Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123253602
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6123253602.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň:
JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, XXX XX C., zastúpený spoločnosťou: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., IČO: 47 254 084, so
sídlom Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XX,
XXX XX F. G., zastúpená advokátkou: JUDr. Albína Vágóová, so sídlom Ružová 265, 929 01Dunajská

Streda a spoločnosťou: JUDr. Roman Hojer, s. r. o., IČO: 50 708 953, so sídlom Šustekova 51, 851 04
Bratislava,ozaplatenie108316,60euraspríslušenstvom,oodvolanížalobcuažalovanejprotirozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25.06.2024 č. k. 26C/20/2023-238, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalobcu z a s t a v u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania o odvolaní žalobcu n e p r i z n á v a .

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. r u š í a vec mu v r
a c i a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 25 145,48 eura so zmluvným úrokom vo výške 10% ročne zo sumy 150 945,48 eura od 28.02.2020

do 28.02.2020, vo výške 10% ročne zo sumy 178 945,48 eur od 29.02.2020 do 21.03.2020, vo výške
10% ročne zo sumy 177 445,48 eura od 22.03.2020 do 27.04.2020, vo výške 10% ročne zo sumy 175
945,48 eura od 28.04.2020 do 03.07.2020, vo výške 10% ročne zo sumy 174 145,48 eura od 04.07.2020
do 09.07.2020, vo výške 10% ročne zo sumy 153 145,48 eura od 10.07.2020 do 18.11.2020, vo výške
10% ročne zo sumy 132 145,48 eura od 19.11.2020 do 30.04.2022, zmluvnú pokutu vo výške 0,01 %
denne zo sumy 25 145,48 eura od 28.02.2023 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne

zo sumy 25 145,48 eura od 28.02.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 51,18 %.“

1.1 Právne odôvodnil napadnutý rozsudok poukazom na ustanovenia § 37 ods. 1, § 39, § 41, § 41a
ods. 1, § 517 ods. 2, § 558, § 657, § 658 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte

„ Občiansky zákonník“), § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

1.2 Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca so žalovanou uzatvorili zmluvu o
pôžičke dňa 13.09.2018, jej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 79 000 eur do 31.12.2019 s
10 % ročným úrokom. Žalobca uvedenú sumu poskytol žalovanej v štyroch častiach - úhradami zo dňa

14.09.2018 vo výške 30 000 eur, zo dňa 17.09.2018 vo výške 7 000 eur, zo dňa 12.10.2018 vo výške 30
000 eur a zo dňa 15.10.2018 vo výške 12 000 eur. Dňa 12.06.2019 sporové strany uzatvorili zmluvu opôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 50 000 eur do 01.10.2019 s 10 % ročným
úrokom. Žalobca predmetnú čiastku poskytol žalovanej v dvoch častiach - úhradami po 25 000 eur dňa
13.06.2019 a dňa 14.06.2019. Dňa 28.02.2020 strany uzatvorili ďalšiu zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej

mal žalobca žalovanej poskytnúť 210 000 eur s tým, že 154 000 eur jej už bolo poskytnutých a žalobca
jej poskytne ďalších 56 000 eur, čo aj zrealizoval platbami zo dňa 28.02.2020 vo výške 28 000 eur a dňa
29.02.2020 vo výške 28 000 eur. Strany konania si dohodli úrok vo výške 10 % ročne, čo mala žalovaná
zaplatiť žalobcovi 3x do roka, alebo mesačne. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá tak, že ju má žalovaná
vrátiť do 15 pracovných dní od výzvy na jej vrátenie. V zmluve bola tiež dojednaná zmluvná pokuta vo

výške 0,01 % z neuhradenej finančnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Strany sa tiež dohodli,
že ak by bola niektorá časť zmluvy neplatná, nie sú tým dotknuté ostatné ustanovenia zmluvy.

1.3 Okrem vyššie uvedených pôžičiek žalobca vykonal úhradu na účet žalovanej dňa 14.05.2018 vo
výške 30 000 eur, dňa 16.05.2018 vo výške 25 000 eur, dňa 28.08.2020 vo výške 20 000 eur a dňa
03.05.2021 vo výške 45 000 eur.

1.4 Žalovaná vykonala na účet žalovaného úhrady dňa 27.09.2018 vo výške 40 500 eur, 03.10.2018
vo výške 20 000 eur, dňa 15.02.2019 vo výške 3 000 eur, dňa 04.07.2019 vo výške 8 000 eur, dňa
26.11.2019 vo výške 2 000 eur, dňa 21.03.2020 vo výške 1 500 eur, 27.04.2020 vo výške 1500 eur, dňa
03.07.2020 vo výške 1 800 eur, dňa 09.07.2020 vo výške 21 000 eur, dňa 23.09.2020 vo výške 21 000

eur, dňa 18.11.2020 vo výške 21 000 eur, dňa 21.03.2022 vo výške 49 500 eur, dňa 05.05.2022 vo výške
10 000 eur, dňa 11.05.2022 vo výške 10 000 eur, dňa 16.05.2022 vo výške 47 000 eur, 09.08.2022 vo
výške 30 000 eur a dňa 10.08.2022 vo výške 10 000 eur.

