Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-2Csp/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120292463
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:6120292463.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739 proti
žalovanému: S. O. E., J.. XX.XX.XXXX, G. K. H. XXXX/X, XXX XX E., o zaplatenie 3.000,00 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 28.04.2020 domáhal toho, aby

súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.000,00 eur s príslušenstvom, a to z titulu nesplateného
úveru na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 5054682732 zo dňa 01.04.2014. Okresný súd Banská
Bystrica v upomínacom konaní sp.zn. 23Up/674/2020 vydal v danej veci dňa 25.5.2020 platobný rozkaz.
Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému, Okresný súd Banská Bystrica postúpil
vec Okresnému súdu Skalica na jej prejednanie, nakoľko žalobca navrhol pokračovanie v konaní na
príslušnomsúduvzmysle§10ods.3,resp.vzmysle §14ods.3zákonač.307/2016Z.z.oupomínacom
konaní.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 2Csp/64/2020-283 dňa 03.03.2022 takto:

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

Voči rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca, uviedol, že nárok žalobcu bol uplatnený
na súde pred uplynutím premlčacej doby a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

2. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V bode 12. odôvodnenia odvolací súd uviedol, že sa nestotožnil s názorom súdu
prvej inštancie podľa ktorého pohľadávky žalobcu je premlčaná. V bode 21. odôvodnenia uviedol, že
veriteľ môže požadovať zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že

uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V bode 26. uviedol, že NSSR zastáva názor, že
veriteľ mohol po prvý raz sa domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby
plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celýdlh za súčasného splnenia upozornenia na možnosť zosplatnenia. V bode 30. uviedol, že je potrebné
skúmať uzavretie dohody zmluvných strán, o tom, či veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky ( § 565 OZ), tzv. strata lehôt alebo strata výhody splátok, od ktorej

je potrebné odlíšiť dohodu, že nezaplatením jednej zo splátok nastala splatnosť celého zostatku dlhu,
určeným dňom v tejto dohode, teda naplnenie konkrétnej dohody a zákonom stanovených podmienok
pre splatnosť celého zostatku. V bode 34. uviedol, že v ďalšom konaní je tiež potrebné posúdiť, či
banka opodstatnene pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu žalovaného a či bol pri tom
dodržaný v § 53 ods. 9 OZ ustanovený postup a následne či ešte pred postúpením pohľadávky z banky

na nebankový subjekt žalovaný bol účinne vyzvaný bankou na zaplatenie celej splatnej pohľadávky. V
bode 53. odôvodnenia odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť
o celom nároku, opätovne skúmať predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a za tým účelom
splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, ako aj splnenie
podmienok pre platnosť predčasného zosplatnenia úveru.

3. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

4. Súd opätovne vykonal dokazovanie obsahom spisového materiálu doplneného o vyjadrenie žalobcu
a zistil tento skutkový stav veci:

5. Na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 01.04.2014 (ďalej len Zmluva) poskytol právny
predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 10.600,00 eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 139,83 eur po dobu
120 mesiacov, t.j. celkovo mal žalovaný zaplatiť sumu 16.777,43 eur. Zmluvné strany si zároveň dohodli

RPMN vo výške 10,28 %, ročnú úrokovú sadzbu vo výške 8,90 %, konečnú splatnosť úveru 20.04.2024,
splatnosť prvej splátky 20.05.2014 a splatnosť ďalších splátok vždy 20. dňa v mesiaci.

6. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 28.01.2018 oznámil žalovanému, že ku dňu 28.01.2018 je
v omeškaní so splácaním pohľadávky Banky vo výške 1.896,79 ,-€ a zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej

sumy najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému zasielaná na dresu uvedenú v
zmluve, avšak žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote.

Oznámením o vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.03.2018 právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanému, že Banka vyhlásila ku dňu 01.03.2018 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo

zmluvy. Oznámenie bolo žalovanému zasielané na dresu v zmluve, avšak žalovaný si zásielku neprevzal
v odbernej lehote.

Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 18.12.2018 oznámil žalovanému, že nakoľko je pohľadávky
banky splatná v celom rozsahu a je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace, výška splatnej a

nezaplatenej pohľadávky predstavuje ku dňu 18.12.2018 sumu 11 144,05 €. Výzva bola žalovanému
zasielaná na dresu uvedenú v zmluve, nebola doručená s tým, že adresát je neznámy.

7. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0215/2019/CE medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. a
postupníkom spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. vyplýva, že postupca postúpil ku dňu 22.03.2019

svoju pohľadávku, ktorá mu vyplýva zo Zmluvy s číslom 5054682732 zo dňa 01.04.2014 v celosti, spolu
so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom Z prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmé,
že bola postúpená pohľadávka voči žalovanému vo výške istiny 11.628,81 eur, príslušenstvo celkom v
sume 2.758,98 eur, rozhodujúcim dňom je 22.03.2019. Z prílohy taktiež vyplýva dátum poslednej úhrady
- a to 27.02.2017, výška poslednej úhrady 21,25 eur a dátum zosplatnenia 01.03.2018.

