Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 108T/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011468
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kurucová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125011468.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Andreou Kurucovou, PhD. v trestnej veci obžalovaného A.

B. pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 21. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX v C., trvale bytom D., adresa na doručovanie: A. XXXX/XXX, B., t. č. vo
výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov v inej veci,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v období od mesiaca apríl 2022 až do mesiaca december 2024, s výnimkou období, keď bol vo výkone
trestu odňatia slobody od 8. septembra 2022 do 8. júla 2023, od 4. februára 2024 do 2. októbra 2024,
a od 18. januára 2025 do 21. januára 2026, v E. ani na iných miestach na území Slovenskej republiky
si ako otec mal. A. D., nar. XXXX, neplnil riadne a pravidelne svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu
maloletémusynovi,ktorámuvyplývazozákonač.36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov ako aj z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 20P/5/2022 zo

dňa 27.02.2023, právoplatným dňom 25.03.2023, ktorým ho súd zaviazal s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku prispievať na výživu maloletého syna A. D. výživným vo výške 150,- eur mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám jeho matky F. D., hoci vedel o existencii svojej vyživovacej povinnosti, túto
si v uvedenom období v celom rozsahu riadne neplnil, napriek tomu, že bol zamestnaný v pracovnom
pomere ako aj na dohodu o vykonaní práce, čím mu, s výnimkou čiastočných úhrad výživného, vznikol
dlh na bežnom výživnom za predmetné obdobie vo výške 849,99 eur,

t e d a

najmenejdvamesiacevobdobídvochrokovúmyselneneplnilzákonnúpovinnosťvyživovaťiného,ataký
čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,

č í m s p á ch a l

prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona

s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o s a m u
u k l a d á :

Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s poukazom na § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek
2, odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2, § 42 odsek 1 Trestného zákona, súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa ruší výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Trnava zo 7. augusta 2025, sp. zn. 7T/50/2025 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave z 28. októbra 2025, sp. zn. 3To/121/2025, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti

vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 7 (sedem) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorkaOkresnejprokuratúryTrnavapodaladňa3.júna2025obžalobupodčíslom1Pv92/24/2207
na obvineného A. B. pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b)
Trestného zákona s použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom
v obžalobe.

Obžalovanýnahlavnompojednávaníuviedol,žesacítibyťčiastočnevinným,keďbolispolu,platievaljej,
v septembri 2022 sa rozišli, do septembra prispieval v rámci možností, robil v F., prispieval jej v nejakej
čiastke, čiastočne teda uhrádzal, nevie presne, v akej výške. Vie o tom, že v priebehu roku 2023 bola
vyživovacia povinnosť upravená na 150,- eur mesačne. O syna by inak záujem mal, ale je stále vo

výkone trestu a k bývalej priateľke mal zákaz priblíženia, nemal sa ako po neho dostať. Na výživu mu
bolo aj nejako strhávané, keď vo výkone pracoval, maximálne do 50,- eur. O existencii vyživovacej
povinnosti vie, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Ako bol na slobode, poslal matke asi štyrikrát, je pravda,
že všetko nezaplatil. K svojím majetkovým pomerom obžalovaný uviedol, že nevlastní žiadny majetok,
má exekúcie.

Svedkyňa F. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že zo strany obžalovaného nebol záujem
o syna vôbec žiadny, bol tam len alkohol, krčma, kamaráti, všetky peniaze, ktoré mala ona alebo syn
v šporkaske, išli na alkohol. Niekedy v roku 2022 si zobral sám syna do mesta, bol pod vplyvom alkoholu
a malému dal napiť vína. Sľuboval, že výživné doplatí, od apríla 2022 boli nejaké čiastky čo uhradil,

všetko dala policajtom. Vie, že raz bola plná suma, potom ešte možno dva, trikrát, ale nikdy nie celú
sumu. Od apríla 2022 obžalovaný prišiel sem – tam za malým a prespal, ale ako partneri spolu neboli.
Ako vyšiel z väzenia, prvé čo bolo, že sa opil, je to nenapraviteľný človek pre ňu, ľutuje aj tú šancu,
ktorú mu dala, keď vyšiel z basy prvýkrát. Za celý čas kúpil možno jedny tenisky a jednu hračku, inak
kompletnú výbavu zabezpečovala ona a jej rodičia. Čo sa týka nákupov, tieto tiež zabezpečovala ona.

