Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218205082
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2218205082.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXX/XX, B., zastúpený splnomocnenkyňou: D. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. C. XXX/XX, B., proti žalovaným: 1/ Projekt 01 Consulting s. r. o., so sídlom Špitálska
61, Bratislava, IČO: 45 730 008, 2/ Auctioneer s. r. o., so sídlom Špitálska 61, Bratislava, IČO: 45 881
014, obaja zastúpení advokátom: Mgr. Marián Hrbáň, so sídlom Jelačičova 1, Bratislava, 3/ E. F. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, I. F., zastúpená advokátkou: Mgr. Elena Szabóová, so sídlom
Hlavné nám. 7, Nové Zámky, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaní v 1/ až 3/ rade majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 22.11.2018 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu o určení neplatnosti
dražby podľa § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, nakoľko žalobcovi bolo scudzené
vlastníctvo bez jeho súhlasu. Žalobu dôvodil tým, že dňa 23.08.2018 sa konala opakovaná dobrovoľná
dražba,predmetomktorejbolanehnuteľnosťzapísanánalistevlastníctveJ.XXXvedenomnaOkresnom

úrade Dunajská Streda, katastrálny odbor, katastrálne územie B., parcely registra „C“, evidované na
katastrálnej mape, parcela č. XXX/XX, výmera 455 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a parcela J.
XXX/XX - záhrada vo výmere 338m2, stavba, rodinný dom s. J. XXX na parcele J. XXX/XX, ktorá bola
v tom čase vo vlastníctve žalobcu. Dodal, že navrhovateľ dobrovoľnej dražby sa nikdy nestal vlastníkom
dražených nehnuteľností; oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
nebolo medzi stranami dohodnuté; dražobník nezaslal žalobcovi oznámenie o dobrovoľnej dražbe č.
5/2018; notárska zápisnica neobsahuje presný opis deja; dobrovoľná dražba sa začala oneskorene o

12.03 hod. namiesto 12.00 hod.; brat žalobcu K. B. predniesol na dražbe ústne vyhlásenie a podal
námietky - tvrdil, že predmet dražby nemožno dražiť z dôvodov, že navrhovateľ dražby nie je vlastníkom
dražených nehnuteľností, nebol oprávnený navrhnúť príklep, namietol obsah znaleckého posudku,
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, napadol platnosť zmluvy, oznámenie o dražbe nebolo zverejnené,
že pohľadávka bez jej príslušenstva neprevyšuje 2000 eur, že jeho námietky neboli zaprotokolované do
notárskej zápisnice z dôvodu, že nie je účastníkom dobrovoľnej dražby; poukázal na ust. § 53 ods. 4
písm. k) Občianskeho zákonníka; predmet dražby nebolo možné dražiť z dôvodu, že nebola umožnená

obhliadka predmetu dražby.
Tiež ostatným podaním z 31.01.2024 (č.l. 824) žalobca zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Ďalej
namietol pravosť a výšku pohľadávky, kde v pohľadávke bol zahrnutý aj nárok, ktorý bol zo zákona
neprípustný. Za tým účelom navrhol vykonať dokazovanie dražobným spisom. Tiež namietol platnosťvyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru z 20.04.2005, tvrdiac nesúladnosť s § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka. Tiež v tejto súvislosti namietol aj neplatnosť postúpenia pohľadávky v zmysle
ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Vzniesol tiež námietku premlčania dlhu, ktorý v čase dražby

bol premlčaný. Za tým účelom predložil čestné prehlásenia účastníkov dobrovoľnej dražby.

2. Žalovaní 1/ a 2/ (navrhovateľ dražby a dražobník) podaním zo 04.03.2019 (č.l. 90) navrhli žalobu o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že pôvodný
žalovaný 1/ (banka) a žalobca uzavreli 15.07.2004 zmluvu o hypotekárnom úvere, pričom žalobcovi,

ako dlžníkovi bola poskytnutá suma 24.165,17 Eur so v zmluve určenými podmienkami, zároveň na
zabezpečenie úveru bola 15.07.2004 uzavretá aj zmluva o zriadení záložného práva k predmetnej
nehnuteľnosti. Dňa 30.07.2010 banka postúpila úverovú pohľadávku na postupníka (B. faktoring Zrt).
Následne tento postupník 24.06.2011 postúpil predmetnú pohľadávku na žalovaného 1/. Nakoľko
žalobca nesplácal dlh v zmysle úverovej zmluvy, podľa bodu 1. článku V. záložnej zmluvy záložný
veriteľ mohol začať výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe. Dňa 23.08.2018 došlo k

výkonu záložného práva opakovanou dražbou. Priebeh dobrovoľnej dražby bol osvedčený notárskou
zápisnicou č. N 989/2018, Nz 27559/2018 NCRls 28108/2018 spísanou notárskym kandidátom, JUDr.
Zuzanou Vrtíkovou poverenou L. M. N. G., notárkou so sídlom v Bratislave. Najnižšie podanie pre
účely dobrovoľnej dražby bolo určené v zmysle § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. na sumu 10.650
eur, predmet dražby bol vydražený za sumu 18.650 eur. Išlo o opakovanú dražbu, lebo 1. kolo dražby

dňa 18.06.2018 bolo neúspešné, vyplývajúce z notárskej zápisnice N 787/2018, Nz 21322820018 a
NCRls 21714/20018. Výška pohľadávky v čase oznámenia o začatí výkonu záložného práva bola vo
výške 24.066,34 Eur. Zároveň predložili rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/70/2013 zo dňa
05.08.2013, ktorý je exekučným titulom žalovaného v 1. rade voči žalobcovi . Uvedeným rozsudkom
súd uložil žalobcovi, ako odsúdenému nahradiť škodu vo výške 24.066,14 eur, čo zodpovedá istine

pohľadávky v čase výkonu záložného práva, tzn., že žalobca mal vedomosť o výške svojho dlhu.
Žalobca uhradil žalovanému v 1. rade po právoplatnom rozsudku 2T/70/2013 spolu: 2.160 Eur (v dňoch
23.10.2018, 25.11.2013, 30.05.2014, 05.03.2015, 01.07.2015, 24.08.2015). Poukázali na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 23/2014 z 24.09.2014, v ktorom bol posudzovaný súlad ust. § 7 ods.
2 zákona č. 527/2002 Z.z. s článkami 1 ods. 1, 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a článkom 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z čoho vyplýva, že vzhľadom na
to, že dobrovoľná dražba sa odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce
speňaženie svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách)
a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby. V článku 8 záložnej zmluvy sa
záložca a záložný veriteľ dohodli, že ak dlžník pohľadávku s príslušenstvom riadne a včas neplatí, alebo

porušípodmienky,uvedenéadohodnutévzmluveohypotekárnomúvere,záložnýveriteľmôžezaloženú
vec pri výkone svojho záložného práva predať za cenu určenú na verejnej dražbe. Teda záložca svoj
súhlas vyjadril podpisom záložnej zmluvy. Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene
záložcu zo zákona. K vzneseným námietkam uviedol, že doručovanie v procese dobrovoľnej dražby v
zmysle § 10 zákona o dobrovoľných dražbách, sa písomnosti doručujú poštou formou listovej zásielky

do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do
vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovane sa primerane použijú ustanovenia osobitného
predpisu. Podľa predložených dôkazov písomnosti zo strany žalovaných v 1. a 2. rade boli žalobcovi
doručované na adresu trvalého bydliska B. J. XXX. Zásielky sa vracali bez prevzatia. Žalobca neoznámil
žalovaným v 1. a 2. rade inú adresu, hoci podľa bodu 7.čl. VI úverovej zmluvy sa dlžník – žalobca

zaviazal písomne informovať banku o podstatných zmenách osobnej a ekonomickej povahy. Znalecký
posudok č. 79/2018 dražobník odoslal žalobcovi dňa 16.04.2018 a tiež bol doručený dňa 20.04.2018
švagrinej žalobcu, pani D. B., ktorej boli zverené kľúče od spornej nehnuteľnosti, bola prítomná pri
obhliadke nehnuteľnosti, ktorú odmietla opakovane sprístupniť. Sporná nehnuteľnosť už dlhé roky nie je
obývaná. Žalobca nedáva najavo, že by išlo o jeho obydlie. Tiež čo sa týka námietky žalobcu, že termín

obhliadky nebol určený, žalovaní zaujali stanovisko, že toto tvrdenie je nepravdivé, keďže v oznámení
o dražbe č. 005/2018 boli uvedené dva termíny obhliadky predmetu dražby, a to 12.06.2018 o 9.00 hod
a 26.06.2018 o 9.00 hod. Ďalšie obhliadky sa uskutočnili 09.08.2018 o 10.00 hod a 15.08.2018 o 10.00
hod., tak ako boli uvedené v oznámení o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo 04.07.2018. K námietke
žalobcu k spôsobu výkonu uviedol, že veriteľ mal možnosť výberu spôsobu uspokojenia aj výkonom

záložného práva a uspokojením pohľadávky formou dobrovoľnej dražby, ktorý nie je možné považovať
za neprimeraný zásah do vlastníckeho práva. Preto uplatňovanie práv veriteľa nemožno považovať
za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Považuje žalobu za účelovú, keďže žalobca až do úplne
záverečnej fázy nikdy v priebehu celého zmluvného vzťahu nespochybňoval, ani nenamietal žiadnunáležitosť uzatvorených zmlúv. Má za to, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie o neplatnosti
dražby, teda že by boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a zároveň bol dotknutý
subjekt ukrátený na svojich právach. Preto navrhol žalobcu zamietnuť.

