Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3621010212
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3621010212.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša
a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci obžalovaných
1. A. B. nar. XX.XX.XXXX C. D., trvale bytom A., E. XXX/XX
a 2. F., G. so sídlom A., E. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX,
pre zločin neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona,

na verejnom zasadnutí dňa 16. októbra 2025 prejednal odvolania obžalovaných
1/ A. B. a 2/ F., G., proti rozsudku Okresného súdu Prievidza,
sp. zn. PE-2T/74/2021 zo dňa 05. februára 2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného 1/ A. B. a obžalovanej spoločnosti 2/ F., G. z a m i e
t a j ú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. PE-2T/74/2021 zo dňa 05. februára 2025 boli obžalovaní
1. A. B. a 2. F., G. uznaní vinnými z prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
„1/ obžalovaný A. B. od presne nezisteného času najneskôr od 01.01.2019
do 09. 09. 2020 v obci Malé Uherce na adrese H. H., na pozemkoch parciel registra "C" č. XXX/X; XXX/
X; XXX/XX; XXX/XX; XXX/XX; XXX/XX; XXX/XX; XXX/XX; XXX/XX; XXX/XX

v katastrálnom území E. H., okres A., ktorých vlastníkom je I. B., ako konateľ spoločnosti F. B. G., so
sídlom E. XXX/XX, A., IČO:XXXXXXXX, ktorá má na uvedených parcelách svoj areál, v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, neoprávnene, bez súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva
uvedeného v § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti
o životné prostredie, z nedbanlivosti nakladal so starými vozidlami a iným odpadom pochádzajúcim z
týchto vozidiel, tým spôsobom, že predmetné staré vozidlá na vyššie uvedených pozemkoch ukladal

spolu s jednotlivými časťami z nich, čo je v rozpore s § 12,
§ 13 ods. 1 písm. a), § 63 ods. 1, § 64 ods. 1, § 65, § 66 a § 67 zákona č. 79/2015 Z. z.
o odpadoch v znení neskorších predpisov, pričom bez udelenia oprávnenia na spracovanie starých
vozidiel a bez udelenia oprávnenia na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov alebo zberného
dvora podľa § 89 ods. 1 písm. a) bod 3, a § 97 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, ako aj v rozpore s § 22 a nasl. vyhlášky

Ministerstva životného prostredia SR č. 373/2015 Z.z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených
výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov a v rozpore
so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES o vozidlách po životnosti, uvedenou v
Zozname právnych predpisov Spoločenstva prijatých podľa zmluvy o Európskom spoločenstve, ktorých
porušenie predstavuje protiprávne konanie v zmysle článku 2 písm. a/, bodu i/, tvoriacom prílohu "A"
Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/99/ES

o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, neoprávnene umiestnil
na častiach daných parciel odpady a to:- 223 ks starých vozidiel - kategória "N" - typové zaradenie M1, N1, kat. číslo 16 01 04 (staré vozidlá
- kategória odpadu - N),
- 104 ks starých vozidiel kategória "O" - typové zaradenie M1, N1, kat. číslo 16 01 06 (staré vozidlá

neobsahujúce kvapaliny a iné nebezpečné látky- kategória odpadu - O),
- 2 ks staré vozidlá kategórie "N" - typové zaradenie N2, kat. číslo 16 01 04
(staré vozidlá (N2) - kategória odpadu N),
- 6 ks starých vozidiel kategórie "N" - typové zaradenie M3, kat. číslo 16 01 04 (staré vozidlá - kategória
odpadu - N),

- 24,10 ton kovového odpadu - kategória "N", kat. číslo 16 01 21 (nebezpečné dielce iné ako uvedené
v 16 01 07 až 16 01 11, 16 01 14 a 16 01 14 - kategória odpadu - N),
- 22,42 ton kovového odpadu - kategória "O", kat. číslo 16 01 17
(železné kovy - kategória odpadu - O), 16 01 18 (neželezné kovy - kategória odpadu - O),
- 0,33 ton elektroodpadu, kat. číslo 16 01 22 (časti inak
nešpecifikované - kategória odpadu O),