Ich peniaze boli dolu v krčme. Ona už túto kapitolu uzavrela, má svoj život, chce byť v kľude. Ako bol
vo výkone trestu, pár korún jej chodilo, musela to nahlasovať, ako bol na slobode, iba tie doklady, ktoré
doložila do spisu. Od exekútora jej niečo poukázané bolo, že tento rok nič. Náklady na syna sú dosť
veľké, chodí do školy, na šport, začínajú súťaže, sú to drahé veci. Škola 15,- eur obedy, 20,- eur družina,
vozí ho každý deň do E., oblečenie, desiata. Od začiatku školského roka išlo iba do školy 200,- eur, za

kickbox je 40 eur pre trénera plus pomôcky. Ohľadom zdravotného stavu syn nemá zvýšené náklady.
Svedkyňa uviedla, že ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem syna nemá.

Z rodného listu A. D. vyplynulo, že A. D. sa narodil dňa X. G. XXXX. Ako otec je v rodnom liste uvedený
A. B., H. D., nar. XX. I. XXXX a ako matka je uvedená F. D., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX.

Z rovnopisu rozsudku Okresného súdu Trnava z 27. februára 2023, sp. zn. 20P/5/2022, právoplatného
25. marca 2023 vyplynulo, že maloletý A. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého
výživným vo výške 150,- eur mesačne k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom

právoplatnosti rozhodnutia o výživnom.

Z potvrdenia o návšteve školy z 25. marca 2025 vyplynulo, že A. D., nar. X. XXXXXXX XXXX je
v školskom roku 2024/2025 žiakom materskej školy J. K. F. A. K., E., F. X.

Z prehľadu platieb výživného voči maloletému A. D. vyplynuli nasledovné platby od januára 2022:- Január 2022 VTOS
- Február 2022 VTOS
- Marec 2022 VTOS

- Apríl 2022 mal uhradiť 32,11 eur uhradil 0,00 eur
- Máj 2022 mal uhradiť 32,11 eur uhradil 0,00 eur
- Jún 2022 mal uhradiť 32,11 eur uhradil 0,00 eur
- Júl 2022 mal uhradiť 36,83 eur uhradil 0,00 eur
- August 2022 mal uhradiť 36,83 eur uhradil 0,00 eur

- September 2022 VTOS
- Október 2022 VTOS
- November 2022 VTOS
- December 2022 VTOS
- Január 2023 VTOS
- Február 2023 VTOS

- Marec 2023 VTOS
- Apríl 2023 VTOS
- Máj 2023 VTOS
- Jún 2023 VTOS
- Júl 2023 VTOS

- August 2023 mal uhradiť 150,- eur uhradil 0,00 eur
- September 2023 mal uhradiť 150,- eur uhradil 0,00 eur
- Október 2023 mal uhradiť 150,- eur uhradil 150,- eur
- November 2023 mal uhradiť 150,- eur uhradil 170,- eur
- December 2023 mal uhradiť 150,- eur uhradil 0,00 eur

- Január 2024 mal uhradiť 150,- eur uhradil 50,- eur
- Február 2024 VTOS
- Marec 2024 VTOS
- Apríl 2024 VTOS
- Máj 2024 VTOS

- Jún 2024 VTOS
- Júl 2024 VTOS
- August 2024 VTOS
- September 2024 VTOS
- Október 2024 VTOS

- November 2024 mal uhradiť 150,- eur uhradil 150,- eur
- December 2024 mal uhradiť 150,- eur uhradil 0,00 eur
- Január 2025 VTOS
- Február 2025 VTOS
- Marec 2025 VTOS

- Apríl 2025 VTOS
- Máj 2025 VTOS

Z poštových poukazov predložených svedkyňou F. D. vyplynuli nasledovné platby od odosielateľa A. B.:
11. októbra 2023 vo výške 150,- eur, 10. novembra 2023 vo výške 170,- eur, 13. novembra 2024 vo výške

150,- eur. Z mailového oznámenia svedkyne z 10. augusta 2024 vyplynulo, že šek na 50,- eur nemá.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj ďalšie listinné dôkazy, z ktorých vyplynuli nasledovné
skutočnosti:

- zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. z 3. mája 2024 a priložených potvrdení vyplynulo,
že F. D. je poberateľkou prídavku na dieťa od októbra 2018, od januára 2023 poberá sumu 60,- eur
mesačne a od januára 2024 jej bolo priznané náhradné výživné pre oprávnenú osobu,

- zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. z 9. mája 2025 vyplynulo, že F. D. požiadala

o vyplácanie náhradného výživného na oprávnenú osobu A. D., pričom za rok 2024 jej bolo vyplatené
1258,18 eur a za rok 2025 jej bolo vyplatené celkovo 750,- eur,- zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. z 3. mája 2024 vyplynulo, že A. B. nie je vedený
vevidenciiuchádzačovozamestnanie,poslednáevidenciatrvalaod9. novembra1990do15.novembra
1990 a vyradený bol z dôvodu nástupu do pracovného pomeru,

- zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. z 12. mája 2025 vyplynulo, že A. B. nie je vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, posledná evidencia trvala od 3. októbra 2024 do 17. októbra
2024, pričom vyradený bol pre nespoluprácu, nakoľko nezdokladoval dohodu o pracovnej činnosti
v zákonom stanovenom termíne,

- zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. zo 14. novembra 2024 vyplynulo, že A. B. nie je
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, posledná evidencia trvala od 3. októbra 2024 do 17.
októbra 2024, pričom vyradený bol pre nedodržanie povinnosti podľa § 34 odsek 5, 9, 17 alebo 18 bez
vážnych dôvodov,

- zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. z 12. novembra 2024 vyplynulo, že A. B. nie je a ani
nebol poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok a ani dávok v hmotnej núdzi, za mesiac 7/2023
mu bol vyplatený resocializačný príspevok v sume 107,55 eur a za mesiac 10/2024 mu bol vyplatený
resocializačný príspevok v sume 109,60 eur,

- zo správy Sociálnej poisťovne z 24. marca 2025 a 7. mája 2025 vyplynulo, že A. B. sa nenachádza
v registri ako zamestnanec, resp. samostatne zárobkovo činná osoba, a nie je evidovaný ako poberateľ
dávok v nezamestnanosti, nemocenských dávok, dôchodkových dávok, ako poberateľ úrazových dávok,
ani ako poberateľ dávok garančného poistenia, z pripojeného prehľadu vyplynulo, že A. B. bol vedený
ako zamestnanec s pravidelným príjmom:

- od 21. októbra 2024 do 31. januára 2025 odvádzateľa I. s. r. o.
- od 4. marca 2024 do 20. septembra 2024 odvádzateľa ÚVTOS Leopoldov
- od 21. novembra 2023 do 30. januára 2024 odvádzateľa I. s. r. o.
- od 1. septembra 2023 do 12. novembra 2023 odvádzateľa E., spol. s r. o.

- od 14. júla 2023 do 31. augusta 2023 odvádzateľa E., spol. s r. o.
- od 11. júla 2023 do 13. júla 2023 odvádzateľa E., spol. s r. o.
- od 13. februára 2023 do 8. júla 2023 odvádzateľa ÚVTOS Leopoldov
- od 5. septembra 2022 do 9. septembra 2022 odvádzateľa L. M. s. r. o.
- od 31. augusta 2022 do 4. septembra 2022 odvádzateľa L. M. s. r. o.

