Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725200364
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7725200364.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci manžela navrhovateľa Y. Y.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. V. Č.. XXXX/XX, Y., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou -
JUDr. Vladimír Šatník s.r.o., so sídlom Mierová 64/2, Humenné proti manželke navrhovateľa Y.. K. Y.,
C.. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. V.E. XXXX/XX, Y., právne zastúpenej URBAN & PARTNERS s.

r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Červeňova 15, Bratislava - Staré Mesto, o rozvod manželstva,
o odvolaní manžela navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k. 15Pc/7/2025 - 140
zo dňa 18.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie vo výroku II. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a priznal manželke navrhovateľa voči
navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uznesenie vo výroku o trovách konania
odôvodnil tým že „Súd v danom prípade uplatnil výnimku zo zásady uvedenej v § 52 CMP a v zmysle
ustanovenia § 55 CMP manželke navrhovateľa priznal náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko je
to vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Ako vyplýva z obsahu spisu, konanie vo veci rozvodu

manželstva vyvolal manžel, ktorý podal návrh na rozvod manželstva a tento návrh vzal späť celkom bez
uvedenia bližšieho dôvodu. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že manželku finančne podporuje tak, že naďalej
uhrádza ich spoločné náklady a záväzky, nemal by mať problém ju finančne podporiť aj pri úhrade trov
konania, ktoré konanie manželka sama nevyvolala. Vychádzajúc z uvedeného súd ustálil, že zastavenie
konania procesne zavinil navrhovateľ a preto je povinný uhradiť manželke jej trovy s tým, že o výške
tohto nároku bude rozhodnuté v osobitnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia. (§ 262 ods. 2 CSP).“

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie manžel navrhovateľ, a to
proti výroku o trovách konania. Uviedol, že neboli splnené podmienky na to, aby súd prvej inštancie
mohlo rozhodnúť o priznaní nároku na náhradu trov konania manželke podľa § 55 CMP. Uviedol, že
ustanovenie § 55 CMP je výnimkou zo všeobecného pravidla vychádzajúceho z ustanovenia § 52 CMP.
Aplikácia § 55 CMP prichádza do úvahy výlučne za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu

spravodlivé a súdy pristupujú k priznávaniu náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia len celkom
výnimočne. Konkrétne okolnosti môžu byť vo všeobecnosti zistené až z vykonaného dokazovania,
pričom v tomto prípade sa k dokazovaniu ani nepristúpilo, a preto neboli vytvorené predpoklady na to,
aby súd mohol priznať nárok na náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti prípadu. Podľa názoru
odvolateľa súd svoje rozhodnutie ani riadne neodôvodnil. Už samotný návrh manželky navrhovateľa na
priznanie trov konania nebol riadne odôvodnený. Dôvodom na priznanie nároku na náhradu trov konania

nie je procesné zavinenie na zastavení konania, pretože ustanovenia CMP neobsahujú úpravu obdobnú
úprave vyplývajúcej z § 256 ods. 1,2 CSP. Uviedol že dôvodom späťvzatia bola dohoda účastníkovkonania na späťvzatí návrhu v záujme upokojenia situácie. Ústretový postoj navrhovateľa nemožno
považovať za dôvod, pre ktorý by bolo možné priznať druhému účastníkovi nárok na náhradu trov
konania o to viac, že išlo o prejavenia postoja po predchádzajúcej vzájomnej komunikácii obsahujúcej aj

vzdanie sa vzájomných nárokov vo vzťahu k vzniknutým nákladom tohto konania. Navrhol, aby odvolací
súd uznesenie zmenil a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu manželka uviedla, že v danom prípade boli splnené podmienky na aplikáciu
§ 55 CMP o to viac, že sa manžel potvrdil, že s manželkou dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti,

avšak návrh na rozvod manželstva zobral späť. V danom prípade ide o finančné prostriedky patriace
do BSM, pričom manželia spolu dlhodobo nehospodária a manželka sa obrátila na súd aj s návrhom
na priznanie manželského výživného. Dôvody späťvzatia návrhu nie sú spôsobilé naplniť zdôvodnenie
odvolacích dôvodov. Keďže manžel sa rozhodol zobrať návrh na rozvod späť, manželka len využila
svoje procesné právo, keďže konaním vyvolaným manželom jej vznikli zbytočné náklady, ku ktorým by
nemuselo dôjsť ak by manžel najskôr inicioval rokovanie o vzájomnom vyporiadaní či už bezpodielového

spoluvlastníctva alebo spoločného podnikania. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil
a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

5. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

6. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

7. Podľa literatúry „... aplikácia ustanovenia § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla,
a preto musí byť vždy náležite odôvodnená.... rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu
trov konania nie je úspech v konaní. Pri hodnotení kritéria, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu

spravodlivé, by nemal súd ako jediné kritérium zohľadňovať osobné a majetkové pomery účastníkov.
Relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci. Tu je potrebné odlíšiť prípadné jednorazové
obštrukcie, ktoré vznikli zavinením konaním niektorého z účastníkov, kde je potrebné aplikovať
ustanovenie § 54 CMP. „ (komentár k § 55 CMP v Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová,
A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 2017, 1112 s.

8. Manželka, ktorá návrh nepodala, za dôvod priznania trov konania považuje to, že návrh podal manžel,
ktorý s ňou nežije v spoločnej domácnosti a ani s ňou spoločne nehospodári, pričom je vedené na súde
aj konanie o určenie výživného na manželku.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade neboli splnené mimoriadne dôvody na priznanie
nároku na náhradu trov konania postupom podľa § 55 CMP. Dôvody, ktoré uviedla manželka, ktorá návrh
nepodala, a ktoré uviedol súd prvej inštancie, teda že konanie vo veci rozvodu vyvolal manžel a návrh
vzal späť bez uvedenia bližšieho dôvodu, nie sú bez ďalšieho dôvodom na priznanie nároku na náhradu
trov konania. Procesné zavinenie zastavenia konania nie je v takomto prípade bez ďalšieho dôvodom

na priznanie nároku na náhradu trov konania. To, či boli alebo neboli iniciované rokovania o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva alebo spoločného podnikania, taktiež nie je dôvodom, pre ktorý by bolo
možné v konaní o rozvod priznať nárok na náhradu trov konania.

10. Dôvodom na priznanie trov konania (aj podľa vyššie citovného komentára) by mohla byť skutočnosť,

že bol podaný šikanózny návrh, konanie o ktorom bolo zastavené podľa § 97 CMP preto, že navrhovateľ
sa nedostavil na pojednávanie. Odvolací súd nepovažuje túto podmienku za splnenú. V danom prípade
z návrhu aj z vyjadrenia manželky, ktorá návrh nepodala, sa javí, že v tomto prípade sú splnené zákonné
podmienky pre rozvod manželstva. Návrh bol v tomto prípade vzatý späť, pričom dôvod späťvzatia
návrhunebolpreukázanýaniosvedčený(navrhovateľtvrdí,žetakurobilnazákladedohodysmanželkou

v záujme upokojiť situáciu).

11. Odvolací súd teda konštatuje, že v danom prípade dôvody, pre ktoré by bolo možné podľa § 55 CMP
priznať účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania, zo spisu nevyplývajú, a preto odvolací súdpostupom podľa § 2 ods. 1 CMP spojení s § 388 CSP zmenil uznesenie v napadnutom výroku II. a
rozhodol že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ustanovenie § 52 CMP je
všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení CMP.
Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla
odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa iných ustanovení CMP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).