneho
oprávnenia alebo činnosti policajta, pretože ustanovenie § 2 zákona o PZ má všeobecnú a nekonkrétnu
povahu, zatiaľ čo služobný zákrok, ktorým je aj oprávnenie podľa ustanovenia § 18 zákona o PZ, si
vyžaduje existenciu konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú jeho vykonanie. Takýto záver podľa
žalobcu vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Toš 7/2008, podľa ktorého „nie je možné

zaujať názor, že na základe zákona o PZ a takto koncipovanej inštruktáže policajných hliadok sú tieto
oprávnenébezakéhokoľvekkonkrétnehodôvoduzastavovaťmotorovévozidlá,prípadneajinýchpeších
občanov a vykonávať na nich tzv. bezpečnostnú prehliadku. Takéto konanie zo strany policajtov by
nesporne bolo konaním svojvoľným a nemalo by oporu v zákone.“ Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva,
že ustanovenie § 2 zákona o PZ nemôže založiť výkon oprávnenia príslušníka PZ v konkrétnom prípade,

ale ide iba o vymedzenie vecnej pôsobnosti PZ.

9.Žalobcatiežzdôraznil,žepríslušníkPZprijehočinnosti(čiužjetopožadovaniepreukázaniatotožnosti
alebo predvádzanie osoby na útvar PZ) zasahuje do základných práv a slobôd, preto by mal byť v
tejto činnosti zdržanlivý a nedôvodne nezasahovať do práv občanov. V prípade, že príslušník PZ by bol

oprávnený domáhať sa predloženia dokladu totožnosti iba s formálnym odvolaním sa na plnenie úloh
spočívajúce v pátraní po osobách a veciach, tento stav by podľa žalobcu viedol k zjavnému zneužívaniu
oprávnenia policajta podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o PZ, lebo tento dôvod by mohli aplikovať
kedykoľvek, kdekoľvek a voči komukoľvek. Žalobca súčasne dôvody, ktorými príslušníci PZ v tomto
prípade argumentovali, považuje za absurdné, pretože ide podľa neho o vymyslené dôvody, ktoré

nemajú oporu v právnych predpisoch.

10. Žalobca nesúhlasí ani s argumentmi príslušníkov PZ, že žalobca bol povinný preukázať svoju
totožnosť pri plnení úloh PZ, keďže zákon o PZ vyžaduje, aby preukázanie totožnosti konkrétnej osoby
bolo potrebné na plnenie konkrétnej úlohy PZ. Tvrdenie, že každý je bez ďalšieho povinný uposlúchnuť

výzvupolicajtaapredložiťdokladtotožnosti,podľažalobcupopierazákladnéprávaaslobodynaochranu
súkromia a slobodu pohybu.

11. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá stabilne
uplatňuje zásadu prednosti ústavne konformného výkladu (napr. IV. ÚS 186/07, PL. ÚS 15/98, II.

ÚS 148/06), z ktorej okrem iného vyplýva, že „v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód
výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý
zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb
alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiachvykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných
základných práv a slobôd“ (II. ÚS 148/06, IV. ÚS 186/07). Z doterajšej judikatúry ústavného súdu tiež
podľa žalobcu vyplýva, že účelom ústavou priznaného práva na súkromie je nielen poskytnúť ochranu

práv priznaných podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale zároveň zabrániť štátnym orgánom
i orgánom územnej samosprávy, aby zasahovali do správania jednotlivca nad nevyhnutnú mieru a
príliš neprimerane riadili jeho súkromný život ( II. ÚS 94/95). Ak sa teda dostane do kolízie výklad
v prospech oprávnenia policajta požadovať preukázanie totožnosti a predvedenia osoby a výklad v
prospech ochrany súkromia a nedotknuteľnosti osoby, je podľa žalobcu potrebné uprednostniť výklad

v prospech ochrany základných práv.

12. Žalobca vyjadril presvedčenie, že príslušníci PZ nemali absolútne žiadny právny dôvod na zisťovanie
jeho totožnosti, boli mu prezentované čisto formálne dôvody, ktorými sa príslušníci PZ snažili iba po
formálnej stránke uviesť svoje konanie do súladu so zákonom. Výzvu na predloženie totožnosti je síce
fyzická osoba podľa žalobcu povinná uposlúchnuť, avšak ani samotní príslušníci PZ by nemali zabúdať

na to, že výkon ich oprávnení musí byť v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a že nie sú oprávnení požadovať
preukázanie totožnosti od každého iba preto, že sú policajti, ale v prvom rade za splnenia zákonných
podmienok.

13. Príslušník PZ je podľa názoru žalobcu povinný odôvodniť svoj postup podľa ustanovenia § 18

zákona o PZ, resp. musí vedieť vysvetliť konkrétne dôvody na výkon svojho oprávnenia. Takýto záver
podľa žalobcu vyplýva z požiadavky transparentnosti výkonu štátnej moci, resp. princípu verejnej
kontrolovateľnosti výkonu štátnej moci občanmi, od ktorých táto moc pochádza (čl. 2 ods. 1 Ústavy SR),
na základe čoho orgány štátnej moci v prípadoch rozhodnutí, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd,
musia byť spôsobilé aspoň stručne zverejniť podstatné dôvody, ktoré k príslušnému rozhodnutiu viedli

(porovnaj mutatis mutandis PL. ÚS 4/2012).

