Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2026

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 33C/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425202446
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrik Kukuľa

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2026:6425202446.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

33C/48/2025

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom A. B. C., v spore žalobkyne: A. D., E. D., nar.
XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, trvalý pobyt F. G. XX, XXX XX F. G., zastúpená JUDr. Rudolf Fajbík,
advokát so sídlom Dobšinského 14, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 51 028 557, proti žalovanej: E. D.,
E. H., zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO:

17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

33C/48/2025

I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť v katastrálnom území F. G., obec F. G., I. J. K. L., identifikované
geometrickým plánom
č.XXXXXXXX-XX/XXXX,vyhotovenýmdňaXX.XX.XXXX,úradneoverenýmdňa01.10.2025podčíslom
M./XXXX, ako CKN parcelné číslo XXX záhrada vo výmere XXXXX vytvorená z pôvodnej EKN parcely

č. XX/X vedenej na LV č. XXX, patrí do vlastníctva žalobkyne A. D., E. D., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo:
XXXXXX/XXX, bytom F. G. XX, v podiele 1/1, teda v celosti.

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

33C/48/2025

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 16. 10. 2025 domáhala
určenia, že nehnuteľnosť v katastrálnom území F. G., obec F. G., I. J. K. L., identifikovaná geometrickým

plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným dňa XX.XX.XXXX, úradne overeným dňa 01.10.2025
pod číslom M./XXXX (ďalej len „geometrický plán“), ako CKN parcelné číslo XXX záhrada vo výmere
106 m2 vytvorená z pôvodnej EKN parcely č. XX/X vedenej na LV č. XXX (ďalej ako „nehnuteľnosť“),
patrí do vlastníctva žalobkyne A. D., E. D., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX, trvalý pobyt
F. G. XX, v podiele 1/1, teda v celosti.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že užíva nehnuteľnosť identifikovanú geometrickým plánom

viac ako 47 rokov nepretržite a nerušene. Do užívania vstúpila na základe kúpnej zmluvy E. N.
XXX/XX, kúpou domu so záhradou od F. I. M. D.. Vlastníctvo domu je evidované na LV č. XXX.
Ako vlastník nehnuteľnosti je evidovaná žalovaná, ktorú zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový
fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345 (ďalej len „SPF“). Žalobkyňa sažalobou domáhala zosúladenia evidovaného a skutočného právneho stavu. Žalobkyňa v nadväznosti na
vyjadrenie SPF v replike uviedla, že nevie uviesť, či vôbec a akým spôsobom je príbuzná so žalovanou.
Pre rozhodnutie vo veci to považovala za nepodstatné, keďže zákon žiadnym spôsobom neobmedzuje

možnosť vydržania s ohľadom na príbuzenský pomer. Vypočutie svedkov považovala za neefektívny
postup, keď v konaní nie je sporná žiadna skutková okolnosť.

3. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení v konaní spolu so žalobou predložila tieto listiny: geometrický
plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotovený dňa XX.XX.XXXX (č. l. 5 – 6 súdneho spisu); list vlastníctva

č. XXX ( č. l. 7 súdneho spisu); list vlastníctva č. XXX (č. l. 8 súdneho spisu); kúpna zmluva zo dňa
XX.XX.XXXX (č. l. 9 súdneho spisu); pozemkovo-knižná vložka č. XXX (č. l. 10 súdneho spisu); čestné
vyhlásenie (č. l. 11 súdneho spisu).

4. Zákonný zástupca žalovanej SPF v konaní uviedol, že nespochybňuje aktívnu legitimáciu žalobkyne
keďže to vyplýva z kúpnej zmluvy kedy žalobkyňa kúpila dom aj záhradu od svojho otca. Zároveň

nespochybnil naliehavý právny záujem žalobkyne vzhľadom na to, že v katastri nehnuteľností je
zapísané vlastnícke právo žalovanej k predmetnej nehnuteľnosti a teda existuje rozpor medzi údajmi
zapísanými v katastri nehnuteľností a existenciou kúpnej zmluvy. SPF žiadal v konaní uskutočniť výsluch
žalobkyne ako aj výsluch aspoň jedného z okolitých susedov na preukázanie skutočností o nepretržitom
a nerušenom užívaní nehnuteľností po dobu viac ako 47 rokov. SPF žiadal, aby sa žalobkyňa vyjadrila

v rámci výsluchu na pojednávaní k pôvodu žalovanej E. D., E. H., keďže môže ísť o priamu príbuznú,
resp. právnu predchodkyňu žalobkyne a v tom prípade by vlastníctvo k predmetu tohto sporu malo byť
prejednané v rámci dedičského konania.

5. Sporné skutkové tvrdenia medzi stranami neboli, keďže nedošlo k účinnému popretiu skutkových

tvrdení žalobkyne. Po skutkovej stránke súd nepovažoval medzi stranami za sporné žiadne skutkové
tvrdenia. Za sporné považoval iba právne posúdenie veci, a to predovšetkým či boli splnené predpoklady
dobromyseľného vydržania nehnuteľnosti.

6. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OZ“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

7. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

8. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

9. Súd nariadil pojednávanie na deň 26. 01. 2026, ktorého sa zúčastnili právny zástupca žalobkyne
a zákonný zástupca žalovanej (SPF). Súd po prednese strán sporu uviedol, čo považuje za sporné

anespornévkonaní.Vrámcidokazovaniasúdzamietolnávrhzákonnéhozástupcužalovanejnavýsluch
jedného z okolitých susedov, a to z dôvodu neurčitosti identifikácie konkrétnej osoby svedka, keď na
vypočutie svedka v konaní je nevyhnutné aspoň označenie mena a priezviska svedka, a označenie
skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Ak strana navrhne výsluch svedka počas
pojednávania, náležitosti vyžadované v § 197 ods. 2 CSP uvedie pred súdom. Súd na pojednávaní

nevykonal výsluch žalobkyne s ohľadom na hospodárnosť konania a primerané zaťažovanie strany
konania. Súd prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa má 86 rokov, pričom sa žalobkyňa v rámci repliky
zo dňa 26. 11. 2025 k vzťahu so žalovanou vyjadrila. V replike uviedla, že nevie uviesť, či vôbec a akým
spôsobom je príbuzná so žalovanou. Podľa názoru súdu by tak výsluch žalobkyne v konaní nepotvrdil
a ani nevyvrátil skutočnosti navrhované zákonným zástupcom.

10. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z ktorého
vyplýva, že „vydržanie hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je
neplatná pre vadu o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní zvyčajnej opatrnosti vedieť, alebo ak tu
výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je,

stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom
vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu
vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držbaa nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby (z uznesenia Najvyššieho
súdu SR z 1. marca 2011, sp .zn. 5 Cdo 30/2010).

11. Vydržanie ako originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva súd považuje za dôsledok
kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
11.1. Spôsobilým predmetom vydržania sa chápu veci hnuteľné, či nehnuteľné. Z vydržania sú však

vylúčené tie veci, ktoré môžu byť výlučne vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických
osôb. Vlastníctvo možno vydržať aj k časti parcely, identifikovanej geometrickým plánom.
11.2. Spôsobilým subjektom vydržania je každá osoba, ktorá je spôsobilá nadobudnúť vlastnícke
právo. Vydržaním možno vec nadobudnúť aj do podielového spoluvlastníctva alebo bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňu je možné označiť v kontexte uvedeného za spôsobilú byť
subjektom vydržania.

11.3. Oprávnená držba musí existovať počas celej dĺžky vydržacej doby. Oprávnená držba vyžaduje
súčasné spojenie dvoch podmienok, a to dobromyseľnosti držiteľa o tom, že mu vec alebo právo
patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobromyseľnosť spočíva
v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo, že je oprávneným vykonávateľom práva. Nestačí
presvedčenie držiteľa, že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu nezasahuje do jeho práv. Nastúpenie

dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby.
V spore sa žalobkyňa opierala o oprávnenú držbu titulom kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (č. l.
9 súdneho spisu) a teda, že od roku XXXX užíva vec ako vlastnú. Súd pri tom poukazuje na state
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR: Oprávnená držba popri všeobecných znakoch držby musí spĺňať
požiadavku dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť (ako predpoklad oprávnenej

držby)jepresvedčenímnadobúdateľa,ženekonábezprávne,keďsiprisvojujeurčitúvec.Detenciasama
osebe na vydržanie nestačí. Oprávnená držba sa musí opierať o právny titul (formálne správny, neplatný
či domnelý) a súčasne musí byť poctivá v zmysle existencie dobromyseľnosti držiteľa. Len výnimočne sa
môže zakladať na ospravedlniteľnom právnom omyle. (z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 19. februára
2014, sp. zn. 7 MCdo 4/2013). V tomto prípade mal súd preukázanú oprávnenú držbu.

11.4. Vydržacia doba je tri roky u hnuteľných vecí a desať rokov u nehnuteľností. Vydržacia doba začína
plynúť uchopením veci do oprávnenej držby a jej uplynutím dochádza za splnenia ostatných zákonných
podmienok k vzniku vlastníctva. Počas plynutia vydržacej doby musí byť oprávnená držba nepretržitá.
Oprávnený držiteľ si však do plynutia vydržacej doby môže započítať vydržaciu dobu svojho právneho
predchodcu alebo predchodcov. Žalobkyňa držala nehnuteľnosť ako vlastnú a to od jej uchopenia po

dobu viac ako 47 rokov, pričom v konaní nič nenasvedčovalo tomu, že držba bola prerušená.

12. Z listinného dôkazu list vlastníctva č. XXX ( č. l. 7 súdneho spisu), mal súd preukázané, že žalobkyňa
je vlastníčkou rodinného domu so súpisným číslom XX postaveného na parc. č. XXX – druh pozemku
Zastavaná plocha a nádvorie, pričom na liste vlastníctva, je tiež evidovaná parc. č. XXX o výmere XX

A. - druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Na liste vlastníctva č. XXX (č. l. 8 súdneho spisu), je
evidovaný vlastnícky vzťah k parc. č. XX/X o výmere XXX A. – druh pozemku záhrada patriaca žalovanej
zastúpenej SPF.

13. Súd mal z kúpnej zmluvy zo dňa 23.09.1978 (č. l. 9 súdneho spisu) za preukázané, že žalobkyňa

kúpila dom spolu so záhradou od F. I. M. D. a z pozemkovo-knižnej vložky č. XXX (č. l. 10 súdneho
spisu) vyplýva, že M. D. vlastnil zastavanú plochu, dom č. XXX s dvorom XX v celosti, bez ťarchy.

14. Žalobkyňou predložené čestné vyhlásenie (č. l. 11 súdneho spisu) obsahuje vyhlásenie vnučky M.
D., netere žalobkyne, že žalobkyňa nadobudla pozemok označený geometrickým plánom od F. I., pričom

dom má užívať spolu s pozemkom približne 50 rokov.

15. Súd po vykonanom prieskume a dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v celom
rozsahu dôvodná. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa v spore
preukázala dobromyseľnú a nerušenú držbu nehnuteľnosti, keď po dobu nepretržite podstatne dlhšiu

ako 10 rokov mala nehnuteľnosť v oprávnenej držbe. Žalobkyňa užíva nehnuteľnosť na základe kúpnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 9 súdneho spisu) a teda od roku XXXX užíva vec ako vlastnú.
Žalobkyňaužívanehnuteľnosťnerušene,bezsporov,čímpodľanázorusúdunadobudlavlastníckeprávovydržaním. Držba žalobkyne je oprávnená, nepretržitá, nerušená a dobromyseľná viac ako 10 rokov.
S ohľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I.

16. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

18.Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysle§255a262CSP.Žalobkyňabolavkonaníúspešnávcelom
rozsahu uplatneného nároku, avšak v priebehu konania uviedla, že žiada rozhodnúť tak, že žiadnej zo
sporových strán nárok na náhradu trov konania nebude priznaný. Preto súd rozhodol, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

Poučenie:

33C/48/2025
Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniaprostredníctvom
Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).