1.5 V rámci elektronickej komunikácie medzi sporovými stranami žalovaná potvrdila, že uzatvorili zmluvu

o pôžičke v ktorej by mali byť zahrnuté aj úroky, ktoré dovtedy vyprodukovala. Tiež, že uzavreli pôžičku
vo výške 45 000 eur. Žalovaná ďalej uviedla, že má žalobcovi poslať 45 000 eur + 4 500,- eur, ako úrok.
Ďalej by mala žalobcovi prvý aprílový týždeň poslať peniaze vo výške 80 000 eur + 8 000 eur a koncom
apríla ďalších 80 000 eur + 8 000 eur a v máji zvyšných 63 500 eur.

1.6 Ku dňu 13.09.2018 bola najvyššia prípustná odplata pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere so
splatnosťou nad 1 do 5 rokov 20,88 % ročne. Ku dňu 12.06.2019 najvyššia prípustná odplata pre zmluvy
o spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 3 do 6 mesiacov bola 22,34 % ročne. Ku dňu 28.02.2020
najvyššia prípustná odplata pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 10 rokov bola 10,46
% ročne, pričom pri kratšej splatnosti bola táto miera vyššia.

1.7 Žalovaná sa bránila tým, že v čase poskytnutia pôžičky vo výške 210 000 eur ku dňu 28.02.2020
nebola dlžná žalobcovi sumu 154 000 eur. Súd preto po preskúmaní jednotlivých úhrad sporových strán
zistil, že žalobca žalovanej poskytol pôžičku vo výške 30 000 eur dňa 14.05.2018, pričom žalovaná túto
sumu splatila úhradami zo dňa 03.10.2018 – 20 000 eur, 15.02.2019 – 3 000 eur, 04.07.2019 – 8 000

eur a 26.11.2019 – 2 000 eur, teda spolu 33 000 eur, ktorá suma pozostáva z istiny 30 000 eur a úroku
3 000 eur. Túto skutočnosť žalovaná nerozporovala. Žalobca dňa 16.05.2018 poskytol žalovanej sumu
25 000 eur a na základe zmluvy 1 zo dňa 13.09.2018 poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške
79 000 eur úhradami zo dňa 14.09.2018 – 30 000 eur, 17.09.2018 – 7 000 eur, 15.10.2018 – 30 000
eur a 16.102018 – 12 000 eur. Žalovaná však žalobcovi uhradila dňa 27.09.2018 sumu 40 500 eur.

Žalobca nevysvetlil započítanie tejto sumy, tak ju súd považoval za úhradu za sumu 25 000,- eur zo dňa
16.05.2018 a zvyšných 15 500 eur započítal na úhradu zo dňa 14.09.2018 vo výške 30 000 eur, ktorého
zostatok ku dňu 27.09.2018 tak predstavoval sumu 14 500 eur. Z uvedeného vyplýva, že zo zmluvy 1
ku dňu 28.02.2020 bol zostatok na istine vo výške 63 500 eur. Na základe zmluvy 2 zo dňa 12.06.2019
žalobca poskytol ako pôžičku žalovanej sumu 50 000,- eur úhradami zo dňa 13.06.2019 – 25 000 eur a

14.06.2019 – 25 000 eur. Žalobca následne požičal žalovanej aj sumu 20 000 eur dňa 28.08.2020, ktorá
bola vrátená úhradou žalovanej zo dňa 23.09.2020 vo výške 21 000 eur, teda aj s úrokom, a požičal jej
aj sumu 45 000,- eur dňa 03.05.2021, ktorú žalovaná vrátila žalobcovi dňa 21.03.2022 vo výške 49 500
eur, čiže aj s úrokom 4 500 eur (10 %). Prvoinštančný súd tak dospel k záveru, že žalovaná ku dňu
28.02.2020 dlžila žalovanému na istine sumu 113 500 eur. Žalobca ďalej tvrdil, že do sumy 154 000 eur

