Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Jaselský
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/24/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118205393
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8118205393.25
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: ZTS Sabinov, a.s.,
sídlom Hollého 27, 083 30 Sabinov, IČO: 00 590 797, právne zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom,
advokátom so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C. XX, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom Vodná 6,
040 01 Košice, o zaplatenie 42.000,- € s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 16.05.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 42.000,- € spolu s úrokom vo výške 0,1 % p.a. z dlžnej sumy od
16.05.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
1.1 Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 25.04.2016 žalobca poskytol
žalovanému finančné prostriedky v celkovej výške 42.000,- €. Pôžička bola poskytnutá v siedmich
splátkach po 6.000,- €, ktoré boli postupne prevádzané na účet žalovaného v 1. rade v termínoch
18.05.2016, 20.06.2016, 19.07.2016, 19.08.2016, 22.09.2016, 04.11.2016 a 25.11.2016. Pôvodne mal
žalobca požičať žalovanému sumu 72.000,- € v 12. splátkach po 6.000,- €, avšak nakoniec mu
poskytol len žalovanú sumu vo výške 42.000,- €. V článku 4 zmluvy je uvedený spôsob, akým má byť
pôžička, spolu s dohodnutým úrokom, vrátená. Spôsob a termín vrátenia pôžičky je však neurčitý a
nezrozumiteľný, a preto žalobca považoval túto časť zmluvy za neplatnú. Rovnako je neplatnou aj časť
zmluvy, týkajúca sa výšky pôžičky presahujúcej 42.000,- €, nakoľko nedošlo k reálnemu odovzdaniu/
poskytnutiu uvedených peňažných prostriedkov. Žalovaný v 1. rade neprejavil žiadnu snahu vrátiť
požičané peňažné prostriedky, preto ho žalobca listom zo dňa 04.05.2018 vyzval na vrátenie sumy
42.000,- € a dohodnutého úroku v termíne do 15.05.2018. Na základe obdržania písomnej výzvy sa
dňa 14.5.2018 žalovaný dostavil k žalobcovi za účelom prerokovania pôžičky a jej vrátenia. Žalovaný
potvrdil príjem sumy 42.000,- €, avšak vyhlásil, že momentálne nemá dostatok finančných prostriedkov
na jej vrátenie. Ponúkol však, že je schopný ju splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške
100,- €. Takáto ponuka zo strany žalobcu nemohla byť akceptovaná, pretože takéto splácanie by trvalo
cca 35 rokov.
1.2 Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný požadoval od výkonného riaditeľa žalobcu poskytnutie pôžičky,
údajne na účely vytvorenia vhodných podmienok pre žalobcu na ruskom trhu. Vzájomná komunikácia
v súvislosti s poskytnutím pôžičky vyústila do dohody medzi žalovaným a výkonným riaditeľom, že v
budúcnosti poskytnutá pôžička nebude musieť byť vrátená, že ju žalobcovi vráti spol. TD ZTS do roku2020 výhodnými obchodmi v prospech žalobcu. Túto dohodu potvrdil aj výkonný riaditeľ žalobcu vo
svojej výpovedi pred vyšetrovateľom. Žiadne obchody však zrealizované neboli. Z toho teda vyplýva
zaver, že finančné prostriedky mali byť v budúcnosti vrátené, avšak iným spôsobom ako ich fyzickým
navrátením. Tento „iný spôsob“ nemá však oporu v žiadnom zákone SR, a teda nemohol byť ani
realizovaný. S návratnosťou pôžičky sa nepočítalo, pretože závisela od neistej udalosti. Z toho vyplýva
ďalší záver, že žalovaný a výkonný riaditeľ žalobcu po vzájomnej dohode odčerpali z majetku žalobcu
42.000,- €, evidentne s úmyslom ich späť nevrátiť. Z emailovej komunikácie medzi nimi vyplýva, že
žalovaný a výkonný riaditeľ žalobcu po vzájomnej dohode hľadali spôsoby, ako získať pre svoje osobné
zámery finančné prostriedky od žalobcu. Pod rúškom založenia obchodnej spoločnosti v Rusku, kde
by spoločníkom mal byť žalobca v majoritnom podiele, boli na účet žalovaného prevedené finančné
prostriedky v celkovej výške 75.000,- €. Výsledkom tejto transakcie bolo založenie spol. TD ZTS v E.
s účasťou dvoch občanov Ruskej federácie a žalovaného. Podľa zámerov, ktoré žalovaný s výkonným
riaditeľom žalobcu mali, mal do tejto spoločnosti vstúpiť výkonný riaditeľ žalobcu, ktorý mal v tejto
spoločnosti získať rozhodujúce postavenie. Okrem toho začali rozvíjať v roku 2016 obchodné aktivity
s cieľom získať značný finančný prospech bez toho, aby na tom participoval žalobca. Toto je dôkaz,
že obaja konali úmyselne v rozpore s dobrými mravmi a teda je tu daná jasná povinnosť vrátiť tieto
prostriedky žalobcovi. Nie je pritom rozhodujúce, či je alebo nie je podpísaná nejaká zmluva.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť.
