Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200543
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:4019200543.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Rastislava
Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Poľnohospodárske družstvo Zlatná na Ostrove, so
sídlom Zlatná na Ostrove 456, IČO: 31 106 161, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Klieštenec, advokát,
so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, IČO: 37 840 673, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so
sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.
101690464/2019 z 10. júla 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
č. k. 26S/66/2019 - 121 z 26. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/66/2019 - 121 z
26. mája 2022 zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 26S/66/2019 - 121 (ďalej len
„napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 101690464/2019
z 10. júla 2019 zamietol. O trovách konania rozhodol správny súd v súlade s ust. § 168 SSP, keď

žalovanému ako úspešnému účastníkovi v konaní náhradu trov konania nepriznal.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že po oboznámení sa s obsahom iného
rozhodnutia konajúceho správneho súdu č. k. 15S/23/2019 - 117 z 10. decembra 2019, dospel správny
súd k záveru, že sa jedná o totožných účastníkov ako v tomto konaní a vec je aj skutkovo podobná,
nakoľko ide o prieskum rozhodnutia z jednej daňovej kontroly a v konaní vedenom pod sp. zn.
15S/23/2019 bolo predmetom súdneho prieskumu zdaňovacie obdobie december 2012. Podstatnou
skutočnosťou je, že aj v zdaňovacom období december 2012 správca dane konštatoval, že z dôvodu

nepreukázania nadobudnutia a dodania tovaru neuznal žalobcovi právo odpočítať daň z faktúry
vystavenej spoločnosťou MAGISTRATO s.r.o., a právo oslobodiť tovar od dane pri jeho dodaní z
tuzemska do iného členského štátu. Na základe tejto zhody v subjektoch konania a posudzovaného
predmetu konania, správny súd v súlade s ust. § 140 SSP v celom rozsahu poukázal na odôvodnenie
rozhodnutia správnym súdom v rozsudku č. k. 15S/23/2019 - 117 z 10. decembra 2019, ktorého závery
mal za plne aplikovateľné aj pre prejednávanú vec, a preto tieto dôvody nadbytočne neopakoval.
3. Na zdôraznenie správnosti dôvodov citovaného rozhodnutia a výroku tohto rozsudku správny súd na

podporu argumentácie uvedenej v rozsudku č. k. 15S/23/2019 - 117 z 10. decembra 2019 vo vzťahu k
dĺžke daňovej kontroly z dôvodu jej prerušenia uviedol, že medzi účastníkmi bolo sporné posudzovanie
vplyvu dĺžky prerušenia konania z dôvodu podania žiadosti na vykonanie medzinárodnej výmeny
informácií podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci nacelkovú dĺžku daňovej kontroly. V tomto smere správny súd uviedol, že medzičasom v obdobnej právnej
veci NS SR v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sžfk 34/2018 predložil Súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálne otázky podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na tieto otázky reagoval Súdny

dvor EÚ v rozsudku z 30. septembra 2021 vo veci C-186/20, v ktorom vyslovil právny záver v zmysle
ktorého: „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci
a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má
vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia
daňovej kontroly stanovenej právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát

neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného
týmtonariadením.“NakoľkosprávnysúdpovažovaltietozáverySúdnehodvoraEÚsúplneaplikovateľné
aj na prejednávanú vec, správny súd vyhodnotil podstatnú časť žalobcovej žalobnej argumentácie za
dôvodnú.
4. Vo vzťahu k ďalším žalobcovým námietkami (rozloženie dôkazného bremena, skutkové zistenia
a pod.) správny súd uviedol, že ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry, musí

byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou
na faktúre. V tomto prípade dôkazná povinnosť zaťažuje daňový subjekt (žalobcu), a teda je jeho
povinnosťou preukázať všetky ním tvrdené skutočnosti. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až
na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Daň z priadnej
hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý

a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. V
prípade dôvodného spochybnenia dodávateľa uvedeného na faktúre (ako tomu bolo aj v tomto prípade)
je potrebné, aby sám daňový subjekt preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia, aby
zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení (rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžfk
39/2017).

5. Správny súd ďalej uviedol, že v prejednávanej veci nebolo v administratívnom konaní preukázané
poskytnutie tovaru zo strany dodávateľa deklarovaného na predmetnej faktúre (MAGISTRATO s.r.o.),
nakoľkotentododávateľnevedel,resp.nebolschopnýpreukázať,žetakýmtotovaromvôbecdisponoval.
Na to, aby spoločnosť MAGISTRATO s.r.o. mohla žalobcovi dodať tovar deklarovaný na faktúre, musela
takýmto tovarom disponovať, čo v administratívnom konaní preukázané nebolo. Z uvedeného dôvodu,

preto správny súd považoval právne závery vyslovené žalovaným v napadnutom rozhodnutí ako aj v
rozhodnutí súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15S/23/2019 za správne a na tieto poukazuje.
6. Záverom správny súd uviedol, že sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalobcu smerujúcou voči
postupu žalovaného po tom, ako bolo jeho prvé rozhodnutie rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.
26S/13/2017 - 165 z 19. júla 2018 zrušené a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie. Bolo na

žalovanomakosavysporiadasdôvodmi,prektorébolojehorozhodnutiezrušené,avšaktudávasprávny
súd do pozornosti že k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo hlavne z dôvodu jeho arbitrárnosti,
a nie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Správny súd mal za to, že v novom rozhodnutí sa
žalovaný už dostatočným spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalobcu obsiahnutou v jeho odvolaní
proti rozhodnutiu správcu dane a poskytol odpovede na všetky relevantné otázky, rozhodujúce pre

posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia správcu dane, a preto považuje jeho rozhodnutie za vecne
správne, čo viedlo správny súd k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného

7. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa riadne a včas,
prostredníctvom právneho zástupcu kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f),
písm. g), písm. i) SSP, v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil a zrušil
napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Sťažovateľ namietal, že tým, že správny súd neprehľadne, neúplne, nekvalitne a všeobecne odôvodnil
svoj rozsudok znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva, t. j. znemožnil mu
podať kvalitnú kasačnú sťažnosť, v ktorej by mohol vyvrátiť alebo spochybniť právne argumenty a úvahy
správneho súdu, pretože relevantné argumenty a úvahy správneho súdu v odôvodnení napadnutého
rozsudku absentujú. Zároveň nesúhlasil s tým, že bez vysporiadania sa so žalobnými námietkami,

správny súd arbitrárne odkázal na predošlý rozsudok iného senátu správneho súdu č. k. 15S/23/2019 -
117 z 10. decembra 2019, ktorý sťažovateľ nepovažoval za totožný, jednak preto, že sa posudzovali iné
zdaňovacie obdobia a obchody prebiehali na inom skutkovom základe a s inými obchodnými partnermi.9. Podľa názoru sťažovateľa sa správny súd nevysporiadal s námietkou nerešpektovania maximálnej
dĺžky trvania daňovej kontroly zo strany správcu dane, keďže sa pri danej žalobnej námietke odvolal na
judikatúru SD EÚ, ale sťažovateľ sa domnieval, že túto nemožno aplikovať absolútne na každý prípad.

10. Sťažovateľ tiež namietal nerešpektovanie zásady rozloženia dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom. Nesprávne právne posúdenie a odklon od ustálenej judikatúry videl
sťažovateľ aj v tom, že správny súd sa vôbec nevenoval námietke nedostatočne zisteného skutkového
stavu zo strany správcu dane a ohľadne nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia žalovaného.
11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších písomných

podaní a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, z dôvodu, že neobsahuje žiadne nové skutočnosti nad
rámec tých, ku ktorým sa už žalovaný vyjadril.

III. Konanie na kasačnom súde

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“)

preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a že ide o rozhodnutie, proti
ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po
neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods.
1 SSP.
13. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému
rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce, a to

najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými
v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
14. Predmetom súdneho prieskumu bol rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/66/2019 - 121, ktorý
postupom podľa § 190 SSP žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.

101690464/2019 z 10. júla 2019 zamietol.
15. Napadnutým rozhodnutím č. 101690464/2019 z 10. júla 2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie č.
129063/2019 zo 06. marca 2019, ktorým určil žalobcovi ako platiteľovi DPH za zdaňovacie obdobie apríl
2013 rozdiel v sume 46.091,91 eura uplatneného nadmerného odpočtu DPH správcu dane potvrdil. Ešte
predtým však žalovaný rozhodnutím č. 101595223/2017 z 19. júla 2017 („prvé rozhodnutie“) potvrdil

rozhodnutie správcu dane č. 100596959/2017 z 10. apríla 2017, ktorým určil daňovému subjektu rozdiel
v sume 46.091,91 eura, nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole odlišovala od dane uvedenej v
daňovom priznaní, keď si žalobca uplatnil za mesiac apríl 2013 nadmerný odpočet spolu vo výške
72.662,35 eura. Proti prvému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca všeobecnú správnu žalobu vedenú
na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/13/2017, o ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k.

26S/13/2017-165z19.júla2018tak,žerozhodnutiežalovanéhozrušilavecvrátilžalovanémunaďalšie
konanie. Následne žalovaný rozhodnutím č. 1025500438/2018 zo dňa 11.12.2018 zrušil rozhodnutie
správcu dane č. 100596959/2017 zo dňa 10.04.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

16. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola
predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na
obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.
17. Kasačný súd zistil, že v predmetnom konaní ide o vec, ktorá je zhodná s rozhodnutím kasačného
súdu vo veci zhodných účastníkov konania, v ktorej kasačný súd rozhodol rozsudkom sp. zn.

8Sžfk/47/2021 z 26. augusta 2022 o kasačnej sťažnosti proti rozsudku správneho súdu č. k.
15S/23/2019 - 117 z 10. decembra 2019, ktorého odôvodnenia správny súd citoval v posudzovanej veci.
Kasačný súd v kontexte sťažnostných bodov sťažovateľa uviedol nasledovné:
„26. Vzhľadom na to, že výroku rozsudku nekorešponduje relevantné odôvodnenie reflektujúce vo svetle
žalobných námietok na konkrétny skutkový a právny stav v prejednávanej veci, kasačný súd ani nemá

možnosť posúdiť, či je rozhodnutie krajského súdu vo výroku vecne správne.
27. Nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov
konania, avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti
súd považoval za podstatné pre ustálenie skutkového stavu veci a akým spôsobom ich právne posúdil(teda ako zistený skutkový stav podriadil pod relevantnú právnu normu). Ak určité tvrdenia alebo návrhy
účastníka konania súd neakceptuje, nie je v súlade s právom na spravodlivý proces sa k nim vôbec
nevyjadriť alebo na ne reagovať tvrdením o ich neopodstatnenosti, ale je nutné zdôvodniť ich relevanciu

pre prejednávanú vec. Vlastná argumentácia správneho súdu musí poskytnúť komplexný a zrozumiteľný
obraz o predmete konania a vo vzťahu k argumentácii účastníkov musí obsahovať jasné odpovede na
otázky, ktoré sú predmetom sporu.
28. Kasačný súd je názoru, že krajský súd pre potreby prejednávanej veci ani dostatočne nevysvetlil
svoje právne závery. Aj keď zdanlivo krajský súd na žalobné námietky reagoval, kvalitatívne nemožno

vyslovené právne závery považovať za dostatočné pre naplnenie princípov spravodlivého procesu.
Konkrétnosťžalobnýchnámietokmusínájsťsvojeadekvátnepremietnutiedokonkrétnostiargumentácie
správneho súdu v odôvodnení jeho rozsudku.
29.Akovyplývazuvedeného,odôvodnenienapadnutéhorozsudkunemožnopovažovaťzapresvedčivé,
spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 S.s.p. Svojím postupom krajský súd porušil
právo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikypretopodľa§462ods.1S.s.p.napadnutýrozsudok
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou krajského súdu v ďalšom
konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť,
pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.
30. Kasačný súd dodáva, že zaoberať sa kasačnými námietkami týkajúcimi sa nesprávneho právneho

posúdenia veci krajským súdom bolo v tomto štádiu konania predčasné, a to najmä s poukazom na
dôvod zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým je jeho nepreskúmateľnosť.“

18. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam kasačný súd vo veci rozhodol postupom podľa ust. §
464 SSP tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 3 ods. 3 písm.

b) zákona č. 151/2022 Zb. Správnemu súdu v Bratislave
19. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 SSP správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 175 ods. 1 SSP).“
20. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463
SSP a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.