Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624216646
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2624216646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX
a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica, deti matky: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu
F., G. XXXX/XX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, adresa sídla Skalica,
Potočná 169/85, a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu F., G. XXXX/XX, zastúpený
splnomocnencom: JUDr. Anna Mišeková, advokátka, adresa sídla Holíč, Nám. Sv. Martina 9, o zmenu
úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu

Senica č. k. 6P/48/2024 – 158 z 2. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. – X. p o t
v r d z u j e a vo výrokoch XI. a XIII. r u š í a v tejto časti v e c v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica číslo konania 9P/38/2021-44 zo dňa
12.01.2022 tak, že maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloleté deti vždy od piatka od 15.00 hod. párneho týždňa do piatka do 15.00 hod. nepárneho

týždňa a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od piatka od 15.00 hod.
nepárneho týždňa do piatka do 15.00 hod. párneho týždňa, s výnimkou letných, veľkonočných, jarných
a vianočných prázdnin a sviatkov (výrok I.), ďalej rozhodol, že matka bude zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloleté deti každý kalendárny rok počas letných školských prázdnin v čase od 01.07.
od 09.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod., od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. (výrok II.),
že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý kalendárny rok počas letných
školských prázdnin v čase od 15.07. od 18.00 hod. do 01.08. do 09.00 hod., od 15.08. od 18.00 hod.

do 31.08. do 09.00 hod. (výrok III.), že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti
každý párny kalendárny rok v čase vianočných sviatkov od 24.12. od 19.00 hod. do 24.12. do 21.00
hod., od 26.12. od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., každý nepárny
kalendárny rok od 23.12. od 18.00 hod. do 24.12. do 19.00 hod., od 24.12. od 21.00 hod. do 26.12 do
09.00 hod., od 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka od 18.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod. (výrok
IV.), že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny kalendárny rok v čase
vianočných sviatkov od 23.12. od 18.00 hod. do 24.12. do 19.00 hod., od 24.12. od 21.00 hod. do 26.12

do 09.00 hod., od 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka od 18.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod., každý
nepárny kalendárny rok v čase od 24.12. od 19.00 hod. do 24.12. do 21.00 hod., od 26.12. od 09.00
hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod. (výrok V.), že matka bude zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny kalendárny rok počas jarných školských prázdnin od09.00 hod. soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných školských prázdnin do nedele nasledujúcej
po poslednom dni jarných školských prázdnin do 18.00 hod. (výrok VI.), že otec bude zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté deti každý nepárny kalendárny rok počas jarných školských prázdnin

od 09.00 hod. soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných školských prázdnin do nedele nasledujúcej
po poslednom dni jarných školských prázdnin do 18.00 hod. (výrok VII.), že matka bude zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od 09.00
hod. a Veľkonočného štvrtka do 18.00 hod. Veľkonočnej nedele a každý nepárny rok od Veľkonočnej
nedele od 18.00 hod. do utorka do 18.00 hod. nasledujúcom po Veľkonočnom pondelku (výrok VIII.),

že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny kalendárny rok počas
veľkonočných sviatkov od Veľkonočnej nedele od 18.00 hod. do utorka do 18.00 hod. nasledujúcom
po Veľkonočnom pondelku a každý nepárny rok od 09.00 hod. Veľkonočného štvrtka do 18.00 hod.
Veľkonočnej nedele (výrok IX.), a že miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí je počas školských
dní školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú a v prípade, že maloleté deti nebudú v školskom
zariadení, je miestom odovzdania a prevzatia miesto bydliska odovzdávajúceho rodiča s tým, že otec

aj matka sú povinní mal. deti riadne pripraviť a odovzdať ich v čase a mieste určenom. Obaja rodičia
sú oprávnení mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach (výrok X.), že počas
trvaniastriedavejosobnejstarostlivostiomaloletédetisavýživnérodičomneurčuje(výrokXI.)anapokon
konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil (výrok XII.).

1.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že otec sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica
dňa 30.05.2024 domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Svoj
návrh odôvodnil tým, že okolnosti, z ktorých súd v okamihu vyhlasovania ostatného rozsudku o úprave
práv a povinností rodičov k maloletým deťom v januári 2022 vychádzal, sa medzičasom podstatným
spôsobom zmenili, a to najmä v tom, že otec úplne dokončil rodinný dom na ulici I. J. XX, F., v ktorom

býva s tým, že tento je prispôsobený na plnohodnotné rodinné bývanie, čím deťom vytvoril priaznivé
prostrediepreichďalšiuvýchovu,rozvojarast,žepochopil,žeobnoveniepartnerskéhozväzkusmatkou
nie je viac možné, že otec má nový vzťah, ktorý je stabilný a v ktorom sa samotné deti cítia veľmi
príjemne, bezpečne a stabilne, že otec má záujem plnohodnotne sa podieľať na výchove, vzdelávaní,
starostlivosti, výdavkoch, rozvoji mal. detí ako aj ich vzájomného vzťahu, že otec v čase, keď obe deti

nie sú v jeho starostlivosti, sa o deti intenzívne zaujíma, s deťmi si volajú, píšu si, že maloletá A. každý
štvrtok chodieva s otcom hneď po škole na obedy do centra mesta, urobili si z toho taký svoj rituál,
že otec bol vždy ochotný v dobe, kedy matka bola pracovne vyťažená, brávať deti zo školy a voziť
ich na krúžky a tréningy, ktoré majú každý deň, pričom uvedené nie je otcovi zo strany matky nikdy
umožnené, vždy radšej zavolá na pomoc svoju mamu, ktorá nežije v meste F., že otec je napriek tomu

vždy každý deň prítomný na tréningoch oboch detí, zaujíma sa o deti a chce s nimi zdieľať maximum
možného času, že nakoľko deti hrávajú aktívne tenis, tak v čase, keď deti nie sú v starostlivosti otca
a turnaje spadajú napr. na rovnaké dni víkendu/týždňa pre obe deti, vždy sa s matkou dohodnú na
tom, ktorý z nich si berie jedno z detí a vezie ich na turnaj, ktorý trvá aj celý deň, že obaja rodičia
mal. detí žijú v jednom meste – v meste F., pričom ich bydliská sú od seba vzdialené cca. 3 km, čo

je asi 5 minút cesty autom, že maloletá A. bežne príde za otcom sama v čase, keď sú v starostlivosti
matky, na bicykli, pozdraviť ho, vyobjímať a stráviť s ním trocha času, že na pol ceste medzi rodinným
domom matky a otca sa nachádza základná škola, ktorú navštevujú obe mal. deti, rovnako tak tenisové
kurty, na ktorých majú každý deň tréning a pod., že maloletá A. je toho času už vo veku 11 rokov a
maloletý C. dosiahne v auguste vek 8 rokov, že obe deti sú už dostatočne zrelé na to, aby vedeli prejaviť

svoje emócie a vyjadriť svoj názor, že obe deti majú obrovský záujem byť s otcom častejšie, ako je
v súčasnosti nastavený styk, ktorý vychádzal zo stavu, kedy mala mal. A. 8 rokov a mal. C. 5 rokov.
Matka s návrhom otca nesúhlasila poukazujúc na to, že pokiaľ otec vo svojom návrhu tvrdí, že schválenú
dohodu považoval za dočasnú s tým, že nebude trvať dlho, je otázne, či už pri schvaľovaní dohody konal
v záujme maloletých, najmä v súlade so záujmom vytvoriť stabilné prostredie pre ich výchovu, keď už

na začiatku konal s vedomím, že dohodu nebude akceptovať v budúcnosti, že otec koná sledujúc len
svoje záujmy, pri dosahovaní ktorých je ochotný a schopný účelovo interpretovať nielen skutkový stav,
ale aj právoplatné rozhodnutie súdu, že otcom navrhovaná zmena nebude mať žiadny pozitívny dopad
na výchovu a vývoj maloletých ani nezabezpečí lepší priestor na napĺňanie potrieb maloletých zo strany
rodičov, že matka otcovi nebráni stretávať sa deťmi tak, aby otec mohol v plnej miere realizovať svoje

rodičovské práva a plne rešpektuje stanovené pravidlá a súdom schválenú rodičovskú dohodu, ktorá
vyhovuje aj deťom, ktoré na jednej strane majú takto vytvorené stabilné prostredie a zázemie u matky
a zároveň je v plnej miere zachované a rešpektované ich právo na druhého rodiča, resp. na výchovu
druhým rodičom, nakoľko, ako je zrejmé aj z rodičovskej dohody a vyjadrenia otca, styk otca s deťmi jeupravený veľmi rozsiahlo. Pri takto rozsiahlo upravenom styku nie je potom pochybením súdu (ako to
prezentuje otec vo svojom návrhu), že súd pôvodne neupravil osobitne režim sviatkov, prázdnin a pod.,
že zmätočne pôsobí aj tvrdenie otca, že styk s deťmi sa aktuálne realizuje výhradne podľa rodičovskej

dohody, pričom zároveň uvádza, že každý štvrtok chodí s mal. A. po škole na obed do centra mesta, čo
označuje ako ich rituál, že aj keď maloleté deti sú vo veku, kedy sú schopné vyjadriť svoj názor na otázky
súvisiace s ich výchovou, že otázka zverenia detí do striedavej starostlivosti rodičov je otázka právna,
že striedavá starostlivosť v tomto prípade nezabezpečí naplnenie požiadavky otca na trávenie času s
deťmi vo väčšom rozsahu, ako je tomu doposiaľ, že zo samotného odôvodnenia návrhu je zrejmá snaha

otca o zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov len za účelom neplatenia výživného k
rukám matky v zmysle schválenej rodičovskej dohody, že otec jej od začiatku roka 2024 opakovane
prízvukoval, že sa mu nepáči platenie výživného na deti, platenie ho zaťažuje a v prípade, že nepríde k
mimosúdnej dohode na vyporiadaní spoločného majetku, bude žiadať zmenu úpravy rodičovských práv
a povinností, že otec nie je spôsobilý zabezpečovať riadne celodennú nepretržitú starostlivosť o deti v
súlade s ich potrebami a záujmami, že otec často uprednostňuje vlastné záujmy pred záujmami detí,

čo sa prejavuje napríklad v tom, že nevenuje dostatok času príprave detí do školy, nevyžaduje od nich
dôsledné plnenie si povinností a pod., že otec ako ten „benevolentnejší” pri výchove priamo ovplyvňuje
svojim postojom a konaním študijné výsledky detí a nepriaznivo pôsobí na ich motiváciu plniť si svoje
povinnosti, že samotná skutočnosť, že deti majú u neho zariadenú izbu, je vzhľadom na rozsah aktuálne
upraveného styku skôr úplný základ, resp. štandard a nie dôvod na zverenie do osobnej (striedavej)

starostlivosti. Matka ďalej poukazuje na to, že deti sú veľmi citlivé na akékoľvek nečakané zmeny a veľmi
negatívne vnímajú, keď nie sú dodržiavané vopred dohodnuté pravidlá, resp. keď otec mení vopred
dohodnuté plány. Opakovane sa totiž stáva, že otec sľúbi deťom, že ich niekam zoberie a nakoniec svoje
plány zmení a radšej si upraví program podľa seba. Otec týmto deti veľmi stresuje, čo sa negatívne
odráža na zdravotnom stave detí. Otec často mešká pri vyzdvihnutí a takisto s príjazdom detí domov.

Nedodržiava stanovený čas. Otec pravidelne mešká s dovozom detí na tréningy a pomerne často im
chýbajú potrebné veci na tréningy či do školy. Zabúda dôsledne kontrolovať domáce úlohy a pripravenie
pomôcok na vyučovanie. Otec neprejavoval pred podaním návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a
povinností záujem riešiť s deťmi školské záležitosti, nezúčastňoval sa napríklad rodičovského združenia.
Prvýkrát bol otec na rodičovskom združení až dňa 29.04.2024, t.j. asi mesiac pred podaním jeho návrhu,

čo možno považovať za účelovú snahu o navodenie dojmu o starostlivom rodičovi. Matka s deťmi
odmalička absolvovala tiež všetky návštevy lekára (detský lekár, zubár a pod.). Matka sa týmto nesnaží
spochybňovať úloha otca v živote maloletých, nakoľko si uvedomuje potrebu mužského vzoru v ich
živote, avšak nemôže tolerovať evidentnú snahu otca o zásadný zásah do výchovy detí, ktorý nie je
odôvodnený potrebou detí, ale snahou otca o „potrestanie” matky, k čomu využíva maloleté deti. Nie je

v záujme dieťaťa, aby v rámci striedavej starostlivosti boli rodičmi vytvárané dve odlišné prostredia –
iný režim, iná školská príprava, iná výchova a pod., ako je to v tomto prípade. S otcom majú totiž deti
výrazne „voľnejší” režim, pričom aj otec vo svojom návrhu poukazuje viac menej na to, ako sa podieľa na
voľnočasových aktivitách detí, pričom vôbec nerieši prípravu detí do škôl, riadne zvládanie zdravotných
ťažkostí detí, ochorenia a pod. Nesporne otcovi doteraz vyhovoval taký režim, že pokiaľ boli deti choré,

radšej zostali s matkou a on si dohodol náhradný termín stretnutia. Domáce prostredie, ktoré majú deti
vytvorené u matky je vhodné, deti ho vnímajú ako stabilné zázemie, ktoré im poskytuje dostatočné
záruky pre zdravý telesný a psychický vývoj. Tvrdenia otca o jeho stabilnom vzťahu sú pre toto konanie
irelevantné a navyše u matky vzbudzujú dôvodné pochybnosti, nakoľko podľa jej informácií predstavuje
otcov „stabilný vzťah“ asi trojmesačná známosť. Striedavá starostlivosť tiež predpokladá bezproblémovú

komunikáciu medzi rodičmi prispôsobovanie sa potrebám dieťaťa a schopnosť rodičov dohodnúť sa
v každej situácii bez toho, aby dieťa bolo „zaťahované“ do akýchkoľvek ich konfliktov. To čo vyhovuje
rodičom, nemusí vždy vyhovovať dieťaťu, pričom najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú (čl. 5 Zákona o rodine). Otec neuvádza, ako chce
odstrániť ním označené napätie medzi rodičmi. Striedavá starostlivosť totiž v žiadnom prípade nesmie

byť nástrojom pri riešení konfliktov, ale naopak má byť dôsledkom bezproblémovej komunikácie medzi
rodičmi, z ktorej budú ťažiť najmä deti. V tomto prípade sa skôr javí, že deti sa konaním otca stávajú
rukojemníkmi jeho vlastných záujmov a potrieb, čo matka v žiadnom prípade nemôže tolerovať. Deti
majú vybudovanú vzťahovú väzbu k obidvom rodičom, nakoľko matka im zdôrazňuje úlohu otca, avšak
matka aktuálne vo väčšej miere napĺňa individuálne potreby detí vzhľadom k ich vývinovému obdobiu,

čo je zreteľné najmä u staršej A., ktorá prirodzene vzhľadom na svoj vek viac inklinuje k matke, ktorú
začína „napodobňovať“ a s ktorou môže riešiť „dámske veci”. Taktiež mal. C. je veľmi citovo naviazaný
na matku. Vzhľadom na to, že sa v danej veci nezmenili pomery tak, aby bolo potrebné, ale najmä v
záujmemaloletýchzmeniťúpravurodičovskýchprávapovinností,nemôžesamatkastotožniťsnávrhomotca, ktorý je tendenčný a nesleduje potreby a záujmy detí. Matka navrhuje, aby súd po vykonanom
dokazovaní, ak nepríde k dohode rodičov, zveril maloletých do osobnej starostlivosti matky a rozhodol
o styku otca s deťmi a výživnom na základe výsledkov vykonaného dokazovania.

1.2 Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že maloletá A. a maloletý C. pochádzajú z
manželského spolužitia D. E. B., narodenej XX.XX.XXXX a H. B., narodeného XX.XX.XXXX.

1.2.1 Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 9P/38/2021 – 44 zo dňa 12.01.2022 bolo manželstvo

rodičov maloletých detí rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli mal. deti
zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platením výživného na mal. A. sumou 500
eur mesačne a na mal. C. sumou 500 eur mesačne, vždy do 20. dňa príslušného mesiaca vopred k
rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Otec je oprávnený sa stretávať s mal. A. a mal.
C. každý nepárny víkend v čase od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý kalendárny
mesiac v čase od prvého piatka v mesiaci od 15.00 hod. do nasledujúceho piatka do 15.00 hod.

1.2.2 Maloletá A. mala 8 rokov a maloletý C. mal 5 rokov.

1.2.3 Matkamaloletýchdetít.č.žijevrodinnomdomenaadreseF.,G.XX.Domjevspoločnomosobnom
vlastníctve rodičov, má 5 izieb + kuchyňu a 2 kúpeľne. Matka tu žije len s deťmi, deti majú spoločnú

izbu, dostatočne zariadenú svojím potrebám. Čistota v domácnosti je na veľmi dobrej úrovni. Matka je
konateľkou firiem: I. H. F. - K. E., ktorú spoločnosť celú spravuje a riadi, Hold SK s.r.o., Prova SK s.r.o. –
tieto sú neaktívne, MGS COLOR GARDEN spol. s.r.o. – farby, laky, toto je len matkina firma, túto riadi.
Z firmy MARI s.r.o. ju otec zrušil ako konateľku, bola tam tiež zamestnaná. Pracovná doba matky je
pohyblivá, jej priemerný mesačný zárobok je cca 1.500 eur a pri hospodárskom výsledku koncoročnom

je to cca 5.000 eur. Za rok 2023 príjmy matky predstavovali sumu vo výške 65.000 eur a výdavky sumu
vo výške 63.755,20 eur. Základ dane bol 4.742,04 eur, daň 900,99 eur a daňový preplatok 1.521,88
eur. Matka tiež čestne prehlásila, že od roku 2024 jej prináleží zmluvná odmena zo spoločnosti MGS
Color Garden, spol. s.r.o., vo výške 2.100 eur. Matka poberá tiež 2 x PnD, 2 x daňový bonus, výživné
1.000 eur, iné príjmy nemá. Výdavky: elektrina 90 eur, plyn 110 eur, voda 46 eur, hypotéky 445 + 115

+ 180 eur, netflix 12 eur, strava cca 500 eur, hokej mal. C. 30 eur, tenis mal. C. 75 eur, mal. A. 100
eur, individuálne tréningy 100 – 150 eur, v zimnej sezóne sa pripláca za halu 100 eur na každého, tiež
sú zvýšené výdavky s turnajmi, obedy v škole každý 5 eur, družina mal. C. 15 eur, ostatné výdavky sú
bežné. Krúžky platí matka z výživného. Matka navštevuje psychologičku, aby vedela pracovať s deťmi.

