Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Cb/149/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121221151
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Havír

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6121221151.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu: Východoslovenská distribučná,

a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ &
PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: REPOX, s.r.o., so sídlom Staré
Ihrisko 4751/30, 058 01 Poprad, IČO: 31 678 017, právne zastúpený: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857
416, o zaplatenie 69 271,69 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 69 271,69 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške:

- 9,00% ročne zo sumy 69 271,69 od 25.12.2020 do zaplatenia,
- 1,629% ročne zo sumy 2 112,02 Eur od 20.01.2017 do 09.07.2018,
- 1,628% ročne zo sumy 2 112,02 Eur od 21.02.2017 do 09.07.2018,
- 1,628% ročne zo sumy 2 112,02 Eur od 28.03.2017 do 09.07.2018,
- 1,628% ročne zo sumy 2 112,02 Eur od 20.04.2017 do 09.07.2018,
- 1,627% ročne zo sumy 2 112,02 Eur od 19.05.2017 do 09.07.2018,
- 1,627% ročne zo sumy 2 112,02 Eur od 20.06.2017 do 09.07.2018,

- 1,627% ročne zo sumy 2 112,02 Eur od 21.07.2017 do 09.07.2018,
- 1,628% ročne zo sumy 2 112,02 Eur od 18.08.2017 do 09.07.2018,
- 1,628% ročne zo sumy 2 112,02 Eur od 21.09.2017 do 09.07.2018,
- 1,628% ročne zo sumy 2 112,02 Eur od 20.10.2017 do 09.07.2018,
- 1,628% ročne zo sumy 2 112,02 Eur od 21.11.2017 do 09.07.2018,
- 1,631% ročne zo sumy 2 112,02 Eur od 21.12.2017 do 09.07.2018,
- 1,631% ročne zo sumy 2 112,02 Eur od 20.01.2018 do 09.07.2018,
- 1,630% ročne zo sumy 2 112,02 Eur od 20.02.2018 do 09.07.2018,

- 1,629% ročne zo sumy 2 112,02 Eur od 21.03.2018 do 09.07.2018,
- 1,628% ročne zo sumy 2 112,02 Eur od 21.04.2018 do 09.07.2018,
- 1,629% ročne zo sumy 2 112,02 Eur od 24.05.2018 do 09.07.2018,
- 1,630% ročne zo sumy 2 112,02 Eur od 21.06.2018 do 09.07.2018
a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur v lehote 3 dni
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Žalobcovisúd priznáva vočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Ovýške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania
domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 69 271,69 Eur spolu s príslušenstvom,
paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur a náhradou

trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že výrobné zariadenie žalovaného bolo pripojené do regionálnej
distribučnej sústavy žalobcu v zmysle uzavretej zmluvy medzi stranami konania o pripojení žiadateľa
do distribučnej sústavy číslo MZ_ZoP/2014/10 zo dňa 23.12.2014 s dohodnutou hodnotou maximálnej
rezervovanej kapacity vo výške 999 kW, na základe ktorej žalovaný realizoval svoju podnikateľskú
činnosť na trhu s elektrinou, vyrábal vo svojom zariadení elektrinu a túto následne vpúšťal do distribučnej

siete žalobcu a túto následne v zmysle zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za
odchýlku a doplatku číslo OZE_583_2015_15 zo dňa 13.04.2015 uzavretej medzi stranami konania
a spoločnosťou Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO:
44 483 767 (ďalej ako „Východoslovenská energetika“) tejto spoločnosti dodával ako svojmu zmluvnému
partnerovi. Žalovaný si svojho zmluvného partnera dobrovoľne vybral, keďže to pre neho bola
najvýhodnejšia možnosť, keďže žalovaný mohol účtovať cenu za dodávku energie mnohonásobne

vyššiu ako bola trhová cena. Žalovaný bol teda ako výrobca elektriny pripojený do distribučnej
sústavy žalobcu, žalobca mu rezervoval maximálnu rezervovanú kapacitu v dohodnutom rozsahu
999 kW, na základe ktorej mohol žalovaný realizovať dodávku (súčasne aj realizoval) elektriny
spoločnosti Východoslovenská distribučná. Z tohto dôvodu bola medzi zmluvnými stranami uzavretá
zmluva o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto

číslo ZPV/2015/583 zo dňa 27.03.2015, ktorou sa žalobca zaviazal umožniť žalovanému prístup
do regionálnej sústavy v zmluve rezervovanej kapacity odovzdávacieho miesta číslo 1377956
umiestneného v lokalite Lipany. Žalobca následne poskytoval žalovanému prístup do jeho distribučnej
siete, avšak žalovaný si od októbra 2015 prestal plniť svoje zmluvné povinnosti uhrádzať za tento
prístup žalobcovi odplatu. Žalobca napriek tomu vystavoval žalovanému faktúry číslo 8295000337 až

8294700390 vo výške 2 112,02 Eur. Žalovaný teda užíval prístup do distribučnej siete a súčasne
neuhrádzal vystavené faktúry v období od októbra 2015 až júna 2018. Vzhľadom k uvedenému žalobca
dňa 26.06.2018 odstúpil v zmysle článku 7, bod 7.3 Obchodných podmienok od zmluvy uzavretej
so žalovaným, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 16.07.2018. Na strane žalovaného tak vzniklo
bezdôvodné obohatenie vo výške peňažnej náhrad toho, čo nemožno vrátiť. Hodnota peňažnej náhrady

za poskytnuté plnenia v danom prípade je určovaná rovnako, ako spôsob výpočtu výšky odplaty
za užívanie distribučnej sústavy vo forme prístupu do nej, a to prostredníctvom výpočtového vzorca
uvedeného v § 26 odsek 23 vyhlášky číslo 221/2013 Z.z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia
v elektroenergetike (ďalej len „vyhláška“). Tarifa za prístup do distribučnej sústavy žalovaného pre
dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu je vo všetkých dohodnutých cenových rozhodnutiach ÚRSO

stanovená na rovnakú sumu vo výške 5,8726 Eur/kW/mesiac. Medzi stranami bola hodnota maximálnej
rezervovanej kapacity dohodnutá vo výške 999 kW, vo vyhláške sa pre účely výpočtu stanovuje
premenná zodpovedajúca 30% maximálnej rezervovanej kapacity dojednanej v zmluve o pripojení.
Uvedené predstavuje z celkovo rezervovanej kapacity 299,70 kW, čo pri násobku ceny v hodnote
5,8726 Eur/kW/mesiac predstavuje sumu vo výške 1 760,02 Eur bez DPH a po pripočítaní DPH sumu

