Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota
Judgement was issued by JUDr. Zoltán Boros
Legislation area – Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 15Er/9/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915200144
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6915200144.3
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, zast. matkou - D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, proti povinnému: A. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, C., o zaplatenie zameškaného výživného 27,13 eur a bežného výživného
s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušan Cirbes, Svätoplukova 36, Rimavská Sobota, takto
r o z h o d o l :
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e.
II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie vo výške 43,04 eur.
III. Súd u p r a v u j e učtáreň tunajšieho súdu, aby predmetnú sumu 43,04 eur vyplatila
po právoplatnosti tohto rozhodnutia z rozpočtových prostriedkov súdu, súdnemu exekútorovi na jeho
účet.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený požiadal súdneho exekútora o vymoženie sumy na zameškanom výživnom vo výške 27,13
eur a bežnom výživnom s príslušenstvom. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie a to na
základe poverenia č. 5609 070573 zo dňa 14.01.2015.
2. Súdny exekútor podaním zo dňa 10.10.2025 požiadal súd o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), nakoľko podľa vykonaných lustrácií majetkových
pomerov povinného bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O uvedenej
skutočnostisvedčiavýsledkylustráciívSociálnejpoisťovni,naDaňovomúrade,vKatastrinehnuteľností,
ZVJS, Dopravnom inšpektoráte, lustrácie v bankách, lustrácie v Centrálnom registri exekúcií, v Registri
obyvateľov.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017 a v súlade s
vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „vyhláška“).
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Vo vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 písm. h/ EP je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci
v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno
v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore správom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
7. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok
vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP. Súd v súlade s týmto
zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie
podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS
185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť
súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor
doručil tunajšiemu súdu oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na
vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti
povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by
viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie
exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor síce
nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie
zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
8. Súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené
podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP.
9. Súdu je známa argumentácia oprávnených v obdobných prípadoch a preto poukazuje na závery
Krajského súdu Banská Bystrica v konaní 2CoE/183/2017 zo dňa 31.01.2018 s ktorými sa stotožňuje :
„Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v tom, že povinný sa môže opätovne zamestnať alebo
nadobudnúť majetok iným spôsobom, túto odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné
uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o
zastavení exekúcie. Ak potom v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného,
ktorá skutočnosť zakladala súdu povinnosť
takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne.“
10. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.
11. Podľa§203ods.2 EP,aksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,
ktoré platil.
12. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, základom
na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je
výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
13. Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, odmena
súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
14. Súd zistil, že exekútor vymohol pre oprávneného od povinného sumu 932,04 eur, pričom má nárok
na odmenu 20% z takto vymoženej sumy a to v zmysle § 4 ods. 1 v spojitosti s § 5 ods. 1 vyhlášky.
20% z vymoženej sumy predstavuje 187 Eur + plus z časti odmeny 91,78 eur 20 % DPH - t.j. 18,36 eur
a z časti odmeny 95,22 eur 23 % DPH – t.j. 21,90 eur, t.j. spolu 227,26 eur.
15. Súdny exekútor si uplatnil aj 20 %, resp. 23 % DPH z priznaných trov exekúcie. Súdny exekútor
preukázal súdu, že je platiteľom DPH a tak mu súd priznal uplatnenú sumu zodpovedajúcu 20 %, resp.
23 % DPH z priznanej odmeny.
16. Podľa § 22 vyhlášky, priznal súd súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov za poštovné
10,70 eur plus 20 % DPH – 2,14 eur, poštovné 6,00 eur plus 23% DPH – 1,38 eur, poplatok SCB 1,05 eur
plus 20 % DPH 0,21 eur, poplatok SCB 0,20 eur plus 23 % DPH 0,05 eur, poplatok EXE AlterSoft 0,12eur plus 20 % DPH 0,02 eur, poplatok IRIS ISEB 0,30 eur plus 20 % DPH 0,06 eur, náhrada hotových
výdavkov 11,00 eur plus 23 % DPH 2,53 eur, celkovo teda vo výške 35,76 eur vrátane DPH.
17. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie celkovo vo výške 263,02 eur s DPH. Ďalej bolo
zistené, že na trovy exekúcie bola doposiaľ vymožená suma 122,31 eur. Uznesením č.k. 15Er/9/2015-8
zo dňa 16.01.2019 bola upravená učtáreň súdu, aby exekútorovi poukázala sumu 97,67 eur ako
preddavok na trovy exekúcie. Dňa 15.08.2019 bola uvedená suma ako preddavok poukázaná na
účet exekútora. Z priznanej sumy trov exekúcie 263,02 eur súd odpočítal sumu vymoženú na trovy
exekúcie 122,31 eur ako aj uhradený preddavok 97,67 eur a dospel k záveru, že exekútorovi má byť
z rozpočtových prostriedkov súdu vyplatená suma 43,04 eur.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. Podľa § § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C. s.
p. podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Proti výroku II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.