Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125247566
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6125247566.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Collect

Management s.r.o., IČO: 53 033 361, so sídlom Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, v zast.: JUDr.
Peter Behúň, advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, proti žalovanému: A. B., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom C., XXX XXX C., o zaplatenie 95,33 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 95,33 EUR spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 28,00 EUR od 23.01.2024 do zaplatenia,
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3,50 EUR od 21.12.2023 do zaplatenia,
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3,50 EUR od 21.11.2023 do zaplatenia,

- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3,50 EUR od 21.10.2023 do zaplatenia,
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 12,83 EUR od 22.09.2023 do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 23,50 EUR od 22.08.2023 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 20,50 EUR od 21.07.2023 do zaplatenia,
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 04.07.2025 domáhal zaplatenia

sumy 95,33 EUR spolu s úrokom z omeškania ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (O2 Slovakia, s.r.o., IČO: 47 259 116,
so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava) ako poskytovateľ elektronických komunikačných služieb
uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorej bola žalovanému
pridelená SIM karta s telefónnym číslom, ku ktorému žalovaný využíval účastnícky program O2
Paušál s doplnkovými službami, event. aj kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu

dodal žalovanému telekomunikačné zariadenie (ďalej ako ,,tovar“) a žalovaný sa zaviazal zaň zaplatiť
dohodnutú kúpnu cenu spôsobom dohodnutým v kúpnej zmluve, pričom žalovaný časť kúpnej ceny
uhradil v hotovosti pri prevzatí tovaru a zvyšnú časť kúpnej ceny sa žalovaný zaviazal uhradiť formou
pravidelných mesačných splátok. V zmysle vyššie uvedenej zmluvy, resp. zmlúv spoločnosť O2
Slovakia, s.r.o. ako právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry za poskytnuté služby. V
rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaný riadne a včas nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu
sumu za poskytnuté služby, ktoré boli vyúčtované priloženými faktúrami, v dôsledku čoho pri vzniku dlhu

spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. v rámci svojej obchodnej zvyklosti bezodkladne upovedomuje každého
dlžníka textovou správou, následne bola dlžná čiastka počas niekoľkých mesiacov predmetom ich
interného vymáhania alebo agentúrneho vymáhania, pričom žalovaný bol niekoľkokrát upozornený,
tak písomnou formou prostredníctvom e-mailu na ním uvedenú kontaktnú e-mailovú adresu ako ajtelefonicky, na existenciu a aktuálny zostatok jeho dlhu. Nakoľko ani napriek viacerým výzvam nedošlo
zo strany žalovaného k úhrade dlžnej sumy, právny predchodca žalobcu ukončil Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb odstúpením. Vzhľadom na to, že žalovaný ani napriek niekoľkým predchádzajúcim

písomným výzvam svoj záväzok, s ktorého plnením bol v omeškaní dlhšie ako 90 dní, neuhradil, právny
predchodca žalobcu spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. pristúpila prostredníctvom Zmluvy o postúpení
pohľadávok k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený písomným
oznámením postupcu v súlade s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si v tomto konaní
uplatňuje voči žalovanému časť nezaplatenej dlžnej sumy za poskytnuté služby resp. dodaný tovar vo

výške postúpenej pohľadávky spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej
výzve nezaplatil. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný sa dostal s plnením svojich peňažných
záväzkov do omeškania, žalobcovi ako právnemu nástupcovi vznikol okrem iného aj nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania v zákonnej výške počnúc prvým dňom omeškania, t. j. odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti tej ktorej faktúry, ako aj nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil kúpnu zmluvu č.:
XXXXXXXXXX zo dňa 13.07.2022, faktúry č.: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, e-potvrdenky, upomienky, oznámenie
o postúpení pohľadávky.

4. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Trnava vydal platobný
rozkaz, sp. zn.: 22Csp/73/2024-53 zo dňa 18. novembra 2024 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz
doručiť do vlastných rúk, Okresný súd Trnava na základe uznesenia sp. zn.: 22Csp/73/2024-64 zo dňa
15. mája 2025 uvedený platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

5. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal
platobný rozkaz, sp. zn.: 9Up/252/2025 zo dňa 25. marca 2025 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz
doručiť do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z.

zákon o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len: „zákon o upomínacom konaní“)
vyzval žalobcu, aby navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. Nakoľko žalobca navrhol
v konaní pokračovanie na príslušnom súde, Okresný súd Banská Bystrica v súlade s § 10 ods. 3 zákona
o upomínacom konaní postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava, pričom sa
vyššie uvedený platobný rozkaz ex lege zrušil.

6. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu
písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola
žalovanému doručená postupom podľa § 106 ods. 1 a § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný sa

v rámci stanovenej lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe
nepoprel a neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich prípadných tvrdení.

7. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku platí, že: „spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

8. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak:
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú

c) sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.“

9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

10. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá Civilného sporového
poriadku, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a súčasne ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričomskutkové tvrdenia strán sporu nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00
EUR. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pričom miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote.
Strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

11. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

12. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav: Obchodná spoločnosť: O2 Slovakia,
s.r.o., IČO: 47 259 116, so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava ako poskytovateľ elektronických
komunikačných služieb uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorej
bola žalovanému pridelená SIM karta s telefónnym číslom, ku ktorému žalovaný využíval účastnícky
program O2 Paušál s doplnkovými službami, event. aj kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej právny predchodca

žalobcu dodal žalovanému telekomunikačné zariadenie (ďalej ako ,,tovar“) a žalovaný sa zaviazal zaň
zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu spôsobom dohodnutým v kúpnej zmluve, pričom žalovaný časť kúpnej
ceny uhradil v hotovosti pri prevzatí tovaru a zvyšnú časť kúpnej ceny sa žalovaný zaviazal uhradiť
formou pravidelných mesačných splátok. V zmysle vyššie uvedenej zmluvy, resp. zmlúv spoločnosť O2
Slovakia, s.r.o. ako právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry za poskytnuté služby. V

rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaný riadne a včas nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu
sumu za poskytnuté služby, ktoré boli vyúčtované priloženými faktúrami, v dôsledku čoho pri vzniku dlhu
spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. v rámci svojej obchodnej zvyklosti bezodkladne upovedomuje každého
dlžníka textovou správou, následne bola dlžná čiastka počas niekoľkých mesiacov predmetom ich
interného vymáhania alebo agentúrneho vymáhania, pričom žalovaný bol niekoľkokrát upozornený,

tak písomnou formou prostredníctvom e-mailu na ním uvedenú kontaktnú e-mailovú adresu ako aj
telefonicky, na existenciu a aktuálny zostatok jeho dlhu. Nakoľko ani napriek viacerým výzvam nedošlo
zo strany žalovaného k úhrade dlžnej sumy, právny predchodca žalobcu ukončil Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb odstúpením. Vzhľadom na to, že žalovaný ani napriek niekoľkým predchádzajúcim
písomným výzvam svoj záväzok, s ktorého plnením bol v omeškaní dlhšie ako 90 dní, neuhradil, právny

predchodca žalobcu spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. pristúpila prostredníctvom Zmluvy o postúpení
pohľadávok k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený písomným
oznámením postupcu v súlade s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si v tomto konaní
uplatňuje voči žalovanému časť nezaplatenej dlžnej sumy za poskytnuté služby resp. dodaný tovar vo
výške postúpenej pohľadávky spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej

výzve nezaplatil. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný sa dostal s plnením svojich peňažných
záväzkov do omeškania, žalobcovi ako právnemu nástupcovi vznikol okrem iného aj nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania v zákonnej výške počnúc prvým dňom omeškania, t. j. odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti tej ktorej faktúry, ako aj nárok na náhradu trov konania. K úhrade zo strany žalovaného
však do dnešného dňa neprišlo.

14. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka platí, že: „záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.“

15. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka platí, že: „účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je
osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.“16. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. zákon o elektronických komunikáciách v znení predpisov
ku dňu platnosti a účinnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len: „zákon o elektronických
komunikáciách“) platí, že: „zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi

zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; toneplatíprepredplatenéslužby,poskytovanieslužiebprostredníctvomverejnýchtelefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky

účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.“

17. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Obchodný zákonník“) platí, že: „kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.“

18.Podľa§290Civilnéhosporovéhoporiadkuplatí,že:„spotrebiteľskýsporje spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

19. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu (pozn. súdu: právny režim), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

21. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka platí, že: „z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.“

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.“

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

25. Podľa 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti

rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

26. Súd vec posúdil právne tak, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní
verejných služieb podľa § 44 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách. Nakoľko právny vzťah
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľským právnym vzťahom, súd v zmysle

§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka prednostne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka pred
normami obchodného práva. Žalobca v pozícii predávajúceho si riadne splnil svoje zmluvné a zákonné
povinnosti v súlade so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a kúpnou zmluvou, za čo žalovanému
vystavil vyššie uvedené faktúry so stanovenou lehotou splatnosti. Nakoľko žalovaný tieto faktúry riadnea včas nezaplatil, žalobcovi vznikol zákonný a zmluvný nárok na ich uplatnenie voči žalovanému.
Žalobca si od žalovaného neuplatňuje rôzne sankčné poplatky alebo pokuty, ktoré nesúvisia s priamo
poskytovanýmislužbamižalovanémuakospotrebiteľoviaktorésiprávnypredchodcažalobcuuplatňoval

vo vystavených faktúrach žalovanému.

27. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: I. ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020
platí, že: „civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou

a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej
zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná
dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa
domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non
liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,

ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“

28. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010
platí, že: „okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť

označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto

súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“

29. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 13/2009 zo dňa z 24.02.2010 vyplýva, že:

„základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je § 120 ods. 1 prvá veta
Občianskeho súdneho poriadku (v súčasnosti článok 8 v spojení s § 185 Civilného sporového poriadku),
podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Toto ustanovenie
ustanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý

neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť

účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy,
musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie

skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou
je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o

skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom
ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov.“30. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej

preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu. Rozdelenie bremena
vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného
bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku
věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený
stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná. Subjektívne bremeno tvrdenia

vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela.
Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho
dôkazného bremena. Subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym
dôkazným bremenom. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva
z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu
priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z

toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho,
ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový
prednes má strana sporu urobiť.

31. Súd konštatuje, že v priebehu civilného sporového konania žalovaný zostal pasívny. K žalobe

žalobcu sa písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe nepoprel a neuviedol súdu
žiadne skutočnosti a nenavrhol súdu žiadne dôkazy, ktoré čo by len čiastočne oslabovali alebo vylučovali
uplatnený nárok žalobcu v tomto súdnom spore. Na základe tejto skutočnosti v spojení s vyššie
citovanou judikatúrou najvyšších súdnych autorít ohľadom dôkazného bremena a bremena tvrdenia
súd konštatuje, že žalobca si v tomto civilnom sporovom konaní náležite splnil bremeno tvrdenia a na

to nadväzujúce dôkazné bremeno ohľadom uplatnenia svojho nároku. Žalovaný v civilnom sporovom
konaní si nesplnil bremeno tvrdenia takých skutočností, ktoré by čo i len čiastočne oslabovali alebo
vylučovali uplatnený nárok žalobcu v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu súd všetky skutočnosti
uvedené v žalobe žalobcu považoval za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

32. Nakoľko sa žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si v súlade s § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku
omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom ich výška 5,00 % ročne bola žalobcom správne určená
v súlade s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania dlžníka s platením
svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %,

ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (0,00 % + 5,00%
= 5,00 % úrok z omeškania).

33. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom
do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 Civilného sporového

poriadku.

34. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel
k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

35. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

36. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania

podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

37. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

38. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“39.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich

náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %,
z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %).
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených

trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.