Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122298723
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6122298723.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v spore žalobcu: A. B. C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. D. XX, XXX XX D. D., zastúpeného: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava
– mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 231 157, proti žalovanému: A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XX, XXX XX H., zastúpenému: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12, 811
09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 134 114, o zaplatenie 60.000,- eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 6C/109/2022-242 zo dňa 17.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 60.000,- eur spolu
s úrokom z poskytnutej pôžičky vo výške 8 % ročne zo sumy 60.000,- eur od 18.9.2017 do 30.6.2021 a
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60.000,- eur od 1.7.2021 do zaplatenia, všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi vo
vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzatvorili dňa 22.8.2017 zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, na
základe ktorej sa žalovaný zaviazal založiť do 30.11.2017 spoločnosť BPARV II, s. r. o., ktorá sa mala
stať majiteľom 120 ks akcií spoločnosti Ogulin HR, a. s.. Predmetom budúcej zmluvy mal byť prevod
časti obchodného podielu spoločnosti BPARV II, s. r. o. za kúpnu cenu 60.000,- eur žalobcovi, pričom ten
sa zaviazal vyplatiť preddavok na kúpnu cenu vo výške 60.000,- eur. Žalobca zaslal dňa 25.8.2017 sumu
60.000,- eur, a to prevodom na účet žalovaného označený v zmluve z 22.8.2017 s poznámkou ZoBZ
Ogulin. Žalobca preukázal, že suma 60.000,- eur bola poukázaná žalovanému v súvislosti s uzatvorením

zmluvy o budúcej zmluve z 22.8.2017 a nie z iného obchodného vzťahu tak, ako to tvrdil žalovaný.
Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že suma 60.000,- eur bola poukázaná z jeho osobného
účtuažalovanývosvojejvýpovedipotvrdil,žetátofinančnáčiastkabolapoukázanánajehoosobnýúčet.
Identifikácia platby poznámkou ZoBZ Ogulin bola dostatočnou na preukázanie poskytnutia finančných
prostriedkov na základe zmluvy z 22.8.2017. Žalovaný nepreukázal, aby takáto suma bola predmetom
inej obchodnej aktivity medzi ním a žalobcom a toto tvrdenie súd považoval len za účelovú obranu
žalovaného v spore. Zároveň tým bolo vyvrátené tvrdenie žalovaného uvedené v odpore, že peňažné

prostriedky vo výške 60.000,- eur zo zmluvy nikdy neprijal, a to ani v hotovosti, ani bezhotovostným
prevodom. Podmienka zmluvy z 22.8.2017 týkajúca sa zaplatenia preddavku zo strany žalobcu na kúpu
budúcich akcií, bola žalobcom splnená.3. Dňa 18.9.2017 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o uzavretí budúcej zmluvy a zmluva o
pôžičke, ktorá v plnom rozsahu nahradila zmluvu z 22.8.2017. Podľa čl. 1.2. sa zmluvné strany dohodli,
že táto zmluva v plnom rozsahu nahrádza pôvodnú zmluvu. Uzavretím tejto zmluvy považujú zmluvné

strany všetky svoje práva a povinnosti z pôvodnej zmluvy v plnom rozsahu za vysporiadané. Žalovaný
sa zaviazal, že do 30.8.2019 bude založená spoločnosť BPARV II, s. r. o., ktorá sa stane akcionárom
spoločnosti Ogulin HR, a. s. a bude vlastniť 120 ks akcií. Zároveň sa zaviazal, že uzatvorí so žalobcom
ako nadobúdateľom zmluvu o prevode časti obchodného podielu spoločnosti BPARV II vo výške 750,-
eur v pomere k základnému imaniu spoločnosti BPARV II. Táto zmluva obsahovala aj časť tretiu, a to

Zmluvu o pôžičke. Podľa bodov 8.1 až 8.4 účastníci zmluvy deklarovali, že veriteľ zaplatil dlžníkovi 25. 8.
2017 preddavok na kúpnu cenu vo výške 60.000,- eur a ponechal túto sumu dlžníkovi ako pôžičku s tým,
žepôvodnýpreddavoksapovažujezaposkytnutiepôžičkyveriteľomdlžníkovi.Dlžníksazaviazaluhradiť
úrok vo výške 8 % a vrátiť pôžičku do 30.6.2021 vrátane úroku. Súd považoval ustanovenia tretej časti
zmluvy z 18.9.2017 za preukázané, lebo žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že po tom, čo
nesplnil podmienky zmluvy uzatvorenej dňa 22.8.2017, nemal dostatok finančných prostriedkov na to,

aby sumu 60.000,- eur žalobcovi vyplatil a keď žalobca prišiel s protinávrhom, aby táto suma mu zostala
akopôžička,taktoakceptovalazmluvuz18.9.2017podpísal.Súdpovažovalzanespornúskutočnosťto,
že suma 60.000,- eur, ktorú žalobca poukázal na účet žalovaného prevodom dňa 25.8.2017, na základe
zmluvy z 22.8.2017, sa transformovala na pôžičku, a to zmluvou z 18.9.2017.

4. Zmluva o pôžičke predstavovala samostatnú časť 3. v zmluve z 18.9.2017 a po formálnej i obsahovej
stránke spĺňala všetky náležitosti, lebo veriteľ a dlžník sa dohodli na pôžičke peňazí, sumy 60.000,-
eur, ktorú sa zaviazal dlžník vrátiť do 30.6.2021 spolu s úrokom vo výške 8 % ročne. Zároveň bolo
preukázané, že dlžník mal sumu, ktorá bola pôžičkou, na svojom účte už od 25.8.2017 z iného právneho
titulu. Táto časť zmluvy bola nezávislá na splnení podmienok zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a

pôžička mala byť vrátená v určenom termíne bez ohľadu na to, či žalovaný založí spoločnosť BPARV
II, s. r. o. a prevedie časť jej akcií na žalobcu. Nepreukázali sa ani tvrdenia žalovaného o tom, že
žalobca mu neposkytol preddavok na kúpu akcií a teda nevznikol a neexistoval platný záväzok, ktorý
by bolo možné nahradiť a zmeniť pôvodný účel z preddavku na pôžičku. Žalovaný tvrdil, že novácia sa
môže týkať len záväzku, ktorý existuje, ale v momente uzavretia zmluvy o budúcej zmluve a zmluvy

o pôžičke z 18.9.2017 žiaden záväzok žalovaného vrátiť žalobcovi preddavok na odplatu za budúci
prevod obchodného podielu neexistoval a teda by nemohol byť nahradený iným právnym dôvodom v
dôsledku privátnej novácie. Súd poukázal na znenie bodu 1.2. zmluvy z 18.9.2017, podľa ktorého sa
strany dohodli, že nová zmluva v plnom rozsahu nahrádza pôvodnú zmluvu a jej uzavretím považujú
zmluvné strany všetky svoje práva a povinnosti z pôvodnej zmluvy v plnom rozsahu za vysporiadané.

Teda nešlo o nahradenie pôvodného záväzku iným záväzkom, ale o uzatvorenie zmluvy o pôžičke s
tým, že dlžník už mal na svojom účte finančné prostriedky veriteľa, ktoré sa až uzatvorením zmluvy
o pôžičke stali pôžičkou. V zmysle hore uvedeného článku totiž zmluvné strany považovali všetky
svoje práva a povinnosti z pôvodnej zmluvy v plnom rozsahu za vysporiadané. Teda zanikla povinnosť
žalovaného z pôvodnej zmluvy o budúcej zmluve založiť spoločnosť BPARV II do termínu 30.11.2017 a

previesť akcie tejto spoločnosti na žalobcu za preddavok, ktorý už bol uhradený. Táto časť zmluvy bola
nahradená novou zmluvou o budúcej zmluve, avšak samostatne bola dohodnutá aj zmluva o pôžičke.
Suma 60.000,- eur zostala na účte žalovaného a strany sa dohodli, že bude pôžičkou za podmienok tak
ako je to uvedené v bodoch 8.1 až 8.4 zmluvy z 18.9.2017.

5. V zmysle predložených zmlúv zanikol záväzok žalovaného zo zmluvy z 22.8.2017 a bol nahradený
záväzkom zo zmluvy z 18.9.2017. Bola však dohodnutá aj ďalšia zmluva a to zmluva o pôžičke, na
základe ktorej žalobca ako veriteľ požičal žalovanému ako dlžníkovi sumu 60.000,- eur. Keďže zmluva
o pôžičke nebola súčasťou pôvodnej zmluvy, v tejto časti ani nemohlo dôjsť k privátnej novácii, lebo išlo
o nový záväzkový vzťah medzi stranami, konkrétne o zmluvu o pôžičke, z ktorej žalovanému vznikla

povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 60.000,- eur. Preto súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 60.000,- eur
vyhovel.

6. Žalobca žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný uhradiť mu aj úrok vo výške 8 % ročne zo sumy 60.000,-
eur od 18.9.2017 do 30.6.2021. Aj v tejto časti súd žalobe vyhovel s poukazom na ust. § 658 ods. 1

OZ, podľa ktorého pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Medzi stranami sporu bola uzatvorená
písomné zmluva o pôžičke, súčasťou ktorej bol aj záväzok žalovaného nielen vrátiť žalobcovi pôžičku,
ale zaplatiť z nej aj úrok vo výške 8 % ročne. Výška úroku zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi,lebo priemerné úrokové sadzby pri obdobných úveroch poskytovaných bankami boli v danom období
vo výške 7,03 % ročne.

7. Súd v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to vo výške 5 % ročne
zo sumy 60.000,- eur od 1.7.2021 do zaplatenia, lebo žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu, keďže pôžička mala byť vrátená do 30.6.2021. Výška úroku z omeškania je v súlade
s ust. § 3 zák. č. 87/1995 Z. z.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobe vyhovel, úspech vo veci mal
žalobca a preto súd zaviazal žalovaného uhradiť mu trovy konania v celom rozsahu.

9. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Odvolanie podal z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP).

11. Namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený, je nezákonný a arbitrárny.
Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, pričom v rozsudku neuviedol ako predložené dôkazy strán

sporu ako aj výsluchy žalovaného a žalobcu hodnotil. Zároveň nie je zrejmé ako dospel k záveru, o
zaviazaní žalovaného k vráteniu pôžičky vo výške 60.000,- eur žalobcovi. Súd sa žiadnym spôsobom
nezaoberal tvrdeniami žalovaného vo vyjadreniach, ako ani tvrdeniami žalovaného pri výsluchu na
pojednávaní.Žiadnymspôsobomneprihliadalnaobchodnévzťahymedzistranamisporualeibastrohoa
nevyčerpávajúco sa v rozsudku stotožnil z tvrdeniami žalobcu. Žalovaný dostatočne opísal celý skutkový

stav ako aj dej, ktorý predchádzal k uzavretiu zmluvy o pôžičky, ktorá predchádzala danému sporu.
Taktiež riadne preukázal, že suma vo výške 60.000,- eur, nemôže byť žiadnym spôsobom považovaná
zasumuposkytnutiapôžičky.Súdnesprávneaplikovalustanovenia§516ods.1Občianskehozákonníka
ako aj § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pretože žiadnym spôsobom zmluvu o pôžičke uzatvorenú
medzi stranami sporu nie je možné považovať za zmenu vzájomných práv a povinností ani ako k

nahradeniu doterajšieho záväzku novým záväzkom. A to najmä z hľadiska toho, že preddavok vo výške
60.000,- eur nebol poskytnutý žalobcom žalovanému zo žiadneho titulu nachádzajúceho sa v súdnom
spise. Súd aplikoval na predmetné zmluvy ustanovenia, ktoré strany sporu žiadnym spôsobom nemali
záujem uplatniť. Zároveň neprihliadal na tvrdenia žalovaného o tom, že predmetná zmluva o pôžičke je
neplatná, neúčinná a preto pre žalovaného do súčasnosti nezáväzná. Žalovaný peňažné prostriedky vo

výške 60.000,- eur na základe zmluvy o pôžičke nikdy neprijal a to ani v hotovosti, ani bezhotovostným
prevodom na svoj účet a o faktickom odovzdaní požičanej čiastky neexistuje žiaden písomný doklad
alebo potvrdenie o platbe. Jediné potvrdenie o platbe, ktoré existuje je za účelom zloženia preddavku
pre kúpu akcií v spoločnosti BPARV II s.r.o., ako vlastníka akcií I.. Súd nesprávne subsumoval obdŕžanie
finančných prostriedkov žalobcu na účet žalovaného pod zmluvu o pôžičke, ku ktorej plneniu nikdy

neprišlo.

12. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný
v prvom rade odôvodnil odvolanie § 365 ods. 1 písm. d) CSP, a teda, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, avšak neuviedol žiadny konkrétny príklad,

alebo vadu, ktorá by odôvodňovala podanie odvolania z uvedeného dôvodu. Tento odvolací dôvod
dopadá na pochybenia súdu v procesnom postupe súdu, ktoré nie je možné subsumovať pod ostatné
odvolacie dôvody, ako napríklad vykonanie nezákonne získaného dôkazného prostriedku, prípadne
posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. Vzhľadom k
tomu, že v konaní neprišlo k žiadnemu procesnému pochybeniu zo strany súdu, tento odvolací dôvod

nie je naplnený. Žalovaný ďalej odôvodnil podané odvolanie § 365 ods. 1 písm. e) CSP, a teda že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný v
priebehukonanianenavrholžiadnedôkaznéprostriedky,ktorébysúdnevykonalaleboodmietolvykonať.
Naopak súd vykonal všetky navrhované dôkazné prostriedky, pričom väčšinu dôkazných prostriedkovnavrhol žalobca. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 11.9.2023, právny zástupca žalovaného na
otázku súdu uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie. Na strane žalovaného teda
neexistovali žiadne návrhy na dokazovanie, ktoré by považoval za potrebné vykonať tak, aby súd

riadne zistil rozhodujúce skutočnosti. Ani odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
e) CSP nie je naplnený. Žalovaný sa ďalej v odôvodnení svojho odvolania stručne venuje najmä
nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozsudku a nesprávnej aplikácií jednotlivých ustanovení
Občianskeho zákonníka zo strany súdu. Napadnutý rozsudok je odôvodnený riadne, pričom z tohto
odôvodnenia jednoznačne a jasne vyplýva, na základe akých myšlienkových pochodov súd rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd
jednotlivo rozoberá predložené dôkazné prostriedky vrátane výsluchov strán sporu, predložených zmlúv
o budúcej zmluve a zmluvy o pôžičke pričom odkazuje na jednotlivé ustanovenia týchto zmlúv, na
základe ktorých dospel k svojmu rozhodnutiu. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jednoznačne
poukázal aj na rozpor vo vyjadreniach žalovaného, kedy v odpore podanom proti platobnému rozkazu
tento najskôr tvrdil, že suma vo výške 60 000,- eur mu nebola žalobcom odovzdaná ani v hotovosti ani na

bankový účet, pričom následne tieto tvrdenia zmenil tak, že tieto finančné prostriedky mu boli žalobcom
poskytnuté, avšak v súvislosti s iným obchodnoprávnym vzťahmi medzi stranami sporu a následne na
pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 11.9.2023 do zápisnice potvrdil, že tieto finančné prostriedky mu boli
zaslané na jeho súkromný účet, a to za účelom úhrady preddavku na kúpnu cenu za časť obchodného
podielu v obchodnej spoločnosti BPARV II s.r.o. Nie je v tomto prípade podstatné či došlo k odovzdaniu

finančných prostriedkov priamo pri podpise zmluvy o pôžičke, nakoľko je podstatné najmä to, či k
odovzdaniu finančných prostriedkov reálne došlo bez ohľadu na to, na základe kého právneho titulu mal
dlžník tieto finančné prostriedky u seba. Žalovaný počas celého konania nedostatočne konkretizoval
svoju argumentáciu a svoje skutkové tvrdenia, ktoré na jednej strane neustále menil do takej miery, že si
začali vzájomne odporovať a na druhej strane požaduje od súdu aby sa nadmieru detailne vysporiadal

s takouto argumentáciou, pričom tento jasne a podrobne uviedol všetky myšlienkové pochody, ktoré ho
viedli k prijatému záveru.

13. K vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca si uplatňuje vykonštruovaný nárok z titulu
vrátenia pôžičky na základe neplatnej a doposiaľ nezáväznej Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a

Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.9.2017. Prevod peňažných prostriedkov vo výške 60.000,- eur sa netýkal
preddavku podľa Zmluvy o budúcej zmluvy a podľa žalobcu neskôr ich zmeneného právneho dôvodu
na pôžičku, ale iného obchodného vzťahu, ktorých bolo v rámci rokov 2017 až 2019 medzi žalovaným
a žalobcom mnoho ako aj vzájomných prevodov peňažných prostriedkov. Žalobca si svoje záväzky
a pohľadávky voči žalovanému riadne neevidoval a preto uvedenú sumu si nárokuje od žalovaného

z právnych titulov, ktoré doposiaľ nenadobudli platnosť. Z tohto dôvodu žalovaný neuvažoval ani nad
uzatvorením dohody o zrušení záväzku a jeho nahradením novým záväzkom nakoľko takáto možnosť je
podmienená platnosťou a existenciou pôvodného záväzku, ktorý nikdy zo strany žalovaného nevznikol.
V prípade privatívnej novácie, ktorou sa dohodou zmluvných strán ruší povinnosť dlžníka z existujúceho
záväzkového vzťahu, ktorý sa nahradzuje novým záväzkovým vzťahom, ak by aj žalobca poskytol

žalovanému peňažnú sumu 60.000,- eur titulom preddavku na odplatu za prevod obchodného podielu
podľa zmluvy o budúcej zmluve, neexistoval by v momente uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve a
zmluve o pôžičke z 18.9.2017 žiaden záväzok žalovaného vrátiť žalobcovi preddavok na odplatu za
budúci prevod obchodného podielu. Neexistoval by teda žiaden záväzok žalovaného, ktorého právny
dôvod by mohol byť nahradený iným právnym dôvodom v dôsledku privatívnej novácie. Žalobca zakladá

uplatňovaný nárok na súbore na seba nadväzujúcich zmlúv a to hlavne Zmluve o budúcej zmluve a
zmluve o pôžičke zo dňa 18.9.2017, ktorá je reálnym kontraktom, pričom k odovzdaniu peňažných
prostriedkov za účelom poskytnutia pôžičky žalovanému do dnešného dňa nedošlo.

14. Žalobca v následnom vyjadrení zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenýmsubjektom(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné(§355CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že
miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej
stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v
kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami

a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

18. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s dôvodmi
uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté
nie sú správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň poukazuje. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu

odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len
nasledovné.

20.Predmetomkonaniajenárokžalobcunavráteniepôžičkyvovýške60.000,-eurzostranyžalovaného
na základe zmluvy o pôžičke z 18.9.2017, ktorej predchádzala zmluva o uzavretí budúcej zmluvy z

22.8.2017.

21. Vykonaným dokazovaním na súde prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že zmluvné strany
uzatvorili dňa 22.8.2017 zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, v ktorej sa budúci prevádzajúci zaviazal,
že v lehote a za podmienok ustanovených v tejto zmluve uzatvorí s budúcim nadobúdateľom zmluvu

o prevode časti obchodného podielu v spoločnosti BPARV II, s.r.o., ktorej predmetom bude odplatný
prevod časti obchodného podielu za kúpnu cenu vo výške 60.000,- eur. V čl. 4 ods. 1 zmluvy o
uzavretí budúcej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že žalobca, ako budúci nadobúdateľ uhradí
žalovanému, ako budúcemu prevádzajúcemu preddavok na kúpnu cenu vo výške kúpnej ceny 60.000,-
eur, a to v lehote 10 dní odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy. Žalobca dňa 25.8.2017 uhradil žalovanému

