Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 19SaZ/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0726100115
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu:

A. B., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., číslo dokladu totožnosti: E. C. F. G., toho času
umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Slovenská republika, zastúpeného
Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 307 988 41, Kancelária
Komárno, Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej
polície Bratislava, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, Bratislava, v konaní
o správnej žalobe o prepustenie zo zaistenia, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. H./XXXX-XX zo dňa 05.10.2025 (ďalej len „rozhodnutie o administratívnom
vyhostení“) žalovaný rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona
č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) z územia Slovenskej republiky na územie C. D. a uložil
mu zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu päť
rokov. Lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia. Žalovaný
neurčil lehotu na vycestovanie z dôvodu, že žalobca ohrozuje verejný poriadok. Správny orgán zároveň
vylúčil odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu.

2. Žalobca bol následne zaistený na základe rozhodnutia žalovaného č. H./XXXX-XX zo dňa 05.10.2025

(ďalej len „rozhodnutie o zaistení zo dňa 05.10.2025“) podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov a umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC
Medveďov“) dňa 05.10.2025 na účel výkonu administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný,
najviac do 05.12.2025. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.10.2025. Z administratívneho
spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 23.10.2025 proti rozhodnutiu o zaistení zo dňa 05.10.2025 správnu
žalobu, ktorú však podaním zo dňa 30.10.2025 vzal späť.

3. Dňa 28.10.2025 začalo konanie o azyl na základe žiadosti žalobcu (oznámenie Ministerstva vnútra
SR, Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Útvaru policajného zaistenia pre
cudzincov Medveďov č. H./XXXX-XX zo dňa 28.10.2025).4. Žalovaný vydal dňa 30.10.2025 rozhodnutie o zaistení č. H./XXXX-XX, na základe ktorého bol žalobca
zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov s dĺžkou doby zaistenia na čas
nevyhnutne potrebný, najviac do 30.12.2025 (ďalej len „rozhodnutie o zaistení zo dňa 30.10.2025“).

Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že účastníkovi konania bol v rozhodnutí
o administratívnom vyhostení uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie
všetkých členských štátov na dobu päť rokov, je opodstatnené riziko úteku. Tiež vzhľadom na spáchané
protiprávne konanie, keďže bolo zistené, že sa účastník správa opakovane agresívne a verbálne
útočil na osoby žijúce na Slovensku, bol s ním rozviazaný pracovný pomer z dôvodu jeho správania,

opakovanesavyhrážalpracovníčkeagentúryI.J.,bolobmedzenýnaosobnejslobodeprepodozreniezo
spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania a pre jeho neprispôsobivé správanie po umiestnení
do určeného priestoru na mobilnej jednotke policajného zboru Bratislava. Na základe uvedeného bolo
rozhodnuté o administratívnom vyhostení účastníka konania s vylúčením odkladného účinku, o zaistení
účastníka konania a o vyhodnotení žiadosti o udelenie azylu ako účelovej. Účastník konania bol
dňa 30.10.2025 poučený o začatí konania o zaistení ako žiadateľa o udelenie azylu a oboznámený

o dôvode zaistenia. Účastník konania po poučení o možnosti vyjadriť sa ku konaniu uviedol, že všetko
už vypovedal v predošlom výsluchu vedenom na správnom orgáne. Keďže účastník konania uviedol
do zápisníc o podaní vyjadrenia zo dňa 05.10.2025, že nechce požiadať o azyl na území Slovenskej
republiky, správny orgán dospel k záveru, že existuje dôvodné podozrenie, že účastník konania podal
žiadosť o azyl výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Žiadosť o azyl

podal až v ÚPZC Medveďov. Počas doby zaistenia bude migračný úrad posudzovať žiadosť účastníka
konania o udelenie azylu. Po preskúmaní veci žalovaný konštatoval, že zaistenie nie je v rozpore s čl.
5 ods. 1 písm. f) a čl. 8 ods. 1 Dohovoru.

5.Podanímdoručenýmžalovanémudňa23.11.2025žalobcažiadal,abybolumiestnenývinomzariadení

– pobytovom tábore, keďže svoje zaistenie nepovažuje za účelné a nehrozí riziko jeho úteku. Žalovaný
v odpovedi č. H./XXXX-XX zo dňa 26.11.2025 uviedol, že žiadosti žalobcu nie je možné vyhovieť,
nakoľko účel zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov naďalej trvá.

6. Rozhodnutím žalovaného č. H./XXXX-XX zo dňa 23.12.2025 o predlžení zaistenia bolo zaistenie

žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov predĺžené a bola stanovená dĺžka
doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 23.02.2026 (ďalej len „rozhodnutie o predĺžení
zaistenia“). Žalovaný v odôvodnení uviedol, že ÚPZC Medveďov dňa 18.12.2025 telefonicky kontaktoval
pracovníka Migračného úradu Ministerstva vnútra SR so žiadosťou o poskytnutie informácií o stave
konaniaoudelenieazyluspredmetomzisťovania,čibudevazylovomkonanírozhodnutédo30.12.2025.

Migračný úrad potvrdil, že do uvedeného termínu nebude v konaní o udelenie azylu rozhodnuté. Keďže
konanie o udelenie azylu naďalej prebieha a trvajú dôvody zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona
o pobyte cudzincov, ÚPZC Medveďov požiadalo o predĺženie zaistenia žalobcu. Žalovaný uviedol, že
počas predĺženej doby zaistenia žalobcu bude komunikovať s Migračným úradom Ministerstva vnútra
SR vo veci azylového konania a bude aj naďalej podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov

skúmať účel zaistenia a v prípade, ak bude ďalšie zaistenie žalobcu neúčelné, bude zo zaistenia
prepustený. Keďže ide o žiadateľa o azyl, u ktorého je podozrenie z ohrozenia verejného poriadku,
žalovaný nerozhodol o prepustení účastníka konania. Konštatoval, že zaistenie je v súlade s čl. 5 ods.
1 písm. f) a čl. 8 ods. 1 Dohovoru.

7. Centru právnej pomoci bola dňa 02.01.2026 doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci.
Rozhodnutím Centra právnej pomoci č. C.-/XXX/XXXX-XXX/XXXX zo dňa 07.01.2026 bol žalobcovi
priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci zaistenia žalobcu na základe napadnutého
rozhodnutie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2026.

II. Správna žaloba

8. Dňa 21.01.2026 bola žalovanému doručená žaloba žalobcu zo dňa 19.01.2026, označená ako
„Správna žaloba vo veci zaistenia podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
o prepustenie zo zaistenia udeleného žalobcovi rozhodnutím H./XXXX-XX zo dňa 23.12.2025“, ktorá

bola predložená správnemu súdu dňa 23.01.2026.

9. V žalobe žalobca uviedol, že má právo byť umiestnený v zariadení pre žiadateľov o azyl,
nechce opustiť územie Slovenskej republiky, chce sa riadne zamestnať a byť plnohodnotným členomspoločnosti. Uznal, že sa v minulosti správal agresívne a nevhodne, ale bolo to spôsobené okolnosťami,
ktoré ho donútili takýmto spôsobom brániť svoje nároky a práva. Svoje konanie ľutuje a do budúcna sa
takémuto správaniu vyhne.

10. Žalobca poukázal na to, že inštitút zaistenia je podľa práva Európskej únie poslednou možnosťou
tzv. ultima ratio, ktorú teba využiť až v prípade, ak iné možnosti nie sú k dispozícii. Zaistenie predstavuje
výnimku zo základného práva na slobodu. Odňatie slobody použitím inštitútu zaistenia musí byť v súlade
s dôležitými zárukami. Musí byť stanovené, riadne odôvodnené a nesmie byť svojvoľné, pričom musí

byť riadne odôvodnené, aké prekážky bránia v uložení miernejšieho opatrenia, ktoré nezasahuje tak
výrazne do ľudských práv. Podľa žalobcu sa postup žalovaného v konaní zameral výlučne na hľadanie
dôvodov na podporu zaistenia, pričom žalovaný nebol pri svojom postupe vedený zásadami správneho
konania, najmä povinnosťou spoľahlivo zistiť skutkový stav.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby súd bezodkladne nariadil prepustenie žalobcu
zo zaistenia a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo vyčíslenej výške.

III. Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 22.01.2026 žiadal, aby súd žalobu zamietol
ako nedôvodnú. Poukázal na to, že žalobcovi bola daná možnosť v zápisnici o podaní vyjadrenia

v konaní o administratívnom vyhostení, ako aj v konaní o zaistení, požiadať o udelenie azylu na území
Slovenskej republiky. V oboch prípadoch to odmietol. O udelenie azylu požiadal až po umiestnení do
ÚPZC Medveďov. Z úradných záznamov evidovaných v spisovom materiáli je zrejmé, že žalobca
svojim agresívnym konaním, či už počas konania o administratívnom vyhostení alebo pred ním,
predstavoval hrozbu pre verejný poriadok. Umiestnením žalobcu v špecializovanom ubytovacom centre

a zariadení pre žiadateľov o azyl by mohlo zo strany žalobcu dôjsť k úteku zo zariadenia, čím by
mohlo dôjsť k pokračovaniu v protiprávnom konaní a ohrozovaní verejného poriadku. Žalobca svojim
konaním opakovane a vedome páchal protiprávne konanie a to takým spôsobom, že sa opakovane
správal agresívne, verbálne útočil na osoby žijúce na území Slovenskej republiky a počas konania
o administratívnom vyhostení sa v určenom priestore správal agresívne. Žalobca bol tiež obmedzený

na osobnej slobode z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania. Na
základe uvedeného žalovaný konštatoval, že v prípade žalobcu je riziko úteku opodstatnené a zaistenie
žalobcu je v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.

13. Žalovaný poukázal na to, že dostatočne skúmal skutkový stav veci a rozhodnutie riadne odôvodnil.

Skúmal aj možnosť uloženia miernejších opatrení a v tomto prípade je zrejmé, že žalobca nemá na
území Slovenskej republiky zabezpečené žiadne ubytovanie, keďže 20.03.2025 bol odhlásený z adresy,
na ktorej mal prechodný pobyt a od tej doby nepožiadal o vydanie novej identifikačnej karty z dôvodu
zmeny adresy. Žalobca tiež nemá dostatočné finančné prostriedky, ani si ich nevie zabezpečiť. Žalovaný
teda nemohol žalobcovi uložil hlásenie pobytu.

14. Žalovaný preto považuje ďalšie zaistenie žalobcu za účelné a žiadal, aby súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú.

IV. Konanie na správnom súde

15. Podľa ustanovenia § 206 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri
svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“

16. Podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia
alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.“

17. Podľa ustanovenia § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o

všeobecnej správnej žalobe.“18. Podľa § 221 ods. 1 SSP „Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o
zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo
určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.“

19. Podľa § 221 ods. 2 SSP „Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia
vykonaného podľa osobitného predpisu.“

20. Podľa § 229 SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom

ju zamietne.“

21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako súd vecne, miestne a kauzálne
príslušný (§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP) v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia podľa
§ 221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206
ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia

o predĺžení zaistenia zo dňa 23.12.2025, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho
spisu žalovaného a v súlade s § 230 ods. 2 písm. a) SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná
a je potrebné ju zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní bez prítomnosti účastníkov
konania, ktorí svoju neprítomnosť riadne ospravedlnili (§ 228 v spojení s § 114 SSP) a rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 03.02.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).

V. Aplikovaná právna úprava

22. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“) „Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné
zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie,
alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.“

23.Podľačlánku5ods.4Dohovoru„Každý,ktobolpozbavenýslobodyzatknutímaleboinýmspôsobom,

má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia
slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.“

24. Podľa článku 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Osobná sloboda sa zaručuje.“

25. Podľa článku 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody
inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“

26. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov „Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o
udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak

ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal
žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s
cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.“

27. Podľa ustanovenia § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov „Žiadateľ o udelenie azylu môže byť

zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia
žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť
mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť
čas zaistenia podľa § 88 ods. 4.“

28. Podľa ustanovenia § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov „Na konanie o zaistení žiadateľa o
udelenie azylu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12.“

29. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov „Policajný útvar je povinný skúmať po celý
čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.“

VI. Skutkové a právne závery správneho súdu30. Na úvod považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že žalobu posúdil ako správnu žalobu
podanú podľa § 221 ods. 2 SSP, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo zaistenia. Predmetom
súdneho prieskumu teda nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zaistení zo dňa 30.10.2025,

ani rozhodnutia o predĺžení zaistenia, ale posúdenie, či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také
okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie nenapĺňalo stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť
nariadené jeho prepustenie zo zaistenia (podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je
potrebné skúmať trvanie účelu zaistenia počas celej doby zaistenia).

31. V tejto súvislosti správny súd odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn.
2Sak/9/2023 zo dňa 04.08.2023, ktorý bol zverejnený aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu SR č. 1/2024 pod č. 69/2023 a v ktorom Najvyšší správny súd SR konštatoval,
že v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia (podanej podľa § 221 ods. 2 SSP) správne súdy
nepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia o zaistení, resp. o predĺžení zaistenia, ale najmä skúmajú, či
dôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia trvajú.

32. Základný účel zaistenia žiadateľa o azyl podľa § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov spočíva vo
vytvorení takých podmienok, aby iba z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie
azylu, nebola zmarená realizácia vyhostenia podľa zákona o pobyte cudzincov (smernica č. 2008/115/
ES). Jeho podstatou je teda zabezpečenie efektívnej kontroly nad priebehom správneho konania o

administratívnom vyhostení v situácii, keď štátny príslušník tretej krajiny uplatní svoje právo požiadať
o medzinárodnú ochranu. Účelom zaistenia v takom prípade nie je iba zabezpečiť účasť žiadateľa o
azyl v konaní o tejto žiadosti, ale aj zabezpečiť jeho dostupnosť pred príslušným správnym orgánom
faktickyvykonávajúcimrozhodnutieoadministratívnomvyhostenívdobe,kedyžiadateľstratípostavenie
žiadateľa o azyl (medzinárodnú ochranu) za súčasného splnenia podmienky vykonateľnosti rozhodnutia

ojehoadministratívnomvyhostení(§77zákonaopobytecudzincov).Členskéštátysúpovinnéneohroziť
dosiahnutie cieľa sledovaného uvedenou smernicou spočívajúcim vo vytvorení účinnej politiky odsunu
a vydávania neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín (rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie C-61/11 - K. A. PPU, bod 59). V tejto súvislosti tak z povinnosti členských
štátov zachovávať lojálnosť stanovenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj

z požiadavky efektívnosti uvedenej najmä v odôvodnení 4 smernice 2008/115/ES vyplýva, že členské
štáty majú povinnosť uskutočniť odsunutie uvedené v článku 8 ods. 1 tejto smernice v čo najskoršom
termíne (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 6Szak/1/2024 zo dňa 11.03.2024).

33. Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, zaistenie je

mimoriadny inštitút a fakticky ide o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody človeka, a teda
o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za podmienok
prísne vymedzených nielen v zákone o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom
(napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 1Szak/6/2019).

34. V danej veci došlo k zaisteniu žalobcu na základe rozhodnutia o zaistení zo dňa 30.10.2025 ako
žiadateľa o udelenie azylu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný považoval
za osvedčené, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho
administratívne vyhostenie. Posudzujúc správnu žalobu neformálne, správny súd pristúpil k posúdeniu
námietok žalobcu uvedených v žalobe z hľadiska, či ku dňu rozhodovania správneho súdu možno

skonštatovať, že účel zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je v prípade
žalobcu daný.

35. Z ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov vyplývajú základné podmienky,
ktorých kumulatívne splnenie umožňuje žalovanému postupovať podľa tohto ustanovenia: (i) musí ísť

o žiadateľa o azyl, (ii) ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm.
a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov, (iii) existuje dôvodné podozrenie, že žiadateľ podal
žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie a (iv)
na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné (reštriktívne) prostriedky (princíp
proporcionality).

36. Prvá podmienka je v predmetnej veci splnená, keďže nie je sporné, že žalobca požiadal o azyl na
území Slovenskej republiky, a teda na účely zákona č. 480/2022 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 480/2002 Z. z.“) sa považujeza žiadateľa o azyl. Aj druhú podmienku je možné považovať za splnenú, keďže žalobca je štátnym
príslušníkom tretej krajiny (§ 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorý bol bezprostredne predtým
zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov rozhodnutím zo dňa 05.10.2025.

37. Vzhľadom na predmet žaloby o prepustenie zo zaistenia je potrebné predovšetkým skúmať, či
je splnená tretia podmienka a ku dňu rozhodnutia správneho súdu trvá existencia odôvodneného
podozrenia, založená na objektívnych kritériách a po individuálnom posúdení situácie žalobcu, že
žalobca ako žiadateľ podal žiadosť o medzinárodnú ochranu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť

jeho administratívne vyhostenie (§ 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov / článok 8 smernice
č. 2013/33/EÚ). Podľa správneho súdu boli tieto podmienky v prípade žalobcu splnené, keď žalobca
bol za účelom výkonu administratívneho vyhostenia zaistený v súlade s § 88 ods. 1 písm. b/ zákona
č. o pobyte cudzincov dňa 05.10.2025 a žiadosť o udelenie azylu podal dňa 28.10.2025, teda v čase
jeho zaistenia v ÚPZC Medveďov na účel súvisiaci s konaním o administratívnom vyhostení. Žalovaný
na základe objektívnych zistení a po individuálnom posúdení situácie žalobcu dospel k dôvodnému

podozreniu, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho
administratívne vyhostenie. Toto dôvodné podozrenie primárne pramenilo z toho, že žalobca v konaní
o administratívnom vyhostení a v nadväzujúcom konaní o zaistení uviedol, že nemá záujem požiadať
o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Vec žalobcu je podľa názoru správneho súdu potrebné
vnímať v širšom kontexte okolností, za ktorých žalobca pred začatím konania o administratívnom

vyhostení prišiel a zdržiaval sa na území Slovenskej republiky. Z administratívneho spisu vyplýva, že
žalobca mal na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel zamestnania. Zo zápisnice
o podaní vyjadrenia, sp. zn. H./XXXX-XX zo dňa 05.10.2025 vyplýva, že žalobca prišiel na územie
Slovenskej republiky v roku 2024 z dôvodu, že chcel viesť lepší život a zamestnať sa na Slovensku.
Ani v správnej žalobe neuviedol skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že má obavy z prenasledovania

z azylovo relevantných dôvodov po návrate do krajiny pôvodu. Tvrdil, že chce ostať na území Slovenskej
republiky predovšetkým z ekonomických dôvodov. Konkrétne uviedol, že sa chce riadne zamestnať
a byť plnohodnotným členom spoločnosti. Jednak teda žalobca mal prístup k azylovému konaniu už skôr
a jednak v období od príchodu na územie Slovenskej republiky do času umiestnenia do ÚPZC Medveďov
na základe rozhodnutia o zaistení zo dňa 05.10.2025 nepodal žiadosť o medzinárodnú ochranu ani

neuvádzal dôvody svedčiace o tom, že krajinu pôvodu opustil z azylovo relevantných dôvodov resp.
že sa situácia v krajine pôvodu v čase od jeho odchodu zmenila tak, že má obavy z prenasledovania
v prípade návratu do krajiny pôvodu z azylovo relevantných dôvodov. Osoba, ktorá pociťuje potrebu
medzinárodnej ochrany, k podaniu žiadosti o azyl zvyčajne pristúpi bezprostredne po tom, čo má k tomu
prvú príležitosť. K podaniu žiadosti o azyl (28.10.2025) žalobca pristúpil až po tom, čo bolo rozhodnuté o

jeho administratívnom vyhostení (pričom v rozhodnutí správny orgán vylúčil odkladný účinok odvolania
proti tomuto rozhodnutiu) a zaistení podľa zákona o pobyte cudzincov t. j. po viac ako troch týždňoch
od jeho faktického zaistenia. V prípade žalobcu sa preto javí ako logický záver žalovaného, že žalobca
podal žiadosť o medzinárodnú ochranu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne
vyhostenie. Tento záver podporuje aj vyjadrenie ÚPZC Medveďov č. H./XXXX-XX zo dňa 29.12.2025,

v ktorom je uvedené, že zaistená osoba (žalobca) sa podľa názoru ÚPZC Medveďov predmetným
azylovým konaním bráni voči krokom smerujúcim k naplneniu účelnosti prvotného zaistenia, teda voči
jeho vyhosteniu na územie krajiny pôvodu. ÚPZC Medveďov zároveň v tomto liste uviedlo, že existuje
reálny predpoklad, že do stanovenej lehoty zaistenia, teda do 23.02.2026, nebude zo strany Migračného
úradu Ministerstva vnútra SR v predmetnom azylovom konaní právoplatne rozhodnuté. Tu správny súd

vzhľadom na doterajšiu dĺžku trvania zaistenia žalobcu poukazuje na § 88a ods. 2 druhá veta zákona
o pobyte cudzincov.

38. Záver o podaní žiadosti o udelenie azylu s cieľom oddialiť administratívne vyhostenie žalobca
nerozporoval ani v podanej žalobe a neuviedol skutočnosti, na základe ktorých by mal správny

súd dospieť k záveru, že trvanie účelu zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte
cudzincov pominulo. Žalobca v podanej správnej žalobe síce namietal, že žalovaný nedostatočne zistil
skutkový stav vo vzťahu k tvrdenej účelovosti jeho žiadosti o udelenie azylu, zároveň však vôbec
neprezentoval tvrdenia, ktoré by mali vyvrátiť závery žalovaného. Správny súd je toho názoru, že
žalobca mal dôveryhodne ozrejmiť svoje pohnútky a dôvody podania žiadosti o azyl, keďže je zaistený

z dôvodu existencie dôvodného podozrenia, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť
alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Žalobca aj svojou pasivitou zapríčinil, že nie je možné
skonštatovať, že účel zaistenia, ktorým je ponechanie žalobcu v zaistení počas konania o jeho žiadosti
o udelenie azylu, ktorú možno považovať za účelovú. Námietky žalobcu sú nekonkrétne, týkajúce saiba všeobecného nesúhlasu so zaistením a absentuje v nich argumentácia, ktorej zohľadnenie mohlo
zavážiť v posudzovaní opodstatnenosti trvania zaistenia ako takého.

39. S ohľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že zaistenie žalobcu v súlade
s § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho
súdu stále napĺňa účel spočívajúci v dostupnosti žalobcu pre výkon rozhodnutia o administratívnom
vyhostení (v prípade negatívneho výsledku konania o žiadosti o azyle), pričom súčasne neboli
preukázané také prekážky, ktoré by bránili reálnej možnosti odsunu žalobcu do krajiny pôvodu (napríklad

veľká pravdepodobnosť udelenia azylu pre zjavné prenasledovanie cudzinca z politických, rasových,
náboženských dôvodov, ktorá by bola zrejmá už v okamihu rozhodovania o zaistení resp. rozhodovania
o predĺžení zaistenia).

40. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa na území Slovenskej republiky
opakovane dopustil protiprávnych konaní, na základe ktorých má žalovaný dostatočne preukázané

ohrozenie verejného poriadku a že žalobca bol obmedzený na osobnej slobode aj z dôvodu podozrenia
zo spáchania trestného činu vyhrážania a na základe uvedeného je u žalobcu opodstatnené aj riziko
úteku, k týmto tvrdeniam nemohol správny súd prihliadnuť, keďže žalobca nebol zaistený z uvedených
dôvodov, upravených v ustanovení § 88a ods. 1 písm. b) a d) zákona o pobyte cudzincov. Je vhodné,
aby, ak má žalovaný jednoznačne ustálené, z akého zákonného dôvodu pristúpil k zaisteniu žalobcu,

následne skúmal trvanie účelu zaistenia vo vzťahu k dôvodu zaistenia, ktorý je uvedený v rozhodnutí
o zaistení resp. v rozhodnutí o predĺžení zaistenia.

41. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd podľa § 229 SSP správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

42. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 168 odsek 1
SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a
žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia, a to
na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím
lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti
tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej

vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.
2 písm. d) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonnýzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera

o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).