1.2.4 Otec maloletých detí t.č. žije v rodinnom dome na adrese F., I. XX. Dom je písaný na firmu, ktorú
otec vlastní. Má 6 izieb + kuchyňu + 2 kúpeľne. Deti tu majú každý samostatnú izbu, zatiaľ majú v izbe
len postele, nábytok by mal podľa vyjadrenia otca byť do týždňa – dvoch. Čistota v domácnosti je na
veľmi dobrej úrovni. Otec je spoločníkom a konateľom firiem: H. F., I. H. F., L. F. F., M. F. F., pracuje
hlavne vo firme H., ktorá prevádzkuje gastro prevádzky + veľkoobchod. Otec je tiež zamestnancom

spoločnosti H. F., keď z potvrdení o príjme súd zistil, že otec mal od mája 2023 do apríla 2024 čistú
mzdu spolu vo výške 7.009,52 eur. Podľa rozpisu výdavkov predloženého otcom predstavujú mesačné
výdavky otca výživné na deti 1.000 eur, hypotéky a úvery 3.948,60 eur, PHM 200 eur, strava 250 eur,
daň z nehnuteľností 469,15 eur, náklady spojené s bývaním (vodné, stočné, elektrina, plyn, TV/internet)
261,14 eur, darčeky pre deti nad rámec výživného 100 eur, hygienické potreby 40 eur, obuv a ošatenie

100 eur, lieky, vitamíny, poplatky u lekára 50 eur. Keď má otec deti, chodí s nimi aj k lekárom, tiež na
rodičovské združenia, chodí tiež na tenisové turnaje, chodí tam aj keď deti nemá. Otec sa medzičasom
naučil prať, variť. Výživné má otec určené 500 eur na každé dieťa, čo aj pravidelne hradí, takisto im
kupuje oblečenie a ďalšie potrebné veci.

1.2.5 Maloletá A. sa na základe ostatného rozhodnutia súdu nachádza v osobnej starostlivosti matky,
navštevuje piaty ročník základnej školy N. N. F., kde dosahuje veľmi dobré vyučovacie výsledky. Hrá
tenis, tréningy má 5 krát do týždňa a zúčastňuje sa aj tenisových turnajov. Na krúžky ju vozí otec alebo
mama, podľa toho u koho je. Do školy sa s ňou pripravujú obaja rodičia, podľa toho u koho je. Trpí
ochorenímpokožky–máekzém,vdôsledkučohomámatkaspojenézvýšenévýdavkysozabezpečením

zdravotnej starostlivosti o maloletú. Pri pohovore v neprítomnosti rodičov prejavila vôľu byť zverená do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a to tak, aby sa o ňu starali v týždenných intervaloch.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti rodičov o maloletú.
Vroku2024malamatkasuspokojovanímodôvodnenýchpotriebmaloletejA.spojenévýdavkyza1/2024vo výške 412,40 eur, za 2/2024 vo výške 831,70 eur, za 3/2024 vo výške 712,17 eur, za 4/2024 vo výške
836,50 eur, za 5/2024 vo výške 240,80 eur, za 6/2024 vo výške 185 eur.

1.2.6 Maloletý C. sa na základe ostatného rozhodnutia súdu nachádza v osobnej starostlivosti matky,
navštevuje druhý ročník základnej školy N. N. F., kde dosahuje veľmi dobré vyučovacie výsledky.
Hrá tenis, tréningy má 4 krát do týždňa. Zároveň sa venuje hokeju a taktiež navštevuje výtvarný
krúžok na základnej umeleckej škole. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica nezistil žiadne
nedostatky v starostlivosti rodičov o maloletého. V roku 2024 mala matka maloletého s uspokojovaním

odôvodnených potrieb maloletého C. spojené výdavky za 1/2024 vo výške 430,45 eur, za 2/2024 vo
výške 219,70 eur, za 3/2024 vo výške 217,70 eur, za 4/2024 vo výške 564,80 eur, za 5/2024 vo výške
67,35 eur, za 6/2024 vo výške 130 eur.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a výžive maloletého dieťaťa v prípade zmeny pomerov, a to podľa § 26, §

24ods.1,2,3aods.4,§28,§26ods.6 zákonač.36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorých
zákonov(ďalejlen„ZR“)adospelkzáveru,ženávrhotcanazmenuostatnéhorozhodnutiasúduoúprave
výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom zverením maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov so súčasným neurčeným výživného a úpravou styku otca s maloletými deťmi
počas letných školských prázdnin, vianočných sviatkov, jarných prázdnin a veľkonočných sviatkov je

dôvodný a zároveň je potrebné konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že naposledy bolo rozhodované o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 9P/38/2021
– 44 zo dňa 12.01.2022, kedy súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej boli mal. deti zverené do osobnej

starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platením výživného a bol upravený styk otca s maloletými deťmi.
V čase posledného rozhodovania o výchovnom prostredí mal. detí mala mal. A. 8 rokov a mal. C. mal
5 rokov. V súčasnosti má mal. A. 11 rokov a mal. C. 8 rokov. Obe mal. deti navštevujú základnú školu v
F.. Obaja rodičia majú bydlisko a svoje domácnosti založené v Meste F.. Obe mal. deti aktívne športujú,
mal. A. hrá tenis, pričom tréningy má každý deň, mal. C. hrá tenis a hokej. Deti sa týmto športom venujú

v F.. Podľa toho, u ktorého rodiča sú aktuálne deti, tento zabezpečuje ich odvoz na krúžok a späť.
Rovnako si rodičia medzi sebou delia aj odvoz detí na športové turnaje a zápasy. Súd mal preukázané,
že deti u otca trávia min. tretinu mesiaca (cca 10 dní), vychádzajúc z úpravy styku podľa ostatného
rozhodnutia.Otázkounariadeniastriedavejosobnejstarostlivostipotomboloajskonštatovanie,žemedzi
rodičmi zostali sporné cca 4 – 5 dní, ktoré otec navrhoval, aby deti boli v jeho starostlivosti a matka s

týmto nesúhlasila a trvala na svojom tvrdení, že tak, ako je to nastavené teraz, vyhovuje ako jej, tak aj
mal. deťom. Z výsluchu rovnako vyplynulo, že otec sa stretával s mal. A. aj mimo času vyhradeného
podľa rozsudku, kedy s dcérou každý štvrtok chodil na obed. V čase posledného rozhodovania otec
nenavrhoval striedavú osobnú starostlivosť, ale mal za to, že rodičovská dohoda, ktorá bola schválená,
je len dočasnou úpravou z dôvodu, že má záujem tráviť s mal. deťmi viac času ako len v rozsahu, ktorý

bol určený v rozsudku, najmä preto, že ešte za trvania manželstva s deťmi trávil čas, uspával ich alebo k
deťom v noci aj vstával. Toto matka nerozporovala, ale tvrdila, že počas dňa bola s mal. deťmi výhradne
sama. Počas celého konania medzi rodičmi silno rezonovala otázka majetkového vyporiadania sa po
rozvode,akoajotázkavýživnéhonamal.deti.Súdpovykonanomdokazovanízistil,žesúsplnenévšetky
predpoklady na zmenu výchovného prostredia mal. detí z dôvodu, že sú naplnené všetky predpoklady

striedavej osobnej starostlivosti. Súd svoje rozhodnutie oprel aj o pohovor s mal. deťmi, ktorý vykonal za
prítomnosti psychológa Krajského súdu v Trnave. Mal. A. požiadala, aby sa rodičom nesprístupnil obsah
jej výpovede rodičom, mal. C. nebol v tejto veci úplne rozhodnutý, tu súd rozhodol, že bude v záujme mal.
C. jeho výpoveď rodičom tiež nesprístupniť. Súd rešpektoval právo mal. detí, aby boli vypočuté a aby
súd pri svojom rozhodnutí zohľadnil to, čo vypovedali. Obe mal. deti zhodne uviedli, že ich rodičia majú

vedomosť o akú formu starostlivosti majú záujem. V prejednávanej veci súd skúmal, či striedavá osobná
starostlivosť je v najlepšom záujme mal. detí, či takouto formou starostlivosti môžu byť lepšie naplnené
potreby mal. detí ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča. Na danom mieste súd poukazuje
natúskutočnosť,žemal.detimajúprávonazabezpečeniestarostlivostizostranyobidvochrodičov,kedy
takýmto spôsobom sú zabezpečené najlepšie potreby mal. detí, mal. deti majú možnosť vidieť ženský i

mužský vzor správania u svojich rodičov a takouto formou aj po rozvode manželstva môžu byť mal. deti
v rovnocennom kontakte s obidvomi svojimi rodičmi. V danom prípade mal súd preukázané, že o mal.
deti sa obidvaja rodičia vedia náležite postarať, šetrením kolízneho opatrovníka mal súd preukázané,že ani u jedného z rodičov nie sú nedostatky v starostlivosti o mal. deti. Súd mal preukázané, že otec
má záujem o zabezpečovanie starostlivosti o mal. deti.