3. Žalovaná 3/ (vydražiteľka) sa vyjadrila 04.03.2019 (č.l. 82) v tom smere, že sa stala vlastníčkou
dražobnej nehnuteľnosti na základe príklepu na opakovanej dobrovoľnej dražbe dňa 23.08.2018, o čom
svedčí Notárska zápisnica N 989/2018, Nz 27559/2018, NCRls 28108/2018 z 23.08.2021 - osvedčenie
o vykonaní dobrovoľnej dražby. Uviedla, že obmedzením práv ktoré nadobudla dobrovoľnou dražbou
je zo všetkých subjektov poškodená najviac, pretože nemôže užívať svoj majetok, ktorý nadobudla

dobromyseľne a na predmetnom majetku vzniká škoda. Preto navrhla žalobu zamietnuť.
4. Uznesením z 25.10.2021 (č.l. 618) bolo konanie voči OTP Banke Slovensko (pôvodne označený
ako žalovaný 1/), L. M. N. G. (pôvodne označená ako žalovaná 5/) D. L. F. N. (pôvodne označená ako
žalovaná 6/) zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti (dňa 21.09.2021). Obdobne v časti
konaniaourčenie,žeprechodvlastníckehoprávapredmetnýchnehnuteľnostínavydražiteľajeneplatné,
došlo k zastaveniu konania.

5. Vo veci súd prvej inštancie prvý krát rozhodol rozsudkom z 12.04.2022, pričom výrokom I. žalobu
zamietol a výrokom II. bol priznaný žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v plnom rozsahu.
6. Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/82/2022 - 768 z 26.04.2023 bolo rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušené a vrátené súdu na ďalšie konanie. V danom uznesení odvolací súd uviedol,

že úlohou súdu bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok na určenie neplatnosti dražby a
dôsledne sa zaoberať naplnením, resp. nenaplnením každého jednotlivého žalobcom uvádzaného
dôvodu neplatnosti dražby, a to jednak z hľadiska okolnosti, či boli porušené ustanovenia zákona a
jednak z hľadiska, či v okolnostiach danej veci išlo o také porušenie zákona, ktorým by bol žalobca
zároveň dotknutý na svojich právach. Taktiež preskúmať, či žalobca v čase doručovania oznámenia o

dobrovoľnejdražbezodňa18.5.2018aoznámenia oopakovanejdobrovoľnejdražbezodňa04.07.2018
mal evidovaný pobyt na doručovacej adrese.

7. Po vrátení veci, súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie. Vo veci bolo vykonané dokazovanie listinami
tvoriacimi obsah súdneho spisu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Zo zmluvy o hypotekárnom úvere z 15.07.2004 (č.l. 21) je zrejmé, že právny predchodca žalovaného
1/ ako veriteľ (banka) a žalobca uzavreli zmluvu o úvere, na základe žiadosti žalobcu z 08.07.2004,
o výške 728.000 Sk (24.165,17 Eur), za účelom rekonštrukcie rodinného domu, so 7,5% ročným
zmluvným úrokom. V článku II zmluvy bol obsah záložnej zmluvy na zabezpečenie hypotekárneho úveru

– nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. B. vo vlastníctve žalobcu. V článku IV bola dohodnutá výška
mesačnej splátky – 5.865 Sk (194,68 Eur) aj s rozpisom jednotlivých splátok. V článku V boli dohodnuté
poplatky. V úvodných ustanoveniach bol dlžník – žalobca označený trvalým bydlisko B. XXX. V zmysle
bodu 8. článku VI úverovej zmluvy dlžník bol povinný informovať banku o podstatných zmenách osobnej
a ekonomickej povahy a o prípadných nových záväzkoch všetkých spoludlžníkov.

9.Zozmluvyozriadenízáložnéhopráva(č.l.186)z15.07.2004jezrejmé,žeprávnypredchodcažalobcu
– banka, ako záložný veriteľ a žalobca, ako záložný dlžník uzavreli predmetnú zmluvu za zabezpečenie
pohľadávkyapríslušenstvabanky.Vbode8sizmluvnéstranydohodli,žeakdlžník(žalobca)pohľadávku
s príslušenstvom včas a riadne nesplatí, alebo poruší iné podmienky zmluvy o hypotekárnom úvere,
záložný veriteľ môže založenú vec predať, po predchádzajúcom písomnom upozornení dlžníka. V bode

12 je riadne uvedená zabezpečovaná pohľadávka veriteľa. V úvodných ustanoveniach mal dlžník –
žalobca uvedené trvalé bydlisko B. XXX.
10. Z výpisu LV č. XXX k.ú. B. (č.l. 14) k 11.10.2018 je zrejmé, že vlastníčkou v podiele 1/1 tam
zapísaných nehnuteľností je žalovaná 3/, ktoré nadobudla dobrovoľnou dražbou 23.08.2018. Pred týmto
zápisom bol vlastníkom nehnuteľnosti žalobca (č.l. 15, detto 191; k 15.07.2004), pričom v časti C listu

vlastníctva bola zapísaná ťarcha, spočívajúca v záložnom práve žalovaného 1/ zapísané pod č. V
2897/04. Tiež z výpisu z predmetného listu vlastníctva k 10.01.2018 (č.l. 180) je zrejmé, že žalobcovi
k vlastníctvu predmetnej nehnuteľnosti pribudli ďalšie ťarchy – záložné práva. Tiež bolo zaznamenané
začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom – B. Bankou formou dobrovoľnej dražby.
11. Z prehľadu zaplatených splátok žalobcom (č.l. 390) na hypotekárny úver, je zrejmé, že žalobca

zaplatil za obdobie od 3.08.2004 do 20.10.2004, necelých šesť splátok v celkovej sume 531,63 Eur,
z toho na istine 98,83 Eur, na zmluvných úrokoch 283,63 Eur, na poplatkoch 148,98 Eur a na úrokoch
z omeškania 0,18 Eur.12. Z prvej upomienky z 28.10.2004 je zrejmé, že žalobca bol bankou vyzvaný na zaplatenie
omeškanej splátky vo výške 4.761,16 Sk, ktorú mal zaplatiť najneskôr k 18.11.2004. Z druhej upomienky
z 10.12.2004 (č.l. 250) vyplýva, že banka opätovne vyzvala žalobcu na zaplatenie omeškanej splátky

aktuálne vo výške 10.842,71 Sk, ktorú mal zaplatiť najneskôr k 26.12.2004. Zároveň bol upozornený na
možnosť predčasného zosplatnenia úveru v súlade so znením čl. IV, resp. VII úverovej zmluvy. V oboch
prípadoch mal dlžník – žalobca uvedené trvalé bydlisko Ohrady 143.
13. Z výzvy na predčasné splatenie (č.l. 249) z 20.04.2005 je zrejmé, že banka vyhlásila predčasné
splatenie poskytnutého úveru, keďže žalobca napriek opakovaným upomienkam z 28.10.2004

a 10.12.2004 neuhradil zameškané splátky od 20.10.2004. K 20.05.2005 bola celková výška bankovej
pohľadávky 757.429,11 Sk (25.142,04 Eur), z toho na istine 725.022,62 Sk (24.066,34 eur), na
zmluvných úrokoch 29.240,35 Sk, na úrokoch z omeškania 126,14 Sk, na poplatkoch 855 Sk, na sume
štátneho príspevku 2.185 Sk. Z doručenky (č.l. 251) je zrejmé, že zásielka bola podaná 20.04.2005,
pričom odberná lehota uplynula. Dlžník – žalobca mal uvedené trvalé bydlisko B. XXX.
14. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva (č.l. 182, detto 330) zo 17.08.2009 je zrejmé,

že veriteľ – banka, právny predchodca žalovaného 1/ žalobcovi oznámil, že žalobca porušil zmluvu
o hypotekárnom úvere č. 91/3001/04HU zo 17.07.2004 riadnym a včasným nesplácaním poskytnutého
úveru, preto bol úver vyhlásený za predčasne splatný, pričom k 17.08.2009 je pohľadávka banky
v celkovej výške 36.697,75 Eur, z toho istina 24.066,34 Eur, úroky 8.777,34 Eur, úroky z omeškania
3.685,88 Eur, poplatky 168,19 Eur. Zároveň oznámila začatie výkonu záložného práva s povinnosťou

žalobcu strpieť výkon a byť súčinný. Z doručenky (č.l. 184, detto 332) je zrejmé, že listová zásielka bola
podaná 24.08.2009, žalobcova zásielka bola uložená na pošte (nečitateľná okrúhla pečiatka pošty), s
poznámkou adresát nepreberá v odbernej lehote, zásielka vrátená poštou 14.09.2009 a zásielka prijatá
veriteľom 16.09.2009. Dlžník – žalobca mal uvedené trvalé bydlisko B. XXX.
15. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1/2010 (č.l. 301, detto 341 v slovenčine; č.l. 210, detto 334 v

maďarčine)z30.07.2010jezrejmé,ževeriteľ–OTPbankaSlovenskoakopostupcapostúpilpohľadávku
postupníkovi – B. Faktoring Koverteléskezelo Zrt. V prílohe č. 2 k tejto zmluve pod por.číslom 53 je
riadne označená banková pohľadávka voči žalobcovi. Z listu (č.l. 391) z 18.03.2011, je zrejmé, že banka
oznámila postúpenie pohľadávky žalobcovi. Z doručenky (č.l. 392) je zrejmé podanie zásielky žalobcovi
25.03.2011, s poznámkou pošty – zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Zásielka vrátená odosielateľovi

20.04.2011. Dlžník – žalobca mal uvedené trvalé bydlisko B. XXX.

16. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky č. 51/2011 (č.l. 352, 363) z 20.04.2011 je zrejmé, že OTP
FaktoringKoverteléskezeloZrt.akopostupcapostúpilpohľadávkupostupníkovi–OTPFaktorSlovensko
s.r.o. V prílohe k tejto zmluve pod por.číslom 98663306 je riadne označená banková pohľadávka voči

žalobcovi. Z doručenky (č.l. 361) je zrejmé, že postupník oznámil postúpenie pohľadávky žalobcovi
podaním zásielky 14.06.2011, s poznámkou pošty – adresát neznámy, dátum vrátenia 16.06.2011.
Dlžník – žalobca mal uvedené trvalé bydlisko B. XXX.

