Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/120/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200211
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej
veci žalobcu: V. U., nar. XX. U. XXXX, bytom v P. S., O. XX, právne zast.: Beňo & Partners advokátska
kancelária,sosídlomvPoprade,Nám.Sv.Egídiač.93,protižalovanému:MinisterstvovnútraSlovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
08. novembra 2018, Číslo: PPZ-KA1-216-004/2018-PK, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Správneho súdu v Košiciach zo dňa 24. apríla 2025, č. k. KE-6S/42/2023-31, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) zo dňa 24. apríla 2025, č. k. KE-6S/42/2023-31
postupom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
zamietol správnu žalobu podanú žalobcom, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo

dňa 08. novembra 2018, Číslo: PPZ-KA1-216-004/2018-PK v spojení s rozhodnutím riaditeľa Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 28. mája 2018, Číslo: KRPZ-KE-VO2-83-013/2017-
PS (ďalej len „prvostupňový orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách ustanovení
§ 20 ods. 1, § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.
z.“), § 175 ods. 1, § 175 ods. 4, § 176 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), § 21, § 46, § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) a postupom v zmysle právnej úpravy
ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveného

v rozhodnutí zo dňa 28. februára 2023, sp. zn. 6Ssk/59/2022, správny súd uzavrel, že objektívna
nemožnosť preukázať príčinnú súvislosť medzi následkom (poškodením sluchu) a priebehom služobnej
činnosti žalobcu dňa 05. februára 2015 vylučuje naplnenie skutkovej podstaty služobného úrazu podľa
§ 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Časový odstup od tvrdeného vzniku poškodenia zdravia (05.februára 2015) do času jeho riadneho preukázateľného oznámenia nadriadenému (10. februára 2015 -
telefonicky, 13. februára 2015 - písomne), tak vytvára prekážku pre spoľahlivé zistenie, či poškodenie
zdravia žalobcu skutočne vznikla pri plnení služobných povinností dňa 05. februára 2015 a nie počas

nasledujúcich dní. Nemožno bez pochybností tvrdiť, že v danej veci ide o služobný úraz. Porušením
zákonnejpovinnostižalobcazmarilmožnosťriadnehoprešetreniaúrazu,príčinjehovzniku,akoajotázky
zodpovednosti služobného úradu.

4. Správny súd ďalej konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca

nebol spôsobilý bezodkladne nahlásiť úraz svojmu priamemu nadriadenému. Zároveň neoznámenie
úrazu alebo včasné neoznámenie, nezakladá automaticky stratu nároku na príslušnú dávku úrazového
zabezpečenia.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu účastníkovi konania ich
nepriznal.

II.
Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca prostredníctvom svojho

právneho zástupcu podaním zo dňa 23. júna 2025, ktorú odôvodnil poukazom na § 440 ods. 1 písm.
f/ a g/ SSP.

7. Poukázal, že z jeho strany došlo k nahláseniu úrazu ústne bezprostredne po tom, ako tento úraz
vznikol (o uvedenom svedčí úradný záznam Q.. D.). Podotkol, že ústne oznámenie pracovného úrazu

je pritom s internými predpismi jeden zo spôsobov, ktorý môže oznamovateľ využiť, preto sa jedná o
bežnú, všeobecne akceptovanú prax, ktorá je navyše v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami.
Skutočnosť, že v danom prípade sa nejednalo o „oficiálne“ oznámenie služobného úrazu, nemení nič na
skutočnosti, že žalobca o vzniknutom úraze svojich nadriadených informoval, napriek tomu, že žalobca
priinformovanínadriadenýchnepoužilpriamoslovnéspojenieslužobnýúraz,avšakobochnadriadených

informovalotom,žemupostreľbehučívuchu,atedabolodôvodnépredpokladať,žežalobcavdôsledku
streľby utrpel poškodenie zdravia. Pracovný úraz podľa žalobcu je potrebné posudzovať „ad hoc“, a to
vzhľadom na okolnosti prípadu. V kontexte žalobcovho druhu úrazu - pískanie v ušiach - je absurdné
požadovať od policajta, aby si následky tohto úrazu uvedomil hneď. Žalobca poukázal, že celé správne
konanie o priznanie úrazového príplatku je ovládané vyšetrovacou a nie prejednávacou zásadou, tzn.

služobný úrad mal vykonať všetky procesné úkony potrebné na to, aby sa objektívne zistil skutkový stav.

