Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29P/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125202351
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125202351.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal.:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
pochádzajúci z matky C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, E. a otca G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. X, E., t.č. I. J. XXX, XXX XX K. L. K., M. N., v konaní o úpravu práv a povinností takto

r o z h o d o l :

I. Z v e r u j e mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. sumou 200 Eur mesačne, ktoré bude
poukazovať k rukám matky, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.04.2025, opakovane
do budúcna.

IV. Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 01.04.2025 do 31.12.2025 vo výške 1800 Eur je otec p
o v i n n ý zaplatiť do 6 mesiacov od vyhlásenia tohto rozsudku.

V. Styk otca s maloletým A. n e u p r a v u j e.

VI. Konanie v časti o úpravu pomerov k maloletému za obdobie od 27.03.2025 do 31.03.2025 z a s t
a v u j e.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka svojím návrhom, podaným na tunajší súd 27.03.2025, žiadala upraviť pomery k maloletému
synovi A.. Tohto žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, zároveň žiadala určiť, že je oprávnená

maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Zo strany otca žiadala určiť výživné 200 Eur mesačne
a styk otca s maloletým neupraviť. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého žili
v spoločnej domácnosti, neboli manželia, pričom z ich vzťahu sa im narodil XX.XX.XXXX maloletý syn.
Posledné spoločné bydlisko rodičov bolo v E. a žili tam od januára 2023 do rozchodu v júli 2024. Vtedy
sa otec vrátil do M. N. L. E.. Matka a maloletý sa presťahovali k rodičom matky na terajšiu adresu.
Otec maloletého sa zdržiaval v M. N. a od marca 2025 mal novú prácu ako delegát v O. K. J. F. D.. Na
výživu syna neprispieval. Matka žiadala upraviť pomery aj neodkladným opatrením. Starostlivosť o dieťa

po odchode otca zo spoločnej domácnosti prevzala výlučne matka. Otec osobnú starostlivosť o dieťa
nevykonával.2. Neodkladným opatrením č.k. 29P/56/2025 -13 zo dňa 03.04.2025 bolo čiastočne vyhovené návrhu
matky, a zo strany otca bolo určené výživné 100 Eur mesačne od vykonateľnosti uznesenia, teda od
16.07.2025. V ostatnej časti bol návrh matky zamietnutý.

3. Otec sa k návrhu matky nevyjadril, na stretnutie pred vyšším súdnym úradníkom sa nedostavil. Na
pojednávaní, na ktoré bol predvolaný súhlasil s návrhom matky na zverenie maloletého do jej osobnej
starostlivosti, taktiež súhlasil s tým, že styk s maloletým nebude upravený a čiastočne súhlasil s návrhom
na určenie výživného, a to s výživným vo výške 100 Eur mesačne.

4.Opatrovníknavrholzveriťmaloletédieťadoosobnejstarostlivostimatky,zostranyotcaurčiťprimerané
výživné a styk neupravovať.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom maloletého, výpoveďami rodičov,
daňovým priznaním otca, dokladmi o výdavkoch matky, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento

stav:

6. Maloleté dieťa sa narodilo z mimomanželského vzťahu rodičov, títo žili v spoločnej domácnosti do júla
2024. Odvtedy starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka, otec o dieťa nejaví záujem, na jeho
výživu neprispieva. Otec nezačal prispievať na výživu ani po vydaní neodkladného opatrenia.

7. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške XXX,XX Eur,
atodo31.05.2026.Taktiežpoberárodinnéprídavkynajednodieťa.Inúvyživovaciupovinnosťnemá.Žije
u svojich rodičov v ich rodinnom dome. Od kedy rodičia prestali žiť v spoločnej domácnosti z dôvodu, že
otec neplatil nájom a dostali výpoveď z nájmu, matka odišla k svojim rodičom, bol otec na Slovensku iba