2112,02Eur.Žalovanýneuhradilfaktúryzaprístupdodistribučnejsústavyza33kalendárnychmesiacov,
čo predstavuje dlžnú sumu vo výške 69 696,66 Eur. Pokiaľ ide o pohľadávku žalobcu za mesiac
október 2015, táto v časti zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného, a teda zanikla vo výške
424,97 Eur, teda žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 69 271,69 Eur. Pokiaľ ide
o moment využívania distribučnej siete žalovaným, tento nastal už samotným vpustením žalovaného do

distribučnej siete bez ohľadu na to, či ju žalovaný reálne bude využívať. V konaní však je preukázané, že
žalovaný tento prístup využíval a spoločnosti Východoslovenská energetika dodával elektrickú energiu,
o čom svedčí odborné vyjadrenie číslo 39/2018 znalca doc. Ing. Karola Kucha, PhD. V tejto súvislosti
si žalobca v konaní uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy a súčasne aj
úrok z omeškania určený v Obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou zmluvy a hodnoty 1M

EURIBOR v čase splatnosti jednotlivých faktúr. Vo veci vydal upomínací súd platobný rozkaz zo dňa
18.02.2021 pod spisovou značkou 4Up/77/2021, voči ktorému podal žalovaný odpor, preto bola vec
postúpená Okresnému súdu Poprad, ktorý vec viedol pod spisovou značkou 16Cb/22/2021 a následne
postúpil Okresnému súd Prešov ako kauzálne príslušnému súdu podľa § 22 písmeno e/ zákona číslo
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorý ju vedie pod spisovou značkou

25Cb/149/2023.

2. V podanom odpore zo dňa 17.03.2021 žalovaný uviedol, že celý nárok uplatnený podanou žalobou
neuznáva. Žalobca sa svojho nároku domáha s odkazom na ustanovenia § 351 odsek 2 v spojení s §458 odsek 1 Obchodného zákonníka z dôvodu, že mal odstúpiť od zmluvy uzavretej so žalobcom zo dňa
27.03.2015. Aplikácia týchto ustanovení však nie je možná, keďže nedošlo k platnému odstúpeniu od
uvedenej zmluvy. Žalobca v predmetnom odstúpení uviedol, že odstupuje od zmluvy v zmysle článku 7,

bod 7.3 Obchodných podmienok, avšak v samotnej zmluvy uzavretej medzi stranami konania je odkaz
iba na jedinú prílohu číslo 1, a to splnomocnenie na komunikáciu. Ak teda Obchodné podmienky mali
byť označené ako príloha 2, ide o nepravdivé tvrdenie. Tieto Obchodné podmienky teda jednak neboli
prílohou zmluvy, a jednak neboli ani predložené žalovanému. Dôvod, pre ktorý mal žalobca odstúpiť od
predmetnej zmluvy teda nebol uvedený v zmluve a nevyplýva ani zo žiadneho zákonného ustanovenia.

Uvedený list teda nespôsobil to, že by si strany mali vydať to, čo si navzájom poskytli, ale išlo len
o výpoveď z uvedenej zmluvy. Nárok uplatnený v konaní žalobcom je tak nedôvodný a nikdy mu naň
nevznikloprávo.Žalobcasijevedomýpredmetnejskutočnosti,keďžeakbysitentonárokuplatnilvrámci
nezaplatených faktúr, bol by z veľkej časti premlčaný (faktúry za rok 2015 a 2016). Aj keby si chcel
žalobca uplatniť nárok titulom neuhradených faktúr (ktoré predstavujú iba sumu vo výške 67 584,65
Eur), muselo by dôjsť k zmene žaloby. V prípade, že by došlo k zmene žaloby je tak pohľadávka žalobcu

vo výške 27 456,26 Eur premlčaná. Žalovaný však popiera aj prevyšujúcu časť uplatneného nároku,
keďže nie je pravdou, že žalovaný užíval distribučnú sústavu žalobcu po celý čas zmluvného vzťahu,
čo vyplýva aj z faktúr predložených žalobcom, kde na konci každej je uvedený nameraný výkon, ktorý
žalobca dodal každý mesiac do distribučnej sústavy. Z celkovo 33 faktúr vyplýva, že v 30tich žalovaný
nedodal do distribučnej siete žiadnu energiu, pričom elektrinu do distribučnej siete dodal len v mesiacoch

december 2015, 2016 a 2017. Okrem toho žalovaný poukazuje aj na zjavnú nesprávnosť výpočtu
ceny za prístup do distribučnej sústavy, keď vyhláška na ktorú odkazuje žalobca, bola platná len do
31.12.2016, následne bola nahradená vyhláškou číslo 260/2016 Z.z., ktorá bola účinná do 09.02.2017
a túto nahradila vyhláška číslo 18/2017 Z.z. Žalobca sa teda riadil iba vyhláškou, pričom vyhláška číslo
18/2017Z.z.zmenilavýpočetcenyprístupuužlenna15%rezervovanejkapacity.Žalovanýjetaknázoru,

že žalobca nedisponuje žiadnou pohľadávkou voči nemu, preto navrhol, aby súd žalobu zamietol.

3. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 29.03.2021, v ktorom uviedol, že
pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú neplatnosť odstúpenia od zmluvy, uvedené Obchodné podmienky boli
súčasťou uzavretej zmluvy, navyše samotná zmluva na viacerých miestach odkazuje na Obchodné

podmienky. Žalovaný tak mal vedomosť, že ich obchodný vzťah sa subsidiárne riadi týmito Obchodnými
podmienkami. Uvedené Obchodné podmienky sú okrem toho súčasťou prevádzkového poriadku
žalobcu, ktorý schvaľuje ÚRSO a je záväzný pre všetky subjekty, keďže ide o individuálny správny akt.
Ak by sa s tým súd aj nestotožnil, žalobca má zverejnené Obchodné podmienky na svojej webovej
stránke, teda žalovaný sa s nimi mal možnosť oboznámiť. Ak by aj dôvod, pre ktorý žalobca odstúpil

od zmluvy so žalovaným nebol súčasťou zmluvy a Obchodných podmienok, žalobca bol oprávnený
odstúpiť od zmluvy v zmysle § 346 odsek 1 Obchodného zákonníka, keďže zo strany žalovaného došlo
k nepodstatnému porušeniu zmluvy tým, že žalovaný si svoje povinnosti nesplnil ani po dodatočnej
výzve žalobcu v zmysle zasielaných upomienok. Z vyjadrení žalovaného je však zrejmé, že žalobcovi
neuhrádzal vystavené faktúry, čo bol dôvod na odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ ide o námietku premlčania

žalobca uvádza, že v konaní si neuplatňuje nárok na zaplatenie faktúr ale nárok titulom odstúpenia
od zmluvy a vydania si protihodnoty plnenia poskytnutého žalobcom. Premlčacia doba však začala
plynúť v zmysle § 394 odsek 1 Obchodného zákonníka odstúpením žalobcu od zmluvy. Keďže si
žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti, žalobcovi vznikol nárok na odstúpenie od zmluvy a zaplatenie
protihodnoty žalovanému poskytnutých plnení. Odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 16.07.2018,

kedy nadobudlo účinnosť a je rozhodujúcim momentom pre uplatňovanie práv voči žalovanému. Pokiaľ
ide o správnosť výpočtu ceny prístupu do distribučnej sústavy, je pravdou, že vyhláška na ktorú odkazuje
žalobca v podanej žalobe bola nahradená novšími vyhláškami, aj tieto vyhlášky však vypočítavali cenu
za prístup do distribučnej sústavy z hodnoty 30% maximálnej rezervovanej kapacity, nie 15% ako
to uvádza žalovaný. Tento výpočet reflektujú aj platné rozhodnutia ÚRSO upravujúce výšku ceny za

prístup do distribučnej sústavy a sú prílohou žaloby. Žalovaný ďalej namietal skutočnosť, že žalovaný
nevyužíval po celý čas zmluvného vzťahu prístup do distribučnej sústavy. Pre posúdenie nároku
žalobcu na odplatu za poskytnutý prístup do distribučnej siete však nie je podstatné, či túto sústavu
žalovaný reálne využíval. Žalobca bol povinný počas celého zmluvného vzťahu žalovanému tento
prístup zabezpečovať, čo preukazuje fakt, že žalovaný mohol kedykoľvek elektrinu vyrábať a dodávať

spoločnosti Východoslovenská energetika. Už týmto zabezpečím možnosti žalovaného pristúpiť do
distribučnej sústavy vznikol žalobcovi nárok na odplatu, pričom nie je sporné, že žalovaný túto možnosť
mal. Žalobca následne poukázal na množstvo judikatúry, s ktorou sú tvrdenia žalovaného v rozporeohľadom odplaty za možnosť užívať prístup do distribučnej sústavy. Žalobca preto navrhol, aby súd
žalobe vyhovel.

4. Žalovaný sa podaním zo dňa 09.06.2021 vyjadril k vyjadreniu žalobcu, v ktorom uviedol, že zmluva
uzavretá medzi stranami konania zo dňa 27.03.2015 nie je platnou zmluvou tak, ako ju definuje § 26
odsek5zákonačíslo251/2012Z.z.oenergetike,čomázásadnývýznampresamotnékonanie.Žalovaný
vtejtosúvislostipoukázalnanálezÚstavnéhosúduSRzodňa22.06.2016podspisovouznačkouPL.ÚS
17/2014, kde sa v právnej vete nálezu uvádza, že povinnosť odvádzať platby za prístup do distribučnej

sústavy majú len tí výrobcovia, ktorí majú s prevádzkovateľmi distribučnej sústavy uzavreté platné
zmluvy v súlade s vyššie uvedeným ustanovením. Ako však vyplýva z uzatvorenej zmluvy, predmetom
tejto zmluvy bol iba záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému prístup do regionálnej distribučnej sústavy
v rozsahu dohodnutej kapacity a povinnosť žalovaného platiť za poskytnutý prístup. Táto zmluva však
neobsahuje záväzok žalobcu prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo
obmedzené výšou rezervovanej kapacity, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy.

Táto zmluva tak nespĺňa pojmové znaky vymedzené zákonom. Uvedená skutočnosť vyplýva už z názvu
uzavretej zmluvy, kde sa nespomína distribúcia elektriny ale len prístup do distribučnej sústavy. Aj
z citovaného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak zmluva neobsahuje
záväzok distribuovať elektrinu, prevádzkovateľ sústavy nie je oprávnený účtovať poplatok za prístup
do tejto sústavy. Žalovaný teda vzhľadom na nesúlad uzavretej zmluvy so zákonom o energetike

nebol oprávnený uhrádzať žalobcovi platby za prístup do distribučnej sústavy. Zmluva ďalej neobsahuje
ani ďalšie podstatné náležitosti vymedzené v § 37 odsek 6 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví číslo 24/2013 Z.z., ktorou sa stanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou, ako
spôsobmeraniaelektrinyaposkytovaniemeranýchúdajov,podmienkyposkytovaniadistribúcieelektriny
a prístupu do sústavy, podmienky obmedzenia alebo prerušenia distribúcie elektriny, identifikáciu

odberného miesta atď. Ak by súd aj napriek tomu dospel k záveru, že zmluva je platná, žalobca odkazuje
na svoju predošlú argumentáciu, že žalobca platne neodstúpil od uzavretej zmluvy, keď Obchodné
podmienky neboli súčasťou zmluvy a doposiaľ ani neboli predložené žalovanému, preto navrhol žalobu
zamietnuť.