17. Z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/70/2013 z 05.08.2013 (č.l. 121) je zrejmé, že žalobca

bol uznaný vinným pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, odsek 4 Trestného zákona
v znení neskorších právnych predpisov účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov so skúšobnou trojročnou dobou a povinnosť zaplatiť
poškodenej – OTP Faktoring Slovensko, IČO: 45 730 008 škodu vo výške 24.066,34 Eur. Zo skutkovej
časti rozsudku vyplýva, že žalobca dňa 08.07.2004 vylákal od B. O. P. úver, tým, že ho uviedol do

omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, uvedením nepravdivých údajov o čistom
mesačnom príjme a zamestnania, predložil nepravdivé faktúry týkajúce sa rekonštrukcie rodinného
domu, na základe predložených dokladov dňa 15.07.2004 v Nitre v pobočke poškodenej banky uzatvoril
ako dlžník zmluvu o hypotekárnom úvere č. 91/3001/04HU, pričom čerpal úver vo výške 728.000 Sk
(24.165,17 Eur) za účelom rekonštrukcie rodinného domu zapísaného na LV č. XXX, k.ú. B., okres

Dunajská Streda, ktorý sa zaviazal splácať po dobu 20 rokov s mesačnými splátkami vo výške 5.865 Sk
(194,68 Eur), ktorý ale nesplácal a tak spôsobil banke značnú škodu – 728.000 Sk (24.165,07 Eur). So
zvyškom nároku na náhradu škody (teda 98,73 Eur) bol poškodený (právny nástupca banky) odkázaný
na občianske súdne konanie.

18. Zo zápisnice o výsluchu vtedy obvineného žalobcu (č.l. 143) zo 04.04.2013 bolo zistené, že žalobca
v roku 2004 bol v zlej finančnej situácii, nemal žiaden príjem, vedel, že mu v banke hypotéku nedajú,
tak si pomohol inak. Kúpil falošné faktúry, ktoré následne predložil banke a následne mu bola schválená
hypotéka.Peniazezúveruvyčerpalazaplatilpármesačnýchsplátok.Keďsapeniazeminulianepodarilosa mu zamestnať, tak odišiel do zahraničia. Oľutoval, že banke predložil nepravé faktúry a že uviedol, že
je zamestnaný vo firme, kde nikdy nepracoval. Následne dal podnet na konanie o dohode o vine a treste.

19. Z vyhlásenia navrhovateľa dražby (č.l. 323, detto 424, 452) z 12.01.2018 je zrejmé označenie
dlžníka, predmet dražby vrátane tiarch, titul dražby – výšku a splatnosť pohľadávky k 10.01.2018;
splatnosť k 20.04.2005 vo výške 56.656,15 Eur, z tohto istina 24.066,34 Eur, úroky 24.389,83 Eur, úroky
z omeškania 8.199,98 Eur.
20.Zozmluvyovykonanídražby(č.l.317,detto415,448)z12.01.2018vyplýva,žedražobník–žalovaný

2/ a navrhovateľ dražby – právny predchodca žalovaného 1/ uzavreli túto zmluvu za účelom vykonania
dobrovoľnej dražby, pričom riadne uviedli predmet dražby ako aj vlastníka, minimálne prihodenie, dôvod
konania dražby, dlžníka – žalobcu, ako povinného, pohľadávku z hypotekárneho úveru, záložné právo,
zapísané ťarchy na predmete dražby. Dodatkom k tejto zmluve (č.l. 321, detto 428, 455) z 15.05.2018
zmluvné strany dohodli najnižšie podanie (14.200 Eur) a tiež možnosť licitátora znížiť sumu najnižšieho
podania (maximálne na 12.780 Eur).

21. Zo zmluvy o vykonaní opakovanej dražby (č.l. 326, detto 419) z 02.07.2018 vyplýva, že dražobník
– žalovaný 2/ a navrhovateľ dražby – právny predchodca žalovaného 1/ uzavreli túto zmluvu za účelom
vykonania opakovanej dobrovoľnej dražby, pričom riadne uviedli predmet dražby, najnižšie podanie
10.650 Eur, minimálne prihodenie, dôvod konania dražby, dlžníka – žalobcu, ako povinného, pohľadávku
z hypotekárneho úveru, záložné právo, zapísané ťarchy na predmete dražby.

22. Z fotodokumentácie (č.l. 51 – 53) sú zrejmé náhľady na predmet dražby – rodinný dom. Z nich
vyplýva, že sa jednalo o zarastený dvojpodlažný rodinný dom, evidentne neobývaný, v pôvodnom stave,
vhodnom na rekonštrukciu, poschodie - podkrovie je rozostavané.
23. Zo znaleckého posudku č. 79/2018 vypracovaného 10.04.2018 (č.l. 55) Q. K. B., znalcom
v odbore stavebníctvo, odvetia pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľnosti, na základe objednávky

žalovaného 2/ ohodnotil predmet dražby na 14.200 Eur.
24. Listom zo 16.04.2018 (č.l. 145) bol žalovaným 2/ zasielaný žalobcovi znalecký posudok č. 79/2018.
Z doručenky (č.l. 146) je zrejmé, že žalobca zásielku neprevzal, s poznámkou adresát neznámy
z 19.04.2018. Z podacieho lístka (č.l. 148) je zrejmé, že žalovaný 2/ podal zásielku žalobcovi 17.04.2018.
Dlžník – žalobca mal uvedenú doručovaciu adresu B. XXX. Obdobne aj zástupkyni žalobcu bol zasielaný

znalecký posudok (č.l. 149), v zmysle doručenky dňa 20.04.2018 (č.l. 150).
25. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. 005/2018 zo 16.05.2018 (č.l. 16, detto 131, 151) je
zrejmé, že dražobník – žalovaný 2/ oznámil dátum konania (prvej) dražby na 28.06.2018 na
základe návrhu navrhovateľa dražby, zároveň bol určený predmet dražby, spôsob stanovenia ceny
predmetu dražby, najnižšie podanie a minimálne prihodenie, dražobnú zábezpeku, spôsob úhrady

ceny dosiahnutej vydražením, obhliadku predmetu dražby – 12.06.2018, nadobudnutie vlastníctva,
podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, označenie notára a poučenie.
26. Z podacieho hárku (č.l. 144) je zrejmé, že bola podaná listová zásielka (oznámenie o dobrovoľnej
dražbe) žalobcovi dňa 18.05.2018 na jeho adresu B. XXX. Z doručenky (č.l. 158) je zrejmé, že žalobca
zásielku s poštovou podacou pečiatkou z 18.05.2018 neprevzal, s poznámkou adresát neznámy, (č.l.

159) vrátené 24.05.2018.
27. Zo zápisnice z 1. obhliadky predmetu dražby (č.l. 160) z 12.06.2018 je zrejmé, že žalovaný
2/ dražobník v zápisnici uviedol miesto, dátum a čas obhliadky, predmet dražby, zúčastnené osoby
na obhliadke; objekt bol označený páskou dražba a vyvesené oznámenie o dobrovoľnej dražbe.
V poznámke uvedené, že bola prítomná zástupkyňa žalobcu, ktorá uviedla, že disponuje kľúčmi od

predmetu dražby, no nehnuteľnosť nesprístupnila, vyhlásila, že spraví všetko, aby nehnuteľnosť získala
do osobného vlastníctva a ešte počas obhliadky odstránila z objektu vyvesené oznámenie a pásku
dražba.
28. Z notárskej zápisnice z 23.06.2018 (č.l. 126) je zrejmé osvedčenie vykonanej dobrovoľnej dražby,
kde navrhovateľom dobrovoľnej dražby bol právny predchodca žalovaného 1/, dražobníkom žalovaný 2/.

Bol riadne uvádzaný predmet dražby, jeho vlastník a tiež záväzky vlastníka – exekučné tituly. Predmet
dražby však nebol vydražený, pretože žiaden účastník dobrovoľnej dražby neurobil ani najnižšie podanie
(12.780 Eur).
29. Zo zápisnice z 2. obhliadky predmetu dražby (č.l. 162) z 26.06.2018 je zrejmé, že žalovaný
2/ dražobník v zápisnici uviedol miesto, dátum a čas obhliadky, predmet dražby, zúčastnené osoby

na obhliadke; objekt nesprístupnený, prítomná zástupkyňa žalobcu uviedla, že disponuje kľúčmi od
predmetu dražby, ale neposkytla súčinnosť z dôvodu, že to chcú riešiť a nadobudnúť v rámci rodiny ona
spolu s manželom.30. Z fotodokumentácie (č.l. 507 – 509) sú zrejmé označenia miesta konania predmetu dražby, zreteľný
viditeľný nápis dražba na opustenom rodinnom dome spolu s oznámením o dobrovoľnej dražbe.