- 9,71 ton pneumatík, kat. číslo 16 01 03 (opotrebované pneumatiky - kategória odpadu O),
- 0,58 ton nárazníkov, kat. číslo 16 01 19 (plasty - kategória odpadu O),
- 0,54 ton iných plastových demontovaných častí, kat. číslo 16 01 22 (časti
inak nešpecifikované - kategória odpadu - O),
- 0,48 ton plastových demontovaných častí - kateg. "N", kat. číslo 16 01 21 (nebezpečné dielce iné ako

uvedené v 16 01 07 až 16 01 11, 16 01 14 a 16 01 14 - kategória odpadu - N),
- 1,012 ton iného ostatného odpadu, kat. číslo 16 01 22 (časti inak nešpecifikované - kategória odpadu
- O)
- 0,83 ton skla, kat. číslu 16 01 20 (sklo - kategória odpadu - O),
- 1,47 ton odpadového oleja , kat. číslo 13 02 08 (iné motorové, prevodové

a mazacie oleje - kategória odpadu - N),
- 45 ks airbagov, kat. číslo 16 01 10 (výbušné časti napríklad bezpečnostné vzduchové vankúše -
kategória - N),
- 0,95 ton autobatérií, kat. číslo 16 06 01 (olovené batérie - kategória
odpadu - N),

- 0,023 ton nemrznúcej zmesi, kat. číslo 16 01 14 (nemrznúce kvapaliny obsahujúce nebezpečné látky
- kategória odpadu - N),
- 0,144 ton komunálneho odpadu, kat. číslo 20 01 25 (jedlé oleje
a tuky - kategória odpadu - O),
kedy svojim konaním neoprávnene, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi nakladal

s odpadmi v rozsahu 135.903,60 Eur, čo predstavuje výšku nákladov potrebných na zabezpečenie
zhodnotenia alebo zneškodnenia neoprávnene uložených odpadov,

2/ obžalovaná spoločnosť F., G. so sídlom E. XXX/XX, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX prostredníctvom
svojho konateľa A. B., ktorý bol jediný oprávnený za ňu konať, od presne nezisteného času najskôr od

01.01.2019
do 09. 09. 2020 v obci E. H. na adrese H. H., v areály tejto spoločnosti nachádzajúcom sa na pozemkoch
parciel registra "C" č. XXX/X; XXX/X; XXX/XX; XXX/XX; XXX/XX; XXX/XX; XXX/XX; XXX/XX; XXX/XX;
XXX/XX v katastrálnom území E. H., okres A., ktorých vlastníkom je I. B., v rámci svojej podnikateľskej
činnosti neoprávnene, bez súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva uvedeného

v § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie,
z nedbanlivosti nakladala so starými vozidlami a iným odpadom pochádzajúcim z týchto vozidiel, tým
spôsobom, že predmetné staré vozidlá na vyššie uvedených pozemkoch ukladala spolu s jednotlivými
časťami z nich, čo je v rozpore s § 12, § 13 ods. 1 písm. a), § 63 ods. 1, § 64 ods. 1, § 65, § 66 a § 67
zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, pričom bez udelenia oprávnenia na

spracovanie starých vozidiel a bez udelenia oprávnenia na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov
alebo zberného dvora podľa § 89 ods. 1 písm. a) bod 3, a § 97 ods. 1 písm. d/ zákona č. 79/2015 Z. z. o
odpadoch v znení neskorších predpisov, ako aj v rozpore s § 22 a nasl. vyhlášky Ministerstva životného
prostredia SR č. 373/2015 Z.z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov
a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov a v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a

Rady č. 2000/53/ES o vozidlách po životnosti, uvedenou v Zozname právnych predpisov Spoločenstva
prijatých podľa zmluvy o Európskom spoločenstve, ktorých porušenie predstavuje protiprávne konanie
v zmysle článku 2 písm. a/, bodu i/, tvoriacom prílohu "A" Smernice Európskeho parlamentu a Rady č.2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, neoprávnene umiestnila
na častiach daných parciel odpady a to:
- 223 ks starých vozidiel - kategória "N" - typové zaradenie M1, N1, kat. číslo 16 01 04 (staré vozidlá