bezhotovostným prevodom na účet žalovaného preddavok na kúpnu cenu za obchodný podiel vo výške
60.000,- eur v zmysle čl. 4 ods. 1 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, čo vyplýva z výpisu z účtu žalobcu
za obdobie 1.8.2017 - 31.8.2017. Z predmetného výpisu je zrejmé, že táto suma bola uhradená na
účet žalovaného v súvislosti so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy, vzhľadom k tomu, že v poznámke
k platbe je uvedené: ZoBZ Ogulin. Rovnako aj z výsluchu žalovaného vyplynulo, že tieto finančné

prostriedkyboliuhradenénaúčetžalovanéhovsúvislostisozmluvououzavretíbudúcejzmluvy,nakoľko
žalovaný na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či mu žalobca poskytol sumu 60 000,- eur, a či mu bola
poukázaná na účet, uviedol, že: „Slovo poskytol by som nepoužil, bolo povedané, že to je odplata za
časť obchodného podielu na spoločnosti, ktorá vlastní akcie, ktorá spoločnosť však nebola založená, aj
keď mala byť“. Žalovaný rovnako na pojednávaní potvrdil, že nemal finančné prostriedky na vrátenie a

súhlasil s tým, že tieto finančné prostriedky si ponechá ako pôžičku, čo potvrdil aj podpisom na Zmluve o
budúcejzmluveaZmluveopôžičke.Žalovanýpotvrdil,žefinančnéprostriedkymuboliriadnepoukázané
na účet a aj to, že súhlasil s tým, že mu budú poskytnuté ako pôžička.22. Žalovaný tvrdil, že prevod peňažných prostriedkov vo výške 60 000,- eur bol uskutočnený v súvislosti
s inými obchodnoprávnymi stykmi medzi stranami sporu. Neuviedol však, o aké obchodné styky by
malo ísť a z akého titulu bola žalovanému táto suma poukázaná na účet. Na margo toho odvolací

súd poukazuje na to, že pri prevode sumy vo výške 60 000,- eur žalobca napísal poznámku ZoBz
Ogulin, z čoho jednoznačne vyplýva, že táto suma bola vyplatená v súvislosti so Zmluvou o budúcej
zmluve týkajúcej sa prevodu listinných akcií na spoločnosti Ogulin HR, a.s. Táto suma je totožná s
výškou preddavku na kúpnu cenu za prevod časti obchodného podielu v spoločnosti, ktorú bol žalovaný
povinný založiť. Na základe budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu mal následne žalobca

nadobudnúť obchodný podiel v tejto novovzniknutej spoločnosti. Táto finančná čiastka bola zároveň
uhradená žalobcom na účet žalovaného v lehote stanovenej na uhradenie daného preddavku na kúpnu
cenu v zmluve o budúcej zmluve. Nemôžu byť teda žiadne pochybnosti o tom, že táto suma bola
poukázaná na účet žalovaného na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a nie v súvislosti so žiadnou
inou obchodnou transakciou alebo iným obchodno-záväzkovým vzťahom medzi stranami sporu.

23. Na základe dohody zmluvných strán došlo k uzatvoreniu novej Zmluvy o budúcej zmluve a Zmluvy
o pôžičke zo dňa 18.9.2017, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na jednej strane na predĺžení lehoty na
splnenie povinností žalovaného, ako budúceho predávajúceho a na druhej strane k prenechaniu sumy
60.000,- eur uhradenej žalovanému pôvodne ako preddavok, ako pôžičky. S uvedeným nahradením
pôvodného záväzku žalovaného novým záväzkom žalovaný v celom rozsahu súhlasil, čo potvrdil do

zápisnice na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 11.9.2023 a rovnako aj svojim podpisom na Zmluve o
budúcej zmluve a Zmluve o pôžičke zo dňa 18.9.2017.

24. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď
i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.

II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v
odôvodnenísvojhorozhodnutiaprvoinštančnýsúd,tedaodvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovať
špecifickou odpoveďou.

25. Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 60.000,- eur. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o úrokoch,
ako aj o úrokoch z omeškania, ako aj výrok o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).