Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/132/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200277
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2021200277.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: ARIES TRUSTEE, k. s., so sídlom A.
XXXX/X, XXX XX B., C.: XX XXX XXX (správca žalobcu Distrib Capital, s.r.o., so sídlom B. XX, XXX XX
B., C.: XX XXX XXX), proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101422176/2021 zo
dňa 06.08.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad D. (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty (ďalej len ako „DPH“), okrem iného za zdaňovacie obdobie október 2016.

2. Žalobca podal dňa 15.07.2020 Žiadosť o prerušenie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia

január 2016 až december 2016, na základe mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky,
ktorá nastala z dôvodu šíriacej sa epidémie koronavírusu podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mimoriadnych opatreniach“).
Správca dane žiadosť o prerušenie daňovej kontroly akceptoval a daňovú kontrolu prerušil. Na základe
zákonač.264/2020Z.z.ktorýmsadopĺňazákonč.67/2020Z.z.oniektorýchmimoriadnychopatreniach
vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa obdobie pandémie považovalo
30.09.2020 za skončené a od 01.10.2020 správca dane pokračoval v daňovej kontrole. O výsledku
kontroly správca dane vyhotovil protokol zo dňa 01.10.2020.

3. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 102005770/2020 zo dňa
17.12.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom

čase (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel na dani za zdaňovacie obdobie október 2016
vo výške XX.XXX,XX eura.4. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí skonštatoval, že žalobca si v rozpore s § 51 ods. 1 písm. a)
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon
o DPH“) neoprávnene uplatnil DPH v zdaňovacom období október 2016, keďže nepredložil faktúry od

dodávateľov (uvedené v tabuľke č. 29 prvostupňového rozhodnutia) vyhotovené podľa § 71 zákona
o DPH a v rozpore s § 49 ods. 1 zákona o DPH si odpočítal daň, pretože pri tomto tovare nevznikla
daňová povinnosť.

5. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný počas odvolacieho konania

uložil správcovi dane listom zo dňa 26.04.2021, okrem iného, preveriť, či sa na Kriminálnom úrade
finančnej správy (ďalej len „KÚFS“) nachádzajú žalobcom nepredložené účtovné doklady, o ktorých
žalobca v odvolaní tvrdil, že mu boli zaistené KÚFS v roku 2018.

6. Správca dane žiadosťou o vydanie dokladov zo dňa 28.06.2021, zaslanej na KÚFS, požiadal o
vyjadrenie, či KÚFS disponuje inými dokladmi žalobcu, týkajúcimi sa kontroly DPH za zdaňovacie

obdobia január 2016 až december 2016, ako boli odstúpené a následne správcom dane vrátené na
KÚFS na základe zápisnice o vykonaní úkonu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.05.2021. V predmetnej
Zápisnici je uvedené, že pri úkone boli odovzdané došlé faktúry režijné 04/2016, 05/2016, 06/2016 (v
počte 348 listov), došlé faktúry režijné 07/2016, 08/2016, 09/2016 (v počte 346 listov), došlé faktúry
tovarové 03/2016, 04/2016 (v počte listov 408), došlé faktúry tovarové 05/2016, 06/2016 (v počte listov

401), došlé faktúry tovarové tuzemsko 07/2016, 08/2016 (v počte listov 151), došlé faktúry tovarové
tuzemsko 09/2016, 10/2016 (v počte listov 273), došlé faktúry zahraničie tovar (01/2016 až 05/2016
v počte listov 394), došlé faktúry zahraničie tovar 06/2016 až 09/2016 (v počte listov 177). KÚFS v
odpovedi zo dňa 12.07.2021 správcovi dane oznámil, že nedisponuje žiadnymi ďalšími účtovnými a
daňovými dokladmi žalobcu a že všetky zaistené účtovné doklady, daňové doklady a veci - dátový

nosič s účtovnými zostavami daňového subjektu, ktoré boli poskytnuté správcovi dane k výkonu daňovej
kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015, január 2016 až december 2016,
január 2017 až júl 2017, október 2017, január 2018 a február 2018 a vrátené na KÚFS dňa 06.05.2021,
boli podľa § 92 ods. 1 Trestného poriadku dňa 06.05.2021 ďalej prevzaté vyšetrovateľom Prezídia
Policajného zboru.

7. Podľa vyjadrenia správcu dane nepredložené účtovné doklady za zdaňovacie obdobie október 2016,
ktoré správca dane uviedol v prvostupňovom rozhodnutí (tabuľka č. 29), neboli doklady zapožičané
KÚFS k výkonu daňovej kontroly. KÚFS zapožičal správcovi dane za mesiac október 2016 faktúry od
spoločnosti VENEAL s.r.o., E. A., XXX XX A., C.: XXXXXXXX, konkrétne faktúry č. XXXXXXX - F.

XXXXXXX (C.. F. XXXXXXXX - F. XXXXXXXX). Tieto účtovné doklady od spoločnosti VENEAL s.r.o.
boli správcom dane uznané žalobcovi pre uplatnenie odpočítania dane a boli vrátené správcom dane
KÚFS dňa 06.05.2021. Z uvedeného vyplýva, že doklady za zdaňovacie obdobie október 2016, uvedené
v prvostupňovom rozhodnutí ako nepredložené účtovné doklady, neboli žalobcovi zaistené zo strany
KÚFS a neboli ani zapožičané správcovi dane.

8. Žalovaný rozhodnutím č. 101422176/2021 zo dňa 06.08.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preštudovaní
administratívneho spisu skonštatoval, že tvrdenia žalobcu o tom, že preukázal, že zdaniteľné obchody
boli uskutočnené a všetky tovary boli riadne dodané, sú nepravdivé a zavádzajúce, pretože žalobca

počas celého výkonu daňovej kontroly ignoroval výzvy správcu dane na predloženie dokladov a dôkazov
a zavádzal správcu dane ohľadne termínov predloženia účtovných dokladov, vyjadrenia a dôkazov.

II.
Správna žaloba

9. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 28.10.2021 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia.

10. Žalobca predovšetkým namietal, že správca dane pri vydaní rozhodnutia hrubo porušil Daňový

poriadok, a to tým, že pri výkone daňovej kontroly nepostupoval v súlade so zákonom, a to najmä:
a) riadil sa iba subjektívnymi úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch,
b) neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci,c) presunul rozsah dôkazného bremena na subdodávateľov v obchodných transakciách na žalobcu,
pričom ale súčasne žalobca bol zamestnancami správcu dane účelovo zbavený možnosti v uplatnení
svojich procesných práv,

d) v daňovej kontrole bol nečinný,
e) vykonal kontrolu u iných platiteľov dane, ktorých výsledky premietol do protokolu o výsledkoch zistenia
z daňovej kontroly a následne do rozhodnutia.
Na základe tých skutočností považoval rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného, za nezákonné,
nepreskúmateľné a nedôvodné.

11. Žalobca v tejto veci poukázal na to, že všetky doklady, ktoré správca žiadal predložiť, boli zaistené
KÚFS v roku 2018. O uvedených skutočnostiach bol správca dane podrobne informovaný a túto
skutočnosť preukazuje zápisnica o zaistení vecí, tovarov a písomnosti zo dňa 12.04.2018. Žalobca
nemal vedomosť, kde sa nachádzajú všetky zaistené dokumenty. V zmysle uvedeného žiadal žalobca
správcu dane, aby si od príslušníkov uvedené doklady vyžiadal. Správca dane tieto doklady od KÚFS

nedohľadal a opakovane nezákonne vyzýval žalobcu na ich predloženie.

12. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že v daňovom konaní došlo k porušovaniu zásady neutrality pri
správe daní. Všetky namietané obchody a transakcie už boli zdanené alebo dodané spoločnosti W4,
s.r.o., ktorá mala za rok 2016 daňovú kontrolu a v prípade tejto spoločnosti neboli uznané dodávky od

daňového subjektu na vstupe a tento istý scenár sa uplatňuje na žalobcu.

13. Žalobca trval na tom, že plnenie od dodávateľa K.O. FRUIT SK s.r.o. bolo v mesiacoch apríl
až december 2016 riadne dodané. Skutočnosť, že dodanie tovarov od tejto spoločnosti nemalo byť
uskutočnené správca dane odôvodnil výpoveďou bývalej G. A. H. I. J., ktorá sa mala vyjadriť, že žalobcu

nepozná a nevystavila mu žiadne faktúry. Na tomto podklade správca dane spochybnil reálne dodanie
tovaru od tejto spoločnosti pre žalobcu. Spoločnosť K.O. FRUIT SK s.r.o. dňa 02.08.2017 zanikla z
dôvodu hromadného zlúčenia s viac ako 20 spoločnosťami, čo preukazuje, že žalobca sa stal obeťou
podvodu.

14. Vo vzťahu k dodávateľom FERIMPEX SK, s.r.o., Pivovar Janáček SK, s.r.o., InterSale, s.r.o.
žalobca opätovne uviedol, že doklady boli zaistené v roku 2018 zamestnancami KÚFS. Napriek tomu
mal poskytnúť doklady vo vzťahu k spoločnosti FERIMPEX SK, s.r.o., ktoré mal k dispozícii aspoň
v elektronickej podobe, pričom poukázal na elektronickú prílohu k odvolaniu voči prvostupňovému
rozhodnutiu. Malo ísť o faktúry a potvrdenia o úhradách, ktoré preukazujú dodanie vybavenia kaviarne

s názvom „A.“. Dodanie tovarov mohol správca dane preveriť na miestnej obhliadke, čo však účelovo
neurobil.

15. Závery správcu dane uvedené v prvostupňovom rozhodnutí ako aj závery uvedené v napadnutom
rozhodnutí sú podľa názoru žalobcu diskriminačné, nedôvodné a zjavne nezákonné.

16. Žalobca ďalej v žalobe namietal aj nedodržanie lehoty podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa
ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia, ktorú však správca
dane prekročil, pričom daňová kontrola podľa žalobcu nebola prerušená.

III.
Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.12.2021 odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pričom
považovalzanadbytočnéopakovaťužuvedenéskutočnosti. Napadnutérozhodnutieaaniprvostupňové

rozhodnutie netrpia takými vadami, ktoré by mohli mať vplyv na ich zákonnosť, preto navrhol žalobu
zamietnuť.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

18. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnúsvoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu

v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.:
TT-20S/132/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok
2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia
Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.

19. Mestský súd Bratislava III rozhodnutím sp. zn. B1-31K/8/2021 zo dňa 20.03.2025 vyhlásil konkurz
na majetok žalobcu.

20. Na základe výzvy správneho súdu zo dňa 22.09.2025 podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom

čase (ďalej len „ZKR“) správca podaním zo dňa 20.11.2025 oznámil správnemu súdu, že súhlasí
spokračovanímvsúdnomkonaní.Nazákladeuvedenéhosprávnysúdpodľa§47ods.4ZKRpokračoval
v konaní so správcom namiesto pôvodného žalobcu.

21. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zák. č. 162/2015

Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“), pretože ani
jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho
vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.12.10.2025 (§137 ods. 4 SSP).

22. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

23. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

24. Podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti:
a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho
prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,
h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa

na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

25. Podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a písm. c) zákona o DPH:
(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daňa)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a.

26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

27. Správny súd posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup správnych orgánov v rozsahu a

z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd v prejednávanej veci viazaný podľa § 134 SSP
a po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná
a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd v prvom rade konštatuje, že samotný
obsah žaloby bol koncipovaný všeobecne a neurčito, bez špecifikovania konkrétnych žalobných bodov
a s tým súvisiacou argumentáciou, čo malo vplyv aj na rozsah súdneho prieskumu zo strany správneho
súdu. Samotná žaloba v značnej časti kopírovala odvolanie podané voči prvostupňovému rozhodnutiu

a obsahovala totožné námietky, ktoré žalobca vzniesol v odvolacom konaní proti postupu správcu dane.

28. Správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú námietku týkajúcu sa prekročenia zákonom stanovenej
lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola
začala dňa 14.08.2019. V spisovom materiáli sa nachádzala žiadosť žalobcu zo dňa 15.07.2020

o prerušenie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2016 - december 2016, ktorou
žalobca požiadal o prerušenie daňovej kontroly z dôvodu pandemickej situácie súvisiacej so šírením
koronavírusu podľa zákona o mimoriadnych opatreniach. Správca dane žiadosti žalobcu vyhovel,
daňovú kontrolu prerušil a na základe zákona o mimoriadnych opatreniach v danej veci nekonal až do
skončenia pandemickej situácie, ktorá trvala do 30.09.2020. Následne od 01.10.2020 začal správca

dane konať, vyhotovil protokol o výsledku daňovej kontroly, ktorý bol žalobcovi doručený spolu s
výzvou na vyjadrenie dňa 22.10.2020. Daňová kontrola tak po zohľadnení obdobia prerušenia z dôvodu
pandemickej situácie bola ukončená v zákonnej jednoročnej lehote.

29. V súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu

dane, správny súd poznamenáva, že ide o námietku, ktorá nebola riadne zdôvodnená v žalobe,
keďže žalobca len vo všeobecnej rovine uviedol, že zamestnanci správcu dane sa len všeobecne,
nesystematicky a chaoticky vyjadrovali k zdaniteľným plneniam žalobcu a v odôvodnení vyjadrili
iba vlastný subjektívny názor. Žalobca nijako konkrétne nevysvetlil, v ktorom smere považoval
napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, keďže z obsahu odôvodnení oboch rozhodnutí

je jednoznačne preukázané, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán zdôvodnili svoje rozhodnutia tým,
že žalobca nepredložil požadované doklady, resp. nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho
tvrdenie o nároku na odpočet DPH.

30. V zmysle zákona o DPH sa hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane myslia (i) existencia

zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb
daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve
povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva
v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne
povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Daňový subjekt musí

vedieť preukázať, že pri dodaní tovaru vznikla daňová povinnosť tak z formálnej ako aj z materiálnej
stránky, pričom obe sa vzájomne podmieňujú a doplňujú. Formálnu stránku preukazuje platiteľ dane
spravidla vystavenými faktúrami, uzavretými zmluvami, preberacími listami a podobne.

31. V súvislosti s dodávateľskými faktúrami, na základe ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH

správny súd zistil, že správca dane výzvami zo dňa 18.09.2019, ako aj z 18.11.2019 vyzval žalobcu, aby
predložil správcovi dane účtovné doklady, a to odberateľské faktúry za zdaňovacie obdobie 1-12/2016,
dodávateľské faktúry za zdaňovacie obdobie 1-12/2016, príjmové a výdavkové pokladničné doklady
za zdaňovacie obdobie 1-12/2016, režijné dodávateľské doklady za zdaňovacie obdobie 1-3/2016,
5-7/2016 a 9-12/2016, tovarové dodávateľské faktúry za zdaňovacie obdobie 1-12/2016, 6-12/2016,

dodávateľské zahraničné faktúry za zdaňovacie obdobie 6-12/2016, dobropis za zdaňovacie obdobie
1-4/2016, 6/2016, 8-12/2016, ťarchopis za zdaňovacie obdobie 1/2016 a 4/2016, interné doklady za
zdaňovacie obdobie 1-12/2016, leasingové zmluvy, zmluvy uzatvorené s odberateľmi a dodávateľmi
vrátene uzatvorených objednávok za zdaňovacie obdobie 1-12/2016. Z obsahu administratívneho spisujednoznačne vyplýva, že tieto výzvy boli zaslané na adresu spoločnosti a žalobca na tieto výzvy
nereagoval a požadované doklady nepredložil. Správca dane si od KÚFS vyžiadal účtovné zostavy v
elektronickej podobe na technickom nosiči za obdobie január až december 2016, pričom z obsahu týchto

dokladov vyplýva, že požadované doklady, ktoré správca dane žiadal od žalobcu na základe výziev
zo dňa 18.09.2019 a 18.11.2019 sa v tejto elektronickej podobe nenachádzali, a preto správny súd
posúdil námietku žalobcu týkajúcu sa nemožnosti predložiť požadované účtovné doklady z dôvodu, že
boli zaistené KÚFS, za účelovú. Nepredloženie relevantných dokladov vyplýva aj z vyjadrenia konateľa
žalobcu v zápisnici o zaistení dokladov vyhotovenej KÚFS zo dňa 12.04.2018, kde uviedol, že chýbajúce

účtovné doklady sa toho času nachádzali u audítorskej spoločnosti. Rovnako zo zápisnice o miestnom
zisťovaní, ktorú spísal správca dane dňa 14.08.2019 vyplýva, že splnomocnená zástupkyňa žalobcu
C. J. A. sa vyjadrila, že chýbajúce účtovné doklady k daňovej kontrole predloží neskôr, lebo sa v
čase vykonávania miestneho zisťovania nachádzali v externej účtovnej kancelárii F&G Consulting, s.r.o.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH si platiteľ dane môže uplatniť právo na odpočítanie dane
ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa. Uvedenú povinnosť si žalobca nesplnil a požadované

faktúry, resp. relevantné účtovné doklady správcovi dane počas daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho
konania nepredložil.

32. Za rovnako neopodstatnenú správny súd vyhodnotil námietku žalobcu, že správca dane a jeho
zamestnanci účelovo a tendenčne riešili obchody so spoločnosťami, ktoré už po rokoch zanikli,

prípadne nevykonávali činnosť a ich štatutárne orgány boli nedostihnuteľné. Z obsahu napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že nárok na odpočet DPH nebol žalobcovi priznaný z dôvodu nepredloženia
požadovaných účtovných dokladov a neposkytnutia súčinnosti správcovi dane. Reálne uskutočnenie
a priebeh obchodov s dodávateľskými spoločnosťami za zdaňovacie obdobie 2016 neboli primárnym
dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočet DPH za toto zdaňovacie obdobie. Žalobca sa taktiež nijako

nevyjadril k Oboznámeniu so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly zo dňa 29.06.2020,
ktoré mu bolo doručené dňa 20.07.2020 a takisto nepodal žiadne vyjadrenie k zisteniam uvedeným
v Protokole zo dňa 01.10.2020, ktorý mu bol doručený dňa 22.10.2020 spolu s výzvou na vyjadrenie.

33. Z uvedenou námietkou súvisí aj poukazovanie žalobcu na obchody a transakcie so spoločnosťou

W4, s.r.o., pri ktorej malo dôjsť k porušeniu zásady neutrality pri správe daní. Žalobca okrem takto široko
koncipovanej námietky neuviedol v čom konkrétne a ako, s ohľadom na zdaňovacie obdobie október
2016, malo dôjsť k porušeniu tejto zásady a aký to malo vplyv na nepriznanie nároku na odpočet DPH
u žalobcu. Správny súd sa z uvedeného dôvodu touto námietkou bližšie nezaoberal a vyhodnotil ju ako
neopodstatnenú.

34. Rovnako neodôvodnené a neurčité boli námietky týkajúce sa nepreukázania dodania tovaru od
dodávateľov K.O.Fruit SK, s.r.o., FERIMPEX SK, s.r.o., Pivovar Janáček SK, s.r.o. a InterSale s.r.o.
Správny súd naviac uvádza, že uvedené námietky s prejednávanou vecou vôbec nesúvisia, pretože
správca dane v zdaňovacom období október 2016 vôbec neposudzoval dodanie tovaru od týchto

konkrétnych dodávateľov, ale svoj záver postavil na nepredložení dodávateľských faktúr a relevantných
účtovných dokladov, ktoré by z formálnej stránky preukazovali splnenie jednej zo základných podmienok
pre vznik nároku na odpočet DPH. Vzhľadom na uvedené aj námietka žalobcu týkajúca sa nevypočutia
navrhnutých svedkov a miestneho zisťovania bola neopodstatnená.

35. V súvislosti s daným prípadom správny súd poukazuje na účel daňového konania, ktorým je zistenie,
či daňové subjekty spĺňajú v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči
štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania, preverovania základu dane, ako aj iných skutočností, rozhodujúcich pre správne určenie
dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podľa zákona o DPH odpočítanie dane

nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane. Uvedené právo je však spojené prioritne s dôkaznou
povinnosťou platiteľa dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať podľa § 24 ods. 1 Daňového
poriadkuskutočnosti,ktorémajúvplyvnasprávneurčeniedaneaskutočnosti,ktoréjepovinnýpreukázať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podať podľa osobitných predpisov, ďalej je
povinný preukázať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej

kontroly alebo daňového konania a musí preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a
záznamov, ktorú je povinný viesť.36. V súvislosti s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Súdneho dvora EÚ, na
ktorú poukázal žalobca, správny súd poznamenáva, že ide z väčšej časti o rozhodnutia týkajúce sa
nepriznania práva na odpočet DPH z dôvodu možnej účasti platiteľa dane na daňovom podvode. V tu

posudzovanom prípade správca dane a žalovaný neuznali žalobcovi nárok na odpočet DPH z dôvodu
nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok, s ktorými zákon právo na odpočet DPH spája, a
preto poukazovanie na judikatúru týkajúcu sa preukazovania vedomosti platiteľa dane o podvodnom
konaní v dodávateľskom reťazci je z uvedeného dôvodu irelevantné. Taktiež poukazovanie na judikatúru
týkajúcu sa dôkazného bremena správcu dane je neopodstatnené, pretože to bol žalobca, ktorý si počas

daňovej kontroly nesplnil primárnu zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH a nepredložil faktúry a účtovné doklady, ktoré by preukazovali ním tvrdený nárok na odpočet DPH.

37. Správny súd v danom prípade nezistil rozpor napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového
rozhodnutia s ustálenou judikatúrou a poukazuje najmä na to, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu
ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku v súvislosti s neunesením dôkazného bremena na

preukázanie formálneho splnenia hmotnoprávnych podmienok a následne aj reálneho uskutočnenia
zdaniteľných obchodov.

38. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/8/2023 zo dňa 20.12.2024, na ktorého závery v plnom rozsahu taktiež

poukazuje. Uvedeným rozsudkom bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalobcu voči rozsudku Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 14S/93/2021 zo dňa 07.07.2022 v konaní týkajúcom sa rovnakých účastníkov
konania s rovnakým skutkovým a právnym základom vyplývajúcom z totožného protokolu o vykonaní
daňovej kontroly zo dňa 01.10.2020.

39. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju
postupom podľa § 190 SSP zamietol.

40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu

požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho

súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§
439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).