Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 4Ntd/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325203008
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Plášek
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325203008.1

Uznesenie

4Ntd/14/2025

Okresný súd Levice, samosudcom JUDr. Ivanom Plášekom, v trestnej veci A. B., o preskúmaní trvania
dôvodov detencie, na verejnom zasadnutí konanom v Leviciach dňa 27.11.2025 takto

r o z h o d o l :

4Ntd/14/2025

Podľa § 463 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 82 odsek 3 Trestného zákona odsúdený
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., C. XXXX/XX, t. č. v Detenčnom ústave Hronovce, bude

pokračovať vo výkone detencie, ktorá mu bola uložená uznesením Okresného súdu Pezinok sp. zn.
39Nt/60/2024 zo dňa 12.11.2024, právoplatným dňa 24.03.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 1Tos/16/2025 z 24.03.2025, nakoľko dôvody detencie podľa § 81 odsek 3 Trestného
zákona trvajú.

o d ô v o d n e n i e :

4Ntd/14/2025

Okresnému súdu Levice bola dňa 24.09.2025 predložená komplexná správa o pacientovi A. B.,
ktorý vykonáva detenciu v Detenčnom ústave Hronovce. Odborná komisia v rámci zhodnotenia
stavu umiestneného za obdobie od prijatia do detencie dňa 14.10.2024 skonštatovala, že nedošlo
k významnému ovplyvneniu zdravotného stavu, zaradenie do určeného liečebného režimu je dôvodné

a dôvody detencie trvajú naďalej.

Dňa 27.11.2025 súd vykonal verejné zasadnutie, na ktorom v rozsahu potrebnom na rozhodnutie
o podanom návrhu vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov zabezpečených do spisu,
ako aj výsluchom zástupcu detenčného ústavu D. E. F., umiestneného A. B. a jeho opatrovníčky G. H..

Zástupca detenčného ústavu na verejnom zasadnutí v plnom rozsahu zotrval na komplexnej správe
o osobe v detencii vypracovanej ústavom dňa 24.09.2025. Ako ďalej uviedol, odborná komisia v rámci
zhodnotenia stavu umiestneného za obdobie od prijatia do detencie dňa 14.10.2024 konštatuje, ženedošlo k významnému ovplyvneniu jeho zdravotného stavu, diagnóza pacienta je trvalá, stav pacienta
nemôžeme brať ako stabilizovaný, zaradenie do liečebného režimu je dôvodné a dôvody detencie trvajú
naďalej.

A. B. na verejnom zasadnutí uviedol, že by chcel ísť domov o tri mesiace, cíti sa lepšie.

Opatrovníčka pacienta G. H., ktorá je matkou A. B., na verejnom zasadnutí uviedla, že A. B. je tam
pod dohľadom lekárov a aj keď vraví, že chce ísť domov, oni najlepšie vedia ako mu účinkuje liečba,

ako je nastavený. Je prirodzené, že každý chce ísť domov, no keď doktor povedal, že nie je jeho stav
vyhovujúci, aby opustil ústav, nenamieta voči správe ani záverom DÚ Hronovce, že trvajú na ponechaní
si jej syna v detencii.
Obhajkyňa odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedla, že má za to, že dôvody detencie netrvajú, práve
naopak, už pominuli. Podľa správy DÚ Hronovce bola pacientovi zmenená medikamentózna liečba, sám
A. B. tvrdí, že sa má lepšie.

Prokurátorka na verejnom zasadnutí uviedla, že s poukazom na závery hodnotiacej komisie DÚ G.
na A. B. vyplýva, že nedošlo k výraznému zlepšeniu jeho zdravotného stavu a zaradenie do určitého
liečebného režimu je dôvodné a dôvody detencie trvajú naďalej. Pridržiava sa týchto záverov a má za
to, že u A. B. je umiestnenie v liečebnom ústave dôvodné a dôvody detencie naďalej trvajú.

Z komplexnej správy o osobe v detencii vypracovanej na A. B. Detenčným ústavom Hronovce
dňa 23.09.2025 vyplýva záver, podľa ktorého jeho stav v rámci základných diagnóz v chránených
podmienkach Detenčného ústavu zatiaľ nemožno považovať za stabilizovaný. Ide u neho o trvalú
duševnú poruchu, kde liečbou a inými režimovými a terapeutickými postupmi nedošlo k významnému
ovplyvneniu jeho zdravotného stavu. Vzhľadom na dlhodobo nemenný stav prognosticky nie možné

očakávať zmenu. Existuje predpoklad, že v nechránenom prostredí by došlo k zvýrazneniu disociálneho
i kriminálneho správania, vzhľadom na anosognóziu a neschopnosť sebareflexie. V nechránených
podmienkach je taktiež vysoký predpoklad na nonkomplianciu a nonadherendu v liečbe čo enormne
zvyšuje riziko dekompenzácie psychického stavu s heteroagresívnym správaním v nechránenom
prostredí.