31. Z oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe č. 005/2018 zo 04.07.2018 (č.l. 42, detto 167) je
zrejmé, že dražobník – žalovaný 2/ oznámil dátum konania (opakovanej) dražby na 23.08.2018 na
základe návrhu navrhovateľa dražby – žalovaný 1/, zároveň bol určený predmet dražby, ťarchy na
nehnuteľnosti – exekučné tituly a záložné práva, spôsob stanovenia ceny predmetu dražby, najnižšie
podanie a minimálne prihodenie, dražobnú zábezpeku, spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením,

obhliadku predmetu dražby – 15.08.2018, podmienky nadobudnutia vlastníctva, podmienky odovzdania
predmetu dražby vydražiteľovi, označenie notára a poučenie.
32. Z podacieho hárku (č.l. 164) je zrejmé, že bola podaná listová zásielka žalobcovi dňa 11.07.2018 na
jeho adresu B. XXX. Z doručenky (č.l. 165) je zrejmé, že žalobca zásielku s poštovou podacou pečiatkou
z 11.07.2018 neprevzal, s poznámkou adresát neznámy.
33. Zo zápisnice z obhliadky predmetu dražby (označenej tiež ako 1.) (č.l. 174, detto 178) z 09.08.2018

je zrejmé, že žalovaný 2/ dražobník v zápisnici uviedol miesto, dátum a čas obhliadky, predmet
dražby, zúčastnené osoby na obhliadke; objekt bol označený páskou dražba a vyvesené oznámenie
o dobrovoľnej dražbe. V poznámke uvedené, že bola prítomná zástupkyňa žalobcu, nesprístupnila
nehnuteľnosť, vyhlásila, že na opakovanú dražbu majú zasa pripravený iný scenár marenia dobrovoľnej
dražby, vyhlásila, že nesprístupní predmet dražby, počas I. obhliadky odstránila z objektu vyvesené

oznámenie o dobrovoľnej dražby a pásku dražba (video CD príloha).
34. Zo zápisnice z obhliadky predmetu dražby (označenej tiež ako 2.) (č.l. 176) z 15.08.2018 je zrejmé,
že žalovaný 2/ dražobník v zápisnici uviedol miesto, dátum a čas obhliadky, predmet dražby, zúčastnené
osoby na obhliadke. V poznámke uvedené, že bola prítomná zástupkyňa žalobcu, nesprístupnila
nehnuteľnosť, vyhlásila, že objekt nesprístupní napriek výzvam, tvrdí, že má predkupné právo a dražba

je nezákonná.
35. Z notárskej zápisnice z 23.08.2018 (č.l. 35) je zrejmé osvedčenie vykonanej opakovanej dobrovoľnej
dražby, kde navrhovateľom dobrovoľnej dražby bol právny predchodca žalovaného 1/, dražobníkom
žalovaný 2/. Bol riadne uvádzaný predmet dražby, jeho vlastník a tiež záväzky vlastníka – exekučné
tituly. Cena dosiahnutá vydražením bola 18.650 Eur, vydražiteľkou sa stala žalovaná 3/.

36. Z lustrácie v registri obyvateľov (č.l. 283) je zrejmé, že žalobca bol prihlásený k trvalému pobytu
od 26.11.2018 na D. A. XX/XXX, B.. Tiež z listu z 27.08.2020 (č.l. 463) sa prostredníctvom zástupkyne
žalobca vyjadril, že má túto jedinú adresu, a to adresu trvalého pobytu: A. XXX, B.. Z potvrdenia (č.l.
517) je zrejmé, že žalobca mal evidovaný prechodný pobyt v Slovinsku od 04.11.2019 do 31.12.2019,
pričom trvalý pobyt má A. XXX, B.. Zároveň z pracovnej zmluvy (predĺženie pracovnej zmluvy) (č.l. 525)

je zrejmé, že žalobca pracoval v Slovinsku od 01.08.2017 do 31.12.2019, pričom nastúpil 01.03.2015,
ako vodič.

37. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, Centrálne pracovisko registra
z 11.08.2023 (č.l. 800) na žiadosť súdu potvrdilo, že žalobca mal trvalý pobyt na A. XXX/XX, B. od

18.05.2018 do 04.07.2018 s dátumom platnosti od 13.10.1976 do ukončenia platnosti 22.11.2018.
Následne od 26.11.2018 je opäť dátum začiatku platnosti.

38. Z čestných prehlásení (v počte 5, č.l. 828 – 832) všetky spísané od 20.10.2023 do 30.01.2024
vyplýva, že sa tam podpísaný občan 28.06.2018 zúčastnil dražby rodinného domu žalobcu, pričom

dosvedčujú, že počuli vyjadrenie E. M. C., ktorým sa dožalovala zapísať do zápisnice premlčanie dlhu,
ktorý v čase konania dražby bol už premlčaný. Zapisovateľka notárskeho úradu odmietla čokoľvek
zapísať, čo chcela nadiktovať do zápisnice E. M. C..
39. Zo žiadosti o poskytnutie pomoci (č.l. 850) je zrejmé, že zástupkyňa žalobcu požiadala Občianske
združenie Centrum správnej pomoci o poskytnutie prednáíšky – dobrovoľná dražba 28.06.2018,

Špitálska 61, Osobne; dobrovoľná dražba bola neúspešná lebo neurobil podanie. Podpísané 28.06.2018
pani B.. Na žiadosti nebola označená žiadosť o zastúpenie.
40. Z listu právneho predchodcu žalovaného 1/ (č.l. 851) zo 07.08.2013 je zrejmé, že žalobcovi bol
opätovne zaslaný splátkový kalendár, nakoľko na verejnom zasadnutí pri schvaľovaní dohody o vine
a treste prehlásil, že splátkový kalendár stratil. Zároveň bol požiadaný o zaplatenie chýbajúcich splátok

za jún a júl 2013 do konca roka 2013, pričom ostatné splátky mal zaplatiť v zmysle splátkového
kalendára. Uvedený list mu bol doručovaný do Slovinska.
Následne súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:41. Podľa § 137 písm. d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o d) určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

42. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

43. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

44. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

45. Podľa § 151b ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (1) záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu,
alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v
písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. (2) V zmluve o zriadení
záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. (3) V zmluve o

zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak
zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

46. Podľa § 151j ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (1) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu

záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu
podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Ak pohľadávka
zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo
domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná.

47. Podľa § 151l ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (1) Začatie výkonu záložného práva je záložný
veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou
záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu
záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom

oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo
sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. (2) Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie
záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám,
ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu
okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal

výkon záložného práva. (3) Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne
vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. (4) Ak je záložné právo zapísané
v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu
záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí
v katastri nehnuteľností.

48.Podľa§2písm.a)zákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchaodoplnenízákonaSlovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, (ďalej len „ZoDD“) na účely tohto zákona sa rozumie a) dražbou verejné konanie, ktorého
účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu

navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred
určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku,
prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré
bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

45. Podľa § 7 ods. 2 ZoDD navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné
dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a
splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).46. Podľa § 10 ods. 1 ZoDD (účinného v čase konania dražby, v znení novely 315/2016 Z.z.) písomnosti
sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné,
doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie

sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

47. Podľa § 11 ods. 1 ZoDD miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po
dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

48. Podľa § 12 ods. 1 až 6 ZoDD (1) Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej
hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu
pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej
správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania
dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva
alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. (2) Vlastník predmetu

dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej
výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu
dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci,
pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. (3) Ak osoba, ktorá má predmet dražby v
držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných

údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. (4) Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle
vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. (5)
Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku
podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať
vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne

vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby
písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí
dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. (6) Na
účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým
bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

49. Podľa § 16 ods. 2 ZoDD Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa
dražby,dražobníka,predmetudražby,najnižšiepodanie,predpokladanénákladydražbyavýškuodmeny
dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou
zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).

50. Podľa § 16 ods. 6 ZoDD Vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom
dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu,12b) najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica

hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie
podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má
dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu,12b) určenej znaleckým posudkom a v ostatných
prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom.

51. Podľa § 17 ods. 5 písm. a) a ods. 7 ZoDD (5 písm. a) v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až
4 (30 dní) zašle dražobník oznámenie o dražbe a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa,
vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa. (7) Oznámenie o dražbe
spolu s dodatkami (§ 18) je dražobník povinný pred začatím dražby vyvesiť vo verejne prístupnej časti

objektu, v ktorom sa dražba koná.

52. Podľa § 21 ods. 2, 4 a 6 ZoDD v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli
porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa

neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so
spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník
predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je
možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby budeneplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). (4) Účastníkmi súdneho konania
o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci
vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. (6) Neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu

oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým
istým dražobníkom na tom istom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá
má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby.

53. Podľa § 22 ZoDD Opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej

dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával
predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená
vydražiteľom;dražobníkvtomprípadenemusízaisťovaťnovýodhadpredmetudražby,akmákdispozícii
odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby
musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o
zmarení dražby.

