Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 20Sas/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100765
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Die

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die, v právnej veci žalobcu: mal. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., zastúpený zákonnou zástupkyňou: D. B., nar.: 28.08.1977,
bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom
Zádielska 2, 043 32 Košice, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7965 zo dňa 02.07.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/

SOC/2024/7965 zo dňa 02.07.2024, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok
č. KK1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2024/24027-8 zo dňa 28.02.2024 a vec vracia Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Kežmarok na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa

08.08.2024, sa žalobca, prostredníctvom jeho zákonnej zástupkyne, domáhal súdneho prieskumu
zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2024/7963 zo dňa 31.05.2024
vo veci zamietnutia žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu, rozhodnutia žalovaného č. UPS/
US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7965 zo dňa 02.07.2024 vo veci zamietnutia žiadosti o peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) a rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/
SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7964 zo dňa 02.07.2024 vo veci zamietnutia peňažného príspevku na

kúpu osobného motorového vozidla. Správny súd postupom podľa § 66 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), uznesením č. k. 20Sas/8/2024-41 zo dňa 04.10.2024
vylúčilpreskúmaniezákonnostirozhodnutížalovanéhoč.UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7965
zo dňa 02.07.2024 a
č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7964 zo dňa 02.07.2024 na samostatné konanie a v konaní
vedenom pod sp. zn. 20Sas/11/2024 správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

2. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej aj ako „Úrad práce“) č. KK1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2024/24027-8 zo dňa 28.02.2024 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) a vec
vrátil Úradu práce na ďalšie konanie.

II. Administratívne konanie

3. Úrad práce prvostupňovým rozhodnutím nevyhovel žiadosti žalobcu o priznanie peňažného príspevku
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla zo dňa 29.12.2023, z dôvodu, že táto kompenzácia v komplexnom posudku zo dňa 23.02.2024

nebola navrhnutá a podľa vypracovaného lekárskeho posudku zo dňa 08.02.2024 žalobca nespĺňa
podmienky podľa § 14 ods. 6 písm. a), b) a c) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako
„ZákonopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuŤZP“)azároveňnemázdravotnépostihnutie,ktoréby
podmieňovalo nárok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla podľa § 38 ods. 9 písm. b) Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Zo záverov

uvedeného lekárskeho posudku vyplynulo, že žalobca má mieru funkčnej poruchy (ďalej aj ako „MFP“)
na úrovni 50 % v zmysle prílohy č. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP v súvislosti
s diagnózou V.1.f – Centrálne neurogénne poruchy (poškodenie pyramídovej dráhy mozgu a miechy
pri dominantnej končatine hemiparesis). Proti prvostupňovému rozhodnutiu Úradu práce podal žalobca
odvolanie.

4. Zákonná zástupkyňa žalobcu v odvolaní poukázala reálne problémy, s ktorými sa žalobca stretáva pri
preprave hromadnou dopravou, kedy mu jeho zdravotné postihnutie znemožňuje tento spôsob prepravy
s tým, že sa na pravidelnej báze potrebuje premiestňovať do rôznych rehabilitačných zariadení za
účelom korigovania jeho nepriaznivého zdravotného stavu, ale prepravovať sa potrebuje aj za účelom

rôznych socializačných aktivít. Mala za to, že žalobca je odkázaný na individuálnu prepravu osobným
motorový vozidlom. K odvolaniu boli predložené lekárske správy a informácie, ktoré mali podporiť jej
argumentáciu.

5. Žalovaný následne napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu a odvolanie

žalobcuzamietol.Vnapadnutomrozhodnutípoukázalnazáverylekárskehoposudkuzodňa28.05.2024,
v zmysle ktorého žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej aj ako ŤZP“) a jeho
MFP bola za rozhodujúce zdravotné postihnutie V.1.f stanovená na 60% podľa prílohy č. 3 Zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP pre centrálne neurogénne poruchy – poškodenie
pyramídovej dráhy mozgu a miechy, zvýšená o 10 % pri dominantnej končatine. V lekárskom

posudku bolo tiež uvedené, že žalobca je liečený pre popôrodnú spastickú detskú mozgovú obrnu
s pravostranným postihnutím, rehabilitovaný bol od narodenia, je schopný samostatnej chôdze so
skrátením pravej dolnej končatiny o 0,5 cm, s nesprávnym pohybovým vzorcom, používa DAFO ortézu.
Z lekárskeho posudku tiež vyplynulo, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, pretože nespĺňa ani jednu z podmienok podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) Zákona