- kategória odpadu - N),
- 104 ks starých vozidiel kategória "O" - typové zaradenie M1, N1, kat. číslo 16 01 06 (staré vozidlá
neobsahujúce kvapaliny a iné nebezpečné látky- kategória odpadu - O),
- 2 ks staré vozidlá kategórie "N" - typové zaradenie N2, kat. číslo 16 01 04
(staré vozidlá (N2) - kategória odpadu N),

- 6 ks starých vozidiel kategórie "N" - typové zaradenie M3, kat. číslo 16 01 04 (staré vozidlá - kategória
odpadu - N),
- 24,10 ton kovového odpadu - kategória "N", kat. číslo 16 01 21 (nebezpečné dielce iné ako uvedené
v 16 01 07 až 16 01 11, 16 01 14 a 16 01 14 - kategória odpadu - N),
- 22,42 ton kovového odpadu - kategória "O", kat. číslo 16 01 17 (železné
kovy - kategória odpadu - O), 16 01 18 (neželezné kovy - kategória odpadu - O),

- 0,33 ton elektroodpadu, kat. číslo 16 01 22 (časti inak
nešpecifikované - kategória odpadu O),
- 9,71 ton pneumatík, kat. číslo 16 01 03 (opotrebované pneumatiky - kategória odpadu O),
- 0,58 ton nárazníkov, kat. číslo 16 01 19 (plasty - kategória odpadu O),
- 0,54 ton iných plastových demontovaných častí, kat. číslo 16 01 22 (časti inak nešpecifikované -

kategória odpadu - O),
- 0,48 ton plastových demontovaných častí - kateg. "N", kat. číslo 16 01 21 (nebezpečné dielce iné ako
uvedené v 16 01 07 až 16 01 11, 16 01 14 a 16 01 14 - kategória odpadu - N),
- 1,012 ton iného ostatného odpadu, kat. číslo 16 01 22 (časti inak nešpecifikované - kategória odpadu
- O)

- 0,83 ton skla, kat. číslu 16 01 20 (sklo - kategória odpadu - O),
- 1,47 ton odpadového oleja , kat. číslo 13 02 08 (iné motorové, prevodové
a mazacie oleje - kategória odpadu - N),
- 45 ks airbagov, kat. číslo 16 01 10 (výbušné časti napríklad bezpečnostné vzduchové vankúše -
kategória - N),

- 0,95 ton autobatérií, kat. číslo 16 06 01 (olovené batérie - kategória
odpadu - N),
- 0,023 ton nemrznúcej zmesi, kat. číslo 16 01 14 (nemrznúce kvapaliny obsahujúce nebezpečné látky
- kategória odpadu - N),
- 0,144 ton komunálneho odpadu, kat. číslo 20 01 25 (jedlé oleje

a tuky - kategória odpadu - O),

kedy týmto svojim konaním neoprávnene, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi
nakladala s odpadmi v rozsahu 135.903,60 Eur, čo predstavuje výšku nákladov potrebných na
zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia neoprávnene uložených odpadov.“

Za to boli okresným súdom odsúdení:

1/ Obžalovaný A. B. podľa § 302 ods. 1, § 36 písm. j), § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody s probačným dohľadom vo výmere 6 mesiacov, výkon, ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm.

a), § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil aj povinnosť spočívajúcu v
príkazepočasskúšobnejdobypreukázateľneodovzdaťosobeoprávnenejnazberaspracovanieodpadu
neoprávnene uložený odpad špecifikovaný v skutkovej vete rozsudku v spojení s jeho popisom
vznaleckomposudkuznalkyneJ.K.L.,súdnejznalkynezodboruochranaživotnéhoprostredia,odvetvie

priemyselný a komunálny odpad, odhad škôd v životnom prostredí č. 30/2020 a jeho doplnenia č.
30/2020-01.

2/ Obžalovaná spoločnosť F., G. podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 15 zákona č. 91/2016
Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb

a o zmene a doplnení niektorých zákonov na peňažný trest vo výške 3000,- Eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obaja obžalovaní 1/ A.
B. a 2/ spoločnosť F., G. podali proti nemu v zákonnej lehote odvolania. Následne obžalovaníodvolania písomne odôvodnili prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba v dôvodoch odvolania uviedla
nasledovné:

„Pokiaľ ide o výroky o vine pod bodmi 1/ a 2/ rozsudku s prihliadnutím na skutočnosť, že sa prvostupňový
súd vyporiadal s dôvodmi, pre ktoré odvolací súd zrušil pôvodne vo veci vynesený rozsudok, najmä však
s prihliadnutím na skutočnosť, že po premietnutí novely Tr. zák. do právnej kvalifikácie nášho konania,
v dôsledku ktorej skutočnosti stratila pre nás význam obrana spočívajúca v spochybňovaní rozsahu
neoprávneného nakladania s odpadmi, je jediným dôvodom podania odvolania aj čo do výrokov o vine,

ktorý dôvod je krytý ust.
§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., skutočnosť, že trestnú činnosť vo vzťahu k obidvom obžalovaným treba
pokladať za premlčanú. Aj keď je faktom, že súd prvého stupňa dal v odôvodnení rozsudku naše konanie
do príčinnej súvislosti aj s porušovaním zákazu ponechať odpad na mieste, ktoré na to nebolo určené,
čo by pochopiteľne mohlo mať vplyv
na posúdenie doby dokončenia trestnej činnosti do času, od ktorého do vznesenia obvinenia neuplynula

trojročná premlčacia doba zodpovedajúca právnej kvalifikácii nášho konania ako prečinu podľa § 302
ods. 1 Tr. zák., rozhodujúce pre posúdenie otázky premlčania je to konanie, ktoré sa nám v rozsudku
kladie za vinu v popise skutku jeho výrokovej časti.
Vo vzťahu k obidvom obžalovaným je pritom skutok, čo do spôsobu neoprávneného nakladania
s odpadmi, identifikovaný konaním spočívajúcim v neoprávnenom ukladaní starých vozidiel, ich

súčastí a ďalšieho odpadu na pozemkoch vo vlastníctve I. B. a v ich neoprávnenom umiestnení na
týchto pozemkoch. Spôsob nakladania s odpadmi súd v rozsudku videl v čiastočne inak opísanom
konaní obžalovaných ako ich videli vyšetrovatelia v uznesení o vznesení obvinenia a prokurátor
v podanej obžalobe, keďže podľa vyšetrovateľa a prokurátora obidvaja obžalovaní neoprávnene
nakladali s odpadmi tým spôsobom, že na pozemkoch I. B. staré vozidlá rozoberali a zhromažďovali

spolu s jednotlivými ich časťami a odpad na časti pozemkov I. B. neoprávnene umiestnili. Aj v uznesení
o vznesení obvinenia a obžalobe a rovnako aj v rozsudku je však neoprávnenosť nakladania s odpadmi
skutkovo vymedzená výlučne komisívnou činnosťou
(za takúto je podľa nášho názoru treba pokladať aj činnosť spočívajúcu aj v umiestnení vozidiel)
a nie aj prípadným následným omisívnym konaním. Pri takomto vymedzení je potom rozhodujúce kedy

sa obidvaja obžalovaní najneskôr takejto komisívnej činnosti dopustili, pričom z vykonaných dôkazov
musí bez dôvodnej pochybnosti vyplývať, že sa jej dopustili aj po 21.12.2017, keďže od tohto dátumu
uplynula do vznesenia obvinenia doba troch rokov zodpovedajúca premlčacej dobe. Súd síce v rozsudku
dobu neoprávneného nakladania s odpadmi zo strany obidvoch obžalovaných spôsobom uvedeným
vyššie vymedzil od presne nezisteného času najneskôr od 01.01.2019 do 09.09.2020, pre takéto časov

ustálenie uloženia a umiestnenia starých vozidiel, ich častí a ďalšieho v rozsudku uvedeného odpadu
chýba v trestnom spise akýkoľvek dôkaz, pričom vykonané dokazovanie naopak svedčí o tom, že
označený odpad bol uložený, resp. umiestnený na pozemkoch I. B.
pred dátumom 21.12.2017. Podľa, na hlavnom pojednávaní prečítanej výpovede obž. 1/ A. B., bola
veľká časť vozidiel označených v rozsudku dovezená ešte pred rokom 2008, pričom vozidlá najmú

