Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8126200683
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8126200683.1

Uznesenie

-2- 17C/5/2026

Okresný súd Prešov v spore navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX
XX E., adresa na doručovanie F. XX, XXX XX G., právne zastúpenej: JUDr. Martin Tyč, advokát so
sídlom Budovateľská 50, 080 01 Prešov, proti odporcovi: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX,

XXX XX E., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

-2- 17C/5/2026

I. Súd n a r i a ď u j eneodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi, aby nevstupoval do
rodinného domu s popisným číslom XXXXX/XX H. F. I. F. E. a pozemok parc. KN C č. XXXX/X – záhrada
o výmere 311 m2 v okrese Prešov, obci Prešov, k.ú. E..

II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi, aby nevstupoval do
rodinného domu súp. č. XX nachádzajúcom sa na parc. KN C č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 676 m2, na pozemok parc. KN C č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 676 m2
a na pozemok parc. KN C č. XXX – trvalý trávny porast o výmere 1006 m2, všetky nehnuteľnosti v k.ú.

F., obec F., okres J..

III. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi, aby sa úmyselne
nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných
procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi
verejnej moci, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch, ako aj s výnimkou

pre potreby prípadnej realizácie styku rodiča s maloletým dieťaťom pochádzajúcim z manželstva strán
sporu, E. C., nar. XX.XX.XXXX.

IV. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi,
aby nekontaktoval navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami s výnimkou rozsahu takéhoto kontaktu nevyhnutného na zabezpečenie starostlivosti

o maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva strán sporu, E. C. nar. XX.XX.XXXX a spravovanie
a vyporiadanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu.

V. Vo vzťahu k výroku I. súd u k l a d á navrhovateľke, aby v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia podala na Okresnom súde Prešov žalobu vo veci samej, v ktorej stranami sporu búdu
navrhovateľkaakožalobkyňaaodporcaakožalovanýspredmetomkonaniavovecisamejoobmedzenie

užívaciehoprávaodporcualebootrvalévylúčenieodporcuzužívanianehnuteľnostívichbezpodielovom
spoluvlastníctve, a to rodinného domu súp. č. XXXXX postavenom na parc. KN C č. XXXX/X v k.ú. E.
a pozemkov parc. KN C č. XXXX/X – záhrada o výmere 311 m2 a parc. KN C č. XXXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 38 m2m všetky nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXXX pre
okres Prešov, obec E., katastrálne územie E..VI. V súlade s § 337 ods. 1 a 2 CSP per analogiam súd p o u č u j e odporcu, že môže na súd podať
proti navrhovateľke návrh na zrušenie tohto neodkladného opatrenia (v celom rozsahu alebo iba v jeho
časti) podľa § 334 CSP, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.

VII. Navrhovateľka m á voči odporcovi nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa výrokov II. až IV. v plnom rozsahu s tým, že o výške trov predmetného
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

-11- 17C/5/2026

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 26.01.2026 domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi:
- priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti sporových strán

na procesných úkonoch v súdom, priestupkovom, trestnom konaní, a to v rozsahu nevyhnutom na jeho
účasť pri týchto úkonoch,
-kontaktovaťnavrhovateľkupísomne,telefonicky,elektronickoukomunikácioualeboinýmiprostriedkami
s výnimkou rozsahu nevyhnutného na zabezpečenie starostlivosti o maloletého E. C. nar. XX.X.XXXX,
- vstupovať do domu s popisným číslom XXXXX/XX H. I. F. F. E. vrátane pozemku, na ktorom sa

nachádza uvedený rodinný dom na parc. č. XXXX/X nachádzajúcom sa v okrese Prešov, obci Prešov,
kat. územie E.,
- vstupovať do domu so súpisným číslom 70, nachádzajúcom sa v obci F., obec F., kat. územie F., okres
J. nachádzajúcom sa na parc. č. XXX/X o výmere 676 m2, na pozemok pod parc.č. XXX/X o výmere
676 m2 a na pozemok parc, č. XXX o výmere 1006 m2 nachádzajúcom sa v obci F., obec F., kat. územie

F., okres Stropkov.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa rozvádza, pričom návrh na rozvod bol podaný
súčasne s predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Popísala, že manželstvo
uzatvárali z lásky dňa 10.08.2019 a spočiatku ho bolo možné označiť za vcelku harmonické, avšak

v priebehu leta 2024 sa vzťahy medzi manželmi začali výrazne zhoršovať, najmä po presťahovaní
prevádzky autoservisu E., J. na Košickú ulicu 7495, Prešov, na ktorého chode autoservisu sa spolu
s odporcom podieľali. Od tohto obdobia sa správanie odporcu voči nej postupne menilo, bol čoraz
podráždenejší, konfliktný a bezdôvodne ju obviňoval z rôznych vecí, vrátane nevery, hoci tieto jeho
tvrdenia neboli pravdivé. Práve naopak postupom času navrhovateľka nadobudla dôvodné podozrenie

z nevery odporcu. Počas spoločného pobytu pri príležitosti tretích narodenín ich syna trávil väčšinu času
na telefóne a opakovane sa intenzívne zaoberal zdravotným stavom ženy, s ktorou podľa jeho slov
spolupracoval. Následne navrhovateľka zistila, že si s touto ženou vymieňal správy s výrazným citovým
obsahom, vrátane vyznaní lásky a intímnych oslovení. Odporca odmietol svoje správanie vysvetliť a
dodatočne jej oznámil, že s uvedenou ženou nadviazal bližší vzťah. Po jej úmrtí, (ktoré jej oznámil)

jej odporca opakovane uvádzal, že keby nezomrela, bol by s ňou, čím fakticky potvrdil existenciu
mimomanželského vzťahu. Táto skutočnosť zásadne prispela k ďalšiemu rozpadu manželského
spolužitia a eskalácii konfliktov. Následne dochádzalo zo strany odporcu k slovným útokom, hádkam
a ponižovaniu, avšak postupne začalo dochádzať aj k násilnému správaniu zo strany odporcu, ktoré
sa v priebehu času stupňovalo. Opakovane sa voči navrhovateľke správal agresívne, kričal, nadával

jej vulgárnymi a ponižujúcimi výrazmi, začal jej nadávať slovami, že je piča, kurva, odpad, prijebaná,
hlupaňa a kopec iných pomenovaní, aké dokázal vymyslieť a obviňoval ju zo všetkých problémov v jeho
osobnom aj pracovnom živote. Postupne sa konflikty stávali častejšími a intenzívnejšími a odporca začal
strácať zábrany. V uvedenom období dochádzalo opakovane k fyzickým útokom – päsťami, udieraniu a
kopaniu, vytrhávaniu vlasov, či pľuvaniu do tváre, hádzaniu predmetov, strkaniu, v dôsledku čoho mala

navrhovateľka podliatiny na tvári, rukách, nohách, prakticky po celom tele a vytrhané vlasy. Tieto situácie
sa neodohrávali len vo vyhrotených hádkach, ale aj pri bežných nedorozumeniach. Odporca sa správal
násilne aj vtedy, keď mala navrhovateľka na rukách ich syna alebo keď bolo dieťa v bezprostrednej
blízkosti, a to aj napriek tomu, že navrhovateľka bola po operácii ušného ústrojenstva, kedy potrebovala
mať na čas po tomto zákroku domáci kľud, čo jej však vzhľadom na fyzické ataky odporcu nepomáhalo.

Ďalej uviedla, že odporca je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Pawanera s.r.o., so sídlomŠafárikova 5942/26, Prešov 080 01, zapísanej do Obchodného registra Okresného súdu Prešov,
Oddiel: Sro: Vložka číslo: 28765/P, s prevádzkou na ul. B. XXXX, XXX XX E. – J., ktorej činnosťou je
predovšetkým špecializovaný servis K. A. E.. Poukázala na kamerový záznam incidentu zaznamenaný

pred prevádzkou uvedeného autoservisu zo dňa 07.09.2025, na ktorom je ona a odporca, ktorý ju opľul,
následne naznačil, že jej ide vraziť päsťou do tváre, následne ju dvakrát kopol do píšťaly, chytil za odev
pod krkom a natlačil ju na plot a následne jej dal facku. Uvedené zábery označila ako slabý odvar toho,
ako ju fyzicky udieral a kopal doma, kde neboli žiadni svedkovia, iba ich už štvorročný syn. V domácom
prostredí ju neraz kopal do oblasti brucha, nôh a hrude, a to aj s tzv. kanadami. Vždy, keď sa mu bránila

na zemi, tak ju kopal do nôh. Vytáčalo ho, keď mala ruky pred tvárou na svoju obranu. Odporca sa ju
vždy opakovane a každý deň snažil psychický deptať, napr. aj tým, že pri bežnej komunikácii na istú
tému, kde mali rozdielne názory, do nej svojím lakťom silou udrel do oblasti chrbta, čoho následkom
ju náhle odhodilo na tri kroky dopredu, pričom z toho šoku, zabudla aj na to, čo vôbec riešili, na čo on
uviedol : „vidíš keď chcem, dostanem ťa tam, kde budem chcieť a zmeníš názor“. Okrem fyzického a
psychického násilia odporca postupne uplatňoval aj kontrolné a nátlakové správanie, najmä v oblasti

financií a rozhodovania. Obmedzoval jej prístup k spoločným finančným prostriedkom, menil heslá k
účtom a systémom, čím ju dostával do závislého a bezmocného postavenia. Opakované kontroly mobilu,
e-mailov a pod., sa stali bežnými. Šokujúce a zarážajúce bolo pre navrhovateľku aj to, že si našla
v bunde sledovacie zariadenie, ktoré jej tam potajomky dal. Opakovane jej dával najavo, že ju chce
„prinútiť k poslušnosti“ a že si svoje správanie voči nej ospravedlňuje výchovou a trestom. Maloletý E.

bol opakovane svedkom násilného správania odporcu, kriku a fyzických útokov. V dôsledku toho sa
u maloletého začali prejavovať úzkostné stavy – plač, strach, vyhýbanie sa otcovi, zapchávanie uší,
zatváranie očí a postupné utíšenie sa. Dieťa opakovane vyhľadávalo blízkosť a ochranu navrhovateľky,
pričom odporca sa snažil tomu brániť a situácie ešte viac vyostroval. V priebehu novembra 2025,
potom, čo sa navrhovateľka snažila ujsť pred jedným z mnohých odporcových besnení, jej hodil do

čelného skla auta kladivo, načo navrhovateľka zo strachu zavolala svojej mame a tá kontaktovala
políciu, ktorá to riešila pravdepodobne v režime priestupku. V dôsledku takéhoto dlhodobého správania
bola navrhovateľka opakovane nútená odchádzať zo spoločnej domácnosti, aby ochránila seba a
maloleté dieťa. Násilie sa však po jej návratoch vždy opakovalo a jeho intenzita sa zvyšovala. Spolužitie
sa pre ňu stalo neznesiteľným, nebezpečným a neudržateľným, a to nielen z dôvodu ohrozenia jej

zdravia, ale najmä z dôvodu negatívneho dopadu na psychický stav ich syna E.. Na začiatku roka,
v januári 2026 došlo k ďalšej a najväčšej eskalácii násilného správania odporcu voči nej, ktoré už
bezprostredne ohrozovalo jej zdravie, telesnú a psychickú integritu, kedy mala navrhovateľka po jeho
útoku podliatiny na celom čele a tvári, pretože ju päsťami udieral do oblasti celej tváre. Vzhľadom na
dlhodobosť, opakovanosť a stupňovanie násilia, ako aj na prítomnosť maloletého dieťaťa pri týchto

incidentoch, bolo spolužitie definitívne neúnosné. Po ďalšom fyzickom akte odporcu, potom čo rozbil
okno na dverách ich domu a po privolaní policajnej hliadky došlo dňa 20.01.2026 k vykázaniu odporcu
zo spoločného obydlia, keďže jeho správanie predstavovalo vážnu hrozbu pre zdravie odporkyne,
bezpečnosť a priaznivý vývin maloletého dieťaťa. V súčasnosti sa navrhovateľka priebežne nachádza
aj u svojich rodičov na adrese F. XX, XXX XX G., okres J., kde má pocit bezpečia a útočiska. Okrem

zásahu Policajného zboru SR zo dňa 20.01.2026, ktorý vyústil do vykázania odporcu zo spoločného
obydlia, bola policajná hliadka v súvislosti s násilným správaním odporcu privolaná opakovane. Jednu z
hliadok privolala matka navrhovateľky po tom, čo sa navrhovateľka nachádzala v stave bezprostredného
ohrozenia, keď žalovaný hodil do čelného skla kladivo. Ďalší výjazd Policajného zboru bol privolaný aj
otcom navrhovateľky, ktorý bol priamym svedkom agresívneho správania odporcu. Navrhovateľka však

nedisponuje písomnými potvrdeniami o všetkých uvedených výjazdoch policajných hliadok, keďže nie
v každom prípade jej boli tieto dokumenty odovzdané alebo sprístupnené. To však neznamená, že k
zásahom Policajného zboru nedošlo, keďže ich existenciu je možné jednoznačne overiť z úradných
evidencií Policajného zboru SR – prinajmenšom ich výjazd. Navrhla preto, aby si súd z úradnej
moci vyžiadal záznamy o výjazdoch Policajného zboru SR k spoločnému obydliu účastníkov, resp.

k osobám navrhovateľky a odporcu, keďže ide o dôkazy vedené v úradných registroch, ktoré môžu
zásadným spôsobom prispieť k objasneniu skutkového stavu a osvedčeniu dôvodnosti nariadenia
neodkladného opatrenia. Osobitne zdôraznila, že odporca je držiteľom zbrojného preukazu a legálne
držanej zbrane kategórie A, čo v spojení s jeho dlhodobým, opakovaným a eskalujúcim násilným
správaním výrazne zvyšuje mieru ohrozenia života a zdravia navrhovateľky a maloletého dieťaťa.

Vzhľadom na preukázanú impulzivitu, stratu zábran, fyzickú agresivitu a neschopnosť odporcu ovládať
svoje správanie v konfliktných situáciách existuje podľa navrhovateľky reálna a bezprostredná obava, že
prístup k zbrani by mohol viesť k nezvratným následkom. Táto skutočnosť podľa navrhovateľky výrazne
posilňuje potrebu okamžitej a účinnej preventívnej ochrany prostredníctvom nariadenia neodkladnéhoopatrenia. Skutočnosť, že odporca je držiteľom zbrojného preukazu a zbrane, pritom považovala za
relevantnú výlučne z hľadiska posúdenia rizika, nie ako sankciu, či hodnotenie jeho osoby, a je plne
legitímnym kritériom pri posudzovaní dôvodnosti zákazu priblíženia sa podľa zásad ochrany života,

zdravia a ľudskej dôstojnosti. Zhrnula, že z popísaného skutkového stavu má za osvedčené, že
správanieodporcumádlhodobý,systematický,opakovanýastupňujúcisacharakterdomácehonásilia,a
to vo forme fyzického, psychického, verbálneho, ekonomického a kontrolného násilia. Nejde o ojedinelé
excesy, či partnerské konflikty, ale o násilné správanie ako stabilný vzorec správania odporcu, ktorého
cieľom je zastrašovanie, poníženie a ovládanie navrhovateľky. Fyzické útoky odporcu boli opakované,

intenzívne a nepredvídateľné, pričom zahŕňali bitie päsťami, kopanie, facky, pľuvanie, vytrhávanie
vlasov, hádzanie nebezpečných predmetov a útoky vedené aj obutou nohou. Násilie sa stupňovalo
nielen intenzitou, ale aj frekvenciou, pričom kulminovalo v januári 2026 útokom, pri ktorom navrhovateľka
utrpela rozsiahle poranenia hlavy a tváre, kde poukázala na fotografickú dokumentáciu. Závažnosť
správania odporcu podľa navrhovateľky potvrdzuje skutočnosť, že jeho konanie si vyžiadalo zásah
Policajného zboru SR a vyústilo až do jeho vykázania zo spoločného obydlia dňa 20.01.2026, čo samo o

sebe predstavuje silný indikatívny dôkaz existencie bezprostrednej hrozby násilia. Za osobitne závažnú
okolnosť považovala, že násilie sa odohrávalo opakovane v prítomnosti maloletého dieťaťa, ktoré bolo
jeho priamym svedkom. Maloletý E. bol vystavený kriku, fyzickým útokom a zastrašovaniu, čo sa u neho
prejavilo úzkostnými stavmi, strachom, pasivitou a snahou izolovať sa pred násilím. Takéto prostredie
predstavuje vážne ohrozenie priaznivého psychického vývinu dieťaťa a nezlučuje sa s jeho najlepším

záujmom. Z predložených dôkazov a opísaného skutkového stavu podľa navrhovateľky vyplýva reálna,
konkrétna a bezprostredná obava, že v prípade neexistencie súdnej ochrany by odporca v násilnom
správaní pokračoval, resp. by ho ešte stupňoval. Dočasné odchody zo spoločnej domácnosti ani zásahy
polícietotižneviedliktrvalejzmenesprávaniaodporcu.Malatakzato,žejesplnenázákonnápodmienka
potreby bezodkladnej úpravy pomerov, keďže hrozí vznik ďalšej závažnej ujmy na zdraví, telesnej

integrite a psychickej pohode jej samotnej i maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie v podobe zákazu
priblíženia sa odporcu k nej považovala za nevyhnutné, primerané a jediné efektívne riešenie ochrany
jej základných práv. Dodala, že neodkladné opatrenie sleduje výlučne ochranný a preventívny účel,
nepredstavuje sankciu voči odporcovi, ale dočasnú úpravu pomerov potrebnú na zabezpečenie ochrany
jej života, zdravia a ľudskej dôstojnosti, ako aj života, zdravia a ľudskej dôstojnosti maloletého dieťaťa do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Záverom zdôraznila, že aj v tejto chvíli je vystavená zásahu,
ktorému je potrebné zabrániť bezodkladne, pretože ak nedôjde k nariadeniu neodkladného opatrenia a
uplynie doba vykázania a zákazu priblíženia sa odporcu voči nej, je reálne ohrozený jej život a zdravie,
ako aj život a zdravie jej syna, či rodiny navrhovateľky,u ktorej sa navrhovateľka dočasne zdržiava.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila listinné dôkazy: rodný list mal.
syna E. C., sobášny list, potvrdenie o podaní oznámenia zo dňa 20.01.2026, poučenie ohrozenej osoby
pri vykázaní zo spoločného obydlia podľa § 27a zák. č. 171/1993 Z.z. zo dňa 20.01.2026 o 12.08 hod.,
potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 20.01.2026, a tiež dodatočne predložila osobne do
podateľne súdu USB kľúč, na ktorom sa nachádzajú fotografie a videozáznamy.

4. Návrh navrhovateľky súd právne posúdil podľa nasledujúcich právnych ustanovení:

5. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, (ďalej len „CSP“), súd môže
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

10. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

13. Podľa § 331 ods. 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od
jeho vyhotovenia.

14. Podľa § 332 ods. 1 a 2 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením;
ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

15. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

17. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia
alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome

alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,
prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
18. Všeobecne k neodkladným opatreniam:

19. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch – ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba úpravy pomerov
musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej umy, dochádza kporušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Je preto nutné,
aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti (pravdepodobnosti)

nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a trvaní nároku.

20. Pre neodkladné opatrenie platí, že navrhovateľ musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti,
ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností
navrhovateľ musí preukázať z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie

neodkladného opatrenia, pričom rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť. Pre
nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej, pričom prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného
opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením

by taktiež nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

21.Opatreniavzmysle§325ods.2písm.e)ažh)CSPsúopatreniavzáujmeochranyjednotlivýchosôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo

motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má
byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich

skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným
vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou
komunikáciou a pod. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť podľa § 325 ods. 2
písm. h) CSP je jedným z menej závažných zásahov do osobných slobôd povinného (spomedzi zásahov

podľa § 325 ods. 2 písm. e/ až h/ CSP), pričom je podmienený tým, že zakázaným správaním by
telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená (podobne viď Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1098-1099).

22. K neodkladným opatreniam podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP sa tiež žiada poukázať na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/10/2012 zo dňa 15.10.2012, v ktorom najvyšší súd
k problematike násilia uviedol: „Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods1 písm. g) OSP [teraz
§ 325 ods. 2 písm. e) CSP – pozn. súdu] je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho
riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia – zákazu

vstupovania násilnej osoby – sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej
nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak
sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život
a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Násilie možno vo všeobecnosti
definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo

skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok, alebo
má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne.
Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek
spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane
zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo

poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie,
ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa
násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci
páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva
častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia – ide o podrobenie si obete.

Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty.
- Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického
a sexuálneho nátlaku.- Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije
prevahu moci.
- Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť

niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.
- Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky
a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
- Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je

zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
- Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie.
- Násilím je aj nezabránenie násiliu.
Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho
základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania,
ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu.“

23. Posúdenie skutkových tvrdení navrhovateľky, úvahy, ktorými sa súd spravoval pri právnom posúdení
a samotné závery, ku ktorým súd dospel:

24. Na základe skutkových tvrdení navrhovateľky súd považoval za osvedčené, že navrhovateľka

a odporca sú manželia, pričom dňa 27.01.2026 bol okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súdu doručený i návrh na rozvod ich manželstva, a teda aktuálne sú v rozvodovom konaní. Súd taktiež
považoval za osvedčené, že z manželstva strán sporu pochádza jedno maloleté dieťa. Zo skutočností
popísaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z predloženého listinného dôkazu –
potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 20.01.2026 i predloženej fotodokumentácie a

videozáznamov súd považoval za osvedčené dôvodné obavy navrhovateľky o svoju telesnú a duševnú
integritu v dôsledku násilného správania odporcu. Z verejne dostupného listu vlastníctva č. XXXXX k.ú.
E. pritom vyplýva, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXXXX
postaveného na parc. KN C č. XXXX/X v k.ú. E. a pozemkov parc. KN C č. XXXX/X – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 38 m2 a parc. KN C č. XXXX/X – záhrada o výmere 311 m2 v k.ú. E.. Z potvrdenia

o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 20.01.2026 súd považoval následne za osvedčené, že strany
sporu v predmetnom rodinnom dome spoločne žili, tvoril ich spoločné obydlie, a to až do vykázania
odporcu zo spoločného obydlia dňa 20.01.2026.

25. Na základe fotodokumentácie a videozáznamov, ako aj potvrdenia o vykázaní zo spoločnej

domácnosti zo dňa 20.01.2026 súd považoval ďalej za osvedčené násilné správanie odporcu voči
navrhovateľke, ktoré môže mať (a minimálne v rovine osvedčenia i malo) negatívny vplyv na psychiku,
či fyzické zdravie navrhovateľky, resp. minimálne je osvedčená hrozba zásahov do telesnej, či duševnej
integrity navrhovateľky. Súd mal tak za to, že osvedčené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujú potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom s ohľadom na charakter vzťahov strán a okolnosti

tohto prípadu sa ako najvhodnejšia a najefektívnejšia javí včasná súdna ochrana práve nariadením
neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže vstup odporcu do ich spoločného obydlia, ktoré je v ich
bezpodielovom spoluvlastníctve (podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP), zakáže vstup do rodinného domu
rodičov navrhovateľky, kde sa navrhovateľka priebežne taktiež zdržiava a zároveň zakáže odporcovi
približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou odôvodnených

špecifických prípadov – konania pred súdmi alebo orgánmi verejnej moci, či realizácia styku rodiča
s maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva (podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP).

26. Z dôvodu, že v každodennom živote nastávajú situácie, ktoré nedokážeme vopred ovplyvniť –
náhodné, nečakané, či vopred neplánované stretnutia sa s inými – súd považoval za nevyhnutné tiež

podrobnejšie špecifikovať uložený zákaz a výnimky z neho. V prvom rade bolo nevyhnutné zákaz
priblíženia koncentrovať len na úmyselné priblíženie sa odporcu, keďže nemožno vylúčiť, že sa strany
na verejnosti stretnú náhodne a nechcene, čomu sa objektívne nedá vždy zabrániť. Cieľom tohto
upresnenia je zabezpečiť, aby nebolo nariadené neodkladné opatrenie voči odporcovi použiteľné
šikanózne, i pri náhodných stretoch, ktorým odporca nemôže zabrániť. Pokiaľ ide o vymedzenie

priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú povinný nemôže prekročiť bez toho, aby
neporušil uložený zákaz, súd považoval za primeranú vzdialenosť 10 metrov, ktorú považuje za
dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie strán sporu, ale taktiež z hľadiska možnosti včasnej
vizuálnej identifikácie navrhovateľky povinným odporcom za účelom vyhnutia sa priblíženiu k nej navzdialenosť menšiu než 10 metrov. Uvedená vzdialenosť sa javí ako hraničná i z dôvodu, že dom,
v ktorom má odporca nahlásený trvalý pobyt (Šafárikova 26, Prešov) sa nachádza v bezprostrednej
blízkosti ich spoločnej domácnosti (F. XXXXX/XX, E.), hoci sa hneď tiež žiada dodať, že súdu aktuálne

nie je známe, či sa odporca zdržiava po vykázaní zo spoločnej domácnosti práve v mieste trvalého
bydliska.

27. Povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke je tiež obmedzená pre prípad úkonov strán sporu
v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a inými orgánmi verejnej moci, na ktoré

by mohli byť strany sporu predvolané, a to v rozsahu nevyhnutnom pre ich riadnu účasť na týchto
úkonoch. Súd považoval za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť „platnosť“ tohto zákazu v prípade
vedeniasúdnych,resp.inýchkonaní,priktorýchnemožnovylúčiť,žesanavrhovateľkaaodporcastretnú
pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a z objektívnych dôvodov (napr. rozloha pojednávanej
miestnosti) nebude možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola väčšia ako 10 metrov. Z
tohto dôvodu rozhodol tak, že v prípade vykonávania procesných úkonov, na ktorých sa bude vyžadovať

osobná prítomnosť navrhovateľky a odporcu, sa tento zákaz neuplatní. V tomto smere súd poukazuje
na to, že v prípade účasti na procesných úkonoch bude ochrana inak poskytovaná týmto neodkladným
opatrením nahradená ochranou, ktorú počas týchto úkonov navrhovateľke dokážu zabezpečiť príslušné
úradné osoby (napr. orgány činné v trestnom konaní, justičná stráž a pod.).

28. Obdobne súd majúc na zreteli, že strany sporu majú maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva,
vo vzťahu ku ktorému prebieha na súde aj konanie o úpravu rodičovských práv a povinnosti, súd zúžil
povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke aj pre prípad jeho stretov s navrhovateľkou pri prípadnej
realizáciistykurodiča(navrhovateľkyaleboodporcu)smaloletýmdieťaťompochádzajúcimzmanželstva
strán sporu.

29. Čo sa týka návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal
odporcovi kontaktovať navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami s výnimkou rozsahu takéhoto kontaktu nevyhnutného na zabezpečenie starostlivosti
o maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva strán sporu, súd vychádzajúc z osvedčených skutkových

tvrdení navrhovateľky vyhovel návrhu navrhovateľky i v tejto časti, avšak súčasne uložený zákaz
obmedzil ešte aj o kontaktovanie nevyhnutné pre zabezpečenie spravovania a vyporiadania majetku
v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. Hoci navrhovateľka výslovne nepreviazala svoje
odôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s navrhovaným petitom a neosvedčila
ani to, že by už dochádzalo zo strany odporcu k obťažujúcemu kontaktovaniu navrhovateľky, súd

vzhľadom na osvedčené násilné správanie odporcu má za to, že navrhovateľka môže vnímať i takýto
kontakt odporcu za zásah do svojej vlastnej integrity (alebo majúci potencionalitu takéhoto zásahu),
za psychologické násilie a nátlak, ktorý môže ohrozovať jej duševné zdravie a eskalovať napätie po
uložení zákazu priblíženia sa a vstupu do spoločného obydlia (teda zamedzenia osobného kontaktu).
Hoci je pravdou, že navrhovateľka má k dispozícii aj určité vlastné prostriedky, ktoré môže vo vzťahu

k zníženiu záťaže potenciálnym kontaktovaním zo strany odporcu využiť (napr. nezdvíhať mu telefón,
zmeniť telefónne číslo, nečítať si správy), s ohľadom na nevyhnutnosť kontaktu za účelom zabezpečenia
starostlivosti o ich maloleté dieťa sa jednoznačne presunie komunikácia strán sporu z priamej verbálnej
na kontaktovanie písomné, či prostredníctvom telefónu a elektronických správ, a tak súd považoval za
primerané a nad mieru nezaťažujúce odporcu, uložiť i zákaz kontaktovania navrhovateľky zo strany

odporcu nad rámec nevyhnutnej komunikácie potrebnej pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté
dieťa, a tiež správu a vyporiadanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. Vzhľadom
na navrhovateľkou popísané správanie odporcu (nátlakové, manipulatívne, agresívne a vulgárne)
a osvedčené postavenie navrhovateľky ako obete domáceho násilia súd považoval za osvedčenú
i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ohľadom kontaktovania navrhovateľky odporcom, pretože je

osvedčenáhrozbazásahudopredovšetkýmduševnejintegritynavrhovateľky,atoiprípadnouojedinelou
správou, či telefonickou komunikáciou takého charakteru, aký sa doposiaľ vo vyhrotených situáciách
vyskytoval pri verbálnych osobných útokoch.

30. S poukazom na princíp ultima ratio, teda subsidiarity represie a použitia trestných postihov až ako

krajných prostriedkov na dosiahnutie ochrany práv navrhovateľky, sa súdu javí zvolený spôsob ochrany
práv navrhovateľky takýmto neodkladným opatrením ako vhodný a primeraný spôsob bránenia jej práv a
záujmov. Ochrana prostredníctvom civilného práva, a to neodkladným opatrením, je miernejšou formou,
ktorá má preventívny a zabezpečovací charakter; neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej.V rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu
podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, pre ktoré sa odporca môže domnievať, že by mal mať
naďalej právo vstupu do spoločného obydlia, a tieto skutočnosti a okolnosti sú podstatné až pre prípadné

rozhodnutie vo veci samej o obmedzenie alebo vylúčenie z užívania týchto nehnuteľností. Súd tak
v tejto súvislosti uložil navrhovateľke povinnosť podať voči odporcovi žalobu o obmedzenie užívacieho
práva odporcu k bytu, prípadne o trvalé vylúčenie odporcu zo spoločného užívania, keďže dotknutá
nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. V zmysle § 144 Občianskeho zákonníka
totiž veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užívajú obaja manželia spoločne a práve pre

prípad fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo
k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, kedy sa stalo ďalšie spolužitie manželov
v spoločnej nehnuteľnosti neznesiteľným, môže sa jeden z manželov domáhať na súde obmedzenia
užívaciehoprávadruhéhomanžela,prípadnejehoúplnéhovylúčeniazužívaniaspoločnejnehnuteľnosti.
Ak navrhovateľka nepodá predmetnú žalobu v stanovenej lehote, súd aj bez návrhu uznesenie o
neodkladnom opatrení, ktorým nariadil zákaz vstupu do spoločného obydlia zruší.

31. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia, súd ho nevymedzil žiadnym časovým obdobím, a to z
dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo neodkladné
opatrenie nariadené a javí sa ako nehospodárne a priečiace sa zásade procesnej ekonómie podávanie
opakovaných návrhov na neodkladné opatrenie po uplynutí určitej vymedzenej doby. Koncepcia inštitútu

neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa
bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 330 CSP).
Nariadené neodkladné opatrenia tak môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd
na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré boli nariadené. Na podanie návrhu
na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením

uložená povinnosť (teda odporca), ale aj navrhovateľka neodkladného opatrenia.

32. Vzhľadom na špecifické okolnosti pri nariaďovaní tohto neodkladného opatrenia, predovšetkým čo
sa týka aktuálne časovo nevymedzeného nariadenia zákazu priblíženia (dôvody viď predchádzajúci
odsek), súd podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP per analogiam poučil odporcu o možnosti podať návrh na

zrušenie tohto neodkladného opatrenia (či už v časti alebo v celom rozsahu). Súd nevzhliadol žiadne
možné predmety konaní vo veci samej, ktoré by mohli byť obsahom žaloby protistrany – odporcu
voči navrhovateľke, s ktorými by boli spojené právne následky zrušenia neodkladného opatrenia podľa
§ 337 ods. 3 CSP. Zánik účinkov neodkladného opatrenia môže byť dosiahnutý zrušením neodkladného
opatrenia prostredníctvom podania návrhu na jeho zrušenie podľa § 334 CSP, preto súd z opatrnosti

poučil odporcu aspoň o tejto možnosti dosiahnutia ochrany jeho práv.

33. Záverom súd považuje za vhodné upozorniť, že ak sa povinná osoba dopustí závažného alebo
opakovaného konania, aby zmarila zákaz vstupu vydaný na základe neodkladného opatrenia v civilnom
procese alebo zmarila nariadený zákaz priblíženia sa, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej

podstaty marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona.

34. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

36. Nakoľko vo výrokoch II. až IV. ide o rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré súd
považuje zároveň za rozhodnutie vo veci samej, rozhodol tiež o nároku na náhradu trov konania
v uvedenej časti, ktorý patrí úspešnej navrhovateľke podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z

toho, že navrhovateľka bola v celom rozsahu úspešná, keď jej návrhu bolo až na menšie úpravy –
obmedzenia uložených zákazov – v celom rozsahu vyhovené. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP). Čo sa týka trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil zákaz
vstupu do spoločného obydlia, súd o trovách tohto konania rozhodne až v konaní vo veci samej.

Poučenie:-2- 17C/5/2026

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto

uznesenia na Okresný súd Prešov (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 355 ods. 2 CSP a § 357 ods. 1 písm.
d/ CSP). Vzhľadom na duálne doručovanie odporcovi – hybridne i cestou polície – začína táto lehota na
podanie odvolania odporcovi plynúť od prvého (skoršieho) doručenia tohto uznesenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vo výroku I. je vykonateľné jeho vyhotovením (§ 332
ods. 2 CSP).