8. Žalobca ďalej podotkol, že to, že utrpel vážnejšie poškodenie zdravia v dôsledku streľby, sa mohol
dozvedieť až na základe odborného lekárskeho vyšetrenia, a teda až týmto okamihom si mohol byť
na 100 % istý, že jeho subjektívne pociťovanie bolesti má za následok vznik poškodenia zdravia

v dôsledku služobného úrazu. Do tohto okamihu mohlo byť hučanie v ušiach spojené s ďalšími
ťažkosťami iba dočasným problémom, ktorý mohol v priebehu pár hodín, či dní pominúť. Namietal,
že sa o samotnom vzniku služobného úrazu dozvedel až následne na základe odborného lekárskeho
vyšetrenia dňa 10. februára 2015, pričom poškodenie zdravia nahlásil celkovo trikrát, a to po zákroku,
telefonicky po odbornom vyšetrení a napokon e-mailom. Poukázal, že žiadne ustanovenia neustanovuje

lehotu na oznámenie úrazu, ktorá by znamenala stratu nároku. V neposlednom rade poukázal na
objektívnu zodpovednosť služobného úradu, ktorej sa nemožno zbaviť, ak policajt utrpel služobný úraz
pri služobnom zákroku, alebo pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo
škody hroziacej na majetku, pokiaľ policajt tento stav sám úmyselne nevyvolal.

9. Záverom dodal, že požadovať, aby policajt bezprostredne po psychologickej záťaži vykonal ohlásenie
služobného úrazu (o ktorého následkoch v tom čase nemal ani tušenie) služobne predpísaným
spôsobom je úplné nepochopenie základných princípov správneho konania, preto rozhodnutie vnímal
nespravodlivo. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu10. Žalovaný sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu vyjadril k podanej kasačnej sťažnosti
podaním zo dňa 10. júla 2025, v rámci ktorého uviedol, že s argumentáciou a právnym názorom žalobcu
sa nestotožnil a zotrval na svojom právnom názore vyjadrenom vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa

28. marca 2019, a preto navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

11. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 06.
augusta 2025.
IV.

Konanie pred kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§
11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie predchádzajúce
jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd
zrušil rozhodnutie žalovaného z 08. novembra 2018, číslo PPZ-KA1-216-004/2018-PK v spojení s
prvostupňovým správnym rozhodnutím z 28. mája 2018, Č: KRPZ-KE-VO2-83-013/2017-PS a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný rozhodnutím z 08. novembra 2018 podľa § 59 ods. 2
Správneho poriadku a tiež s poukazom na § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. odvolanie žalobcu

zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Košiciach z 28. mája 2018, ktorým žalobcovi podľa § 20 ods. 1 písm. b/, § 22 zákona č. 328/2002 Z.z. a
v súlade s § 4 a § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. nepriznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 4.290,00 eur.

17. Podľa § 174 ods. 1 veta prvá zákona č. 73/1998 Z.z., ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej
súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný
úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad.

18. Podľa § 48 ods. 3 písm. c/ a n/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný

c/ oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon
štátnej služby, a hroziacu škodu,
n/ plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

19. Podľa § 20 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z., policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý

utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa §
29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,
náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

20. Podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z., za služobný úraz sa na účely tohto zákona

považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle
od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných
činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnostivykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení
služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe.

21. Podľa § 81 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z., dávky úrazového zabezpečenia priznáva,
zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom nadriadený, ktorý je oprávnený
policajta ustanoviť do funkcie alebo vymenovať do funkcie, a ak ide o policajta zaradeného na krajskom
riaditeľstve Policajného zboru alebo na okresnom riaditeľstve Policajného zboru a pozostalým po ňom,
riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru.

22. Podľa § 22 zákona č. 328/2002 Z.z., náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov. 30) (odkaz na zákon o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a

občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov; pozn. súdu).

23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

24. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

25. Podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z., zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť
zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu 20) [odkaz aj na zákon č. 73/1998
Z.z.; pozn. súdu (ďalej len „pracovný úraz“)], ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav.

26. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z., povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik udalosti

uvedenej v odseku 1 má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku uvedenej
udalosti. Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje
vznik udalosti podľa odseku 1.

27. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu a tiež zo svojej

úradnej činnosti mal preukázané, že
- žalobca sa dňa 05. februára 2015 v čase okolo 21:35 hod. zúčastnil policajnej akcie v rodinnom dome
č. XXX v obci S., okres S. - R. s tým, že pri služobnom zákroku proti X. Q., ktorý s dvomi nožmi v rukách
útočil na zasahujúcich policajtov, ktorí boli nútení proti nemu použiť služobnú zbraň,
- dňa 13. februára 2015 bol so žalobcom spísaný „Záznam o registrovanom pracovnom úraze“, v ktorom

v časti „Opis priebehu úrazu“ bolo uvedené, že cit.: „ (...) Pri vstupe do obydlia a následnom útoku zo
strany páchateľa došlo k streľbe zo služobnej pištole. (...) v čase streľby stál v miestnosti asi 1m od
samotnej streľby. Po ukončení policajnej akcii menovaný (žalobca; pozn. súdu) začal pociťovať v ľavom
uchu tlak, pískanie a šumenie silnej intenzity. Dňa 10.2.2015 menovaný vyhľadal odborné vyšetrenie v
Ústrednej vojenskej nemocnici SNP v Ružomberku, kde mu bolo zistené poškodenie sluchu /akutrauma/

vplyvom pôsobenia nadmerného hluku.“,
- dňa 13. februára 2015 žalobca spísal úradný záznam, v ktorom konkrétne opísal priebeh policajnej
akcie, ktorá sa uskutočnila dňa 05. februára 2015, pričom bližšie uviedol, že v čase streľby (celkovo
padlo 6 výstrelov) sa nachádzal približne do jedného metra otočený ľavou stranou tela ku streľbe, po
ukončení služobného zákroku si uvedomil, že v ľavom uchu pociťoval tlak, pískanie a šumenie silnej

intenzity, čo pred zákrokom nepociťoval; uvedenú skutočnosť oznámil približne v čase o 23:15 hod. na
pohotovostnom policajnom útvare (PPÚ) po ukončení a vyhodnotení akcie v zasadačke PPÚ osobne a
priamo veliteľovi PPÚ V.. Q.. Q. a následne na chodbe v budove mužstva aj zástupcovi veliteľa PPÚ a
zároveň veliteľovi JZČ PPÚ Košice Q.. H.. D.; tiež uviedol, že nasledujúci pracovný deň, t.j. v piatok v
dopoludňajších hodinách vzhľadom ku niekoľko dní pretrvávajúcim symptómom ochorenia dýchacieho

aparátu navštívil ambulanciu Q.. I., ktorý rozhodol o práceneschopnosti žalobcu a ktorému zároveň
oznámil zdravotné ťažkosti pretrvávajúce od služobného zákroku a požiadal ho o vypísanie výmenného
lístka za účelom odborného vyšetrenia; odborné vyšetrenie žalobca absolvoval dňa 10. februára 2015,
pričom službukonajúci špecializovaný lekár na základe subjektívnych a objektívnych vyšetrení odporučilhospitalizáciuazačatieliečbyprepoškodeniesluchu/akutrauma/vplyvompôsobenianadmernéhohluku
spôsobeného počas služobného zákroku,
- dňa 13. februára 2015 bol spísaný úradný záznam V.. Q.. Q., v ktorom (okrem iného) uviedol, že osobne

sa zúčastnil na vyhodnotení priebehu akcie a zo strany žalobcu nezaregistroval, že by mal žalobca
zdravotné problémy so sluchom; uviedol, že na vyhodnotení akcie sa tiež zúčastnil S.. H.. V. ako veliteľ
zásahu, ktorý tiež nezaznamenal od žalobcu žiadne relevantné informácie v súvislosti s úrazom,
- V.. Q.. Q.radný záznam doplnil dňa 04. septembra 2015 o ďalšiu skutočnosť, že žalobca sa v čase
bezprostredného zákroku nenachádzal v prvej línii zasahujúcich policajtov,

- dňa 13. februára 2015 bol spísaný úradný záznam S.. H.. V., v ktorom (okrem iného) uviedol, že po
ukončení policajnej akcie nevedel o žiadnom poškodení zdravia týkajúceho sa osoby žalobcu,
- dňa 13. februára 2015 bol spísaný úradný záznam Q.. H.. D., v ktorom (okrem iného) uviedol, že
po ukončení vyhodnotenia akcie veliteľom útvaru stál pri vstupných dverách do budovy mužstva, kde
približne v čase 23:15 hod. prechádzal okolo neho žalobca, v pohybe utrúsil, že po streľbe na policajnej
akcii mu hučí v uchu, na čo pokračoval ďalej v chôdzi k zaparkovanému služobnému cestnému vozidlu;

uvedenú informáciu podanú žalobcom považoval za nepriamu, neosobnú a neoficiálnu vzhľadom k
tomu,žežalobcabolviackrátpreškolenýsustanoveniamiprávnychpredpisovainternýchaktovriadenia,
ako má postupovať pri ohlásení úrazu,
- žalobca dňa 02. mája 2017, na predpísanom tlačive doručenom prvostupňovému správnemu orgánu
dňa 11. júla 2017, požiadal o priznanie dvoch dávok úrazového zabezpečenia - 1/ náhrady za bolesť a

2/ náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
- vo vzťahu k žalobcom uplatnenej náhrade za bolesť prvostupňový správny orgán v spojení s
rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu z 08. novembra 2017, číslo KM-OLVS-265/OPK žalobcovi
náhradu za bolesť nepriznal,
- na základe následne podanej správnej žaloby Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 12. februára 2020,

č. k. 7S/60/2018-62 zrušil napadnuté rozhodnutie a tiež prvostupňové správne rozhodnutie a vec vrátil
na ďalšie konanie,
-najvyššísprávnysúdnáslednerozsudkomz25.mája2022,sp.zn.9Sžsk/100/2020rozsudokkrajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
[dospel k záveru, že v dôsledku toho, že žalobca si nesplnil zákonné povinnosti týkajúce sa nahlasovania

ublíženia na zdraví v súvislosti s výkonom služobných povinností, nemohla byť jednoznačne preukázaná
príčinná súvislosť medzi žalobcom uvedeným úrazovým dejom z 05. februára 2015 a poškodením jeho
zdravia, teda nebolo preukázané, že žalobca utrpel služobný úraz tak, ako to tvrdil v žalobe],
- vo vzťahu k žalobcom uplatnenej náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, prvostupňový
správny orgán rozhodnutím z 28. mája 2018, Č: KRPZ-KE-VO2-83-013/2017-PS žalobcovi nepriznal

náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
[svoj záver odôvodnil primárne s odkazom na závery plynúce z príslušných úradných záznamov
dôvodiac, že žalobca neohlásil úraz riadne a včas, nesplnením ohlasovacej povinnosti na strane
poškodeného došlo k zmareniu objektívneho vyšetrenia príčin a okolností vzniku úrazu zo strany
služobného úradu; úraz žalobcu bol kvalifikovaný ako úraz mimoslužobný, za ktorý služobný úrad

nenesie zodpovednosť],
- žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutím z 08. novembra 2018, číslo PPZ-KA1-216-004/2018-PK
postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku a § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. odvolanie
žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 28. mája 2018.

28. V predmetnej veci nebola spornou skutočnosť, že žalobca utrpel úraz spočívajúci v poškodení
sluchu, konkrétne - hučanie v ušiach, otras labyrintu (poškodenie sluchu hlukom - akutrauma s
následnou poruchou sluchu vľavo s tinnitio (hučanie). Spornou však zostala otázka, a to v kontexte
splnenia podmienky bezodkladného riadneho a preukázateľného oznámenia úrazu zo strany žalobcu
príslušnými právnymi predpismi predpokladaným postupom, či úraz žalobcu možno považovať za

úraz služobný, alebo úraz mimoslužobný, ktorá skutočnosť by následne vylučovala zodpovednosť
služobného úradu.

29. Obdobne ako to urobil správny súd v napadnutom rozsudku, už najvyšší správny súd v
predchádzajúcom rozsudku sp. zn. 6Ssk/59/2022 konštatoval, že „správne orgány za účelom riadneho

zistenia skutkového stavu si riadne zabezpečili relevantné podklady týkajúce sa preverenia žalobcovho
tvrdenia ohľadom spôsobu jeho oznámenia úrazu priamemu nadriadenému. Na základe takto
získaných / zabezpečených dôkazov správne orgány spochybnili žalobcom uvádzané oznámenie
najmä čo do jeho náležitosti a včasnosti... ...V prípade služobných úrazov je nevyhnutné riadne,spoľahlivo a nevyvolávajúc žiadne pochybnosti preukázať príčinu a okolnosti úrazu, ako i zodpovednosť
služobného úradu za úraz. Pokiaľ žalobca subjektívne pociťoval ťažkosti (navyše silnej intenzity), z
ktorých odvodzoval, že súvisia so služobným zásahom, nič mu nebránilo v tom, aby úraz nahlásil

v zmysle právnych predpisov a interných postupov žalovaného, aby mohlo byť zabezpečené riadne
prešetrenie vzniku služobného úrazu. Skutkové okolnosti vyplývajúce z administratívneho spisu teda
potvrdzujú, že žalobca ohlasovaciu povinnosť si nesplnil, respektíve nesplnil ju riadne a včas, dôsledkom
ktorej skutočnosti sa sám dostal do pre neho nepriaznivej pozície, ktorá znemožnila objektívne
vyšetrovanie vzniknutej škodovej udalosti. Možno teda uzavrieť, že objektívna nemožnosť preukázať

príčinnú súvislosť medzi následkom (poškodením sluchu) a priebehom služobnej činnosti žalobcu
dňa 05. februára 2015 vylučuje naplnenie skutkovej podstaty služobného úrazu podľa § 174 ods. 1
zákona č. 73/1998 Z.z.“. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobcu, že ten oznámil služobný úraz
riadne a včas, napriek tomu, že možno súhlasiť so žalobcom, že úraz je možné oznámiť aj ústne,
ale spôsob, ktorý zvolil žalobca (počas odchodu z budovy „utrúsil“, že mu hučí v ušiach), nemožno
považovať za štandardizovaný postup pri oznamovaní služobných úrazov. K takémuto konštatovaniu

dospel aj ďalší senát najvyššieho správneho súdu, ktorý sa zaoberal žalobcovým konaním vo veci
náhrady za bolestné, v rámci ktorého bolo uvedené, že „V každom prípade však musí ísť o taký prejav
ohlasujúceho zamestnanca [ale aj policajta v služobnom pomere, porov. § 3 písm. b) cit. zák. v spojení
s poznámkou pod čiarou 5], z ktorého je zrejmé, že vážne informuje príslušného nadriadeného o tom,
že došlo k určitému poškodeniu zdravia, ktoré predtým nepociťoval, a že sa javí pravdepodobné, že toto

poškodenie je dôsledkom určitej udalosti, ktorá nejako súvisí s vykonávanou prácou (činnosťou) alebo
s pracoviskom zamestnávateľa.“(bližšie pozri rozsudok zo dňa 28. októbra 2025, sp. zn. 7Ssk/59/2025).
Odhliadnuc od tejto skutočnosti však argumentácia žalobcu, že sa o predmetnom úraze dozvedel
až z odborného vyšetrenia zo dňa 10. februára 2015, sa javí rozporuplne, keď naopak tvrdil, že
tento úraz oznámil bezprostredne po služobnej činnosti. To znamená, že už 05. februára 2015 po

služobnom zákroku mal pociťovať určitú nepohodu/diskomfort, nehovoriac o tom, že z administratívneho
spisu vyplynulo, že žalobca už pred samotným služobným zákrokom trpel niekoľko dní pretrvávajúcim
symptómom ochorenia dýchacieho aparátu, kvôli ktorému navštívil lekára. Len na margo týchto
skutočnostínajvyššísprávnysúddodáva,žeriadneprešetrenieúrazu,atedaustálenie,čiišlooslužobný
úraz alebo úraz mimoslužobný má dopad aj na úrazové konanie, keď v zmysle § 20 ods. 1 písm. b/

zákona č. 328/2002 Z. z. policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa §
29ods.1až3,saposkytujevrozsahu,vakomslužobnýúradaleboslužobnýorgánzaškoduzodpovedá,
náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na okolnosti prípadu a
postup žalovaného (priebeh administratívneho konania, šetrenie, výpovede svedkov) sa však nepodarilo
jednoznačne preukázať, že poškodenie sluchu, ktoré bolo diagnostikované žalobcovi, vzniklo počas

služobného zásahu, tak ako to tvrdil žalobca. Záver žalovaného, že len včasné ohlásenie služobného
úrazu bolo rozhodujúcou okolnosťou, ktorá by následne vytvorila podmienky na okamžité a riadne
prešetrenie úrazu žalobcu, považoval najvyšší správny súd za správny.

30. Záverom je potrebné uviesť, tak ako to podotkol aj žalobca v kasačnej sťažnosti, že včasné

neohlásenieúrazunemázanásledokzániknárokunadávkuúrazovéhozabezpečenia,alevžalobcovom
prípade bola zmarená možnosť vykonať také úkony, ktoré by v konečnom dôsledku jednoznačne ustálili,
že poškodenie zdravia žalobcu bolo následkom služobného zákroku zo dňa 05. februára 2015, a teda
sa považuje za služobný úraz, tak ako ho má na mysli § 29 zákona č. 328/2002 Z. z. V danom prípade
tak bolo len v možnostiach žalobcu riadne a včas ohlásiť úraz svojmu nadriadenému, pričom žalobcom

tvrdené slovné spojenie, že mu „fajne hučí v uchu“ pri odchode z pracoviska po služobnom zákroku,
nemožno považovať za taký prejav, z ktorého by mohol jeho nadriadený vyrozumieť, že ním žalobca
ohlásil služobný úraz v kontexte § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z.

31. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci

úspech nemal a žalovaný ho síce mal, najvyšší správny súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu
nárok na náhradu trov priznal.

32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.