14. Žalobca zároveň netvrdí, že príslušník PZ musí pri výkone právomoci podľa ustanovenia § 18 zákona
o PZ uvádzať rozsiahle odôvodnenia výkonu jeho služobnej činnosti, no za dostatočné podľa neho
nemožno považovať, odôvodnenie tým, že „plníme tajné úlohy“ alebo „preventívne úlohy“ či „pátrame po

osobách a veciach“ ako tomu malo byť v tomto prípade. Podľa žalobcu, s odkazom na závery Ústavného
súdu SR, je potrebné uviesť aspoň stručné podstatné dôvody (napr. či je dotknutá osoba podozrivá z
konkrétneho priestupku a pod.).

15. Žalobca na záver uvádza, že podobnú žalobu ako v tejto veci proti Ministerstvu vnútra SR podal dňa

13.05.2022, sp. zn. 8Sa/32/2022, kedy malo dôjsť k obdobnej situácii – príslušníci PZ sa mali dožadovať
preukázania totožnosti s odvolaním sa na hľadanie osôb bez toho, aby vedeli čo i len hrubé rysy hľadanej
osoby.Žalobcanavrhol,abybolitietokonaniaspojené,nakoľkomáísťpodľanehoototožnéstranysporu
a prakticky identický predmet konania (dva zásahy polície založené na skutkovo a právne obdobných
okolnostiach).

16. Žalobca zároveň požiadal správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie a na tomto pojednávaní
vypočul (i) žalobcu, (ii) príslušníkov PZ, ktorí zásah vykonali – p. E. a p. F. a (iii) príslušníka PZ p. D.,
ktorý vykonával úkony so žalobcom na OO PZ Bratislava, a ktorému sa žalobca legitimoval.

17. Keďže postup príslušníkov PZ nemal byť podľa žalobcu v súlade s ustanovením § 18 zákona o PZ,
potom predvedenie na útvar považuje žalobca za nezákonný zásah.

III.

Konanie pred správnym súdom

18. Na základe žaloby podanej dňa 21.07.2022, Krajský súd v Bratislave, výzvou zo dňa 14.03.2023,
vyzval žalovaného na vyjadrenie.

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.03.2023 odkázal na stanovisko Obvodného oddelenia
PZ Bratislava Staré Mesto – západ, z ktorého má vyplývať skutočnosť, že hliadka tohto Obvodného
oddelenia PZ, v zložení A. G. E. H. A. I. F. dňa 10.06.2022 v čase o 10.40 h vykonávala hliadkovú činnosť
v okolí Horského parku z dôvodu, že sa tam mala v predchádzajúcich dňoch nachádzať osoba, ktorásledovala návštevníkov parku pri športových činnostiach. Nakoľko sa mal žalobca svojim zovňajškom
zhodovaťsosobou,ktorúpopísalajednasvedkyňasahliadkaPZrozhodlaosobuskontrolovaťapreveriť.
Vzhľadom na nespoluprácu žalobcu, hliadka PZ žalobcu predviedla na útvar PZ za účelom zistenia jeho

totožnosti.

20. Hliadka Obvodného oddelenia PZ Bratislava Staré Mesto - západ teda podľa žalovaného
postupovala v súlade so zákonom a v jeho medziach, ich činnosť nebola svojvoľná, ale mala presný
zámer, a to preveriť tvrdenia svedkov, vyhľadať a stotožniť osobu, ktorá sa svojím zovňajškom zhodovala

sosobou,ktorámalasledovaťinéosobyvparkuanáslednetútoinformáciuposkytnúťďalej,oprávneným
osobám, za účelom náležitého zistenia skutkového stavu. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný
poukázal a predložil ako dôkaz inštruktážny záznam, úradný záznam hliadky a záznam zo služby.

21. Z vyššie uvedeného má podľa žalovaného vyplývať skutočnosť, že príslušníci PZ vykonávali svoje
oprávnenie za exaktného dodržania ustanovení § 2 a § 18 zákona o PZ. Potvrdzovať to má podľa

žalovaného aj skutočnosť, že sťažnosť žalobcu podaná vo veci služobného zákroku voči jeho osobe
bola odborom kontroly Krajského riaditeľstva PZ vyhodnotená ako neopodstatnená.

22. Vykonané oprávnenie príslušníkov PZ bolo podľa žalovaného potrebné na plnenie úloh v zmysle
zákona o PZ, pričom ho žalovaný považuje za správne a plne v súlade so zákonom o PZ. Žalovaný

preto navrhol súdu žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

23.Nazákladevýzvysúduzodňa16.08.2023poskytolžalobcakvyjadreniužalovanéhosvojevyjadrenie
zo dňa 08.10.2023, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s tvrdeniami žalovaného, ktoré považuje za
zavádzajúce, pričom úradný záznam hliadky zo dňa 10.06.2022 sa žalobcovi javí ako nepravdivý a

vytvorený len pre účely tohto konania.

24.Totosvojetvrdeniežalobcasodkazomnazvukovúnahrávku,ktorúžalobcapredložilspoluspodanou
správnou žalobou, odôvodňuje tým, že hliadka PZ nemala ani raz žalobcovi uviesť, že by mali zisťovať
jeho totožnosť z dôvodu, že zodpovedá popisu hľadanej osoby, na ktorú malo byť podané oznámenie

zo strany p. J. J.. Žalobca spochybňuje dôveryhodnosť úradných záznamov tiež tým, že skutočnosti
týkajúce sa údajného oznámenia p. J. nemali byť u žalobcu preverované ani po predvedení a ani nikdy
po tom. Na oddelení PZ, kde bol žalobca predvedený, nemal byť dôvod údajného prenasledovania
inej osoby (p. J.) rovnako ani len spomenutý, pričom príslušník PZ mal dať žalobcovi iba prečítať
niektoré ustanovenia zákona o PZ (ustanovenie § 2 a § 18), teda sa odvolával na všeobecné znenie

zákona. Na oddelení PZ mal tiež jeden z príslušníkov PZ uviesť, že žalobca bude môcť odísť domov,
ak preukáže svoju totožnosť, čo má podľa žalobcu preukazovať, že žiadne ďalšie skutočnosti ohľadom
prenasledovania sa nezisťovali, nakoľko podľa žalobcu také neexistovali.

25. Žalobca v ďalšom spochybnil samotné tvrdenia deklarovanej svedkyne p. J. a uviedol, že v

Horskom parku športuje už roky, a doposiaľ ho žiadna iná osoba za „neznámeho prenasledovateľa“
neoznačila, nakoľko sa to javí absurdné. Pravdivosť úradného záznamu má byť spochybnená podľa
žalobcu aj na základe skutočností, že po obmedzení jeho osobnej slobody nebola kontaktovaná p. J.,
aby potvrdila, či sa jedná o údajného „stalkera“, žalovaný nemá tiež uvádzať, či polícia vykonávala
šetrenia a zisťovania k údajnému prenasledovaniu p. J., napr. v reštauráciách, ktoré sa v Horskom

parku nachádzajú a rovnako žalovaný v písomnom vyjadrení nijako nevysvetľuje fakt, že po zistení
totožnosti u žalobcu neboli vykonávané akékoľvek úkony, najmä podanie vysvetlenia alebo jeho výsluch
k obsahu údajného oznámenia zo strany p. J.. Podľa žalobcu sa javí nepravdepodobné až absurdné,
aby polícia prijala oznámenie o podozrení z prenasledovania a následne pri spozorovaní osoby, ktorá
má zodpovedať popisu osoby stalkera, od tohto žiadať iba preukázanie totožnosti bez akéhokoľvek

zisťovania skutočností týkajúcich sa samotného oznámenia o podozrení z prenasledovania.

26. Žalobca vo vyjadrení uznal, že medzi úlohy, ktoré PZ plní, patrí aj pátranie po osobách alebo
veciach. To však podľa žalobcu neznamená, že policajt môže náhodne zastavovať osoby a žiadať od
nich preukázanie totožnosti. S odkazom na nahrávku č. 1 žalobca uviedol, že na nej je počuť, ako

príslušník PZ hovorí žalobcovi, že sa „snaží zistiť, či ste to Vy“, nie je však podľa žalobcu zrejmé, čo tým
príslušník PZ myslel, keďže totožnosť žalobcu nepoznal a nemal ani len uviesť rámcový popis osoby,
po ktorej pátrajú.27. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej
správy zo dňa 24.07.2023, číslo OU-BA-OVVS2-2023/023636-014, ktorým Okresný úrad zastavil
konania voči žalobcovi za skutok, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 29.08.2021 v čase asi o 01.15

hod. v Bratislave na Dobšinského ul. nemal uposlúchnuť výzvu príslušníkov Policajného zboru, aby
preukázal svoju totožnosť dokladom totožnosti a následne nemal uposlúchnuť výzvu, aby poskytol
potrebnú súčinnosť na zistenie totožnosti, pretože nejde o priestupok.

28. Podľa žalobcu, voči nemu príslušníci PZ často pristupujú s výzvou, aby preukázal svoju totožnosť,

hocinatonemajúmaťzákonnýdôvod,ktorývkonečnomdôsledkusaminevediaanilenuviesť(dôkazom
čoho má byť aj vyššie uvedené rozhodnutie o zastavení správneho konania), a to iba preto, že je tmavšej
pleti. Túto činnosť príslušníkov PZ vníma žalobca ako diskriminačnú.

29. Žalobca na záver svojho vyjadrenia požiadal správny súd, aby vyzval žalovaného postupom podľa
ustanovenia § 127 SSP na predloženie (i) Oznámenia J. J. o tom, že v Horskom parku sa má pohybovať

neznáma osoba, ktorá ju prenasleduje (ii) Administratívny alebo trestný spis k tomuto oznámeniu a
(iii) Úradný záznam hliadky PZ zo dňa 07.05.2022, keďže v zázname zo dňa 10.06.2022 sa uvádza,
že hliadka mala byť dňa 07.05.2022 zastavená J. J. a mala hliadke oznámiť skutočnosti týkajúce sa
prenasledovania a požiadala ich o hliadkovanie v Horskom parku.

30. Žalobca napokon uviedol, že nie je vôbec relevantné, či iný orgán vyslovil záver, že by príslušníci
PZ v tomto prípade vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Práve podaná žaloba
má byť prostriedkom žalobcu, ktorou sa domáha ochrany na nestrannom súde, pričom aj správny súd
je oprávnený posúdiť, či bol zákrok príslušníkov PZ nezákonný. Nie je pritom viazaný názorom napr.
inšpekčnej služby alebo služobne nariadených príslušníkov PZ voči príslušníkom, ktorí zásah vykonali.

31. Na základe výzvy súdu zo dňa 11.01.2024 poskytol žalovaný k vyjadreniu žalobcu svoje vyjadrenie
zo dňa 07.02.2024, v ktorom uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení nijakým spôsobom nepreukázal,
že by nejaký vecne a miestne príslušný oprávnený kontrolný orgán vo svojom závere konštatoval, že
by záznamy spísané príslušníkmi PZ neboli v súlade so zákonom. Príslušníci PZ majú vykonávať svoju

činnosť v zmysle zákona, pričom nie sú povinný žalobcovi vysvetľovať ich postup pri svojej činnosti.
Naopak, podľa žalovaného je žalobca povinný strpieť oprávnenia príslušníkov PZ, ktoré im zákon o PZ
umožňuje. To, že s tvrdeniami hliadky PZ uvedenými v služobných záznamoch PZ žalobca nesúhlasí
a považuje ich za zavádzajúce a úradný záznam hliadky PZ zo dňa 10.06.2022 sa mu javí byť ako
nepravdivý a vytvorený len pre účely tohto konania je podľa žalovaného len jeho subjektívne a ničím

nepodložené tvrdenie.

32. To, že by príslušníci PZ nepostupovali v zmysle zákona, žalobca nemal podľa žalovaného objektívne
preukázať, pričom dôkazné bremeno má byť na jeho strane. Pokiaľ oprávnený vecne a miestne príslušný
kontrolný orgán nevyslovil záver, že sú úradné záznamy vytvorené nezákonne, je ich podľa žalovaného

potrebné považovať za zákonné.

33. Žalovaný zopakoval, že príslušníci PZ vykonávali svoje oprávnenie, za exaktného dodržania
ustanovení § 18 zákona o PZ, a teda tvrdenia žalobcu o porušení zákona sú iba jeho subjektívnym
tvrdením, pričom žalobca si má svojvoľne vysvetľovať zákon o PZ vo svoj prospech. Žalovaný preto

opätovne navrhol súdu žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

34. Žalobca bol s vyššie uvedeným vyjadrením žalovaného oboznámený.

35. Na základe žiadosti žalobcu, podľa ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd v tejto

veci v súlade s ustanovením § 108 SSP nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo na Správnom súde
v Bratislave dňa 29.01.2026 o 09:30 hod. v miestnosti č. dv. 4 za prítomnosti žalobcu, jeho právneho
zástupcu a povereného zástupcu žalovaného.

36. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vo svojom vyjadrení na pojednávaní zotrval na

všetkých svojich argumentoch uvedených v žalobe, pričom uviedol, že za iný zásah považuje samotnú
výzvu na preukázanie totožnosti žalobcu. Ďalej upriamil pozornosť na nekonzistentnosť príslušníkov PZ
pri uvádzaní dôvodu výzvy na preukázanie totožnosti, kedy najskôr uviedli dôvod pátrania po podozrivej
osobe, následne spomenuli prevenciu a po predvedení uviedli ďalší iný dôvod. Príslušníci PZ nemalipri odôvodňovaní svojej výzvy ani raz spomenúť oznamovateľku údajnej protiprávnej činnosti, čo má
spochybňovať dôveryhodnosť neskôr vyhotoveného úradného záznamu z tohto zásahu. Dôveryhodnosť
tohto záznamu má spochybňovať aj skutočnosť, že žalobca bol po preukázaní totožnosti prepustený

a neboli vykonané žiadne ďalšie úkony, ktoré by súviseli s plnením úloh príslušníkov PZ podľa zákona
o PZ. Právny zástupca žalobcu na záver uviedol, že sa pridržiava návrhu na vykonanie dôkazov, ktoré
sú uvedené v podanej správnej žalobe.

37. Žalovaný zotrval na všetkých svojich tvrdeniach, ktoré už uviedol vo svojich predchádzajúcich

písomných vyjadreniach pričom sa osobitne ohradil voči tvrdeniu žalobcu týkajúceho sa údajne účelovo
vytvoreného úradného záznamu s ktorým nesúhlasí. Príslušníci PZ mali konať v súlade so zákonom
o PZ v rámci svojich oprávnení, pričom skutočnosť, že neboli vykonané žiadne ďalšie úkony so žalobcom
neznamená spochybnenie postupu príslušníkov PZ pri stotožnení žalobcu. Po stotožnení žalobcu sa
totiž nemali preukázať prvotné podozrenia, ktoré príslušníkov PZ viedli k tomuto úkonu, a preto nebol
dôvod ďalej so žalobcom vykonať ďalšie úkony.

38. Pred vyhlásením rozhodnutia v tejto veci, žalobca zotrval na podanej správnej žalobe a žalovaný
na svojich vyjadreniach.

IV.
Relevantné právne predpisy

39. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z

krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.

40. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup

vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup
orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo
dotknuté.

41. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o PZ, policajný zbor plní tieto úlohy: a) spolupôsobí pri ochrane
základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a
pri ochrane majetku, b) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, k) odhaľuje priestupky a zisťuje
ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje a prejednáva, l) vykonáva

pátranie po osobách a pátranie po veciach.

42. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o PZ, policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné
na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti.

43. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o PZ, ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť
podľa odseku 1 alebo 2, policajt je oprávnený takúto osobu predviesť na útvar Policajného zboru za
účelom zistenia jej totožnosti.

44. Podľa ustanovenia § 34 zákona o PZ, každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a

požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33 a oprávnení podľa
osobitných predpisov.

V.

Právne posúdenie veci správnym súdom

45. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z.
bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu vBratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci.

46. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10
a § 13 ods. 2 SSP, preskúmal postup žalovaného označeného žalobcom ako iný zásah, vychádzajúc
zo stavu existujúceho v čase vydania tohto rozhodnutia (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP), viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP, po nariadení pojednávania, za splnenia podmienok podľa
ustanovenia § 108 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

47. Na to, aby mohol správny súd pristúpiť k posúdeniu dôvodnosti podanej žaloby proti inému zásahu
žalovaného, bolo potrebné na úvod ustáliť, či žalobcom namietaný postup žalovaného napĺňa pojmové
znaky iného zásahu orgánu verejnej správy podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP.