je zahrnutý aj úrok zo zmlúv 1 a 2., čiže istina mala byť 129 000 eur a úrok vo výške 25 000 eur. Súd preto
pristúpil k výpočtu tohto úroku v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR, podľa ktorej má veriteľ nárok na
zmluvný úrok od poskytnutia pôžičky do jeho splatnosti (IV. ÚS 476/2012). Vzhľadom na skutočnosť, že
pôžička je reálnym kontraktom, súd vypočítal dohodnutý úrok vo výške 10 % od poskytnutia tej-ktorejsumy do jej vrátenia, resp. splatnosti podľa zmluvy 1 alebo 2. Úrok zo sumy 30 000 eur od 14.09.2018
do 27.09.2018 (započítaná úhrada vo výške 40 500 eur), čiže za 13 dní predstavuje 106,85 eura, zo
zvyšnej sumy 14 500 eur je úrok za obdobie 28.09.2018 do 31.12.2019 (do splatnosti pôžičky podľa

zmluvy 1) predstavuje 1 827,40 eura. Zo sumy 7 000 eur úrok za obdobie od 17.09.2018 do 31.12.2019
je 903,29 eura, zo sumy 30 000 eur úrok za obdobie od 15.10.2018 do 31.12.2019 je 3 641,10 eura a zo
sumy 12 000 eur úrok za obdobie od 16.10.2018 do 31.12.2019 je 1 453,15 eura. Zo sumy 25 000 eur
úrok za obdobie od 13.06.2019 do 01.10.2019 (do splatnosti pôžičky podľa zmluvy 2) je 760,27 eura a
zo sumy 25 000 eur úrok za obdobie od 14.06.2019 do 01.10.2019 je 753,42 eura.

1.8 Podľa prvoinštančného súdu tak ku dňu 28.08.2020 bol dlh žalovanej voči žalobcovi v sume 122
945,48 eura. Následne žalobca poskytol ďalších 56 000 eur, spolu tak poskytol žalovanej pôžičku vo
výške 178 945,48 eura. Ak mala uvedená suma zahŕňať aj iné položky podľa dohody strán, mal to
žalobca jednoznačne zadefinovať a preukázať, keďže ho zaťažuje dôkazné bremeno, k čomu však
nedošlo. Vzhľadom na reálnu povahu pôžičky, súd považoval zmluvu za platne uzavretú v tejto časti a

za neplatnú ju považoval len v čiastke, ktorá prevyšuje sumu 178 945,48 eura. Pôžička bola žalovanej
poskytnutá s ročným úrokom vo výške 10 %, pričom bola riadne dojednaná aj zmluvná pokuta vo výške
0,01 % denne za porušenie jej povinnosti vrátiť poskytnutú pôžičku včas. Na námietky žalovanej týkajúce
sa úrokov a zmluvnej pokuty súd prvej inštancie konštatoval, že úroky vo výške 10 % ročne, ktoré
si strany dohodli, nie sú v rozpore so zákonom ani dobrými mravmi, a to najmä s prihliadnutím na

predchádzajúce transakcie medzi nimi. Ani zmluvná pokuta 0,01 % denne nie je neprimerane vysoká
vzhľadom k pohľadávke, ktorú zabezpečuje. Poukázal pri tom aj na to, že žalovaná sa mohla vyhnúť
povinnosti platiť zmluvnú pokutu riadnym splnením svojho dlhu.

1.9 Súd prvej inštancie tak mal za preukázané, že žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 178

945,48 eura takým spôsobom, že ku dňu podpisu zmluvy už mala v dispozícii čiastku 122 945,48 eura,
dňa 28.02.2020 jej bola uhradená suma 28 000 eur a dňa 29.02.2020 ďalších 28 000 eur. Po poskytnutí
uvedenjpôžičkyžalovanáuhradilanatútopôžičkužalobcovidňa21.03.2020–1500eur,dňa27.04.2020
– 1 500 eur, dňa 03.07.2020 – 1 800 eur, 09.07.2020 – 21 000 eur, 18.11.2020 – 21 000 eur, 05.05..2022
– 10 000 eur, 11.05.2022 – 10 000 eur, 16.05.2022 – 47 000 eur, 09.08.2022 – 30 000 eur a 10.08.2022

– 10 000 eur. Niektoré plnenia boli síce uskutočnené pred tým, ako žalobca na to žalovanú vyzval,
veriteľ je však povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky
(§ 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na tieto čiastočné úhrady žalovanej súd ustálil, že
je voči žalobcovi dlžná sumu na istine vo výške 25 145,48 eura, pričom žalobcovi tiež priznal nárok
na zmluvný úrok od poskytnutia tej ktorej sumy (vzhľadom na reálnu povahu pôžičky) do 30.04.2022,

pričom zohľadnil jednotlivé čiastkové úhrady žalovanej.

1.10 Žalobca nepreukázal splatnosť pôžičky, súd preto za deň splatnosti považoval deň podania žaloby,
teda 28. februára 2023. Z tohto dôvodu priznal žalobcovi aj úroky z omeškania a zmluvnú pokutu z dlžnej
sumy, a to odo dňa podania žaloby až do jej zaplatenia. Zamietol aj námietku premlčania, ktorú vzniesla

žalovaná voči pôžičkám 1 a 2, pretože tieto boli podľa súdu nahradené novým záväzkom zo spornej
zmluvy. Rovnako súd odmietol tvrdenie žalobcu, že žalovaná v elektronickej komunikácii uznala svoj dlh.
Súd toto neformálne uznanie dlhu nepovažoval za platný právny úkon, ale len za bežnú komunikáciu,
ktorá však potvrdzuje dlhodobé vzťahy medzi stranami.

1.11 Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca si v predmetnom
konaníuplatnilnároknazaplateniesumy103000eur.Úspešnýbolvčasti25145,48eura,čopredstavuje
24,41 % uplatneného nároku. Žalovaná bola úspešná v zamietnutej časti vo výške 77 854,52 eura, čo
predstavuje 75,59 %. Čistý úspech žalovanej tak predstavuje 51,18 %, v ktorom rozsahu jej vzniklo v
zmysle ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“)

právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie svojho nároku voči žalobcovi. O výške
náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalobca odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.2.1Skôrakoodvolacísúdoodvolanírozhodol,žalobcapodanímdoručenýmsúdudňa20.10.2024zobral
svoje odvolanie v celom rozsahu späť a žiadal odvolacie konanie zastaviť.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355
ods. 1 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario)
a bez možnosti vecného preskúmania napadnutého rozsudku, pretože odvolateľ vzal odvolanie späť,

dospel k záveru, že odvolacie konanie je potrebné zastaviť.

4.Podľa§369ods.1a3C.s.p.,dokiaľoodvolanínebolorozhodnuté,možnohovziaťspäť.Akodvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť,
odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

5. Späťvzatie odvolania je dispozičným právom odvolateľa, ktoré je súd povinný rešpektovať, pričom
v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má späťvzatie odvolania za následok zastavenie
odvolacieho konania. Pokiaľ teda odvolateľ vzal v tomto prípade späť odvolanie pred rozhodnutím
odvolacieho súdu, odvolaciemu súdu neostávalo iné, než odvolacie konanie podľa citovaného § 369
ods. 3 C. s. p. zastaviť.

6. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolacie konanie v časti odvolania žalobcu zastavil.

7. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. a § 256 ods. 1 C. s. p. vznikol dôvod
na rozhodnutie o trovách konania odvolacím súdom v súvislosti so zastavením odvolacieho konania,

ktoré zavinil žalobca späťvzatím odvolania v celom jeho rozsahu bez uvedenia dôvodu. Bol tak daný
dôvod na aplikáciu ustanovenia § 256 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalovanej preto vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná však bola v odvolacom konaní o odvolaní žalobcu pasívna,
náhradu trov tohto odvolacieho konania si neuplatnila, ani zo spisu jej vznik trov odvolacieho konania

nevyplýva, preto jej náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná (porovnaj uznesenie NS SR sp.
zn. 7Cdo/14/2018).

8. Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I. a III. napadla v zákonom stanovenej lehote
odvolaním žalovaná.

8.1. Odvolanie odôvodnila poukazom na odvolacie dôvody zakotvené v ustanovení § 365 ods. 1 písm.
d), f) a h) C. s. p. V dôvodoch odvolania žalovaná uviedla, že nebolo dostatočne preukázané, že by
žalobcovi dlhovala sumu 25 145,48 eura na základe zmluvy o pôžičke č. 3 zo dňa 28.02.2020. Celkovo
nesúhlasí so závermi súdu, ktoré sú uvedené v bodoch 31 až 40 napadnutého rozsudku. Žalobca oprel

svoju žalobu o zmluvu č. 3, pričom tvrdil, že ku dňu jej podpisu mu dlhovala žalovaná 210 000 eur,
ktoré mu začala splácať. Tieto tvrdenia však žalobca nepreukázal. Hoci súd určil, že dlžoba bola 178
945,48 eura, žalovaná nesúhlasí ani s touto sumou a tvrdí, že v konaní preukázala, že mu nedlží ani
jednu z uvedených súm. Podľa žalovanej súd nesprávne zistil výšku nevrátenej časti pôžičky a neustálil
presnú sumu, ktorú žalobcovi reálne dlhovala. Namieta neplatnosť zmluvy o pôžičke č. 3, aj keď súd ju

