Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 18Sas/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100906
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100906.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

11 18Sas/4/2024

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,
v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., zast.: JUDr. Ondrej
Krempaský, advokát, so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 814
498, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava,
IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej

poisťovne č. 581 219 6643 0 zo dňa 16. 10. 2024, takto

r o z h o d o l :

11 18Sas/4/2024

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 581 219 6643 0 zo dňa 16. 10. 2024
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. 07. 2024 z r
u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

8 18Sas/4/2024

Administratívne konanie
1. Žiadosťou zo dňa 19. 08. 2021 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku podľa Zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom

poistení“). Starobný dôchodok žiadal priznať od 19. 08. 2021. O žiadosti žalobcu rozhodla Sociálna
poisťovňa, ústredie (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. 581 219 6643
0 zo dňa 05. 10. 2024, ktorým mu priznala starobný dôchodok v sume 337,20 eur mesačne. Vyšiel
zo zistenia, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov a ôsmich kalendárnych mesiacov
a ku dňu 19. 08. 2021 získal 9 214 dní obdobia dôchodkového poistenia (t.j. 25 rokov a 89 dní),
čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Suma starobného dôchodku bola určená podľa
§ 66 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia

dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (hodnota priemerného osobného mzdového
bodu 0,9135 x 25,2439 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota platná
v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku 14,2107 [súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2020 vo
výške 13,6361 eur a indexu 1,04213483, zaokrúhlená na 4 desatinné miesta nahor] = 327,80 eurmesačne). Suma starobného dôchodku bola zvýšená o 9,40 eur mesačne podľa § 82 a § 293dx Zákona
o sociálnom poistení na 337,20 eur mesačne. Suma starobného dôchodku žalobcu nebola zvýšená
na sumu minimálneho dôchodku, nakoľko nezískal najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia.

Orgán verejnej správy prvého stupňa pre nárok na starobný dôchodok nehodnotil dobu trvania výkonu
základnej vojenskej služby žalobcu od 31. 03. 1979 do 30. 03. 1981 a dobu služobného pomeru od 01.
07. 1991 do 31. 12. 2010 (t.j. 21 rokov a 190 dní), ktorá bola zhodnotená pre nárok na výsluhový
dôchodok.

2. Žiadosťou zo dňa 25. 03. 2024 doručenou orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 28. 03. 2024
žalobca požiadal o prepočítanie výšky starobného dôchodku s tým, že s odkazom na čl. 33 Dohovoru
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, ktorý bol ČSSR ratifikovaný 11. 01. 1990
a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov (ďalej len „Dohovor č. 128“) a judikatúru Najvyššieho
súdu SR žiadal o zhodnotenie celej doby dôchodkového poistenia, t.j. 25 rokov a 89 dní, ako aj doby
trvania služobného pomeru 21 rokov a 190 dní.

3. O žiadosti žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku rozhodol orgán verejnej správy prvého stupňa
rozhodnutím č. 581 219 6643 0 zo dňa 31. 07. 2024 tak, že ju podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z. z. zamietol (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
Na odôvodnenie uviedol, že podľa potvrdenia oddelenia sociálneho zabezpečenia Colného riaditeľstva

SR č. 8070/2011 - 1462 - 2 bol žalobcovi od 01. 01. 2011 priznaný výsluhový dôchodok. Obdobie výkonu
základnej vojenskej služby žalobcu od 31. 03. 1979 do 30. 03. 1981 a doba služobného pomeru od 01.
07. 1991 do 31. 12. 2000 10 bola žalobcovi zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok. Pre výpočet
starobnéhodôchodkuorgánverejnejsprávyprvéhostupňanehodnotilobdobieod31.03.1979do30.03.
1981 a od 01. 07. 1991 do 31. 12. 2010, nakoľko tieto obdobia boli zhodnotené pre nárok na výsluhový

dôchodok.

4. Žalobca podal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu odvolanie zo dňa 28. 08. 2024, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 581 219
6643 zo dňa 16. 10. 2024 vydaným prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne tak,

že odvolanie zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Na odôvodnenie citovala znenie § 60 ods. 1, 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení a uzavrela,
že ak poistenec získal dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie je
možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov
o sociálnom poistení. Poukázala na rozhodnutie Colného riaditeľstva SR č. 8070/2011 - 1462 - 2 zo dňa

15. 02. 2011 ktorým bol žalobcovi od 01. 01. 2011 priznaný podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č.
328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 328/2002 Z. z.“) výsluhový dôchodok. Pre nárok
na výsluhový dôchodok a určenie jeho sumy bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej
vojenskej služby od 31. 03. 1979 do 30. 03. 1981 a doba služobného pomeru v colnej správe od 01.