48. Iný zásah proti ktorému smeruje žaloba má spočívať podľa žalobcu v zásahu príslušníkov PZ

zo dňa 10.06.2022, kedy bol žalobca v čase približne o 10:15 hod. dožadovaný príslušníkmi PZ
o preukázanie totožnosti a následne, po tom, ako žalobca odmietol svoju totožnosť preukázať, bol
predvedený na Obvodné oddelenie PZ Bratislava I. Správny súd uvádza, že sa v tejto súvislosti stotožnil
s argumentáciou žalobcu a žalobcom opísaný zásah príslušníkov PZ skutočne napĺňa pojmové znaky
iného zásahu orgánu verejnej správy podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Príslušníci PZ si pri

uvedenom zásahu plnili svoje úlohy v oblasti verejnej správy, ktorými mohli byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby dotknuté, pričom jednoznačne išlo o ich faktický postup, ktorému
nepredchádzalo administratívne konanie.

49. Ako predmet sporu správny súd v tejto veci ustálil posúdenie či boli v tomto prípade splnené

zákonné podmienky na výzvu príslušníkov PZ na preukázanie totožnosti žalobcu podľa ustanovenia §
18 ods. 1 zákona o PZ, a následne, ak tieto zákonné podmienky splnené neboli, či boli splnené zákonné
podmienky na predvedenie žalobcu podľa ustanovenia § 18 ods. 3 toho istého zákona.

50. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej z ustanovenia § 18 ods. 1 zákona

o PZ vyplýva podmienka, ktorá musí byť splnená na to, aby mohol príslušník PZ realizovať oprávnenie
požadovať preukázanie totožnosti, pričom touto podmienkou je skutočnosť, že preukázanie totožnosti
dotknutej osoby je potrebné na plnenie úloh podľa zákona o PZ.

51. Úlohy PZ sú síce vo všeobecnosti uvedené v ustanovení § 2 zákona o PZ, tieto ustanovenia

však majú tak všeobecnú a nekonkrétnu povahu, že bez ďalších skutočností, nie je možné odôvodniť
výkon určitého oprávnenia podľa zákona o PZ iba odkazom na toto zákonné ustanovenie. Bez ďalších
skutočností, ktoré by konkretizovali plnenie určitej úlohy v danom čase, by totiž nebolo možné preveriť,
či výkon určitého oprávnenia skutočne súvisí s nejakou konkrétnou úlohou, alebo sa jedná o svojvoľný
výkon oprávnenia, ktorý nemá oporu v zákone. Takýto záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu

SR, sp. zn. 3 Toš 7/2008, na ktoré odkazuje aj samotný žalobca, podľa ktorého „Nie je možné zaujať
názor, že na základe zákona o Policajnom zbore a takto koncipovanej inštruktáže policajných hliadok sú
tieto oprávnené bez akéhokoľvek konkrétneho dôvodu zastavovať motorové vozidlá, prípadne aj iných
peších občanov a vykonávať na nich tzv. bezpečnostnú prehliadku. Takéto konanie zo strany policajtov
by nesporne bolo konaním svojvoľným a nemalo by oporu v zákone.“

52. Správny súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že na odôvodnenie výkonu určitého oprávnenia
podľa zákona o PZ nie je možné vzťahovať rovnaké kritériá čo sa týka rozsahu poskytnutých informácii
ako na rozhodnutie orgánu verejnej správy vydaného v administratívnom konaní, nakoľko sa jedná
o faktický úkon, ktorému administratívne konanie nepredchádza a jeho samotný výkon závisí od

okolností konkrétnej situácie.

53. Na základe vyššie uvedených kritérií správny súd pristúpil k posúdeniu zákonnosti výkonu
oprávnenia podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o PZ príslušníkmi PZ v tejto veci.

54. Zo skutkového stavu, tak ako bol správnym súdom v tejto veci zistený na základe tvrdení žalobcu
a žalovaného, ako aj dôkazov predložených žalobcom vo forme zvukových nahrávok prebiehajúceho
zásahu príslušníkov PZ, spolu s úradným záznamom, úradným záznamom o predvedení osoby a
inštruktážnym záznamom Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Staré Mesto - západzo dňa 10.06.2022, predloženými žalovaným, vyplýva, že žalobca bol príslušníkmi PZ vyzvaný na
preukázanie svojej totožnosti vzhľadom na skutočnosť, že svojim vzhľadom a oblečením (muž tmavšej
pleti, vysoký cca 190 cm, čierna mikina s kapucňou, čierne nohavice a na nej modrá vesta a čierne

topánky) zodpovedal opisu osoby podozrivej z prenasledovania inej osoby v Horskom parku. Vzhľadom
na podobnosť žalobcu s podozrivou osobou podľa uvedeného opisu sa príslušníci PZ rozhodli žalobcu
skontrolovať a zistiť jeho totožnosť, či po tejto osobe nie je vyhlásené pátranie.

55. Hneď z úvodu nahrávky č. 1 predloženej samotným žalobcom vyplýva, že žalobca bol zo strany

príslušníkov PZ vykonávajúcich zásah informovaný o dôvode výzvy na preukázanie jeho totožnosti,
ktorým malo byť pátranie po podozrivom mužovi, ktorého opis zodpovedal vzhľadu žalobcu. Žalobca
cca v 20 sekunde tejto nahrávky totiž uvádza, že nevie akú úlohu príslušníci PZ plnia okrem toho,
že hľadajú osobu tmavšej pleti v čiernych teplákoch. Túto svoju vedomosť o dôvode výzvy potvrdil
žalobca aj v nahrávke č. 2 (cca 2 minúta a 40 sekunda). Z uvedených vyjadrení samotného žalobcu na
nahrávkachjepodľasprávnehosúduzrejmé,žepríslušníciPZneodôvodnilisvojzásahvýlučneodkazom

na všeobecné a nekonkrétne úlohy podľa ustanovenia § 2 zákona o PZ, ale uviedli dostatočne konkrétnu
skutočnosť, ktorá ich viedla k stotožneniu osoby žalobcu.

56. Z nahrávok naopak vyplynulo, že práve žalobca opakovane príslušníkov PZ vyzýval, aby mu okrem
konkrétnej skutočnosti (hľadanie osoby tmavšej pleti v čiernych teplákoch) uviedli konkrétnu úlohu podľa

ustanovenia§2zákonaoPZ,naktorejplneniejepotrebnéjehostotožnenie.Žalobcadoslovavnahrávke
odkazuje na tento paragraf zákona o PZ s tým, že obsahuje veľmi konkrétne úlohy, a preto žiada aby mu
príslušníci PZ uviedli na splnenie ktorej konkrétnej úlohy podľa tohto paragrafu je potrebné zistenie jeho
totožnosti. Tieto vyjadrenia žalobcu na nahrávkach sú v priamom rozpore s jeho vlastnou argumentáciou
uvedenou v žalobe, podľa ktorej práve z dôvodu všeobecnej a nekonkrétnej povahy vymedzenia úloh

PZ v ustanovení § 2 ods. 1 zákona o PZ nie je možné vykonávať oprávnenia podľa zákona o PZ iba
odkazom na toto zákonné ustanovenie.

57. Správny súd sa s touto argumentáciou žalobcu stotožňuje a práve na základe nekonkrétneho
a všeobecného charakteru ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o PZ nie je možné výkon oprávnenia podľa

ustanovenia § 18 odôvodniť plnením jedinej konkrétnej úlohy podľa tohto ustanovenia zákona. Už len
úloha PZ uvedená v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) zákona o PZ je formulovaná tak všeobecne, že
sa pod túto formuláciu dajú subsumovať všetky ďalšie úlohy vymenované v tomto ustanovení zákona.
Ustanovenie § 2 zákona o PZ je teda, tak ako to tvrdí samotný žalobca, všeobecným ustanovením
upravujúcim úlohy PZ, ktorými sa vo všeobecnosti vymedzuje pôsobnosť príslušníkov PZ. Úlohy PZ

uvedené v tomto ustanovení zákona o PZ sa navzájom prekrývajú a pri výkone oprávnení príslušníkov
PZ je možné súčasne plniť viaceré z týchto úloh, pričom pri samotnom zásahu príslušníkmi PZ v prípade
hľadania podozrivého zo spáchania určitej protiprávnej činnosti, príslušníci PZ plnia naraz hneď niekoľko
úloh podľa ustanovenia § 2 zákona o PZ – tak ako v tomto prípade, pri hľadaní osoby podozrivej
z prenasledovania inej osoby, príslušníci PZ vo všeobecnosti plnili úlohu podľa ustanovenia § 2 ods. 1

písm. a) (pod ktorú sa dajú subsumovať všetky ďalšie úlohy), ich činnosť je zároveň možné považovať
aj za pátranie po osobe, ako úlohe podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. l) zákona o PZ, a vzhľadom
na skutočnosť, že z opisu skutku, z ktorého mala byť táto osoba podozrivá, nie je možné určiť presnú
právnu kvalifikáciu, príslušníci PZ mohli svojou činnosťou odhaľovať trestný čin alebo priestupok (úlohy
podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) alebo k) zákona o PZ).

58. Ak teda príslušníci PZ odôvodnili výkon oprávnenia podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o PZ
hľadaním osoby podozrivej z páchania protiprávnej činnosti, ktorá sa opisom (ktorý príslušníci PZ
žalobcovirovnakouviedli)zhodujesvýzoromžalobcu,konalitakvrámciúlohvymedzenýchvustanovení
§ 2 zákona o PZ, pričom stotožnenie žalobcu bolo na plnenie týchto úloh potrebné (preverenie, či

nejde o hľadanú osobu). Odôvodnenie výkonu tohto oprávnenia uvedené pri samotnom výkone tohto
oprávnenia správny súd považuje za dostatočné, nakoľko sa zjavne nejedná o odkaz na všeobecné
a nekonkrétne ustanovenie zákona, ktoré by nebolo možné preveriť, či výkon tohto oprávnenia skutočne
súvisí s nejakou konkrétnou úlohou, alebo sa jedná o svojvôľu. Naopak, zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že príslušníci PZ boli po celý čas výkonu oprávnenia konzistentní v odôvodnení hľadaním

podozrivej osoby s konkrétnym opisom, ktorý sa následne zhodoval aj s opisom uvedeným v Úradnom
zázname o tomto zásahu zo dňa 10.06.2022, s odkazom na oznámenie o protiprávnej činnosti zo strany
oznamovateľky.59. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, ktorou žalobca odôvodňuje nezákonnosť iného zásahu
v podanej správnej žalobe a spochybňuje jeho odôvodnenie tým, že príslušníci PZ okrem odôvodnenia
hľadaním podozrivej osoby s konkrétnym opisom, uvádzali žalobcovi vo všeobecnosti aj plnenie úlohy

prevencie, pátracej činnosti alebo ochranu života a zdravia. Všetky tieto úlohy sú totiž uvedené
v ustanovení § 2 zákona o PZ (prevenciu je možné zahrnúť pod všeobecné ustanovenie § 2 ods. 1 písm.
a)), pričom pri hľadaní podozrivého z protiprávnej činnosti príslušníci PZ skutočne všetky tieto úlohy aj
vykonávali, resp. výkon ich oprávnenia bol vykonávaný v rámci ich pôsobnosti podľa ustanovenia § 2
zákona o PZ (viď argumentáciu vyššie).

60. Správny súd považuje za rozhodujúce pre posúdenie zákonnosti výkonu oprávnenia príslušníkmi PZ
skutočnosť, že príslušníci PZ svoj zásah odôvodnili primárne hľadaním podozrivej osoby s konkrétnym
opisom a nie iba všeobecným odkazom na ustanovenie § 2 zákona o PZ. Plnenie úlohy prevencie,
pátracej činnosti alebo ochranu života a zdravia príslušníci PZ uvádzali až na naliehanie žalobcu aby mu
uviedli na splnenie ktorej konkrétnej úlohy podľa ustanovenia § 2 zákona o PZ je potrebné zistenie jeho

totožnosti, čo príslušníci PZ, síce bez konkrétneho odkazu na príslušný paragraf, v konečnom dôsledku
splnili.

61. Žalobca spochybňuje odôvodnenie výkonu oprávnenia príslušníkmi PZ a zákonnosť tohto iného
zásahu aj tým, že príslušníci PZ mu neposkytli ďalšie bližšie informácie týkajúce sa podozrivého zo

spáchanej protiprávnej činnosti, resp. o oznamovateľovi tejto protiprávnej činnosti. Správny súd sa
s touto argumentáciou žalobcu nestotožnil, nakoľko na odôvodnenie výkonu určitého oprávnenia podľa
zákona o PZ nie je možné vzťahovať rovnaké kritériá čo sa týka rozsahu poskytnutých informácii
ako na rozhodnutie orgánu verejnej správy vydaného v administratívnom konaní, ako to správny súd
uvádza vyššie. Výkon oprávnenia je faktický úkon, ktorému administratívne konanie nepredchádza

a jeho samotný výkon závisí od okolností konkrétnej situácie, pričom poskytnutím viac ako nevyhnutných
informácii o tomto výkone by mohlo dôjsť k zmareniu samotného účelu zásahu príslušníkov PZ –
stotožniť podozrivú osobu.

62. Správny súd sa tiež nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že výkon oprávnenia podľa ustanovenia

§ 18 ods. 1 zákona o PZ je služobným zákrokom podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o PZ, a preto
je možné toto oprávnenie vykonať iba ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné
podozrenie z ich páchania (§ 9 ods. 1 zákona o PZ). Žalobca toto svoje tvrdenie síce odôvodňuje
odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Tdo 57/2016, no zrejme nedopatrením si
nevšimol, že kvalifikácia výkonu oprávnenia podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o PZ ako služobného

zákroku je subjektívnym výkladom dovolateľa v danej veci, s ktorým sa Najvyšší súd SR nestotožnil.
Ako to vyplýva zo samotnej zákonnej definície služobného zákroku podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona
o PZ, služobným zákrokom sa rozumie aktívna činnosť policajta, ktorou sa bezprostredne zasahuje do
základných práv a slobôd osoby. V prípade výkonu oprávnenia podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona
o PZ sa nejedná o činnosť policajta, ktorá bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby,

nakoľko ide iba o oprávnenie vyzvať určitú osobu, aby ona sama dobrovoľne preukázala svoju totožnosť
bez toho, aby bolo do jej práv bezprostredne zasiahnuté činnosťou policajta. Služobným zákrokom je
potrebné rozumieť až oprávnenie podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o PZ, ktorým policajt svojou
činnosťou bezprostredne zasahuje do slobody pohybu dotknutej osoby, pričom tento služobný zákrok
je možné vykonať iba ak dotknutá osoba odmietne dobrovoľne preukázať svoju totožnosť na základe

výzvy. Tento výklad vychádza z už citovaného Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Toš 7/2008,
podľa ktorého prehliadku osoby podľa § 22 ods. 1 zákona o PZ môže policajt vykonať len ak vykonáva
služobný zákrok. Sú to prípady uvedené v ustanoveniach § 17 ods. 2, § 17b ods. 1, § 18 ods. 3, § 19
ods. 1, § 23 ods. 2 a § 28 ods. 2 uvedeného zákona.

63. Správny súd rovnako nepovažuje za relevantnú argumentáciu žalobcu na základe ktorej
spochybňuje dôveryhodnosť Úradného záznamu zo dňa 10.06.2022 tým, že v ďalšom objasňovaní
protiprávnej činnosti už voči žalobcovi nevykonali žiadny úkon. Predmetom tohto súdneho konania je
totiž preskúmanie zákonnosti iného zásahu spočívajúceho vo výkone oprávnenia podľa ustanovenia §
18 ods. 1 zákona o PZ príslušníkmi PZ, t.j. či bolo toto oprávnenie vykonané v súlade so zákonom.