8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch)
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona
sa rozumiea) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy
(ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

12. Súd mal v konaní preukázané, že Zmluva o splátkovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou v

zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca žalobcu konal v
rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný mal v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej Zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné

aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zároveň súd Zmluvu posúdil podľa
príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a podľa Občianskeho
zákonníka. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky,
t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

13. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby. Súd mal preukázané, že
medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava v právnom
postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka bola dňa 01. 04. 2014 uzatvorená Zmluva

o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 10.600,-
€. Uvedená zmluva bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu
povahu strán sporu. Uzavretie zmluvy o úvere, výška úveru, spôsob jej splácania, suma žalovaným
vykonaných úhrad a porušenie povinností žalovaného splácať úver riadne a včas medzi stranami sporu

neboli sporné. Vzhľadom na spotrebiteľskú povahu právneho vzťahu a postúpenie pohľadávky na
nebankovýsubjekt,súdexoffoskúmalaktívnuvecnúlegitimáciužalobcuteda,čibolisplnenépodmienky
v § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch tak, a rovnako či boli splnené podmienky podľa
špeciálnej úpravy § 92 ods. 8 zákona o bankách. Na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobca
predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0215/2019/CE zo dňa 22. 03. 2019 vrátane Prílohy k Zmluve

o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 03. 2019.

14. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlápre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad)
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

15. Vyššie citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k
všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky upravenej v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle

zásady prednosti špeciálneho predpisu pred predpisom všeobecným, je prednostne aplikovateľné na
právny vzťah týkajúci sa bankovej pohľadávky. Jeho účelom je upraviť špeciálny režim pri postupovaní
pohľadávok banky, ktorá má v zmysle citovaného zákona v postavení subjektu sui generis vzhľadom
na jej špecifické oprávnenia a povinnosti vyplývajúce zo zákona o bankách. Z citovaného zákonného
ustanovenia vyplýva, že banka môže pohľadávku postúpiť za podmienky, že dlžníka, ktorý je v omeškaní

s úhradou dlžnej sumy na jej úhradu písomne vyzve a dlžník je napriek tomu s úhradou dlžnej sumy v
omeškaní viac ako 90 dní.

16. Súd mal v konaní preukázané, že pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa, a.s., výzvou zo dňa 28.
01. 2018 dlžníkovi oznámil, že ku dňu 28. 01. 2022 je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo

výške 1 896,79,- € a zároveň ho vyzval, aby túto dlžnú sumu uhradil najneskôr do 15 dní od doručenia
tejto výzvy na účet uvedený vo výzve s tým, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, banka je
oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu.
V takom prípade dlžník stratí výhodu splátok a pohľadávku bude potrebné uhradiť v celku. Oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02. 03. 2018 pôvodný veriteľ oznámil dlžníkovi, že nastal

prípad porušenia v zmysle bodu 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne
a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 01. 01. 2015 a týmto listom oznamujú,
že z uvedeného dôvodu banka vyhlásila ku dňu 01. 03. 2018 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo
zmluvy. Pohľadávku zo zmluvy vo výške 10 068,61,-€ eur je klient povinný uhradiť do 15 dní na číslo
účtu uvedené v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.

17. Banka musí jednostranný právny úkon - výzvu na zaplatenie oznámiť spotrebiteľovi účinným
spôsobom, aby tento konkrétne mal vedomosť, ku ktorej pohľadávke mieni následne dodávateľ
spoplatniť celý úver v prípade, že uvedenú splátku spotrebiteľ v dodatočne stanovenej lehote neuhradí.
Zo znenia ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka konkrétnosti

upozornenia, určenie omeškanej splátky, ku ktorej sa uplatňované právo veriteľa podľa § 565
Občianskeho zákonníka týka, t. j. že dlžník nesplatil niektorú (teda nie niektoré) svoju splátku.
Preskúmaním výzvy zo dňa 28. 01. 2018 možno konštatovať, že pôvodný veriteľ neuviedol dlžníkovi,
s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní. Veriteľ dlžníkovi oznámil celkovú dlžnú sumu, so
splácaním ktorej bol žalovaný v omeškaní ku dňu 28. 01. 2018. Súd potom jednostranný právny

úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi - výzvu zo dňa 28. 01. 2018 posúdil ako neplatný právny úkon pre
jeho neurčitosť ( § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) čo do identifikácie omeškanej splátky ( podobne
rozsudok KS TT sp. zn. 10CoCsp/9/2023 zo dňa 20. decembra 2023).

18. Súd dospel k záveru, že zosplatnenie úveru bolo vykonané v rozpore so zákonom, teda nedošlo

k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, preto pokiaľ pôvodný veriteľ postúpil predmetnú
pohľadávku z úveru na žalobcu, postupoval v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 ZoSÚ v spojení
s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože podmienkou na postúpenie pohľadávky zo
spotrebiteľského úveru je, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu. Súd tak musel
konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

19. Podľa § 7 ods. 1,2 Z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase
uzatvorenia zmluvy veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťouschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a

pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

20. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou

starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru.

21. Posúdiac preukázané skutkové okolnosti danej veci podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení
súd dospel k záveru aj v tom, že veriteľ pri posudzovaní schopnosti žalovaného spotrebiteľa splácať
daný úver nepostupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou keď si nezabezpečil dostatok údajov

o príjmoch a výdavkoch žalovaného na získanie objektívneho obrazu o jeho finančnej situácii.
Veriteľ nemal preukázaný skutočný príjem žalovaného, ani jeho mesačné výdavky, ktoré sú nesporne
základnými údajmi pre posúdenie schopnosti splácania úveru. Veriteľ sa obmedzil na zistenie príjmu
spotrebiteľa výpisom príjmov žalovaného ( č.l. 266) čo uviedol vo svojom písomnom vyjadrení zo
dňa 27.09.2021 a dopytom do Sociálnej poisťovne a dopytom do úverového registra, čo uviedol vo

svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.03.2014. Veriteľ vôbec nezisťoval, ani u samotného žalovaného,
výplatnými páskami, výpisom z účtu, potvrdením zamestnávateľa, výšku jeho mesačného príjmu, ani
jeho mesačné výdavky, počet vyživovacích povinností atď. V danom prípade veriteľ nezisťoval výdavky
žalovaného, pričom iba zistenie z verejných databáz, je za účelom zisťovania výdavkov spotrebiteľa
absolútne nedostatočné. K posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil

veriteľ čisto formálne a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný cit. ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, keď s
odbornou starostlivosťou neposúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, pretože k tomuto
posudzovaniu si nezabezpečil nevyhnutné základné informácie. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti
klienta je kladený na pomer medzi jeho príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať.

Cieľom zákonodarcu tak bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky
riadne uhrádzať. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou
starostlivosťou, t.j. vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Súd má za to, že veriteľ takýmto spôsobom
nepostupoval ( keď posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver bez zistenia riadnych údajov o jeho
výdavkoch a bez predloženia dokladov o jeho príjmoch a výdavkoch), čím hrubým spôsobom porušil

svojepovinnostistanovenév§7ods.1z.č.129/2010Z.z.Vprípadehrubéhoporušeniapovinnostipodľa
§ 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z. sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný
a bez poplatkov a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie
celého spotrebiteľského úveru ( obdobne rozsudok KS TT č.k. 11 Co/2/2019-106 zo dňa 27.11.2019,
rozsudok KS PO č.k. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016, rozsudok KS TT č.k. 9 CoCsp/77/2020-130 zo

dňa 28.07.2021)

22. V tejto súvislosti súd poukazuje, že uvedená povinnosť veriteľa uvedenú vo vyššie citovanom
zákonnom ustanovení zodpovedá povinnosti podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 23 smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS,

podľa ktorej členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade
potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Uvedené články sa majú vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v čl. 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu

spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve.

23. Dôsledkom toho, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v zmysle § 11
ods. 2 ZoSÚ je, že nebol oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru, v dôsledku čoho právny úkon, ktorým veriteľ jednostranne vyhlásil predčasnú splatnosť daného

spotrebiteľského úveru, je pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatným právnym úkonom, ktorý je neúčinný a keď následne prišlo k postúpeniu predmetnej
pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu, k postúpeniu pohľadávky prišlo v rozpore so zákonom, čo
má za následok v zmysle § 39 OZ neplatnosť právneho úkonu postúpenia a žalobca sa účinne nestalveriteľom pohľadávky. Žalobca preto nie je aktívne vecne legitimovaným v danom spore ( rozsudok
KS Trnava sp. zn. 24 CoCsp/20/2023). Vzhľadom na uvedený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní, súd žalobu zamietol a už neposudzoval ďalšie skutočnosti, ktoré vyplývali zo záverov

rozhodnutia odvolacieho súdu.

24. Podľa § 255 C.s.p.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25.Podľa§262ods.1C.s.p. onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 396 C.s.p.
(1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
(2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie.
(3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o

náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, §396 C.s.p. a úspešnému žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko z obsahu spisu súd zistil, že mu žiadne trovy konania

nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.