raz, a to 05.12., kedy prišiel po svoje veci. So synom sa stretol asi na hodinu. Sám iniciatívne stretnutie
so synom nezačína, len ak mu zavolá matka.
Matka má v domácnosti v dome rodičov k dispozícii 2 izby, ostatné príslušenstvo užívajú spoločne.
Rodičom za ubytovanie prispieva sumou 200 Eur, taktiež robí nákupy, stravujú sa spoločne. Dieťa je
zdravé. V súčasnosti začal maloletý navštevovať materskú škôlku, kde mu matka platí 130 Eur mesačne,

stravné 50 Eur, Montesori hranie 40 Eur, čo je
10 Eur na 1 hodinu. Kurz plávania 140 Eur, čo je 35 Eur za 1 hodinu. Matka uviedla, že v súčasnosti
by začala opäť pracovať, má s.r.o, nebude sa venovať advokácii, ale sprostredkovaniu predaja drevnej
guľatiny. Tejto činnosti sa venuje aj jej otec a taktiež prenájmu jácht.

8. Otec v súčasnosti býva v M. N. u svojej matky. Predložil daňové priznanie za roky 2022 a 2023,
z ktorého je zrejmé, že v roku 2022 mal hrubý príjem XXX XXX K. a výdavky XXX XXX K.. Rozdiel medzi
príjmami a výdavkami bol XXX XXX K.. J. roku 2023 mal hrubé príjmy XXX XXX K. a výdavky XXX XXX
K.. Rozdiel bol XXX XXX K.. V roku 2023 si otec odpočítal daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa,
a to vo výške XX XXX A.. Otec uviedol, že išlo o jeho dcéru, ktorá minulý rok skončila strednú školu

a v štúdiu ďalej nepokračuje. V súčasnosti si už daňové zvýhodnenie na ňu dávať nebude. Otec uviedol,
že jej platil výživné vo výške X XXX Kč, matka uvádzala, že podľa jej informácií jej otec platil viac pokiaľ
spolu žili. Na výživu jej prispieval sumou 150 Eur mesačne. Otec uviedol, že jeho príjmy v daňovom
priznaní sú hrubý obrat, jeho čisté mesačné príjmy sú asi XXXX A.. Asi XXXX A. sú jeho výdavky do
sociálnej, zdravotnej poisťovne a na letenky. Ďalšie výdavky má na splátku chaty, ktorú mu odpredal

jeho otec, druhú polovicu vlastní matka maloletého. Matka uviedla, že pokiaľ je v kontakte so starým
otcom maloletého, tento uvádza, že otec splátky za chatu neplatí. Matka teda spochybnila tieto výdavky
otca. Taktiež uvádzal, že býva u matky, ktorej platí mesačne XXXX K., čo je pri kurze 24 Kč za 1 Euro
XXX Eur. Otec uviedol, že asi pol roka je mimo domu a pol roka je v M. N.. Tvrdil, že nájomné mame platí
aj keď je v zahraničí. Ďalšie výdavky uviedol XXXX K. I. mobilný telefón, čo je 125 Eur a pohonné hmoty

asi 5000 Kč. Uviedol, že má motorové vozidlo P. E., čo je pri spotrebe 7 litrov pri cene benzínu asi 1,50
je to viac ako 1940 km. Na výzvu súdu, kde cestuje pri takomto objeme km, otec uvádza, že výdavky na
benzín má teda asi nižšie. V čase, keď je v M. N. uvádzal, že pracuje v jednej eventovej spoločnosti. Inú
vyživovaciu povinnosť nemá. Okrem daňových priznaní otec nepredložil žiadne doklady, preukazujúce
jeho príjmy alebo výdavky.

9. Matka na pojednávaní žiadala určiť výživné od 01.04.2023 v časti od podania návrhu, teda od 27.03.
do 31.03. 2025 návrh zobrala späť. Súd v tejto časti konanie zastavil.10. Podľa § 36 ods. 1 zák.č. 36/2005 o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

11. Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo

pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 24 ods. 6 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati

domáhať na súde.

13. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

16. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

17 . Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd
upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. V predmetnom konaní bolo zistené, že účastníci spolu nežijú a o maloleté dieťa, ktoré pochádza

z ich vzťahu sa riadne a po každej stránke stará matka. Súd jej zveril dieťa do osobnej starostlivosti.
Keďže obaja rodičia majú všetky rodičovské práva a povinnosti, obaja sú oprávnení a povinní maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.Keďže matka nežiadala upraviť styk a tohto sa nakoniec nedomáhal ani otec, súd styk neupravil. Súd
poukazuje na to, že rodičia sú oprávnení samostatne si dohodnúť stretávanie sa otca s maloletým bez
toho, aby im ktokoľvek tretí do toho zasahoval. Ich dohoda môže mať ústnu formu, môže mať písomnú

formu, ale taktiež sa môže meniť podľa okolností. Ak takýto spôsob úpravy styku rodičmi nebude
možný, je tu dôvod upraviť styk prostredníctvom rozsudku. Otec má zamestnanie, ktoré spôsobuje jeho
neprítomnosť mimo miesta bydliska maloletého dlhú dobu. Samotná úprava styku rozsudkom by preto
bola značne komplikovaná. Matka uvádzala, že nemá problém sa s otcom dohodnúť na stretávaní.
Je preto na rodičoch, aby vyvinuli úsilie na to, aby dospeli k dohode ohľadom stretávania sa otca

s maloletým.
Čo sa týka úpravy výživného, otec navrhoval výživné vo výške 100 Eur mesačne. Vzhľadom na potreby
maloletého, na jeho vek, ako aj vzhľadom na odporúčacie tabuľky MS SR, sa však táto výška súdu javila
za neprimeranú. Súd poukazuje na to, že pri jednom dieťati v predškolskom veku by mal byť podiel
zpríjmupovinnéhorodiča18%prejednodieťa.Otecuvádzal,žejehočistýpríjemjeasi XXXXA.,pričom
z tejto sumy 18% je 216 Eur. Matkou žiadaná suma 200 Eur je pre dieťa zodpovedajúca. Súd poukazuje

na to, že otec sa s maloletým nestretáva, nad ráme výživného nijako neprispieva. Suma 100 Eur, ktorú
navrhoval otec bola teda absolútne neadekvátna. Matka svoj podiel výživného zabezpečuje osobnou
starostlivosťou, s poukazom na vek maloletého, teda otec je ten, kto by sa mal podieľať zvýšenou mierou
na úhrade potrieb maloletého, čo do finančnej čiastky. Súd poukazuje na hrubý príjem otca v roku 2023,
atovovýškeXXXXXXKč,čoprikurze24,-Kč/1EuropredstavujeročnýpríjemXXXXXA.,tedamesačne

je to X XXX A.. Súd zároveň poukazuje na to, že otec nepredložil doklady preukazujúce jeho výdavky
z tohto hrubého príjmu, avšak matka ich väčšinu nespochybňovala, okrem výdavkov pre starého otca
maloletého, ktoré otec tvrdil, že spláca kúpnu sumu za chatu, ktorú mu otec odpredal a taktiež platbu za
bývanie, ktorú má platiť svojej matke. Súd zároveň poukazuje na to, že otcovi ubudla vyživovacia ďalšia
vyživovacia povinnosť, a to na jeho plnoletú dcéru, a to minimálne vo výške 3000,- Kč, teda 125 Eur.

Matka má výdavky tak na stravu, ošatenie maloletého, materskú školu ( 130 + 50 Eur), podiel maloletého
na bývaní, zdravotná starostlivosť. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd mal zato, že návrh matky je
dôvodný a vyhovel mu aj v časti určenia výživného.
Matka žiadala určiť výživné od 01.04.2025, otec neplatil výživné ani čo sa týka neodkladného opatrenia.
Od apríla do 31.12.2025 mu teda vznikol dlh vo výške 1 800 Eur ( 9 mesiacov x 200 Eur). Tento dlh

súd otcovi povolil zaplatiť do 6 mesiacov od vyhlásenia tohto rozsudku, vzhľadom na vyjadrenia otca,
že žiada na zaplatenie dlhu takúto lehotu. V zostávajúcej časti návrhu matky bolo konanie zastavené
kvôli späťvzatiu.

22. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu
z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach.

(§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP)

Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má
maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP)

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP)