Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Kordošová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých a Výchovné opatrenia

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33P/125/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208253
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125208253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

A. B., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, teraz dočasne umiestnená v Diagnostickom centre,
D. X, E., v tomto konaní zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany,
Krajinská cesta 13, Piešťany; dieťa matky: F. G., narodená XX.X.XXXX, C. XXX, a otca: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, C. XXX, o uloženie výchovného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nad výchovou maloletého dieťaťa sa určuje dohľad za súčinnosti príslušného úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajší súd uznesením č. k. 33P/85/2025-24 zo dňa 20.8.2025 začal konanie o uloženie
výchovného opatrenia maloletej (vylúčené na toto samostatné konanie) na základe podnetu orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 14.8.2025, kde podávateľ podnetu zároveň
navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorému tunajší súd vyhovel a rovnakým uznesením uložil
povinnosť matke dočasne odovzdať maloletú A. do starostlivosti Diagnostického centra, D. X, E.,
a to na obdobie najdlhšie 6 mesiacov. Maloleté dieťa bolo dňa 26.8.2025 neodkladne umiestnené
na odbornú diagnostiku z dôvodu, že jeho školské výsledky boli podpriemerné; A. sa na vyučovanie

nepripravovala, opätovne opakovala ročník; matka, ktorej bola dcéra zverená do osobnej starostlivosti aj
so súrodencami (rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. PN-9P/153/2022-91 z 18.10.2023), dlhodobo
nezabezpečovala riadnu výchovu maloletej, fyzicky aj citovo ju zanedbávala v domácom prostredí, dcéra
nedodržiavala hygienické návyky, matku nerešpektovala, pričom ona ju zas nevhodne fyzicky trestala.
Otec sa o dieťa dlhodobo nezaujíma.

2. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 33P/119/2025-19 z 15.12.2025 bol uložený dohľad nad výchovou

A. sestry H. a v konaní bolo skonštatované, že situácia v rodine maloletých detí sa výrazne zlepšila.

3. Na súdnom pojednávaní dňa 8.1.2026, ktoré prebehlo bez účasti neospravedlneného otca, sa súd
oboznámil so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany datovanou 31.12.2025 a z jej
obsahu zistil, že v poslednom období došlo k stabilizácii rodinného prostredia a k výraznému zlepšeniu
bytových podmienok v domácnosti matky, ktoré označili za vyhovujúce. Diagnostické centrum však
upozornilo, že bez dlhodobej, systematickej a odbornej podpory a jasne nastavených hraníc má maloletá

A. tendenciu vracať sa k pôvodným nevhodným vzorcom správania. Bolo odporúčané v prípade návratu
do domáceho prostredia uloženie intenzívneho výchovného opatrenia, v opačnom prípade existuje
vysoké riziko opätovného zhoršenia A. správania, školského zlyhávania a emočnej destabilizácie.
Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bude naďalej s rodinou aktívne pracovať asústredí sa na posilňovanie rodičovských kompetencií matky. Na pojednávaní zástupkyňa opatrovníka
ozrejmila, že diagnostický pobyt maloletej končí dňa 26.2.2026 (uplynutím lehoty 6 mesiacov) a ďalšie
pokračovanie už nie je možné, avšak v prípade zhoršenej situácie v rodine či nevhodného správania

maloletej je možné navrhnúť opätovný tzv. re-diagnostický pobyt v diagnostickom centre. Matka sa
vyjadrila, že maloletej A. bude pomáhať aj za súčinnosti príslušného úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny, ktorého pracovníci budú dohliadať nad výchovou maloletej a odporučili ukončenie tohto
konania.

4. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností
rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý
oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto
orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských
práv a povinností. V zmysle odseku 2, písm. b) tohto ustanovenia, ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia, ktorým určí nad výchovou

maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí,
obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Podľa odseku
7 tohto ustanovenia, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. Podľa odseku
8 tohto ustanovenia, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím

obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia.
Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd
rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného
opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom
uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia

podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery
maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

5. Prostredníctvom výchovných opatrení upravených v citovanom ustanovení Zákona o rodine vykonáva
spoločnosť dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností rodičmi a nad dieťaťom. Nariadeniu

týchto výchovných opatrení nemá predchádzať rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení výkonu
rodičovských práv, ak rodičom patria. Práve naopak. Výchovné opatrenia majú plniť ochrannú funkciu
– napomáhať navrátenie riadneho výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, že sa dieťa bude vyvíjať
v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti. K zásahom do rodičovských
práv a povinností dôjde, ak použitie týchto opatrení neviedlo k náprave závadného stavu. Počas trvania

výchovného opatrenia súd sleduje jeho vykonávanie prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí, obce alebo zariadenia, v ktorom je dieťa umiestnené. Po uplynutí určenej doby súd zhodnotí
efektivitu výchovného opatrenia, teda či splnilo účel, ktorý ním bol sledovaný. Ak bol splnený, nariadenie
výchovného opatrenia sa zruší. Ak nie, potom sa môže rozhodnúť o opätovnom uložení toho istého
alebo o uložení iného vhodného opatrenia. Nariadenie dohľadu podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine súd

ukladá vtedy, ak záujem na riadnej výchove maloletého vyžaduje jej dlhodobejšie sledovanie. Dohľad
nad výchovou maloletého nemusí byť nariaďovaný len z dôvodov závadného správania na strane
dieťaťa,alemôžespočívaťajvsprávanírodičov,prípadneinýchosôbzodpovednýchzavýchovudieťaťa.
Vyplýva to najmä zo znenia zákona, keď súd určuje dohľad nad „výchovou“ maloletého, nie „osobe
maloletého“. Dôvody pre použitie tohto opatrenia (dohľadu nad výchovou maloletého) sú spravidla v

záškoláctve maloletých alebo v iných porušeniach školského poriadku, v drobných krádežiach, v ničení
cudzieho majetku, v neusporiadanom rodinnom živote rodičov, v požívaní alkoholických nápojov a pod.
Vyslovením dohľadu nad maloletým vzniká súdu povinnosť ďalej sledovať výchovný proces maloletého.
Dohľad vykonáva vždy ten orgán, ktorý ho uložil. Realizáciu tohto opatrenia vykonávajú súdy zväčša
tak, že požiadajú v určitých časových intervaloch príslušný orgán, školu, organizáciu a pod. o podanie

správy o správaní sa maloletého. Týmto sa zisťujú výchovné pomery na strane dieťaťa. Samozrejme,
v prípade, ak sa vykonávaním dohľadu preukáže, že riadna výchova maloletého je vplyvom iných osôb
(než rodičov) vážne ohrozená, môže súd vykonať len opatrenia zamerané na odobratie maloletého z
vadného rodinného prostredia. Nemôže (s výnimkou napomenutia) robiť žiadne iné opatrenia smerujúce
do osobnej sféry týchto tretích osôb.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pobyt maloletej A. v Diagnostickom centre
potrvá do 26.2.2026, kedy uplynie lehota 6 mesiacov od jej nástupu. Následne bude správanie i rodinná
situácia maloletej podrobne monitorovaná zo strany orgánu sociálnoprávnej ochrany detí na základeuloženého dohľadu nad jej výchovou. Matka sa dobrovoľne zaviazala k spolupráci a motivovaniu dcéry
v štúdiu. Počas trvania výchovného opatrenia nariadeného I. výrokom tohto rozsudku, teda po dobu
šesť mesiacov odkedy rozsudok nadobudne právoplatnosť, bude súd pravidelne správanie dieťaťa

v súčinnosti s úradom sledovať. Po ukončení dohľadu sa vyhodnotí splnenie jeho účelu.

7. O trovách konania súd rozhodol II. výrokom podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
ich náhradu, lebo tento zákon neustanovil inak a účastníkom ani žiadne trovy doposiaľ nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie otca v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na tunajšom

súde. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti:
g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh
(§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo
veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63

CMP).
Ostatní účastníci nie sú oprávnení podať odvolanie, lebo sa tohto práva po vyhlásení a odôvodnení
rozsudku výslovne vzdali (§ 368 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na nariadenie
výkonurozhodnutiapodľaCivilnéhomimosporovéhoporiadku,aksaupravujestarostlivosťomaloletého,

styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.