zo zahraničia dovážal síce aj po tomto roku, ani orientačne však z jeho výpovede nie je možné zistiť
dokedy tak robil. Z fotodokumentácie z internetového portálu www.gsaa.mpsr.sk vyplýva, že drvivá časť
motorových vozidiel, ktoré sa stali predmetom ohliadky so začiatkom jej výkonu dňa 09.09.2020, sa
vareálynachádzaliužvroku2018,čiaktorézvozidielsatamkdátumu21.12.2017nenachádzaliamohli
byť teda na pozemkoch umiestnené až po tomto dátume sa však ani z tohto dôkazu zistiť nedá a nebol

vykonaný ani žiadny iný dôkaz preukazujúci umiestnenie starých vozidiel, či ďalšieho zisteného odpadu
po termíne 21.12.2017. Keďže po dátume 21.12.2017 nebolo preukázané žiadne také neoprávnené
nakladania s odpadmi, ako je opísané v skutku výrokovej časti rozsudku (a platí to aj o uznesení
o vznesení obvinenia a obžalobe), je treba pokladať konanie obidvoch obžalovaných za premlčané.
V prípade dôvodnosti odvolania čo do výrokov o vine musia byť obligatórne popri týchto výrokoch

zrušené aj výroky o trestoch uložených obidvom obžalovaným. Aj
za predpokladu, že by odvolací súd posúdil podané odvolanie čo do výrokov o vine ako nedôvodné,
pokladá obžalovaný 2/ uložený mu peňažný trest vo výške 3.000,- €
za neprimerane prísny a preto je v jeho prípade daná dôvod na zrušenie rozsudku aj podľa
§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Pôvodne vo veci vynesený rozsudok, ktorým bol obž. 2/ uložený peňažný trest v rovnakej výške, teda
vo výške 3.000,- € bol zrušený iba z dôvodu odvolania, ktoré proti rozsudku podali obžalovaní, a preto
sa argumentácia súdu prvého stupňa v odôvodnení rozsudku vo vzťahu k trestu uloženému obž. 2/,
ktorá vyznieva skôr ako zdôvodnenie prečo súd neuložil vyšší peňažný trest, javí byť zbytočná, keďževyšší peňažný trest súd z dôvodu nedostatku prokurátora ani uložiť nemohol. Súd prvého stupňa však
vo vzťahu k obž. 2/ (narozdiel od obž. 1/) do výroku o treste vôbec nepremietol skutočnosť, že zakiaľ
čo pôvodným rozsudkom ukladal peňažný trest za zločin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa

§ 302 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. novým rozsudkom ukladal trest za zásadným spôsobom menej
spoločensky nebezpečný prečin podľa § 302 ods. 1 Tr. zák.. Preto uloženie peňažného trestu v úplne
rovnakej výške nie je možné pokladať za primerané.
S poukazom na uvedené skutočnosti navrhujeme, aby Krajský súd v Trenčíne ako odvolací
súd odvolaním obidvoch obžalovaných napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn.

PE-2T/74/2021 zo dňa 05.02.2025 v celom rozsahu zrušil a sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol
rozsudkom tak, že obidvoch obžalovaných spod obžaloby z dôvodu podľa § 285 písm. f) Tr. por.
oslobodí.“

K odvolaniam obžalovaných 1/ a 2/ sa prokurátor do konania verejného zasadnutia na krajskom súde
písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach obžalovaných 1/ A. B.
a 2/ spoločnosti F., G., prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolania obžalovaných podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obhajoba navrhla rozhodnúť podľa petitu v písomných dôvodoch
odvolania.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných

chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolaní podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného 1/ A. B. a obžalovanej
spoločnosti 2/ F., G. nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť odvolaniami obžalovaných 1/ a 2/ napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu, z odvolaní a z vyššie citovaného obsahu ich písomných dôvodov vyplýva, že obžalovaní 1/ a 2/
v dôvodoch svojich odvolaní namietali premlčanie trestnej činnosti vo vzťahu k obidvom obžalovaným
a správnosť postupu okresného súdu
pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k