- od 15. augusta 2022 do 16. augusta 2022 odvádzateľa E. k. s.
- od 25. júla 2022 do 12. augusta 2022 odvádzateľa N. s. r. o.
- od 18. marca 2022 do 7. júla 2022 odvádzateľa O. O. s. r. o.,

- zo správy spoločnosti O. F. s. r. o. zo 14. augusta 2024 vyplynulo, že A. B. bol zamestnaný v spoločnosti

ako výrobný pracovník, jeho priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 419,72 eur, ktorý mu bol
vyplácanývhotovosti,pracovnýpomermenovanýukončilnavlastnúžiadosťzdôvoduodchodupracovať
do zahraničia, menovaný v práci nemal žiadne problémy, prácu vykonával zodpovedne,

- zo správy spoločnosti N. spol. s r. o. zo 14. augusta 2024 vyplynulo, že A. B. bol v rámci dočasného

pridelenia zamestnaný ako skladník, zmluva bola ukončená zo strany menovaného z dôvodu lepšej
pracovnejponuky,menovanýsiplnilpracovnépovinnostiajdochádzku,súčasťousprávybolopotvrdenie
o čistej mesačnej mzde vo výške 650,20 eur,

- zo správy spoločnosti L. M. z 15. augusta 2024 vyplynulo, že menovaný vykonával u nich prácu ako

operátor výroby, pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa z dôvodu
neospravedlnenej absencie menovaného,

- zo správy spoločnosti E., spol. s r. o. vyplynulo, že A. B. pracoval v pozícii pomocný pracovník vo
výrobe, pričom pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe po vzájomnej dohode, svoje pracovné

povinnosti si plnil,

- zo správy spoločnosti I. s. r. o. z 10. februára 2025 vyplynulo, že A. B. pracoval v spoločnosti ako
pomocný pracovník na stavbách na základe dohody, pričom pracoval bezproblémovo, plnil si svojepracovné povinnosti, vychádzal si s ostatnými spolupracovníkmi až do dňa 18. januára 2025, kedy im
ukradol firemné auto a spôsobil s ním dve dopravné nehody.

Z indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcii zo 7. mája 2025 vyplynulo, že je vedená
exekúcia č. 236EX 53/24 vo veci oprávneného A. B. o vymoženie dlžného výživného 1.068,57 eur a 150
eur s dátumom udelenia poverenia 24. januára 2024.

Z oznámenia vo veci exekúcie 236EX 53/24 z 9. decembra 2025 a jeho príloh vyplynulo, že vo veci

oprávneného maloletého A. B. je aktuálne vymáhaná suma 5.116,04 eur, pričom za obdobie od 14.
októbra 2024 do 12. júna 2024 bolo vymožené 396,74 eur, z toho 319,97 eur bolo poukázané matke
oprávneného F. D..

Zo správy GR ZVJS z 19. augusta 2024 vyplynulo, že A. B. vykonával väzbu alebo trest nasledovne:

- od 29. januára 2020 do 18. marca 2022 – výkon trestu
- od 8. septembra 2022 do 8. júla 2023 – výkon trestu
- od 4. februára 2024 do 2. októbra 2024 – výkon trestu.

Z lustrácie v Registri obyvateľov vyplynulo, že obžalovaný má trvalý pobyt evidovaný v obci D.. Zo správy

ÚVTOS Leopoldov z 2. októbra 2025 vyplynulo, že A. B. si pri nástupe nahlásil vyživovaciu povinnosť
na dieťa, avšak neboli doručené podklady na zaevidovanie vyživovacej povinnosti, menovaný počas
výkonu väzby nie je pracovne zaradený.

Z hodnotenia ÚVTOS Leopoldov z 5. decembra 2025 vyplynulo, že správanie a vystupovanie A. B.

počas výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni, porušení ústavného poriadku sa nedopúšťal, časový
rozvrh dňa rešpektoval. Príkazy personálu plnil, bol disciplinárne odmenený za výkon pomocných prác
pre potreby ústavu formou upratovania kancelárskych priestorov. Počas výkonu trestu je jeho správanie
a vystupovanie na požadovanej úrovni, porušení ústavného poriadku sa nedopúšťa, časový rozvrh
dňa rešpektuje. Príkazy personálu plní bez pripomienok. Zásady osobnej a kolektívnej hygieny má

osvojené, udržiava si poriadok na primeranej úrovni. Počas výkonu trestu nebol disciplinárne odmenený
ani disciplinárne potrestaný. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený do diferenciačnej skupiny
B. K spáchanej trestnej činnosti zaujíma kritický postoj. Počas výkonu trestu nebol pracovne zaradený
z dôvodu nedostatku vhodných pracovných pozícií v ústave. O prácu záujem prejavuje. Do prác na
zlepšenie prostredia ústavu formou upratovacích a čistiacich prác na oddiele sa zapája.

Z výpisu Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný má dva
záznamy:

- dňa 20. novembra 2017 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

(jazda pod vplyvom alkoholu), za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 500,- eur a zákaz činnosti,
- dňa 18. januára 2025 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
(nedanie prednosti v jazde), za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 700,- eur a zákaz činnosti.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má šestnásť záznamov:

- odsúdenie Okresným súdom Žilina sp. zn. 5T/34/1991, krádež, porušovanie domovej slobody,
nepodmienečný trest, podmienečné prepustenie, ochranné liečenie psychiatrické,
- odsúdenie Amtsgericht Künzelsau sp. zn. 2DS 43 JS 44772/96, podmienečný trest s probačným
dohľadom, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá,

- odsúdenie Amtsgericht Ohringen sp. zn. 3DS 44JS 46318/98, podmienečný trest,
- odsúdenie Okresným súdom Žilina sp. zn. 3T/222/99, podmienečný trest,
- odsúdenie Okresným súdom Žilina sp. zn. 3T/359/99, podvod, falšovanie a pozmeňovanie verejnej
listiny, podmienečný trest, nariadený výkon, podmienečné prepustenie, nariadený výkon zvyšku trestu,
- odsúdenie Okresným súdom Žilina sp. zn. 3T/2/2000, lúpež, porušovanie domovej slobody,

nepodmienečný trest, podmienečné prepustenie, nariadený výkon zvyšku trestu,
- odsúdenie Landesgericht Korneuburg sp. zn. 503HV 9/09, krádež v rámci zločineckého zoskupenia,
podmienečný trest,- odsúdenie Strafsachen Wien sp. zn. 33HV 178/2009, formy krádeže s priťažujúcimi okolnosťami bez
použitia násilia alebo zbraní alebo bez vyhrážania použiť násilie, nepodmienečný trest,
- odsúdenie Strafsachen Wien sp. zn. 114HV 49/2011, nebezpečné vyhrážanie,

- odsúdenie Strafsachen Wien sp. zn. 051 HV 10/2012, uznané rozhodnutie Krajským súdom
v Bratislave, nepodmienečný trest,
- odsúdenie Okresným súdom Trnava sp. zn. 0T/223/2018, nebezpečné vyhrážanie, podmienečný trest,
nariadený výkon trestu,
- odsúdenie Okresným súdom Trnava sp. zn. 3T/89/2020, nebezpečné vyhrážanie, nepodmienečný

trest,
- odsúdenie Okresným súdom Trnava sp. zn. 4T/34/2022, nebezpečné prenasledovanie,
nepodmienečný trest, ochranné liečenie protialkoholické ambulantné,
- odsúdenie Okresným súdom Trnava sp. zn. 0T/27/2024, ohrozenie pod vplyvom návykovej látky,
nepodmienečný trest, trest zákazu činnosti,
- odsúdenie Okresným súdom Trnava sp. zn. 7T/50/2025, ohrozenie pod vplyvom návykovej látky,

marenie výkonu úradného rozhodnutia, krádež, nepodmienečný trest, trest zákazu činnosti,
- odsúdenie Mestským súdom Bratislava I sp. zn. 18T/11/2025, neoprávnené používanie cudzieho
motorového vozidla, upustenie od uloženia súhrnného trestu.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo 7. augusta 2025, sp. zn. 7T/50/2025 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trnave z 28. októbra 2025, sp. zn. 3To/121/2025 bol A. B. uznaný za vinného z prečinu
ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, prečinu
marenie výkon úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona a zločinu
krádež podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno e) Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky so

zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
ako aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo
aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody

až na dva roky.
Podľa § 207 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písmeno b) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie
trestného činu po dlhší čas.