považoval za platnú, s výnimkou časti týkajúcej sa dlžoby ku dňu jej uzavretia, ktorú stanovil na 112 500
eur. Súd pochybil, keď vychádzal zo zmluvy, ktorú sčasti považoval za neplatnú, a následne prihliadal
na platby, ktoré neboli predmetom žalobného nároku, a započítal ich na úhrady iných, mimozmluvných
plnení. Je nelogické, že súd na jednej strane oprel svoje rozhodnutie o existenciu platnej zmluvy č. 3, ale
na druhej strane dospel k výslednej sume aj zápočtom platieb, ktoré boli uskutočnené mimo rámca tejto

zmluvy. Ďalej poukazuje na to, že žalobca pripojil k žalobe iba zmluvu č. 3, pričom až neskôr predložil aj
predchádzajúce zmluvy č. 1 a č. 2. Z nich však vyplýva, že celková dlžoba k 28.02.2020 mohla byť len
129 000 eur, a nie 210 000 eur, ako tvrdil žalobca. Žalobca nepreukázal, že by mu žalovaná dlhovala
154 000 eur (z toho 25 000 eur na úrokoch, ktoré nešpecifikoval, a 129 000 eur na istine), ani to, že by
jej poskytol 210 000 eur. Súčasne je nelogické, že súd, hoci považoval zmluvu č. 3 za platnú, pristúpil k

posudzovaniu a zápočtom platieb aj z predchádzajúcich zmlúv, ktoré zmluva č. 3 explicitne nahrádzala.
Poukázala tiež na to, že súd pri konštatovaní vrátenia pôžičky 20 000 eur z 28. augusta 2020 úhradou 21
000 eur z 23. septembra 2020 nesprávne vypočítal úrok. Súd dospel k záveru, že šlo o 10 % ročný úrok,
avšak 10 % z 20 000 eur za 26 dní by predstavovalo len 142,47 eura, nie 1 000 eur. Ďalej namietla, že jenelogické poskytnúť takúto pôžičku na takú krátku dobu s takýmto ročným úrokom. Podobne nesúhlasí
so zápočtom pri pôžičke 45 000 eur z 03. mája 2021, kde súd opäť nesprávne vypočítal 10 % úrok vo
výške 4 500, eur, hoci pomerná časť za 320 dní by bola len 3 945,20 eura. Odvolateľka považuje všetky

zápočty vykonané súdom prvej inštancie za nesprávne a nezákonné, pretože boli urobené na základe
vlastnej úvahy súdu a v rozpore so zákonom, pričom súd napokon oprel svoje závery o zmluvu o pôžičke
č. 3, hoci zápočty vykonal aj na pôžičky mimo tohto zmluvného vzťahu. Preto neuznáva záver súdu,
že ku dňu 28. februára 2020 bola žalobcovi dlžná 112 500 eur. Tvrdí, že naopak, preukázala listinnými
dôkazmi, že svoj dlh vo výške 129 000 eur znížila platbami v dňoch 27. septembra 2018 (40 500 eur), 03.

októbra 2018 (20 000 eur), 15. februára 2019 (3 000 eur), 04. júla 2019 (8 000 eur) a 26. novembra 2019
(2 000 eur), pričom žalobca nepreukázal opak. Odvolateľka sa domnieva, že počas konania pred súdom
prvej inštancie preukázala, že žalobcovi nie je dlžná na pôžičkách poskytnutých na základe zmluvy o
pôžičke č. 3, a preto považuje jeho žalobu za nedôvodnú.

8.2 Odvolacím návrhom žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, žalobu

zamietol a priznal jej náhradu trov konania.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že obrana žalovanej spočíva v hľadaní spôsobov
a dôvodov, ako sa vyhnúť vráteniu pôžičky. Žalovaná nepoprela, že by podpísala pôvodné zmluvy o
pôžičke, ani, že prijala na ich základe predmetné finančné sumy. Nepoprela, že by podpísala zmluvu

o pôžičke, nepoprela ani nevyvrátila pravdivosť skutočností, ktoré sú obsahom zmluvy o pôžičke,
nepoprela ani nevyvrátila, že zasielala emailom žalobcovi odsúhlasenie, koľko mu je dlžná, z akého
titulu a s návrhom, kedy svoj dlh splatí. Nepoprela ostatné obchody a transakcie so žalobcom vrátane
úroku vo výške 10% a v neposlednom rade nepreukázala, ktoré z ňou predložených platieb patrili k
úhrade dlhu zo zmluvy o pôžičke, v akej časti na istine a v akej na úroku a v tej súvislosti nepoprela

tvrdenia žalobcu o tom, ktoré z platieb patrili na úhradu záväzku zo zmluvy o pôžičke. Žalovaná sa
nezúčastnila ani jedného pojednávania osobne, a teda ani takýmto spôsobom nevyjasnila rozpory jej
argumentácie so založenými písomnými dôkazmi. Procesnú obranu založila na opakovanom tvrdení,
že žalobca nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, avšak opomenula vlastné procesné povinnosti, a to
poprieť skutkové tvrdenia žalobcu aj s vlastným vecným zdôvodnením. Navrhol preto, aby odvolací súd

odvolaniu nevyhovel.

