Decision was made at the court Okresný súd Michalovce
Judgement was issued by JUDr. Martin Lopuch, PhD.
Legislation area – Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 12Er/5/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707200260
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2026:7707200260.3
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Okresné stavebné bytové družstvo Michalovce,
Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, zast. JUDr. Slavomír Kučmáš – advokát, Plynárenská 1, 071 01
Michalovce proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX C., o vypratanie bytu a o
vymoženie 578,97 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. SúdnemuexekútoroviJUDr.JozefoviBlaškovipriznávatrovyexekúcievovýške110,26eurnaktorých
úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi A. A. B. návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej
povinnosti vypratať družstevný byt na ul. C. XX, v bloku 61, sekcia B, číslo bytu 22 v Michalovciach +
zaplatiť trovy predchádzajúceho konania 578,97 eur s príslušenstvom (17 442,- Sk s príslušenstvom);
povinnosť povinného vykonať uloženú povinnosť a zaplatiť mu túto sumu preukazoval rozsudkom
Okresného súdu Michalovce zo dňa 24. novembra 2006 sp. zn. 18C/4/2006. Okresný súd Michalovce
následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa
zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
2. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konanie začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 30.4.2025 požiadal súdny exekútor súd o zastavenie
exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom šetrení
majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
pričom nie je ani reálny predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti
nadobudne.
4. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd s poukazom na súdnym exekútorom vykonané šetrenie majetkových pomerov zistil, že
povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom a nie je ani reálny predpoklad
jeho nadobudnutia do budúcnosti. Pohľadávka sa nepodarila vymôcť ani čiastočne, nakoľko povinnýnedisponoval exekučne postihnuteľným a vzhľadom na jeho majetkové pomery ako aj to, že už
nevykonáva ani podnikateľskú činnosť nie je ani predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti.
7. Súd v tejto súvislosti taktiež dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj
z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí
mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods.
1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na
základektorýchvšeobecnýsúdobligatórnezastavíexekúciu(§57ods.1Exekučnéhoporiadku)alebona
základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje
Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne
ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex
offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre
rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného
ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu
majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo
zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci sa majetkové pomery
povinnéhopočasexekučnéhokonanianezmenili-súdnymexekútoromnebolzistenýmajetok,naktorom
by bolo možné účelne vykonávať exekúciu.
8. Súd má s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený
predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného
právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.
9. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
13. Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.
14. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b. paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
15. Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za
každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.16. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
17. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
19. Súdny exekútor si pri zastavení exekúcie uplatnil trovy v sume 588,04 eur. Uplatnené trovy exekúcie
pozostávajú z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 vyhlášky
vo výške 478,08 eur, a DPH z tejto odmeny.
20. Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor neuplatnil.
21. Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods.
3 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor za 144 úkonov vo
výške 478,08 eur. Z predloženého spisu je zrejmé, že súdny exekútor vrámci výkonu exekúcie vykonal
tieto úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
doručenie exekučného príkazu, 62 úkonov zisťovania bydliska povinného, 54 úkonov zisťovania
platiteľa mzdy povinného a 25 úkonov ďalšieho zisťovania majetku povinného. Na základe predloženej
špecifikácie úkonov exekučnej činnosti súdneho exekútora vyplýva, že súdny exekútor vykonal 141
úkonov smerujúcich k zisteniu majetku povinného. Súd má za to, že súdny exekútor skúmal majetkové
pomery povinného značnú dobu pričom mal súdu predložiť podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného, keď zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie
naďalej vykonávať exekúciu a neúmerne zvyšovať trovy exekúcie, čím postup súdneho exekútora súd
nepovažuje za efektívny a hospodárny. Zohľadňujúc uvedené súd celkový počet uplatnených úkonov
exekučnej činnosti znížil a pri výpočte paušálnej odmeny vychádzal z účelných úkonov exekučnej
činnosti, teda priznal náhradu za 27 účelných úkonov exekučnej činnosti: získanie poverenia na
vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, 10
úkonov zisťovania bydliska povinného, 8 úkonov zisťovania platiteľa mzdy povinného a 6 úkonov
ďalšieho zisťovania majetku povinného, kde každý úkon je odmeňovaný sumou 3,32 eur, teda vo výške
89,64 eur. V tejto súvislosti treba uviesť, že gramatickým výkladom podľa § 15 vyhlášky súd dospel k
záveru, že paušálnou sumou a to vo výške 3,32 eur sa odmeňujú úkony v podľa § 15 ods. 1 písm. a
– j, avšak nie je možné túto paušálnu odmenu násobiť počtom adresátov, ktorým sa úkon doručuje.
Na rozdiel od položiek g – j tohto ustanovenia, kde odmena patrí za každé zisťovanie tam uvedených
skutočností, treba doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu považovať
za jeden úkon exekútora bez ohľadu na to, koľkým subjektom sa toto rozhodnutie doručuje a v tomto
smere aj priznať odmenu.
22. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky si súdny exekútor neuplatnil.
23. Podľa § 196 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty v zmysle § 3
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z. z., zvyšuje sa jeho
odmena určené podľa tohto zákona o 23 % daň z pridanej hodnoty. Súd priznal súdnemu exekútorovi
daň z pridanej hodnoty vo výške 20,62 eur.
24. Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na
základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi
súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 110,26 eur.25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade
zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd.
2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.