54. Podľa § 37 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je
jeho význam nepochybný.

55. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

56. Osobitný typ žaloby, ktorou sa môže osoba dotknutá na svojich právach domáhať na súde určenia

neplatnosti dobrovoľnej dražby, upravuje § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. Ide o inštitút právnej
ochranyprotidobrovoľnejdražbe,ktorýmôžuuplatniťosobyňoudotknutéakojedinýprostriedoknápravy
a ochrany práva na zvrátenie výsledku dobrovoľnej dražby. Dražba je neplatná len za predpokladu,
že na základe podanej žaloby o tom rozhodol rozsudkom súd a určil dražbu za neplatnú. Jedným z
dôvodov, pre ktorý je možné uplatniť žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je porušenie

ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Zákon výslovne neustanovuje, ktoré jeho ustanovenia
majú takú povahu, že ich porušenie má za následok neplatnosť dražby. Upravuje len prípady, v ktorých
nie je možné vysloviť neplatnosť dražby (§ 21 ods. 6 zákona č. 527/2022 Z.z.).

57. Keďže ide o jediný prostriedok procesnej ochrany dotknutej osoby a iné dôvody, ktoré by

neumožňovali vysloviť neplatnosť dražby titulom porušenia zákona alebo titulom iných skutočností,
zákon neuvádza, treba v tomto smere zvoliť skôr extenzívny výklad. K úspešnosti žaloby o určenie
neplatnosti dražby ale nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení zákona. Predpokladom
úspechu takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň žalujúca strana aj
reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia zákona a vznikom ujmy

na právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť. To znamená, že pre úspešnosť žaloby
o určenie neplatnosti dražby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musia byť kumulatívne
splnené dva predpoklady a to, že boli porušené ustanovenia tohto zákona, a že žalujúca osoba bola
práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach. Povinnosť tvrdenia a dôkazné
bremeno v spore o neplatnosť dražby zaťažuje žalujúcu stranu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa

28. augusta 2020, sp. zn. 6Cdo/66/2019).

58. V tomto spore sa žalobca domáhal voči žalovaným určenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej
dražby, konanej 23.08.2018. Ako vyplýva z notárskej zápisnice N989/2018, Nz 27559/2018, NCRIs
28108/2018, ktorou bol osvedčený priebeh tejto opakovanej dobrovoľnej dražby, bol ten, že predmetné

nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby, ktorých vlastníkom bol žalobca v celosti a jeho cena zistená
znaleckýmposudkomč.79/2018(bod23odôvodnenia)vovýške14.200Eurvydražilažalovaná3/cenou
dosiahnutou vydražením vo výške 18.650 Eur (bod 35 odôvodnenia).

59. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná včas, t.j. do

troch mesiacov odo dňa príklepu 23.08.2018 (podanie žaloby na súd 22.11.2018) a je daný aj okruh strán
sporu vymedzený v § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách. Prípustnosť žaloby vyplýva priamo z
§ 137 písm. d) C.s.p. v spojení s § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. O neplatnosti dobrovoľnej
dražby možno rozhodnúť len ak nebola uskutočnená v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách,pričom podľa názoru súdu žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že
boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, a v dôsledku týchto porušení žalobca bol
dotknutý na svojich právach. Žalobca namietol niekoľko porušení ustanovení zákona o dobrovoľných

dražbách, avšak neuviedol vznik ujmy na právach žalobcu v dôsledku týchto porušení.

60. Žalobca spochybnil inštitút dobrovoľnej dražby ako taký. Totiž v žalobe uviedol, že žalobcovi bolo
scudzené vlastníctvo bez jeho súhlasu. Súd v tomto smere však musí uviesť, že inštitút záložného práva
a inštitút dobrovoľnej dražby sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Záložné právo slúži

na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo-
právneho vzťahu. Záložné právo má k záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu; vznik a
trvanie záložného práva súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou; záložné právo plní zabezpečovaciu a
uhradzovaciu funkciu. Založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa splnením svojho
záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzuje pri nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia
sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohy, ak jeho

pohľadávka nebude riadne splnená. Záložné právo upravené v Občianskom zákonníku je legitímny
právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Uvedené právne normy
neboli konštatované ako rozporné s Ústavou Slovenskej republiky, nemožno preto zakázať žalovanému
1/ výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, keďže toto právo bolo zriadené v zmysle zákona,
na základe záložnej zmluvy. Dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ,

ktorým je plnenie uhradzovacej funkcie záložného práva, teda ju možno považovať za primerané a
legitímne opatrenie.

61. Nie je sporným, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného 1/ bola uzatvorená
Zmluva o hypotekárnom úvere č. XX/XXXX/XXXX z 15.07.2004 (ďalej len „zmluva“) spolu so zmluvou

o zriadení záložného práva zo dňa 15.07.2004 (ďalej len „záložná zmluva“). Pohľadávka zo zmluvy
bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. B. vo vlastníctve
žalobcu. Uvedená zmluva sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje
za „absolútny obchod“, t.j. na tento právny vzťah bolo potrebné primárne aplikovať ustanovenia
tretej časti Obchodného zákonníka. Zároveň sa na tento zmluvný vzťah vzťahuje aj zákonná úprava

spotrebiteľských zmlúv, t.j. ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také. V danom prípade súd nemal pochybnosti,
že úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného 1/ je zmluvou
spotrebiteľskou, nejedná sa však o spotrebiteľský úver a nie je možné aplikovať na tento zmluvný vzťah
ustanovenia § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného v čase

uzatvoreniaúverovejzmluvy),atovzhľadomnacharakterposkytnutéhoúveru–hypotekárnyúver,akoaj
na skutočnosť, že úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, ktorého lehota splatnosti
bola viac ako desať rokov.

62. Na základe úverovej zmluvy (č.l. 21) medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom

žalovaného 1/ ako veriteľom sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky
v stanovenej výške a dlžník sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Obchodný
zákonník podstatnými časťami zmluvy o úvere stanovuje určenie subjektov (veriteľa a dlžníka), určenie
poskytovaných peňažných prostriedkov, čo do čiastky a meny a záväzok dlžníka, že poskytnuté peňažné
prostriedky vráti a zaplatí úroky. Po preskúmaní listinných dôkazov doložených zo strany žalobcov súd

dospel k záveru, že v zmluve je určitým aj jasným spôsobom uvedené, že žalobca čerpal úver, zmluvu
podpísal slobodne, vážne, je určitá a zrozumiteľná, a preto súd nevzhliadol neplatnosť tohto právneho
úkonu s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere obsahovala
všetky zákonom predpísané náležitosti.

63. Ďalej žalobca namietol aj platnosť úverovej zmluvy, pričom k bližšej špecifikácii tejto námietky
nedošlo. Podľa súdu úverová zmluva má jednoznačne určené náležitosti v zmysle § 497 Obchodného
zákonníka, teda povinnosť veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver a povinnosť dlžníka úver vrátiť spolu
s príslušenstvom. Neskôr došlo aj k námietke, že uzavretá úverová zmluva obsahuje viacero
neprijateľných zmluvných podmienok, čo spôsobuje jej neplatnosť a zároveň spôsobuje aj neplatnosť

záložnej zmluvy. Opäť nedošlo ku konkretizácii. Podstatné je však to, že žalobca doposiaľ nenamietal
podmienky poskytnutia úveru. Navyše sám sa v trestnom konaní priznal, že na získanie úveru predložil
falošné dokumenty a keď sa mu minuli peniaze, odišiel do zahraničia. Za uvedené konanie aj bol
odsúdený a bola mu uložená povinnosť zaplatiť veriteľovi vyčíslenú istinu. Predmetné rozhodnutie sastalo aj vykonateľným exekučným titulom. Až v priebehu prejednávaného konania, prostredníctvom
svojej zástupkyne podal námietky.

64. Žalobca tiež namietal, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Súd tieto námietky žalobcu
vyhodnotil na účely neplatnosti dražby ako nedôvodné. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
neprijateľná podmienka nevedie k následku vo forme neplatnosti celého právneho úkonu. Neprijateľné
podmienky majú charakter dojednaní vedľajších (t.j. nie podstatných, existencia ktorých podmieňuje
platnosť zmluvy) a nespôsobujú neplatnosť zmluvy. Zároveň z hľadiska neplatnosti niektorej z

neprijateľných podmienok uvedených v § 53 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľskej zmluve je možné
aplikovať § 41 Občianskeho zákonníka o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. V žiadnom prípade
však neprijateľné podmienky úverovej zmluvy nespôsobujú neplatnosť vykonanej dražby ako takej.

65. Žalobca tiež vzniesol námietku neprijateľnej podmienky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k)
Občianskeho zákonníka, z čoho dôvodil, že je výkon záložného práva neplatný. Opäť súd sa venoval

aj tejto námietke, pričom však z vykonaného dokazovania nebolo zistené, že by nástupca pôvodného
veriteľa požadoval od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu
ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

66. Žalobca tiež namietol, že začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nebolo medzi

stranami dohodnuté. Záložný veriteľ realizoval výkon záložného práva na základe § 151a Občianskeho
zákonníka, nakoľko pohľadávka dlžníka nebola včas a riadne splnená. Podstatou dobrovoľnej dražby v
zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu,
pričom platí, že vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci. Občiansky
zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša

možnosť pre záložného veriteľa na základe § 151j ods.1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka dlžníka
nie je včas a riadne splnená, speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje
ako zástupca záložcu. Uvedené oprávnenie vyplýva priamo z § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého pri výkone dražby záložný veriteľ koná v mene záložcu. Vzhľadom na uvedené sa
dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý uzatvorením záložnej zmluvy

(viď bod 9 odôvodnenia) dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom
regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách).

67. Žalobca v konaní namietal, že záložná zmluva trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť.
Ohľadne namietanej neplatnosti záložnej zmluvy súd uvádza, že neboli špecifikované dôvody, ktoré

by údajnú neplatnosť záložnej zmluvy mali spôsobovať. Žalobca ani nešpecifikoval ani len časti
záložnej zmluvy, ktoré by mali byť pre vadnosť neplatné. Súd podrobil aj záložnú zmluvu prieskumu
ohľadne jej základných náležitostí, pričom zistil, že obsahuje náležitosti podľa § 151a Občianskeho
zákonníka, jasne sú vymedzené strany, a to záložný veriteľ a záložca, pohľadávka, pre ktorú je zriadená
zmluva (zabezpečovaná pohľadávka), predmet záložného práva (záloh), z ktorého bude pohľadávka

uspokojená. Predmet záložného práva je zároveň riadne špecifikovaný v súlade s príslušnými LV č. XXX,
k.ú Ohrady. Navyše záloh bol primeraný k zabezpečovanej pohľadávke. Zabezpečovaná pohľadávka
v zmysle úverovej zmluvy bola vo výške 46.719 Eur, keďže zmluvné strany mali dohodnuté 239 splátok
po 5.865 Sk a poslednú 240.splátku vo výške 5.709,10 Sk. Nebol tak zistený žiaden nedostatok záložnej
zmluvy, ktorý by spôsoboval jej neplatnosť.

68. Žalobca napadol aj návrh na vklad záložného práva, z dôvodu uvedenia chybného rodného čísla
ako je uvedené v zmluve o hypotekárnom úvere. Takáto skutočnosť však nespôsobuje neplatnosť danej
listiny a už vôbec nie úverovej zmluvy ani záložnej zmluvy, a ani samotnej dražby.

69. Z vykonaného dokazovania je zrejmý a nesporný fakt, že žalobca nesplácal úver riadne a
včas, totiž žalobca po čerpaní úveru uhradil v splátkach len 531,63 Eur, preto právny predchodca
žalovaného 1/ pristúpil k predčasnej splatnosti úveru. Medzitým bol žalobca aj právoplatne odsúdený
za úverový podvod (viď bod 17 odôvodnenia), pričom mu bola uložená povinnosť zaplatiť poškodenej
– OTP Faktoring Slovensko, IČO: 45 730 008 škodu vo výške 24.066,34 Eur (teraz právnemu

nástupcovi – žalovanému 1/). Pričom toto trestné rozhodnutie je riadnym vykonateľným rozhodnutím.
Po právoplatnom odsúdení žalobca zaplatil len 2.160 Eur. V zmysle § 110 ods. 1 prvej vety Občianskeho
zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, premlčuje sa za desať rokov odo
dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Dané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 05.08.2013.Teda neobstojí tvrdenia žalobcu, že pohľadávka je premlčaná. Navyše v zmysle ustanovenia § 151j
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je pohľadávka zabezpečená záložným právom a nie je riadne a včas
splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je

zabezpečená pohľadávka premlčaná. Z uvedeného je potom zrejmé, že vykonateľná pohľadávka nie
je premlčaná.

70. Tu tiež zástupkyňa žalobcu namietala, že pri obhliadke nehnuteľnosti bola vznesená námietka
premlčania. Bolo však zistené, že žalobca sám sa nikdy riadne nezaujímal o svoje povinnosti, ani

v prípade oznámenia výkonu dražby. Svedčí o tom aj skutočnosť, že počas trestného konania si dohodol
splátkový kalendár, v čase rozhodnutia o trestnej veci uviedol, že splátkový kalendár stratil. Následne
mu bolo vyhovené, a opäť mu veriteľ zaslal splátkový kalendár aj s predĺžením lehôt nezaplatených
splátok. Avšak ani túto výhodu poskytnutú veriteľom neplnil. Navyše osoby prítomné pri obhliadke
ani nedisponovali plnou mocou žalobcu. A koniec koncov žalobca ani námietku premlčania na súde
nevzniesol pred konaním dražby. Preto takáto námietka žalobcu nemohla ovplyvniť platnosť dražby

a súd na ňu ani nemohol prihliadnuť v tomto štádiu konania.

71. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 ZoDD nebolo možné dražiť nehnuteľnosť, ak hodnota pohľadávky
bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného
práva neprevýšila 2 000 Eur. V predmetnej veci však bolo zistené, že hodnota pohľadávky bez

príslušenstva k tomuto dňu bola vo výške 24.066,34 Eur.

72. Pokiaľ žalobca spochybnil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, v tejto súvislosti súd poukazuje
na závery rozhodovacej praxe súdov, podľa ktorých platí, že ani nesprávne vyčíslenie pohľadávky
uplatňovanej v dražbe, za ktoré zodpovedá navrhovateľ dražby, by bez ďalšieho neznamenalo aj dôvod

na vyslovenie neplatnosti dražby (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/208/2013 zo dňa
29.5.2014). Ako doplnil aj Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 9Co/159/2019 z 31.3.2020 „uvedenie
nesprávnej výšky pohľadávky vo vyhlásení záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky
nemôžezaložiťneplatnosťdražby,nakoľkoúvernebolvcelostisplatenýazáložnýveriteľnavrholdražbu,
pričom z ceny vydraženej nehnuteľnosti, ktorú uhradil dražiteľ bola pohľadávka veriteľa – navrhovateľa

dražby uspokojená, nemohlo teda ani uvedením (prípadnej) nesprávnej výšky pohľadávky dôjsť k
žiadnemu zásahu do práv žalobcov.“. Naviac, v posudzovanej veci nedošlo k porušeniu ani tohto
ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, pretože žalovaný 1. si splnil svoju povinnosť podľa ust. §
7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a urobil vyhlásenie z 12.01.2018, že predmet dražby je možné
dražiť a o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú dražbu navrhol (viď odôvodnenie bod 19).

73. K námietke nedoručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva a oznámení o dobrovoľnej
dražbe súd poukazuje na bod 14 odôvodnenia. Pokiaľ teda žalobca tiež namietal, že mu nebolo
oznámené začatie výkonu záložného práva, táto námietka bola v konaní vyvrátená doložením
oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo 17.08.2009 spolu s doručenkou.

74. Podľa § 10 ods. 1 ZoDD (účinného v čase konania dražby, v znení novely 315/2016 Z.z.) písomnosti
sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné,
doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie
sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

75. Teda k námietke žalobcu o porušení § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaným 2/
nedoručením oznámenia o začatí výkonu záložného práva súd uvádza, že vykonaným dokazovaním
bolopreukázanéopakovanédoručenieoznámeniaozačatívýkonuzáložnéhoprávažalobcovinaadresu
jeho trvalého pobytu B. XXX (viď odôvodnenie bod 14).

76. Veriteľ – banka, právny predchodca žalovaného 1/ žalobcovi oznámil začatie výkonu záložného
práva(viďbod14odôvodnenia)listomzo17.08.2009,spovinnosťoužalobcustrpieťvýkonabyťsúčinný.
Predmetné oznámenie bolo podané 19.08.2009, dňom 24.08.2009 bola uložená zásielka a žalobca
si neprebral zásielku v odbernej lehote. Následne bola zásielka vrátená poštou 14.09.2009 a prijatá

veriteľom 16.09.2009.

77. Podľa § 47 ods. 2 OSP (platného v čase doručovania) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa
má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodnýmspôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak
zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne
obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia

nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o
tom nedozvedel.

78. Žalobca si tieto písomnosti neprevzal, hoci nemal evidovanú inú adresu pobytu, na ktorú by
mu bolo možné doručovať zásielky. Nepreukázal, že sa nezdržiaval na adrese trvalého pobytu, hoc

uvedená povinnosť mu vyplývala z úverovej zmluvy, teda mal tak vytvorenú objektívnu možnosť
prevziať resp. oboznámiť sa s obsahom doručovaných zásielok. Preto súd uzavrel, že došlo
k fikcii doručenia 16.09.2009 v zmysle § 47 CSP a nedošlo ani k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z
ust. § 151l ods. 1 OZ.

79. Žalobca tvrdil, že sa dlhodobo mal zdržiavať v cudzine, najmä v Slovinsku, kde mal pracovať, avšak

nepreukázal, že by veriteľovi novú svoju doručovaciu adresu nahlasoval, ani že by sa mimo svojho
administratívne nahláseného trvalého pobytu trvalo zdržiaval. Žalobca mal evidovaný prechodný pobyt
v Slovinsku od 04.11.2019 do 31.12.2019, pričom trvalý pobyt E. A. XXX, B.. Zároveň z predloženej
pracovnej zmluvy (predĺženie pracovnej zmluvy) (č.l. 525) je zrejmé, že žalobca pracoval v Slovinsku od
01.08.2017do31.12.2019,pričomnastúpil01.03.2015,akovodič.Tiežzregistraobyvateľstvavyplynulo,

že žalobca mal trvalý pobyt na A. XXX/XX, B. od 18.05.2018 do 04.07.2018 s dátumom platnosti od
13.10.1976doukončeniaplatnosti22.11.2018,následneod26.11.2018jeopäťdátumzačiatkuplatnosti.
Z toho vyplýva, že nemal evidovaný trvalý pobyt od 23.11.2018 do 25.11.2018, v žiadnom prípade však
z týchto listín nie je možné dospieť k záveru, že by nemal možnosť prevziať doručované listiny z adresy,
ktorú sám uviedol ako doručovaciu, a ktorá aj vyplývala z registra obyvateľstva.

