Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100950
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100950.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Soukupovej

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu,
v právnej veci žalobcu 1/: MIPE Invest, s.r.o., so sídlom Obežná 8190/7, 010 08 Žilina, IČO: 36 837 075,
právne zastúpený: TOMKOWA s.r.o., so sídlom Kvačalova 1, 010 04 Žilina, IČO: 57 352 836; žalobcu
2/: Poľnohospodárske družstvo Nededza „v dodatočnej likvidácii“, s pôvodným sídlom 013 02 Nededza,
IČO: 00 210 722, konajúca prostredníctvom likvidátora: Prvá arbitrážna k.s., so sídlom Lazovná 33,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 795 364, právne zastúpený: akl.legal s.r.o., so sídlom Skuteckého
25, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, P.O.BOX 212, 820 12 Bratislava, IČO: 00 166 260, za
účasti ďalšieho účastníka konania: Okresná prokuratúra Žilina, so sídlom Moyzesova 20, 011 04 Žilina,
IČO: 35 996 072, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO/2024/002049-2/Pop zo dňa
11.10.2024, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu žalobcu 1/ z a m i e t a.

II. Správnu žalobu žalobcu 2/ z a m i e t a.

III. Žalobcovi 1/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Žalobcovi 2/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

V. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ právo na náhradu trov konania n e p

r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor (ďalej aj ako „orgán katastra“) rozhodnutím č. V 3730/2021
zo dňa 31.05.2021 (ďalej aj len „rozhodnutie o vklade“) podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Zb.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) povolil vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území A. : pozemok - parcela registra E KN č. 1040/4,
ostatná plocha o výmere 144 m2, - parcela registra E KN č. 1040/5, ostatná plocha o výmere 135 m2,
- parcela registra E KN č. 3314/1, ostatná plocha o výmere 58 m2, - parcela registra E KN č. 1341/5,
trvalý trávny porast o výmere 586 m2 - parcela registra E KN č. 1549/2, trvalý trávny porast o výmere1396 m2 v prospech spoločnosti MIPE Invest, s.r.o., so sídlom P.O.Hviezdoslava 551, 013 03 Varín, IČO:
36 837 075 (ďalej aj ako „žalobca 1/“) na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi Poľnohospodárske
družstvo Nededza „v dodatočnej likvidácii“, IČO: 00 210 722, v mene ktorej koná likvidátor – Prvá

arbitrážna k.s., so sídlom Profesora Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica (zmena sídla od 31.03.2023 –
pozn. správneho súdu), IČO: 36 795 364 ako predávajúcim (ďalej aj ako „žalobca 2/“) a žalobcom 1/
ako kupujúcim.

2. Okresnému úradu Žilina bol dňa 02.05.2024 doručený protest prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina

podaný podľa § 22 ods. 1 písm. a) a § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„zákonoprokuratúre“)sp.zn.Pd28/24/5511-10zodňa23.04.2024protirozhodnutiu
o vklade z dôvodu, že orgán verejnej správy nesprávne posúdil podstatné náležitosti zmluvného typu a to
z hľadiska kritérií príkladmo uvedených v ustanovení § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ku ktorým patrí
aj platnosť zmluvy. Keďže predávajúcim bolo družstvo bol orgán verejnej správy povinný v katastrálnom
konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam skúmať, či predmetné pozemky nie sú

predmetom konania o navrátení vlastníctva k pozemkom v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení
vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995
Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“ alebo aj „zákon o navrátení vlastníctva“). Uvedený protest bol zaslaný
žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ na vyjadrenie, ktorí s uvedeným protestom zhodne vyjadrili nesúhlas.

3. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor predložil protest prokurátora po jeho nevyhovení Okresnému
úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností (ďalej aj len „prvostupňový
orgán“) z dôvodu, že nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. nemôžu byť predmetom reštitúcie,
nakoľko netvoria poľnohospodársky pôdny fond. V prípade, ak predmetom prevodu je nehnuteľnosť,

ktorá nemôže byť predmetom reštitúcie, orgán verejnej správy vklad povolí (viď katastrálny bulletin č.
2/2004, otázka 19).

4. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. UPo 6/2024-Ma zo dňa 19.07.2024 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) rozhodol výrokom : „Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra

nehnuteľností (ďalej len „odbor opravných prostriedkov“) ako príslušný správny orgán v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene
adoplneníniektorýchzákonovavzmysleustanovenia§24ods.6zákonač.153/2001Z.z.oprokuratúre
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonoprokuratúre“),nazákladeprotestuprokurátoraOkresnej
prokuratúry Žilina spis. zn. Pd 28/24/5511-10 zo dňa 23.04.2024 preskúmal rozhodnutie Okresného

úradu Žilina, katastrálneho odboru (ďalej len „Okresný úrad Žilina“) č. V 3730/2021 zo dňa 31.05.2021,
ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k pozemkom v katastrálnom
území A., a po jeho preskúmaní uvedenému protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina podľa
ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o prokuratúre vyhovuje a rozhodnutie Okresného úradu Žilina č. V
3730/2021 zo dňa 31.05.2021, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

v prospech: MIPE Invest, s.r.o., P.O.Hviezdoslava 551, 013 03 Varín, k nehnuteľnostiam v katastrálnom
území A., pozemok - parcela registra E KN č. 1040/4, ostatná plocha o výmere 144 m2, - parcela registra
E KN č. 1040/5, ostatná plocha o výmere 135 m2, - parcela registra E KN č. 3314/1, ostatná plocha o
výmere 58 m2, - parcela registra E KN č. 1341/5, trvalý trávny porast o výmere 586 m2 - parcela registra
E KN č. 1549/2, trvalý trávny porast o výmere 1396 m2 zrušuje.“

5. Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zhrnul priebeh administratívneho
konania a uviedol, že pre úplnosť si vyžiadal informáciu od pozemkového a lesného odboru Okresného
úradu Žilina, či k predmetným pozemkom bol alebo nebol uplatnený reštitučný nárok podľa zákona č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení

neskorších predpisov a zákona č. 503/2003 Z. z. a v prípade, ak bol uplatnený reštitučný nárok
žiadal poskytnúť informáciu, v akom štádiu je reštitučné konanie. Podľa vyjadrenia vyššie uvedeného
správneho orgánu parcela registra E KN č. 1040/4 a 1040/5 bola vytvorená z pôvodnej pkn parcely 1040,
parcela registra E KN č. 3314/1 z pkn parcely 3314, parcela registra E KN č. 1341/5 z pkn parcely 1341,
parcela registra E KN č. 1549/2 z pkn parcely 1549, pričom na všetky pôvodné pkn parcely evidované

v pkn. vložke č. 1309 v k.ú. A. bol zo strany členov Urbárskej obce PS Varín uplatnený reštitučný
nárok v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z., pričom konanie ešte nie je právoplatne ukončené. Vzhľadom
na uvedené zistenia sa stotožnil s názorom prokurátora, že Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor
nepostupoval v katastrálnom konaní v súlade s ustanoveniami § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.Zároveň dodal, že v katastrálnom konaní č. V 3730/2021 prekročil svoje kompetencie vymedzené
ustanovením § 18 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď mal za to, že je možné v konaní o návrhu na vklad
utvoriťsiúsudokovýsledkureštitučnéhokonania,resp.ootázkach,navyriešeniektorýchniejepríslušný

katastrálny odbor okresného úradu.

6. Dodal, že na uvedenom názore nemohli nič zmeniť ani námietky účastníka konania – žalobcu
2/, uvádzané v jeho vyjadrení k podanému protestu prokurátora, a ktorý v katastrálnom konaní
č. V 3730/2021 konal v mene predávajúceho: Poľnohospodárske družstvo Nededza „v dodatočnej

likvidácii“. Posúdenie „povinnej osoby“ v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. patrí do kompetencie
pozemkovému a lesnému odboru v rámci reštitučného konania. Prvostupňový orgán zdôraznil, že v
konaní o návrhu na vklad nie je možné utvárať si úsudok o tom, akým spôsobom bude ukončené
určité prebiehajúce reštitučné konanie. Vzhľadom k týmto skutočnostiam ani prvostupňový orgán nie
je oprávnený posudzovať dôvodnosť námietok účastníka konania týkajúcich sa otázok, na ktorých
posúdenie sú príslušné orgány rozhodujúce o uplatnenom reštitučnom nároku. V zmysle uvedeného

preto podľa právneho názoru prvostupňového orgánu orgánom štátnej správy na úseku katastra
nehnuteľností neprináleží skúmať, či Poľnohospodárske družstvo Nededza „v dodatočnej likvidácii“,
bol alebo nebol povinnou osobou v zmysle právnej úpravy ustanovenej v zákone č. 503/2003 Z. z. –
túto otázku totiž bude posudzovať orgán príslušný na rozhodnutie o uplatnenom reštitučnom nároku. K
vyjadreniu žalobcu 1/ prvostupňový orgán uviedol, že katastrálny odbor je vo vkladovom katastrálnom

konaní povinný sa vysporiadať so skutočnosťou, že na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom prevodu
na základe predloženej zmluvy, bol uplatnený reštitučný nárok, ako aj s tým súvisiace posúdenie
platnosti predloženej zmluvy, keďže predávajúci napriek uplatnenému reštitučnému nároku disponoval
s predmetnými nehnuteľnosťami v rozpore so starostlivosťou riadneho hospodára, keď tieto previedol
kúpnouzmluvounainúosobu,pričomtakýtoprávnyúkonjevzmysleblokačnéhoustanoveniazozákona

neplatný a správny orgán mal na túto skutočnosť prihliadať ex offo.

7. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca 1/ aj žalobca 2/, pričom o odvolaniach
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. LPO/2024/002049-2/Pop zo dňa 11.10.2024 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“)tak,žeodvolaniamnevyhovelaprvostupňovérozhodnutiepotvrdil.Žalovanývodôvodnení

napadnutého rozhodnutia zhrnul priebeh administratívneho konania, odvolacie námietky žalobcu 1/ aj
žalobcu 2/ a uviedol dôvody, pre ktoré považoval podané odvolania účastníkov konania za nedôvodné.
Zdôraznil, že žalobca 2/ správne poukázal na skutočnosť, že parcela registra E nie je v katastri
nehnuteľnosti evidovaná so záväzným druhom pozemku, so záväzným druhom pozemku je evidovaná
parcela registra C, čo vyplýva z ustanovenia § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona. Žalobca 2/ v tejto

súvislosti argumentoval v zmysle záverov uvedených v liste zasielaného dňa 06.02.2024 Okresnej
prokuratúre Žilina, v ktorej bola táto argumentácia obsiahnutá. Pozemky registra E KN s parc. č. 1341/5
a parc. č. 1549/2 sú síce v katastrálnom operáte evidované s druhom pozemku trvalý trávny porast,
ale podľa katastrálnej mapy sú vo vzájomnom polohovom prekryte s pozemkami registra C s druhom
pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Táto argumentácia by bola podľa žalovaného relevantná v

prípade, ak by sa zamerali len na prvú vetu ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinného do 30.04.2004, avšak druhá veta ustanovenia § 2 ods.
1 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinného do 30.04.2004
odkazuje aj na iné pozemky, ktoré tak patria do poľnohospodárskeho pôdneho fondu a slúžia na
zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov, a teda môže sa jednať aj o ostatnú

plochu, zastavanú plochu (prístupové cesty, spevnená plocha a pod.), ako je tomu v tomto prípade. Ak by
bolo možné zaujať jednoduché stanovisko, že reštitučnému nároku nepodliehajú pozemky, ktoré nemajú
druh pozemku patriaci medzi poľnohospodársku pôdu, vtedy by argumentácia žalobcu 2/ bola korektná,
avšak zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinný do 30.04.2004, na
ktorý odkazuje zákon č. 503/2003 Z. z., do poľnohospodárskeho pôdneho fondu aj pre účely reštitúcie

zahrňoval aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov.
Žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy nie je oprávnený, resp. nemá kompetenciu rozhodovať vo
vkladovom konaní, pokiaľ jeho predmetom je nehnuteľnosť, voči ktorej bol uplatnený reštitučný nárok
podľa príslušného zákona. Orgán verejnej správy si nemôže urobiť úsudok o tom, ako rozhodne v danom
prípade kompetentný okresný úrad, pozemkový a lesný odbor. V danom prípade nebolo sporné, že na

predmetné pozemky bol uplatnený reštitučný nárok.

8. Žalovaný zároveň uviedol, že v posudzovanom prípade sa vynára viacero otázok a síce, či povinnou
osobou je žalobca 2/, ktorý už nemá právnu subjektivitu, a teda právne neexistuje, či pozemok jenehnuteľnosťou, na ktorý bolo možné v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. uplatniť reštitučný nárok, či
osoba,ktoráreštitučnýnárokuplatnilajeoprávnenouosobouvzmyslezákonač.503/2003Z.z.Žalovaný
nepozná okolnosti reštitučného konania, nie je kompetentný predmetné reštitučné konanie posudzovať,

tak ako nie je kompetentný ani prvostupňový orgán urobiť si o prebiehajúcom reštitučnom konaní (či
alebo bez poznania administratívneho spisu) úsudok. Uviedol, že pre priebeh vkladového konania je
výsledok reštitučného konania predbežnou otázkou, nakoľko nie je v tomto štádiu možné meritórne
rozhodnúť, teda či vklad povoliť alebo návrh na vklad zamietnuť z dôvodu, že uzatvorená kúpna zmluva
je absolútne neplatná.

9. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu 2/ uviedol, že aj k procesu likvidácie v posudzovanom
prípade, sa vzťahujú ustanovenia § 4 zákona č. 503/2003 Z. z. a nároky žalobcu 2/, resp. 13 veriteľov
nemajú prednosť pre nárokmi oprávnenej osoby, ktorá si uplatnila reštitučný nárok voči pozemku. V
štádiu vkladového konania, pokiaľ nebolo rozhodnuté o reštitučnom nároku týkajúceho sa predmetu
prevodu, podľa názoru žalovaného nie je možné meritórne rozhodnúť. Podľa žalovaného prvostupňový

orgán v ďalšom konaní bude musieť vyčkať na výsledok predmetného reštitučného konania a až
následne bude môcť podľa jeho výsledku meritórne rozhodnúť. Do tej doby bude môcť rozhodnúť len
procesne. Keď sa vkladové konanie dostane do štádia podania návrhu na vklad, bude to pre žalobcu 2/
ako neexistujúcej právnickej osoby a jeho zástupcu - likvidátora tá istá situácia, resp. ten istý skutkový
stav, ako bol pred podaním návrhu na vklad v čase podpisu kúpnej zmluvy so žalobcom 1/, resp. v čase

podania návrhu na vklad, keď žalobca 2/ ako predávajúci právne neexistoval.

10. Voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného podali žalobca 1/ a žalobca 2/ samostatné všeobecné
správne žaloby. Samostatné konania vedené Správny súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „správny
súd“) pôvodne pod sp. zn. 3S/60/23024 a sp. zn. 1S/68/2024 následne správny súd uznesením sp. zn.

3S/60/2024 zo dňa 08.04.2025 spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 3S/60/2024 v súlade
s ustanovením § 65 ods. 1 a 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“).

Správna žaloba žalobcu 1/

11. Žalobca 1/ v správnej žalobe zhrnul priebeh administratívneho konania a namietal, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež, že počas konania došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia vo veci samej. Navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec
vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

12. Ako obyvateľ obce A. vie, že predmetné pozemky neslúžili a neslúžia účelu, ktorý je uvedený v
druhej vete § 2 ods. 1 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinného

do 30.04.2004. Vyššie uvedené skutočnosti sú dostupné správnemu orgánu z portálu skgeodesy.sk,
teda nie je možné ich spochybňovať a musia byť správnemu orgánu známe ex offo. Vzhľadom na
vyššie uvedené mal žalobca 1/ za to, že orgán verejnej správy nevychádzal zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu a následne sa napadnuté rozhodnutie opiera o nesprávne zákonné ustanovenie,
t.j. o druhú vetu ods. 1 § 2 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu

účinného do 30.04.2004. Žalobca tvrdil, že ak správny orgán rozhodujúci o povolení vkladu vlastníckeho
práva zistí, že predmetom prevodu nie sú pozemky, ktoré by mohli byť predmetom reštitúcie, vklad
povolí. Žalobca 1/ mal za to, že je neúčelné a nehospodárne zrušiť rozhodnutie o povolení vkladu, ak je
rozhodujúcemu orgánu ex offo známe pri rozhodovaní o povolení vkladu, že pozemky nebude možné v
reštitučnom konaní vydať. Žalovaný mal podľa žalobcu 1/ všetky prostriedky na to, aby si pred vydaním

rozhodnutia vo veci samej overil tvrdenia prvostupňového orgánu a v plnej miere sa v napadnutom
rozhodnutí vysporiadal so skutočnosťami, ktoré prvostupňový orgán, uviedol a týkali sa pozemkov,
ktoré boli predmetom vkladového konania č. V 3730/2021, čo však neurobil a len doplnil argumentáciu
o nesprávny argument, že predmetné pozemky je možné vydať pôvodným vlastníkom v reštitučnom
konaní s poukazom na druhú vetu ods. 1 § 2 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho

pôdneho fondu účinného do 30.04.2004.

13. Ďalej žalobca 1/ namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného je viacero nezrozumiteľných
argumentov, ktoré podľa názoru žalobcu robia napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné prenezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Poukázal, že na strane 11 žalovaný uvádza, že „argumentácia
Likvidátora, týkajúca sa predmetu reštitučného nároku odvolávajúc sa na § 2 ods. 1 zákona č. 307/1992
Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinného do 30.04.2004 práva veta by bola

relevantná, ak by uvedené ustanovenie neobsahovalo druhú vetu v znení: „Do poľnohospodárskeho
pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov.“
Následne na tej istej strane napadnutého rozhodnutia uvádza: „Úrad sa prikláňa k argumentácii
Okresného úradu OOP, že Okresný úrad nie je oprávnený, resp. nemá kompetenciu rozhodovať vo
vkladovom konaní, pokiaľ jeho predmetom je nehnuteľnosť, voči ktorej bol uplatnený reštitučný nárok

podľa príslušného zákona. Okresný úrad si nemôže urobiť úsudok o tom, ako rozhodne v danom prípade
kompetentný Okresný úrad PLO.“ Žalobca 1/ namietal, že orgán verejnej správy si urobil úsudok o
pozemkoch,ktorésúpredmetomkonania,atotak,žeideopozemkypodľa§2ods.1zákonač.307/1992
Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinného do 30.04.2004 druhej vety, avšak podľa
žalobcu 1/ hodnotil charakter pozemkov napriek tomu, že neuviedol pod aké ustanovenie je ich potrebné
subsumovať, no zároveň uviedol, že na to nie je ani oprávnený. Podľa žalobcu 1/ orgán verejnej správy

neskúmal, či dané pozemky slúžia na zabezpečenie účelu využívania pozemkov uvedených v prvej
vete § 2 ods. 1 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinného do
30.04.2004, pričom ex offo mu muselo byť známe, že dané pozemky neplnia tento účel. Žalobca 1/
uzavrel, že ak si správny orgán vie urobiť úsudok, prečo sa na predmetné pozemky má vzťahovať
zákon § 2 ods. 1 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinného do

30.04.2004, mal by si pri spoľahlivo zistenom skutkovom stave urobiť aj úsudok, prečo dané pozemky
nemôžu a nie sú predmetom reštitučného konania.

14. Žalobca 1/ mal zároveň za to, že ak došlo k pochybnosti o možnosti vydania pozemkov oprávneným
osobám, mal správny orgán toto konanie prerušiť a počkať na rozhodnutie v reštitučnom konaní, keďže

podľa názoru žalobcu 1/ v reštitučnom konaní by sa vyriešila predbežná otázka týkajúca sa vlastníctva
pozemkov, a až následne by sa rozhodlo o proteste prokurátora a o zrušení vydaného rozhodnutia o
povolení vkladu. Podľa žalobcu 1/ je nehospodárne zrušiť rozhodnutie správneho orgánu o povolení
vkladu, keď je správnemu orgánu ex offo známe, že pozemky nebude možné v reštitučnom konaní vydať
oprávnenej osobe.

Vyjadrenie žalobcu 2/ k správnej žalobe žalobcu 1/

15. Žalobca 2/ sa plne stotožnil so žalobnými námietkami žalobcu 1/ a navrhol správnej žalobe v celom
rozsahu vyhovieť. Zdôraznil, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu nie je možné považovať

za pozemky patriace do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Parcely registra „E“ vychádzajú z
historických podkladov evidencie pozemkov z tzv. pozemkových kníh, kde na jednu stranu síce tieto
preukazujú vlastníctvo, avšak výmera týchto parciel ako aj druh pozemkov nie je právne záväzný, nebol
v priebehu desaťročí aktualizovaný a zápisy o druhu pozemku odrážajú ich historický stav z obdobia
pred ich znárodnením. Za účelom zistenia skutočnej výmery ako aj polohy je nevyhnutné takúto parcelu

registra „E“ v teréne ohliadnuť a zamerať, pričom následne vzniká po jej zameraní parcela registra „C“.
Parcela registra „C“ už preukazuje záväzný druh pozemku, či jeho výmeru. Vzhľadom na uvedené je
zrejmé, že druh pozemku parcely registra „E“ č. 1341/5 a parcely registra „E“ č. 1549/2 nie je záväzný
a neoznačuje skutočný druh týchto pozemkov. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto parcely sú prekryté
vyššie uvedenými parcelami registra „C“, ktoré sú označené ako druh pozemkov zastavaná plocha a

nádvorie, a s poukazom na ich záväznosť je podľa žalobcu 2/ na mieste konštatovať, že parcely registra
„E“,ktorébolipredmetomprevoduniesúurčenénapoľnohospodárskeúčely.Uvedenétvrdeniejemožné
oprieť aj o skutočnosť, že katastrálna mapa v prevedení „ORTOFOTO“ zobrazuje reálne inžinierske
stavby nachádzajúce sa na predmetných parcelách registra „E“, ktoré boli predmetom prevodu a túto
skutočnosť nie je potrebné ďalej preukazovať.

16. Následne citoval ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) zákon č. 503/2003 Z. z., v zmysle ktorého
sa zakazuje navrátenie pozemkov, ktoré sú zastavané a uviedol, že nie je povinnou osobou podľa
zákona č. 503/2003 Z. z. z dôvodu straty jeho právnej subjektivity, a z toho dôvodu, aj keby sa na
predmetné pozemky vzťahoval zákon č. 503/2003 Z. z., tak žalobca 2/ by nebol povinnou osobou,

ktorá by mala zakázané predmetné nehnuteľnosti prevádzať. Následne uviedol argumentáciu, ktorú
zopakoval v podanej správnej žalobe, ktorú správny súd uvádza v nasledovnom bode tohto rozhodnutia.

Správna žaloba žalobcu 2/17. Žalobca 2/ v správnej žalobe v úvode zhrnul priebeh administratívneho konania a zdôraznil, že
dňom 01.04.2014, kedy došlo k zániku žalobcu 2/, došlo zároveň aj k zániku spôsobilosti žalobcu 2/

mať práva a povinnosti. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 26CbR/236/2015 zo dňa 26.04.2017
bola nariadená dodatočná likvidácia majetku bývalého družstva Poľnohospodárske družstvo Nededza.
Z uvedeného podľa žalobcu 2/ vyplýva, že začatím dodatočnej likvidácie sa neobnovila zrušená
spoločnosť, a teda neobnovila sa jej právna subjektivita. Rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii, ako
uvádzal zákonodarca v ustanoveniach § 768s ods. 7 a § 75a Obchodného zákonníka, sa obnovili len

pohľadávky voči spoločnosti, ktoré nebolo možné uplatniť pre výmaz spoločnosti zrušenej bez právneho
nástupcu z obchodného registra. Zákonodarca teda v konečnom dôsledku priznal, že majetkové práva
môžuexistovaťajbeztoho,abyvurčitomčaseexistovalsubjektichnositeľa.Ztýchtodôvodovžalobca2/
namietal, že podľa právnej úpravy Obchodného zákonníka tento zápis nemôže vyvolať vznik obchodnej
spoločnosti ako právnickej osoby.

18. Ďalej žalobca 2/ citoval ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. : „Povinnými osobami
sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej
republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.“ Ustanovenie § 222
ods. 1 Obchodného zákonníka uvádza : „Družstvo je právnickou osobou ... .“ Ustanovenie § 4 ods.
2 zákona č. 503/2003 Z. z. uvádza : „Povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia

vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže
pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo
na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva
nedotknuté.“ Podľa názoru žalobcu 2/, pri použití gramatického výkladu ustanovení zákona č. 503/2003
Z. z. žalobca 2/ nemôže byť povinnou osobou na účely ustanovení zákona č. 503/2003 Z. z., nakoľko nie

je právnickou osobou a nemá právnu subjektivitu. Ak teda žalobca 2/ nie je povinnou osobou na účely
zákona č. 503/2003 Z. z., nevzťahuje sa na neho povinnosť nepreviesť pozemok do vlastníctva iného
až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe (teda do skončenia reštitučného konania),
nakoľko táto povinnosť sa podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. vzťahuje iba na povinnú osobu.
Žalobca 2/ namietal, že vlastníctvo k napadnutým nehnuteľnostiam mohol previesť na kupujúceho,

nakoľko nemôže byť a nie je nositeľom povinnosti nenakladať s napadnutými nehnuteľnosťami do
skončenia reštitučného konania.

19. Žalobca 2/ ďalej namietal, že prokurátor, ako subjekt vykonávajúci dozor nad dodržiavaním zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej

správy považoval za protizákonné rozhodnutie o vklade č. V 3730/2021 zo dňa 31.05.2021, len v
časti týkajúcej sa parciel evidovaných ako „druh pozemku: trvalý trávny porast“, avšak nie v časti
týkajúcej sa parciel, ktoré boli evidované ako „druh pozemku: ostatná plocha“, na ktoré bol tiež
uplatnený reštitučný nárok. Žalobca 2/ bol toho názoru, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným
rozhodnutím žalovaného, keď žalovaný potvrdil rozhodnutie, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora

a zrušené rozhodnutie okresného úradu, katastrálneho odboru, aj napriek tomu, že predmetom prevodu
vlastníckeho práva boli nehnuteľnosti, ktoré nie sú spôsobilé byť predmetom reštitučného konania,
a na ktoré sa nevzťahuje zákon č. 503/2003 Z. z. a zároveň, žalobca 2/ je súborom majetku, na
ktorý sa nevzťahuje zákon č. 503/2003 Z. z. (nakoľko nie je povinnou osobou v zmysle uvedeného
zákona). Navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej

správy zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania voči
žalovanému.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu 1/

20. V úvode vyjadrenia žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania a zopakoval dôvody,
ktoré žalovaného viedli k vydaniu žalobami napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že pokiaľ povinná
osoba nakladala s nehnuteľnosťou (uzatvorila zmluvu o prevode), na ktorú bol uplatnený reštitučný
nárok, tak takáto zmluva je podľa žalovaného neplatná, a teda sa jedná o absolútne neplatný právny
úkon.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu 2/21. V úvode vyjadrenia žalovaný rovnako zopakoval priebeh administratívneho konania a zopakoval
dôvody, ktoré žalovaného viedli k vydaniu žalobami napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že zákon
č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinný do 30.04.2004, na ktorý

odkazuje zákon č. 503/2003 Z. z., do poľnohospodárskeho pôdneho fondu aj pre účely reštitúcie
zahrňoval aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov.
Vzáverežalovanýinformoval,ženapadnutérozhodnutiežalovanéhospolusospisovýmmateriálombolo
predmetom prieskumu Generálnej prokuratúry SR, pričom spisový materiál a napadnuté rozhodnutie
žalovaného boli vrátené bez ďalšieho opatrenia Generálnej prokuratúry SR.

Vyjadrenie žalobcu 2/ k vyjadreniu žalovaného (replika žalobcu 2/)

22. Žalobca 2/ sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného a konštatoval, že obe vety ustanovenia § 2
ods. 1 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinného do 30.04.2004,
pojednávajú o povahe pozemkov, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond. Teda aj pri aplikácii prvej

aj druhej vety vyššie uvedeného ustanovenia dospeje kompetentný orgán verejnej správy pri poznaní
administratívnehospisukzáveru,čiurčitýpozemokpatríalebonepatrídopoľnohospodárskehopôdneho
fondu(atedačijespôsobilýbyťpredmetomnavrátenia),atobuďsohľadomnato,čijesamotnýpozemok
ornou pôdou, chmeľnicou, vinicou, záhradou, ovocným sadom alebo trvalým trávnym porastom, alebo
s ohľadom na to, či sa jedná o taký pozemok, ktorý slúži na zabezpečenie využívania jednotlivých

druhov pozemkov. Podľa žalobcu 2/ teda žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uvádza, že okresný
úrad, katastrálny odbor by bol oprávnený posúdiť, či je určitý pozemok takou nehnuteľnosťou, na ktorú
sa môže reštitučný nárok vzťahovať (ak by sa vec posudzovala, len ohľadom prvej vety ustanovenia
§ 2 ods. 1 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinného do
30.04.2004). Ďalej sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej okresný úrad, katastrálny

odbor nie je oprávnený predvídať výsledok reštitučného konania, resp. posúdiť, či pozemok je spôsobilý
navrátenia, a to s odkazom na druhú vetu ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinného do 30.04.2004.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

23. Správny súd na žiadosť žalobcu 2/ nariadil pojednávanie na deň 21.01.2026. Žalovaný podaním
doručeným správnemu súdu dňa 19.12.2025 ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní
z organizačno-technických dôvodov s tým, že súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho
účasti. Žalobca 1/ zotrval na dôvodnosti podanej správnej žaloby a zopakoval, že v danom prípade

nie je možné vyvodzovať neplatnosť uzatvorenia kúpnej zmluvy z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č.
503/2003 Z. z., najmä z dôvodu neexistencie povinnej osoby (žalobcu 2/) v tom čase a súčasne z dôvodu
nespôsobilosti predmetných pozemkov na vydanie podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Nepredpokladá sa
vydanie nehnuteľností, resp. poskytnutie náhrady v danom prípade. Napadnuté rozhodnutie žalovaného
je nezákonné, neúčelné a nehospodárne. Žalobca 2/ zotrval na dôvodnosti podanej žaloby a stotožnil

sa s prednesom žalobcu 1/. Zdôraznil, že zákon č. 503/2003 Z. z. v ustanovení § 6 ods. 1 písm. d)
explicitne uvádza, že vlastníctvo k pozemkom alebo jeho častiam nemožno navrátiť, ak bol pozemok po
prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný, čo je aj daný prípad.
Samotný prokurátor považoval za protizákonné rozhodnutie okresného úradu, katastrálneho odboru len
v časti týkajúcej sa parciel evidovaných s druhom pozemku trvalý trávny porast, nie parciel evidovaných

ako ostatná plocha. Ďalší účastník konania uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného
za správne, vecne a riadne odôvodnené. Z tohto dôvodu považuje žaloby za nedôvodné a navrhol ich
zamietnuť.

24. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný

podľa § 13 ods. 1 SSP, preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu
a z dôvodov správnych žalôb žalobcu 1/ aj žalobcu 2/ (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba
žalobcu 1/ nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol a rovnako správna žaloba žalobcu 2/ nie
je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

25. Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako ajo právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších
územnýchcelkov,onájomnýchprávachkpozemkom,aknájomnéprávatrvajúalebomajútrvaťnajmenej
päť rokov.

26.Podľa§11ods.1a2Katastrálnehozákona,(1)Ústrednýmorgánomštátnejsprávynaúsekukatastra
je úrad. (2) Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.

27. Podľa § 18 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad a) rozhoduje v katastrálnom konaní,
b) zapisuje práva k nehnuteľnostiam, c) spravuje a aktualizuje katastrálny operát v mene úradu v
súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených pri
prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených pri obnove
katastrálneho operátu; katastrálny operát spravuje a aktualizuje v súčinnosti s vlastníkmi, s inými
oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi, d) vydáva verejné listiny, ktoré potvrdzujú práva

a povinnosti k nehnuteľnostiam a iné skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností podľa § 69, e) kontroluje
geodetickéakartografickéčinnosti,ktorýchvýsledkysamajúprevziaťdokatastra,aoverujegeometrické
plány, f) spracúva sumárne údaje o pôdnom fonde, g) prejednáva priestupky proti poriadku v štátnej
správe na úseku katastra a v konaní o porušení poriadku na úseku katastra právnickými osobami,
h) spravuje pozemkové knihy a železničnú knihu, i) poskytuje v mene úradu údaje z katastra, j) overuje

kópie alebo rovnopisy verejných listín alebo iných listín, na ktorých základe sa má vykonať zápis v
katastri,akoajkópiegeometrickýchplánovprepotrebysprávyaaktualizáciekatastravsúladesprávnym
stavom a so skutočným stavom, k) vykonáva ďalšie činnosti podľa osobitných predpisov.

28. Podľa § 22 ods. 1, 2 a 5 Katastrálneho zákona, (1) V katastrálnom konaní sa zapisujú práva k

nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov
katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. (2) Na katastrálne
konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. (5) V
katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon
alebo iný zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

30. Podľa § 31a písm. a) Katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak sa začalo
konanie o predbežnej otázke.

31. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy. Prvostupňový orgán vyhovel protestu prokurátora
č. Pd 28/24/5511-10 zo dňa 23.04.2024 a zrušil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
k nehnuteľnostiam v katastrálnom území A. : pozemok - parcela registra E KN č. 1040/4, ostatná plocha

o výmere 144 m2, - parcela registra E KN č. 1040/5, ostatná plocha o výmere 135 m2, - parcela registra
E KN č. 3314/1, ostatná plocha o výmere 58 m2, - parcela registra E KN č. 1341/5, trvalý trávny porast
o výmere 586 m2 - parcela registra E KN č. 1549/2, trvalý trávny porast o výmere 1396 m2 v prospech
žalobcu 1/, na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom 2/ ako predávajúcim a žalobcom 1/
ako kupujúcim.

32. Podstata správnej žaloby žalobcu 1/ spočívala v namietaní nesprávneho právneho posúdenia
veci orgánmi verejnej správy prvého stupňa, ako aj v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Správny súd uvádza, že žalobca 1/ v podanej správnej pripustil dôvodnosť pochybností o
možnosti vydania pozemkov povinnou osobou oprávneným osobám, v zmysle uplatneného reštitučného

nároku, no zároveň mal za to, že prvostupňový orgán mal toto konanie prerušiť a počkať na rozhodnutie
v reštitučnom konaní, keďže podľa názoru žalobcu 1/ v reštitučnom konaní by sa vyriešila predbežná
otázka týkajúca sa vlastníctva pozemkov, a až následne by sa rozhodlo o proteste prokurátora a o
zrušení vydaného rozhodnutia o povolení vkladu. Správny súd mal za to, že žalobca 1/ v správnejžalobe pripustil nesprávny procesný postup prvostupňového orgánu, nakoľko rozhodol v merite veci
(povolilvkladvlastníckehoprávavprospechžalobcu1/),hocisprávnemalprocesnýmpostupomprerušiť
konanie o vklade do rozhodnutia v reštitučnom konaní, o ktorom rozhoduje iný príslušný orgán verejnej

správy.

33. Správny súd konštatuje, že žalobcom 1/ uvádzané podstatné skutočnosti, ktoré mal orgán katastra
vyriešiťpredzápisomvlastníckehopráva,tvoriapredbežnúotázku,ktorúniejeorgánkatastraoprávnený
riešiť. V konaní nebolo sporné, že na všetky pôvodné pkn parcely evidované v pkn. vložke č. 1309 v k.ú.

A. bol zo strany členov Urbárskej obce PS A. uplatnený reštitučný nárok v zmysle zákona č. 503/2003 Z.
z., pričom konanie ešte nie je právoplatne ukončené. Vo veci teda nebolo sporné, že k nehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy, bol uplatnený reštitučný nárok.

34. Sporné však bolo, či si napriek neukončenému reštitučnému konaniu môže orgán katastra
vo vkladovom konaní urobiť vyššie uvedený právny záver, čo v jeho prípade viedlo k povoleniu

vkladu evidovaného pod č. V 3730/2021. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom vysloveným
vprvostupňovomrozhodnutí(následneajvnapadnutomrozhodnutížalovaného),tedaže:„...katastrálny
odbor nemôže utvoriť úsudok o výsledku reštitučného konania, v ktorom rozhoduje iný odbor okresného
úradu. Kompetencie katastrálneho odboru zákonodarca vymedzil v § 18 ods. 1 katastrálneho zákona. Z
§ 18 ods. 1 katastrálneho zákona je pritom zrejmé, že katastrálny odbor nemá kompetenciu rozhodovať

v reštitučnom konaní. Zákonodarca zveril kompetenciu rozhodovať v reštitučnom konaní okresnému
úradu,pozemkovémualesnémuodboru.Podľanázoruodboruopravnýchprostriedkovkatastrálnyodbor
nemôževovkladovomkonaníposudzovaťúspešnosťnavrhovateľaaprejudikovaťvýsledokreštitučného
konania, nakoľko sa jedná o samostatný typ konania, v ktorom je príslušným na rozhodovanie iný
správny orgán, v danom prípade Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor“. Žalobné námietky

žalobcu 1/, ktorými v správnej žalobe namietal posúdenie charakteru pozemkov, ktorých sa rozhodnutie
o vklade týkalo, nie sú preto dôvodné. Hoci orgán katastra mal podľa žalobcu 1/ ex offo preukázané,
že pozemky nebude možné v reštitučnom konaní vydať, nemohol si podľa správneho súdu uvedenú
predbežnú otázku sám vyhodnotiť, nakoľko toto oprávnenie mu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia
Katastrálneho zákona v rámci rozhodovania vo vkladovom konaní.

35. Žalobca 2/ v správnej žalobe argumentoval, že nie je povinnou osobou v zmysle zákona č. 503/2003
Z. z., nakoľko dňom 01.04.2014 došlo k zániku žalobcu 2/, došlo zároveň aj k zániku spôsobilosti žalobcu
2/ mať práva a povinnosti, pričom Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 26CbR/236/2015 zo dňa
26.04.2017 bola nariadená dodatočná likvidácia majetku bývalého družstva Poľnohospodárske družstvo

Nededza, čím sa obnovili len pohľadávky voči spoločnosti, ktoré nebolo možné uplatniť pre výmaz
spoločnosti zrušenej bez právneho nástupcu z obchodného registra. S uvedenou argumentáciou sa
stotožnil aj žalobca 1/ v rámci správnej žaloby, ako aj v prednese na pojednávaní.

36. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že skutočnosť, či žalobca 2/ je alebo nie je povinnou

osobou v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. nie je orgán katastra oprávnený riešiť vo vkladovom
konaní. Vkladové konanie je katastrálnym konaním v zmysle § 22 ods. 1 Katastrálneho zákona,
a teda osobitným druhom správneho konania, na ktoré sa subsidiárne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)
v zmysle citovaného ustanovenia § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona, ako aj administratívnym konaním

v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP a § 21 ods. 3 písm. a) zákona o prokuratúre. Vkladové konanie
je zároveň možné vymedziť ako rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje
komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp.
na rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako
aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t. j. či sú splnené procesné,

ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva
k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisuje formou vkladu.
Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu,
o zastavení konania alebo o zamietnutí vkladu. Je pritom povinnosťou orgánu katastra vo vkladovom
konaní zistiť presne a úplne skutočný stav veci a na ten účel obstarať podklady pre rozhodnutie. Zo

žiadnehoustanoveniaKatastrálnehozákona,Správnehoporiadkučiinéhoprávnehopredpisunevyplýva
pre orgán katastra povinnosť v rámci rozhodovania o návrhu na vklad vychádzať len z obsahu listín
predložených účastníkmi tohto konania. Pri rozhodovaní o návrhu na vklad je orgán katastra povinný
prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie, a to vrátane listín, ktorému boli predložené aj inou osobou ako účastníkom príslušného vkladového konania, ako aj na listiny
predložené inými orgánmi verejnej moci.

37. Orgán katastra rozhodne o povolení vkladu, ak sú podmienky pre vklad splnené (§ 31 ods. 3 prvá
veta Katastrálneho zákona). Orgán katastra musí rozhodnúť o povolení vkladu aj vtedy, ak postupuje
podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, a v tomto rozsahu sú podmienky pre vklad splnené, hoci inak pri
postupe podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona by bola zistená neplatnosť zmluvy. V takomto prípade
je však orgán katastra povinný oznámiť túto skutočnosť podľa § 27 Katastrálneho zákona prokuratúre,

ktorá môže podať návrh (žalobu) na určenie vlastníctva v zmysle § 93 ods. 1 písm. b) CSP. Orgán
katastra je povinný rozhodnúť o celom návrhu. Orgán katastra nemôže rozhodnúť o návrhu na vklad len
v časti. Nie je teda možné, aby orgán katastra vydal rozhodnutie, ktorým v časti vklad povolí a v časti
návrh na vklad zamietne.

38. Správny súd ďalej uvádza, že protest prokurátora je jedným z právnych prostriedkov netrestného

dozoru prokuratúry, ktorým je prokurátor oprávnený reagovať na zistenú nezákonnosť správneho aktu
orgánu verejnej správy. Takýmto správnym aktom môže byť aj rozhodnutie, a teda aj rozhodnutie
onávrhunavklad,čiužopovolenívkladualeboozamietnutívkladu.Procesnáúpravakonaniaoproteste
prokurátora proti rozhodnutiu je obsiahnutá v § 24 zákona o prokuratúre, pričom subsidiárne sa na ňu
vzťahuje aj Správny poriadok.

39. Prokurátor je oprávnený podať protest v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o návrhu
na vklad. Pre podanie protestu prokurátora je irelevantné, či rozhodnutie orgánu katastra nadobudlo
právoplatnosť na prvom stupni, alebo až v súvislosti s odvolacím rozhodnutím pri zamietnutí vkladu.
Uvedená trojročná lehota je prekluzívna a prokurátor na ňu prihliada ex offo. Na jej plynutie nemá vplyv

skutočnosť, keď sa prokurátor o danom rozhodnutí dozvedel, resp. keď bol prokuratúre doručený podnet
na preskúmanie jeho zákonnosti. Predmetná lehota je zároveň procesná, a tak postačí, ak v rámci
nej bol protest prokurátora podaný na poštovú alebo inú prepravu, resp. odoslaný elektronicky. Ani
v tejto lehote však nebude môcť prokurátor podať protest vtedy, ak nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom
vkladového konania, bola následne dotknutá ďalšou právnou zmenou (napr. prevodom vlastníctva).

Ktoré skutočnosti však bude potrebné vnímať za ďalšiu právnu zmenu, bude závisieť od okolností
konkrétneho prípadu.

40. Konanie o proteste prokurátora predstavuje osobitný druh administratívneho konania, v ktorom sa
rozhoduje, či protestom napadnutým rozhodnutím o vklade bol porušený zákon alebo iný všeobecne

záväzný právny predpis. Dôvodom pre podanie protestu prokurátora je teda skutočnosť, že rozhodnutím
o návrhu na vklad bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Zákon pritom
nevyžaduje, aby predmetné porušenie bolo zavinené orgánom katastra. Z procesnej stránky predstavuje
protest prokurátora návrh sui generis. Orgán katastra je z tohto pohľadu viazaný len výrokom protestu
vymedzujúcim napadnuté rozhodnutie o návrhu na vklad, a teda nie aj dôvodmi protestu prokurátora. To

jednak znamená, že prokurátor môže tieto dôvody počas konania modifikovať a súčasne orgán katastra
môže protestu prokurátora vyhovieť aj z iných než namietaných dôvodov. Orgán katastra, proti ktorého
rozhodnutiu bol protest prokurátora podaný, buď tomuto protestu rozhodnutím vyhovie a napadnuté
rozhodnutie zruší, alebo ho neformálne predloží na rozhodnutie nadriadenému orgánu. V prípade
podania protestu proti rozhodnutiu o povolení vkladu alebo prvostupňovému rozhodnutiu o zamietnutí

vkladu bude týmto nadriadeným orgánom Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. V konaní o proteste
prokurátora však nikdy nebude môcť byť rozhodnuté tak, ako v konaní vo veci samej, t. j. o povolení
vkladu alebo o jeho zamietnutí. Keďže však vyhovenie protestu prokurátora je neoddeliteľne spojené
so zrušením napadnutého rozhodnutia, dochádza právoplatnosťou tohto rozhodnutia k „obživnutiu“
vkladového konania ukončeného zrušeným rozhodnutím. V takomto vkladovom konaní musí následne

orgán katastra nanovo meritórne rozhodnúť. Nie je pritom vylúčené, že rozhodne procesne rovnakým
spôsobom ako predtým, no na podklade nových právnych či skutkových okolností.

41. Vzhľadom na uvedené nepovažoval správny súd za nedôvodnú žalobnú námietku žalobcu 2/, že
prokurátor považoval za nezákonné rozhodnutie o povolení vkladu č. V 3730/2021 zo dňa 31.05.2021

len v časti týkajúcej sa pozemkov – parcela „E“ č. 1341/5 – trvalý trávnatý porast o výmere 586 m2
vkatastrálnomúzemíA.aparcela„E“č.1549/2–trvalýtrávnatýporastovýmere1396m2vkatastrálnom
území A., nakoľko prokurátor protestom podaným podľa § 22 ods. 1 písm. a) a § 24 zákona o prokuratúrenavrhol zrušiť rozhodnutie o povolení vkladu č. V 3730/2021 zo dňa 31.05.2021 ako celok pre jeho
nezákonnosť.

42. Správny súd sa stotožnil s konštatovaním žalobcu 2/, že dňom 01.04.2014, kedy došlo k zániku
žalobcu 2/, došlo zároveň aj k zániku spôsobilosti žalobcu 2/ mať práva a povinnosti a tiež sa
stotožnil s Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 26CbR/236/2015 zo dňa 26.04.2017 bola
nariadená dodatočná likvidácia majetku bývalého družstva Poľnohospodárske družstvo Nededza.
Uvedené skutočnosti neboli ani medzi účastníkmi konania sporné.

43. V zmysle ustálenej judikatúry začatím dodatočnej likvidácie sa neobnoví zaniknutá/zrušená
spoločnosť, neobnoví sa ani jej právna subjektivita. Rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii sa
obnovili len pohľadávky voči spoločnosti, ktoré nebolo možné uplatniť pre výmaz spoločnosti zrušenej
bez právneho nástupcu z obchodného registra. Z ustanovenia § 75a Obchodného zákonníka, resp.
iného ustanovenia Obchodného zákonníka však nevyplýva prednosť veriteľov dodatočne likvidovanej

spoločnosti pred uplatneným reštitučným nárokom v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z., resp. prednosť
Obchodného zákonníka pred akýmkoľvek iným právnym predpisom. Iná situácia, ktorá však v danom
prípade nenastala, by bola, ak by jeden právny predpis výslovne uvádzal prednosť pred inými právnymi
predpismi.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného (ako aj prvostupňového rozhodnutia) a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov
uvedených v správnej žalobe žalobcu 1/, ako aj v správnej žalobe žalobcu 2/, dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP správne
žaloby žalobcov 1/ 2/ ako nedôvodné zamietol.

45. Žalobcovi 1/, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 167 ods. 1
SSP a contrario. Žalobcovi 2/, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle
§ 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej
správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania

voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovanému nemožno od
žalobcu spravodlivo požadovať.

46. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcom 1/ a žalobcovi 2/, ktorí v konaní nemali úspech,
správny súd náhradu trov konania nepriznal, pretože mu nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti

s plnením povinností, ktorú by mu uložil správny súd (§ 169 SSP). Prokurátorke Okresnej prokuratúry
Žilina ako účastníkovi konania v zmysle § 46 v spojení s § 48 SSP správny súd právo na náhradu trov
konania nepriznal s odkazom na § 169 SSP a § 170 písm. c) SSP per analogiam. Ak prokurátor využije
oprávnenievstúpiťdokonaniapredsprávnymsúdom,SSPvýslovnéustanovenieonáhradetrovkonania
neobsahuje. Z povahy veci vyplýva, že v prípade prokurátora neprichádzajú do úvahy odôvodnené a

účelnevynaloženévýdavkyspojenésjehozastúpením.Ostatné,najmähotovévýdavky,znášapríslušná
prokuratúra v rámci vlastného hospodárenia s verejnými prostriedkami (pozri Rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/12/2023 zo dňa 21.02.2024, bod 75.).
47. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.