10. Ďalšie písomné vyjadrenia odvolaciemu súdu neboli doručené.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
písm. d), h) a f) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 367 ods. 3 C. s. p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie

bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C. s. p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
je dôvodné, preto je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalobca predovšetkým vzniesol pochybnosť o včasnosti podania odvolania žalovanej, k čomu
odvolacísúduvádza,ženapadnutýrozsudokboldoručenýžalovanejkrukámjejprávnejzástupkynedňa
09.08.2024. Žalovaná podala odvolanie elektronickými prostriedkami s autorizáciou prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne dňa 26.08.2024 (pondelok), keď posledný deň lehoty (24.08.2024) pripadol
na sobotu. Odvolanie teda bolo podané včas, v súlade s ustanovením § 362 ods. 1 C. s. p.).

13. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 103 000 eur s príslušenstvom z dôvodu nesplnenia záväzku zo zmluvy o
pôžičke uzavretej dňa 28.02.2020. Podľa žalobcu uzatvorili sporové strany písomne zmluvu o pôžičke
dňa 13.09.2018 („pôvodná zmluva 1.“), jej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 79 000 eur do

31.12.2019 s 10 % ročným úrokom. Dňa 12.06.2019 sporové strany uzatvorili písomnú zmluvu o pôžičke
(„pôvodná zmluva 2.“),, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 50 000 eur do 01.10.2019
s 10 % ročným úrokom. Dňa 28.02.2020 strany uzatvorili ďalšiu zmluvu o pôžičke, ktorou v zmysle §
570 a nasl. Občianskeho zákonníka nahradili pôvodné zmluvy 1. a 2., s tým, že podľa zmluvy žalobcaposkytol žalovanej finančné prostriedky v sume 210 000 eur tak, že 154 000 eur jej už bolo poskytnutých
a ďalších 56 000 eur jej poskytne v lehote 5 pracovných dní, čo aj zrealizoval platbami zo dňa 28.02.2020
vo výške 28 000 eur a dňa 29.02.2020 vo výške 28 000 eur. Strany konania si dohodli úrok vo výške

10 % ročne, čo mala žalovaná zaplatiť žalobcovi 3x do roka, alebo mesačne. Splatnosť pôžičky bola
dohodnutá tak, že ju má žalovaná vrátiť do 15 pracovných dní od výzvy na jej vrátenie. Žalobca tvrdil,
že vyzval žalovanú na vrátenie pôžičky do 30.04.2022, žalovaná v stanovenej lehote pôžičku nevrátila,
postupne mu uhradila od 05.05.2022 do 10.08.2022 sumu 107 000 eur.

14. Predmetom odvolacieho konania je v súlade s odvolacími dôvodmi uplatnenými žalovanou
preskúmať správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobe čiastočne vyhovel,
keď mal za preukázané platné uzavretie pôvodných zmlúv 1. a 2.. Zmluvu o pôžičke uzavretú dňa
28.02.2020, predmetom ktorej bola suma 210 000 eur, vyhodnotil ako platnú v časti sumy 178 945,48
eura, a v čiastke prevyšujúcej sumu 178 945,48 eura túto zmluvu považoval za neplatnú. Poukázal pri
tom na skutočnosť, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, vykonaným dokazovaním zistil, že ku

dňu 28.02.2020 žalovaná dlžila žalobcovi 122 945,48 eura a následne jej žalobca poskytol 56 000 eur.
Na základe čiastočných úhrad dlhu, ktoré prvoinštančný súd vykonaným dokazovaním zistil, ustálil, že
dlh žalovanej voči žalobcovi je na istine v sume 25 145,48 eura.

15. Podľa žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že žalobcovi dlží istinu

v sume 25 145,48 eura, na zaplatenie ktorých bola zaviazaná napadnutým výrokom I. prvoinštančného
rozsudku. Nebolo preukázané, že ku dňu 28.02.2020 mala k dispozícii istinu, ktorú si súd sám vlastným
vyšetrením ustálil na sumu 178 945,48 eura. Zmluvu zo dňa 28.02.2020 naviac žalovaná označila za
neplatnú podľa § 39 a 39a Občianskeho zákonníka z dôvodu, že jej nebola poskytnutá pôžička vo výške
210 000 eur, zmluvné úroky a zmluvná pokuta boli dojednané v rozpore so zákonom a dobrými mravmi

a z dôvodu, že mala žalobcovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v celosti. Súd prvej inštancie tak
podľa žalovanej dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd sa preto s poukazom na
ustanovenia § 379 a 380 C. s. p. zameral na preskúmanie dôvodnosti týchto námietok.

16. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávne právne
posúdenie veci ako ďalší odvolací dôvod žalovanej je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav
súd
a) neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu),

b) aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú),
c) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo
d) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. (Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2.
vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1395, 1396).

17. Súd prvej inštancie nárok žalobcu správne posúdil ako nárok zo zmluvy o pôžičke uzavretej podľa §
657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou

nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

20. Z citovaného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že podstatnými náležitosťami
zmluvy o pôžičke sú – prenechanie veci veriteľom dlžníkovi, povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu, vymedzenie požičiavaných vecí a dočasnosť zmluvy. Zmluva o pôžičke je teda tzv. reálnymkontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ – žalobca aj skutočne odovzdal
predmet pôžičky – v tomto prípade peňažné prostriedky v sume 210 000 eur dlžníkovi - žalovanej.

21. Správna bola preto úvaha súdu prvej inštancie, podľa ktorej bolo predovšetkým potrebné zistiť, či
v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke dňa 28.02.2020 mala žalovaná k dispozícii sumu predstavujúcu
predmet tejto zmluvy, teda 210 000 eur. V procese zisťovania tejto sumy však súd prvej inštancie
nepostupoval správne a s jeho závermi nie je možné súhlasiť. Predovšetkým je potrebné ustáliť, že
predmetom tohto konania na základe uplatnenej žaloby je plnenie zo záväzku – zmluvy o pôžičke

uzavretej dňa 28.02.2020, keď podľa čl. II. zmluvy je predmetom zmluvy záväzok veriteľa (žalobcu), že
poskytne dlžníkovi (žalovanej) pôžičku vo výške 210 000 eur, pričom podľa čl. III ods. 1 tejto zmluvy
dlžníkovi už sumu 154 000 eur poskytol a 56 000 eur vyplatí do 5 pracovných dní od podpisu zmluvy.
Z obsahu spisu vyplýva, že veriteľ – žalobca sumu 56 000 eur žalovanej ako dlžníčke vyplatil v dvoch
platbách po 28 000 eur – dňa 28.02.2020 a dňa 29.02.2020. Podľa citovaného článku zmluvy sa touto
zmluvou rušia predchádzajúce zmluvy. Z obsahu spisu vyplýva, že zmluva zo dňa 28.02.2020 tak

nahradila zmluvy o pôžičke zo dňa 13.10.2018, predmetom ktorej bola pôžička v sume 79 000 eur a zo
dňa 12.06.2019, predmetom ktorej bola pôžička v sume 50 000. Vyplatenie súm 79 000 eur, 50 000 eur
a 56 000 eur žalovanej ako dlžníčke nebolo sporné.

22. Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok

sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

23. Z uvedeného vyplýva, že zmluvy o pôžičke zo dňa 13.10.2018 a 12.06.2019 zanikli a nahradil
ich nový záväzok – zmluva o pôžičke zo dňa 28.02.2020. S poukazom na skutočnosť, že zmluva
o pôžičke je reálnym záväzkom je zrejmé, že nový záväzok sa vzťahoval iba na peňažné prostriedky

nesporne žalovanej vyplatené vo výške 79 000 eur a 50 000 eur (základe zmlúv zo dňa 13.10.2018
a 12.06.2019) a vo výške 56 000 eur, vyplatených na základe zmluvy zo dňa 28.02.2020. Do sumy
210 000 eur, mali byť podľa žalobcu zahrnuté aj nesplatené úroky z predchádzajúcich zmlúv v sume
25 000 eur, nejde však o sumu, reálne vyplatenú žalovanej, preto v tejto časti je zmluva o pôžičke zo
dňa 28.02.2020 neplatná a záväzok žalovanej vrátiť pôžičku sa vťahoval len na istinu vo výške 185