07. 1991 do 31. 12. 2010. Uvedené obdobie nie je možné hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok
vo všeobecnom systéme podľa právnych predpisov o sociálnom poistení. Zamestnanie v colnej správe,
ktoré žalobca vykonával, nebolo zaradené v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii,
ale bolo zaradené do III. pracovnej kategórie, preto nie je možné postupovať podľa čl. 33 Dohovoru č.
128. Napadnuté rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému právnemu zástupcovi dňa 29. 10. 2024.

Správna žaloba

5. Žalobca v zákonom stanovenej lehote (31. 10. 2024) podal správnu žalobu v sociálnych veciach
podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „SSP“) na Správny súd v Banskej Bystrici. Žalobné námietky žalobcu sa koncentrovali
na celkovú dobu dôchodkového poistenia, ktorá mala byť zhodnotená pre účely nároku na starobný
dôchodok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Žalobca
v podstatnom namietal nesprávne právne posúdenie veci orgánmi verejnej správy, keďže mu mala byť
zhodnotená celková doba jeho dôchodkového poistenia pre účely nároku na starobný dôchodok, ktorá je

46 rokov a 107 dní, vrátane 21 rokov a 190 dní hodnotených pre účely priznania výsluhového dôchodku.
Rozhodnutiamiorgánovverejnejsprávyboloporušenéprávožalobcunapriznaniestarobnéhodôchodku
v správnej výške, nakoľko orgány verejnej správy do úvahy nebrali celú dobu dôchodkového poistenia
žalobcu. V dôsledku nesprávneho postupu Sociálnej poisťovne bol nesprávne určený aj osobný mzdovýbod a aj priemerný osobný mzdový bod žalobcu. Na podporu svojej argumentácie žalobca odkázal
na čl. 33 Dohovoru č. 128, judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 7So/138/2011, 10So/59/2014,
1So/127/2004, 10So/18/2015, 9So/59/2014, 1So/15/2015, 9So/136/2014, 9So/46/2015, 7So/58/2015,

9So/154/2015, 7So/16/2016, 7So/19/2016, 9So/15/2016, 7Sk/31/2018), rozsudky Krajských súdov
v Košiciach, Nitre, Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Trnave, Žiline, ako i na rozsudky správnych
súdov. Ďalšia námietka žalobcu sa týkala princípu právnej istoty, ktorého súčasťou je i požiadavka,
aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká
odpoveď (rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05,

IV. ÚS 14/07, III. ÚS 192/06, IV. ÚS 481/2011). Podľa žalobcu z postupu orgánov verejnej správy
vyplýva, že odmietajú rešpektovať stabilizovaný výklad a prax v zmysle ustálenej judikatúry používanej
od roku 2014, ktorá sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu, teda bez väzby na
zaradenie poistenca do zvýhodnenej I. a II. kategórie. Rozhodnutia orgánov verejnej správy sú podľa
žalobcu arbitrárne, skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi,
o ktoré žalovaná opiera svoje rozhodnutie. V nesúlade s obsahom právnej praxe je i interpretácia

právnych predpisov zo strany orgánov verejnej správy. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovanej, že ak
nebol v období trvania služobného pomeru zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný
výsluhový dôchodok (pri ktorom mu bola hodnotená doba v služobnom pomere), nemožno zhodnotiť
obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. Žalobca konečne navrhol
správnemu súdu, aby podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie

žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil na nové konanie Sociálnej poisťovni, ústredie.
Pre prípad úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca žiadal, aby bolo vo veci nariadené
pojednávanie.

Vyjadrenie žalovanej

6. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 29. 11. 2024 zotrvala na svojej argumentácii uvedenej
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalej odkázala na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2012, v zmysle, ktorého je potrebné zohľadniť na určenie dôchodkového
veku a určenie sumy dôchodku v súlade s § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.

140/2015 Z.z. v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších prepisov aj dobu služby zaradenú do I. a II. kategórie funkcií, ktorá bola zhodnotená
pre nárok na výsluhový dôchodok a tiež príjmy dosiahnuté počas tejto doby služby. Ďalej uviedla,
že zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecnením názorom Najvyššieho súdu SR v zmysle cit.
rozsudku tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby

zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl.
33 Dohovoru č. 128. V prípade žalobcu takýto postup neprichádzal do úvahy z dôvodu, že obdobie
profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. a II. kategórie funkcií, a preto nie je možné aplikovať
§ 274 Zákona o sociálnom poistení a ani čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalovaná v prípade žalobcov
zvolila rovnaký postup, ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu

službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. Žalovaná navrhla, aby správny súd
správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie.