Ďalší postup príslušníkov PZ pri objasňovaní protiprávnej činnosti, ktorá je zachytená v predmetnom
úradnom zázname, už nie je predmetom súdneho prieskumu v tejto veci, pričom nie je povinnosťou
príslušníkov PZ informovať žalobcu o tom ako bola táto vec vybavená. Príslušníci PZ boli navyše počas
celého prebiehajúceho zásahu konzistentní v uvedení dôvodu, pre ktorý sa rozhodli žalobcu stotožniť(hľadanie osoby tmavšej pleti v čiernych teplákoch), pričom odkazy na rôzne úlohy PZ podľa zákona
o PZ, ktoré touto svojou činnosťou plnili, nemali za následok spochybnenie zákonnosti vykonávaného
zásahu, viď argumentáciu vyššie.

64. Správny súd sa rovnako nestotožnil s argumentáciou žalobcu o jeho práve odmietnuť preukázať
svojutotožnosť,ktoréhosadomáhalpočasprebiehajúcehozásahupríslušníkovPZvtejtoveci.Tvrdenie,
že každý je bez ďalšieho povinný uposlúchnuť výzvu policajta a predložiť doklad totožnosti, podľa
žalobcu popiera základné práva a slobody na ochranu súkromia a slobodu pohybu. Správny súd v tejto

súvislosti poukazuje na ustanovenie § 34 zákona o PZ, podľa ktorého každý je povinný uposlúchnuť
výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení §
17 až 33 (zákona o PZ) a oprávnení podľa osobitných predpisov. Uvedené ustanovenie zákona je
tak jasne naformulované, že nepripúšťa možnosť odmietnuť preukázanie totožnosti na základe výzvy
podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o PZ, bez zákonného následku uvedeného v ustanovení § 18
ods. 3 zákona o PZ, a to vzniku oprávnenia policajta takúto osobu predviesť na útvar PZ za účelom

zisteniajejtotožnosti.Zákonsamozrejmepripúšťadodatočnúmožnosťpreskúmaniazákonnostipostupu
príslušníkov PZ prostredníctvom sťažnosti na postup príslušníkov PZ alebo prostredníctvom správnej
žaloby, tak ako tomu je v tomto prípade, ale samotnú možnosť odmietnuť preukázať svoju totožnosť,
bez následku predvedenia, zákon o PZ nepripúšťa. Ak teda žalobca odmietol preukázať svoju totožnosť
(napriek riadnemu odôvodneniu výkonu tohto oprávnenia zo strany príslušníkov PZ) a následne bol

predvedený za účelom zistenia jeho totožnosti, takýto postup príslušníkov PZ správny súd vyhodnotil
ako zákonný.

65. Čo sa týka návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania vypočutím (i) samotného žalobcu, (ii)
príslušníkov PZ, ktorí zásah vykonali – p. E. a p. F. a (iii) príslušníka PZ p. D., ktorý vykonával úkony

so žalobcom na OO PZ Bratislava, a ktorému sa žalobca legitimoval, ako aj návrhu na vyžiadanie (i)
Oznámenia J. J. o tom, že v Horskom parku sa má pohybovať neznáma osoba, ktorá ju prenasleduje (ii)
Administratívneho alebo trestného spisu k tomuto oznámeniu a (iii) Úradného záznamu hliadky PZ zo
dňa 07.05.2022, keďže v zázname zo dňa 10.06.2022 sa uvádza, že hliadka mala byť dňa 07.05.2022
zastavená J. J. a mala hliadke oznámiť skutočnosti týkajúce sa prenasledovania a požiadala ich o

hliadkovanie v Horskom parku, správny súd uvádza, že uvedené dôkazy nepovažoval za potrebné
v tomto konaní vykonať. Skutkový stav mal správny súd za dostatočne preukázaný na základe
zvukových nahrávok predložených súdu žalobcom, ako aj zo zhodných tvrdení žalobcu a žalovaného
o priebehu samotného iného zásahu. Tak ako je to uvedené vyššie, na základe konzistentného
odôvodnenia výkonu svojho oprávnenia počas jeho priebehu, ktoré je v súlade s obsahom Úradného

záznamu zo dňa 10.06.2022, správny súd nemal pochybnosť o dôveryhodnosti predmetného záznamu,
a preto nepovažoval súd za potrebné preverovať ďalšie skutočnosti, ktoré boli v tomto zázname
obsiahnuté. Predmetom tohto súdneho konania je navyše preskúmanie zákonnosti iného zásahu
spočívajúceho vo výkone oprávnenia podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o PZ príslušníkmi PZ, t.j. či
bolo toto oprávnenie vykonané v súlade so zákonom a nie ďalší postup príslušníkov PZ pri objasňovaní

protiprávnej činnosti, ktorá je zachytená v predmetnom úradnom zázname.

66. Správny súd tiež nepovažoval za vhodné spojenie tohto konania s konaním vedeným na tunajšom
súde pod sp. zn. 8Sa/32/2022, ktoré navrhol Žalobca, nakoľko ide o skutkovo odlišné situácie, pričom
podľanázorusprávnehosúdujepotrebnékposúdeniuzákonnostivýkonuoprávneniapodľaustanovenia

§ 18 ods. 1 zákona o PZ pristupovať vždy individuálne v závislosti od skutkových okolností.

67. Na základe vyššie uvedených skutočností teda správny súd dospel k názoru, že iný zásah
žalovaného bol vykonaný v súlade so zákonom, a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

68. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému
právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane
žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného
možné od žalobcu spravodlivo požadovať a samotný žalovaný si právo na náhradu trov konania ani
neuplatnil. Žalobcovi, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo

na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť.
O kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno

podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa
podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.