5.Navyjadreniežalovanéhoreagovalžalobcapodanímzodňa12.07.2021vktoromuviedol,žežalovaný
sa všemožne snaží naznačiť, že zmluva medzi stranami je neplatná pre rozpor so zákonom. Účel
zmluvy je nevyhnutné vykladať nie len z gramatického hľadiska ale najmä z teleologického. Ustanovenie
§ 39 Občianskeho zákonníka upravuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorú však nespôsobuje každý
rozpor so zákonom, ale len kvalifikovaný rozpor so zákonom. Platnosť by teda mala mať prednosť pred

neplatnosťou, hoci to nie je priamo v zákone vyjadrené. To, či právny úkon obchádza zákon, možno
zistiť predovšetkým porovnaním účelu zákona vyjadreného v jeho dôvodovej správe s právnym úkonom,
ktorý mal byť na základe neho urobený. Z ustanovenia § 26 odsek 5 zákona o energetike nevyplýva
žiaden zákonný zákaz ani príkaz. Žalovaný však v dôsledku nezaoberania sa zmyslom a účelom
predmetného zákona dospel k záverom, ktoré sú v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu

SR v jeho uzneseniach pod spisovými značkami: 3Obdo/18/2019, 2Obdo/9/2019 či 2Obdo/15/2019,
že akákoľvek dohoda strán sporu, ktorej predmetom je prístup do distribučnej sústavy, môže byť
platná výlučne vtedy, ak jej obsahom je aj súčasné dojednanie o distribúcii, resp. preprave žalovaným
vyrobenej elektriny konkrétnemu koncovému odberateľovi. Skutočnosť, že distribúcia nie je povinnou
náležitosťou zmluvy o prístupe medzi stranami konania vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho

súdu SR pod spisovou značkou 3Obdo/18/2019. Z uvedených rozhodnutí teda jednoznačne vyplýva
záver o vzájomnej oddeliteľnosti inštitútu prístupu do distribučnej sústavy a inštitútu distribúcie elektriny
a o možnosti uzatvoriť platne zmluvu aj bez súčasného dojednania distribúcie. Skutočnosť, že
v predmetných rozhodnutiach sa súd zaoberal zmluvou uzavretou podľa zákona číslo 656/2004 Z.z.
nemení nič na tom, že strany konania uzavreli zmluvu podľa zákona číslo 251/2012 Z.z., keďže

právny názor uvedený v týchto rozhodnutiach možno aplikovať aj na zmluvu uzavretú medzi stranami
konania. Ak by zmluva obsahovala náležitosti, na ktoré odkazuje žalovaný, takáto zmluva by sa priečila
obsahu zákona, keďže by strany zaväzovala na plnenie, ktoré im v takomto vzťahu zákon o energetike
neumožňuje a ani v minulosti nikdy neumožňoval. V tomto prípade je nevyhnutné aplikovať ustanovenie
§ 27 odsek 1 písmeno b/ zákona o energetike vzťahujúce sa výlučne na účastníkov na trhu s elektrinou

v postavení výrobcov elektriny, priznávajúce výrobcom výlučne právo uzatvoriť zmluvu o prístupe do
sústavy. Žalobca v tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že žalovaný ako výrobca elektriny distribúciu ako
žalobcom poskytovanú službu nevyužíva a nie využívať nepotrebuje, táto mu zo strany žalobcu nebola
ani poskytovaná a fakturovaná, pričom platba za distribúciu nie je ani predmetom tohto konania. Pokiaľide o dojednanie ceny, zmluvné strany sa vzhľadom na skutočnosť, že táto podlieha regulácii nedojednali
jej výšku pevnou sumou ale odkazom na aktuálne platné a účinné cenové rozhodnutie ÚRSO a platné
všeobecne záväzné právne predpisy. Tento spôsob bol dostatočne jasný a zrozumiteľný. Žalobca má

za to, že zmluva o prístupe obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom pre platnosť právneho
úkonu, strany ju uzavreli slobodne, vážne a dobrovoľne. Vo zvyšku vyjadrenia žalobca uviedol obdobné
skutočnosti ako vo svojich predošlých vyjadreniach.

6. Dňa 26.06.2024 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia

strán konania. Právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na podanej žalobe, s argumentáciou
žalovaného sa riadne vysporiadali a túto vo svojich podaniach vyvrátili. Súčasne súdu predložili
množstvo judikatúry, ktorá sa zaoberala obdobnou problematikou, a teda má za to, že uplatnený nárok
riadne preukázali. Právna zástupkyňa žalovaného k veci uviedla, že naďalej považujú odstúpenie od
zmluvy zo strany žalobcu za neplatné pre absenciu obchodných podmienok, na ktoré sa odvolával
žalobca. Ak by aj odstúpenie o zmluvy bolo považované za platné, žalobca nemá nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia ale na zaplatenie vystavených faktúr. Plnenie žalobcu bolo odplatné, keďže
to tak bolo dohodnuté v zmluve, na základe čoho žalobca žalovanému vystavoval faktúry, preto nemožno
tento nárok pretransformovať na bezdôvodné obohatenie. Žalobca si takýmto konaním umelo predlžil
premlčaciu lehotu, kde by už jeho nárok bol premlčaný rok a pol. Okrem toho žalovaný odkazuje
na predložené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré je súčasťou spisu. Z tohto

rozhodnutia jednoznačne vyplýva požiadavka, že zmluva o prístupe a dodávke elektriny a distribúcie
elektriny musí byť uzatvorená v zmysle § 26 odsek 5 tohto zákona a musí obsahovať všetky
zákonom predpokladané náležitosti. Zmluva uzavretá medzi stranami konania bola uzavretá podľa
nového zákona, teda žalobcom predkladané judikáty nie je možné vzťahovať na uvedený prípad.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s podanou
žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica zo dňa 15.01.2021 a k nej pripojenými listinnými
dôkazmi, rozhodnutím ÚRSO zo dňa 26.10.2020, výpisom z Obchodného registra SR strán konania,
zmluvou o pripojení žiadateľa o pripojenie do distribučnej sústavy číslo MZ_ZoP/2014/10 zo dňa
23.12.2014, zmluvou o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa

13.04.2015 a prílohou číslo 1 k tejto zmluve, zmluvou o prístupe užívateľa sústavy do
regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto číslo ZPV/2015/583 zo dňa 27.03.2015 a jej
príloha číslo 1, odstúpením od zmluvy zo dňa 26.06.2018 a doručenkou, faktúrou číslo 8295100048
zo dňa 02.12.2015, faktúrou číslo 8295000337 zo dňa 03.11.2015, faktúrou číslo 8295800639 zo
dňa 02.02.2016, faktúrou číslo 8294600051 zo dňa 05.01.2016, faktúrou číslo 8295300067 zo

dňa 02.03.2016, faktúrou číslo 8294500369 zo dňa 04.04.2016, faktúrou číslo 8295800946 zo
dňa 03.05.2016, faktúrou číslo 8295500071 zo dňa 02.06.2016, faktúrou číslo 8295300379 zo
dňa 02.08.2016, faktúrou číslo 8295801237 zo dňa 04.07.2016, faktúrou číslo 8295900074 zo
dňa 05.09.2016, faktúrou číslo 8295600072 zo dňa 04.10.2016, faktúrou číslo 8295900358 zo
dňa 03.11.2016, faktúrou číslo 8295600354 zo dňa 01.12.2016, faktúrou číslo 8295600638 zo dňa

03.01.2017, faktúrou číslo 8294800076 zo dňa 02.02.2017, faktúrou číslo 8299400032 zo dňa
08.03.2017, faktúrou číslo 8294800393 zo dňa 09.03.2017, faktúrou číslo 8295300685 zo dňa
03.04.2017, faktúrou číslo 8295900641 zo dňa 03.05.2017, faktúrou číslo 8295600919 zo dňa
02.06.2017, faktúrou číslo 8295200642 zo dňa 04.07.2017, faktúrou číslo 8295000662 zo dňa
02.08.2017, faktúrou číslo 8295700120 zo dňa 04.09.2017, faktúrou číslo 8295200939 zo dňa

03.10.2017, faktúrou číslo 8294400138 zo dňa 03.11.2017, faktúrou číslo 8294500719 zo dňa
04.12.2017, faktúrou číslo 8294600377 zo dňa 03.01.2018, faktúrou číslo 8295801550 zo dňa
02.02.2018, faktúrou číslo 8294700122 zo dňa 01.03.2018, faktúrou číslo 8295300995 zo dňa
03.04.2018, faktúrou číslo 8294800700 zo dňa 03.05.2018, faktúrou číslo 8295900937 zo dňa
04.06.2018, faktúrou číslo 8294700390 zo dňa 02.07.2018 a upomienkami k uvedeným faktúram,

rozhodnutímÚRSOčíslo0008/2015/Ezodňa27.11.2014,rozhodnutímÚRSOčíslo0010/2016/Ezodňa
27.11.2015, rozhodnutím ÚRSO číslo 0196/2017/E zo dňa 23.02.2017, opravou rozhodnutia ÚRSO číslo
0196/2017/E zo dňa 23.02.2017, rozhodnutím ÚRSO číslo 0010/2018/E zo dňa 30.11.2017, odborným
vyjadrením číslo 39/2018, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.02.2020
pod spisovou značkou 1Obdo/18/2019, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

05.03.2020 pod spisovou značkou 1Obdo/13/2019, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 19.02.2020 pod spisovou značkou 1Obdo/25/2019, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30.04.2020 pod spisovou značkou 2Obdo/15/2019, uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 31.03.2020 pod spisovou značkou 2Obdo/9/2019, uznesením Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky zo dňa 29.04.2020 pod spisovou značkou 4Obdo/95/2018, uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.11.2019 pod spisovou značkou 3Obdo/18/2019,
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.02.2017 pod spisovou značkou 1Cob/8/2017,

uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.02.2017 pod spisovou značkou 3Cob/4/2017,
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.10.2017 pod spisovou značkou 4Cob/181/2017,
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.04.2020 pod spisovou značkou
4Cob/105/2019, uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.06.2020, rozsudkom Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 10.04.2019 pod spisovou značkou 28Cb/185/2014, rozsudkom Okresného

súdu Bratislava I zo dňa 10.04.2019 pod spisovou značkou 28Cb/188/2014, rozsudkom Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 17.12.2019, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.07.2020 pod
spisovou značkou 36Cb/48/2017, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.06.2020 pod
spisovou značkou 36Cb/21/2018, tabuľkou mesačných taríf, výzvou žalobcu na vrátenie protihodnoty
poskytnutých plnení zo dňa 15.12.2020, prílohou číslo 7 Obchodné podmienky, opravou vád žaloby
žalobcom, platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 18.02.2021

pod spisovou značkou 4Up/77/2021, odporom žalovaného zo dňa 17.03.2021, súhlasom žalobcu
s postúpením veci z upomínacieho konania, vyjadrením žalobcu k podanému odporu zo dňa 29.03.2021,
vyjadrením žalovaného zo dňa 09.06.2021 a k nemu pripojeným nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky pod spisovou značkou PL. ÚS 17/2014, článkom odpadové hospodárstvo – príloha energo
4/2020, vyjadrením žalobcu zo dňa 12.07.2021 a k nemu pripojeným stanoviskom k žiadosti zo dňa

20.04.2018, žiadosťou žalobcu zo dňa 22.12.2022, ako aj obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa
26.06.2024 a na pojednávaní predloženými listinnými dôkazmi uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 27.05.2020 pod spisovou značkou 3Obdo/80/2019 a rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 24.04.2024 pod číslom konania 4Cob/51/2023 – 876.

8. Podľa § 1 odsek 2 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný
zákonník“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

9. Podľa ustanovenia § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 261 odsek 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

12. Podľa § 273 odsek 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

13. Podľa § 346 odsek 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená
nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana,

ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola
poskytnutá.

14. Podľa § 26 odsek 1 zákona číslo 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov účinného do 30.06.2016 (ďalej len „zákon o energetike“), zmluvou o dodávke elektriny

sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom
priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny
cenu za dodanú elektrinu.15. Podľa § 26 odsek 3 zákona o energetike, zmluvou o pripojení do distribučnej sústavy sa zaväzuje
prevádzkovateľ distribučnej sústavy zabezpečiť v sústave kapacitu na pripojenie v zmluvne dohodnutej
výške a po splnení obchodných podmienok a technických podmienok pripojiť k distribučnej sústave

zariadenie žiadateľa na výrobu, distribúciu alebo odber elektriny a zabezpečiť dohodnutú kapacitu vo
výške podľa zmluvy a žiadateľ sa zaväzuje uhradiť cenu za pripojenie.

16. Podľa § 26 odsek 5 zákona o energetike, zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu,

umožniť prístup do sústavy a prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo
obmedzené výškou rezervovanej kapacity, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy,
a účastník trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb.

