Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoE/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201316
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224201316.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: A.
B., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa oprávneného/otca: C. B., narodený XX.XX.XXXX,
adresa trvalého pobytu D., E. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol.,

s.r.o., IČO: 35 855 673, adresa sídla Bratislava, Tomášikova 28 a povinnej/matky: F. B., narodená
XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu D., E. XXXX/XX, zastúpenej splnomocnencom: JUDr. Andrej
Gara, advokát, adresa sídla Bratislava, Štefánikova 14, o nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci úpravy
styku oprávneného s maloletou, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II
č.k. 27Em/2/2024 - 278 z 09.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. r u š í a vec

mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd konanie zastavil (výrok I.).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom z 01.05.2024 domáhal nariadenia
výkonu rozhodnutia - uznesenia Mestského súdu Bratislava II č. k. 27P/52/2023 - 24 z 03.07.2023 v

časti o úprave styku otca s maloletou dôvodiac, že povinná súdom nariadené neodkladné opatrenie
nedodržiava a neustále vytvára prekážky, aby sa s maloletou nemohol stretávať.

1.2 V konaní mal za preukázané, že dňa 01.08.2025 oprávnený informoval súd, že vykonávané
rozhodnutie sa v časti o úprave styku otca s maloletou realizuje. Obdobne oprávnený informoval o
realizácii styku otca s maloletou súd aj svojim podaním z 30.09.2025.

1.3 Vec právne posúdil ako právo súdu na zastavenie výkonu rozhodnutia, ak došlo k splneniu
povinnosti, a to podľa § 376 ods. 1, 2 a ods. 3, § 378 ods. 1, § 379 ods. 2 a § 390 ods. 1 písm. e)
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“)
a dospel k záveru, že vykonávané súdne rozhodnutie sa riadne realizuje, a preto je potrebné konanie
o výkon rozhodnutia zastaviť.

1.4. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 391 a § 52 CMP.

2. Uznesenie vo výroku II. napadol riadnym a včasným odvolaním len oprávnený s návrhom na
jeho zmenu priznaním mu nároku na náhradu trov konania vo výške 100 % a uložením povinnosti

povinnej zaplatiť mu trovy konania vo výške 510,90 eur, viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym
procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takejmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. b) a písm. h) zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „CSP“)].

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že návrh na výkon rozhodnutia podal koncom apríla
2024, teda skoro po tom, čo súd neodkladných opatrením z 03.07.2023 upravil jeho styk s maloletými
dcérami, pretože po jeho odchode zo spoločnej domácnosti v decembri 2022 bolo jeho stretávanie
sa s dcérami nepravidelné, a to vo výlučnej réžii matky. Aj po nariadení neodkladného opatrenia bolo

stretávanie sa oprávneného s maloletou A. problematické, hoci predtým žili v spoločnej domácnosti
9 rokov, pretože podľa povinnej sa A. s otcom, respektíve s jeho partnerkou, stretávať nechcela.
Oprávnený v záujme toho, aby vzťah s maloletou dcérou nebol prerušený na príliš dlhé obdobie, napriek
predchádzajúcim výzvam adresovaným matke, aby dodržiavala neodkladné opatrenie, ako poslednú
možnosť využil aj výkon rozhodnutia. Súd prvej inštancie vyzval povinnú dva krát na vyjadrenie sa
k návrhu, a to 06.05.2024 a 10.12.2024, pričom povinná sa na žiadnu z týchto výziev nevyjadrila a

styk maloletej s otcom sa začal pravidelnejšie realizovať až od januára 2025, keď bolo vo veci samej
nariadené pojednávanie na deň 15.01.2025. Oprávnený dňa 22.05.2025 informoval súd o tom, že
výkon rozhodnutia sa realizuje a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Svoju žiadosť riadne
odôvodnil tým, že povinná nerešpektovala právoplatné súdne rozhodnutie, nepripravovala maloletú na
stretnutia s otcom, a preto má oprávnený za to, že je vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, aby

bola povinnej uložená povinnosť nahradiť mu trovy konania. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie však
nie je zrejmé, či sa vôbec touto požiadavkou oprávneného zaoberal, a preto je odvolaním napádané
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

3. Povinná a kolízny opatrovník sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zrušenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

5. Predmetom konania je návrh oprávneného na výkon uznesenia Mestského súdu Bratislava II č. k.
27P/52/2023 - 24 z 03.07.2023 v sčasti o úprave styku otca s maloletou. Súd konanie zastavil (výrok I.)
a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

5.1 Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
o trovách konania. Výrok I. uznesenia nebol odvolaním napadnutý, a preto nebol ani predmetom
prieskumu odvolacím súdom.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred dovolacím súdom.

7. Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve citovanom ustanovení základného predpisu

občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva
účastníka konania na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom 46
a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd,tohtoinakuverejnenéhovpríloheoznámeniaFederálnehoministerstvazahraničnýchvecíČSFR

č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. I podľa judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva naspravodlivé súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia.

7.1 Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy
slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni
zákona) § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Tieto požiadavky je potrebné vztiahnuť aj na
odôvodnenie uznesenia (tu pozri § 234 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého, ak nie je ďalej ustanovené
inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku). Korektným a i ústavne konformným

výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je
v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vnútorná
rozpornosť jednotlivých výrokov alebo aj odôvodnenia rozsudku/uznesenia, existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo

závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu
riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka konania);
porušením uvedeného práva účastníka konania je na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej
aj účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným

spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v
rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných
prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

8. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

8.1 Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak ide o trovy konania štátu, rozhodne súd
len na návrh.

8.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že uplatnenie nároku na náhradu trov konania je
predpokladom jeho priznania. Zákon pre uplatnenie nároku na náhradu trov konania neurčuje žiadnu
lehotu.Podmienkoupriznanianárokunanáhradutrovkonanianiejeichvyčíslenie,alelenichuplatnenie.
Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, súd musí vyhodnotiť z úradnej moci,

za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde
o konania vymenované v § 53 CMP. V tejto súvislosti odvolací súd ďalej dodáva, že pokiaľ prišlo k
uplatneniunárokunanáhradutrovkonaniaasúddospejeknázoru,žesútuokolnosti,sohľadomnaktoré
je spravodlivé náhradu trov konania priznať, je povinný umožniť účastníkovi, ktorý má byť zaviazaný na
náhradu trov konania, na túto skutočnosť vopred upozorniť a dať mu priestor na prednesenie prípadných

opačných argumentov.

9. Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že konanie o výkon rozhodnutia - uznesenia
Mestského súdu Bratislava II č. k. 27P/52/2023 - 24 z 03.07.2023 začalo na návrh oprávneného,
doručený Mestskému súdu Bratislava II dňa 01.05.2024. Oprávnený si svojim podaním z 21.05.2025,

doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 21.05.2025, uplatnil nárok na náhradu trov konania
dôvodiac, že konanie o výkon rozhodnutia inicioval z dôvodu, že povinná nerešpektovala právoplatné
rozhodnutie súdu a nepripravovala maloletú A. na stretávanie sa s oprávneným, pričom táto skutočnosť
mala okrem negatívneho vplyvu na vývoj vzťahu oprávneného s jeho dcérou aj pre oprávneného
nepriaznivé finančné dôsledky, nakoľko oprávnený musel z dôvodu nedodržania dohôd a rovnako

ani právoplatného súdneho rozhodnutia zo strany povinnej viackrát zrušiť rezervované a zaplatené
ubytovanie v hoteli, v ktorom plánoval tráviť čas s maloletou, a tak isto aj dovolenkový pobyt, na ktorom
sa mala zúčastniť aj maloletá. Vzhľadom na uvedené mal za to, že je spravodlivé priznať oprávnenému
nárok na náhradu trov konania, nakoľko vzhľadom na okolnosti týkajúce sa predmetného konania jemožné dospieť k záveru, že ak by zo strany povinnej bolo rešpektované právoplatné súdne rozhodnutie,
nevznikli by oprávnenému dodatočné náklady súvisiace s nariadením výkonu rozhodnutia, rovnako tiež
neúčelné náklady na zrušené plánované spoločné aktivity oprávneného s maloletou, ktoré boli zavinené

konaním povinnej. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o trovách konania vecne neodôvodnil.

10. Pokiaľ potom súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania odôvodnil len poukazom na
§ 391 a § 52 CMP, vyššie priblíženou vadou (nedostatkom dôvodov rozhodnutia) bolo postihnuté
i rozhodnutie o trovách konania pojaté do napádaného uznesenia o zastavení konania o výkon

rozhodnutia v prejednávanej veci, otázku správnosti ktorého urobil predmetom odvolacieho konania
oprávnený.

11. Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné, ako len konštatovať,
že súd prvej inštancie pochybil, keď odôvodnenie jeho rozhodnutia je výrazne nepresvedčivé
a nepreskúmateľné pri zdôvodnení pre rozhodnutie podstatných skutočností, nakoľko z jeho obsahu

nemožnozistiť,akýmiúvahamisaprisvojomrozhodovaníriadil,zktorýchdôkazovvychádzal,resp.ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a pod., a teda z akých dôvodov považoval nárok oprávneného
na náhradu trov konania za nedôvodný. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe
nepriznania nároku na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania bez toho, že by tento svoj
záver náležite zdôvodnil a umožnil tým účastníkom konania sa voči takémuto záveru náležite brániť,

porušil tým práva účastníkov konania na spravodlivý proces.

12. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na
spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP, ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným § 389 ods. 1 písm.

b) CSP.

13. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania
na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného
dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie

veci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením
zodpovedajúcim úprave v ust. § 220 ods. 2 CSP), uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec v zrušenej časti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec, ktorá zostala predmetom konania, znova prejedná a
vo veci opätovne rozhodne, a to aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 CSP), nové rozhodnutie

náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali
oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé
a zrozumiteľné.

14. Odvolací súd dodáva, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP). Tento je povinný rešpektovať a v novom rozhodnutí, ktoré má byť presvedčivé a preskúmateľné,
už nemá dochádzať k tým chybám a vadám, ku ktorým došlo v napadnutom rozhodnutí. Najvyšší súd
SR v tejto súvislosti už niekoľkokrát judikoval, že pri kasačnom rozhodnutí neexistuje pre súd nižšej
inštancie priestor na právny dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný

alebo úplný. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru treba považovať za závažné pochybenie
súdu nižšej inštancie, ktoré zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).