80. Tvrdenie žalobcu, že dražobná spoločnosť disponovala jeho adresou, a že mu zámerne nezasielala
zásielky, ani znalecký posudok preto neobstojí. Je na každého zodpovednosti, akú adresu uvedenie
ako doručovaciu a pre prípad zmeny tejto adresy, je tiež na jeho zodpovednosti svoju novú doručovaciu
adresu riadne nahlásiť. V opačnom prípade sa vystavuje reálnemu nedoručeniu zásielky, čo však nie je

možné pripísať na margo odosielateľa, v tomto prípade veriteľa, alebo aj dražobníka.

81. Pre doručovanie ďalších písomností platil už nový procesný predpis – civilný sporový poriadok.

82. Podľa § 111 ods. 3 CSP, (3) Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť

sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o
tom nedozvie. V zmysle uvedeného potom platí ustanovenie § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak adresát
neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v
registri obyvateľov Slovenskej republiky.

83. V zmysle § 11 ZoDD nemôže byť obmedzená možnosť účasti na dražbe. Dražobník bol povinný
najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej
dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli11b) v časti určenej pre obec, na
ktorej území sa predmet dražby nachádza. Tiež rovnakej lehote mal zverejniť oznámenie o dražbe aj v
periodickej tlači, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej

dražby.

84. Tu súd musí konštatovať, že dražobník nepreukázal, že by naplnil 15 dňové zverejnenie oznámenia
o dražbe, resp. opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce. Avšak z vyjadrenia zástupkyne žalobcu
vyplýva, že sama sa dozvedela o dražbe, ako aj jej rodina z novín. Z toho súd usudzuje, že oznámenie

o dražbe v periodickej tlači dražiteľ splnil.

85. Tiež bolo povinnosťou dražobníka umiestniť na predmet dražby najmenej 15 dní pred konaním
dražby na viditeľné miesto na predmet dražby oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej
dražbe. Pričom vlastník predmetu dražby bol povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia.

86. V tomto smere nebolo ani tvrdené, že by táto lehota nemala byť splnená. S určitosťou možno
konštatovať, že počas dražby boli splnené podmienky v tomto smere, avšak či bola naplnená aj 15 dňová
lehota o tom vyjadrenia žalovaných mlčia, keďže žalobca nespochybňoval túto skutočnosť.87. Súd však zastáva názor, že ani neoznačenie predmetu dražby po dobu 15 dní pred výkonom
dražbynemôžespôsobovaťneplatnosťsamotnejdražby,najmäaksúčasneniejepreukázanákonkrétna

súvislosť medzi porušením ustanovenia a ujmou na právach žalobcu.

88. V tejto súvislosti tiež žalobca vytkol, že samotná dražba nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci B. sa
konalavBratislave,naŠpitálskej61,3.poschodiemiestnosťč.4o12.00hod.Avšaksazačalo12.03hod,
a to v neprítomnosti žalobcu. V danej veci predmetom dražby boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v obci

B., vzdialenej od miesta dražby 55 km, čo nemožno považovať za tak vzdialené miesto, v dôsledku čoho
bydošlokobmedzeniumožnostiúčastinadražbepotenciálnymzáujemcomopredmetdražby.Dopravné
spojenie medzi týmito miestami je z časového hľadiska prijateľné (cesta autom trvá okolo 50 minút) a
zároveň je zvýšená dostupnosť aj zo vzdialenejších častí krajiny, vzhľadom na vlakové či autobusové
spoje. Napokon dražby sa zúčastnili niekoľkí záujemcovia z čoho je zrejmé, že určené miesto konania
dražby skutočne neovplyvnilo účasť dražiteľov na nej, resp. že by ich účasť bola z tohto dôvodu sťažená.

Čo sa týka možného 3-minutového meškania začatia dražby, túto námietku súd považuje za nedôvodnú.
Totiž takýto minimálny časový sklz mohol byť spôsobený práve rozruchom uvádzaných námietok zo
strany brata žalobcu, ktorý mal byť prítomný, hoc nemal plnú moc na zastúpenie žalobcu a v konaní
ani nebolo tvrdené, že by mal záujem dražiť a že by mu boli obmedzené jeho práva, prípadne aj iným
účastníkom. V žiadnom prípade však nie je možné dospieť k záveru, že pre 3-minútové meškanie

začiatku dražby by sa mala vysloviť neplatnosť dražby.

89. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že hodnota nehnuteľnosti bola v danom čase vyššia, je nutné
prihliadať na preukázanú skutočnosť, že žalovaným 2/ bol zasielaný žalobcovi znalecký posudok č.
79/2018 (viď bod 46 odôvodnenia), a to listom zo 16.04.2018. Túto listovú zásielku žalobca riadne

neprevzal, hoc v tom čase mal riadne evidovanú doručovaciu adrese v zmysle úverovej zmluvy zhodne
s trvalým pobytom. Predmetný znalecký posudok bol zasielaný aj jeho zástupkyni 20.04.2018. I napriek
tomu nebol sprístupnený predmet dražby za účelom vypracovania znaleckého posudku. Znalec tak
postupoval správne v súlade s ust. § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, keď ohodnotenie
možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Znalecký posudok bol žalobcovi

doručený 29.04.2018, nakoľko zásielka bola vrátená 26.04.2018 odosielateľovi. Zástupkyni žalobcu bol
znalecký posudok doručený 20.04.2018. Je tiež zrejmé, že bola dodržaná lehota v zmysle ustanovenia
§ 12 ods. 4 ZoDD, teda 30 dní pred dražbou. Navyše ani žalobca, ani jeho zástupkyňa nevzniesli žiadne
námietky.

90. Pokiaľ si žalobca nesplnil povinnosť a neposkytol potrebnú súčinnosť pre účely ohodnotenia
nehnuteľnosti v jeho držbe, podľa názoru súdu sa nemôže domáhať neplatnosti dražby z dôvodu,
ktorý má pôvod v jeho konaní. V zmysle § 12 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách mohol byť na
účely ohodnotenia predmetu dražby použitý len znalecký posudok zabezpečený dražobníkom a preto
poukazovanie na závery, resp. eventualitu vyššej hodnoty nehnuteľnosti je bez právneho významu.

Žalobca proti znaleckému posudku v zákonom stanovenej lehote nevzniesol námietky. Preto námietky
žalobcu k nepravdivosti znaleckého posudku, k jeho vyhotoveniu v rozpore so zákonom, že všeobecná
hodnotaniejezistenápodľazákona,žemiestnaohliadkasanekonala,žežiadnezameraniesanekonalo
a že údaje o skutočnej výmere sú nesprávne sú bez právneho významu.

91. Bolo tiež zistené, že pred začatím dražby bola umožnená účastníkom obhliadka predmetu
dražby, teda žalovaný 2/ splnil podmienky v zmysle § 13 ZoDD. Zo zápisníc z obhliadok (viď body
27 a 29 odôvodnenia) vyplýva, že prvá obhliadka bola vykonaná 12.06.2018 a druhá 26.06.2018.
Pred opakovanou dražbou (viď body 33 a 34 odôvodnenia) vyplýva, že prvá obhliadka bola
vykonaná 09.08.2018 a druhá 15.08.2018. Preto tvrdenie žalobcu, že nebola umožnená obhliadka sa

nepreukázalo.

92. Žalobca tiež napadol aj Zmluvu o vykonaní dražby, ktorá mala trpieť vadami, ktoré spôsobujú jej
neplatnosť, bližšie však nekonretizované. Bolo však zistené, že zmluva o vykonaní dražby (viď bod
21 odôvodnenia) spĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia § 16 ZoDD, aj vyhlásenie, že predmet dražby

je možné dražiť. Ani prípadné uvedenie nesprávnej výšky pohľadávky vo vyhlásení žalovaného 1/
jej neplatnosť nespôsobuje. Za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva zodpovedá záložný veriteľ podľa ust. § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách,
a zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením tejto povinnosti sa nemôže zbaviť. Ak sa žalobcoviadomnievajú, že im bola uvedením nesprávnej výšky pohľadávky vo vyhlásení žalovaného 1. spôsobená
škoda, môžu sa potom samostatnou žalobou jej náhrady od žalovaného 1. domáhať (pozri rozhodnutie
ÚS sp. zn. ÚS II. 722/2015)“.

93. Pokiaľ žalobca poukazuje na neprimeraný výkon záložného práva, o ktorý ide vždy, keď pohľadávka
nedosahuje ani len polovicu hodnoty založenej veci, súd takúto námietku vyhodnotil ako bezpredmetnú.
Pohľadávka, ktorá mala byť uspokojená v dobrovoľnej dražbe bola vyčíslená v návrhu na vykonanie
dražby na celkovú výšku istiny 24.066,14 Eur. Hodnota predmetu dražby bola stanovená v súlade s ust.

