Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. august 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Cbi/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123203027
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Havír
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123203027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu: EL Services s. r. o., so sídlom
Kakosova 978/4, Řeporyje, 155 00 Praha 5, Česká republika, IČO: 09 754 334, právne zastúpený:
JUDr. Matej Hodál, advokát, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 51 954 222, proti žalovanému:
advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO:
36 722 758, právne zastúpený: DEMKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice

– mestská časť Juh, IČO: 54 245 729, o určenie výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti pohľadávky,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobca – spoločnosť EL Services s. r. o., so sídlom Kakosova 978/4,
Řeporyje, 155 00, Česká republika IČO: 09 754 334, zapísaná v Obchodnom registri Mestského
súdu v Prahe, spisová značka C 341923, je oprávnený veriteľ vymáhateľnej pohľadávky prihlásenej
do konkurzu úpadcu spoločnosti BENE Pharma s.r.o. v konkurze, so sídlom Jazdecká 1/A, 080 01
Prešov, Slovenská republika, IČO: 36 830 208, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov,

oddiel: Sro, vložka č.: 34367/P, vedeného Okresným súdom Prešov pod spisovou značkou 2K/28/2022
a zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 8 v celkovej výške 10.000.000,- CZK, z titulu zmluvy
o úvere č. 507681036 zo dňa 04.07.2012 uzatvorenej medzi družstvom Metropolitní spořitelní družstvo
v likvidácii (pôvodne pod obchodným menom Metropolitný spořitelní družstvo), so sídlom Balbínova
404/22, Vinohrady, 120 00 Praha 2, IČO: 25 571 150, zapísanej v obchodnom registri Mestského súdu
vPrahe,spisováznačka:Dr7890,akopôvodnýmveriteľomaspoločnosťBENEPharmas.r.o.vkonkurze

(pôvodne pod obchodným menom VULM SK s.r.o.) ako dlžníkom, v znení neskorších zmien.

II. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov domáhal, aby súd určil, že žalobca,
spoločnosť EL Services s.r.o., so sídlom Kakosova 978/4, řeporyje, 155 00 Praha 5, Česká republika,
IČO: 09 754 334, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, sp. zn.: C 341923, je
oprávneným veriteľom vymáhateľnej pohľadávky prihlásenej do konkurzu úpadcu spoločnosti BENE
Pharma s.r.o. v konkurze, so sídlom Jazdecká 1/A, 080 01 Prešov, Slovenská republika, IČO: 36 830
208, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka č.: 34367/P, vedeného

Okresným súdom Prešov pod sp. zn.: 2K/28/2022, a zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 8,
v celkovej výške 10.000.000 CZK, z titulu Zmluvy o úvere č. 507681036 zo dňa 04.07.2012
uzatvorenej medzi družstvom Metropolitní spořitelní družstvo v likvidaci (pôvodne pod obchodnýmmenom Metropolitní spořitelní družstvo), so sídlom Balbínova 404/22, Vinohrady, 120 00 Praha 2, IČO:
255 71 150, zapísaným v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, sp. zn.: Dr 7890 ako pôvodným
veriteľom a spoločnosťou BENE Pharma s.r.o. v konkurze (pôvodne pod obchodným menom VULM SK

s.r.o.) ako dlžníkom, v znení jej neskorších zmien. Súčasne žalobca navrhol, aby mu súd priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.07.2012 uzatvorilo
Metropolitní spořitelní družstvo v likvidaci, so sídlom Balbínová 404/22, Vinohrady, 120 00 Praha 2,
IČO: 25 571 150 (ďalej len „MSD“), ako veriteľ zmluvu o úvere číslo 507681036 (ďalej len „zmluva“)
s úpadcom ako dlžníkom, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 130 000 000 CZK. Úpadca

si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy riadne a včas, preto došlo na základe oznámenia
o zosplatnení úveru zo dňa 02.07.2014 k jeho zosplatneniu. Dňa 19.03.2015 uzatvorilo MSD ako
postupca so spoločnosťou AB – CREDIT a.s., so sídlom Opletalova 1603/57, Nové Město, 110 00 Praha
1,IČO:40522610(ďalejlen„AB–CREDIT)zmluvuopostúpenípohľadávok,nazákladektorejuvedenej
spoločnosti postúpili predmetnú pohľadávku, čo bolo úpadcovi oznámené oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 10.04.2015. Dňa 27.11.2015 spoločnosť AB – CREDIT postúpila túto pohľadávku

spoločnosti CREDIS INVEST ALFA, s.r.o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 50 032 798
(ďalej len „CREDIS INVEST ALFA“), čo bolo taktiež úpadcovi oznámené v oznámení zo dňa 27.11.2015.
Dňa 20.01.2017 postúpila uvedená spoločnosť túto pohľadávku spoločnosti Bazcom, a.s., so sídlom
Opletalova 1015/55, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 27 397 050 (ďalej len „Bazcom,
a.s.“), čo bolo oznámené úpadcovi oznámením zo dňa 28.03.2017. Následne uznesením Okresného

súdu Prešov zo dňa 23.03.2017 pod číslom konania 2R/1/2017 – 473 bola povolená reštrukturalizácia
úpadcu a potvrdený reštrukturalizačný plán. Spoločnosti Bazcom, a.s. bolo priznané v rámci tohto plánu
uspokojenie v rozsahu 50%, t.j. vo výške 3 749 143,87 Eur. Uvedená pohľadávka bola popretá, avšak
spoločnosť Bazcom, a.s. na základe incidenčnej žaloby uspela a súdmi bola táto pohľadávka určená za
nespornú čo do poradia uspokojenia, právneho dôvodu, výšky 200 242 739,72 CZK a vymáhateľnosti vo

výške 200 242 739,72 CZK. Vzhľadom k uvedenému je pohľadávka spoločnosti Bazom, a.s. právoplatne
judikovaná.
2. V rámci reštrukturalizačného plnenia zinkasovala spoločnosť Bazcom, a.s. sumu 149 965,76 Eur
štyrmi splátkami vo výške 37 491,44 Eur, posledná splátka vo výške 3 599 178,11 Eur sa stala
splatnou dňa 07.11.2022. Dňa 09.01.2023 spoločnosť Bazcom, a.s. postúpila časť pohľadávky vo výške

10 000 000 CZK žalobcovi, čo bolo oznámené úpadcovi dňa 09.01.2023. Žalobca si svoju postúpením
nadobudnutú pohľadávku uplatnil voči úpadcovi v konkurznom konaní. Následne bolo žalobcovi dňa
02.03.2023 oznámené správcom konkurznej podstaty, že žalovaný poprel túto pohľadávku čo do
právneho dôvodu a výšky.
Žalobca s uvedeným popretím nesúhlasí, čo odôvodňuje tým, že:

- K započítaniu úhrad z reštrukturalizácie
Tvrdenie žalovaného, že vzhľadom k zmene obsahu práv, nie je možné prihliadať na pôvodné znenie
článku IV odsek 7 zmluvy a započítavať platby na úroky z omeškania, toto je nesprávne a nemá
oporu v zákone ani reštrukturalizačnom pláne. Neexistuje ani žiadne pravidlo, ktoré by spoločnosti
Bazcom, a.s. zakazovalo ňou realizované započítanie obdržaných plnení z reštrukturalizácie na prioritné

uspokojovanie príslušenstva. Okrem toho, ak by aj táto spoločnosť nesprávne započítala prijaté platby,
nespôsobilo by to dôvod na popretie celej pohľadávky.
- K neplatnosti zmluvy o postúpení
Žalovaný ďalej poprel pohľadávku aj z dôvodu pre neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu
nepresne identifikovaného predmetu postúpenia medzi žalobcom a spoločnosťou Bazcom, a.s. Žalobca

nesúhlasí s touto námietkou, v bode 2.1. zmluvy o postúpení pohľadávky je uvedené: „Postupca
postupuje na postupníka pohľadávku spočívajúcu v časti istiny úverovej pohľadávky postupcu voči
dlžníkovi vo výške 10 000 000 CZK.“ Pojmy dlžník, pohľadávka a úverová pohľadávka sú pritom
v zmluve jasne definované. Okrem toho v bode 2.3. zmluvy o postúpení pohľadávky bolo ustanovené, že
v prípade neplatnosti právneho titulu, na základe ktorého pohľadávka alebo akákoľvek jej časť vznikla,

postupca postupuje na postupníka istinu svojich relevantných nárokov voči dlžníkovi zodpovedajúcich
pohľadávkam na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Tu žalobca poukázal na to, že súdmi už bolo
judikované, že zmluva o úvere, z ktorej jeho pohľadávka vznikla je platná. Rovnako tak dôvod neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky pre údajný rozpor s ust. § 59 Obchodného zákonníka a pre spôsob
dohodnutia odplaty za postúpenie je ničím nepodložený, keďže aj to bolo judikované súdmi v rámci

reštrukturalizačného konania. V prvom rade, zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťami AB
– CREDIT a CREDIS INVEST ALFA sa riadia českým právnym poriadkom, preto neobstojí tvrdenie
o neplatnosti so slovenským právnym poriadkom. Čo sa týka argumentácie, že zmluva o postúpení
pohľadávky je neplatná pre jej neplatne dojednanú odplatu, ani slovenský a ani český právny poriadoknespôsobujú v prípade neurčenia výšky odplaty za postúpenie odkazom na iný dokument za následok
neplatnosť postupných zmlúv. Okrem toho, napadnuté zmluvy o postúpení pohľadávok boli podpísané
súčasne s príslušnými dohodami o odplate za postúpenie pohľadávky, čo tiež vyvracia tvrdenia úpadcu.

- K neplatnosti zmluvy o úvere
Aj pri tejto argumentácii je zrejmé, že je ničím nepodložená a vysporiadali sa ňou súdy už v rámci
reštrukturalizačného konania. Vzhľadom k vyššie uvedenému je zrejmé, že argumentácia úpadcu je
ničím nepodložená a súd by mal žalobe vyhovieť v súlade s navrhovaným petitom.
3. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný, že pohľadávku žalobcu riadne poprel odkazom na ustanovenie

§ 132 odsek 1 zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), pričom samotný odkaz na zákonné ustanovenie postačuje. Zo
zmluvy o postúpení vyplýva, že právny predchodca žalobcu a aj samotný žalobca mal nadobudnúť
pohľadávku z dvoch právnych dôvodov, jednak zo zmluvy o úvere a jednak z titulu bezdôvodného
obohatenia. Žalobca nadobúdal pohľadávku v roku 2023, teda v čase po rozhodnutiach súdov, na
ktoré sám poukazoval, mal si byť preto vedomý, že nadobudnúť pohľadávku môže iba z jedného

právneho titulu. Takáto zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná rovnako ako aj predchádzajúca
zmluva, na základe ktorej nadobudol pohľadávku právny predchodca žalobcu – spoločnosť Bazcom,
a.s. Ohľadom predmetnej pohľadávky sa vedie konanie pred Okresným súdom Prešov pod spisovou
značkou 7Cbi/20/2023, preto žalovaný navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia uvedeného
konania. Pokiaľ ide o započítanie jednotlivých splátok v rámci reštrukturalizačného plánu, samotný

právny predchodca žalobcu uviedol, že obdržal od žalovaného 4 splátky z reštrukturalizačného
plánu, avšak tieto započítal na úroky z omeškania bez zákonného podkladu. Žalobca rovnako
ako jeho právny predchodca síce odkazujú na pôvodné znenie zmluvy o úvere, avšak prijatím
reštrukturalizačného plánu došlo k zmene obsahu záväzkov. Úpadca riadne a včas plnil jednotlivé
splátky, preto sa tieto mali započítať na istinu. Právny predchodca žalobcu tak nesprávne uvádza

výšku prihlásenej istiny, prihlásených úrokov z omeškania a nereflektoval ani uvedené úhrady pri
následných postúpeniach na tretie subjekty. Vzhľadom k uvedenému právny predchodca žalobcu
nedisponoval istinou, ako uvádzal a nemohol tak postúpiť ani časť tejto pohľadávky na žalobcu. Čo
sa týka rozporu s ust. § 59a Obchodného zákonníka, žalovaný zotrváva aj na tejto argumentácii
práve z dôvodu neprehľadnosti vlastníckych štruktúr alebo konečných užívateľov výhod a v následnom

viacnásobnom a nepreskúmateľnom postupovaní pohľadávok. Je zrejmé, že vzhľadom na výšku
nadobúdanejpohľadávkyaprípadnúodmenutátopresahuje10%hodnotyzákladnéhoimaniaobchodnej
spoločnosti (postupníka). Spoločnosť CREDIS INVEST ALFA mala zapisované základné imanie vo
výške 5 000,- Eur. Odplata vo výške 10% predstavuje minimálne sumu 500,- Eur. Námietka použitia
českého práva neobstojí, keďže ide o slovenskú spoločnosť a ust. § 59a Obchodného zákonníka

je statusovou vecou. Okrem toho je aj podozrenie, že spoločnosti CREDIS INVEST ALFA a AB –
CREDIT sú prepojenými spoločnosťami v postavení ovládaných a ovládajúcich osôb cez osobu A. B.
C., ktorý bol konateľom spoločnosti CREDIS INVEST ALFA aj AB – CREDIT. Táto zmluva je teda
neplatná a týmto nedostatkom trpia aj ostatné, neskôr uzatvárané zmluvy. Pokiaľ ide o zmluvu o úvere,
úpadca nebol členom družstva, nemohol tak platne uzatvoriť zmluvu o úvere. Rozsiahlymi vadami tak

netrpia len zmluvy o postúpení pohľadávok ale aj samotná zmluva o úvere. Zmluva o postúpení medzi
spoločnosťami AB – CREDIT a CREDIT INVEST ALFA neobsahovala údaj o výške odplaty, preto by
mala byť neplatná. Samotný odkaz, že odplata sa dohodne v budúcnosti spôsobuje jej neurčitosť. Pokiaľ
ide o súdne rozhodnutia na ktoré sa odvoláva žalobca, v tamojšom konaní neboli predložené dohody
oodplatáchzapostúpeniepohľadávky,tedaideoodlišnýskutkovýstav.Okremtohozrovnakéhodôvodu

je neplatná aj zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou Bazcom,
a.s. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že existuje nejaká dohoda o výške odplaty za postúpenie
pohľadávky. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť a žalovanému priznať voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. K podanému vyjadreniu sa vyjadrením zo dňa 22.05.2023 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný
tvrdí, že momentom prijatia, schválenia a potvrdenia reštrukturalizačného plánu úpadcu došlo k zmene
obsahu jeho záväzkov voči veriteľom, preto sa plnenia z reštrukturalizácie mali započítavať na istinu.
Právnym titulom však nikdy neprestala byť zmluva o úvere uzatvorená podľa českého práva. Ako zmluva
tak aj české hmotné právo jednoznačne predpokladali plnenia záväzkov úpadcu zo zmluvy o úvere,

ktorého sa právny predchodca žalobcu držal. Uvedený dôvod popretia pohľadávky je však nesprávny.
Rovnako tak ďalšie tvrdenia žalovaného o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sú nesprávne,
keď ich platnosťami sa zaoberali jednak Okresný súd Prešov ako aj Krajský súd v Prešove, pričom o ich
platnosti neboli pochybnosti. Čo sa týka neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej rozpor s ust.§ 59a Obchodného zákonníka, aj o tomto už rozhodovali tunajšie súdy. Žalovaný nepreukázal ani svoje
tvrdenia ohľadom prepojenosti osôb ovládanej a ovládajúcej, ide iba o akési je dôvodné podozrenie.
Čo sa týka A. B. C., tento bol členom dozornej rady spoločnosti AB – CREDIT od roku 2002 do 2007,

spoločnosti CREDIS INVEST ALFA od roku 2015 do 2020 a AB – CREDIT od roku 2020. Nie je teda
zrejmé, ako má z uvedeného vyplývať prepojenie týchto osôb. Pokiaľ ide o ďalšiu vytýkanú námietku
neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok z dôvodu dohodnutia odplaty za ich postúpenie, žalobca sa
k tomu jasne vyjadril v podanej žalobe, pričom žalovaný svoje tvrdenia ničím nepreukázal a argumenty
žalobcu nevyvrátil. Žalobca teda navrhol podanej žalobe vyhovieť.

5. Vo vyjadrení zo dňa 19.06.2023 žalovaný uviedol, že žalovaný presne poukázal na to, že
reštrukturalizačný plán dlžníka spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik práv osôb v ňom uvedených a teda
ide o tzv. inú právnu skutočnosť. Naopak žalobca len stále odkazuje na zmluvu o úvere bez toho,
prečo podľa § 132 odsek 1 ZKR už ide o inú právnu skutočnosť. Žalovaný je preto naďalej názoru, že
právny predchodca žalobcu započítal jednotlivé splátky úveru na úroky z omeškania bez zákonného

podkladu. Žalovaný je ďalej aj názoru, že jednotlivé zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné. Jednak
z dôvodu pre rozpor s ustanovením § 59a Obchodného zákonníka, pretože na spoločnosť CREDIS
INVEST ALFA sa nemá aplikovať české právo, keďže táto je založená podľa slovenského práva a jednak
pre neplatnosť dohody o odplate za postúpené pohľadávky. Okrem toho zmluva o postúpení pohľadávok
uzatvorená medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom je neplatná aj z dôvodu, že pohľadávka mala

byťpostúpenázdvochprávnychdôvodov,čojevrozporenielensoslovenskýmObchodnýmzákonníkom
ale aj českým.

6. Dňa 11.08.2023 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia strán
konania. Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že v konaní ide o pohľadávku prihlásenú v rámci

konkurzného konania voči úpadcovi BENE Pharma s.r.o., ktorá bola popretá žalovaným. Pokiaľ ide
o dôvody popretia pohľadávky žalovaným, žalobca je názoru, že všetky sú účelové alebo nedôvodné.
Pokiaľ ide o samotnú pohľadávku, táto bola ako pohľadávka pôvodného veriteľa Bazcom, a.s. už
raz zistená a určená v rámci incidenčného konania v rámci reštrukturalizácie úpadcu. Okrem toho
primárna argumentácia popretia pohľadávky žalovaným sa týka slovenského právneho poriadku, avšak

niektoré zo zmlúv o postúpení pohľadávky boli uzatvorené podľa českého práva, čoho dôsledkom sa
na nich vzťahuje tento právny poriadok. Vo zvyšku právny zástupca žalobcu odkázal na svoje písomné
vyjadrenia. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že zotrváva na popretí pohľadávky žalobcu
v celom rozsahu. Rovnako tak zotrváva na oboch vyjadreniach doručených súdu a na dôvodoch v nich
uvedených. Vzhľadom k uvedenému navrhuje, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s podanou
žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2023 a k nej pripojenými listinnými dôkazmi -plnomocenstvom
udeleným žalobcom právnemu zástupcovi zo dňa 24.01.2023, dokladom o úhrade poplatku na

preddavky na trovy incidenčného konania, prihláškou pohľadávky žalobcu, zmluvou o úvere
číslo 507681036 zo dňa 04.07.2012 a úverovými podmienkami, prehľadom platieb a žiadosťou
o čerpanie úveru úpadcu, realizáciou čerpania úveru, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa
02.07.2014, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10.04.2015 a doručenkou, oznámením
o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2015 a doručenkou, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa

28.03.2017, príjemkou, uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 23.03.2017 pod spisovou značkou
2R/1/2017, uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 27.10.2017 pod spisovou značkou 2R/1/2017,
reštrukturalizačným plánom spoločnosti BENE Pharma s.r.o. v reštrukturalizácii a jeho prílohou č. 9,
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.08.2022 pod spisovou značkou 2CoKR/2/2022 -
110, rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 08.10.2021 pod spisovou značkou 5Cbi/8/2020 – 20,

zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.01.2023 spolu s jej prílohou č. 1, dohodou o odplate za
postúpenie pohľadávky zo dňa 09.01.2023, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09.01.2023
a doručenkou, podnetom popretého veriteľa zo dňa 07.03.2023, zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 27.11.2015 spolu s jej prílohou č. 1, vyjadrením žalovaného zo dňa 09.05.2023, splnomocnením
udeleným žalovaným právnemu zástupcovi zo dňa 12.04.2023, vyjadrením žalobcu doručeného súdu

dňa 22.05.2023 a vyjadrením žalovaného zo dňa 19.06.2023.

8. Podľa § 59a odsek 1 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný
zákonník“), ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebospoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota
predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako
bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do

osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená
do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.

9. Podľa § 132 odsek 1 ZKR, reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu
alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob

uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi
dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

10. Podľa § 159 ZKR, ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne
a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva
voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným.

11. Podľa § 161 odsek 1 ZKR, v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba
povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka
prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky
od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní

splniť v pôvodnej lehote splatnosti.

12. Podľa § 161 odsek 4 ZKR, plnenia poskytnuté účastníkovi plánu na základe plánu sa v prípade
neúčinnosti plánu voči nemu v rozsahu určenom plánom (§ 139) započítajú.

13. Podľa § 524 odsek 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

14. Podľa § 524 odsek 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15. Podľa § 526 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

16. Súd vo veci poukazuje na to, že relevantnou kolíznou normou, ktorá na predmetné zmluvy

(predovšetkým na zmluvu o úvere) dopadá, je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008
zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „Nariadenie Rím I.“), ktoré sa
uplatňujepristreteprávnychporiadkovnaprávnevzťahy[zmluvnézáväzkyvobčianskychaobchodných
veciach (viď čl. 1 Nariadenia Rím I.)] uzavreté od 17. decembra 2009 (viď čl. 29 Nariadenia Rím I), t.
j. aj na zmluvu o úvere uzavretú medzi MSD a žalovaným zo 4. júla 2012 (a na následné zmluvy o

postúpení pohľadávky).

17. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rím I., sa zmluva spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia
zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá

zmluva alebo len jej časť.

18. Podľa čl. 4 odsek 1 písmeno b/ Nariadenia Rím I., pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre
zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje
zmluva, sa zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu

poskytovateľa služieb.

19. Podľa čl. 10 odsek 1 Nariadenia Rím I., existencia a platnosť zmluvy alebo akéhokoľvek jej
ustanovenia sa určí podľa právneho poriadku, ktorým by sa podľa tohto nariadenia spravovala zmluva
alebo jej ustanovenie v prípade ich platnosti.

20. Podľa čl. 10 odsek 2 Nariadenia Rím I., napriek tomu strana, aby preukázala, že s uzavretím
zmluvy nesúhlasila, môže sa odvolať na právny poriadok krajiny svojho obvyklého pobytu, ak z okolnostívyplýva,žebyneboloodôvodnenéposudzovaťúčinkyjejsprávaniapodľaprávnehoporiadkuuvedeného
v odseku 1.

21. Podľa čl. 12 odsek 1 Nariadenia Rím I., rozhodným právom pre zmluvu podľa tohto nariadenia sa
spravuje najmä:
a/ jej výklad;
b/ plnenie zmluvných záväzkov;
c/ v rozsahu právomoci udelenej súdu procesnými normami, dôsledky porušenia týchto záväzkov,

vrátane stanovenia výšky náhrady škody, ak sa určuje na základe právnych predpisov;
d/ rôzne spôsoby zániku záväzkov, preklúzia a premlčanie;
e/ dôsledky neplatnosti zmluvy.
80. Podľa čl. 14 ods. 1, vzťah medzi postupcom a postupníkom pri postúpení pohľadávky voči inej osobe
(ďalej len „dlžník“) sa spravuje právnym poriadkom, ktorým sa podľa tohto nariadenia spravuje zmluva
medzi postupcom a postupníkom.

22. Podľa čl. 14 odsek 2 Nariadenia Rím I., podľa právneho poriadku, ktorým sa spravuje postúpená
pohľadávka, sa určuje jej postupiteľnosť, vzťah medzi postupníkom a dlžníkom, podmienky, za ktorých
možno uplatniť postúpenú pohľadávku voči dlžníkovi, ako aj otázka, či došlo k zbaveniu sa záväzku
dlžníkom.

23. Podľa čl. 14 odsek 3 Nariadenia Rím I., princíp postúpenia pohľadávky v tomto článku zahŕňa priame
prevody a pohľadávky, prevody pohľadávok prostredníctvom záruk a záväzky či iné právne zábezpeky
pohľadávok.

24. Podľa § 524 zákona číslo 40/1964 Sb. Občanského zákoníka (ďalej len „ČOZ 1“), věřitel může svou
pohledávku i bez souhlasu dlužníka postoupit písemnou smlouvou jinému (odstavec 1). S postoupenou
pohledávkou přechází i její příslušenství a všechna práva s ní spojená (odstavec 2).

25. Podľa § 526 ČOZ 1 (účinného do 01.01.2014), postoupení pohledávky je povinen postupitel bez

zbytečného odkladu oznámit dlužníkovi. Dokud postoupení pohledávky není oznámeno dlužníkovi nebo
dokud postupník postoupení pohledávky dlužníkovi neprokáže, zprostí se dlužník závazku plněním
postupiteli (odsek 1). Oznámí-li dlužníku postoupení pohledávky postupitel, není dlužník oprávněn se
dožadovat prokázání smlouvy o postoupení (odsek 2).

26. Podľa § 1879 89/2013 Sb. Občanského zákoníka (ďalej len „ČOZ 2“), v znení neskorších právnych
prepisov (ďalej len „Občiansky v zákonník Č“) - Věřitel může celou pohledávku nebo její část postoupit
smlouvou jako postupitel i bez souhlasu dlužníka jiné osobě (postupníkovi).

27. Podľa § 1880 odsek 1, 2 ČOZ 2, postoupením pohledávky nabývá postupník také její příslušenství

a práva s pohledávkou spojená, včetně jejího zajištění. Postupitel vydá postupníkovi potřebné doklady
o pohledávce a sdělí mu vše, co je k uplatnění pohledávky zapotřebí.

28. Podľa § 1881 odsek 1, 2 ČOZ 2, postoupit lze pohledávku, kterou lze zcizit, pokud to ujednání
dlužníka a věřitele nevylučuje. Nelze postoupit pohledávku, která zaniká smrtí nebo jejíž obsah by se

změnou věřitele k tíži dlužníka změnil.

29. Podľa § 1882 odsek 1, 2 ČOZ 2, dokud postupitel dlužníka nevyrozumí, nebo dokud postupník
postoupení pohledávky dlužníku neprokáže, může se dlužník své povinnosti zprostit tím, že splní
postupiteli, nebo se s ním jinak vyrovná. Postoupil-li postupitel tutéž pohledávku několika osobám, je

vůči dlužníkovi účinné to postoupení, o němž se dlužník dozvěděl nejdříve.

30. Podľa § 1883 ČOZ 2, postoupení pohledávky nemá účinky vůči osobě, která dluh zajistila zástavním
právem, ručením nebo jiným způsobem, dokud jí postupitel o postoupení pohledávky nevyrozumí nebo
dokud jí postupník postoupení pohledávky neprokáže.

31. Podľa § 1884 odsek 1, 2 ČOZ 2, dlužníku zůstávají i po postoupení zachovány námitky proti
pohledávce, které měl v době postoupení. Své vzájemné pohledávky vůči postupiteli může dlužník
namítat i vůči postupníkovi, i když v době postoupení ještě nebyly splatné; musí však své pohledávkypostupníkovi oznámit bez zbytečného odkladu poté, co se o postoupení dozvěděl. Jestliže však dlužník
proti poctivému postupníkovi uznal pohledávku jako pravou, je povinen jej uspokojit jako svého věřitele.

32. Žalobca sa v konaní domáha určenia, že je oprávneným veriteľom vymáhanej pohľadávky vo
výške 10 000 000,- CZK (prihlásená v konkurznom konaní vo výške 411 929,48 Eur) z titulu
zmluvy o úvere uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom a úpadcom. Žalovaný v rámci
konkurzného konania poprel túto pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu aj výšky. V konaní
je teda sporná výška pohľadávky žalobcu uplatnenej v konkurznom konaní z dôvodu nesprávneho

zápočtu splátok uhradených úpadcom právnemu predchodcovi žalobcu, neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi spoločnosťami CREDIS INVEST ALFA a právnym predchodcom žalobcu pre
nepresne identifikovaný predmet postúpenia, neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok medzi
žalobcom a spoločnosťou Bazcom, a.s. pre nejasne určený predmet postúpenia, neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou AB – CREDIT a CREDIS INVEST ALFA pre absentujúci
znalecký posudok a súhlas valného zhromaždenia a neplatnosť oboch vyššie uvedených zmlúv pre

spôsob dohodnutia odplaty za postúpenie. Nesporná je skutočnosť, že právny predchodca žalobcu prijal
4 splátky od úpadcu v rámci plnenia z reštrukturalizačného plánu.

33. Súd prvej inštancie zdôrazňuje charakter incidenčného konania, ktoré je sporovým konaním
vyvolaným konkurzom, ktoré je svojou povahou určovacím konaní, v ktorom sa popretý veriteľ

pozitívnym výrokom domáha určenia svojej prihlásenej a správcom popretej pohľadávky. V incidenčnej
žalobesapopretýveriteľmôžedomáhaťlentoho,čouviedol vprihláške.Vsúvislostischarakterom
incidenčného konania súd prvej inštancie ďalej zdôrazňuje závery vyplývajúce z nálezu Ústavného
súdu SR zo dňa 11.9.2014 číslo konania II.ÚS 409/2013 - 49, v zmysle ktorého účelom incidenčného
konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody

obsiahnutévpopieracomprejavesprávcuzodpovedajúskutočnostiavylučujúpohľadávkuzuspokojenia
v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval
svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý
právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konaní o určenie pravosti pohľadávky môže byť
relevantný iba ten dôvod na jej popretie, ktorý správca uviedol v popieracom prejave. Konkurzný súd nie

je oprávnený v incidenčnom konaní preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov, než sú uvedené
v popieracom prejave správcu.

K započítaniu splátok v rámci reštrukturalizačného plánu
34. Právny predchodca žalobcu v rámci plnenia reštrukturalizačného plánu prijal od úpadcu (BENE

Pharma, s.r.o. v konkurze) spolu 4 splátky vo výške 37 491,44 Eur, t.j. spolu 149 965,76 Eur. Ďalšiu
a poslednú splátku vo výške 3 599 178,11 Eur úpadca spoločnosti Bazcom, a.s. neuhradil. Vzhľadom
k uvedenému táto spoločnosť vyzvala v zmysle § 159 ZKR úpadcu na plnenie tejto splátky, čo žalovaný
nesplnil ani po uvedenej výzve. Uvedené je v konaní nesporné. Vzhľadom k tomu sa stal v zmysle
uvedeného ustanovenia reštrukturalizačný plán voči právnemu predchodcovi žalobcu neúčinný. Žalobca

uviedol, že spoločnosť Bazcom, a.s. jednotlivé splátky žalovaného z reštrukturalizačného plánu
započítaval v zmysle článku IV odsek 7. pôvodnej zmluvy o úvere najprv na úroky. Žalovaný uvedené
v konaní napadol a uviedol, že žalobca si v rámci konkurzného konania uplatnil pohľadávku, pričom
nesprávne vypočítal výšku istiny a úrokov. Uvedené vyplýva z toho, že spoločnosť Bazcom, a.s. prijaté
splátky od žalovaného započítala na úroky a nie na istinu. Túto povinnosť mal v zmysle § 132 odsek

1 ZKR, keďže schválením reštrukturalizačného plánu súdom došlo k zmene pôvodného záväzku, teda
právny predchodca žalobcu postupoval v rozpore so zákonom. Následne spoločnosť Bazcom, a.s.
postúpila časť pohľadávky žalobcovi, na čo však nemala nárok, keďže nesprávne započítala prijaté
splátky od žalovaného, a teda nedisponovala istinou na postúpenie časti tejto pohľadávky.

35.Súdpreskúmalreštrukturalizačnýplánúpadcu,pričomzistilnasledovné.Právnypredchodcažalobcu
mal nadobudnúť pohľadávku vo výške 130 000 000 CZK na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
od jeho právnych predchodcov, na ktorú sa viazalo aj jej príslušenstvo. Na majetok úpadcu bola
vyhlásená reštrukturalizácia, v rámci ktorej si právny predchodca žalobcu prihlásil svoju pohľadávku
vo výške 206 611 232,87 CZK. Túto pohľadávku poprel správca konkurznej podstaty, preto spoločnosť

Bazcom, a.s. podala incidenčnú žalobu, o ktorej rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa
08.10.2021 pod číslom konania 5Cbi/8/2020 – 20 tak, že určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená
do reštrukturalizácie voči úpadcovi, je nesporná čo do poradia uspokojenia právneho dôvodu výšky
200 242 739,72 Kč a vymáhateľnosti vo výške 200 242 739,72 Kč. Uvedený rozsudok bol potvrdenýodvolacímKrajskýmsúdomvPrešoverozsudkomzodňa23.08.2022podčíslomkonania2CoKR/2/2022
–110.Okremtohovrámcireštrukturalizačnéhokonaniabolvypracovanýreštrukturalizačnýplánúpadcu,
ktorý bol schválený uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 27.10.2017 pod spisovou značkou

2R/1/2017. V rámci tohto plánu, konkrétne bodu 3.3. záväznej časti sa úpadca zaviazal nezabezpečené
pohľadávky nezabezpečených veriteľov vo výške zmenenej v zmysle bodu 3.1. uvedenej dohody uhradiť
v pravidelných ročných splátkach vždy po uplynutí roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu
o potvrdení plánu a skončení reštrukturalizácie. (...) Jednotlivé splátky nezabezpečených pohľadávok sú
čo do výšky presne vymedzené v splátkovom kalendári predstavujúcom prílohu č. 9 reštrukturalizačného

plánu. Ďalej podľa bodu 3.4. plánu účastníci predmetnej dohody akceptovali zmenu nezabezpečených
pohľadávok nezabezpečených veriteľov v zmysle bodu 3. plánu. Podľa prílohy č. 9 – splátkového
kalendára k plánu vyplýva, že spoločnosť Bazcom, a.s. disponovala prihlásenou pohľadávkou vo výške
7 498 287,73 Eur s tým, že celkové uspokojenie v rozsahu 50% predstavuje 3 749 143,87 Eur, rozdelená
na 5 splátok, 4x po 37 491,44 Eur a 1x po 3 599 178,11 Eur. Zo znenia samotného plánu ale ani jeho
prílohy č. 9 teda nevyplýva, akú časť pohľadávky právneho predchodcu žalobcu jednotlivé splátky mali

pokrývať. Súd uvádza, že je pravdivé tvrdenie žalovaného, že potvrdením plánu súdom došlo k zmene
záväzku, čo môžeme nazvať jeho nováciou. Samotná pohľadávka právneho predchodcu žalobcu sa
zmenila tak, že žalovaný mal uhradiť jej polovicu v 5tich splátkach. Plán však ďalej nerozvíjal, čo
predstavujú jednotlivé splátky, resp. ako ich má právny predchodca žalobcu započítať, pričom bolo
zrejmé už v čase jeho prijatia, že celková pohľadávka prihlásená právnym predchodcom žalobcu

predstavuje istinu, úroky a úroky z omeškania. Aj samotné ustanovenie § 161 odsek 4 ZKR počíta
s tým, že plnenia poskytnuté účastníkovi plánu na základe plánu sa v prípade neúčinnosti plánu voči
nemu v rozsahu určenom plánom započítajú. Z reštrukturalizačného plánu ani jeho prílohy č. 9 však
nevyplýva, ako sa mali jednotlivé splátky započítavať. Súd v tomto poukazuje aj na komentár k § 161
ZKR, kde sa uvádza: „Ak nastane reštitúcia pôvodnej prihlásenej pohľadávky v dôsledku neúčinnosti

plánu, už poskytnuté plnenia sa nevracajú späť, ale sa započítajú na plnenie obnovenej pohľadávky.
Započítanie týchto plnení sa urobí v rozsahu určenom plánom. Plán musí s uvedeným počítať, t.j.
jednotlivé plnenia oceniť a stanoviť, v akom rozsahu sa na tú-ktorú časť pohľadávky započítavajú. Ide o
podstatnú náležitosť plánu.“ (POSPÍŠIL, B. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii - komentár. [Systém
ASPI]. Wolters Kluwer. ASPI_ID KO7_2005SK)

36. Následne právny predchodca žalobcu postúpil časť svojej pohľadávky, ktorá predstavovala iba istinu
130 000 000 CZK vo výške 10 000 000,- CZK žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 09.01.2023. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu
nepostupoval v rozpore so zákonom alebo plánom v prípade, ak 4 splátky uhradené žalovaným

započítaval v prvom rade na príslušenstvo, ako to upravovala zmluva o úvere. Okrem toho tým, že
žalovaný porušil reštrukturalizačný plán, keď právnemu predchodcovi žalobcu neplnil poslednú, piatu
splátku, sa stal tento plán pre spoločnosť Bazcom, a.s. neúčinný, a teda obnovila sa pôvodne prihlásená
pohľadávka právneho predchodcu žalobcu v rámci reštrukturalizačného konania. Pokiaľ ide o samotnú
výšku pohľadávky právneho predchodcu žalobcu po započítaní jednotlivých splátok úpadcu, ak by aj

došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k nesprávnemu zápočtu a tento mal realizovať na istinu
pohľadávky jednotlivé splátky vo výške 149 965,76 Eur. Táto suma predstavuje približne 3,785 milióna
CZK (prepočet ku dňu 12.11.2021 s výškou kurzu 1 Eur = 25,24 CZK), čo pri pohľadávke vo výške
130 000 000,- CZK predstavuje rezervu na postúpenie pohľadávky žalobcovi vo výške 10 000 000,-
CZK. Súd tak dospel k záveru, že ak aj po započítaní časti uhradených splátok úpadcom v rámci

reštrukturalizačného plánu úpadcu naďalej právny predchodca žalobcu disponoval pohľadávkou vo
výške istiny 130 000 000,- CZK, nič mu nebránilo postúpiť časť tejto pohľadávky vo výške 10 000 000,-
CZK žalobcovi. Pohľadávka žalobcu vo výške prihlásenej do konkurzného konania voči úpadcovi –
žalovanému, je tak riadne preukázaná.
K neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťami CREDIS INVEST ALFA a žalobcom

pre nepresne identifikovaný predmet postúpenia
37. Žalovaný ďalej poprel pohľadávku žalobcu aj z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
medzi ním ako postupníkom a spoločnosťou CREDIS INVEST ALFA ako postupcom, keď nebol presne
identifikovaný predmet postúpenia. Uvedené malo byť spôsobené tým, že žalobcovi bola postúpená
pohľadávka z úverovej zmluvy, avšak v článku 2 ods. 2.4. sa uvádza, že v prípade neplatnosti

právneho titulu, postupca postupuje pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia. Zo zmluvy má tak
vyplývať, že postupca postupuje pohľadávky z dvoch rôznych titulov. Súd k tejto námietke poukazuje
na skutočnosť, že úpadcovi bolo riadne oznámené postúpenie pohľadávky žalobcovi jeho právnym
predchodcom, teda žalovaný ako ďalší z veriteľov úpadcu nie je oprávnený namietať neplatnosťzmluvy o postúpení pohľadávky. Obdobný právny názor konštatuje aj Najvyšší súd Českej republiky
v rozhodnutí zo dňa 31.03.2014 pod spisovou značkou 32Cdo/1185/2012, keď uvádza: „Ve vztahu k
určitosti smlouvy o postoupení jde o otázku zásadního významu, neboť při přijetí uvedené výkladové

varianty by přicházelo v úvahu uplatnění judikatorních závěrů Nejvyššího soudu vyjádřených v rozsudku
ze dne 20. června 2007, sp. zn. 32 Odo 1433/2006, uveřejněném pod číslem 27/2008 Sbírky soudních
rozhodnutí a stanovisek (dále jen R 27/2008 ), podle nichž požadavek určitosti smlouvy o postoupení
pohledávek je naplněn též v případě, je-li souhrn postupovaných pohledávek označen osobou dlužníka
a právním důvodem jejich vzniku (např. odkazem na příslušnou smlouvu, s tím, že se postupují

všechny pohledávky z této smlouvy), aniž by postupované pohledávky musely být ve smlouvě výslovně
jednotlivěidentifikovány.Vtomtomístějevšaktřebazdůraznit,žeexistenceplatnésmlouvyopostoupení
pohledávky je předpokladem aktivní věcné legitimace postupníka pouze tam, kde zjištěný skutkový stav
věcineumožňujezávěr,žepostupitelpostoupenípohledávkyoznámildlužníkovi(§526odst.1obč.zák.).
Velký senát v rozsudku ze dne 9. prosince 2009, sp. zn. 31 Cdo 1328/2007, uveřejněném pod číslem
61/2010 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, dospěl k závěru, podle něhož oznámil-li postupitel

dlužníku, že pohledávku postoupil postupníku, pak dlužník nemá (s výjimkou případů uvedených v §
525 obč. zák., eventuálně případů, ve kterých by dlužník prokázal, že postoupení pohledávky mělo za
následek zhoršení jeho právního postavení) vůči postupníku ve sporu o úhradu pohledávky k dispozici
obranu založenou na námitce neplatnosti smlouvy o postoupení pohledávky. Nejvyšší soud vysvětlil,
že právní skutečností, na kterou právo váže změnu osoby oprávněné přijmout plnění, je oznámení

postupitele dlužníkovi, přičemž není vůbec podstatné, zda ve skutečnosti k cessi platně či vůbec
došlo.“ Okrem toho samotné zmluvné strany predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok nenamietli jej
neplatnosť, o to viac je zo strany žalovaného neprimerané spochybňovať jej platnosť.

K neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťami Bazcom, a.s. a žalobcom pre

nepresne identifikovaný predmet postúpenia
38. Súd má preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.01.2023 postúpila spoločnosť
Bazcom, a.s. časť svojej pohľadávky vo výške 10 000 000,- CZK žalobcovi. Súčasťou tejto zmluvy bola
aj dohoda o odplate za postúpenie pohľadávky zo dňa 09.01.2023, v zmysle ktorej bodu 2.1. sa zmluvné
strany dohodli na odplate za postúpenú pohľadávku. Žalovaný uviedol, že táto zmluva je neplatná,

keďže právnym dôvodom postúpenia pohľadávky mala byť jednak zmluva o úvere a tiež aj bezdôvodné
obohatenie. Súd sa s týmto tvrdením žalovaného nestotožňuje. V bode 2.1. uvedenej zmluvy je jasne
definované, že postupca postupuje na postupníka pohľadávku spočívajúcu v časti istiny úverovej
pohľadávky postupcu voči dlžníkovi vo výške 10 000 000,- CZK. Ďalej bol určený aj osud zvyšnej časti
pohľadávky v jej istine a príslušenstve, teda že táto sa nepostupuje. Okrem toho bola v zmluve jasne

definovaná aj zmluva o úvere číslo 507681036 ako pôvod pohľadávky právneho predchodcu žalobcu.
Čo sa týka napádaného bodu 2.3., tento riešil situáciu v prípade, ak by sa ukázala predmetná zmluva
o úvere ako neplatná. K takej situácii však nedošlo a ak by aj došlo, išlo o ustanovenie, ktoré riešilo
túto situáciu medzi zmluvnými stranami a nie situáciu s dlžníkom - úpadcom. Okrem toho súd, ako
už vyššie uviedol, je názoru, že žalovaný nie je oprávnený skúmať platnosť, resp. neplatnosť zmluvy

o postúpení pohľadávok, pokiaľ úpadcovi bolo riadne doručené oznámenie o postúpení pohľadávky. Súd
ďalejpoukazujeajnaprávnyzáverNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvuznesenízodňa25.04.2019
pod spisovou značkou 5Obdo/55/2018, bod 83. kde konštatoval: „Dovolací súd tu z dôvodu zachovania
právnej istoty v ďalšom konaní súdmi nižšej inštancie poznamenáva, že relevantné oznámenie postupcu
dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie

postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne
dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak
by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11. 06. 2003, R 119/2003). Neskoršia súdna prax

sa odklonila od uvedeného názoru len v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania
platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy
nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (rozsudok sp. zn.
1Cdo/76/2007 zo dňa 28. 01. 2009, R 46/2009; zhodne Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci sp.
zn. IV. ÚS/337/2012). Tu dovolací súd ešte poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý odmietol názor okresného súdu a krajského súdu,
že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o
postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník
nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi,keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že oznámenie postúpenia doterajším
veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení; dlžník tak nemá právo ani
zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže

by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie
založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu, t. j. zmene veriteľa podľa § 526
ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj
kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky,
ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom

voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.“

K neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou AB – CREDIT a CREDIS INVEST
ALFA pre absentujúci znalecký posudok a súhlas valného zhromaždenia a neplatnosť oboch uvedených
zmlúv pre spôsob dohodnutia odplaty za postúpenie

39. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že v zmluve o postúpení pohľadávok nie je dohodnutá jej

odplata, a teda zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťami AB – CREDIT a CREDIS INVEST
ALFA je neplatná, súd sa nestotožňuje ani s touto argumentáciou. Pokiaľ ide o zmluvu uzatvorenú dňa
27.11.2015 uzatvorenú podľa českej právnej úpravy súd vo veci pre porovnanie poukazuje na právnu
úpravu účinnú do 01.01.2014 a na právnu úpravu účinnú od 01.01.2014, podľa ktorej sa spravuje zmluva
uzatvorená dňa 27.11.2015. Z predloženej zmluvy, konkrétne bodu 7.10. vyplýva, že rozhodným právom

boli zákony Českej republiky. Jednak slovenský a rovnako ani český občiansky zákonník nevyžadujú
ako náležitosť zmluvy o postúpení pohľadávok dohodu o jej odplatnosti. Aj s touto problematikou sa
zaoberali súdy vyššieho stupňa, súd ako príklad uvádza uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky
zodňa24.06.2008podspisovouznačkou32Odo/1535/2006,keďuvádza:„určitostpředmětupísemného
právního úkonu není omezena jen na případy, kdy je tento předmět specifikován v samotném textu, který

obsah úkonu zachycuje; požadavku určitosti vymezení předmětu písemného právního úkonu vyhovuje i
písemný odkaz na jinou listinu, z níž je předmět úkonu objektivně (tedy každému, a nikoli jen smluvním
stranám) seznatelný, samozřejmě za předpokladu, že je v této listině označen zcela nezaměnitelným
způsobem.“ Okrem toho ani v tomto prípade súd nemá vedomosť o tom, že by zmluvné strany zmluvy
o postúpení pohľadávok namietali jej neplatnosť pre vyššie uvedený dôvod.

40. Žalovaný v ďalšom namietal neplatnosť vyššie uvedenej zmluvy pre rozpor s ustanovením § 59a
slovenského Obchodného zákonníka. Ako už súd vyššie konštatoval, uvedená zmluva sa spravovala
českým právnym poriadkom, čo bolo zakotvené v jej bode 7.10., vzhľadom k čomu sa na jej obsah
nemôžu vzťahovať ustanovenia slovenského Obchodného zákonníka. Aj napriek tomu súd preskúmal

tvrdenia ohľadom prepojenia uvedených spoločností, resp. vzťahu ovládaných a ovládajúcich osôb,
avšak uvádzané argumenty žalovaného nezistil. Z verejne dostupných registrov nebolo zistené, aby
osoba A. B. C. bol súčasne v riadiacich štruktúrach oboch spoločností. Žalovaný navyše uvedený
argumentaninepreukázalajnapriektomu,žedôkaznébremenobolovjehorukách,pričomišloibaojeho
nepodložené tvrdenia. Súd sa vyššie uvedenou argumentáciou zaoberal aj napriek tomu, že uvedené

námietky (okrem prvej, totožné) vzniesol v rámci reštrukturalizačného konania, keď ich vzniesol úpadca
po prihlásení pohľadávky právnym predchodcom žalobcu. S touto argumentáciou sa vysporiadal jednak
súd prvej inštancie v rámci rozsudku zo dňa 08.10.2021 pod spisovou značkou 5Cbi/8/2020, ktorý bol
následne potvrdený odvolacím Krajským súdom v Prešove rozsudkom zo dňa 23.08.2022 pod spisovou
značkou 2CoKR/2/2022. Súd sa nemal dôvod odchýliť od argumentácie vyššie uvedených súdov, keďže

dospel k rovnakým skutkovým aj právnym záverom podporených judikatúrou vyšších súdov. Súd preto
aj túto argumentáciu žalovaného v rámci popretia pohľadávky žalobcu v rámci konkurzného konania
neprijal.

41. V zmysle vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že bola preukázaná výška, právny

dôvod aj vymáhateľnosť pohľadávky prihlásenej žalobcom v rámci konkurzného konania vedeného voči
úpadcovi, a teda jej popretie žalovaným bolo nedôvodné.42. Podľa § 162 odsek 1 písmeno a/ zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“), súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený
riešiť.

43. Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

44. Žalovaný ďalej v konaní navrhol prerušiť konanie čo odôvodnil tým, že na Okresnom súde Prešov
sa vedie obdobné konanie o určenie výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti pohľadávky, kde ako
žalobca vystupuje spoločnosť Bazcom, a.s. a ako žalovaný žalovaný v tomto konaní. Keďže rozhodnutie
vo vyššie uvedenom konaní môže mať dopad aj na rozhodnutie v tomto konaní, pretože pohľadávka
žalobcu je odvodená od pohľadávky spoločnosti Bazcom, a.s. je žalovaný názoru, že je potrebné toto
konanie prerušiť až do právoplatného skončenia vyššie uvedeného konania. Súd však argumentáciu

žalovaného neprijal. Ako už bolo uvedené, súd má preukázané, že žalobca riadne nadobudol titulom
postúpenia časti pohľadávky pohľadávku od spoločnosti Bazcom, a.s. Rovnako súd vyhodnotil, že
započítanie jednotlivých splátok úpadcu právnym predchodcom žalobcu v rámci reštrukturalizačného
plánu bolo v súlade so zákonom a týmto plánom. Vzhľadom k tomu nebol dôvod na prerušenie konania
do právoplatného rozhodnutia súdu v rámci konania 7Cbi/20/2023 (konanie, ktorého predmetom je

určenievýšky,právnehodôvoduavymáhateľnostipohľadávkyspoločnostiBazcom,a.s.),pretosúdtento
návrh žalovaného zamietol.

45. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

46. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

48. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 C.s.p.
Žalobca mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie

svojho práva titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne
v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.)

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 365 odsek 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 odsek 3 C.s.p.)

Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom

rozsahu považuje za zistenú. (§ 32 odsek 18 ZKR)