Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2026

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9Pc/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725201945
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Cubinková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2026:5725201945.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Paulínou Cubinkovou v právnej veci matky/

navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX,trvale bytom C., toho času : D. E. XXX, C. a muža, otcovstvo
ktorého má byť určené: F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, H., v konaní o určenie
otcovstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému: F. I. B., nar. XX.XX.XXXX,
maloletý v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že F. D., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého F. I. B., nar. XX.XX.XXXX z matky
A. B., nar. XX.XX.XXXX.

II. Maloletý F. I. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ho budú
zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 60,-€ mesačne, vždy do 20.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 17.07.2025.

IV. Zameškané výživné pre maloleté dieťa za obdobie od 17.07.2025 do 31.12.2025 vo výške 329,03

€ súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- €, ktoré sú splatné
spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc
mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom sa stane toto rozhodnutie právoplatné s tým, že v prípade
nezaplatenia čo i len jednej splátky, sa stane splatný celý dlh.

J. K. otca s maloletým sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého (ďalej aj „navrhovateľka“) sa návrhom doručeným súdu dňa 17.07.2025 domáhala
určenia, že F. D. je otcom maloletého F. I. B. s tým, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti
matky a otec bude povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150,- € mesačne vždy do
20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a je povinný uhradiť dlžné výživné od podania návrhu. Taktiež je
povinný uhradiť spätne príspevok na výživu matky počas jej tehotenstva a príspevok na náklady spojené
s výbavičkou pre dieťa.

2. V návrhu matka uviedla, že s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené, nikdy nežili v partnerskom
vzťahu, iného partnera nemala. V súčasnosti tento žije v H., v C. bol iba krátko za účelom brigády. Po
narodení maloletého nemal záujem uznať otcovstvo, dieťa navštíviť nebol, nikdy ho nevidel, nezaujíma
sa o navrhovateľku ani o syna a žiadnym spôsobom neprispieva na jeho výchovu a výživu. Starostlivosťo maloletého zabezpečuje výhradne navrhovateľka, ktorá poberá iba štátne sociálne dávky, prídavok na
dieťa a rodičovský príspevok vo výške 411,80,- € mesačne. Iný príjem nemá preto je v zložitej situácii,
v ktorej jej pomáhajú len jej rodinní príslušníci. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa navrhovateľka

intímne žila len s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené a preto je presvedčená, že tento je otcom
maloletého dieťaťa.

3. K podanému návrhu navrhovateľka pripojila rodný list maloletého (čl. 2).

4. Uznesením č. k. 9Pc/25/2025-6 zo dňa 24.07.2025 súd vylúčil návrh matky doručený Okresnému
súdu Martin dňa 17.07.2025 na určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej
matke na samostatné konanie do registra Pc a to s poukazom na § 166 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) s použitím § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“).

5. Okresný súd Martin uznesením č. k. 9Pc/25/2025-19 zo dňa 24.09.2025 maloletému dieťaťu ustanovil
kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C..

6. K podanému návrhu sa písomným podaním súdu doručeným dňa 08.10.2025 vyjadril aj muž, ktorého
otcovstvo má byť určené, ktorý uviedol, že súhlasí s určením otcovstva k maloletému dieťaťu a zároveň

súhlasístým,abybolmaloletýzverenýdoosobnejstarostlivostimatky.Pokiaľideoplatenievýživnéhovo
výške 150,- € mesačne, s týmto nesúhlasí, nakoľko nie je schopný platiť takéto výživné. Je schopný platiť
výživné vo výške 50,- €. Dlžné výživné rovnako nie je schopný uhradiť z dôvodu aktuálne nepriaznivej
finančnej situácie, keďže zabezpečuje starostlivosť a výživu pre päť ďalších nezaopatrených detí. Tento
muž uviedol, že žije v marginalizovanej rómskej komunite H. a súčasne uvádza, že nie je zamestnaný

a nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny H.. Uviedol,
že neštuduje, nepodniká a nemá žiadny príjem zo zárobkovej činnosti. Ďalej sa odvoláva aj na tú
skutočnosť, že je otcom piatich nezaopatrených detí, o ktorých starostlivosť a výživu sa spolu so svojou
družkou stará. Vzhľadom na túto súčasnú finančnú situáciu nie je schopný uhrádzať výživné v rozsahu,
v akom navrhovateľka vo svojom návrhu požaduje.

7. K podanému návrhu pripojil kópiu nájomnej zmluvy, kópiu rodných listov svojich maloletých detí,
kópiu potvrdení o nákladoch spojených s bývaním a potvrdenia z príslušného úradu. Tento sa zároveň
ospravedlnil, že sa pojednávania vo veci nezúčastní, nakoľko má vážne obavy o svoju bezpečnosť
a život, keďže opakovane čelil vyhrážkam zo strany rodinných príslušníkov matky. Zároveň vyjadril

súhlas, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

8. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 12.01.2026 v prítomnosti navrhovateľky a v neprítomnosti
muža, ktorého otcovstvo má byť určené a kolízneho opatrovníka s poukazom na § 180 CSP a § 31 CMP.
Títo svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.

9. Navrhovateľka/ matka v rámci svojej účastníckej výpovede na pojednávaní uviedla, že na podanom
návrhu trvá. S mužom, ktorého považuje za otca maloletého sa snažila komunikovať, keď sa malý
narodil. Je síce pravda, že jej rodinní príslušníci mu nadávali, avšak ona mu písala po narodení
maloletého, nech príde a nech určí otcovstvo, že sa nebude o maloletého starať len sama, keďže je to ich

spoločné dieťa. Potom išla na sociálku, kde jej pomohli spísať túto žiadosť. Uviedla, že s mužom, ktorého
navrhujeurčiťakootca,saspoznalivroku2024,konkrétnevjúli2024,inéhopartneranemala.Totoboljej
jediný partner. V rozhodnom období od 07.07.2024 do 04.11.2024 sa intímne s nikým iným nestýkala ani
teraz nemá partnera. Ďalej uviedla, že jej príjem je 410,- € t. j. prídavok na dieťa a rodičovský príspevok.
Výdavky na maloletého sú plienky 70,- € na celý mesiac, mlieko 70,- € na celý mesiac + kupujú sa mu

už nejaké príkrmy, taktiež keď je chorý, tak je to výdavok 30,- € až 40,- €. Matka uvádza ďalej, že žije so
svojou matkou, ktorá pracuje ako upratovačka, preto jej neprispieva na bývanie, nakoľko nemá z čoho.
Otec jej od narodenia neprispel, nič nezaplatil, o maloletého sa nezaujíma.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s obsahom rodného listu

maloletého dieťaťa a s ďalšími listinami, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, pričom zistil nasledovný
skutkový stav veci:11. Z obsahu rodného listu súd zistil, že v knihe narodení C. L. C. je vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana
XXX, pod poradovým č. XXX zapísané narodenie dieťaťa F. I. B., nar. XX.XX.XXXX. Ako matka dieťaťa
je uvedená A. B., nar. XX.XX. XXXX a otec dieťaťa v rodnom liste zapísaný nie je.

12. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. zo dňa 29.09.2025 vyplýva, že matka je
v požadovanom období vedená ako poberateľka sociálnej dávky – prídavok na dieťa vo výške 60,-
€ mesačne a taktiež je poberateľka rodičovského príspevku v sume 351,80,- € mesačne. Iné dávky
nepoberá.

13. Z oznámenia L. I., K. J. M. F. H. zo dňa 30.09.2025 vyplýva, že muž, ktorého otcovstvo má byť
určené: F. D., nar. XX.XX.XXXX, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vyradený bol pre
nespoluprácu s úradom. Z priloženého potvrdenia vyplýva, že tento bol vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie od 03.06.2024 do 16.06.2024 vrátane a od 07.09.2022 do 06.07.2023 vrátane. Ďalej
bolo uvedené v stanovisku k záznamu, že F. D. nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Jeho priateľka poberá

príspevok na päť detí a rodičovský príspevok.

14. Z nájomnej zmluvy o nájme bytu medzi prenajímateľom: C. H. a nájomcom: N. D., družka muža,
ktorého otcovstvo má byť určené, vyplýva, že táto žije v nájomnom byte, za ktorý uhrádza nájomné
a preddavky spolu 12,72,- €, o čom bol predložený aj príjmový doklad. Rovnako bolo predložené

potvrdenieopoberaníprídavkunadetiarodnélistymaloletýchdetí,zktoréhovyplývažeotecmáďalších
päť maloletých detí a to F. D., nar. XX.XX.XXXX, H., nar. XX.XX.XXXX, K., nar. XX.XX.XXXX, M., nar.
XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX.

15. Z vyhlásenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch muža, ktorého otcovstvo má byť

určené, vyplýva, že tento je slobodný, má dosiahnuté základné vzdelanie, jeho zdravotný stav nemá
vplyv na pracovné príležitosti ani na osobné výdavky. Posledných 10 rokov pracoval ako pomocný
pracovník. Aktuálne vlastní osobné motorové vozidlo v hodnote cca 300,- €. Nemá príjem zo zárobkovej
činnosti, nevykonáva SZČO, je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade a záväzky nemá. Má päť
vyživovacích povinností, ktoré sú v plnej miere odkázané na neho ako na rodiča. Nie je nájomcom

v mestskom nájomnom byte. Na maloletého F. I. neprispieva a žije spolu aj so svojou družkou, ktorá
je nezamestnaná.

16. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. zo dňa 06.11.2025 vyplýva, že kolízny opatrovník
vykonal sociálne šetrenie u matky, ktorá žije s maloletým v I. N., kde má k dispozícii jednu izbu, zariadenú

a vhodnú na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého. Matka uviedla, že na podanom návrhu trvá,
nakoľko otec, ktorý má byť určený za otca maloletého, nechce doznať otcovstvo a na výživu maloletého
nijakým spôsobom neprispieva. Kolízny opatrovník rovnako požiadal o prešetrenie príslušný L. I., K. J.
M. F. H., kde správu z tohto úradu prikladajú v prílohe, pričom záverom kolízny opatrovník uvádza, že
určenie otcovstva je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa z dôvodu, že dieťa má právo poznať svojich

rodičov a určením otcovstva vznikne aj zákonná povinnosť poskytnúť maloletému dieťaťu výživné.
Maloletého doporučujú zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného
v optimálnej výške, ktorá bude zohľadňovať potreby maloletého dieťaťa ako i finančné možnosti otca.
Styk otca s maloletým dieťaťom neupravovať.

17. Z prílohy L. I., K. J. M. F. H. zo dňa 03.10.2025 súd zistil, že príslušný úrad práce vykonal pohovor
s mužom, ktorého otcovstvo k maloletému dieťaťu má byť určené. Tento uviedol, že je nezamestnaný
a nie je vedený tunajším úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Nemá žiadny príjem a nepoberá žiadne dávky. Finančne ho podporuje jeho matka a družka. Má bežné
výdavky. Počas rozhovoru uviedol, že je biologickým otcom dieťaťa a v čase rozhodnom pre splodenie

dieťaťa sa intímne stýkal s matkou dieťaťa A. B.. Po narodení dieťaťa neuznal otcovstvo k dieťaťu, lebo
sa mu začali vyhrážať príbuzní zo strany matky, že ho zbijú, keď príde do C. a ho zbijú, aj keď príde na
súd, preto sa bojí ísť do C. a žiada, aby súd pojednával bez jeho prítomnosti. Uviedol, že keď pracoval
v C., tak dostal výpoveď práve kvôli matke maloletého dieťaťa. Po narodení jej chcel prispievať sumou od
20,- € do 50,- €, ale matka to odmietla s tým, že to nepotrebuje. Súhlasí, aby súd určil, že je biologickým

otcom maloletého dieťaťa. V časti úpravy rodičovských práv a povinností navrhuje zveriť maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti matky a výživné navrhuje určiť do 50,- €, lebo je nezamestnaný a má aj ďalšie
vyživovacie povinnosti. Styk otca s dieťaťom nenavrhuje upraviť.18. Súd právne posúdil prejednávanú vec podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

19. Podľa § 94 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj „ZR“), ak nedošlo k určeniu otcovstva

súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby
otcovstvo určil súd.

20. Podľa § 94 ods. 2 ZR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo

nevylučujú závažné okolnosti.

21. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

22. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť

o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

23. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

26. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Ustanovenie § 94 ods. 2 Zákona o rodine upravuje tretiu v poradí poslednú vyvrátiteľnú domnienku

otcovstva, ktorá prichádza do úvahy v prípade, ak neprišlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov a tiež, ak neprišlo k určeniu otcovstva svedčiaceho manželovi matky. Podľa tretej domnienky
otcovstva prislúcha súdu určiť otcovstvo na základe podaného návrhu, ak sa v konaní preukážu
skutočnosti predpokladané v odseku 2 § 94 Zákona o rodine. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu
je dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom.

28. Súd v merite pri zisťovaní skutočného stavu veci postupoval tak, že najprv zisťoval, či muž
označený navrhovateľkou za otca dieťaťa v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa súložil s matkou
dieťaťa a prípadnú existenciu okolností vylučujúcich otcovstvo. Súd mal z výpovede matky a vyjadrenia
domnelého otca preukázané, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa t. j. v období nie menej ako 180

dní a viac ako 300 dní od narodenia dieťaťa súložil tento s matkou dieťaťa. V konaní neboli tvrdené
a ani nevyšli najavo žiadne okolnosti vylučujúce jeho otcovstvo. Tento sa sám k tomuto doznal jednak
v písomnom podaní, ktoré adresoval súdu, ale rovnako aj pred príslušným Úradom práce, sociálnychvecí a rodiny. Na základe zhodných vyjadrení účastníkov súd v zmysle § 94 Zákona o rodine rozhodol
výrokom I. tohto rozhodnutia tak, že určil otcovstvo k maloletému F. I..

29. Konanie o určenie otcovstva je obligatórne spojené s konaním o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého dieťaťa, vo vzťahu ku ktorému o určenie otcovstva ide.
Prihliadajúc na záujem maloletého a k stabilite výchovného prostredia dospel súd k záveru, že je na
mieste zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, keďže maloletý je od narodenia v jej faktickej
starostlivosti, pričom otec zatiaľ o maloletého neprejavuje žiaden záujem a rovnako s týmto zverením

do jej starostlivosti aj súhlasil. Pokiaľ ide o oprávnenie rodičov zastupovať maloletého a spravovať
jeho majetok, zo zákona prináleží toto obom rodičom, pričom zasiahnuť do výroku rodičovských práv
a povinností môže súd výlučne z dôvodov, ktoré sú ustanovené v § 38 Zákona o rodine.

30. Keďže súd zveril maloletého do starostlivosti matky, bolo potrebné rozhodnúť o vyživovacej
povinnosti otca. K vyživovacej povinnosti súd vo všeobecnosti uvádza, že je prvoradou povinnosťou

oboch rodičov venovať náležité úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré sú
v plnej miere odkázané na výživu od svojich rodičov, keďže nie sú schopné živiť sa sami. Každý z rodičov
je povinný vyživovať svoje deti, pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a podobne)
a osobnou starostlivosťou a rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispievať na jeho výživu

výživným prestavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa.

31. V konaní bolo preukázané, že otec aktuálne nepracuje, nie je ani evidovaný na úrade práce a teda
fakticky aktuálne je bez príjmu. Toto ho však nezbavuje povinnosti vyživovať a platiť výživné na svoje
maloleté dieťa. Otec taktiež v predloženom vyhlásení uvádzal, že jeho zdravotný stav je dobrý, má

základné vzdelanie, pracoval ako pomocný pracovník. Súd teda nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu
bránili nájsť si zamestnanie a dosahovať aspoň minimálnu mzdu a teda dosahovať určitý príjem. Súd
však zohľadnil aj to, že otec má ďalších päť vyživovacích povinností a teda ďalších päť maloletých detí,
ktoré s ním žijú a ktoré sú odkázané na jeho výživu. Súd rovnako prihliadol aj na odôvodnené potreby
maloletého F. I., ktorého výdavky matka uvádzala ako bežné, výdavky súvisiace hlavne s hygienickými

potrebami, vzhľadom na to, že ide o dieťa batoľatného veku a taktiež výdavky na mlieko a príkrmy, kde
súd ustálil výšku výživného na sumu 60,- € mesačne, kde má za to, že táto výška výživného pokrýva
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a zároveň je to výška, ktorá je v možnostiach, schopnostiach
a majetkových pomeroch otca. Napokon tento aj sám uvádzal, že je schopný uhrádzať výživné v sume
okolo 50,- €.

32. Aj v prípade návrhu na určenie otcovstva je namieste aplikovať ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona
o rodine, podľa ktorého možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania a výživné pre
maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to
vhodné dôvody osobitného zreteľa. Súd nezistil v danom prípade žiadnu relevantnú skutočnosť a teda

objektívnu prekážku, ktorá by bránila matke podať návrh na určenie otcovstva skôr a teda priznal výživné
od podania návrhu na súd. Keďže súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu od podania návrhu
na súd, musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu t. j. od 17.07.2025 do
31.12.2025 v sume 329,03,- €, ktorá pozostáva z alikvotnej časti za mesiac júl 2025, ďalej za mesiac
august 2025, september 2025, október 2025, november 2025 a december 2025, ktoré povolil otcovi

splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- € pod stratou výhod splátok, a to najmä s ohľadom
nacelkovúvýškuzročnéhovýživnéhoataktiežajsohľadomnacelkovúfinančnúasociálnusituáciuotca.

33. Čo sa týka úpravy styku, postupoval súd podľa návrhu, v ktorom bolo žiadané styk otca s maloletým
neupravovať.

34. O trovách konania účastníkov rozhodol súd s poukazom na § 52 Civilného mimosporového poriadku,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak. V uvedenom prípade nebol daný dôvod rozhodnúť o trovách konania iným spôsobom.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Tento rozsudok nemôžu účinne napadnúť odvolaním tí účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať
odvolanie proti rozsudku po vyhlásení rozsudku v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového
poriadku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a
ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s

prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a
nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.