000. Predmetom prvoinštančného súdneho konania teda bolo zistenie, či je dôvodný žalobný návrh,
ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia 103 000 eur s príslušenstvom voči žalovanej na základe zmluvy
o pôžičke zo dňa 28.02.2020 z dôvodu, že poskytnutú pôžičku riadne nesplatila. Súd prvej inštancie
postupoval nesprávne, keď sa neriadil rámcom žalobného návrhu a vykonával výpočty a započítania
platieb posielaných žalobcom na účet žalovanej a platieb žalovanej posielaných na účet žalobcu,

pričom išlo o platby, ktoré sa jednoznačne nevzťahovali na predmetnú zmluvu o pôžičke, tieto platby
boli realizované pred uzatvorením zmlúv, ktoré nahradila zmluva zo dňa 28.02.2020 a s predmetom
sporu zjavne nesúviseli. Nebolo tiež dôvodné vykonávať výpočet úrokov, keď okrem sumy 25 000 eur,
ktorá mala byť ako nezaplatené úroky súčasťou istiny na základe zmluvy zo dňa 28.02.2020, sa iných
úrokov premietnutých do istiny žalobca nedomáhal. A ako je uvedené vyššie, záväzok v súvislosti

s uvedenou sumou 25 000 eur nevznikol platne. Súd prvej inštancie teda vykonával dokazovanie nad
rámec uplatneného žalobného návrhu. Jeho záver o výške sumy, ktorú mala k dispozícii žalovaná ku
dňu 28.02.2020 je preto nesprávny a zmätočný. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že odvolací
dôvod, v zmysle ktorého súd prvej inštancie dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, je naplnený.

24.Knámietkežalovanejvsúvislostisňounamietanouneplatnosťouzmluvyzodňa28.02.2020odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď nezistil neplatnosť právneho úkonu
– zmluvy o pôžičke zo dňa 28.02.2020. K výške odplaty pri zmluvách o úvere sa prvoinštančný súd
vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 19, 38, 39), s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, keď

zmluvné úroky a ani zmluvná pokuta neboli dojednané vo výške, ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako
úžernícku (§ 39a Občianskeho zákonníka).

25. Odvolací súd dodáva, že v spore o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno
tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že

žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá
mala za následok zánik dlhu, zaťažuje dlžníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na jednu zo
základných zásad civilného procesu, podľa ktorej každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno
ohľadom svojho tvrdenia (§ 132 C. s. p. v spojení s § 185 C. s. p.). Strana sporu musí preukázať to,čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. V preskúmavanej veci
žalobca preukázal, že so žalovanou uzavrel zmluvu o pôžičke dňa 28.02.2020, ktorá nahradila zmluvy
o pôžičke zo dňa 13.10.2018 a 12.06.2019, zmluva bola uzatvorená platne v rozsahu 185 000 eur,

ktoré boli žalovanej aj reálne vyplatené. Ak žalovaná tvrdí, že svoj záväzok splnila a celú požičanú sumu
vrátila žalobcovi ako veriteľovi, je jej procesnou povinnosťou uvedenú skutočnosť preukázať – teda,
že platby, ktoré uhrádzala na účet žalobcu, boli úhradami práve z dôvodu plnenia záväzku zo zmluvy
o pôžičke zo dňa 28.02.2020. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že nie je prípustné, aby
súd nahrádzal aktivitu sporových strán v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu - pri ustálení, akú

sumu v skutočnosti žalovaná uhradila, resp. neuhradila z dôvodu plnenia na základe predmetnej zmluvy
o pôžičke. Ako je vyššie uvedené – procesné strany majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť,
splnenie ktorej nemôže súd nahradiť vlastnými úvahami a výpočtami.

26. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

27. Podľa § 391 ods. 1 C. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť

konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

28.Podľaodvolaciehosúdujeintenzitanesprávnostipostupusúduprvejinštancievkonanívtakejmiere,
že došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces, pričom dané pochybenie nie je možné
napraviť v odvolacom konaní. Odvolací súd preto poukazom na uvedenú argumentáciu rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. z dôvodov uvedených v citovanom § 389 ods. 1 písm. b)
C .s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

30. Podľa § 391 ods. 3 C. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd
prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

31. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec opätovne preskúma a bude sa zaoberať vecnou a právnou
dôvodnosťou žalobcom uplatneného nároku. Svoju pozornosť zameria najmä na preskúmanie tvrdení
žalovanej o tom, že predmetnú pôžičku splatila, pričom dôkazné bremeno ohľadom tohto tvrdenia je
výlučne na žalovanej. Predložené dôkazy súd vyhodnotí s ohľadom aj na tú skutočnosť, že z obsahu
spisu vyplýva, že medzi sporovými stranami v rozhodnom období existovalo viacero záväzkov, ktoré

však nie sú predmetom sporu. V procese dokazovania je potrebné držať sa rámca uplatneného
žalobného návrhu, vychádzať aj z právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v predchádzajúcich
odsekoch tohto rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že odvolanie podala iba žalovaná (žalobca vzal
odvolanie späť), odvolací súd tu dáva do pozornosti čl. 16 ods. 3 C. s. p. (zákaz reformatio in peius).
Súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne a pri odôvodnení svojho rozhodnutia bude dôsledne

postupovať podľa § 220 C. s. p.. Súčasne rozhodne aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 C. s. p.).

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).