Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 9S/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101369
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101369.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., bytom D. XX, XXX XX B., právne
zastúpeného: JUDr. Soňa Soboňová, advokátka, so sídlom Podzámska 32, 940 02 Nové Zámky, IČO:
50 364 511, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený
most 6, 814 06 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. konania S-
PUSR-008096/2025, č. záznamu Z-PUSR-047107/2025 zo dňa 25.06.2025, konajúc o návrhu žalobcu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
15.09.2025 zamieta .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mgr. Igor Žundálek (ďalej len „žalobca“) sa žalobou zo dňa 15.09.2025 doručenou Správnemu
súdu v Bratislave toho istého dňa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Pamiatkového

úradu Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. konania S-PUSR-008096/2025, č. záznamu Z-
PUSR-047107/2025 zo dňa 25.06.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zmenil
rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Nitra č. S-PUSR-007131/2024, Z-/PUSR-095281/2024, zo
dňa17.02.2025,keďuznalžalobcuzavinnéhozospáchaniapriestupkunaúsekuochranypamiatkového
fondu podľa § 42 ods. 1 písm. i) zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len
„pamiatkový zákon“) v spojení s § 42 ods. 1 písm. m) toho istého zákona a uložil mu pokutu vo výške

1.000 eur s povinnosťou uhradiť trovy konania vo výške 16 eur.

2. Žalobca v podanej žalobe zároveň navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny
poriadok“) priznal správnej žalobe odkladný účinok.

3. Žalobca uviedol, že je živiteľom dvoch nezaopatrených detí, na ktoré je povinný platiť mesačné
výživné, spláca hypotéku, uviedol náklady na prevádzku rodinného domu, hygienické potreby a lieky,
poistky a na stravu pre seba, psa a mačky. Uviedol svoj čistý mesačný príjem. Tvrdil, že zaplatením
uloženej pokuty by bola ohrozená jeho schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Poukázal na §
35a ods. 5 pamiatkového zákona, podľa ktorého ministerstvo kultúry je povinné odňať osvedčenie
o osobitnej odbornej spôsobilosti na výkon archeologického výskumu fyzickej osobe, ak vykonáva

pamiatkový výskum v rozpore s týmto zákonom alebo ak jej zavinením dôjde k vážnemu poškodeniu
pamiatkových hodnôt. Rozhodnutie o pokute by mohlo byť priamym podkladom na začatie konania
o odňatí tohto osvedčenia. To by malo pre žalobcu existenčné dôsledky, keďže by stratil možnosť
vykonávať svoje povolanie v oblasti archeologického výskumu, ktorý je hlavným zdrojom jeho príjmov.
Priznanie odkladného účinku je nevyhnutné nielen z hľadiska ochrany súkromného záujmu žalobcu, ale
aj z hľadiska verejného záujmu. Ponechanie vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia žalovaného by

malo deštruktívne účinky na schopnosť žalobcu zabezpečovať základné životné potreby svojej rodiny
a udržania chodu domácnosti. Žalobca predložil rozhodnutie Okresného súdu Komárno o schválenírodičovskej dohody, doklad o výške hypotéky, výplatné pásky za máj, jún, júl 2025 a vyjadrenie žalobcu
k výdavkom adresované Okresnému súdu Komárno.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.01.2026 zaujal stanovisko aj k návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku. Uviedol, že tento návrh nespĺňa požiadavky kladené § 185 SSP. Priznanie
odkladného účinku je vyhradené len mimoriadnym prípadom. Žalovaný mal za to, že žalobca nijak
neosvedčil existenciu dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

5. Následne žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku predložil súdu aj doplnenie zo dňa
20.01.2026, kde však neuviedol žiadnu ďalšiu podstatnú právnu argumentáciu či dôkazné prostriedky,
a preto správny súd, z dôvodu procesnej ekonómie, nepredkladal uvedené doplnenie žalovanému na
vyjadrenie.

6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila

závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

10. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza,

že znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené
s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že správny súdny prieskum sa týka
len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie
odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho
súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo

svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne
konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo.

11. Správny súdny poriadok v § 185 vymenúva procesné podmienky, za ktorých splnenia môže správny
súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Týmito procesnými podmienkami sú:

- návrh žalobcu, keďže možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je plne ovládaná
dispozičnou zásadou,
- vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu,
- naplnenie dôvodov na priznanie odkladného účinku.

12. Dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku),
že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok
spočívajúci v:
- závažnej ujme,
- značnej hospodárskej škode či finančnej škode,

- závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne
- inom vážnom nenapraviteľnom následku.

13. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh
na priznanie odkladného účinku žalobe, posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká

a okolnosti veci. Návrh žalobcu preukázal jeho mesačný plat za tri mesiace roku 2025 vo výške
približne 1300 eur a zároveň náklady vo výške 360 eur na výživné, výška splátky hypotéky vo výške
cca 306 eur a zvyšné náklady (cca 800 eur), ktoré vyplynuli z vyjadrenia žalobcu Okresnému súdu
v Komárne. Podľa názoru správneho súdu položky vyjadrené vo zvyšných nákladoch nie sú podloženéžiadnym predloženým dôkazom. Navyše predložené dôkazy (k ostatným nákladom) nepreukazujú
celkovú finančnú situáciu žalobcu, v ktorej sa môže nachádzať (napr. úspory a pod.). Posudzovanie
návrhu v časti možného odňatia osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti na výkon archeologického

výskumu fyzickej osobe považuje správny súd v tejto chvíli za predčasný, keďže posudzuje priznanie
odkladného účinku vo vzťahu k rozhodnutiu o pokute a nie rozhodnutie o odňatí osobitnej odbornej
spôsobilosti.

14. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné

tvrdené skutočnosti preukázať (§ 5 ods. 9 SSP), a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Preukázanie závažnej ujmy (či iného následku) pritom treba podľa názoru správneho súdu považovať
za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Na uvedenú myšlienku reflektuje aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7Sžks/17/2018: „Najvyšší súd ďalej uvádza, že
hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie
nepatrná alebo musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych

právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej
na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej
sťažnosti žalovaným správnym orgánom hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného
stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v
dôsledku trvania účinkov rozsudku Krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

15. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods.
1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti
je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych

znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“
a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne.
Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie
byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom,
či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom

odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého
výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy nastala konkrétnym, zásadným a nezvratným
spôsobom závažná ujma na životnom prostredí.

16. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
vyjadrením žalovaného a súvisiacim spisovým materiálom, nezistil zákonný dôvod na jeho priznanie.

17. Nie je pritom úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali
priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, závažnú ujmu

na životnom prostredí, či iný vážny nenapraviteľný následok správnemu súdu dostatočne osvedčil, a
to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do práv, nielen všeobecnými tvrdeniami a hypotézami
a zároveň, aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy.

18. Správny súd okrem toho poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej

žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd
odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017
zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť
za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre
maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré

sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými
alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje
finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca
túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil,
keď len všeobecne skonštatoval, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Preukázanie neexistencie rozporu s verejným záujmom v konaniach, ktoré svojím charakterom sú
sankčné, pritom správny súd považuje za osobitne dôležité.19. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na § 188 SSP zamietol.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].