A. B. bol umiestnený do detencie dňa 14.10.2024. Na absolvovanie adaptačnej fázy bol zaradený do
detenčnej jednotky do režimu A. Adaptácia na uvedenej jednotke prebiehala bez väčších problémov. Po
absolvovaní adaptačnej fázy bol preradený do režimu B. Prechod do skupiny spočiatku bezproblémový,
neskôr sa objavili poruchy režimových opatrení, dysforické prejavy, stupňovanie hostility a bola
zaznamenaná aj brachiálna agresivita voči spolupacientovi. Dňa 27.08.2025 bol pacient zaradený do

resocializačno-detenčnej jednotky v režime C, avšak pre opakované porušovanie režimu oddelenia bol
po krátkom čase preložený späť do režimu B. Následne bol pacient pre sexuálne narážky na ženský
personál preradený do režimu A. stav pacienta je napriek liečebným, režimovým a rehabilitačným
aktivitám v zásade nemenný a nedošlo k jeho výraznejšiemu ovplyvneniu. Pacient má diagnózy- mierna
duševná zaostalosť s významnou poruchou správania a s potrebou pozorovania alebo liečby, disociálna

porucha osobnosti a poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím drog a iných psychoaktívnych
látok, škodlivé užívanie.
Z hodnotenia psychológom vyplýva, že stav pacienta osciluje medzi eutýmnou náladou, kedy je schopný
prispôsobiť sa režimu a navonok prejavujúcimi hrubými poruchami správania ako sexuálne obťažovanie
ošetrujúceho personálu, slovné a brachiálne napadnutie spolupacientov. Ide o osobnosť disociálnu,

s behaviorálnymi a afektívnymi poruchami. U pacienta bola indikovaná vysoká miera rizika násilného
správania, nemá náhľad na svoje ochorenie, absentuje náhľad na užívanie psychoaktívnych látok,
čím nie je možné motivovať pacienta k abstinencii. Pacient nerozumie dôvodom liečby a umiestnenia
v Detenčnom ústave. Vzhľadom na malú podporu rodiny a blízkych, nedodržiavanie liečby v minulosti, je
u pacienta predpoklad opätovného vystavenia sa destabilizátorom v podobe užívania návykových látok.

Podľa vyjadrení ďalších členov ošetrujúceho personálu u pacienta je potrebné usmerňovanie v rámci
režimu jednotky alebo požiadaviek pacienta. Reč pacienta je pomalšieho tempa a hlasitosti, orientácia
v čase občas nepresná. Pacient je málo aktívny, negativistický, nekritický, prítomné sú poruchy
v správaní. Pomerne často sa u neho objavujú vyhýbavé tendencie voči rehabilitačným aktivitám,
ktoré účelovo zakrýva za simuláciu zdravotných ťažkostí. V priebehu sledovaného obdobia došlo aj

k závažnejšiemu porušeniu liečebného režimu, a to k brachiálnemu ataku na spolupacienta. Osobnosť
pacienta je infantilná, nerozhodná, prejav má nevýrazný až emočne plochý, tempo pomalšie, pozornosť
akoncentráciakolísavá.Spoluprácaspacientomjehodnotenáakomálouspokojivá.Čosatýkakontaktusvonkajšímsvetom,pacientjevkontaktesosvojoumatkou,ktorájezároveňjehoopatrovníčkou.Pokyny
personálu rešpektuje, vyžaduje si však neustále vedenie a dohľad.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Pezinok sp.zn. 39Nt/60/2024 vyplýva, že pacient bol do

Detenčného ústavu Hronovce preložený z Psychiatrickej nemocnice P.Pinela v Pezinku na základe
predbežného príkazu Okresného súdu Pezinok na umiestnenie do detencie podľa 462 odsek 4
Trestného poriadku zo dňa 09.10.2024. Následne bol pacient A. B. umiestnený do detenčného ústavu
uznesením Okresného súdu Pezinok sp.zn. 39Nt/60/2024 zo dňa 12.11.2024. Voči tomuto uzneseniu
podala sťažnosť opatrovníčka umiestneného. O podanej sťažnosti rozhodol Krajský súd v Bratislave

uznesením sp.zn. 1Tos/16/2025 zo dňa 24.3.2025 tak, že podanú sťažnosť zamietol.

