Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100549
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100549.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XXXX/
X, XXX XX E. F. G., 2./ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XXXX/X, XXX XX E. F. G., právne
zastúpení: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, so sídlom: Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad,
proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, so sídlom: Žriedlová 13,
040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13821/2025-16.1.2. zo

dňa 08.07.2025, o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Priznáva odkladnýúčinoksprávnejžalobezodňa17.09.2025opreskúmaniezákonnostirozhodnutia
žalovaného č. 13821/2025-16.1.2. zo dňa 08.07.2025, a to až do právoplatného rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 17.09.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach v ten istý deň, sa

žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 13821/2025-16.1.2. zo dňa 08.07.2025 (ďalej
aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutia Mesta Spišská Nová
Ves, oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“),
č. 20-2371-19/2023-Ľo zo dňa 17.02.2025 (ďalej aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“) ,
a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému, alt. Mestu Spišská Nová Ves, oddelenie územného
plánovania a stavebného poriadku.

1.1 Zároveň žalobcovia v rámci správnej žaloby žiadali náhradu trov konania v plnom rozsahu.
1.2 Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa, ktorým dodatočne povolil stavbu s názvom „Rodinný dom a garáž“ súp. č. XXXX
na parc. C. H. XXXX v katastrálnom území E. F. G., pre stavebníka I. J., bytom C. D. XXXX/X, E. F. G..

2. Súčasťou správnej žaloby bola aj žiadosť žalobcov, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok

v zmysle ustanovenia § 185 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej
len „SSP“). Žalobcovia svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnili tým, že
vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, proti ktorému nie je možné podať opravný prostriedok,
nadobúdaprávoplatnosťdanérozhodnutie,čímstavebníkmôžepokračovaťvstavbe,ktorájevrozpores
územným plánom Mesta Spišská Nová Ves. Z uvedeného dôvodu by okamžitým výkonom napadnutých
rozhodnutí, v zmysle ktorých stavebník pokračuje v stavbe, hrozila závažná ujma žalobcom a v prípade

úspešnostisprávnejžalobybyboliuplatnenénámietkyveľmiťažkovykonateľné,čímbydošlokďalšiemu
konania o odstránení nezákonných stavieb. Zároveň žalobcovia majú za to, že priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejných záujmom.

3. Žalovaný sa na základe výzvy Správneho súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) k správnej žalobe
vyjadril písomným podaním zo dňa 15.01.2026.

3.1 K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že z
ustanovenia § 185 písm. a) SSP vyplýva povinnosť žalobcu v súvislosti s jeho návrhom na priznanieodkladného účinku správnej žalobe nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami osvedčiť skutočnosť, že
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
mu hrozia následky uvedené v ustanovení § 185 písm. a) SSP.

3.2 Ďalej žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, podľa ktorého „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku
má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti
podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť, plynúcu práve z osobitosti
tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre

priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej
preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej
sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným
záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný
súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že
hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie

byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych
právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej
na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej
sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy, spojenú s nastolením nezákonného
stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v

dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“ Ďalej žalovaný
poukázal na podstatu priznávania odkladného účinku správnej žaloby, teda, že žalobca je povinný
tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ktorý
musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že žalobcovia

v návrhu na priznanie odkladného účinku všeobecné tvrdenia o hroziacej ujme, ktoré však nie sú
konkretizované ani podložené relevantnými dôkazmi. Ich argumentácia spočíva výlučne v predpoklade,
že nadobudnutím právoplatnosti napadnutého rozhodnutia stavebník môže pokračovať v stavebných
prácach, pričom stavba má byť podľa ich názoru v rozpore s územným plánom mesta Spišská Nová Ves.
Takéto tvrdenia však predstavujú predčasné hodnotenie zákonnosti rozhodnutia vo veci samej, ktoré

je predmetom samotného súdneho prieskumu, a nemôžu bez ďalšieho zakladať dôvod na priznanie
odkladného účinku.
3.3 Podľa názoru žalovaného, žalobcovia nepreukázali, v čom konkrétne by mala spočívať nimi tvrdená
„závažná ujma“, ani prečo by prípadná úspešnosť správnej žaloby mala viesť k neodstrániteľnému
alebo len ťažko napraviteľnému stavu. Samotná možnosť pokračovania v realizácii stavby na