§ 12 zákona o dobrovoľných dražbách na základe znaleckého posudku č. 79/2018 Q. K. (viď bod 23
odôvodnenia) na sumu 14.200 Eur, čo je hodnota nižšia než výška pohľadávky.

94. Ak mal žalobca na mysli, nezákonné najnižšie podanie, kedy predmetom dražby je dom, v ktorom
má dlžník hlásený trvalý pobyt, tu bolo zistené, že najnižšie podanie v zmluve o vykonaní dražby
z 12.01.2018 bolo vo výške 14.200 Eur a v zmluve o vykonaní opakovanej dražby z 02.07.2018 bolo

vo výške 10.650 Eur. Z uvedeného je potom zrejmé, že boli naplnené zákonné ustanovenia § 16 ods.
6 ZoDD.

95.Knámietkežalobcu,žezmluvyovykonanídražbyneobsahujúvšetkyzákonomstanovenénáležitosti,
súd uvádza, že tieto zmluvy (viď bod 20 a 21 odôvodnenia), boli písomne uzavreté, a to dňa 12.01.2018

a pre opakovanú dražbu 02.07.2018 medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom. V zmluvách je
označený navrhovateľ dražby, dražobník, predmet dražby. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie
navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť a to v bode 3.4 (č.l. 324). Tiež zmluva obsahuje
dôvod konania dražby, meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby - žalobcu. Najnižšie
podanie, Minimálne prihodenie, Predpokladané náklady dražby, Odmena dražobníka odkazujú v bode

2.2 na Rámcovú zmluvu, ktorá je ich súčasťou. Dodatkom z 15.05.2018 (č.l. 321) boli doplnené najnižšie
podanie a oprávnenia licitátora. V zmluve o vykonaní opakovanej dražby z 02.07.2018 je už priamo
uvedené najnižšie podanie v bode 4.1 v sume 10.650 Eur, tiež minimálne prihodenie v dobe 5.1 v sume
1.000 Eur. I keď nebola pripojená rámcová zmluva, súd musí konštatovať, že zmluvy o vykonaní dražby,
aj opakovanej boli uzavreté platne nakoľko obsahujú náležitosti citované v ustanovení § 16 ZoDD.

Len preto, že dražobník nepripojil k svojim vyjadreniam rámcovú zmluvu, nie je možné konštatovať, že
z tohto dôvodu by mala byť neplatná dobrovoľná dražba, najmä keď povinné údaje obsahovala zmluva
o opakovanej dražbe, na základe ktorej sa dražilo.

96. Tvrdenie žalobcu, že oznámenie o dražbe nebolo zverejnené v zákonnej lehote a zákonným

spôsobom sa dokazovaním nepreukázalo. Žalovaný 2/ si riadne splnil povinnosť vyplývajúcu z § 17
zákona o dobrovoľných dražbách. V konaní bolo preukázané, že mal riadne vyvesené oznámenie
o dražbe, ktoré vyplýva aj z fotodokumentácie (viď bod 30 odôvodnenia), ako aj zo zápisníc z obhliadok
predmetu dražby, pričom bol objekt označený páskou dražba a vyvesené oznámenie o dobrovoľnej
dražbe. Sama zástupkyňa, ktorá nesprístupnila nehnuteľnosť, hoc mala k dispozícii kľúče a navyše ešte

počas obhliadky odstránila z objektu vyvesené oznámenie a pásku dražba.

97. Tu tiež žalobca namietal, že dražobník nezaslal žalobcovi oznámenie o dobrovoľnej dražbe č.
5/2018. Dokazovaním však bolo preukázané, že oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo 16.05.2018 (viď
bod 25 odôvodnenia), že žalovaný 2/ oznámil dátum konania (prvej) dražby na 28.06.2018, s obhliadkou

predmetu dražby dňa 12.06.2018. Z doručenky je zrejmé, že žalobca zásielku neprevzal, a bola vrátená
24.05.2018. Obdobne pri opakovanej dražbe (bod 31 odôvodnenia) mu bol oznámený dátum konania
(opakovanej) dražby na 23.08.2018, s obhliadkou 15.08.2018. Z doručenky (č.l. 165) je zrejmé, že
žalobca zásielku s poštovou podacou pečiatkou z 11.07.2018 neprevzal. Aj v týchto prípadoch nastala
fikcia doručenia, vrátením týchto zásielok odosielateľovi. Tvrdenie žalobcu tým nebolo preukázané.

98. Len v prípade porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách sa môže dotknutá osoba
domáhať vyslovenia neplatnosti dražby, pričom musí ísť o také porušenie, ktorými je táto domáhajúca
sa osoba priamo dotknutá na svojich právach, nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovení zákona
o dobrovoľných dražbách. Pri výklade všetkých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách je treba

vychádzať z účelu zákona, histórie (aj jeho vzniku), systematickej súvislosti princípov, ktoré majú základ
v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Súd konajúci o takejto žalobe, musí
mať na zreteli nielen ochranu majetkových práv veriteľa, či záložného veriteľa, uplatňujúceho nároky
s odkazom na ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách, ale musí mať na zreteli aj ochranutých istých práv vlastníka nehnuteľnosti, t.j. práv, ktoré majú garantovaný rovnaký rozsah ochrany.
Vzájomné práva záložného veriteľa, či vlastníka nehnuteľnosti, alebo aj vydražiteľa, musia byť v tomto
smereposudzovanéproporcionálne.Právavlastníkanehnuteľnostisúvprípadochdobrovoľnýchdražieb

realizovanécezjednotlivéustanovenia,ktorýmisamádosiahnuťto,abydotknutývlastníkboldostatočne
informovaný o krokoch, ktoré dražobník realizuje.

99. Je nesporné, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom
zasahuje do práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky s dosahom na ústavné

právonaobydliepodľačlánku19vspojenísčlánkom20ÚstavySlovenskejrepublikyatobezakejkoľvek
ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti výšky a splatnosti pohľadávky,
pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely
výkonu záložného práva funkciu exekučného titulu s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Preto
v dražobnej praxi je udržateľná jedine taká interpretácia a aplikácia zákona o dobrovoľných dražbách a

súvisiacich právnych predpisov, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a ochrany ústavných práv
a právom chránených záujmov osôb, zúčastnených na dražobnom procese, a to pri zachovaní najmä
ústavného princípu primeranosti (článok 1, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

100. Čo sa týka ďalších námietok žalobcu, tieto v konaní neboli relevantné pre nutnosť vyslovenia

neplatnosti dražby, najmä keď žalobca počas celého konania ani len nenaznačil, ako mali byť jeho
práva v príčinnej súvislosti s eventuálnymi nedostatkami dražby dotknuté. Preto sa k nim už ďalej
súd nevyjadroval, navyše súd má dávať relevantnú odpoveď na otázky, ktoré sú pre predmet konania
rozhodujúce.

101. Súd nevykonal dokazovanie dražobným spisom, nakoľko boli bezpečne už vykonaným
dokazovaním zistené skutkového okolnosti, ktoré boli postačujúce pre rozhodnutie.

102.Nakoľkosúdnezistilžiadnetakédôvody,prektorébymoholžalobeoneplatnosťdobrovoľnejdražby
vyhovieť, túto zamietol. Vzhliadol na proporcionalitu práv jednak záložného veriteľa – žalovaného 1/,

ktorý dražbou vymohol aspoň časť splatnej a vykonateľnej pohľadávky, jednak pôvodného vlastníka
nehnuteľnosti-žalobcu,ktorémusaznížilzáväzokpôvodneztituluhypotekárnehoúveru,ktorýneskôrsa
vtrestnomkonanípriznalkúverovémupodvodu,atiežprávovydražiteľa,ktorýdobromyseľnenadobudol
danú nehnuteľnosť v súlade s právnym poriadkom. Aj keď ochrana spotrebiteľov je neoddeliteľnou
súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu

spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty. V danom
prípade sa to prejavuje potrebou zabrániť, aby sa slabšia strana - spotrebitelia dostali do horšieho
postavenia ako veritelia. Pochybenia, ktoré neboli ozrejmené dokazovaním, nemali vplyv na neplatnosť
dražby a žalobcovi nespôsobili vážny zásah do jeho práv, nakoľko sa vydražením znížil jeho záväzok
voči žalovanému 1/. Keďže súd dospel na základe vykonaného dokazovania k dostatočnému zisteniu,

že práva žalobcu neboli dotknuté dražbou, a teda žalobca neuniesol dôkazne bremeno svojich tvrdení,
súdu potom neostalo nič iné, len žalobcu ako takú zamietnuť v celom rozsahu.

103. Po začatí konania vo veci samej bolo na základe návrhu žalobcu v konaní nariadené neodkladné
opatrenie (č.l. 224) uznesením tunajšieho súdu č.k. 5Csp/145/2018-48 z 29.11.2018 v spojení

s uznesením Krajského súdu č.k. 26Co/103/2019-199 z 31.07.2019 o povinnosti zdržať sa žalovanej 3/
scudzenia predmetnej nehnuteľnosti a zdržať sa úkonov smerujúcich k vyprataniu danej nehnuteľnosti.
Nakoľko žaloba vo veci samej bola v tomto konaní v celom rozsahu zamietnutá, súd postupujúc v zmysle
§ 335 ods. 1 CSP, nariadené neodkladné opatrenie zrušil.

104. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

105.Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

106. Žalovaným 1/ až 3/ ako stranám, ktoré mali v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).