Podľa § 463 odsek 1 Trestného poriadku, súd, v ktorého obvode sa detencia vykonáva, najmenej
jedenkrát ročne, ale vždy na návrh riaditeľa detenčného ústavu alebo na žiadosť odsúdeného na
verejnom zasadnutí, preskúma, či dôvody detencie trvajú. Odsúdený môže žiadosť o preskúmanie
dôvodnosti detencie podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o umiestnení v

detenčnom ústave alebo do šiestich mesiacov od rozhodnutia o pokračovaní v detencii. Ak dôvody
detencie pominuli, súd odsúdeného z výkonu detencie uznesením prepustí, inak uznesením rozhodne,
že vo výkone detencie sa bude pokračovať.

Podľa § 82 odsek 2 Trestného zákona, pobyt páchateľa v detenčnom ústave trvá dovtedy, kým ochranu

spoločnosti pred páchateľom nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami.

Podľa § 82 odsek 3 Trestného zákona najmenej jedenkrát ročne a vždy na návrh detenčného ústavu
súd preskúma dôvodnosť držania páchateľa v detenčnom ústave a na základe odborného lekárskeho
posudku rozhodne o ďalšom trvaní detencie alebo o prepustení páchateľa z detenčného ústavu, ak

dôvody detencie pominuli, a rozhodne o ďalšom výkone trestu.

Detencia je druh ochranného opatrenia, ktorého trvanie nie je časovo limitované, ale jej trvanie je
závislé len od aktuálneho stavu osoby, ktorej bolo nariadenie umiestnenia v detenčnom ústave, kedy
ochranu spoločnosti pred ňou nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami. Vzhľadom na uvedenú

skutočnosť, ktorá predstavuje vážny zásah do osobnej slobody osoby, je žiaduce pravidelné skúmanie
dôvodov trvania detencie. Oprávnenie žiadať o preskúmanie trvania dôvodov detencie súdom
priznáva zákon aj odsúdenému, ktorý môže odsúdený využiť najskôr po uplynutí šiestich mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení do detenčného ústavu a rovnako sa lehota zachováva
v prípade rozhodnutia o pokračovaní v detencii. K vyššie uvedenému rozhodovaniu si súd v zmysle

vyžiada odborný lekársky posudok.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dôvodnosť držania A. B. v detenčnom ústave je
naďalej daná, keďže dôvody, pre ktoré bol menovaný umiestnený do detenčného ústavu nepominuli,
a preto bolo potrebné rozhodnúť o ďalšom pokračovaní vo výkone detencie. Ako to vyplýva z odborných

lekárskych posudkov vypracovaných na menovaného, jedná sa o osobu, u ktorej bola diagnostikovaná
mierna duševná zaostalosť s významnou poruchou správania a s potrebou pozorovania alebo liečby
spolu s disociálnou poruchou osobnosti a poruchami psychiky a správania zapríčinené užitím drog
ainýchpsychoaktívnychlátok.Ideoceloživotnú,medikamentóznenevyliečiteľnúporuchu. Zkomplexnej
správy detenčného ústavu vyplýva, že zdravotný stav umiestneného je v podstate trvalý, liečbou málo

ovplyvniteľný. Vzhľadom na charakter jeho predchádzajúceho agresívneho správania voči ostatným
– napadol spolupacienta v detenčnom ústave, napadol spolupacienta aj personál v psychiatrickej
nemocnic, je jeho pobyt na slobode pre spoločnosť vysoko nebezpečný. Pre možnosť opakovania
agresívneho správania musí byť nad pacientom zvýšený dozor. Po zhodnotení všetkých uvedených
skutočností, najmä s poukazom na komplexnú správu o osobe umiestneného dospel súd k záveru, že

v predmetnom prípade u menovaného naďalej pretrváva riziko recidívy trestnej činnosti ( resp. činnosti
inak trestnej), ktoré nie je v súčasnej dobe možné medicínsky znížiť a dosiahnuť dostatočný efekt liečby
apreneprítomnosťperspektívyjehoprechodudochránenéhoprostredia(napríkladvzariadenísociálnej
starostlivosti) a pretrvávajúce poruchy správania aj počas kontinuálnej terapie je nutné jeho umiestnenie
v detenčnom ústave. Keďže v konaní nebolo preukázané, že dôvody, pre ktoré bol umiestnený do

detenčného ústavu by boli pominuli, naopak, bolo preukázané, že naďalej trvajú nezmenené, v záujme
ochrany spoločnosti rozhodol súd o ďalšom pokračovaní vo výkone detencie.Súd bude v zákonných intervaloch – prípadne na návrh naďalej skúmať, či dôvody detencie trvajú.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že liečbu menovaného, ako aj ochranu spoločnosti pred
prípadným protiprávnym konaním z jeho strany, možno toho času zabezpečiť jedine ďalším trvaním jeho

detencie, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

4Ntd/14/2025

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia na
Okresný súd Levice sp. zn. 4Ntd/14/2025.
Sťažnosť nemá odkladný účinok.
O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre.