Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 3S/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100379
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100379.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX,
XXX XX E. F., právne zastúpeného: JUDr. Simona Stoláriková, advokátka, so sídlom Zimná 62, 052 01
Spišská Nová Ves, IČO: 55 290 469, proti žalovanému: Stredná odborná škola pedagogická, so sídlom
Bottova 15A, 054 01 Levoča, IČO: 00 162 833, v konaní o preskúmanie zákonnosti volieb zástupcov
rodičov žiakov do rady školy pri žalovanom, konaných v dňoch od 30.04.2025 do 01.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu o dm i e t a .

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa 02.07.2025 Správnemu súdu v Košiciach sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti volieb zástupcov rodičov žiakov do rady školy pri Strednej odbornej škole pedagogickej

(žalovanom), konaných v dňoch od 30.04.2025 do 01.05.2025. Žalobca bol riaditeľom žalovaného,
pričom ku dňu 01.01.2025 skončilo jeho funkčné obdobie. Prvé voľby na pozíciu riaditeľa školy sa
uskutočnili dňa 27.11.2024 s tým, že žalobca bol úspešným kandidátom, avšak zriaďovateľ školy -
Prešovský samosprávny kraj ho nevymenoval do funkcie z dôvodu podanej sťažnosti. Ďalšie voľby sa
uskutočnili dňa 27.02.2025 s tým, že v deň volieb sa žalobca písomne vzdal kandidatúry. Predmetné
voľby sa skončili rovnakým počtom hlasov pre ďalších dvoch uchádzačov. V ďalších voľbách, konaných

dňa 30.06.2025 bol žalobca neúspešný a do funkcie riaditeľky školy bola zvolená A. A. G..
2. Voľbám na pozíciu riaditeľa školy predchádzala voľba do rady školy, pričom podľa žalobcu dátum
tretíchvoliebbolúmyselnevyhlásenýtak,abytomupredchádzalavoľbanovýchčlenovdoradyškoly,kde
by si žalovaný poistil výsledok volieb. Funkčné obdobie rady školy v pôvodnom zložení sa skončilo dňa
14.06.2025. Uzávierka prihlášok na výberové konanie na post riaditeľa školy bola 21.05.2025. Napriek
funkčnosti rady školy v pôvodnom zložení (funkčné obdobie malo trvať ešte 25 dní) bola na otváranie

obálok prizvaná rada školy v novom zložení.
3.Dňa16.04.2025bolanastránkePrešovskéhosamosprávnehokrajazverejnenávýzvanavoľbyčlenov
do rady školy. Žalobca poukázal na to, že volebný poriadok pre voľby do rady školy bol zmenený len
krátko pred začatím konania volieb členov do rady školy. Zmenil sa aj spôsob voľby členov komisie tak,
že títo už nie sú volení, ale sú menovaní práve riaditeľom školy, čím malo dôjsť k zneužitiu postavenia
riaditeľa, v danom prípade osobou zastupujúcou riaditeľa A. A. G., ktorá menovala za členov komisie

osoby, ktoré sú zároveň jej podporovatelia a neumožnila tak iným osobám uchádzať sa o pozíciu člena
volebnej komisie. Uvedený postup vyvoláva pochybnosť o transparentnosti volieb členov do rady školy.
Následne počas volieb došlo k zmene členov volebnej komisie z dôvodu zmeny pracovného pomeru
jedného z pôvodných členov volebnej komisie. O uvedenej zmene nebol nikto vopred informovaný.
Samotné voľby sa uskutočnili online cez Edupage podľa nového volebného poriadku. Uvedený spôsob
však nie je upravený v štatúte rady školy, ktorý predpokladá tajnú voľbu, čo voľba online negarantuje a

nie je ani legislatívne upravená. Uvedeným spôsobom navyše žalovaný neoveril a ani nemohol overiť
totožnosť oprávneného voliča. Taktiež nebola naplnená podmienka dostupnosti hlasovania pre všetkýchoprávnených voličov ako ani transparentnosť a preukázanie celého volebného procesu. Výsledky volieb
boli zverejnené po sedemnástich hodinách online hlasovania a to len prví traja rodičia (kandidáti), ďalšie
poradie nie je známe. Následne žalobca uviedol, že jeden z rodičov odstúpil z kandidatúry päť minút

pred začiatkom hlasovania kvôli tlaku triedneho učiteľa na žiaka. Uvedené pochybenia spôsobujú podľa
žalobcu neplatnosť voľby člena do rady školy, čo automaticky mohlo ovplyvniť aj výsledky voľby na
pozíciu riaditeľa.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), v
správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej

osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom.
5. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
7. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako

rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
9. Podľa § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a) orgány štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,

c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,

právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy.
10.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).
12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