2.1 Žalovaný nepoprel uzavretie zmluvy so žalovaným s názvom „Financial loan agreement“, zo dňa
25.04.2016. Žalovaný poprel účel tejto zmluvy, ktorým bolo poskytnutie zabezpečenia a vytvorenia
vhodných podmienok pre žalobcu na ruskom trhu, za účelom predaja jeho výrobkov prevodoviek. Za tým
účelom mala byť poskytnutá suma 72.000,- €, z ktorých prostriedkov sa mala na ruskom trhu vytvoriť
obchodná spoločnosť, ako aj financovanie režijných nákladov tejto spoločnosti, do ktorej by postupom
času vstúpil žalobca, pričom táto obchodná spoločnosť mala mať spoločníkov aj zo strany ruského
partnera. Ohľadom tohto zabezpečenia vytváral podmienky žalovaný, ktorý tam dlhodobo pracoval a
poznal podmienky ruského trhu. To, že sa nejednalo o zmluvu o pôžičke, svedčí niekoľko faktorov alebo
indikátorov:
1) zmluva je napísaná v anglickom jazyku, čo na území C., za účasti slovenských subjektov je absolútne
neobvyklé, ale dôvodom takéhoto postupu bola skutočnosť, aby textu zmluvy porozumeli ruskí partneri,
ktorí žiadali preukázanie finančných prostriedkov na zahájenie spoločného obchodu, a tiež z dôvodu, že
to bolo potrebné pre účely banky z dôvodu preukázania pôvodu finančných prostriedkov;
2)zmluvaopôžičkejereálnouzmluvou,alekjejúplnémunaplneniunedošlo,pretožežalobcaneposkytol
celkovú dohodnutú pôžičku bez uvedenia dôvodu a ani neodôvodnil svoj postup;
3) v deň uzavretia tejto zmluvy došlo k uzavretiu dohody o pracovnej činnosti, ktorej obsahom bolo
vykonávanie marketingových aktivít súvisiacich s rozvojom obchodných vzťahov na teritóriu Ruskej
federácie;
4) v obdobnej veci sa vedie ďalšie súdne konanie o vrátenie nenávratného finančného grantu, ktorého
účastníci sú totožní a konanie prebieha na tom istom súde v Prešove, pričom scenár je totožný;
5) dôkazné bremeno je na strane žalobcu, teda je jeho úlohou preukázať, o aký typ zmluvy v danom
prípade išlo pri naplnení vyššie uvedených skutočností;
6) zmluva o nenávratnom finančnom grante (predmetom súdneho sporu OS Prešov, sp.zn.
24Cb/129/2018) a táto zmluva sú úzko prepojené, priamo súvisia so zabezpečením ruského trhu pre
žalobcu.
Za účelom zabezpečenia ruského trhu pre žalobcu bola žalovaným založená v F. obchodná spoločnosť
TD ZTS (Torgovyj Dom, t.j. Obchodný Dom ZTS), do ktorej mal žalobca vstúpiť ako 50 % spoločník. Za
účelom založenia tejto spoločnosti boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky, ktoré boli použité
na chod uvedenej spoločností. Skutočnosť, že zámerom bolo vytvorenie obchodnej spoločnosti v F.
za účelom získania nových trhov pre žalobcu svedčí aj dôkaz, ktorým je webová stránka žalobcu, kde
žalobca prezentuje TD ZTS ako svojho partnera pre export svojich výrobkov pre lokalitu Európa.
3. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 20.11.2020, č.k. 15C/24/2018-160, okrem iného zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 42.000,- € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.11.2018
do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému zamietol.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením zo dňa 20.01.2022, č.k. 12Co/31/2021-217, zrušil
rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojhorozhodnutia okrem iného uviedol, že skutočnosť, že v zmluve, ktorá bola uzatvorená písomne, nie sú
uvedené mená a priezviská osôb, ktoré ju za zmluvné strany podpísali, resp. tieto podpisy sú nečitateľné,
nie je dôvodom neplatnosti zmluvy pre nedostatok formy. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná
aj vtedy, ak konajúca osoba nepripojí k svojmu podpisu označenie funkcie, hoci je takáto požiadavka
uvedená v obchodnom registri.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných a svedkov, listinami (zmluva o pôžičke na č.l. 4-5
a č.l. 254-255, výpisy z účtov na č.l. 8-15, výzva na vrátenie pôžičky na č.l. 16, dohoda o pracovnej
činnosti na č.l. 36, zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na č.l. 37, e-mailová
komunikácia na č.l. 52-54 a č.l. 72-74, výtlačok z webovej stránky žalobcu na č.l. 57, kópia zápisnice
z výsluchu dňa 19.02.2019 na č.l. 75, rozsudok OS Prešov a KS Prešov, správa zo stretnutia na č.l.
273), ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil nasledovné:
5.1 Žalobca zastúpený podpredsedom predstavenstva, G. H. H., a členkou predstavenstva, G. I. C., ako
poskytovateľ, a žalovaný, ako prijímateľ, uzavreli dňa 29.05.2015 Zmluvu o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku (grantu) vo výške 33.000,- € na účel financovania aktivít prijímateľa v prospech
poskytovateľa, a to spracovanie marketingových informácií o podnikateľskom prostredí a vytvorenie
priaznivého podnikateľského prostredia pre poskytovateľa príspevku v Ruskej federácii zameraného na
predaj výrobkov poskytovateľa.
5.2 Žalobca zastúpený žalovaným podpredsedom predstavenstva, G. H. H., a žalovaný uzavreli dňa
25.04.2016 Zmluvu o pôžičke vyhotovenú v anglickom jazyku, na základe ktorej sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 72.000,- € a to formou 12. rovnakých mesačných prevodoch
po 6.000,- € na bankový účet žalovaného počnúc mesiacom máj 2016. Zmluvné strany uzavreli zmluvu
o pôžičke s úrokom vo výške 0,1 % ročne. Podľa čl. 4 sa účastníci zmluvy dohodli na tom, že pôžičku
vrátane úrokov vráti dlžník veriteľovi v rovnakých splátkach po uplynutí jedného roka odo dňa prijatia
predmetnej peňažnej sumy v plnej výške podľa čl. 1. Veriteľ môže určiť lehotu splatnosti predmetnej
pôžičky najmenej 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Dlžník sa zaviazal vrátiť požičanú sumu najneskôr
do troch rokov odo dňa jej prijatia, a to aj bez výzvy veriteľa, pokiaľ sa strany nedohodnú inak.
5.3 Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky v celkovej výške 42.000,-
€. Pôžička bola poskytnutá v siedmich splátkach po 6.000,- €, ktoré boli postupne prevádzané na
účet žalovaného v dňoch 18.05.2016, 20.06.2016, 19.07.2016, 19.08.2016, 22.09.2016, 04.11.2016 a
25.11.2016.
5.5 Dňa 25.04.2016 bola datovaná Dohoda o pracovnej činnosti medzi žalobcom a žalovaným,
podľa ktorej sa zamestnanec zaviazal pre zamestnávateľa vykonávať marketingové aktivity súvisiace
s rozvojom obchodný vzťahom na teritóriu Ruskej Federácie.
5.4 Žalobca listom zo dňa 04.05.2018 vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky vo výške 42.000,- €
s úrokom, a to v termíne do 15.05.2018.
5.5 Žalobca zastúpený výkonným riaditeľom, G. H. H., a žalovaný uzavreli dňa 25.04.2016
Dohodu o pracovnej činnosti, na základe ktorej sa žalovaný ako zamestnanec zaviazal, že bude
pre zamestnávateľa (žalobcu) vykonávať marketingové aktivity súvisiace s rozvojom obchodných
vzťahov na teritóriu Ruskej federácie. Marketingovými aktivitami sa rozumie najmä: a) analýza
potencionálneho trhu, b) marketingový prieskum trhu, c) vypracovanie marketingovej stratégie a plánu,
d) vedenie obchodných rokovaní za účelom nadviazania obchodných vzťahov, e) vypracovanie správ o
marketingovej činnosti a jej výsledkoch na určenom teritóriu, f) ďalšie marketingovo-obchodné činnosti
podľapokynovzamestnávateľa.Pracovnoprávnyvzťahsapodľadohodyzačaldňom16.05.2016,pričom
dohoda bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2016. Zamestnanec sa tiež zaviazal, že výsledky svojej
práce bude predkladať mesačne, vždy do 5. dňa v mesiaci výkonnému riaditeľovi žalobcu.
5.6 Zo zápisnice z výsluchu G. H. H. pred vyšetrovateľom vyplýva, že dohoda so žalovaným bola taká, že
túto pôžičku vráti z budúcich výnosov firmy TD ZTS a že pôžička bola zrealizovaná na účel financovania
firmy TD ZTS. Zo záveru stretnutia vyplynulo, že ďalšie financovanie projektu TD ZTS zo strany žalobcu
sa pozastavuje.5.7 Zo správy zo stretnutia dňa 23.02.2017, na ktorom bol prítomný okrem iných aj žalovaný a ďalší
spoločníci TD ZTS je uvedené, že spoločnosť bola založená za účelom obchodného zastúpenia žalobcu
na teritóriu F. a J.. Na tento účel boli vyčlenená aj suma 72.000,- € vo forme pôžičky.
5.8 Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 10.05.2019, č.k. 24Cb/129/2018-146, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.03.2020, č.k. 3Cob/60/2019-173, zamietol žalobu žalobcu proti
žalovanému a G. H. H. vo veci zaplatenia sumy vo výške 33.000,- € titulom náhrady škody v podobe
nevrátenia nenávratného finančného príspevku poskytnutého žalovanému na základe zmluvy zo dňa
29.05.2015.
5.9 Z výsluchu žalovaného súd zistil, že v F. študoval a zároveň tam mal určité obchodné aktivity,
ktoré sa týkali predaja ložísk, a teda mal tam určité zázemie a tiež kontakty na miestne firmy. S G. H.
H. (podpredseda predstavenstva a zároveň výkonný riaditeľ žalobcu) sa zoznámil na prelome rokov
2014/2015 a dohodli sa na spoločnom postupe týkajúcom sa vstupu na ruský trh. Spoločnosť ZŤS sa v
minulosti už raz pokúšala vstúpiť na ruský trh s prevodovkami, avšak neúspešne. Prvotná predstava bola
taká, že sa vytvorí spoločný podnik, v ktorom by mal žalobca podiel 50 %, avšak podľa jeho informácií s
tým nesúhlasil majiteľ žalobcu, ktorý chcel počkať na to, ako sa bude situácia vyvíjať, a ak by sa obchody
rozbehli, tak by do spoločnej firmy vstúpil. Bolo potrebné založiť firmu v Rusku, nakoľko Rusi nechceli
priame dodávky od zahraničných firiem. Na to, aby bolo možné dodávať na ruský trh bolo potrebné
splniť určité podmienky, na ktoré boli potrebné ďalšie financie. Medzi ne patrila aj transparentnosť, teda
aby firma mala reálne sídlo, aby mala určitý minimálny počet zamestnancov, aby platila odvody za
týchto zamestnancov, aby mala sklad, v ktorom by bolo vždy uskladnené určité množstvo mesačne
dodávaného tovaru a tak isto exkluzivita spoločnosti TD ZTS s ruskými štátnymi firmami. Z toho dôvodu
bolo správne, aby do TD ZTS vstúpil žalobca, nakoľko by nebol len ďalším obyčajným distribútorom,
ale firmou, za ktorou by stál aj výrobca a teda aj vážnosť tejto firmy by stúpla. V júni alebo v júli 2015
naštartovali ich aktivity, kedy bola založená aj spoločnosť TD ZTS, a kedy naplánovali rôzne stretnutia
s lídrami miestnych firiem podnikajúcich v železničnej doprave, v metre a pod., analyzovali trh, ako aj
konkurenciu. Následne v mesiaci október alebo november 2015 došlo k stretnutiu s G. H. H., na ktorom
mu prezentovali to, čo bolo spravené, aké sú výsledky a ďalšie možnosti. Začiatkom roka 2016 mu G.
H. H. oznámil, že žalobca sa nachádza v červených číslach a nezískal ani úver od bánk a teda nie je
možné investovať sumu, o ktorej sa rozprávali vo výške 200.000,- €. Z tohto dôvodu sa rozprávali o
iných možnostiach financovania, ako napr. tej, že by žalobca svojmu partnerovi v Rusku dodal tovar
prostredníctvom TD ZTS s tým, že by sa povolilo odloženie splátky za tovar, k čomu ale nedošlo. V
Ruskumaliviacerorozpracovanýchvecí,ktorévyzeralinaspadnutie.Vapríli2016malG.H.H.stretnutie
s predsedom predstavenstva, po ktorom mu výkonný riaditeľ žalobcu odkomunikoval, že majiteľ firmy
chce pokračovať v aktivitách na ruskom trhu, avšak nie v pôvodne v zamýšľanom rozpočte, teda nie vo
výške 200.000,- €, a požadoval jeho zníženie, a že by sa takisto on so svojimi partnermi ako aj ruská
strana podieľali na financovaní a to pomerom 50/50 s tým, že žalobca by vstúpil do ruskej firmy po
prvých úspešných dodávkach. Navrhli postupné financovanie prostredníctvom pôžičiek poskytnutých
ruskej spoločnosti, čo však nebolo prijaté zo strany žalobcu, teda hľadali ďalšie možnosti, ako by s
minimálnymi nákladmi dostali peniaze do Ruska, tak aby nehrozilo ich zdanenie, prípadne aby neboli
udelené nejaké pokuty z dôvodu porušenia valutového zákona. Žalovaný navrhol výkonnému riaditeľovi
žalobcu, aby financovanie bolo riešené prostredníctvom zmluvy o pôžičke, ktorú by uzavrel ako fyzická
osoba, nakoľko veril celému projektu a biznis modelu, a navyše poskytol do toho aj svoje vlastné úspory,
ako aj jeho ruskí partneri. Zmluva o pôžičke bola vyhotovená v anglickom jazyku z toho dôvodu, aby jeho
ruskí partneri vedeli, čo je jej predmetom, a aj pre prípad, že by banka požadovala doklad na základe
čoho došlo k prevodu finančných prostriedkom na jeho účet, aby sa vedel tento dôvod preukázať. Zámer
boltaký,žetátopôžičkasavyplatízbudúcichziskovruskejspoločnosti.Finančnéprostriedkyposkytnuté
na základe tejto zmluvy nevnímal ako pôžičku, ale ako prostriedky na zabezpečenie chodu ruskej firmy
a zabezpečenie dodávok, ako aj splnenie vyššie uvedených podmienok a potvrdil, že žalovanú sumu
prijal. Tento model bol prezentovaný aj majiteľovi firmy, ktorý tomu dal zelenú a následne teda zmluvu
podpísali. V auguste alebo septembri 2016 prišiel na Slovensko, kedy sa pozrel na výrobu a spravil
fotografie. Neskôr sa v Moskve organizoval veľtrh, na ktorom boli jedným z vystavovateľov, a na ktorom
sa dohodli stretnutia. V mesiaci október alebo november 2016 nemali pocit, že budú nejako obídení
a preto dohodli priamy kontakt žalobcu na významnú ruskú firmu (Transmashholding), do ktorej mali
byť dodávané prevodovky. Zároveň bol vypracovaný nový typ prevodovky pre električky. Následne boli
dohodnuté potrebné stretnutia v Petrohrade a v Moskve pred vianočnými sviatkami na Slovensku. Do
toho však zasiahlo náhle odvolanie žalovaného z funkcie riaditeľa dňa 01.12.2016. Novým riaditeľom sastal pán K., ktorému žalovaný prízvukoval, aby dbal na pokračovanie v obchodných aktivitách v Rusku,
avšak pán K. na dohodnuté stretnutia v Rusku nevycestoval. Žalovaný preto napísal pánovi K. list, na
ktorý on odpovedal v januári 2017 a dohodol si s ním stretnutie. Na jeho žiadosť žalovaný vypracoval
správu o doterajšej činnosti, ktorú mu predložil. Na stretnutí sa však pán K. nestotožnil s ich plánmi
a odvtedy prestala medzi nimi prebiehať komunikácia, pričom bolo potrebné vyriešiť ešte mnoho vecí,
napr. čo bude s pôžičkou, ako to vyriešia, na čo pán K. reagoval slovami, že sa uvidí. Na tomto stretnutí
nepreukazoval vynaložené výdavky, nakoľko do toho času to nikto od neho nežiadal. S G. H. H. mal takú
dohodu, podľa ktorej bolo potrebné každý mesiac odkomunikovať výsledok činnosti, a na čo boli použité
jednotlivé úhrady pôžičky. Tým, že biznis model v Rusku padol, tak bol poškodený nielen on, keďže mu
reputácia v očiach obchodných partnerov klesla, ale tak isto boli poškodení aj jeho ruskí partneri v TD
ZTS. Okrem toho sa medzi ním a pánom L., ako generálnym riaditeľom TD ZTS, ktorá medzičasom
zanikla, naštrbili vzťahy. Keďže obchody padli, nemal v Rusku prácu, a preto sa vrátil na Slovensko, keď
mu po určitom čase došla výzva na zaplatenie dlžnej sumy. Po doručení výzvy sa skontaktoval s novým
riaditeľom spoločnosti, pánom G., ktorého nezaujímala celá genéza tejto pôžičky a trval na jej vrátení.
Tak isto sa stretol s majiteľom firmy, ktorý taktiež nemal ochotu ho počúvať a teda trval na vrátení pôžičky.
Poskytnutú sumu nevrátil, nakoľko zmluva bola koncipovaná tak, že po tom, čo dostane plnú sumu vo
výške 72.000,- €, túto vráti do troch rokov. So žalobcom sa nedohodol na žiadnom splátkovom kalendári.
5.10 Z výsluchu v tom čase žalovaného, G. H. H., súd zistil, že pôžičku neposkytli priamo ruskej firme
z toho dôvodu, že to čo urobili bola najvýhodnejšia forma z hľadiska toho, aby sa vyhli plateniu daní,
DPH a prípadne aj nejakých pokút. Využili preto situáciu, že žalovaný je občanom SR, pričom bolo
už na spoločníkoch ruskej firmy, ako s uvedenými prostriedkami naložia, avšak bolo potrebné vykryť
náklady do času, kým vznikne reálny obchod a peniaze sa tak začnú točiť. V pláne nebol zánik TD
ZTS, a to kvôli požiadavke ruských štátnych firiem, aby sa obchodovalo iba s ruskými firmami, a to z
toho dôvodu, že na ruské firmy bol právny dosah. TD v preklade znamená obchodný dom, teda firma
bola založená iba za účelom predaja produktov žalobcu, a preto jej existencia nemala bez tejto činnosti
význam. Najdôležitejšie postavenie, resp. najväčšie slovo v ruskej firme mal pán L. a jeho ďalší ruský
partner, nakoľko oni mali vybudované kontakty na dôležité firmy, s ktorými chcel žalobca obchodovať.
Obchodovanie v F. je špecifické v tom, že zmluvy a dohody sa uzatvárajú na základe vzťahov a tieto
vzťahy pán L. M. L. v ruských firmách mali. V minulosti žalobca vyrobil prevodovku pre metro asi tak 5
rokov pred tým, než sa začali aktivity v roku 2015, avšak k uzavretiu obchodu nedošlo práve kvôli tomu,
že neboli vybudované dostatočné vzťahy. Keďže mali hotový produkt a nie len nejaký jeho návrh, chceli
vstúpiť do obchodovania so štátnou ruskou firmou, ktorá prevádzkuje systém železníc a metra. Práve
na základe vzťahov získali informácie, aké výrobky ruská firma potrebuje, aké sú technické parametre
výrobkov, kto ich jej dodáva, a tak isto aj cenu, za ktorú sú dodávané, aby sa vedeli zariadiť. Žalobca
potreboval rýchlo nájsť nejakú náhradu za veľkého odberateľa v N., a preto hľadali rýchlu cestu vstupu
na ruský trh. Po začatí plnenia jednotlivých platieb zo zmluvy o pôžičke boli na výstave dohodnuté
ďalšie kroky na realizáciu obchodov, pričom veci boli na spadnutie. Začala sa vyvíjať prevodovka
pre prímestské električky, no keďže konštrukčne nestíhali, prizvali si ďalšiu konštrukčnú firmu za
účelom vypracovania technickej štúdie, ktorá bola predložená výrobcovi električiek. Od predstaviteľa
spoločnosti, ktorá nakupovala električky pre prevádzkovateľa trate, bolo prisľúbené, že žalobca dostane
objem 30 % prevodoviek, ktoré budú potrebné. K zastaveniu obchodu došlo v najnevhodnejšom čase. V
decembri 2016 malo v D. dôjsť k stretnutiu konštrukčných tímov ohľadom novej prevodovky za účelom
vyjasnenia si konštrukčných vecí a tak isto k stretnutiu obchodných zástupcov žalobcu a spoločnosti,
ktorá nakupovala veci pre prevádzkovateľa železníc. Dodávky pre moskovské metro sa mali dohodnúť
na ďalšom stretnutí v decembri 2016 v E.. Predmetom tohto stretnutia malo byť prerokovanie finálnej
verziezmluvy.Vtomčasepresviedčalužnovéhoriaditeľa,pánaK.,abysanauvedenéstretnutiadostavil
a následne sa rozhodol ako ďalej, nakoľko na stretnutí mal byť prítomný riaditeľ nákupu spoločnosti,
ktorá dodáva pohonné jednotky pre prevádzkovateľa trate, teda osoba, ktorá rozhoduje o tom, čo sa
nakúpi, pričom je nepodstatné, kto by konkrétnu zmluvu podpísal. Na jeho žiadosť, aby vycestoval do
F., pán K. reagoval tým, že on trhom na východ na C. nedôveruje. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu
opadol záujem obchodovať v F., tak postupne sa tento záujem o obchodovanie stratil aj z ruskej strany.
Ak by bol zostal vo funkcii riaditeľa, pokračoval by v obchode a tie peniaze z pôžičky by boli vrátené.
Podľa neho neodborne konali práve tí, ktorí to zastavili a nepokračovali v tom. Peniaze, ktoré žalobca
poskytol boli v zjavnom nepomere k zisku, ktorý by sa dosiahol, ak by tie obchody prebehli. Uviedol,
že informácie ktoré dostával od žalovaného verifikoval pri rozhovoroch s pánom L. a L., teda čo všetko
robia a pod., pričom nezistil žiadne rozpory.5.11 Z výsluchu svedka, D. K., súd zistil, že počas jeho štvormesačného pôsobenia vo firme mal
na základe žiadosti predsedu predstavenstva žalobcu a majiteľa spoločnosti zistiť stav vo firme a
posúdiť ako obchodné, tak aj interné vzťahy a možnosti prípadného zníženia nákladov. Zistil, že
hospodárenie žalobcu nebolo vyvážené, firma bola v strate, pričom túto skutočnosť poznačili najmä
čínsky a ruský trh, ktorý sa nevyvíjal podľa predstáv. Čo sa týka F. federácie to bolo z dôvodu prieťahov
a neschopnosti presadiť sa, nakoľko v roku 2014 bolo uvalené embargo, pričom v reakcii na to sa
F. snažili ísť vlastnou cestou. G. H. H. zotrval po svojom odvolaní vo firme určitú dobu, počas ktorej
mu objasnil situáciu v nej, informoval ho o tom, čo sa pripravovalo a čo sa dohodlo. Ohľadom F. boli
podpísané tri dokumenty a to zriadenie spoločnosť TD ZTS, ktorá mala vyhľadávať príležitosti, rokovať
s rôznymi zaujímavými skupinami, teda jednoducho povedané zabezpečovať zákazky pre žalobcu.
Na podporu uvedenej činnosti bola uzavretá zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,
zmluva o poskytnutí pôžičky a dohoda o pracovnej činnosti so žalovaným. Uvedené zmluvy mali svoje
podmienky plnenia. Nepodávali sa však reporty na mesačnej báze, v ktorých by bolo objasnené použitie
finančných prostriedkov v prospech žalobcu. V týchto reportoch neboli uvedené zápisy o odberateľoch
a rôznych akciách, ktoré sa vykonávali a preto to stopol, pokiaľ sa nepreukáže použitie prostriedkov.
Majiteľ žalobcu mal vedomosť o existencii spoločnosti TD ZTS a nebol prekvapený, keď ho informoval
o vyššie uvedených zmluvách, resp. dohodách, pričom bol rozrušený z toho, ako sa veci vyvíjajú.
Čo sa týka ruského trhu, tam bol zámer dodávať prevodovky pre električky, avšak po rozhovore s
konštruktérmi a technikmi zistil, že cesta k realizácii by bola veľmi ťažká, nakoľko žalobca nebol na
to technicky pripravený. Zo strany celého holdingu by bolo nutné financovať technický rozvoj, nakoľko
zdroje samotného žalobcu by na to nestačili. Všetko bolo „v plienkach“. Okrem toho žalobca nebol
jediným výrobcom, ktorý by mohol dodávať prevodovky na ruský trh, nakoľko Rusi sa v tejto oblasti
po uvalení embarga značne zdokonalili. Odhliadnuc od toho, celý spôsob vybavovania bol podľa neho
neprofesionálny, čo zistil po rozhovore s pánom L.. V tejto záležitosti mu chýbal veľký hráč, ktorý by do
toho so žalobcom šiel a pán L., ako aj žalovaný, takýmito hráčmi neboli. V Ruskej federácii to funguje
vo forme dohadzovania cez viacerých dohadzovačov. Majiteľovi žalobcu odporučil predvolať hlavných
aktérov, a to žalovaného a pána L.. Títo na stretnutie prišli a uviedli ako boli použité prostriedky, avšak na
základe ich rozprávania dospel k presvedčeniu, že tieto prostriedky neboli použité tak ako mali, pričom
vyvstalo aj množstvo ďalších otázok ohľadom ich použitia. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o tom,
v ktorých organizáciách robil prieskum, neuviedol názvy organizácií a mená osôb, s ktorými rokoval,
a preto žalovanému povedal, že v prípade, ak sa nepreukáže použitie finančných prostriedkov, bude
musieť peniaze vrátiť. Podľa jeho mienky boli veci nastavené tak, že prospech z tohto konania nemal
mať žalobca a preto odporučil majiteľovi žalobcu, aby sa pozastavilo vyplácanie finančných prostriedkov.
Podľa jeho názoru bola zmluva o pôžičke vzhľadom na obnos peňazí dosť primitívna.
5.12 Z výsluchu svedkyne, G. I. C., súd zistil, že vo firme žalobcu zastávala funkciu ekonomickej
riaditeľky. Uviedla, že vo vedení sa hovorilo, že keď už prišli o čínsky trh, budú expandovať na ruský
trh. G. H. H. jej nechal podpísať zmluvu, o ktorej nevedela, čo je jej predmetnom, keďže nevie anglicky.
Zmluvu jej odprezentoval ako pôžičku za účelom expandovania na ruský trh, pričom tiež povedal,
že majiteľ firmy, ktorý je zároveň aj predsedom predstavenstva o tej zmluve vie. Bývalý riaditeľ však
nepredložil zmluvu dozornej rade na schválenie. Pôžička je evidovaná v účtovníctve. Platby v prospech
žalovaného realizovala sama.
5.13 Z výsluchu svedka, E. H. G., súd zistil, že bol výkonným riaditeľom a podpredsedom predstavenstva
žalobcu, spoločnosti ZTS, v rokoch 2017-2020 avšak dňa 25.04.2016 ešte nebol zamestnancom
žalobcu. Žalovaný mu povedal, že si je vedomý pôžičky, ale nemá žiadny príjem, a preto ju nevie splatiť.
6. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 36 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí
tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
7. Vykonaným dokazovaní bolo danom prípade bolo preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným
zmluvu o pôžičke datovanú dňa 25.04.2016, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému
pôžičkuvovýške72.000,-€vpostupnýchplatbách,avšakreálnemuposkytolibasumuvovýške42.000,-
€, čo vyplýva z výpisov z účtu žalobcu a uvedená skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná.
8. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 29.03.2000, sp.zn 2Obo/182/99 (R33/2001) samotná
skutočnosť, že ručiteľská listina je za ručiteľa nečitateľne podpísaná bez uvedenia mien a funkcií
podpisujúcich, čo nezodpovedá zapísanému spôsobu v obchodnom registri, podľa ktorého sa
podpisovanie vykoná tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu spoločnosti a funkcie v spoločnosti
podpisujúci pripoja svoj podpis, bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť ručiteľskej listiny. Pokiaľ zo
záhlavia ručiteľskej listiny je zrejmé, kto je ručiteľom, mená a funkcie konajúcich za ručiteľa, pravosť
podpisov, ktorých ručiteľ v konaní nespochybnil, niet pochýb o tom, ktoré osoby za vytlačeným názvom
spoločnosti ručiteľskú listinu podpísali a v akej funkcii.
9. Z obchodného registra súd zistil, že za žalobcu podpisujú písomnosti aspoň dvaja členovia
predstavenstva a to tak, že k názvu spoločnosti a funkcie podpisujúcich pripoja svoj podpis. V danom
prípade však v zmluve absentuje uvedenie mena a funkcie druhého člena štatutárneho orgánu, a to či
už v záhlaví zmluvy o pôžičke, resp. na jej konci pri samotných podpisoch. Na základe uvedeného má
súd za to, že zmluva o pôžičke je neplatná pre absenciu formálnych náležitosti (§ 40 ods. 1 OZ).
10. Zmluva je neplatná aj preto, že ďalší člen štatutárneho orgánu, ktorý zmluvu o pôžičke podpísal, G. I.
C., nepoznal obsah zmluvy o pôžičke, nakoľko neovláda anglický jazyk, no v čl. 5 bod 5c) sa uvádza, že
účastníci zmluvy vyhlasujú, že rozumejú jej obsahu. V prípade tejto podpisujúcej členky predstavenstva
teda absentuje samotná vôľa uzavrieť zmluvu.
11. Ust. § 41a ods. 2 OZ sa týka prípadu zastretého právneho úkonu z dôvodu vnútornej výhrady
alebo simulácie (vedomá nezhoda u vôle a prejavu). Pri dvojstrannom právnom úkone (zmluva) obe
strany po vzájomnej dohode zhodne prejavujú niečo iné, než v skutočnosti chcú. To znamená že ich
vôle sa zhodujú a zhodujú sa aj ich vzájomné prejavy, ale niet zhody medzi ich spoločnou vôľou a
ich zhodnými prejavmi. Medzi takéto prípady možno zaradiť konanie naoko (simulácia). Predstieraním
uzavretia jedného právneho úkonu sa sleduje zakrytie iného (disimulovaného) právneho úkonu.
12. V prípade obojstrannej simulácie máme do činenia s dvomi úkonmi. Jeden z nich bol zámerne
uskutočnený a druhý je zámerne skrytý. Jeden právny úkon je urobený naoko a je simulovaný
(predstieraný) a druhý je zastretý, teda disimulovaný. Právny úkon urobený na oko trpí vadou, ktorá
spočíva v nezhode medzi vôľou a prejavom, alebo obe strany zhodne prejavujú celkom iné, než v
skutočnosti zhodne chcú. Ak má byť určitým právnym úkonom zastretý iný právny úkon, je simulovaný
právny úkon neplatný pre nedostatok potrebnej vôle subjektu ho uzavrieť. Práve pre absenciu vôle v
skutočnosti tu o žiadny právny úkon ani nejde. Zastretie by simulovaného právneho úkonu simulovaným
právnym úkonom prichádza do úvahy nielen v oblasti občianskeho práva, ale aj v oblasti pracovného
a obchodného práva. K simulácii najčastejšie dochádza najmä z dôvodu obchádzania daňových
predpisov.
13. Aj vzhľadom na existenciu skôr uzavretej Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
(grantu) dňa 29.05.2015 a na e-mailovú komunikáciu medzi nimi, má súd za to, že v danom prípade
skutočnou vôľou žalobcu, zastúpeného štatutárnym orgánom, a žalovaného nebolo uzavretie zmluvy
o pôžičke. Žalovaný v e-maily zo dňa 22.04.2016 adresovanom G. H. H. uviedol, že ak nedokáže
zabezpečiť rozpočet, na ktorom sa dohodli, môže zmeniť systém financovania a tým sa vyhnúť daňovým
poplatkom a iným veciam. Spôsob financovania mal byť v podobe podpisu zmluvy o pôžičke, v dôsledku
čoho by sa dalo vyhnúť daňovej povinnosti na C. M. F.. V správe z 27.04.2016 žalovaný uviedol, že
po určitom čase zmluvu stornujú tak, aby nebol nič dlžný. Žalovaný sa taktiež v e-maily z 12.05.2016
vyjadril obavy z toho, čo sa stane so zmluvou o pôžičke v prípade, ak im obchodný úmysel nevyjde.
Z výpovedí žalovaného, G. H. H. a svedkov (G. C. a p. K.) taktiež vyplynulo, že finančné prostriedky
sa poskytli žalovanému za účelom expandovania podnikania žalobcu na ruský trh, a teda na úhraduvýdavkov s tým, spojených. Za týmto účelom bola žalovaným založená v F. spoločnosť TD ZTS, ktorá
mala byť financovaná z prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o pôžičke. Sám žalobca na svojej
webovej stránke uvádzal ako kontakt pre F. spoločnosť na TD ZTS. Suma vo výške 42.000,- € teda
nebola poskytnutá pre osobné potreby žalovaného, ktoré by nesúviseli s podnikateľskou činnosťou
žalobcu. Navyše žalobca ani nemá v predmete podnikania zapísané poskytovanie pôžičiek a úverov,
tak ako to majú bankové a nebankové subjekty. Okrem uvedeného finančné prostriedky mali byť
na účet žalovaného prevedené neštandardným spôsobom, t.j. postupne a nie naraz, pričom podľa
vyjadrenia účastníkov zmluvy mali byť vrátené z realizovaných obchodov tretej osoby, t.j. spoločnosti
TD ZTS, čo taktiež potvrdzuje, že sa nemohlo jednať o pôžičku žalovaného. Ak by aj zmluva nebola
neplatná pre dôvody uvedené v ods. 9 a 10, je neplatná z dôvodu absencie skutočnej vôle strán
uzavrieť zmluvu o pôžičke, a teda predstierania tohto právneho úkonu, ktorým mala byť zakrytá zmluva
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (viď zmluva z 29.05.2015), príp. obdobná neformálna
nepomenovaná obchodná zmluva, ktorej účelom bolo financovanie etablovania žalobcu v F.. Zároveň je
potrebné poukázať aj na to, že žalovaný, ktorý mal v prospech žalobcu realizovať jeho prenik na tento
trh, bol v danom čase jeho zamestnancom na základe Dohody o pracovnej činnosti z 25.04.2016, ktorej
existenciu potvrdil aj E. H. G..
14. Súd má za to, že žalovaného nemožno zaviazať na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov aj
sprihliadnutímnadobrémravy(§3OZ).Zdokazovania(výsluchom)vyplynulo,žežalovanýnepochybne
vyvíjal v F. určitú činnosť v prospech žalobcu, o ktorej žalobcu aj informoval (č.l. 40-46). To, že aktivity
v F. nedopadli podľa predstáv žalobcu, resp. jeho akcionárov, nemôže byť na ťarchu žalovaného. Z tohto
dôvodu neobstojí tvrdenie žalobcu, že ak by aj zmluva o pôžičke bola neplatná, je žalovaný povinný
vydať sumu titulom bezdôvodného obohatenia.
15. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkýň uvedených vo výpovedi E. H. G.
z dôvodu hospodárnosti konania, keďže uvedený návrh mohol žalobca podať nepochybne aj skôr.
16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Voči žalovanému bol žalobca neúspešný, preto ho súd zaviazal na náhradu trov konania. O výške trov
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.