1.5 Čo sa týka námietok matky a jej výhrad voči starostlivosti otca o mal. deti, na tomto mieste súd
poukazuje, že matka nepreukázala v konaní žiadny taký relevantný dôvod nesúhlasu, ktorý by negatívne
zasiahol do záujmu mal. detí. Matka poukazovala, že otec nemá rovnaké výchovné metódy ako matka,
že je benevolentnejší, ak sú deti u otca, sú len na „dovolenke“, a keď sa vrátia do domácnosti matky,
táto musí s deťmi dobiehať to, čo neurobil otec. Napríklad zameškané úlohy, dobratie učiva alebo

sa deti musia liečiť, lebo od otca prídu choré. Rovnako matka uvádzala, že iba ona zabezpečuje
návštevy u lekárov s mal. deťmi. Na druhej strane ale matka nijakým spôsobom nezdôvodnila, či otca
žiadala, aby navštívil lekára s maloletými otec, a keď žiadala, či otec toto odmietol, alebo aké mal
k tejto žiadosti stanovisko. Tu súd poznamenáva, že pokiaľ je aj otcov spôsob výchovy odlišný od
spôsobu výchovy matky, toto sa neodzrkadľuje na školských výsledkoch alebo na správaní mal. detí.
Súd pripomína, že už teraz mal. deti trávia v domácnosti otca cca 10 dní v mesiaci, nemôžeme teda

hovoriť, že deti sú u otca na dovolenke, ale je to už pomerne dlhé obdobie, kedy otec reálne musí
zabezpečovať každodennú starostlivosť o mal. deti. V neposlednom rade súd poukazuje na fakt, že
zmenou rozhodnutia budú deti u otca miesto doterajších 10 dní, 15 dní v mesiaci. Obaja rodičia majú
svoje domácnosti v meste F., vzdialené niekoľko minút od seba. Mal. deti majú vytvorené vhodné
podmienky tak u matky, ako aj u otca. Matka s otcom komunikuje, tu však súd zdôrazňuje, že obidvaja

rodičia by si mali navzájom prejavovať vzájomný rešpekt, úctu, aby mal. deti videli, že napriek tomu,
že rodičia už nezdieľajú spoločnú domácnosť, nie sú partnermi, v rámci výkonu ich rodičovskej role
vedia vzájomne spolu vychádzať a kooperovať, predovšetkým v záujme starostlivosti o mal. deti tak,
aby ich vzájomné nastavenie nevplývalo negatívne na priaznivý vývoj mal. detí a mal. deti nemuseli byť
svedkami ich konfliktov a hádok, čo potvrdil predovšetkým mal. C., ktorý intenzívne vníma, že rodičia

sa hádajú, aj keď si myslia, že deti ich nepočujú.

1.6 Na danom mieste súd zároveň poukazuje, že nevôľa jedného rodiča s výkonom striedavej osobnej
starostlivostineznamená,žesúdnenariadistriedavústarostlivosť.Prvoradýmhľadiskomprirozhodovaní
o striedavej osobnej starostlivosti je vždy záujem mal. detí, nemôže stačiť svojvoľné, účelové, nelogické

odmietanie striedavej starostlivosti preferenčným rodičom, ktorým bola doposiaľ matka, pretože takéto
správanie je zneužitím práva dieťa vychovávať, ktorého obsahom je aj právo osobnej starostlivosti o
dieťaťa. Súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa, poskytnúť ochranu zneužívaniu práva na
úkor niekoho iného. Je teda nevyhnutné spoľahlivo zisťovať z akých dôvodov nie je preferenčný rodič
ochotný spolupracovať s druhým rodičom a komunikovať s ním o výchove. Matka počas celej doby

konania zotrvala na svojom odmietavom postoji voči striedavej osobnej starostlivosti a zostala nečinná
aj v čase, keď mohla s otcom dohodnúť možno aj odlišné rozvrhnutie času mal. detí u jedného či druhého
rodiča.

1.7 Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že sú splnené predpoklady

ustanovené v § 24 Zákona o rodine pre zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, výkonom ktorej budú aktuálne zabezpečené lepšie potreby mal. detí ako vo výlučnej osobnej
starostlivosti len matky. Súd prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že od schválenia rodičovskej
dohody sú mal. deti v starostlivosti otca približne tretinu času z mesiaca a takáto striedavá osobná
starostlivosť sa realizuje viac ako dva roky. Obidvaja rodičia majú záujem o výkon osobnej starostlivosti

o mal. deti, majú vytvorené aj vhodné bytové, sociálne i ekonomické podmienky, vedia zabezpečiť
potreby mal. detí po materiálnej aj emocionálnej stránke. Taktiež nebolo zistené, že by rodičia mali
zásadne diametrálne odlišné výchovné prístupy k mal. deťom, taktiež je zachovaný aj totožný denný
režim mal. detí u oboch rodičov. Obidvaja rodičia poznajú aj povahu, potreby a záujmy svojich mal.
detí. Súd ako prvoradé hľadisko pri posudzovaní najvhodnejšieho výchovného prostredia mal. detí bral

do úvahy predovšetkým najlepší záujem mal. detí, ich pozitívny vzťah k obidvom rodičom, mal. deti
majú rady oboch rodičov, s obidvomi rady trávia čas, pričom obidvaja rodičia sa samostatne vedia
o mal. deti náležite postarať. Za danej situácie súd prihliadol na odporučenie psychológa Krajského
súdu v Trnave, opatrovníka a mal. deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s
týždenným intervalom striedania s tým, že obom rodičom súd uložil právo zastupovať a spravovať ich

majetok v bežných veciach každému samostatne v zmysle § 28 zákona o rodine. Súd určil, že miestom
odovzdania a prevzatia mal. detí je počas školských dní školské zariadenie, ktoré mal. deti navštevujú a
v prípade, že mal. deti nebudú v školskom zariadení, je miestom odovzdania a prevzatia miesto bydliskaodovzdávajúceho rodiča s tým, že otec aj matka sú povinní mal. deti riadne pripraviť a odovzdať ich v
čase a mieste určenom.

1.8 Súd osobitne upravil zabezpečovanie osobnej starostlivosti rodičmi počas letných školských
prázdnin, počas vianočných sviatkov, počas jarných prázdnin a počas veľkonočných sviatkov v rozsahu,
ako je uvedený vo výrokoch II. až IX. rozsudku.

1.9 Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obaja rodičia sa podieľajú rovnakým dielom na

osobnej starostlivosti o deti, rovnako tak zabezpečujú mal. deti po finančnej stránke, preto súd v zmysle
§ 62 ods. 2 Zákona o rodine výživné neurčil.

1.10 Súd zamietol návrh právneho zástupcu matky na vykonanie ďalšieho dokazovania – znaleckého
dokazovania za účelom zistenia, či sú maloleté deti manipulované druhým rodičom. V danom prípade
súd poukazuje na to, že bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu na zistenie, čo je v

najlepšom záujme mal. detí. Mal. deti boli vypočuté súdom, aj psychológom Krajského súdu v Trnave a
súd má za to, že takto získané odpovede mal. detí dostatočne spolu s vykonaným dokazovaním dávajú
jasný obraz o najlepšom záujme mal. detí.

1.11 O návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.05.2024 súd rozhodol vo výroku

rozsudku tak, že konanie v tejto časti zastavil. Otec vzal svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 21.06.2024 späť v celom
rozsahu a žiadal konanie zastaviť. So späťvzatím návrhu súhlasila matka mal. detí a rovnako aj kolízny
opatrovník.

1.12 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok
VII.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 52 CMP (zákon číslo 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CMP“).

2. Rozsudok vo výrokoch I. – XI. a vo výroku XIII. napadla riadnym a včasným odvolaním matka

s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
viniac súd prvej inštancie, že ten kto sa dopustil inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon, že svoje
rozhodnutie založil aj na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 365 ods. 1 písm. d), písm. e) a písm.

h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP.

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že od posledného rozhodnutia súdu o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nenastala žiadna zmena pomerov, a to ani na strane
detí, ani na strane rodičov, a preto nebolo dôvodné meniť ostatné rozhodnutie súdu, ktoré výkon práv a

povinností rodičov k maloletým deťom upravovalo. Toto potvrdil aj otec maloletých detí na pojednávaní
súdu, že súd sa nevysporiadal s motiváciou otca zmeniť starostlivosť o maloleté deti, ktorá nesúvisela
so záujmami detí a podstatnou zmenou pomerov, keď podľa názoru matky otec podal návrh na zmenu
úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom sledujúc zrušenie jeho povinnosti platiť
výživnénamaloletédetiazdôvodujehopomstymatkemaloletýchdetízato,žematkanesúhlasilasjeho

návrhom na spôsob vyporiadania BSM, že súd pri rozhodovaní neprihliadol na to, že zmena pomerov
odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletých detí len vtedy, ak sú tu iné okolnosti prevažujúce
nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia, že súd nevysvetlil, v čom vzhliadol zmenu pomerov
odôvodňujúcu zmenu úpravy rodičovských práv a prečo zastáva názor, že starostlivosť matky už naďalej
nezaistí najpriaznivejšie podmienky pre vývoj detí.

2.2 Z rozhodnutia ďalej nie je zrejmé, ako striedavá starostlivosť zabezpečí lepšie a efektívnejšie
záujmy maloletých detí ako úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktorá bola obsahom
súdom schválenej dohody, súd neskúmal, aké následky bude mať zmena starostlivosti o deti, a či je
takáto zmena spôsobilá pozitívne ovplyvniť vývoj a záujmy detí, súd sa nevysporiadal s výhradami

a námietkami matky a osobitosťami v predmetnej veci, súd neuviedol žiadnu úvahu, ako dospel k
záveru, že maloletý v tomto prípade vedia odhadnúť vhodnosť či nevhodnosť nimi prezentovanej
starostlivosti rodičov, najmä ak matka poukazovala na to, že deti sú zo strany otca manipulované jeho
neustálym prezentovaním matky ako neschopnej a podsúvaním názoru deťom, že aktuálne nastavenýmodel starostlivosti nie je spravodlivý, súd nezohľadnil ani vek detí a z neho plynúcu neschopnosť detí
dostatočne vyhodnotiť, o akú zmenu v ich živote by išlo v prípade, ak by boli zverené do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov a prebral len názor maloletých detí, na ktorom založil svoje rozhodnutie,

súd na vyvrátenie domnienky matky nevykonal matkou navrhnuté znalecké dokazovanie znalcom z
odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých na zistenie toho, či deti sú, prípadne
v akej miere, ako a kým manipulované a či striedavá starostlivosť bude v ich najlepšom záujme,
že takýmto postupom súdu (nevykonaním znaleckého dokazovania napriek návrhu matky na jeho
vykonanie) bolo porušené jej právo na spravodlivý proces, že deti boli vypočuté súdom za prítomnosti

psychológa, nie teda psychológom samotným a tento postup v žiadnom prípade nie je spôsobilý nahradiť
navrhované znalecké dokazovanie, že striedavá starostlivosť predpokladá bezproblémovú komunikáciu
medzi rodičmi a súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov napriek tomu, že v
konaní bolo nesporným, že komunikácia medzi rodičmi je komplikovaná, a je predpoklad, že otec bude v
rámci svojej starostlivosti prenášať na deti nepriateľskú náladu voči matke, že bude zaťahovať deti do ich
vzájomných konfliktov, že z postojov otca v konaní možno vyvodiť jeho snahu o zníženie výživného, čo

však zastiera pod snahu zmeniť starostlivosť o deti, že otec v konaní nepreukázal svoj skutočný záujem
o zverenie detí do striedavej starostlivosti, keď aj vo svojich vyjadreniach popisuje najmä svoje záujmy
a ciele, sám vytvára konfliktné situácie a ju prezentuje ako neschopného rodiča, že svojím konaním
zaťahuje deti, a to najmä staršiu A. do sporu, ktorý sám vyvolal, čo na obe deti zle vplýva, a preto
neobstojí záver súdu prvej inštancie, že striedavá starostlivosť bude v záujme detí.

2.3 Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou nebol nedôvodný či nelogický, ale práve naopak,
matka riadne a zrozumiteľne vysvetlila svoj postoj, pričom vo svojich tvrdeniach odkazovala len na
konkrétne dôkazy a konkrétne prekážky pre určenie striedavej starostlivosti.

2.4 Z vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by spochybňovala jej spôsobilosti
z hľadiska zdravotného stavu, materiálneho zabezpečenia a osobnostných predpokladov poskytnúť
deťom plnohodnotnú osobnú starostlivosť. Matka vníma potreby detí citlivejšie a snaží sa im vytvoriť
také prostredie a podmienky, ktoré budú pre deti zárukou stability a zdravého vývinu, pričom otec sa k
týmto potrebám stavia ľahostajne, ignoruje a zľahčuje ich a odmieta s deťmi prípadné problémy riešiť.

Rozhodnutie súdu vychádza len z tvrdení otca a vyjadrení detí.

3. Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že rozsudok
považuje v celom rozsahu za zákonný a spravodlivý, a to tak po vecnej, ako aj po právnej stránke,

nakoľko súd prvej inštancie plne rešpektoval princípy civilného mimosporového konania ako aj
právo účastníkov na spravodlivý proces. Pokiaľ matka v odvolaní namieta, že úprava výkonu práv
a povinností rodičov k maloletým deťom obsiahnutá v rodičovskej dohode potvrdenej rozsudkom
Okresného súdu Skalica v roku 2022 zodpovedala aj podľa názoru súdu najlepšiemu záujmu maloletých
detí, tak v tomto konaní vedenom Okresným súdom Skalica pod spisovou značkou 9P/38/2021

nebol okrem matkou naformulovaného návrhu vykonaný akýkoľvek dôkaz zameraný na skúmanie
najlepšieho záujmu maloletých detí pri nastavovaní úpravy práv a povinností rodičov k maloletým
deťom. V predmetnom konaní nebolo ohľadne podmienok výkonu starostlivosti otca o maloleté deti
vykonané žiadne dokazovanie. Nepravdivým je aj tvrdenie matky, že táto rodičovská dohoda je
oboma rodičmi rešpektovaná a vykonávaná už viac ako 2 roky, nakoľko z dokazovania vyplynul opak.

Otec bezprostredne po ukončení rozvodového konania matke maloletých detí navrhol zmeniť časové
nastavenie jeho styku s deťmi, a to tak, že celkový počet dní, ktoré vychádzali v jednom kalendárnom
mesiaci rovnomerne rozložil na každý kalendárny týždeň a manželka a matka maloletých detí s tým bez
problémov súhlasila. Týmto režimom boli deti u otca pravidelne každý týždeň v stredu, dva týždne v
mesiaci aj vo štvrtok a potom každý nepárny víkend. Tento režim trval takmer 2 roky, hneď od vyhlásenia

rozhodnutia v januári 2022 až do 31.12.2023. V tomto období matka s otcom ešte celkom dobre
vychádzala, nakoľko nemala istotu v jej novom vzťahu a uvedený režim poskytoval deťom pravidelnosť,
vedeli kedy sú u otca na rozdiel od režimu, ktorý platí od 01.01.2024 (v zmysle súdom schválenej
rodičovskej dohody), na ktorý si ešte deti dodnes nedokážu zvyknúť a majú v ňom chaos a je pre ne
absolútne neprehľadný. Deti nevedia odsledovať, kedy je nepárny týždeň, kedy je prvý piatok v mesiaci

a dookola sa ho neustále pýtajú, kedy idú naspäť k mame a kedy idú ku otcovi.

3.1 Samotná zmena pomerov teda nastala aj v tom, že rodičia zaviedli režim „kvázi“ striedavej
starostlivosti, a to tak, že celkový počet dní, ktoré vychádzali v jednom kalendárnom mesiaci rovnomernerozložili na každý kalendárny týždeň a takto sa styk ďalej realizoval. Zároveň s maloletou A. a so
súhlasom matky spoločne zaviedli v mesiacoch október a november 2024 aj tenisové tréningy každý
štvrtok od 13.00 hod. do 14.30 hod., kedy otec dcéru osobne trénoval. Matka s uvedeným bez problémov

súhlasila. Matka otcovi od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia v tejto veci aj naďalej dáva deti aj nad
rámec zavedeného styku, ako tomu bolo napríklad aj naposledy, kedy matka vyhovela žiadosti otca
o to, aby mohol mať deti počas Štedrého večera (utorok) dňa 24.12.2024 a neskôr dňa 25.12.2024
vyhovela aj jeho prosbe o trávenie času s deťmi počas vianočných sviatkov. Režim tak, ako je nastavený
podľa pôvodnej rodičovskej dohody, je preto neudržateľný. Matka v konaní nepreukázala nič, čo by

popieralo spokojný a zdravý vývoj oboch detí v starostlivosti otca, kde sa deti cítia dobre a stabilizovane
a komunikujú primerane svojmu veku. Matka v konaní nevyvrátil ani pozitívne rodinné väzby detí aj s
ďalšími členmi domácnosti otca.

3.2 Nakoľko v konaní nebola preukázaná žiadna manipulácia detí zo strany otca a o takejto nevznikli
dokonca ani len dôvodné pochybnosti, neexistuje žiaden rozpor v tvrdeniach maloletých o výsledkoch

ostatného dokazovania produkovaného v tomto súdnom konaní, neobstojí ani námietka matky o potrebe
znaleckého dokazovania. Tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je tento dôkaz navrhovaný,
bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.

3.3 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne vzal do úvahy aj názor maloletých detí na spôsob

výkonu starostlivosti o ne zo strany oboch rodičov.

3.4 Otec popiera tvrdenia matky, že matku pred deťmi vykresľuje negatívne, práve naopak, o matke
pred deťmi vždy hovorí s úctou a rešpektom a vedie deti, aby si matku vážili a pomáhali jej. Deti majú
plnú slobodu s matkou volať kedy to potrebujú, rešpektuje ich potreby. Naopak to však nefunguje. Deti

sú pred matkou v strese, keď s otcom volajú, boja sa mu pred ňou prejavovať city a náklonnosť a hovory
skracujú. Keď je maloletá A. sama doma, s otcom volá veselá a hovory trvajú dlho. Uvedené A. otcovi
vysvetlila tak, že „u mamky nemajú takú slobodu“.

3.5 Neobstojí ani argumentácia matky, že pokiaľ sú problémy v komunikácii medzi rodičmi, je to vinou

otca.

4. Rodičia maloletých detí v následných podaniach doručeným súdu 19.06.2025 (podanie matky)
a 25.06.2025 (podanie otca) opisovali ich vzájomné nezhody súvisiace s organizovaním výletov s
maloletými deťmi v časoch, kedy tieto zasahovali do práva otca na styk s maloletými deťmi (výlet do

Prahy a výlet do Austrálie), ako aj nezhody pri komunikácii ohľadom zdravotného stavu detí, a to najmä
maloletej A.. Z vyjadrení otca je ďalej zrejmé, že rodičia sa nevedia dohodnúť ani na úhrade výdavkov
súvisiacich s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletých detí.

5. Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal a k odvolaniu matky sa nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s
prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,

že odvolanie matky maloletých detí je v časti rozhodnutia súdu o zverení maloletej A. a maloletého C.
do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, v časti určenia intervalu bežného striedania sa maloletej A.
a maloletého C., v časti určenia povinnosti zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti zo strany
rodičovpočasletnýchškolskýchprázdnin,včasevianočnýchsviatkov,počasjarnýchškolskýchprázdnin
a počas veľkonočných sviatkov a napokon aj v časti miesta odovzdávania maloletých detí je nedôvodné,

v dôsledku čoho boli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku vo výrokoch I. až X. (§ 387 ods. 1 CSP),
čo však neplatilo o rozhodnutí súdu o neurčení výživného počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
o maloleté deti, v ktorej časti bolo potrebné považovať námietky matky o arbitrárnosť rozhodnutia, a
teda o porušení jej práva na spravodlivý súdny proces, za plne dôvodné, v dôsledku čoho boli splnenépodmienky pre jeho zrušenie vo výroku XI. a v závislom výroku XIII. o trovách konania podľa § 389 ods.
1 písm. b) a písm. c) CSP.

7. Predmetom konania je návrh otca maloletých detí na zmenu rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv
a povinností rodičov k maloletým deťom.

7.1 Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutých výrokoch I. – XI. a závislého výroku o trovách konania XIII. Výrok XII. rozsudku

zostal odvolaním nenapadnutý, a preto jeho správnosť je vyňatá aj z prieskumu odvolacím súdom.

7.2 Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je výroku vecne
správne.

8. Matka svoju odvolaciu argumentáciu postavila najmä na námietke o nesprávnom právnom posúdení

veci súdom prvej inštancie ohľadom splnenia podmienok, za ktorých je možné zmeniť právoplatné
rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, a to najmä na
nesprávnej aplikácii § 26 ZR na prejednávanú vec, keď súd z vykonaného dokazovania údajne dospel k
nesprávnym záverom o splnení podmienok, za ktorých je možné zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu
o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov.

8.1 Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

8.2 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv

a povinností na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí nie je rozhodnutím, ktoré
zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do
budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal
pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho
práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie

o novom návrhu na zmenu zverenia maloletého do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov alebo
o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si
musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena
pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene

zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov alebo o zmene výšky výživného, prípadne o
zmene vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a
reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť
ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval.
Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného, respektíve

okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne – vývojom životných nákladov. Až v prípade, ak
má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej starostlivosti
rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča.

8.3 V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd,

za preukázané, že od poslednej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom došlo k
zmene pomerov najmä v tom, že v čase ostatného rozhodovania súdu v januári 2022 mala maloletá
A. 8 rokov, navštevovala 3. ročník základnej školy a maloletý C. mal 5 rokov a navštevoval materskú
škôlku, kedy ich rozumová vyspelosť zodpovedala ich veku, a keď čelili zmene v ich rodinných vzťahoch
súvisiacej s prerušením manželského spolužitia ich rodičov, kedy sa ešte len začínal formovať režim

ich stretávania sa s otcom, ktorý opustil ich spoločnú domácnosť, keď v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie mala maloletá A. už 11 rokov a navštevovala piaty ročník základnej školy a maloletý C. mal 8
rokov a navštevovať druhý ročník základnej školy, keď deti boli vo vyššom veku – boli o 3 roky staršie, v
ktoromobdobísaintenzívnesotcomstretávali,atedamalimožnosťnavlastnýchskúsenostiachpostaviť
svoj postoj k ich výchove zo strany každého z oddelene žijúcich rodičov. Nakoľko boli vo veku 8 a 11

rokov, boli aj podľa už ustálenej súdnej praxe spôsobilé vyjadrovať sa k osobnej starostlivosti o ne zo
strany ich rodičov, keďže vedeli posúdiť rozsah poskytovanej starostlivosti zo strany každého z rodičov.
Túto starostlivosť hodnotili ako dostatočnú a rovnakú, pričom ani zo strany kolízneho opatrovníka
neboli zistené žiadne nedostatky vo výchove a starostlivosti o maloleté deti. Okrem toho v januári vroku 2022 žiaden z rodičov maloletých detí neprejavoval záujem o striedavú osobnú starostlivosť o
maloleté deti, a tak nebolo ani v možnostiach súdu reálne o takejto starostlivosti uvažovať, a teda
v prebiehajúcom súdnom konaní zisťovať a následne vyhodnocovať okolnosti svedčiace v jej prospech

alebo v jej neprospech. Naproti tomu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už otec maloletých detí
prezentoval pred súdom svoj zmenený postoj a jednoznačne sa domáhal zverenia maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, čím vytvoril aj jednoznačnú potrebu súdu v samostatnom
konaní skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté deti v záujme maloletých
detí (tu pozri § 24 ods. 3 ZR). Z dokazovania ďalej vyplynulo, že od posledného rozhodovania súdu

došlo aj ku zmene bytových podmienok na strane otca, keď v januári 2022 žil v trojizbovom rodinnom
dome v F., kdežto už v októbri 2024 žil v 6 izbovom rodinnom dome, v ktorom každé z detí malo
zabezpečenú vlastnú detskú izbu (teda v záujme zvýšenia komfortu maloletých detí dobudoval rodinný
dom) a príslušenstvom domu bol aj bazén. V neposlednom rade je zároveň potrebné zdôrazniť, že od
posledného rozhodovania súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom došlo k
zmene pomerov na strane maloletých detí aj v tom, že deti ako už rozumovo vyspelejšie osobnosti pred

súdom jednoznačne prejavili svoj záujem byť vychovávané svojimi rodičmi v ich rovnomerne rozdelenej
týždennej striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie
dospel k záveru o potrebe zmeny ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom, jeho záver je potrebné považovať za vecne správny a námietky matky
takýto záver súdu prvej inštancie spochybňujúce, bagatelizujúc nastalé podstatné zmeny v pomeroch na

strane rodičov aj maloletých detí za nedôvodné. Neobstojí preto námietka matky, že súd prvej inštancie
nesprávne interpretoval a aplikoval na prejednávanú vec ustanovenie § 26 ZR.

9. Matka svoju ďalšiu odvolaciu argumentáciu postavila aj na námietke o nesprávnom právnom
posúdení veci súdom prvej inštancie, a to najmä na nesprávnej aplikácii § 24 ZR na prejednávanú vec,

dôvodiac, že súd z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym záverom aj o splnení podmienok, za
ktorých je možné maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

9.1 Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 24 ods. 1 až 5 ZR a z vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že obaja rodičia sa dokážu o obe deti plnohodnotne postarať a úprava striedavej osobnej

starostlivosti o maloletú A., ako aj o maloletého C. v týždňových intervaloch striedania u jedného alebo
druhého rodiča rešpektuje práva oboch rodičov k obom maloletým deťom, ako aj práva oboch detí na
rovnomernú starostlivosť zo strany oboch rodičov a je pre maloleté deti aj najvhodnejším riešením s
tým, že osobitná úprava počas prázdnin a sviatkov nadväzuje na rovnocenný model striedavej osobnej
starostlivosti a dáva obom rodičom priestor, aby si mohli plánovať voľnočasové aktivity s deťmi dopredu,

v čase, kedy majú voľný čas aj deti, v dostatočnom časovom predstihu. Odvolací súd sa s takýmto
záverom súdu prvej inštancie čo do zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov plne stotožňuje.

9.2 V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi

verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).

9.3 Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

9.4 Súd v starostlivosti o maloletých pri svojom rozhodovaní sleduje pri rozhodovaní o usporiadaní
vzťahov v rodine vždy najlepší záujem maloletého (čl. 3 ods. 1 Dohovoru), pokiaľ rodičia nie sú schopní
dohody. Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa, má bez akýchkoľvek pochybností

kľúčový význam (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Sahinvs. Nemecko č. 30943/96
zo dňa 8.7.2003).

9.5 Podľa § 24 ods. 1, 3 a ods. 5 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výškevýživného (1). Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o
dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou

starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa (3). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a

starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (5).

9.6 Podľa čl. 5 Základných zásad ZR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

9.7 Pod pojmom striedavá osobná starostlivosť sa rozumie žitie dieťaťa striedavo s každým z rodičov
v určitom pravidelnom časovom intervale, ktorý je rôzny, a to na základe dohody medzi rodičmi alebo
na základe rozhodnutia súdu.

9.8 Pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa nemožno postupovať podľa vopred
danej schémy, pričom striedavá osobná starostlivosť nemôže byť paušálne využívaná ako forma
„spravodlivého“ rozdelenia starostlivosti o dieťa medzi rodičov. Záujem a potreby konkrétneho dieťaťa
je preto potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade zvlášť a so snahou o minimalizáciu
negatívnych dôsledkov pre dieťa. To potvrdzuje i Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorým

interpretoval čl. 3 ods. 1 Dohovoru: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal
by byť prispôsobený a definovaný individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či
deti, ktorých sa vec týka, nachádzajú, pričom pozornosť by mala byť venovaná ich osobným pomerom,
situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a
stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa.“

9.9 Za situácie, kedy obaja rodičia sú všeobecne rovnako spôsobilí sa o svoje dieťa riadne starať, je
potrebné predovšetkým zohľadniť osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť sa vyrovnať so záťažou, ktorú
rozpad rodiny a eventuálne nastolená striedavá osobná starostlivosť, ktorá prináša i stratu doterajšieho
zázemia a bezpečie domova, bez pochyby predstavuje. Je treba brať ohľad na citovú orientáciu dieťaťa

a hodnotu danú stálosťou výchovného prostredia a na možnosť zachovania a rozvíjania jeho citových
väzieb k blízkym osobám i v širšom okolí, k jeho priateľom a záujmom. V neposlednom rade je treba
vziať do úvahy - a to predovšetkým u malých detí - ktorý z rodičov sa o dieťa doposiaľ staral, dbal o jeho
citovú a rozumovú výchovu a v podstate predstavoval pre dieťa tú osobu, ku ktorej je citovo pripútané,
a ktorej dlhodobá neprítomnosť je pre neho frustrujúca a nevhodná.

9.10 Z ustanovenia § 24 ods. 2 ZR vyplývajú základné hmotnoprávne predpoklady na rozhodnutie
o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené. Prvým predpokladom je
jednoznačný záujem maloletého dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, čo v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 ZR znamená, že záujmom dieťaťa je v prvom rade právo

na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Druhým je lepšia možnosť zaistenia základných potrieb
dieťaťa, čo však z aplikácie inštitútu vyraďuje deti, ktorých rodičia trvale vytvárajú vzájomné nepriateľské
prostredie.Pritakýchtorodičochniejepredpoklad,žebudúspolupracovaťaspoňvnevyhnutnejmierena
zaistení potrieb dieťaťa. Treťou podmienkou je spôsobilosť rodičov osobne sa starať o maloleté dieťa, čo
je dané fyzickým alebo psychickým zdravotným stavom rodiča, kvalitou výchovného pôsobenia na dieťa,

existujúcim prostredím v domácnosti pre výchovu maloletého dieťaťa. Štvrtým predpokladom pre takéto
rozhodnutie súdu je záujem o osobnú starostlivosť obidvoch rodičov, pretože v prípade, ak rodič žiada
len právo styku s maloletým dieťaťom, nemožno ho súdnym rozhodnutím donútiť k osobnej starostlivosti
o dieťa. (PAVELKOVÁ, B. 2011. Zákon o rodine. Komentár. 1. vydanie. Praha: C.H.BECK, 2011, str. 110)

9.11 Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloletá A. ako aj maloletý C. majú silné citové
väzby k obom rodičom, v dôsledku čoho majú aj jednoznačný záujem na zachovaní ich rovnocenného
vzťahu k obom rodičom, a teda aj záujem na ich zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, že rodičia maloletých detí v rodine nevytvárajú vzájomne nepriateľské prostredie, že aj napriekich neschopnosti dospieť k úplnej dohode, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa ich samých, ale aj pokiaľ
ide o záležitosti týkajúce sa detí a starostlivosti o ne, však dokážu spolupracovať v nevyhnutnej miere
na zaistení potrieb detí a napokon, že obaja majú skutočný záujem osobne sa o deti starať, a že

vzhľadom na svoj fyzický a psychický stav, ale aj vzhľadom na kvalitu ich výchovného pôsobenia na
deti a existujúceho prostredia v ich domácnosti sú aj spôsobilí osobne sa o deti riadne starať. Pokiaľ
za takýchto okolností súd prvej inštancie maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, jeho rozhodnutie je potrebné považovať za vecne správne a námietky matky maloletých detí o
nesprávnosti takýchto záverov súdu prvej inštancie za plnene nedôvodné. Za nedôvodnú potom bolo

potrebné považovať aj námietkou matky o nesprávnej aplikácii § 24 ods. 3 ZR na prejednávanú vec.
Ako už bolo uvedené vyššie, maloleté deti majú právo na zachovaní ich citových väzieb a vzťahov k
obidvom rodičom, ako aj právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi a striedavá osobná starostlivosť rodičov o deti v týždňových intervaloch takéto
ich právo v prejednávanej veci (kedy sa otec intenzívne o deti zaujíma, učí sa s nimi, vodí ich na krúžky,
sprevádza ich na iných mimoškolských aktivitách a podobne, intenzívne s nimi trávi čas, keď deti nie sú

v škole a stará sa o ich zdravý vývin – hoc aj jeho faktická starostlivosť nie je plne súladná s predstavami
matky) napĺňa.

10. Neobstojíaninámietkamatky,žesúdprirozhodovanínezohľadnilnevhodnosťmotivácieotcazmeniť
starostlivosť o maloleté deti z dôvodu pretrvávajúcich sporov rodičov o vyporiadanie ich bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, prípadne jeho neochoty platiť na maloleté deti výživné, nakoľko tak, ako súd
prvej inštancie, ani odvolací súd nepovažuje takúto argumentáciu matky nielen za preukázanú, ale ani
za logickú, nakoľko rozšírenie osobnej starostlivosti otca o maloleté deti (ktorého sa otec maloletých detí
v tomto konaní domáha) nemá žiaden praktický súvis s vyporiadaním majetkových pomerov rodičov.
Okrem toho, pokiaľ aj otec v návrhu navrhoval výživné v striedavej osobnej starostlivosti neurčiť, počas

konania jednoznačne opakovane prezentoval svoju vôľu platiť výživné na maloleté deti aj naďalej. V
tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že je vecou súdu, ktorý rozhoduje o rozsahu vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletým deťom, aj v prípade zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, aby z úradnej povinnosti, bez ohľadu na návrhy účastníkov konania rozhodol o tom, či jeden z
rodičov bude povinný platiť maloletým deťom výživné.

11. Obdobne neobstojí ani námietka matky, že zverením maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov dochádza k destabilizácii rodinných vzťahov a výchovného prostredia v
rodine, nakoľko pravdou je opak. Pokiaľ sú citové väzby medzi oboma rodičmi a maloletými deťmi
udržiavané na vysokej úrovni (keď obaja rodičia sa intenzívne o deti osobne starajú a operatívne a

bezodkladne zabezpečujú uspokojovanie ich odôvodnených potrieb), je možné reálne predpokladať, že
aj prípadnú stratu schopností a možností jedného z rodičov o maloleté deti sa osobne starať (napríklad
zo zdravotných dôvodov, straty príjmov, straty obydlia a podobne) by deti vnímali lepšie a ľahšie, ako
keby došlo k strate schopnosti výkonu osobnej starostlivosti zo strany preferenčného rodiča, ktorému
by boli deti zverené do výhradnej osobnej starostlivosti a starostlivosť o maloleté deti by musel prevziať

druhý rodič, ku ktorému by maloleté deti nemali tak silnú citovú väzbu, akú mali k preferenčnému rodičovi
a ktorý by ani nepoznal všetky odôvodnené potreby maloletých detí, lebo by sa na ich uspokojovaní
reálne nepodieľal. Pokiaľ sa obaja rodičia rovnocenne o maloleté deti starajú a rovnocenne „deň čo deň“
zabezpečujú uspokojovanie ich odôvodnených potrieb (poznajúc tieto ich odôvodnené potreby, ale aj
ich zdravotný stav) je možné reálne predpokladať, že takáto starostlivosť apriori lepšie a efektívnejšie

zabezpečí záujmy maloletých detí. Pokiaľ totiž jeden z rodičov z bližšie neurčených dôvodov nie je
schopný uspokojovať odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a tieto potreby maloletého dieťaťa pozná
aj druhý z rodičov, keďže medzi nimi je hlboký citový vzťah, je možné reálne predpokladať, že druhý
rodič prechodnú neschopnosť rodiča, ktorého táto neschopnosť postihla, bezodkladne nahradí svojou
osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, a tak vo výsledku odôvodnené potreby maloletého dieťaťa

budú uspokojené riadne a včas. Neobstojí preto ani námietka matky, že striedavá starostlivosť rodičov
apriori nezabezpečuje lepšie a efektívnejšie záujmy maloletých detí a je potrebné, aby súd vo svojom
rozhodnutí rozsiahle zdôvodňoval správnosť svojho záveru o tom, že striedavá osobná starostlivosť
lepšieaefektívnejšiezabezpečujezáujmymaloletýchdetíakoosobnástarostlivosťlenjednéhozrodičov
a pokiaľ takáto argumentácia v rozhodnutí súdu absentuje, jeho rozhodnutie je treba považovať za

arbitrárne.Právenaopak,aksúduprednostníosobnústarostlivosťomaloletédieťalenzostranyjedného
z rodičov, je povinný náležite zdôvodniť, prečo považuje takúto starostlivosť za lepšiu a efektívnejšiu.12. Podľa ustálenej súdnej praxe deti vo veku 8 a viac rokov sú v zásade intelektuálne a psychicky
na takej úrovni, že sú spôsobilé vyjadriť svoj názor na spôsob osobnej starostlivosti o ne zo strany
ich rodičov a pokiaľ v prejednávanej veci z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by maloletá

A. a maloletý C. takúto spôsobilosť nemali, neobstojí ani námietka matky, že súd pochybil, keď sa
pri zisťovaní názoru maloletých detí na vhodnosť spôsobu osobnej starostlivosti o ne zo strany ich
rodičov obmedzil len na ich výsluch pred súdom za prítomnosti psychológa. Takýto postup súdu prvej
inštancie odvolací súd považuje za hospodárny a vecne správny a odvolacie námietky matky takýto
postup spochybňujúce za plne nedôvodné. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by maloleté

deti trpeli nejakými psychickými poruchami súvisiacimi s výkonom osobnej starostlivosti rodičov o ne,
prípadne, že by boli otcom manipulované voči matke (z ich výsluchu nebolo možné vyvodiť žiaden
záver nielen o ich negatívnych postojoch k matke, ale už vonkoncom nie o tom, že by sa na vytváraní
takéhoto prípadného negatívneho postoja podieľala tretia osoba), a preto neobstojí ani námietka matky,
že súd pochybil, pokiaľ vo veci nenariadil znalecké dokazovanie znalcom z oblasti detskej psychológie
za účelom zisťovania vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti, nehovoriac o tom, že

zodpovedanie tejto otázky je úlohou súdu a nie úlohou súdneho znalca. Neobstojí preto ani námietka
matky, že nevykonaním znaleckého dokazovania navrhnutého matkou došlo k porušeniu práva matky
na spravodlivý proces. Súd totiž sám rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a pokiaľ
navrhnuté dokazovanie považuje za nehospodárne, keďže skutočnosti potrebné pre rozhodnutie už boli
preukázané doposiaľ vykonaným dokazovaním, nie je potrebné, aby takýto dôkaz vykonával, práve

naopak, je potrebné, aby návrh na vykonanie takéhoto dôkazu rešpektujúc svoju povinnosť konať
hospodárne zamietol.

13. Napokon neobstojí ani námietka matky o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k
zvereniu maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z dôvodu, že z dokazovania

nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by spochybňovala jej spôsobilosť z hľadiska zdravotného stavu,
materiálneho zabezpečenia a osobnostných predpokladov poskytnúť deťom plnohodnotnú osobnú
starostlivosť, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie nezmenil ostatné rozhodnutie o
výkone osobnej starostlivosti o maloleté deti z dôvodu, že by matka vo výkone osobnej starostlivosti o
maloletédetizlyhala,alezdôvodu,žestriedavúosobnústarostlivosťomaloletédetivprejednávanejveci

považoval za rešpektujúcu právo maloletých detí na zachovaní ich vzťahu k obom rodičom, rešpektujúcu
ich právo na výchovu zo strany oboch rodičov, ako aj za rešpektujúcu právo maloletých detí na udržovaní
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi.

14. Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až X.

postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. Pokiaľ ide o námietku matky o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti
neurčenia výživného žiadnemu z rodičov, odvolací súd uvádza:

15.1 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred dovolacím súdom a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

15.2 Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu
občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva
účastníka konania na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom 46
a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení

neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd,tohtoinakuverejnenéhovpríloheoznámeniaFederálnehoministerstvazahraničnýchvecíČSFR
č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. I podľa judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva na

spravodlivé súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia.15.3 Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy
slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni
zákona) § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal,

aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom
takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore
nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vnútorná rozpornosť
jednotlivých výrokov alebo aj odôvodnenia rozsudku, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi
závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii
nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie

jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie
je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu
(ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka konania); porušením uvedeného práva
účastníka konania je na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej aj účastníkovi konania (okrem
upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť

náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi
v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady
zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

15.4 Podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou (vnútornou rozpornosťou

rozhodnutia)bolopostihnutéirozhodnutieoneurčenívyživovacejpovinnostirodičovvstriedavejosobnej
starostlivosti voči maloletej A. a maloletému C., pojaté do napádaného rozsudku v prejednávanej veci,
otázku správnosti ktorého urobila predmetom odvolacieho konania matka maloletých detí.

15.5 Súd prvej inštancie svoj záver o potrebe rozhodnutia práve uvedeným spôsobom (počas trvania

striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti sa výživné rodičom neurčuje) odôvodnil len veľmi stroho
v bode 24. rozsudku, keď uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obaja rodičia sa
podieľajú rovnakým dielom na osobnej starostlivosti o dieťa a rovnako zabezpečujú maloleté deti po
finančnej stránke, a to napriek tomu, že z dokazovania okrem iného vyplynulo, že odôvodnené potreby
maloletých detí matka uhrádza okrem iného aj z výživného plateného maloletým deťom otcom k rukám

matky, prípadne, že rodičia maloletých detí si medzi sebou delia len odvoz detí na krúžky a späť,
prípadne na športové turnaje a zápasy. Nakoľko v čase ostatného rozhodovania súdu prvej inštancie o
úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom bol určený aj rozsah vyživovacej povinnosti
otca k maloletým deťom, bolo potrebné, aby sa súd vysporiadal v prvom rade s tým, či od poslednej
úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom došlo k podstatnej zmene odôvodňujúcej

zmeniť rozhodnutie súdu o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Bolo teda
povinnosťou súdu prvej inštancie v prvom rade zistiť, aké boli osobné a majetkové pomery rodičov a
odôvodnené potreby každého z maloletých detí v roku 2021, teda v období predchádzajúcom ostatnému
rozhodovaniu súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom (aký bol priemerný
mesačný netto príjem matky a otca, aké boli ich výdavky spojené s uspokojovaním ich odôvodnených

potrieb, aká bola životná úroveň každého z nich, aké boli odôvodnené potreby maloletej A. a maloletého
C., resp. aké výdavky rodičia mali spojené s uspokojovaním ich odôvodnených potrieb, ale aj ako ten
ktorý z rodičov reálne zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloleté deti). Následne bolo povinnosťou
súdu prvej inštancie zistiť aké sú osobné, majetkové pomery rodičov, ich schopnosti a možnosti
prispievať na výživu maloletých detí v čase rozhodovania súdu, ako aj aké sú odôvodnené potreby

každého z detí samostatne a takto zistené skutkové okolnosti porovnať so skutkovými okolnosťami,
za ktorých bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca, a to za účelom zistenia/
nezistenia podstatných zmien umožňujúcich prijať záver súdu o potrebe/nepotrebe zmeny ostatného
rozhodnutia súdu o výživnom. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že z rozhodnutia súdu prvej
inštancie vôbec nie je zrejmé, aké boli osobné a majetkové pomery rodičov a odôvodnené potreby detí v

roku 2021, ako ani to, aké sú príjmy a výdavky rodičov a odôvodnené potreby každého z maloletých detí
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom. Z rozhodnutia totiž nie je
vôbec zrejmé, aký matka dosahuje priemerný mesačný netto príjem, keď v bode 9. rozsudku súd prvej
inštancie síce uvádza, čo zistil z daňového priznania matky za rok 2023 a z jej čestného prehlásenia,avšak neuvádza, ako ustálil priemerný mesačný netto príjem matky za posledných 12 kalendárnych
mesiacov predchádzajúcich rozhodnutiu súdu. Obdobne z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, ako súd z
vykonaného dokazovania ustálil výšku výdavkov otca spojených s uspokojovaním jeho odôvodnených

potrieb, nakoľko z bodu 11. rozsudku vyplýva len to, aké výdavky otec vo svojom rozpise pred súdom len
deklaroval,atobezohľadunato,ktorézuvedenýchvýdavkovsúdpovažovalzvykonanéhodokazovania
aj za reálne preukázané. Obdobne z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako súd vyhodnotil
životnú úroveň každého z rodičov, keďže pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti každého z
rodičov k maloletým deťom je súd povinný rešpektovať právo maloletých detí na podieľaní sa na životnej

úrovnisvojichrodičov.Pokiaľideoodôvodnenépotrebymaloletýchdetízrozhodnutiasúduniejezrejmé,
ako z vykonaného dokazovania súd ustálil charakter a výšku nákladov každého z rodičov vynakladaných
na krytie odôvodnených potrieb každého z detí samostatne, teda aké sú odôvodnené potreby každého
z maloletých detí – samostatne maloletej A. a samostatne maloletého C. a ako konkrétne sa každý z
rodičov podieľa na úhrade nákladov potrebných na ich krytie (nestačí len konštatovanie súdu prvej
inštancie, ako matka vyčíslila náklady na maloletého C. a na maloletú A. za január až jún 2024 v rozpise

predloženom súdu bez toho, aby súd tieto náklady riadne špecifikoval a vyhodnotil ich odôvodnenosť).
Záver súdu prvej inštancie, že dokazovaním bolo preukázané, že obaja rodičia sa podieľajú rovnakým
dielom na osobnej starostlivosti o deti a rovnako zabezpečujú deti aj po finančnej stránke vyznieva
preto absolútne nepresvedčivo a nepreskúmateľne. Pre záver súdu prvej inštancie o potrebe neurčenia
výživného totiž nestačí len zistenie súdu, že rodičia rovnomerne vozia maloleté deti na krúžky, zápasy

a turnaje, ako to vo svojej podstate vyplýva z odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
15.6 Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné ako len konštatovať,
že súd prvej inštancie pochybil, keď na jednej strane nevykonal dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a na druhej strane aj odôvodnenie jeho rozhodnutia je výrazne nepresvedčivé
a nepreskúmateľné pri zdôvodnení pre rozhodnutie podstatných skutočností, nakoľko z jeho obsahu

nemožnozistiť,akýmiúvahamisaprisvojomrozhodovaníriadil,zktorýchdôkazovvychádzal,resp.ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a pod. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe
zmeny ostatného rozhodnutia súdu o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a
počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti rodičom výživné neurčil bez toho, že by
tento svoj záver náležite zdôvodnil, a umožnil tým účastníkom konania sa voči takémuto záveru náležite

brániť, porušil tým práva účastníkov konania na spravodlivý proces.

15.7 Ak potom nedostatok riadneho dokazovania a odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa §
365 ods. 1 písm. b) a e) CSP, ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným §

389 ods. 1 písm. b) a c) CSP.

15.8 Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok v časti o neurčení
výživného rodičom počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti (výrok XI.) za
predčasný, keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu právnu normu, nesprávne ju ale interpretoval,

vyvodil z nej nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie.

16. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania
na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného
dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie

veci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením
zodpovedajúcim úprave v ust. § 220 ods. 2 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
časti (výroku XI. a v závislom výroku XIII.) zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa §
391 ods. 1 CSP vrátiť vec v rušenej časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej
inštancie vec znova prejedná, zistí odôvodnené potreby maloletej A. a maloletého C. ako aj ich rodičov

v čase ostatného rozhodovania súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom,
opätovne zistí príjmy oboch rodičov za posledný kalendárny rok tak, aby bolo zrejmé, aký bol príjem
osoby povinnej v tom ktorom kalendárnom mesiaci v členení brutto, netto, príplatky a zrážky, zistí osobné
a majetkové pomery oboch rodičov, ich životnú úroveň, ich vzdelanie a pracovné zručnosti, za účelom
možnosti posúdenia ich možného pracovného zaradenia a z toho plynúcej zárobkovej schopnosti,

výdavky rodičov vynakladané na uspokojovanie ich osobných potrieb, a to či už bežných (náklady na
bývanie, dochádzku do práce a pod.) alebo zvýšených vzhľadom na ich zdravotný stav a pod., ďalej zistí
aké konkrétne náklady každý z rodičov vynakladá na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej
A. a maloletého C.. Následne súd vyhodnotí, či od ostatného rozhodovania súdu o výživnom došlok podstatnej zmene v pomeroch, či už na strane maloletých, alebo ich rodičov, majúcej za následok vznik
potreby zmeniť ostatné rozhodnutie súdu o výživnom na maloleté deti a v kladnom prípade rozhodne,
v akom rozsahu je dôvodným upraviť rozsah vyživovacej povinnosti toho ktorého z rodičov na to ktoré

maloleté dieťa, zohľadniac mieru podielu každého z rodičov na prípadnom zvýšení odôvodnených
potrieb maloletých detí, pričom pri rozhodovaní o výživnom prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akom
rozsahu sa o maloleté deti osobne stará, a teda v akom rozsahu svojou osobnou starostlivosťou
kompenzuje svoj finančný podiel na výživnom. Po doplnení dokazovania potom prvoinštančný súd vo
veci opätovne rozhodne, a to aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 CSP), nové rozhodnutie

náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali
oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce boli logické, presvedčivé
a zrozumiteľné.

17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).