13. Podľa § 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o štátnej správe v školstve“), tento zákon upravuje
pôsobnosť,organizáciuaúlohyorgánovštátnejsprávyvškolstve,obcí,samosprávnychkrajovaorgánov
školskej samosprávy a určuje ich pôsobnosť v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a školskej
samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky (ďalej len „sieť“),

zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl a školských zariadení.
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve, štátnu správu v školstve na úseku škôl1) a
školských zariadení2) podľa tohto zákona vykonávajú:
a) riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia (ďalej len „riaditeľ“),
b) obec,

c) samosprávny kraj,
d) regionálny úrad školskej správy (ďalej len „regionálny úrad“),
e) Štátna školská inšpekcia,
f) Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),g) iné ústredné orgány štátnej správy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
15. Podľa § 2 ods. 2 zákona o štátnej správe v školstve, školskú samosprávu podľa tohto zákona
vykonávajú:

a) rada školy alebo rada školského zariadenia (ďalej len „rada školy“),
b) obecná školská rada,
c) územná školská rada,
d) školský parlament.
16. Podľa § 5 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve, riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu správu

v prvom stupni. Rozhoduje o
a) prijatí žiaka na štúdium na strednú školu,17)
b) prijatí žiaka prestupom,
c) oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy,
d) oslobodení žiaka od štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo ich častí,
e) umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu,

f) povolení absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí,
g) prerušení štúdia,
h) povolení zmeny študijného alebo učebného odboru,
i) preradení žiaka na základnú školu počas plnenia povinnej školskej dochádzky,
j) povolení opakovať ročník,

k) uložení opatrení vo výchove,
l) povolení vykonať komisionálnu skúšku,
m) priznaní štipendia,
n) individuálnom vzdelávaní žiaka,
o) vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom

zastupiteľského úradu iného štátu.
17. Podľa § 24 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve, rada školy, obecná školská rada a územná
školská rada sú iniciatívne a poradné samosprávne orgány, ktoré vyjadrujú a presadzujú verejné záujmy
a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy
a vzdelávania. Plnia funkciu verejnej kontroly, posudzujú a vyjadrujú sa k činnosti škôl, školských

zariadení, orgánov miestnej štátnej správy, orgánov obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej
problematiky.
18. Podľa § 24 ods. 5 zákona o štátnej správe v školstve, rada školy
a) uskutočňuje výberové konanie na vymenovanie riaditeľa podľa § 4,
b) navrhuje na základe výberového konania kandidáta na vymenovanie do funkcie riaditeľa,

c) predkladá návrh na odvolanie riaditeľa alebo sa vyjadruje k návrhu na odvolanie riaditeľa; návrh na
odvolanie riaditeľa predkladá vždy s odôvodnením,
d) vyjadruje sa ku koncepčným zámerom rozvoja školy alebo školského zariadenia, k návrhu na zrušenie
školy a školského zariadenia a ku skutočnostiam uvedeným v § 3 ods. 8 písm. b) až d) a § 5 ods. 7.
19. Podľa § 25 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve, rada školy sa skladá z 5 až 11 členov. Za

ustanovenie rady školy zodpovedá zriaďovateľ.
20. Podľa § 25 ods. 6 písm. a) zákona o štátnej správe v školstve, členmi rady školy pri strednej
škole a strednej škole pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú dvaja zvolení
zástupcovia pedagogických zamestnancov školy, jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov
školy, traja zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia,

štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa, z ktorých je v stredných odborných školách jeden zástupca
inštitúcie podieľajúcej sa na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce,38) ak ho táto
inštitúcia nominuje a jeden zvolený zástupca žiakov príslušnej školy.
21. Podľa § 25 ods. 15 zákona o štátnej správe v školstve, podrobnosti o zložení orgánov školskej
samosprávy, o spôsobe ich ustanovenia, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
22. Podľa § 27 ods. 2 písm. d) zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „školský zákon“), sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl: ... d) stredná
odborná škola,
23. Podľa § 27 ods. 6 školského zákona, školy podľa odseku 2 písm. b) až i) sú právnickými osobami, v

právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene, ak tento zákon neustanovuje inak. Školy podľa odseku
2 písm. a), j), škola s medzinárodným programom a základná škola, ktorá nemá všetky ročníky, sú
právnickými osobami, ak tak určí ich zriaďovateľ.24. V prejednávanej veci bolo potrebné najskôr sa vysporiadať s otázkou, či výsledky volieb sú
spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu.
25. Vo všeobecnosti platí, že v zmysle § 6 ods. 1 SSP správne súdy preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy. Tieto tri formy činnosti verejnej
správy vymedzuje § 3 SSP takto: Podľa písmena b) je rozhodnutím správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za
rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa ich priamo dotýka.

Opatrením je podľa písmena c) správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní,
ktorý nie je rozhodnutím a ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Iným zásahom orgánu verejnej správy je podľa
písmena e) faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
26. Opatrenie orgánu verejnej správy možno považovať za verejno-mocenský právno-aplikačný prejav

vôle orgánu verejnej správy, ktorý sa svojim obsahom (vyjadreným slovami alebo znakmi) dotýka
práv, povinností a právom chránených záujmov jeho adresáta. Takýto správny akt mení právne
postavenie adresáta tým, že určitým spôsobom určuje, zrušuje, odníma alebo úplne alebo čiastočne
mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu určitého práva alebo určitej povinnosti, uznáva alebo
odníma určitý právom chránený záujem, resp. dovoľuje či nedovoľuje na jeho základe uplatňovať

určitý vplyv na práva a povinnosti iných osôb (por. uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn.
19SVs/1/2022 body 21, 22).
27.Administratívnymkonanímsarozumiepostuporgánuverejnejsprávyvrámcivýkonujehopôsobnosti
v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych
aktov. Pôjde len o taký postup, ktorý má vrchnostenský charakter, pri ktorom je orgán verejnej

správy vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám v nadradenej pozícii. Práve z takejto pozície
(odlišnej od postavenia účastníkov konania, dotknutých osôb, adresátov opatrení) orgán rozhoduje o
právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo ich rozsah
normatívne určuje. Musí pritom ísť o pôsobnosť zákonom výslovne určenú ako verejnosprávnu. Za
individuálne správne akty možno pritom považovať také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré

majú určeného konkrétneho adresáta alebo sa týkajú individualizovanej veci s vymedzeným okruhom
adresátov. Z hľadiska procesu prijatia môžu byť individuálne správne akty výsledkom správneho,
daňového konania alebo osobitných konaní a môžu mať formu rozhodnutí alebo opatrení orgánov
verejnej správy. Administratívne konanie je zároveň chápané ako procesne formalizovaný postup pri
vydávaní uvedených správnych aktov. Pod procesnou formalizáciu je pritom potrebné rozumieť to, že pri

administratívnom konaní možno rozoznávať jeho začiatok, priebeh a ukončenie, prípadne i účastníkov
(H., A.. § 3 [Administratívne pojmy]. In: I., J., H., A., D., A., H., K. a kol. Správny súdny poriadok. 1.
vydanie. Bratislava: C. H. I., 2018, s. 34.).
28. V súvislosti s vyššie citovanými ustanoveniami a teoretickými východiskami možno konštatovať, že
žalobcom vymedzená vec nepatrí do právomoci súdu v rámci výkonu správneho súdnictva, keďže v

správnom súdnictve sú predmetom preskúmania rozhodnutia, opatrenia a postupy (nečinnosť, faktické
zásahy bez vydania rozhodnutia), vydané a uskutočnené v oblasti verejnej správy.
29. Stredná odborná škola pedagogická (žalovaný) nie je orgánom verejnej správy, ktorého postup alebo
rozhodnutie by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu.
30. Podľa § 27 ods. 6 školského zákona sú stredné odborné školy právnickými osobami a v právnych

vzťahoch vystupujú vo svojom mene. Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve
(účinného v čase vykonania namietanej voľby) ustanovuje, ktoré orgány vykonávajú štátnu správu v
školstve na úseku škôl a školských zariadení, pričom školy ani samotná volebná komisia do takto
vymedzenej siete orgánov správy nepatria. Stredné odborné školy sú jedným z typov stredných
škôl zaradených do sústavy škôl a zabezpečujú výchovu a vzdelávanie podľa školského zákona

prostredníctvom vzdelávacích programov.
31. Žalobca v rámci svojej argumentácie namietal tiež postup riaditeľa školy (resp. osoby zastupujúcej
riaditeľa). V zmysle § 5 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve riaditeľ strednej školy vykonáva
štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje pritom ako prvostupňový správny orgán, a to len o taxatívne
stanovenýchotázkachuvedenýchvtomtoustanovení.Natietorozhodnutiasavzťahujezákonč.71/1967