o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Podsudkový lekár v uvedenom lekárskom posudku tiež
uviedol, že žalobca nespĺňa ani kritériá podľa § 14 ods. 10 písm. b) Zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ŤZP. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 18.04.2024 bola so zákonnou zástupkyňou žalobcu
telefonicky vykonaná sociálna posudková činnosť, v rámci ktorej bolo zistené, že žalobca v dôsledku
skrátenia pravej dolnej končatiny dostupuje na špičku, prejde len veľmi krátke vzdialenosti, cca 50

krokov, ďalej nevládze z dôvodu bolestí nôh s tým, že rodičia ho musia vziať na ruky. Pri cestovaní
hromadnou dopravou mu robí problém premiestňovať sa k zastávke, nevydrží stáť v autobuse, má
problém pri nastupovaní a vystupovaní.

III. Konanie pred správnym súdom

6. Zákonná zástupkyňa žalobcu správnou žalobou iniciovala súdny prieskum napadnutého rozhodnutia.
V podanej správnej žalobe uviedla, že jej syn (žalobca) má značné ťažkosti s pohybom a chôdzou pre
spastickú detskú mozgovú obrnu, skrátenú jednu dolnú končatinu a celkovo nesprávnu techniku chôdze
v dôsledku snahy tela kompenzovať telesné postihnutie. Musí používať špeciálne ortézy, chôdza je pre

neho bolestivá, vysoko únavná, prejde maximálne 50 krokov, potom chôdzu odmieta, nevie sa presúvať
verejnou hromadnou dopravou bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na jeho fyzické a psychické
zdravie. Uvedené je v rozpore so závermi Úradu práce a žalovaného, podľa ktorých žalobca nemá ťažkú
poruchu mobility a samostatnú chôdzu zvláda. Mala za to, že Úrad práce a žalovaný sa nedostatočnevysporiadali s reálnymi dôsledkami diagnóz žalobcu a s tým súvisiacou potrebou a odkázanosťou
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V súvislosti s odkázanosťou na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom citovala § 14 ods. 6 Zákona o peňažných príspevkoch na

kompenzáciu ŤZP a poukázala na ochorenia uvedené v prílohe č. 18. Mala za to, že napadnutým
rozhodnutím a prvostupňovým rozhodnutím boli porušené práva žalobcu vyplývajúce z Ústavy SR,
Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to:
- právo na zákonný postup orgánov verejnej správy (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR),
- právo rodičov starajúcich sa o deti na pomoc od štátu (čl. 41 ods. 5 Ústavy SR),

- právo na pomoc štátu pri zabezpečovaní osobitnej starostlivosti (čl. 23 ods. 2 Dohovoru o právach
dieťaťa),
- právo na špecifickú ochranu detí so zdravotným postihnutím (čl. 7 Dohovoru o právach osôb so
zdravotným postihnutím),
- právo na prístupnosť (čl. 9 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím),
- právo na osobnú mobilitu (čl. 20 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím).

7. Podľa zákonnej zástupkyne žalobcu úrady nepostupovali zákonným spôsobom keďže riadne
neposúdili sociálne dôsledky zdravotného postihnutia žalobcu a zhoršili mu prístup k plnohodnotnému
životu na rovnakom základe s ostatnými. Mala tiež za to, že došlo k porušeniu § 3 ods. 5, § 46 ods. 1 a 3
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj ako „Správny poriadok“), § 2 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, §

14ods.6a§17ods.1písm.a)ZákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuŤZP.Záveromnavrhla
zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Úradu práce a vrátiť vec
Úradu práce na ďalšie konanie z dôvodu, že vyhodnotenie skutkového stavu sa javí neúplné a nelogické,
následkom čoho tieto rozhodnutia vychádzali z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci
a sú v rozpore s Ústavou SR, Dohovorom o právach dieťaťa, Dohovorom o právach osôb so zdravotným

postihnutím a ustanoveniami Správneho poriadku a Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ŤZP.

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 09.12.2024 uviedol, že posúdenie splnenia
hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie požadovaného peňažného príspevku na kompenzáciu

zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je podľa
§ 14 ods. 7 písm. a), b), c), § 14 ods. 11 písm. b) v spojení s § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 a § 38 ods.
9 písm. b) Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP je odbornou medicínskou otázkou,
resp. vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych
dôsledkov pre posudzovanú osobu. Posúdenie zdravotného stavu posudzovanej osoby je úlohou

posudkového lekára, ktorý má odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností
v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo. V ďalšom texte žalovaný vyzdvihol hodnovernosť
posudkovej činnosti a lekárskeho posudku, ktorú laické názory prezentované v správnej žalobe nie sú
spôsobilé spochybniť, bez toho aby mali podklad v predložených lekárskych nálezoch. V záverečnej
časti vyjadrenia žalovaný požiadal o to, aby bol oboznámený s termínom verejného vyhlásenia

rozsudku, opätovne poukázal na zákonnosť vydaných rozhodnutí a správnosť záverov v nich uvedených
a nedôvodnosť predmetnej správnej žaloby, na základe čoho navrhol predmetnú správnu žalobu
postupom podľa § 190 SSP zamietnuť. Na vyjadrenie žalovaného po výzve správneho súdu žalobca
nereagoval žiadnym písomným podaním.

9. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. SSP správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre
ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až
e) SSP, na základe čoho rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP)
postupom podľa § 137 ods. 4 SSP a verejne vyhlásil rozsudok dňa 14.11.2025, ktorým zrušil napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, vec vrátil Úradu práce na ďalšie

konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania. K požiadavke žalovaného, aby bol oboznámený s termínom verejného vyhlásenia rozsudku
správny súd uvádza, že oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 14.11.2025 bolo
zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu v súlade s § 137 ods. 4 SSP dňa
17.10.2025.

IV. Relevantná právna úprava10. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej
správnej žaloby správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia Správneho
súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. c), § 199 a nasl. SSP,

ktoré aplikoval v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom súdnom
konaní.

11.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

12. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

13. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v

zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

14. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

15. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania
žiadosti, teda v znení účinnom do 30.06.2024 (ďalej aj ako „Zákon o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ŤZP“), fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu

prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými
osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu
a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať
dovozidlaverejnejhromadnejdopravyosôb,udržaťsavňompočasjazdyavystupovaťzvozidlaverejnej
hromadnej dopravy osôb,

b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo
nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo
c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

16. Podľa § 14 ods. 10 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, fyzická osoba s

ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak je
a) odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na aktivity podľa §
38 ods. 9 písm. a) alebo
b) fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b).

17. Podľa § 38 ods. 9 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, zvýšené výdavky
súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky
na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva
a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske
aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy,
ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú
zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového
vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím

má určený individuálny študijný plán, alebo
b) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného programu
alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri
hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.18. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na základe lekárskeho
posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán

vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje
a) mieru funkčnej poruchy,
b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,

e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom,
g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
h) odôvodnenie komplexného posudku.

19. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, lekárska posudková
činnosť na účely tohto zákona je:
a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,
b) určovanie miery funkčnej poruchy,

c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,
g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 13 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, sociálna posudková
činnosť na účely tohto zákona je

a) posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
b) posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím do spoločnosti,
d) posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa

§ 14 a
e) navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.

21. Podľa § 13 ods. 8 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, posudzovanie prostredia,
ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, zahŕňa

najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho
vybavenia podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 53 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na konanie vo veciach
kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný

predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V. Právne posúdenie veci správnym súdom
24. Úvodom považuje správny súd za nevyhnutné uviesť, že v danom prípade sa jedná o správnu
žalobu v sociálnych veciach podanú fyzickou osobou, ktorú správny súd v zmysle § 202 ods. 2 prvá veta

SSP posudzuje neformálne a v zmysle § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi, na základe
čohosprávnysúdnapadnutérozhodnutieaprvostupňovérozhodnutiepodrobilkomplexnémuprieskumu
zákonnosti aj nad rámec žalobnej argumentácie a dospel k záverom uvedeným v ďalších bodoch tohto
rozsudku.25. V danom prípade nebolo sporným, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím, MFP bola stanovená na 60 % a za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy

č. 3 bolo vyhodnotené pod V.1.f – Centrálne neurogénne poruchy – poškodenie pyramídovej dráhy
mozgu a miechy pri dominantnej končatine – hemiparesis. Sporným podľa správneho súdu primárne
ostalo splnenie podmienok odkázanosti žalobcu na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 14 ods. 10 Zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Úrad práce, ako aj žalovaný mali za to, že v danom prípade nebola

splnená podmienka podľa § 14 ods. 10 písm. b) Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ŤZP, teda že žalobca nie fyzickou osobou s ŤZP zaradenou do chronického dialyzačného programu
alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri
hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba podľa § 38 ods. 9 písm. b) Zákona o peňažných
príspevkochnakompenzáciuŤZP.Zároveňmalizato,žežalobcaniejeŤZPfyzickouosobouodkázanou
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) Zákona

o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

26. Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP v § 14 ods. 10 upravuje dve alternatívne
podmienky, za splnenia ktorých sa fyzická osoba s ŤZP považuje za odkázanú na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Buď je

táto ŤZP fyzická osoba odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho
na aktivity podľa § 38 ods. 9 písm. a) Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP alebo je
fyzickou osobou s ŤZP zaradenou do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného
programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj
udržiavacia liečba. V danom prípade Úrad práce a žalovaný správne vyhodnotili, že žalobca nespĺňa

druhú z podmienok, keďže síce je fyzickou osobou s ŤZP, avšak z obsahu administratívneho spisu
nevyplynulo, že by bol zaradený do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného
programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení
aj udržiavacia liečba. Splnenie prvej podmienky Úrad práce ani žalovaný bližšie nevyhodnotili,
pravdepodobne preto, že dospeli k záveru, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu

osobným motorovým vozidlom, a z tohto dôvodu už pravdepodobne nepovažovali za potrebné
vyhodnocovať, či žalobca využíva osobné motorové vozidlo na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity,
rodinné aktivity alebo na občianske aktivity podľa § 38 ods. 9 písm. a) Zákon o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ŤZP. Zásadným a v danom prípade aj sporným sa podľa správneho súdu stalo
vyhodnotenie odkázanosti žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14

ods. 6 písm. a), b), c) Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

27. V súvislosti s vyššie uvedeným správny súd uvádza, že Odkázanosť na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom je upravená v § 14 ods. 6 písm. a), b), c) Zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ŤZP tak, že ŤZP fyzická osoba je odkázaná na individuálnu prepravu

osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami
a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z troch dôvodov. Pod písmenom b) a c) sú ako dôvody
uvedené duševná porucha a ťažká porucha zvieračov, ktoré v prípade žalobcu evidentne naplnené
neboli, avšak pod písmenom a) je uvedený dôvod ťažkej poruchy mobility, v dôsledku ktorej sa ŤZP
fyzická osoba nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej

prirodzenej dôstojnosti, premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do
vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej
hromadnej dopravy osôb.

28. Správny súd ďalej uvádza, že v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na

kompenzáciu ŤZP sú podkladom komplexného posudku, lekársky posudok a posudkový záver zo
sociálnej posudkovej činnosti. Komplexný posudok je následne podkladom rozhodnutia Úradu práce,
prípadne žalovaného. Správny súd má za to, že vyhodnotenie splnenia podmienky podľa § 14 ods.
6 písm. a) Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP má tak medicínsku stránku, ako
aj stránku sociálnu. Medicínskou stránkou je vyhodnotenie ťažkej poruchy mobility posudzovanej

osoby a sociálnou stránkou je posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti (§ 13 ods. 1 písm. c/ Zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ŤZP), ktorým je v zmysle § 13 ods. 8 Zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ŤZP napr. aj hodnotenie dopravných systémov. Správny súd má za to, že vyhodnotenie,či posudzovaná ŤZP osoba je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb
a späť, nie je možné bez toho, aby bolo v konaní, najmä teda sociálnou posudkovou činnosťou
zistené, v akej vzdialenosti od miesta kde sa posudzovaná ŤZP osoba zdržiava, sa nachádza napr.

zastávka hromadnej dopravy. Uvedené je podľa správneho súdu tiež nevyhnutné vyhodnotiť vo vzťahu
k periodicite a celkovej dopravnej náročnosti aktivít posudzovanej osoby, liečebných, rehabilitačných,
ale aj sociálnych. Správny súd má tiež za to, že napr. schopnosť posudzovanej ŤZP osoby nastupovať
do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla
verejnej hromadnej dopravy osôb, je pre potreby vyhodnotenia splnenia, či nesplnenia podmienky

odkázanosti na individuálnu dopravu osobným motorovým vozidlom nevyhnutné vyhodnotiť vo vzťahu
ku konkrétnym možnostiam tejto osoby vrátane limitácie v dôsledku jej ťažkého zdravotného postihnutia,
ale tiež v dôsledku napr. veku. Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že v prípade žalobcu
sa v čase posudzovania jednalo o maloletú osobu vo veku 7 rokov. Správny súd konštatuje, že žiadne
takéto zistenia z nich vyplývajúce vyhodnotenie sa nenachádzalo ani v jednom z lekárskych posudkov,
posudkových záverov, komplexných posudkov a logicky potom ani v prvostupňovom rozhodnutí

a napadnutom rozhodnutí, čo správny súd vyhodnotil ako zásadný nedostatok, či už z pohľadu
preskúmateľnosti uvedených rozhodnutí alebo vyhodnotenia dostatočnosti zistenia skutkového stavu.
Rovnako tak sa v rozhodnutiach Úradu práce, či žalovaného, ale ani v podkladoch k týmto rozhodnutiam
nenachádza aspoň základné ozrejmenie toho, čo možno považovať za ťažkú poruchu mobility a z akých
dôvodov do tejto kategórie nepatrí porucha mobility žalobcu, ktorú v nejakej miere nepochybne má.

29. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že skutkový stav zistený Úradom práce
a žalovaným vo vzťahu k vyhodnoteniu splnenia, či nesplnenia podmienky podľa § 14 ods. 6 písm. a)
Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP nebol dostatočný na riadne posúdenie veci,
keďže v konaní neboli zistené skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné vyhodnotiť schopnosť

žalobcu premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť. Správny súd dospel tiež
k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia je nedostatočné
do takej miery, ktorej následkom je nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí pre nedostatok dôvodov.
Odôvodnenie týchto rozhodnutí spočívalo len v konštatovaní, že žalobca nesplnil podmienky podľa §
14 ods. 6 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, bez toho aby boli v rozhodnutiach

uvedené dôvody, na základe ktorých dospeli správne orgány k takémuto záveru. Pokiaľ je § 14 ods. 6
písm.a)ZákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuŤZPuvedenývšeobecnýmspôsobomdôvod
- ťažká porucha mobility, je úlohou správneho orgánu v rozhodnutí tento pojem aspoň v hrubých rysoch
definovať a ešte pred vydaním rozhodnutia zabezpečiť také podklady, aby mohol svoje rozhodnutie
náležite, v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, odôvodniť vo vzťahu k diagnózam žalobcu a vo

vzťahu k tomu, či tieto následne spadajú alebo nespadajú do rámca pojmu ťažká porucha mobility.
V danom prípade k tomu nedošlo a z uvedených rozhodnutí nebol zrejmý spôsob vyhodnotenia
zdravotného stavu žalobcu vo vzťahu k splneniu, či nesplneniu podmienky podľa § 14 ods. 6 písm. a)
v spojení s § 14 ods. 10 písm. a) Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

30. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby,
keďže identifikoval splnenie podmienok na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa §
191 ods. 1 písm. d) a e) SSP, teda pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a nedostatočné
zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci. Vzhľadom na to, že správny súd mal za to,
že obdobnými vadami trpí aj prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, postupom podľa § 191 ods. 3

písm. a) SSP zrušil aj toto rozhodnutie a teda rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto
rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou Úradu práce vzhľadom na viazanosť právnym názorom
správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP, adekvátne zistiť skutkový stav najmä prostredníctvom
sociálnej posudkovej činnosti, opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o priznanie peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového

vozidla, vyhodnotiť splnenie, či nesplnenie podmienky podľa § 14 ods. 6 písm. a) v spojení s § 14 ods. 10
písm. a) Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, náležite svoje rozhodnutie odôvodniť
a postupovať pri tom v intenciách úvah a záverov správneho súdu uvedených v tomto rozsudku.

31. O náhrade trov konania správny súd vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní rozhodol v

súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP vo výroku II. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na
úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní

alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť
nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.