Uznesenie – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. október 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35PP/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012401
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125012401.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v trestnej veci odsúdeného A. B.,
o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 17.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
§ 66 ods. 2 Trestného zákona sa návrh odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. ÚVTOS

Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 2T/105/2017, zo dňa 13.03.2019, v spojení s
Uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/72/2019, zo dňa 23.10.2019, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.09.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody. V návrhu podanom prostredníctvom obhajcu sa uvádza, že odsúdený

spĺňa podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Počas výkonu
trestu dosiahol 1 disciplinárnu odmenu, disciplinárne potrestaný nebol, vo výkone trestu je prvýkrát.
V prípade podmienečného prepustenia má zabezpečenú prácu, udržuje kontakt s rodinou, má vytvorené
podmienky pre život na slobode.

Na verejnom zasadnutí boli oboznámené listinné dôkazy a to hodnotenie ÚVTOS, skrátený výpis klienta,

aktuálny odpis RT, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13.03.2019 sp.zn. 2T/105/2017.

Zo skráteného výpisu klienta ako aj z oboznámeného rozhodnutia vyplýva, že odsúdený bol rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13.03.2019 sp.zn. 2T/105/2017 uznaný vinným zo spáchania
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 30 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 03.10.2025 vyplýva, že odsúdený
A. B. bol dňa 28.05.2024 premiestnený do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na ďalší výkon trestu
odňatia slobody. Po týždennom pobyte na nástupnom oddiele bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou
skupinou „B“, kde je umiestnený doposiaľ. Do výkonu trestu bol dodaný z cudziny dňa 10.05.2024
do ÚVV a ÚVTOS Nitra. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody

v ÚVV a ÚVTOS Nitra nebolo v dostupnej dokumentácií bližšie hodnotené. Pracovne zaradený nebol.
Disciplinárne odmenený ani disciplinárne trestaný nebol. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas
pobytu v aktuálnom ústave je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje,
plní si svoje povinnosti, dodržiava ústavný poriadok a časový rozvrh dňa. Hygienické návyky má
osvojené, je čistotný. Ustrojenosti a zovňajšku venuje pozornosť, v osobných veciach si udržiava
primeraný poriadok. V kolektíve odsúdených konfliktné situácie nevyvoláva. Doposiaľ, za celý výkon

trestu odňatia slobody bol jedenkrát disciplinárne odmenený dňa 19.05.2025 pochvalou, za plnenie
činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného. Disciplinárne potrestaný nebol.Záujem o vzdelávanie v tunajšom ústave neprejavil, neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné
formy vzdelávania. Do aktivít v rámci záujmových činností na oddiele sa zapája sporadicky. Svoj voľný
čas sa snaží využívať zmysluplne. Odsúdený nie je pracovne zaradený na žiadnom pracovisku zo

zdravotných dôvodov. Zapája sa do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného súvisiacich
s udržiavaním čistoty ubytovacích a spoločenských priestorov ústavu. K týmto činnostiam pristupuje
zodpovedne. Vychovávaný bol v úplnej rodine. Pochádza z ôsmich detí. So súrodencami mal ideálny
vzťah. Po ukončení základnej školy pokračoval v štúdiu na strednom odbornom učilišti, ktoré v prvom
ročníku ukončil. Po škole vystriedal viaceré zamestnania prevažne robotníckeho a brigádnického

charakteru. Pred výkonom trestu pracoval v Čechách pre firmu Bolt, ako kuriér jedla. Menovaný je
slobodný, vo vzťahu s družkou. Zo vzťahu s družkou má tri deti. Vyživovaciu povinnosť si nahlásil na
maloletého syna: A. B.. Ďalšie dve deti sú už dospelé. Žiadosť o vykonanie zrážok z čistej pracovnej
odmeny odsúdeného na úhradu výživného nezaopatrených detí si prevzal a odposlal dňa 29.01.2025
formou osobnej korešpondencie družke. Táto žiadosť sa mu však doposiaľ nevrátila. Odsúdený bol
upozornený, že ak sa mu tlačivo spolu s potrebnými dokumentami nevráti do tridsiatich dní od odoslania,

má kontaktovať sociálneho pracovníka. Uvedenú situáciu aj napriek poučeniu neriešil so sociálnym
pracovníkom ústavu. Vyživovaciu povinnosť si neplní. Kontakt udržiava s družkou, deťmi a širšou
rodinou všetkými dostupnými formami. Odsúdený uvádza, že po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody pôjde bývať na adresu: D. XX/XX, E. F.. V zaobchádzaní s odsúdeným sa osvedčuje direktívny
prístup spojený s následnou kontrolou zadaných úloh. Odsúdený nie je zaradený do skupinových foriem

práce. Individuálnym prístupom je vedený k reálnemu sebanáhľadu, adekvátnej sebakritike a prijatiu
zodpovednosti za svoje konanie. K svojmu trestnému činu má formálne kritický postoj. V zmysle vyššie
uvedenéhomožnokonštatovať,žeodsúdenýčiastočneplnícielestanovenéprogramomzaobchádzania.
Resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti
CRA priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je nízke. Trestná minulosť odsúdeného, viď skrátený

výpis klienta. V pedagogickej dokumentácii nie je evidované voči menovanému ďalšie trestné stíhanie.
Dňa 22.08.2025 sa konalo verejné zasadnutie Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2PP/41/2025, vo veci
rozhodovania o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, na ktorom
odsúdený zobral svoju žiadosť o podmienečné prepustenie späť. Na základe uvedených skutočností
riaditeľ ÚVTOS v závere hodnotenia odporúča podmienečné prepustenie odsúdeného a v prípade jeho

podmienečného prepustenia odporúča uložiť mu probačný dohľad.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený má v registri trestov 9 záznamov.

Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že s ohľadom na vykonané dokazovanie zastáva názor, že

odsúdený nesplnil materiálne podmienky pre jeho podmienečné prepustenie. Hodnotenie odsúdeného
riaditeľomÚVTOSpovažujezaskôrneutrálneakopozitívne, nakoľkojezrejméznehoajto,žeodsúdený
iba čiastočne plní program zaobchádzania. Bola mu síce udelená jedna odmena, avšak toto je potrebné
posúdiť aj v súvislosti s dĺžkou výkonu trestu, kde teda trest vykonáva už dlhšiu dobu - od mája
2024 a má za to, že väčšiu aktivitu odsúdený nevyvíja, čo je zrejmé vzhľadom na to, že neprejavil

záujem o vzdelávanie, prípadne neabsolvoval žiadny kurz a do aktivít sa zapája iba sporadicky. Týmto
skutočnostiam sa pripájajú aj poznatky v trestnej minulosti a z nej predovšetkým opakované páchanie
totožnej trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žiadosť odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na podanom návrhu. Ľutuje toho, čo spáchal.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedol, že poukazuje na to, že odsúdený má splnené
všetky podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu tak formálnu podmienku ako i obe
materiálne podmienky. Odsúdený skutočne vykazuje polepšenie vo výkone trestu. Vo výkone trestu je

veľmi ťažké získať nejakú odmenu, pretože v prípade odsúdeného ide o človeka, ktorý je chorý, ktorý nie
je zaradený do pracovného procesu z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu. I napriek tomu sa zapája
do čistiacich prác, ktoré sú možné vykonávať v ÚVTOS. To, že neprejavil snahu o rekvalifikáciu, sa
dá pochopiť, keďže ide o staršieho človeka. Čo sa týka trestnej minulosti, odsúdený síce bol viac krát
odsúdený, ale vždy na podmienečné tresty, vždy sa dopustil iba prečinu, nie zločinu a v skúšobnej dobe

pri podmienečnomodsúdenísavždyosvedčil. Vovýkonetrestujeprvýkrát. Preprípadpodmienečného
prepustenia má vytvorené i všetky podmienky preto, aby riadne žil. Súdu predložil čestné prehlásenie
G. B., ktorý je bratom odsúdeného a má stavebnú firmu, kde odsúdeného zamestná. Taktiež v rodinnom
dome,vktorombýva,budeodsúdenýpoprípadnompodmienečnomprepustenýunehobývaťnaadrese:Pohronský Ruskov, Hlavná č. 16. V prípade odsúdeného ide o staršieho človeka, ktorý je chorý, ktorý bol
4 krát v nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, kde sa liečil na cukrovku, bol na priefukoch
ciev, má problémy so srdcom a v súčasnosti by mal znova ísť na operáciu, ktorú by chcel absolvovať na

slobode. Poukazuje na to, že v hodnotení odsúdeného sa uvádza, že si neplní vyživovaciu povinnosť, čo
nie je pravda a predložil súdu zápisnicu z exekútorského úradu, kde prostredníctvom rodiny pravidelne
prispieva na výživu mesačne v sume 100,-€, ostatnú vyživovaciu povinnosť voči ďalším deťom si riadne
plní. Samotný ÚVTOS v hodnotení uvádza, že prognóza páchania prípadnej trestnej činnosti je nízka
a doporučujú odsúdeného podmienečne prepustiť. Brat odsúdeného G. B. dáva za svojho brata záruku,

že odsúdený bude u neho žiť a pracovať.

Podľa § 415 ods. 2 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
osoby odsúdenej za zločin po výkone jeho polovice súd rozhoduje len na návrh riaditeľa ústavu na výkon
väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone

trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na

povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podmienečné prepustenie je mimoriadny zákonný inštitút, pričom mimoriadnosť spočíva v tom, že
súd má možnosť, avšak nie povinnosť odsúdeného podmienečne prepustiť, čo však neznamená,
že súd nemá povinnosť odsúdeného podmienečne prepustiť, pokiaľ odsúdený splnil všetky zákonné

podmienky. Mimoriadnosť teda nespočíva v tom, že by súd mal možnosť zamietnuť žiadosť odsúdeného
o podmienečné prepustenie, pokiaľ odsúdený naplnil zákonné kritériá. Mimoriadnym je inštitút
podmienečného prepustenia iba v tom, že síce odsúdenému bolo skôr uložené vykonať určitý trest,
avšak benevolenciou štátu ho za určitých podmienok nemusí vykonať celý.

Podľa odbornej literatúry je účel inštitútu podmienečného prepustenia vymedzený nasledovne:
„Zmyslom podmienečného prepustenia je umožniť opustiť brány väznice osobám, ktoré počas svojho
pobytuvovýkonetrestuodňatiaslobodydokázalianalyzovaťsvojeprotiprávnekonanie,sebakritickysak
nemupostaviť,vyvodiťznehopoučenieasvojimaktívnymakladnýmprístupomvovýkonetrestuodňatia
slobody preukázať polepšenie.“ (VICHREK, R. Současné trendy vývoje podmíněného propuštění.

Trestněprávní revue. 2018, 1, str. 6 nasl.) Podmienečné prepustenie teda „funguje ako motivačný prvok
u odsúdeného páchateľa, aby sa aktívne zapojil v rámci výkonu trestu do programov zaobchádzania,
ktoré by mali mať nielen preventívny účinok z hľadiska recidívy, ale tiež integrujúce a restoratívne
účinky“. (HULMÁKOVÁ, J. Podmíněné propuštění z pohledu aplikační praxe a vybraných evropských
právních úprav. Trestněprávní revue, 2017, 2, str. 27 a nasl.) Nad rámec toho „možnosť podmienečného

prepustenia ovplyvňuje pozitívne väzenskú atmosféru, dáva väzňom perspektívu prepustenia a tým ich
stimuluje k pozitívnym aktivitám a do určitej miery aj paralyzuje niektoré negatívne účinky pobytu vo
väzení.“ (ŠÁMAL, P. a VÁLKOVÁ, H. K podmíněnenému propuštění z výkonu trestu odnětí svobody,
Trestněprávní revue, 2012, 11-12, str. 249 a nasl.) „Cieľom je teda skutočná, nielen formálna zmenaodsúdeného, formálne faktory tak majú hrať minimálnu rolu, je totiž nevyhnutné rozlišovať medzi
obyčajnou vonkajšou adaptáciou odsúdeného na podmienky výkonu trestu a jeho skutočnou vnútornou
premenou, ktorá je podstatná pri rozhodnutí o podmienečnom prepustení.“ (NOVOTNÝ, O. O trestu a

vězeňství. Praha. Academia, 1969, str. 206, nález sp. zn. I. ÚS 2201/16 z 3. januára 2017, bod 32).

K posudzovaniu prvej materiálnej podmienky súd uvádza, že nie každý aspekt správania, či splnená
alebo nesplnená povinnosť odsúdeného znamená jeho polepšenie či nepolepšenie a môže byť
relevantná pri posudzovaní splnenia tejto podmienky. Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia

je potrebné reflektovať celý priebeh výkonu trestu a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Nie je
preto možné mechanicky hodnotiť celý výkon trestu bez zohľadnenia behu času a zváženia vývoja
odsúdeného, najmä ak vykonáva trest v dlhšej výmere. Je potrebné zdôrazniť, že zákon požaduje
preukázanie polepšenia v čase rozhodovania o podmienečnom prepustení. Pokiaľ teda odsúdený v
prvotnej fáze výkonu trestu preukazoval známky polepšenia, ale v dobe predchádzajúcej rozhodnutiu
o podmienečnom prepustení sa správal opačným spôsobom, súd také správanie odsúdeného

nevyhodnotíakojehopolepšenieanaopakanineplneniepovinnostívzačiatkuvýkonutrestunevyhnutne
neznamená, že sa odsúdený nepolepší neskôr. Pokiaľ však odsúdený svojim neskorším správaním
preukázal, že sa polepšil a že sa snaží minimalizovať pravdepodobnosť páchania trestnej činnosti
v budúcnosti, potom skoršie porušenie jeho povinností samé a pri splnení ostatných zákonných
podmienok, nemôže zabrániť pozitívnemu rozhodnutiu súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného.

Odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu získal jednu disciplinárnu odmenu, a to pochvalu za
všeobecný rozvoj osobnosti. Disciplinárne potrestaný nebol. Hoci na polepšenie nie je možné usudzovať
len podľa počtu disciplinárnych odmien, od každého odsúdeného sa očakáva, aby počas výkonu trestu
získal aspoň jednu disciplinárnu odmenu a v prípade dlhšie trvajúceho výkonu trestu aspoň jednu

disciplinárnu odmenu ročne. Odsúdený síce získal disciplinárnu odmenu, ale vzhľadom na doterajšiu
dobu výkonu trestu, de o nízky počet disciplinárnych odmien, čo svedčí o nízkej úrovni aktivity zo
strany odsúdeného vo vzťahu k činnostiam, za ktoré je možné získať disciplinárnu odmenu . Tieto je
možné získať nielen za plnenie pracovných povinností, (súd berie na vedomie, že odsúdený nemôže
byť pracovne zaradený zo zdravotných dôvodov), ale aj za iné aktivity. Kritérium počtu a povahy

disciplinárnych odmien nie je jediné, súd hodnotí správanie sa odsúdeného vo výkone trestu komplexne
aj na základe ďalších kritérií

Súdy sú povinné sa zaoberať otázkou, či správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody
svedčí o skutočnej zmene životného postoja odsúdeného, aké je jeho bližšie správanie sa vo výkone

trestu.

Práve polepšeniu môže nasvedčovať tá skutočnosť, že odsúdený sa zúčastňuje programov určených
na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že
páchal trestnú činnosť, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava

náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje konanie. Preto sa polepšenie odsúdeného
neodvíja len od počtu disciplinárnych odmien, v tomto prípade možno konštatovať, že odsúdený nijako
svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Predsa
nestačí, pokiaľ sa odsúdený správa v súlade s pravidlami stanovenými pre výkon trestu odňatia slobody.
Polepšenie je totiž vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok

prejavuje v jeho správaní. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samé
o sebe automaticky neznamená, že sa odsúdený polepšil, pretože môže byť aj len prejavom vonkajšej
adaptácie odsúdeného na prostredie väznice, nie o náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného.
Odsúdený sa počas výkonu trestu nezúčastnil žiadneho rekvalifikačného kurzu alebo programu ktorý
by mu umožnil získať pracovnú kvalifikáciu, počas výkonu trestu nenadobudol žiadne poznatky, ktoré

by mu pomohli analyzovať príčiny jeho trestnej činnosti. Odsúdený vykonáva trest odňatia slobody za
majetkovú trestnú činnosť, ktorá spočívala opakovanom páchaní pod vodou . Odsúdený na verejnom
zasadnutí, neuviedol, ako na trestnú činnosť s odstupom času nazerá a ani neuviedol nič, z čoho by
bolo možné usúdiť, že by svoj predchádzajúci život tentokrát skutočne analyzoval z hľadiska príčin a
podmienokpáchaniatrestnejčinnostisozameranímsanato,abytietopríčinyapodmienkyeliminovalav

budúcnosti tak trestnú činnosť nepáchal. V podstate v návrhu uviedol ani len toľko, že ľutuje svoju trestnú
činnosť, čo je celkom nepostačujúce na to, aby súd mohol vyhodnotiť jeho postoj k trestnej činnosti.Aj v rámci programu zaobchádzania, ktorý plní len čiastočne, je vedený pohovormi k reálnemu
sebanáhľadu, sebakritike a prijatie zodpovednosti za svoje konanie . Z hodnotenia vyplýva, že jeho
postoji k trestnej činnosti je len formálne kritický. Zároveň uvedené poznatky naznačujú , že odsúdený

počas doterajšieho výkonu trestu príčiny trestnej činnosti dostatočne neanalyzoval a nevyvodil z nej pre
dôsledky, tak aby do budúcna trestnej činnosti dokázal predchádzať.

Podľa súdu odsúdený nevyvíja dostatočne aktívnu snahu po akýchkoľvek dostupných aktivitách vo
výkone trestu, ktoré sú „navyše“. Odsúdený len dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je ale elementárna

povinnosť každého väzňa.

Súd dospel k záveru, že odsúdený sa za doterajší pobyt za mrežami nezbavil záporných vlastností,,
sklonov a zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestných činov, za ktoré bol odsúdený, alebo ktoré
okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu trestné činy spáchať. Súd zastáva názor, že
zo strany odsúdeného aktuálne ide len o formálne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu, nie o

skutočný prejav jeho snahy polepšiť sa tak, ako ho má na mysli citované ustanovenie zákona.
Hoci súd na jednej strane oceňuje určitú snahu odsúdeného o nápravu, , avšak na strane druhej z
uvedených skutočností potom súd uzatvára, že u odsúdeného nevzhliadol skutočné polepšenie ako
výraz prerodu osobnosti s kritickým náhľadom na spáchanú trestnú činnosti, aktívne podnikajúceho
kroky k tomu, aby počas výkonu trestu eliminoval všetky príčiny páchania trestnej činnosti a v budúcnosti

sa jej viac nedopúšťal.

Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona a síce, že je od
odsúdeného možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ani túto podmienku súd
nepovažuje za splnenú.

Možno podotknúť, že ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody žiadne
polepšenie, tak nemožno dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky, nakoľko polepšenie
odsúdeného je esenciálnou zložkou vyvodenia predpokladu, či odsúdený bude schopný viesť po jeho
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Od odsúdeného teda nemožno dôvodne

očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno konštatovať jeho polepšenie sa už
počas výkonu trestu.

Vedením riadneho života sa vo všeobecnosti rozumie stav, kedy odsúdený dodržiava právny poriadok
a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu a spoločnosti,

nezneužíva svoje práva proti spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie v mieste bydliska ani
v zamestnaní, nedopúšťa sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. (R 22/1987) Jedným zo
základných znakov riadneho vedenia života je dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne
odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy najmä tým, že spácha úmyselný
trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil. (R 19/1976)

Súdy pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení primárne skúmajú, či odsúdený bude mať
zabezpečené zamestnanie, či iný zdroj príjmov, či bude mať zabezpečené bývanie, či udržiaval kontakt
s rodinou alebo inými blízkymi a aká je jeho širšia trestná minulosť, vrátane možných predchádzajúcich
podmienečných prepustení na slobodu. Okolnosti, vzťahujúce sa k materiálnemu a sociálnemu zázemiu

odsúdeného ovplyvňujú možnosť reintegrácie odsúdeného do spoločnosti a sú teda relevantné pri
rozhodovaní o podmienečnom prepustení.

Nutné je tak analyzovať vývoj trestnej činnosti z hľadiska jej frekvencie a závažnosti, a to najmä v rokoch
predchádzajúcich spáchaniu trestného činu, za ktorý odsúdený vykonáva trest. Je pritom potrebné mať

napamäti,žepodľakriminologickýchvýskumovdochádzakopusteniukriminálnejdráhypostupne,jedná
sa teda o dlhší proces, nie o jednorazovú zmenu. Ak sa napríklad predlžujú doby medzi páchaním
jednotlivých trestných činov odsúdeným, môže to skôr naznačovať, že odsúdený je na správnej ceste
opustiť kriminálnu kariéru, ako to, že sa jedná o chronického recidivistu, ktorého treba čo najprísnejšie
oddeliť od spoločnosti. A naopak, najmä opakovane páchaná trestná činnosť v krátkych intervaloch

nasledujúcich po prepustení z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody môže naznačovať, že
od odsúdeného nie je možné očakávať vedenie riadneho života, čo však platí len za predpokladu, že
odsúdený nepreukáže, že v medziobdobí nedošlo k takému polepšeniu a zmene postoja, ktoré poskytujú
podstatnú nádej, že po novom podmienečnom prepustení povedie riadny život. V tomto ohľade môže byťrelevantným dôležitým ukazovateľom napríklad to, pokiaľ odsúdený sám rozpozná a uzná podmienky,
ktoré v minulosti prispeli k páchaniu jeho trestnej činnosti a vyrovnáva sa s nimi.

Vo vzťahu k osobe odsúdeného a k očakávaniu vedenia riadneho života v budúcnosti z jeho strany súd
primárne poukazuje na jeho odpis registra trestov (9 záznamov), z ktorého vyplýva, že pácha identickú
trestnú činnosť ( podvody),. Prvý stret so zákonom mal v roku 2002. Následne za identickú majetkovú
trestnúčinnosťbolodsúdený vrokoch2003,2006,2007,2010,2015opakovane.Vovšetkýchprípadoch
mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Naposledy bol odsúdený rozsudkom

Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13.03.2019, sp. zn. 2T/105/2017 za prečin podvodu a bol mu
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý v súčasnosti vykonáva. Je zrejmé, že odsúdený
opakovane, s krátkym časovým odstupom po predchádzajúcom odsúdení a uplynutí skúšobnej doby
páchal rovnakú trestnú činnosť. Opakovane mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, teda zo
strany spoločnosti mu bolo poskytnutých dosť šancí preukázať, že to so svojou nápravou myslí skutočne
vážne. Tieto šance nevyužil a opakovane konal protiprávne. Z pohľadu súdu osoba s takouto kriminálnou

anamnézounedávadostatočnézárukynato,ževprípadepodmienečnéhoprepusteniabudeviesťriadny
život.

Odsúdený si momentálne odpykáva tento trest v ústave so minimálnym stupňom stráženia, pričom
v rámci vnútornej diferenciácie je stále umiestnený do strednej diferenciačnej skupiny „B“ s tým, že

diferenciačná skupina určuje program zaobchádzania s odsúdeným, pracovisko odsúdeného, program
vzdelávania či ovplyvňuje ubytovanie odsúdeného počas výkonu trestu.

V danom prípade bolo teda prihliadnuté s poukazom na § 66 ods. 2 Trestného zákona najmä na povahu
a charakter spáchanej trestnej činnosti, ktorej sa odsúdený dopustil a v zmysle odpisu registra trestov

čiastočne aj na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno
jednoznačne vyvodiť záver, že bude viesť na slobode riadny život. Podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré
majú v danom smere význam je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny
život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, čo však u menovaného odsúdeného, vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti, nie je možné jednoznačne konštatovať. Navyše aj resocializačná prognóza
odsúdeného je menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné.

Súd zastáva názor, že vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného v spojení s nesplnením prvej
materiálnej podmienky nie je možné zaručiť, že po prípadnom podmienečnom prepustení bude viesť

riadny život. Predchádzajúci spôsob života odsúdeného nedáva dostatočné záruky, že by v prípade
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu viedol riadny život resp., že
by sa nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Riziko recidívy odsúdeného tak súd posúdil ako prevažujúce
nad očakávaním riadneho vedenia života odsúdeným v budúcnosti, v dôsledku čoho nemožno druhú
materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie považovať za splnenú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na
Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský
súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie
doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa

svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.