Zb.osprávnomkonaní(správnyporiadok)vzmysle§38ods.5zákonaoštátnejsprávevškolstve.Pokiaľ
ale ide o organizáciu volieb do školskej rady, uvedená činnosť nepatrí medzi taxatívne vymenované
oblasti, v ktorých riaditeľ rozhoduje ako prvostupňový správny orgán.32. V prípade prejednávanej veci (priebehu volieb do školskej rady) nešlo o výkon verejnej správy, resp.
prenesený výkon štátnej správy. Konanie žalovaného, resp. riaditeľa školy a samotnej volebnej komisie
nemožno charakterizovať ako konanie verejnosprávne, ktorým by sa rozhodovalo o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo sa ich rozsah normatívne
určoval. Jednalo sa o organizačné zabezpečenie priebehu volieb. Napokon po ustanovení volebnej
komisie táto riadi priebeh volieb. Výsledok volieb vyhlásený volebnou komisiou nemožno považovať za
individuálny správny akt, rozhodnutie alebo opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) SSP. Volebná komisia
vdanomprípadeibaosvedčovalafaktickýstav,ktorýnastalsamotnýmaktomvoľby.Vovzťahukvýsledku

volieb volebná komisia, riaditeľ školy ani samotná stredná odborná škola neprijala v administratívnom
konaní žiadne rozhodnutie alebo opatrenie. Vyhlásenie výsledkov volieb sa týkalo samotnej školy a bolo
určené neobmedzenému okruhu adresátov. Preto nemožno hovoriť o individuálnom správnom akte.
33. Ako neprípustnú žalobu možno vymedziť takú, ktorá smeruje proti
– rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčenému
z prieskumu správnym súdom podľa § 7 (bližšie pozri komentár k § 7),

– rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, či inému právnemu aktu alebo úkonu, ktoré
nebolo vydané v rámci výkonu pôsobností tohto orgánu v oblasti verejnej správy (pôjde napr. o
akty občianskoprávnej povahy týkajúce sa majetku alebo pracovnoprávnych vzťahov, kolektívneho
vyjednávania atď.),
– právnemu aktu osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej správy (napr. rozhodnutiu či inému

právnemu aktu orgánov činných v trestnom konaní alebo právnym úkonom osôb súkromného práva).
(H., A.. § 98 [Odmietnutie žaloby]. In: I., J., H., A., D., A., H., K. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie.
Bratislava: C. H. I., 2018, s. 536.)
34. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný v procese volieb do rady školy nemal postavenie orgánu
verejnej správy a proces voľby členov rady školy nepredstavoval výkon verejnej správy, preto správny

súd rozhodol o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
35. Záverom sa správnemu súdu žiada poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 8Sžo/59/2014 zo dňa 22.10.2015, v ktorom sa Najvyšší súd vysporiadal s obdobnou situáciou,
pričom z predmetného rozhodnutia najmä vyplynulo, že v tam posudzovanom prípade (mestské
zastupiteľstvo uznesením schválilo zrušenie volieb do rady školy) bolo potrebné pri prenesenom výkone

štátnej školskej správy z orgánov miestnej štátnej správy na orgány územnej samosprávy analogicky
aplikovať ustanovenie § 25 ods. 1 zák. o štátnej správe v školstve, v zmysle ktorého za ustanovenie
rady školy zodpovedá zriaďovateľ (v tu súdenej veci je zriaďovateľom školy/žalovaného Prešovský
samosprávny kraj). Z tohto zákonného ustanovenia možno teda vyvodiť aj zodpovednosť zriaďovateľa
za zákonnosť volieb do rady školy a v prípade zistenia ich nezákonnosti aj právo zriaďovateľa voľby do

rady školy zrušiť.
36. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.
37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení

s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej

sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).