17. Podľa § 27 odsek 1 písmeno b/ zákona o energetike, výrobca elektriny má právo uzatvoriť zmluvu
o prístupe do sústavy, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy.

18. Podľa § 27 odsek 2 písmeno a/ zákona o energetike, výrobca elektriny je povinný uzatvoriť zmluvu
o pripojení do sústavy s prevádzkovateľom sústavy.

19. Podľa § 26 odsek 23 vyhlášky ÚRSO číslo 18/2017 Z.z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia

v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike
účinnej do 19.07.2018 (ďalej len „vyhláška 2“), platba za prístup do distribučnej sústavy sa uhrádza
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej
distribučnej sústavy vo výške 30 % hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity dojednanej v zmluve
o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy alebo z hodnoty výšky

celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny
nemá uzatvorenú zmluvu o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej
sústavy vo výške tarify za dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu podľa cenového rozhodnutia úradu
za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok t pre prevádzkovateľa regionálnej
distribučnej sústavy. Výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej distribučnej sústavy sa uhrádza

prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy platba za prístup do distribučnej sústavy vo výške
podľa prvej vety na základe faktúry vystavenej prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.
Výrobcovia elektriny si rezervovanú kapacitu neobjednávajú. Na napäťovej úrovni nízkeho napätia sa
hodnota maximálnej rezervovanej kapacity rovná hodnote rezervovanej kapacity určenej menovitou
hodnotou hlavného ističa v ampéroch. To neplatí pre výrobcu elektriny, ktorého zariadenie na výrobu

elektriny slúži výlučne na poskytovanie podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy
alebo výlučne na dodávku regulačnej elektriny a výrobcu elektriny, ktorý prevádzkuje zariadenie na
výrobu elektriny z vodnej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW.

20. V konaní je nesporné uzavretie zmluvy o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej

sústavy pre odovzdávacie miesto číslo ZPV/2015/583 zo dňa 27.03.2015 a pripojenie žalovaného
do distribučnej sústavy. Naopak sporná je platnosť vyššie uvedenej zmluvy o prístupe do distribučnej
sústavy, platnosť odstúpenia od zmluvy žalobcom, premlčanie pohľadávky žalobcu a nesprávny výpočet
ceny za prístup do distribučnej sústavy.

21. Súd sa v prvom rade zaoberal povahou strán konania a samotnej uzatvorenej zmluvy. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že na strane žalobcu aj žalovaného vystupujú podnikateľské subjekty
vykonávajúce podnikateľskú činnosti v rozmedzí ich podnikateľskej činnosti, keď žalobcovou hlavnou
činnosťou je distribúcia elektriny, kde má postavenie prevádzkovateľa regionálnej sústavy podľa § 3
písmeno b/ bod 3. zákona o energetike a žalovaného činnosťou je výroba elektriny prostredníctvom

jeho výrobného zariadenia pripojeného do distribučnej siete žalobcu. Ďalej je zrejmé, že medzi stranami
konania došlo k uzatvoreniu zmluvy podľa zákona o energetike, na základe ktorej mal mať žalovaný
prístup do distribučnej sústavy žalobcu, následne vyrábať elektrinu a túto dodávať Východoslovenskej
energetike na ďalšiu distribúciu. Žalovaný v konaní spochybňuje platnosť predmetnej zmluvy, platnosť
odstúpenia žalobcom od zmluvy, premlčanie pohľadávky žalobcu a nesprávnosť výpočtu ceny za prístup

do distribučnej sústavy.
K platnosti uzavretej zmluvy
22. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi stranami konania došlo o.i. k uzavretiu zmluvy
o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto čísloZPV/2015/583 zo dňa 27.03.2015, na základe ktorej sa žalobca zaviazal umožniť žalovanému prístup
do regionálnej distribučnej sústavy v rozsahu zmluvne dojednanej distribučnej kapacity odovzdávacieho
miesta podľa článku 3 zmluvy (0,999 MW), t.j. prístup do sústavy a žalovaný sa zaviazal uhrádzať platby

za tento prístup. Zmluva sa uzavrela na dobu neurčitú od 01.02.2015. Žalovaný v konaní uviedol, že
táto zmluva nie je platná, keďže je uzavretá v rozpore so zákonom o energetike. Ďalej uviedol, že ako
vyplýva z uzatvorenej zmluvy, predmetom tejto zmluvy bol iba záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému
prístup do regionálnej distribučnej sústavy v rozsahu dohodnutej kapacity a povinnosť žalovaného platiť
za poskytnutý prístup. Táto zmluva však neobsahuje záväzok žalobcu prepraviť pre účastníka trhu

s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výšou rezervovanej kapacity, vrátane služieb
spojených s používaním prenosovej sústavy. Táto zmluva tak nespĺňa pojmové znaky vymedzené
zákonom. Uvedená skutočnosť vyplýva už z názvu uzavretej zmluvy, kde sa nespomína distribúcia
elektriny ale len prístup do distribučnej sústavy. Žalobca sa s uvedeným názorom nestotožňuje, zmluva
môže byť určená ako absolútne neplatná iba v niektorých prípadoch, pričom precizovať sa má platnosť
zmluvy ak sú dané podmienky pred jej neplatnosťou. Základom zadefinovania charakteristických

podstatných častí zmluvy pre konkrétny zmluvný typ právnym predpisom je kvalifikovanie alebo
diskvalifikácia zmluvy ako určitého zmluvného typu, tieto však nepredstavujú automaticky podmienku
platnosti samotnej zmluvy. Samotná zmluva, aj keď neobsahuje niektoré z podstatných
častí konkrétneho zmluvného typu, môže byť platne uzavretá, pretože sa môže jednať o zmluvu
nepomenovanú. Zákonodarca právnymi predpismi (vrátane zákona o energetike)

upravil určité zmluvné typy, avšak týmto krokom nemal v úmysle obmedziť zmluvnú voľnosť subjektov,
čo by v Ústavným súdom Slovenskej republiky deklarovanom súkromnoprávnom vzťahu žalobcu a
žalovaného, nebolo ani žiaduce. Z dôvodovej správy, ako na to poukázal aj žalobca, k § 26 zákona
o energetike vyplýva, že cieľom dotknutého ustanovenia bolo vymedziť hlavné typy zmlúv na trhu s
elektrinou. Z uvedeného zákonného ustanovenia však nemožno vyvodiť záver, že by sa v prípade

