Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125202571
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125202571.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Wüstenrot

poisťovňa, a.s.,, IČO: 31 383 408, so sídlom Digital Park I., Einsteinova 21, 851 01 Bratislava – mestská
časť Petržalka, v zast.: Mgr. Miroslav Vilím, advokát so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava – Staré
Mesto, proti žalovanému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., o zaplatenie
119,40 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 119,40 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50
% ročne zo sumy 119,40 EUR od 30.04.2023 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 08.04.2025 domáhal zaplatenia
sumy 119,40 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 119,40 EUR od
30.04.2023 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.06.2022 uzavrel žalovaný so žalobcom poistnú zmluvu č.
XXX/XXXXXX-X (ďalej len: „poistná zmluva“), predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“). Poistná zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím. V zmysle poistnej zmluvy bolo dohodnuté ročné
poistné so štvrťročnými splátkami vo výške 36,27 Eur. Začiatok poistenia bol v zmluve dohodnutý na
deň 28.06.2022. V zmysle vyššie uvedeného mal žalovaný platiť štvrťročné poistné splatné k XX.XX.,
XX.X., XX.XX., XX.3.. Žalovaný poistné neuhradil. Uvedené vyplýva z výpisu z účtu k poistnej zmluve,
priloženého k žalobe.

3. V zmysle Všeobecných poistných podmienok poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné
nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, resp. v prípade platenia poistného v
štvrťročných splátkach, do jedného mesiaca od splatnosti celého poistného, ak pre takýto prípad nebola
v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti
zanikne uplynutím tejto lehoty. Poistná zmluva zanikla 0:00 hodinou dňa XX.XX.XXXX z dôvodu
nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote.
4. Žalobca v tomto konaní žiada zaplatenie poistného za obdobie od 28.06.2022 do 29.04.2023. Žalobca

písomne žalovanému oznámil zánik poistnej zmluvy a zároveň ho vyzval na úhradu dlžného poistného.
Pohľadávka žalobcu ku dňu vypracovania žaloby predstavuje po započítaní prípadných platieb zo strany
žalovaného sumu 119,40 EUR.5. Dlžná suma bola vypočítaná ako súčet 3 štvrťročných splátok vo výške 36,27 EUR za obdobie od
28.06.2022 do 27.03.2023, t.j. 3 x 36,27 EUR = 108,81 EUR a pomernej časti poistného za obdobie od
28.03.2023 do 29.04.2023 vo výške 10,59 EUR (štvrťročné poistné/90 dní x počet dní za pomernú časť

obdobia; t.j 36,27/90 x 30). Celkové dlžné poistné tak predstavuje 108,81 EUR + 10,59 EUR = 119,40
EUR. Žalobca si zároveň uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a náhradu trov konania.

6. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil poistnú zmluvu zo dňa
28.06.2022, upomienku na nezaplatenie poistného zo dňa 17.04.2023, oznámenie o zániku poistnej

zmluvy zo dňa 15.05.2023.

7. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Trnava vydal platobný
rozkaz, sp. zn.: 22Csp/37/2025-44 zo dňa 16. septembra 2025 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz
doručiť do vlastných rúk, Okresný súd Trnava uznesením sp. zn.: 22Csp/37/2025-53 zo dňa 31. októbra

2025 platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

8. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu
písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola
žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný sa v rámci stanovenej
lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil
žiadne dôkazy.

9. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku platí, že: „spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom

a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

10. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak:
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.“

11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

12. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá Civilného sporového
poriadku, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a súčasne ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom

skutkové tvrdenia strán sporu nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00
EUR. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote.
Strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

13. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

14. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v zmysle
§ 204 Civilného sporového poriadku. Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový
stav: dňa 28.06.2022 uzavrel žalovaný so žalobcom poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzavretá
na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím. V zmysle poistnej zmluvy bolo dohodnuté ročné
poistné so štvrťročnými splátkami vo výške 36,27 Eur. Začiatok poistenia bol v zmluve dohodnutý na
deň 28.06.2022. V zmysle vyššie uvedeného mal žalovaný platiť štvrťročné poistné splatné k 28.06.,
28.9., 28.12., 28.3.. Žalovaný poistné neuhradil. Uvedené vyplýva z výpisu z účtu k poistnej zmluve,

priloženého k žalobe. V zmysle Všeobecných poistných podmienok poistenie zodpovednosti zanikne
tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, resp. v prípade
platenia poistného v štvrťročných splátkach, do jedného mesiaca od splatnosti celého poistného, ak
pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti.
Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Poistná zmluva zanikla 0:00 hodinou dňa
29.04.2023 z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote. Žalobca v tomto konaní

žiada zaplatenie poistného za obdobie od 28.06.2022 do 29.04.2023. Žalobca písomne žalovanému
oznámil zánik poistnej zmluvy a zároveň ho vyzval na úhradu dlžného poistného. Pohľadávka žalobcu
ku dňu vypracovania žaloby predstavuje po započítaní prípadných platieb zo strany žalovaného sumu
119,40 EUR. Dlžná suma bola vypočítaná ako súčet 3 štvrťročných splátok vo výške 36,27 EUR za
obdobie od 28.06.2022 do 27.03.2023, t.j. 3 x 36,27 EUR = 108,81 EUR a pomernej časti poistného za

obdobie od 28.03.2023 do 29.04.2023 vo výške 10,59 EUR (štvrťročné poistné/90 dní x počet dní za
pomernú časť obdobia; t.j 36,27/90 x 30). Celkové dlžné poistné tak predstavuje 108,81 EUR + 10,59
EUR = 119,40 EUR. Žalobca si zároveň uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a náhradu trov konania.
Uvedené mal súd za preukázané predložením poistnej zmluvy, upomienky v dôsledku nezaplatenia
poistného ako aj na základe zániku poistnej zmluvy.

16. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka platí, že: „záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.“

17. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.“

18. Podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením

poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v
takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.“

19. Podľa § 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu,
je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že

poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).“

20. Podľa § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné
splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.“

21. Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „poistenie zanikne aj tak, že poistné za
ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na
jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje
upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť
poistného. Poisťovateľ je povinný doručiť výzvu podľa prvej vety do jedného mesiaca odo dňa splatnosti

poistného. Ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo
zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.“

22. Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé
poistnéobdobiealebojednorazovépoistnénebolozaplatenédotrochmesiacovododňajehosplatnosti.“

23. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „poistiteľ má právo na poistné za dobu do
zániku poistenia.“24. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok

týkať aj len jednotlivých plnení.“

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

27. Podľa 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

28. Súd vec posúdil právne tak, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva

postupom podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poistná zmluva mala súčasne charakter
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Základnou povinnosťou
žalovaného bolo platiť poistné riadne a včas. Nakoľko žalovaný si nesplnil svoju zákonnú a zmluvnú
povinnosť platiť poistné riadne a včas, dostal sa s úhradou poistného do omeškania.

29. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť za poistné obdobie riadne a včas
zaplatiť žalobcovi dlžné poistné v stanovenej výške, žalobca v súlade s § 801 ods. 1 Občianskeho
zákonníka oznámil žalovaného zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného. Žalobca má právo
na zaplatenie poistného v súlade s § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka za dobu do zániku poistenia.
Keďžežalovanýdlžnépoistnériadneavčasžalobcovineuhradil,žalobcasisvojnárokuplatnilpríslušnou

žalobou na súde. Výšku nároku súd nepovažoval medzi stranami sporu za spornú v zmysle § 151 ods.
1 Civilného sporového poriadku. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že žalobca si svoj nárok uplatnil
v správnej výške.

30. Nakoľko sa žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si v súlade s § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku
omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom ich výška 8,50 % ročne bola žalobcom správne určená
v súlade s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania dlžníka s platením
svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 8,50 %,
ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (3,50 % + 5,00%

= 8,50 % úrok z omeškania).

31. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi spolu s úrokom
z omeškania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového
poriadku.

32. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel
k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

33. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

34. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“36. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

37.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech

v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %,
z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %).
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového

poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.