V konaní pred súdom na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu tak, ako to navrhli
procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 odsek 19 Trestného poriadku a § 278 odsek 1,
odsek 2 Trestného poriadku, mal súd za preukázané, že skutok uvedený v obžalobe, po jeho modifikácii
ku dňu vyhlásenia rozsudku sa stal, a že tento skutok spáchal obžalovaný A. B.. Obžalovaný si zákonnú

vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov voči synovi A. od apríla 2022 až do decembra 2024 riadne (od
apríla 2022 do marca 2023 v minimálnej výške a od marca 2023 v súdom určenej výške 150,- eur), a
včas (mesačne do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky) neplnil, a to napriek tomu, že táto povinnosť
mu vyplývala zo zákona a bola mu deklarovaná a určená rozsudkom Okresného súdu Trnava z 27.

februára 2023, sp. zn. 20P/5/2022, právoplatným 25. marca 2023.

Zo spáchania skutku usvedčovala obžalovaného predovšetkým výpoveď svedkyne F. D., z ktorej
jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť plnil iba čiastočne, aj to zväčša
počas období, kedy bol vo výkone trestu. Za zvyšné obdobie došlo k čiastočným úhradám na výživnom

v celkovej výške 520,- eur. Obžalovaný sa o syna ani inak nezaujímal, a na jeho starostlivosť a výživu
neprispel žiadnym iných spôsobom s výnimkou nákupu jednej hračky a topánok. Skutočnosti uvedené
svedkyňou mal súd verifikované predloženými poukážkami uskutočnených platieb, ako aj oznámením
súdneho exekútora, ktorý uviedol, že za celé obdobie od udelenia poverenia na vykonanie exekúcie (21.
januára 2024) došlo k vymoženiu sumy vo výške 396,74 eur, ktoré platby boli poukázané z ústavu na

výkon trestu. Obžalovaný uvedené skutočnosti ani nespochybnil, keď uviedol, že vedel, že má na syna
posielať peniaze, a nejaké aj poslal, ale po syna sa nevedel dostať, nakoľko mal zákaz priblíženia k jeho
matke. Z výpovede obžalovaného ďalej vyplynulo, že vyživovacej povinnosti si bol vedomý a rovnako si
bol vedomý trestnoprávnych následkov jej neplnenia.Narodením dieťaťa berie na seba rodič povinnosť a zodpovednosť za jeho výchovu a výživu, ktorá
ho môže sprevádzať aj po celý život. Preto je nevyhnutné, aby sa choval tak, aby svoje záväzky a

povinnosti dokázal vždy a za všetkých okolností riadne splniť. Osoba, ktorá má zákonnú povinnosť
vyživovať iného, musí využiť všetky svoje možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške
splnila. Častá argumentácia obžalovaných, že výživné neplatia, lebo sú v zlej finančnej situácii neobstojí,
pretože rodičov, ktorí majú deti v osobnej starostlivosti a vychovávajú ich sami, sa nikto nepýta, či majú
peniaze na ich výživu. Vyživovaciu povinnosť k maloletému A. majú obaja rodičia, ktorá im nezanikla,

pričom matka si ju okrem hmotného zabezpečenia plní aj výkonom osobnej starostlivosti o maloletého.

Obžalovaný neuviedol na svoju obranu žiadne skutočnosti, ktoré by ho po subjektívnej alebo objektívnej
stránke zbavovali trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Pred súdom uviedol, že výživné
čiastočne platil, žiadne platby však súdu nepreukázal, ďalej uviedol, že mu boli stŕhané sumy počas
výkonu trestu, tieto platby však nebolo možné zahrnúť do plnenia, keďže sa uskutočnili v časových

intervaloch, ktoré v zmysle obžaloby nespadali do žalovaného obdobia. Zhodne z oznámenia súdneho
exekútora vyplynulo, že hoci došlo k vymoženiu sumy 396,74 eur (z toho k poukázaniu sumy 319,97 eur
na účet matky), tieto platby pochádzali práve z obdobia od 12. júna 2024 do 14. októbra 2024, počas
ktorého bol obžalovaný vo výkone trestu. Uvedené platby nemohli mať vplyv na výšku dlžnej sumy aj
z toho dôvodu, že tieto boli v zmysle § 60 odsek 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, použité najskôr na bežné výživné, pričom ani túto zložku výživného nepokryli v plnej výške.
Obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred akýmikoľvek inými jeho výdavkami
neplnil napriek tomu, že počas rozhodného obdobia bol po istý čas zamestnaný (od 18. marca 2022 do
7. júla 2022 v O. O. s. r. o., od 25. júla 2022 do 12. augusta 2022 v N. s. r. o., od 14. júla 2023 do 12.

novembra 2023 v E., spol. s r. o., od 21. novembra 2023 do 30. januára 2024 v I. s. r. o., od 21. októbra
2024 do 31. januára 2025 v I. s. r. o.).

Vykonané dokazovanie preukázalo, že obžalovaný si v E. a ani na iných miestach na území Slovenskej
republiky neplnil vyživovaciu povinnosť na svojho maloletého syna A., pričom vedel o jej existencii,

v nezamestnanosti sa nezaevidoval ako uchádzač o zamestnanie, nevyužil všetky svoje možnosti
a schopnosti na nájdenie si pracovného miesta s vhodným príjmom, rovnako nevyvinul dostatočné
úsilie na udržanie si dlhodobejšieho pracovného miesta, nepodieľal sa na výchove syna a na jeho
výživu neprispieval ani iným spôsobom. Jeho prístup k plneniu si zákonnej povinnosti vyživovať iného
bolo možné v tomto kontexte označiť za flagrantný. Obžalovaný v priebehu prípravného konania,

a ani konania pred súdom nedoložil žiadne doklady preukazujúce splnenie vyživovacej povinnosti,
a to ani sčasti, hoci bol na to súdom osobitne vyzvaný. Obžalovaným verbalizovaný nedostatok
finančných prostriedkov alebo zákaz priblíženia ho nezbavuje vyživovacej povinnosti, ani trestnoprávnej
zodpovednosti za žalovaný skutok. Od začiatku neplnenia vyživovacej povinnosti (apríl 2022) do
vyhlásenia tohto rozsudku dlhoval obžalovaný na výživnom s výnimkou období, počas ktorých bol vo

výkone trestu odňatia slobody, spolu sumu 849,99 eur.

Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného vylučovali alebo
zmierňovali. Vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné
rozpory, pričom vykonané dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol

vysloviť logický záver o vine obžalovaného. Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného
ako prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona,
pretože obžalovaný najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil svoju zákonnú povinnosť
vyživovať iného - vlastné dieťa, obžalovaný riadne a včas neplnil stanovenú vyživovaciu povinnosť po
dobu dva a pol roka, čím naplnil kvalifikačný znak po dlhší čas. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku -

zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona ako trestný
čin spáchaný úmyselne, keď obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem
chránený týmto zákonom, ktorým je záujem spoločnosti na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti
rodiča voči svojmu dieťaťu.

Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Pri ukladaní trestu treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to
z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 33a a 34 Trestného zákona,
pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a na jeho správanie
po spáchaní trestného činu. Súd prihliadol aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest podľa § 41 odsek 1, odsek 2 a § 42 odsek 1 Trestného zákona
pri súčasnom zrušením výroku o treste uloženom rozsudkom Okresného súdu Trnava zo 7. augusta
2025, sp. zn. 7T/50/2025, a to pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek
3 písmeno a) Trestného zákona, prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1
písmeno d) Trestného zákona a zločin krádež podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona, a to z dôvodu, že bol daný súbeh

týchto trestných činov s prečinom zanedbanie povinnej výživy v tejto veci (dokončenie skutku v decembri
2024) pokiaľ išlo o čas ich spáchania.

Súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v zákonnom rozpätí trestnej sadzby dva roky až
osem rokov podľa ustanovenia § 212 odsek 3 Trestného zákona, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin

najprísnejšie trestný. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona,
nakoľko už bol pre trestný čin odsúdený. Po formálnej stránke bola naplnená aj priťažujúca okolnosť
podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov, avšak súd
prihliadol k viacčinnému súbehu trestných činov v neprospech obžalovaného v súvislosti s ustanovením

§ 41 odsek 2 Trestného zákona. Vzhľadom na to, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Žilina
z 3. februára 2000, sp. zn. 3T/2/2000 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline z 21. marca 2000,
sp. zn. 1To/101/2000 uznaný za vinného z trestného činu lúpež podľa § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno
b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a trestného činu porušovanie domovej slobody podľa § 238 odsek
1, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., pričom za trestný čin lúpež podľa § 234 odsek 1, odsek

2 písmeno b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. bolo možné uložiť trest odňatia slobody na päť až
dvanásť rokov, a teda v zmysle § 437 odsek 1 Trestného zákona súd určil, že vzhľadom na formu
zavinenia a trestnú sadzbu, je trestný čin zločinom, a ktoré odsúdenie doposiaľ nebolo zahladené, teda
u obžalovaného sa jednalo o opätovné spáchanie zločinu, súd v súlade s § 38 odsek 3 Trestného zákona
zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, teda modifikoval zákonné rozpätie na štyri roky až

osem rokov. Pre spáchanie viacerých úmyselných trestných činov viacerými samostatnými konaniami,
musel byť obžalovanému ukladaný trest podľa zásad uvedených v § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona, teda zvýšením hornej hranice trestného činu najprísnejšie trestného (v tomto prípade zločin
podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona) o jednu tretinu, čo je upravená sadzba na štyri roky až desať
rokov. Súd ukladal A. B. trest na samej dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby aj s prihliadnutím

na to, že doposiaľ nebol súdne trestaný pre zanedbanie povinnej výživy. Súd zaradil obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle §
48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, a to vo veci
Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/27/2024 a iné zaradenie sa v jeho prípade súdu nejavilo ako dôvodné

(§ 48 odsek 4 Trestného zákona) vzhľadom na to, že podľa odpisu registra trestov vykonal už osem
nepodmienečných trestov a v dvoch prípadoch bol z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody
podmienečne prepustený.

Súd preskúmal aj možnosť mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, avšak

nezistiltakévýnimočnéokolnosti,resp.pomerynastraneobžalovanéhoalebookolnostiprípadu,ktoréby
svedčili pre možnosť znižovať trest pod dolnú hranicu podľa tohto ustanovenia zákona. U obžalovaného
v minulosti vykonané početné nepodmienečné tresty za mimoriadne rôznorodú trestnú činnosť nesplnili
žiadny preventívny, výchovný ani ochranný účel, a neprimäli obžalovaného k plneniu elementárnej
povinnosti v oblasti rodinného života.

Nakoľko trest ukladal ako súhrnný pri zrušení výroku o treste rozsudku Okresného súdu Trnava zo
7. augusta 2025, sp. zn. 7T/50/2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 28. októbra
2025, sp. zn. 3To/121/2025, prevzal výrok o treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnejpremávke, ktorý bol uložený za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, a zároveň tomu nebránilo ustanovenie
§ 34 odsek 7 Trestného zákona.

Takýto trest považoval súd za spravodlivý, zákonný a napĺňajúci všetky funkcie trestu, ktorými je ochrana
spoločnosti, individuálna aj generálna prevencia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámeniacestoupodpísanéhosúduna
Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil

v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a to
v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh
(pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308
odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného
poriadku),
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307

odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného
poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za
právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.