základe právoplatného správneho rozhodnutia je realizáciou subjektívnych práv stavebníka priznaných
právoplatným rozhodnutím, ergo nemôže predstavovať a ani nepredstavuje automaticky závažnú ujmu
v zmysle § 185 SSP, keďže právny poriadok pozná mechanizmy nápravy nezákonného stavu aj ex post,
vrátane možnosti nariadenia odstránenia stavby alebo jej časti podľa stavebného zákona. Tvrdenie
žalobcov, že v prípade úspešnosti správnej žaloby by muselo dôjsť k ďalšiemu konaniu o odstránení

stavby, nemožno považovať za splnenie zákonnej podmienky pre priznanie odkladného účinku, ide
len o hypotetickú procesnú úvahu. Žalobcovia sa taktiež nijakým spôsobom nevysporiadali s druhou
kumulatívnou podmienkou priznania odkladného účinku, a to s posúdením jeho súladu s verejným
záujmom. Záverom žalovaný uviedol, že návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe je nedôvodný, keďže žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali existenciu hroziacej

závažnej ujmy ani splnenie ďalších zákonných podmienok podľa SSP.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcoviby inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním, rozhodnutím správneho súdu sa
pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej
správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká
právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1 a 2 SSP).

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na
súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

8. Pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava
zákonnosťsprávnoužalobounapadnutéhorozhodnutia,aleposudzujevýhradneúčinkyvýkonutakéhoto
rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto
rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého

rozhodnutia na žalobcu bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd
môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie
je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré
oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie
len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na
vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Žalobcovia svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnili tým, že vydaním
napadnutého rozhodnutia žalovaného, proti ktorému nie je možné podať opravný prostriedok, nadobúda
právoplatnosť dané rozhodnutie, čím stavebník môže pokračovať v stavbe, ktorá je v rozpore s
územným plánom Mesta Spišská Nová Ves. Z uvedeného dôvodu by okamžitým výkonom napadnutých

rozhodnutí, v zmysle ktorých stavebník pokračuje v stavbe, hrozila závažná ujma žalobcom a v prípade
úspešnosti správnej žaloby by boli uplatnené námietky veľmi ťažko vykonateľné, čím by došlo k
ďalšiemu konania o odstránení nezákonných stavieb. Zároveň žalobcovia majú za to, že priznanie
odkladnéhoúčinkusprávnejžalobeniejevrozporesverejnýmzáujmom.Uvedenéargumentyvkontexte
podmienok vyžadovaných ustanovením § 185 SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

považoval správny súd za postačujúce na konštatovanie nutnosti priznania odkladného účinku. Treba
zdôrazniť, že podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym
súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali právne účinky,
ktorébyichzrealizovanímbolipovažovanézaskonzumované.Zpovahyprejednávanejvecijenesporné,
že v prípade zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia, by následky okamžitého výkonu rozhodnutia

spočívajúce v dodatočnom povolení stavby – Rodinný dom a garáž a následným odstránením stavby,
nebolo možné žiadnym spôsobom konvalidovať a práve odkladný účinok umožní zabezpečiť materiálnu
ochranu práv a oprávneným záujmov možných úspešných žalobcov.

11. K neexistencii rozporu s verejným záujmom (ako ďalšej zákonnej podmienke pre možné priznanie

odkladného účinku) správny súd uvádza, že verejný záujem je v právnej teórii tzv. neurčitým pojmom,
teda pojmom, používaným v právnych textoch na vyjadrenie všeobecnejších javov, ktoré však v právnej
norme nemajú definovaný explicitný obsah. Možno ho definovať ako záujem všeobecne prospešný.
Zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v čl.
3 ods. 2 verejný záujem definuje ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech

všetkým občanom alebo mnohým občanom. V súvislosti s uvedeným konajúci súd zastáva názor, že
priznanie odkladného účinku v prejednávanej veci nebude na úkor žiadnych iných osôb a teda nie je v
rozpore s verejným záujmom ako záujmom všeobecne prospešným. Zároveň zdôrazňuje, že ochrana
práv žalovaného je zabezpečená tým, že v dôsledku uvedeného rozhodnutia správneho súdu bude voveci rozhodnuté v rámci lehoty podľa § 187 ods. 1 SSP , t.j. do šiestich mesiacov od vydania uznesenia
o priznaní odkladného účinku.

12. S poukazom vyššie zistený skutkový stav veci konajúci súd uzavrel, že žalobcovia osvedčili splnenie
predpokladov pre priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP
a preto návrhu žalobcov vyhovel.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).