Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1Sf/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100580
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100580.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: TENEDOR, s.r.o., so sídlom: Lieskovská cesta 2479/7,
960 01 Zvolen, IČO: 45 412 138, právne zastúpený: Advokátska kancelária VAĽO & PARTNERS
s.r.o., so sídlom: Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103099971/2025 zo dňa 31.07.2025, o návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Zamieta návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 01.10.2025, doručenou správnemu súdu v ten istý deň sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Prešov (ďalej aj ako
„správnyorgánprvéhostupňa“)č.100632757/2025zodňa17.02.2025avráteniavecinaďalšiekonanie.

Zároveň žiadal priznať voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

2. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým
tento podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 45 000 eur na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2022, potvrdil.

3. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“); svoj
návrh odôvodnil nasledovne. Všetky záväzky voči daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a zdravotným
poisťovniam si spoločnosť vždy riadne a včas plnila a plní počas celej doby svojej existencie a nikdy
sa nedostala do žiadneho omeškania, taktiež záväzky z obchodného styku uhrádza v splatnosti.

Výkon rozhodnutia, a teda následná daňová exekúcia v tomto štádiu pre žalobcu znamená ohrozenie
celkovej existencie spoločnosti, nakoľko by daňová exekúcia poškodila dennodenný chod žalobcu, a to
výkon jeho podnikateľskej činnosti, nakoľko ohrozuje žalobcu na dôveryhodnosti, dostala by žalobcu
do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov
nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní, znemožnila by
spoluprácu s platobnými ústavmi – bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie

služby potrebné na chod spoločnosti. V neposlednom rade takýto stav ohrozuje tiež reálnu možnosť
plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu tak, ako ich plnil žalobca doteraz. Prípadný výkon takéhoto
rozhodnutia preukázateľne spôsobí žalobcovi nevyčísliteľnú škodu; v prípade výkonu daňovej exekúcie
bude žalobca Finančnou správou SR vedený ako dlžník vo vzťahu k daňovému úradu, čo mu podstatne
sťaží výkon podnikateľskej činnosti, nakoľko je objektívne možné očakávať, že obchodní partneri
a zákazníci stratia z tohto dôvodu voči spoločnosti dôveru kedy je dôvodné očakávať, že obchodní

partneri odstúpia od začínajúcich i prebiehajúcich obchodných aktivít, čo by v konečnom dôsledku viedlo
k likvidácii spoločnosti. Následok všetkých týchto skutočností predstavuje už teraz pre žalobcu škodu,ktorá je v danom štádiu ešte ťažko presne vyčísliteľná, ale určite mnohonásobne prevyšuje sumu,
ktorá je predmetom tohto konania. Táto situácia tiež značným spôsobom sťažuje plnenie záväzkov
a povinností žalobcu vo vzťahu k iným subjektom, zároveň poškodzuje dobré meno žalobcu, ktoré si

buduje dlhodobo; žalobca sa nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní. Na základe všetkých
týchto argumentov, ktoré sú menované len príkladom, nakoľko nie je možné vymenovať všetky dôsledky,
ktoré prípadným výkonom napadnutého rozhodnutia daňovému subjektu hrozia – je podľa názoru
žalobcu subjektu preukázaná skutočnosť, že pre odloženie výkonu tohto rozhodnutia sú naplnené všetky
zákonné požiadavky, teda skutočnosti, že žalobcovi hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska

škoda, zároveň nevyčísliteľná finančná škoda (mnohonásobne vyššia, ako je suma, ktorá je predmetom
tohto konania), a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov (poškodzovanie dobrého mena,
schopnosť zamestnávať); zároveň odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia nie je v rozpore s verejným
záujmom.

4. K návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril vo svojom podaní zo dňa 09.01.2026,

doručenom správnemu súdu v ten istý deň, v ktorom uviedol, že s návrhom na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe sa nestotožňuje. Daňovými kontrolami u žalobcu, nie iba jednou (máj, júl, august,
október, november, december 2022) bolo zistené účelové konanie s cieľom neoprávneného uplatnenia
odpočítania dane z prijatých faktúr od dodávateľov, preto nemožno súhlasiť s navrhovaným odkladným
účinkom správnej žaloby.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po

vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa
pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej
správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká

právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na
súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného

účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie
len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na
vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza teda do úvahy na návrh žalobcu a po

vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu
orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho
preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré
predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebozávažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku
ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy.
Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie

rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

11. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)
SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve
podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej

žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej
hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho
nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny
charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v
takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

12. V predmetnej veci mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru
za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.
Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že
žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma

na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

13. Odkladný účinok správnej žaloby je mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením
súdnehoprieskumunapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávyzabrániťstavu,kedybyvdôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej

súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

14. Žalobca navrhol priznať podanej správnej žalobe odkladný účinok z dôvodu, že výkon rozhodnutia,
a teda následná daňová exekúcia by znamenala pre žalobcu ohrozenie celkovej existencie a

„povesti“ spoločnosti. Žalobca však tieto svoje argumenty bližšie nešpecifikoval a súdu nepredložil ani
žiaden dôkaz na ich podporu ( preukázanie aktuálnej finančnej situácie, stavu obchodných záväzkov
a pohľadávok, mzdových nákladov, prípadne iných skutočností odôvodňujúcich priznanie odkladného
účinku správnej žalobe). Žalobca neosvedčil, že ním uvedený negatívny následok skutočne hrozí a mal
by na neho konkrétne, nielen hypotetické dopady.

15. Správny súd v tejto súvislosti opätovne uvádza, že dôkazné bremeno je v prípade návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, na ňom. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len
tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, ktorými túto hrozbu podporí.

16. V predmetnej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku ničím relevantným nepodložil.
Neuviedol vo svojom návrhu žiadne skutočnosti z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon
rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na realizáciu jeho
práv, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, značnú hospodársku, či finančnú škodu, alebo iný
nenapraviteľný následok.

17. Záverom správny súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017 z ktorého vyplynulo, že preukázanie hrozby je považované osobitnou
náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, a taktiež na závery uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, podľa ktorých nesmie

ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby.

18. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka, nie ako pravidlo, a to
za podmienky preukázania skutočne hroziaceho právneho následku spojeného s okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda,

závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

19. Žalobca žiaden z vyššie uvedených právnych následkov dostatočne netvrdil a ani nepreukázal.
Vzhľadom na to správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.20. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby,
t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup súd preto ani nepristúpil.

21. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol podľa § 188 SSP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.

4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).