záveru o preukázaní viny obžalovaných 1/ a 2/ zo spáchania skutku uvedeného v napadnutom rozsudku
okresného súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaní 1/ a 2/ teda namietali nesprávnu aplikáciu
§ 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b)
Tr. por. Z dôvodov podaného odvolania zároveň vyplýva, že obžalovaná spoločnosť 2/ F., G. namietala
neprimeranú prísnosť uloženého peňažného trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaných 1/ a 2/ o premlčaní trestného stíhania, je potrebné zdôrazniť, že
prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Tr. zák. je trvácim trestným činom,
ktorého znakom je vyvolanie a udržiavanie protiprávneho stavu, alebo len udržiavanie protiprávneho
stavu (§ 122 ods. 12 Tr. zák.). Trváce trestné činy sa posudzujú ako jediné konanie, hoci protiprávny stav

trvá akokoľvek dlho (R 7/1952). Znak trvania sa vyznačuje plynulosťou navodenia protiprávneho stavu,
ktorý existuje nepretržite až do jeho ukončenia. Závažnosť trváceho trestného činu spočíva v tom, že
páchateľ udržiava protiprávny stav, a spravidla sa zväčšuje tým viac, čím dlhšie čin trvá. Trváca podoba
trestného činu nie je formou vykonania trestného činu, ktorá by tu niekedy bola a inokedy nebola, ale
plynie zo zákona. Typické je pre neho súvislé páchanie nerozpadajúce sa

do čiastkových útokov, ktorým páchateľ vyvolá protiprávny stav, ktorý následne udržiava. Tento záver
zodpovedá aj judikatúre Najvyššieho súdu ČR (napr. uznesenie
sp. zn. 3Tdo 319/2019 zo dňa 27.06.2019).

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v predmetnej veci mali obžalovaní 1/ a 2/ vyvolať protiprávny

stav tým, že v rozpore so zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch začali najneskôr od 01.01.2019
do 09.09.2020 ukladať odpad (staré vozidlá spolu s jednotlivými časťami z nich) a následne tento
protiprávny stav mali udržiavať tým, že tento odpadnacudzíchpozemkochmalinaďalejneoprávneneuložený,zberalihoaopomenulitentoodpadodstrániť.
V posudzovanom prípade sa teda jedná vo vzťahu k spáchanému skutku
o trváci trestný čin, nakoľko konanie obžalovaných je nutné považovať za udržiavanie protiprávneho

stavu, ktorý síce primárne spôsobili tým, že predmetné motorové vozidlá a ich časti boli na uvedenom
mieste v rozpore so zákonom o odpadoch ukladané, a to bez ohľadu na skutočnosť, kedy bol odpad na
danom mieste dovezený a ukladaný, ale súvisle nadväzujúcim spôsobom protiprávny stav obžalovaní
1/ a 2/ udržiavali do 09.09.2020, kedy bola vykonaná obhliadka na mieste činu. Preto podľa názoru
odvolacieho súdu doposiaľ neuplynula zákonom stanovená premlčacia doba trestného stíhania a nebolo

možné trestné stíhanie zastaviť, keďže obžalovaní 1/ a 2/ nimi vyvolaný protiprávny stav neodstránili
a udržiavali ho v dobe najneskôr od 01.01.2019 do 09.09.2020 a k premlčaniu trestného stíhania podľa
§ 87 ods. 1 písm. e) Tr. zák. dôjsť nemohlo.

V súvislosti s odvolaniami obžalovaných 1/ a 2/ namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných
dôkazov zo strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie

vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.. Podľa tohto
ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon
pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej

skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej
činnosti
a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom
rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi
skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní

vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd
postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa
vnútorného presvedčenia, ktoré je založené
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky
odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť

napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom.
V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v
zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne

zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s
ustanovením
§ 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má
konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe
hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd
na základe vykonaného dokazovania dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy
preukázali vinu obžalovaného 1/ A. B. a obžalovanej spoločnosti

2/ F., G. a umožnili súdu určiť obdobie, kedy bol preukázateľne skutok páchaný obidvoma obžalovanými.
V súvislosti s tvrdeniami obžalovaných 1/ a 2/ v dôvodoch odvolaní, podľa ktorých „...Súd síce v rozsudku
dobu neoprávneného nakladania s odpadmi zo strany obidvoch obžalovaných spôsobom uvedeným
vyššie vymedzil od presne nezisteného času najneskôr od 01.01.2019 do 09.09.2020, pre takéto časov
ustálenie uloženia a umiestnenia starých vozidiel, ich častí a ďalšieho v rozsudku uvedeného odpadu

chýba v trestnom spise akýkoľvek dôkaz, pričom vykonané dokazovanie naopak svedčí o tom, že
označený odpad bol uložený, resp. umiestnený na pozemkoch I. B. pred dátumom 21.12.2017. Keďže
po dátume 21.12.2017 nebolo preukázané žiadne také neoprávnené nakladania s odpadmi, ako je
opísané v skutku výrokovej časti rozsudku (a platí to aj o uznesení o vznesení obvinenia a obžalobe),
je treba pokladať konanie obidvoch obžalovaných za premlčané.....“, nemá podľa názoru odvolacieho

súdu žiadnu oporu
vo vykonanom dokazovaní, nakoľko okresný súd správne vyslovil to, že na základe
výsledkov vykonaného dokazovania, predovšetkým samotnej fotodokumentácie (leteckého pohľadu)
zabezpečenej z rokov 2018-2019 z internetového portálu M. a vykonanej obhliadky na mieste činu dňa09.09.2020 a 10.09.2020 mal za preukázané, že skutok sa stal, tak, ako je popísaný v skutkovej vete
rozsudku s ustálením začiatku páchania trestného činu najneskôr od 01.01.2019 do 09.09.2020, pričom
z hľadiska premlčania trestného činu je irelevantné, či sa fyzicky daný odpad na dané miesto doviezol aj

pred 01.01.2019, keď bolo preukázané, že odpad tam ostal uložený aj v okresným súdom ohraničenom
čase, kedy premlčacia doba nemohla plynúť z dôvodu, že zhromažďovaním vozidiel a ich častí
obžalovaní vytvorili protiprávny stav a ten udržiavali v súdom určenej dobe.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom bolo správne ustálené,

že obžalovaný 1/ A. B. a obžalovaná spoločnosť
2/ F., G. v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi ukladali
a zhromažďovali odpad (staré vozidlá spolu s jednotlivými časťami z nich) na inom mieste ako na mieste
na to určenom a s odpadnom nakladali takým spôsobom, ktorým dochádzalo
k nepriaznivému vplyvu na životné prostredie, resp. skutok sa stal tak, ako ho okresný súd ustálil v
napadnutom rozsudku a že ho spáchali obžalovaní 1/ a 2/.

Z vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe
preskúmaniaobsahuspisovéhomateriáluodvolacísúddospelkzáveru,žeokresnýsúdsavodôvodnení

napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal
riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhali obžalovaní
1/ a 2/
v dôvodoch svojich odvolaní. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by
mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri

hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil vady napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom obhajoby
o danosti v odvolaniach namietanej existencie vád napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm.
b) Tr. por..

Na základe vykonania prieskumnej povinnosti podľa § 317 ods. 2 Tr. por. odvolací súd dospel k záveru,
že rozsudkom okresného súdu obžalovanému 1/ A. B. uložený trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom, probačným dohľadom a uložená povinnosť odovzdať oprávnenej osobe špecifikovaný odpad
a obžalovanej spoločnosti
2/ F., G. uložený peňažný trest vo výške 3.000 € sú v súlade so zákonom

a nevykazujú znaky neprimeranej prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Odvolací súd záverom
uvádza, že okresný súd správne rozhodol aj o uložení peňažného trestu obžalovanej spoločnosti vo
výške 3.000 €. Uložený peňažný trest, vrátane jeho výšky s poukazom na § 15 zákona č. 91/2016 Z.z.
o trestnej zodpovednosti právnických osôb, podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá požiadavkám
vyplývajúcim z § 34 Tr. zák., je primeraný, splní svoj účel a zodpovedá tiež zákonným podmienkam

upravujúcim zásady ukladania trestov podľa § 11 zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti
právnických osôb, pričom súčasne v dostatočnom rozsahu obsahuje prvky generálnej a individuálnej
prevencie, ako aj prvok represie.

Na podklade odvolaní obžalovaných 1/ a 2/ odvolací súd skúmal tiež správnosť výrokovej časti rozsudku

okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád,
v odvolaní obžalovaného nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však
dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou
v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného 1/ A. B. a obžalovanej
spoločnosti 2/ F., G. nie sú dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.