Replika žalobcu

7. Žalobca v replike zo dňa 06. 01. 2025 zotrval na skutkových tvrdeniach a právnych dôvodoch
uvedených v podanej správnej žalobe. Navyše uviedol, že postup žalovaného je diskriminujúci
voči skupine výsluhových dôchodcov, ktorých činnosť nebola zaradená do I. alebo II. kategórie.
Do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. bol žalobca poistencom Sociálnej poisťovne. Opätovne poukázal
na rozsudky správnych súdov a Najvyššieho súdu SR, v ktorých sú ustanovenia zákona o sociálnom

poistení interpretované v súlade s Dohovorom č. 128 a čl. 43 Ústavy SR. Poukázal na to, že je
presvedčený, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v súlade s právnym názorom Ústavného
súdu SR vysloveným v Uznesení IV. ÚS 481/2011 - 19 zo dňa 10. 11. 2011, ako aj I. ÚS 87/93, PL. ÚS
16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05. Žalovaná možnosť podať dupliku nevyužila.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal na nariadenom pojednávaní dňa 10. 02. 2026 napadnuté rozhodnutiežalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý vydaniu
predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 134 ods. 2 písm. d), § 202 ods. 2, § 203
ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba v sociálnych veciach je dôvodná.

9. Splnomocnený právny zástupca žalobcu sa na nariadenom pojednávaní dňa 03. 02. 2026 pridŕžal
všetkých skutočností a právnej argumentácie uvedenej v správnej žalobe, ako aj v replike. Navyše
poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/18/2025 zo dňa 29. 05. 2025,
ktorým Najvyšší správny súd SR zmenil Rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 27. 09. 2024, sp. zn.

18 Sas/8/2023 tak, že rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

10. Poverená zástupkyňa žalovanej sa na nariadenom pojednávaní dňa 03. 02. 2026 pridržiavala
všetkých svojich doterajších podaní, ako aj rozhodnutí orgánov verejnej správy a odôvodnenia v nich
uvedených. Uviedla, že žalovaná považuje svoje rozhodnutia za správne.

11. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

12. Podľa § 293fw prvá veta pred bodkočiarkou Zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca
narodeného pred rokom 1967 sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak.

13. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný

invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

14. Podľa § 274 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného

dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma
určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia
dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov
uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo
sirotského dôchodku.

15. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo

je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

16. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

17. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaná potvrdila prvostupňové
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku z dôvodu, že obdobia
hodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok nemožno hodnotiť pre výpočet starobného dôchodku.

18. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek, teda 62
rokov a 8 mesiacov dňa 19. 08. 2021. Žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, na výpočet ktorého
mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 31. 03. 1979 do 30. 03. 1981 a doba trvania
služobného pomeru v colnej správe od 01. 07. 1991 do 31. 12. 2010, t.j. celková doba výkonu štátnej
služby v rozsahu 21 rokov a 190 dní. Vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia žalobca získal

9 214 dní, a preto mu bol starobný dôchodok priznaný podľa § 65, § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom
poistení v sume 337,20 eur mesačne Rozhodnutím orgán verejnej správy prvého stupňa č. 581 219
6643 0 zo dňa 05. 10. 2021. Žalobca žiadosťou zo dňa 25. 03. 2024, doručenou orgánu verejnej správy
prvého stupňa dňa 28. 03. 2024, požiadal o prepočítanie výšky starobného dôchodku.19. Spornou je otázka, či má byť doba, ktorá bola žalobcovi zhodnotená pre priznanie výsluhového
dôchodku, zohľadnená ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku žalobcu na

prepočítanie starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.

20. Správny súd na úvod uvádza, že z právnej úpravy sociálneho poistenia (Zákon o sociálnom
poistení) a sociálneho zabezpečenia ostatných skupín poistencov (Zákon č. 328/2002 Z. z.) je zrejmé,
že aj keď oba systémy sociálneho poistenia sú založené na hodnotení dôb poistenia (či už služby

alebo zamestnania), osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu
starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu (teda aj v civilnom
zamestnaní), ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,
vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na
hodnotení doby služby poistenca.

21. V danom prípade žalobcovi dňom 01. 01. 2011 vznikol podľa § 38 ods. 1 a § 39 Zákona č. 328/2002
Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na výsluhový dôchodok, ktorého výška bola určená
s prihliadnutím len na dobu jeho základnej vojenskej služby (od 31. 03. 1979 do 30. 03. 1981, t.j. 2
roky a 1 deň) a na dobu trvania služobného pomeru v colnej správe (od 01. 07. 1991 do 31. 12. 2010,
t.j. 19 rokov a 189 dní), bez zohľadnenia doby civilného zamestnania. Pre výšku dôchodku z osobitného

systému dôchodkového poistenia nebolo žalobcovi zhodnotené obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv.
„civilného sektoru“. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby do dovŕšenia dôchodkového veku podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení výsluhový dôchodok priznaný podľa Zákona č. 328/2002
Z. z. plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka
existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok až dovŕšením

dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Podľa § 60 ods.
2 v spojení s § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, ak policajt (v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3
Zákona o sociálnom poistení – aj ozbrojený príslušník finančnej správy) vykonával profesionálnu službu
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia nemala hodnotiť. Podľa § 39 Zákona č. 328/2002 Z. z. pre výšku výsluhového

dôchodku sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky. Sociálne
zabezpečenie policajtov za tzv. „zvyškové doby“ nie je týmto zákonom upravené. Pri posudzovaní
spornej otázky je teda v konkrétnom prípade potrebné vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré
obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo hodnotené pre „výšku“ dôchodku v osobitnom systéme,
potom takéto obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia.

22. K tejto problematike existuje rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu SR (na ktorú správne poukazoval
v podanej správnej žalobe žalobca). Správny súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017, v ktorom sa cituje z Rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7So/138/2012 zo dňa 15. 08. 2012, ktorý konštatoval nasledovné: „Z právnych úprav,

týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva,
že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia
príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania)
pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov
zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia

boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho
nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zák. č.
328/2002 Z. z.), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá
zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu
výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov

ozbrojenýchzborovneobsahujeúpravustarobnýchdôchodkov,sirotskýchavdovskýchdôchodkov,ktoré
by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len
úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov
ainvalidnýchvýsluhovýchdôchodkov,ktorésúzaloženélennahodnotenídobyslužbypoistencaavôbec
nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti

potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z
pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom
systéme (s výnimkou prípadov podľa §60 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok
na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie včasti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký
dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým
výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré

doby poistenia nehodnotí vôbec. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených
zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri
ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného
systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala
za cieľ pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. vylúčenie možnosti

zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal)
a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona
vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom
systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade navrhovateľa).
Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali
dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme

všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v
zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá

z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku
dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme,
následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v
osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby
poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov

osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.“

23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby doba zhodnotená
pre účely priznania výsluhového dôchodku nebola považovaná za obdobie dôchodkového poistenia
podľa Zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady, kedy sa

určuje výška invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného
dôchodku v zmysle ustanovení Zákona č. 328/2002 Z. z..

24. Ak teda žalovaná vo veci žiadosti žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku rozhodla tak, že
žiadosť zamietla, nakoľko absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom

systéme sociálneho zabezpečenia, tak jej rozhodnutie má za následok, že žalobcovi nebolo zachované
jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Podľa právneho záveru vysloveného
v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24. 08. 2016 platí, že: „Primeraným je
také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo
získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému

dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“

25. Žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky,
ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa Zákona o sociálnom poistení plní funkciu starobného

dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej
dobe trvania služobného pomeru s tým, že na určenie sumy starobného dôchodku podľa Zákona
o sociálnom poistení má žalobca zákonný nárok na to, aby mu bola do doby zamestnania započítaná
doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia policajtov a vojakov. Suma starobného dôchodku sa následne zníži podľa čl. 33 ods.

2 Dohovoru č. 128, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za
celé roky. Zámerom zákonodarcu bolo Zákonom č. 328/2002 Z. z. zabezpečiť, aby súčet výsluhového
dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň
rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý by mal všetky doby poistenia (zamestnania)
hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

26. Správny súd považuje za nesprávny záver žalovanej, že Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2012 (na ktorý poukazoval i žalobca) je aplikovateľný výlučne u tých
poberateľov výsluhového dôchodku, ktorých služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie.Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového
veku nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. Správny súd
v tejto spojitosti podporne poukazuje na závery vyslovené v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 v znení: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na
tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal
nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“...
„Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II.
pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy

policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom
zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku
aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z..“

27. Správny súd konštatuje, že sa jedná o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít

v otázke týkajúcej sa aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 na výsluhových dôchodcov v
postavení obdobnom ako u žalobcu, keďže vyššie citované právne názory boli opakovane vyjadrené
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR.

28. Vo svetle vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že preskúmavané napadnuté rozhodnutie,

ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, nie je v súlade so zákonom, lebo vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil. Správny
súd zároveň vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).

29. Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného

právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť žiadosť žalobcu o prepočítanie
starobného dôchodku s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní
právnym názorom správneho súdu viazaný.

30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná

žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny
súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovanú na ich náhradu. O
výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

2 18Sas/4/2024

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 438 ods. 1 SSP, 439 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 SSP a contr.).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávneauvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym z súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa § 449 ods. 1 SSP neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správna žaloba v sociálnych veciach) a d)
SSP (správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.