ustanovenia § 26 zákona o energetike malo jednať o taxatívny výpočet zmluvných vzťahov
vylučujúci uzatvorenie akéhokoľvek iného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi trhu s elektrinou. Práve
naopak, samotným odôvodnením, že sa malo jednať o úpravu hlavných typov zmlúv zákonodarca
naznačuje, že výpočet zmluvných vzťahov obsiahnutých v § 26 zákona o energetike nie je konečný
a ponecháva priestor pre zmluvnú voľnosť účastníkov trhu s elektrinou. Strany sporu ako subjekty

súkromnoprávnych vzťahov sú oprávnené slobodne si určovať obsah právnych vzťahov, najmä v rámci
zmluvnej slobody. Konkrétne si teda môžu vybrať zmluvný typ upravený v určitom právnom predpise,
ale zároveň môžu podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka uzatvárať aj zmluvy nepomenované
(inominátne), čím je súkromnoprávnym subjektom ponechaná možnosť uspokojovať svoje rozličné
záujmy, na ktoré zákonodarca pri tvorbe právnych predpisov nepamätal. V tejto súvislosti súd poukazuje

v spojení so žalovaným namietanou neplatnosťou zmluvy na nález Ústavného súdu Českej republiky
zo dňa 14.04.2005 pod spisovou značkou I. ÚS 625/03, kde ústavný súd zdôraznil, že súdy sú povinné
vykladať právne úkony tak, aby bola zachovaná ich platnosť. Podľa uvedeného nálezu Ústavného súdu
Českej republiky základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť
zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady. Súd sa

teda nestotožňuje s názorom žalovaného, že uzavretá zmluva je neplatná z dôvodu, že neobsahovala
náležitosti stanovené zákonom o energetike a vyhláškou. Ustanovenie § 26 odsek 5 zákona o energetike
je nevyhnutné vykladať a posudzovať v spojení s § 27 odsek 1 písmeno b/ zákona o energetike,
t.j. vzťahujúce sa výlučne na účastníkov trhu s elektrinou v postavení výrobcov elektriny priznávajúce
výrobcom výlučne právo uzatvoriť zmluvu o prístupe do sústavy. Nie je teda možné ustáliť, že v prípade,

ak zmluvné strany uzavrú zmluvu (aj s jej pomenovaním), ktorá neobsahuje záväzok prevádzkovateľa
prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy,
že takáto zmluva je neplatná a žalobca nemá nárok na úhradu za pripojenie do distribučnej sústavy.
Už samotný zákon číslo 656/2004 Z.z., ktorý predchádzal zákonu o energetike, umožňoval uzavretie
zmluvy o prístupe a pripojení, s ktorou sa spájalo právo na pripojenie výrobného zariadenia do sústavy,

neumožňoval však aj distribúciu elektriny rovnako, ako súčasný zákon o energetike. V tejto súvislosti
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2023 pod spisovou
značkou 2Obdo/5/2022, kde sa uvádza: „Z rozhodnutí súdov nižšej inštancie však vyplýva, že primárne
sa zaoberali aplikáciou § 26 ods. 5 zákona o energetike v spojení s § 2 písm. a/ bod 12.2
zákona o energetike, avšak opomenuli aplikáciu ustanovenia § 27 ods. 1 písm. b/ zákona o energetike.

Ich porovnaním je možné podľa dovolacieho súdu konštatovať, že ust. § 26 ods. 5 zákona č. 251/2012
Z. z. sa vzťahuje na všetkých účastníkov trhu (výrobcov aj odberateľov), kým § 27 ods. 1 zákona č.
251/2012 Z. z. sa týka len výrobcov. Prístupom je potrebné rozumieť už samotné právo žalobcu dodávať
vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy žalovaného, do ktorej je výrobca pripojený, pričom jena voľbe a uvážení výrobcu, či toto svoje právo využije, alebo nie. Zatiaľ čo distribúcia, ako taká, nie je
predmetom dohody žalovaného s výrobcami (teda aj žalobcom), ale výhradne s odberateľmi,
nakoľko spôsob distribúcie a platba za distribúciu je náležitosťou práve vzťahov s odberateľmi elektriny.

Z daného dôvodu nie je možné považovať distribúciu za súčasť a nevyhnutnú podmienku prístupu pre
účastníka trhu s elektrinou v postavení výrobcu elektriny. Predmetný názor, že prístup a distribúcia sú
navzájom oddelené služby vyplýva aj z cenových rozhodnutí ÚRSO, ktorý rozlišuje tarifu za prístup do
sústavy (účtovaná tak výrobcom a odberateľom) a tarifa za distribúciu (účtovaná výlučne odberateľom).“
Žalovaný v zmluvnom vzťahu so žalobcom vystupoval v pozícii výrobcu elektriny, pričom ustanovenie

§ 27 odsek 1 písmeno b/ zákona o energetike priznáva výrobcovi elektriny právo na uzavretie zmluvy
o prístupe, nie aj distribúcii ako je tomu v ustanovení § 35 odsek 1 písmeno b/ zákona o energetike. Súd
v zmysle vyššie uvedených skutočností posúdil zmluvu uzavretú medzi stranami konania ako platnú,
keďže podľa názoru súdu nebolo nevyhnutnou podmienkou platnosti zmluvy aj dojednanie distribúcie
elektriny, čo nakoniec nevyplýva ani z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky predloženého
žalovaným.

K neplatnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy so žalovaným
23. Žalobca v konaní tvrdí, že dňa 26.06.2018 odstúpil od zmluvy uzavretej so žalovaným, keďže si
žalovaný neplnil svoje povinnosti a neuhrádzal faktúry vystavené žalobcom za prístup žalovaného do
distribučnej sústavy. Žalovaný namieta platnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu, že žalovaný nebol
oboznámený s Obchodnými podmienkami a tieto neboli ani prílohou zmluvy. V zmysle článku VI, bod

3. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že „Ostatné podmienky ukončenia a zániku zmluvy sú uvedené
v platných a účinných obchodných podmienkach.“ Podľa článku 7, bod 7.3 Obchodných podmienok
žalobcu: „V prípade podstatného porušenia zmluvy zo strany užívateľa, najmä v prípade, že užívateľ je
v omeškaní so zaplatením zmluvne dohodnutej platby a túto neuhradil ani v dodatočnej lehote určenej
PDS, je PDS oprávnený odstúpiť od zmluvy.“ Podľa § 273 odsek 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu

zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo
záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim
zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Medzi stranami je nesporné, že žalovaný neuhradil žalobcom
vystavené faktúry ani po upomienkach zaslaných žalovanému žalobcom, preto žalobca od uzavretej
zmluvy odstúpil. Z článku II. bod 4. zmluvy vyplýva, že Obchodné podmienky, ktorých obsah nemal

byť žalovanému známy, boli súčasťou zmluvy ako ich neoddeliteľná súčasť. Odkaz na tieto Obchodné
podmienky bol aj v časti zmluvy pojednávajúcej o ukončení a zániku zmluvy. Žalobca ďalej predložil
do konania Obchodné podmienky, ktoré sú označené ako príloha č. 7. Strany konania v rámci zmluvy
uviedli,žesaoboznámilisobsahomzmluvy,čohoznakomzmluvupodpísali.Súdjetedanázoru,žeaksa
žalovaný riadne oboznámil s obsahom zmluvy a jej súčasťou neboli (ako to tvrdí) predmetné Obchodné

podmienky, zmluvu nebol povinný uzatvárať, resp. bol povinný žalobcu vyzvať na predloženie týchto
Obchodný podmienok. Takéto konanie zo strany žalovaného však nebolo preukázané. Súdu sa tak vo
svetle skutočností, že žalovaný nespochybňoval nezaplatenie vystavených faktúr ani po doručených
upomienkach žalobcu v spojení, že nerozporoval ani doručenie odstúpenia žalobcu od zmluvy, považuje
za účelové s cieľom spochybniť nárok žalobcu. Okrem toho je súd názoru, že ak by aj žalobca nebol

oprávnený odstúpiť od zmluvy podľa ustanovení Obchodných podmienok, toto oprávnenie mu vyplýva
priamo zo zákona, konkrétne § 346 odsek 1 Obchodného zákonníka, keďže žalovaný
porušil zmluvu nepodstatným spôsobom a svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil ani po dodatočnej výzve
žalobcom v zmysle zasielaných upomienok. Súd tak odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu posúdil
ako platné.

K uplatnenému nároku žalobcom
24. Pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobcom, žalobca tento odôvodnil ako peňažnú náhradu toho, čo
nemožnovrátiťinnature,keďžežalobcaodzmluvysožalovanýmodstúpilazostranyžalovanéhonebolo
možné žalobcovi vydať, čo od neho prijal. Nárok žalobcu tak predstavuje cenu za prístup do distribučnej
sústavy žalobcu, ktorý žalovaný využíval v období rokov 2015 – 2018 (z odborného vyjadrenia číslo

39/2018 zo dňa 10.04.2018 vyplýva, že žalovaný nemohol uskutočňovať svoju podnikateľskú činnosť
spojenú s výrobou elektriny bez toho, aby využíval distribučnú sieť žalobcu). Súd má preukázaný právny
dôvod uplatneného nároku, keď žalobca platne odstúpil od zmluvy uzavretej so žalobcom po tom, čo
mu za poskytnuté služby vo vyššie uvedenom období vystavil faktúry, ktoré žalovaný neuhradil ani po
upomienkach žalobcu. Dôsledkom toho sú si strany podľa § 458 Občianskeho zákonníka povinné vydať

to, čo od seba navzájom prijali. Súd je tak názoru, že žalovaný bol povinný vydať žalobcovi nárok
titulom využívania prístupu do distribučnej sústavy žalobcu. Ďalej je preukázané, že rozhodnutím ÚRSO
(za roky 2015-2018) bola určená cena za prístup do distribučnej sústavy vo výške 5,8726 Eur/kW/
mesiac. Zo zmluvy uzavretej medzi stranami konania vyplýva, že žalovaný mal u žalobcu rezervovanúmaximálnu kapacitu vo výške 0,999 MW, čo predstavuje 999kW. Pokiaľ ide o matematický výpočet
fakturovanej sumy, tento bol určený v spojení uzavretej zmluvy a Obchodných podmienok s odkazom
na vyhlášku a cenové rozhodnutie ÚRSO (časť A) ako násobok 30% maximálnej rezervovanej kapacity

(299,70 kW) a sumy určenej ÚRSO-m, čo predstavuje sumu 1 760,02 Eur bez DPH, 2 112,02 Eur
s DPH mesačne. Žalovaný využíval distribučnú sústavu žalobcu po dobu 33 mesiacov bez náležitej
úhrady za tieto služby, čo predstavuje nárok žalobcu vo výške 69 696,66 Eur, po čiastočnom zápočte
vzájomných pohľadávok strán konania (ktorý žalovaný nerozporoval) nárok vo výške 69 271,69 Eur.
Žalovaný spochybňoval tento výpočet s odkazom na vyhlášku a vyhlášku 2, ktorá nemala byť v čase

výpočtu účinná, súd však poukazuje na to (rovnako ako to argumentoval aj žalobca), že aj neskoršie
vyhlášky (číslo 260/2016 Z.z. a 18/2017 Z.z.) upravovali pri výpočte ceny za prístup do distribučnej
sústavy hodnotu vo výške 30% hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity dojednanej v zmluve, teda
súd výpočet uplatnený žalobcom považoval za správny v súlade s právnymi predpismi a uzavretou
zmluvou. Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu žalovaného, že z vystavených faktúr (konkrétne 30tich)
vyplýva, že prístup do distribučnej siete nevyužíval vôbec súd uvádza, že z odôvodnenia nálezu v bode

21.1. je zrejmé, že výrobca elektriny bol v zmysle dotknutého ustanovenia platbu za prístup povinný platiť
aj vtedy, keď nemal s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe
do regionálnej distribučnej sústavy, teda keď reálne samotný prístup do regionálnej distribučnej sústavy
(t.j. právo „vpúšťať“ do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom,
resp. iným účastníkom trhu) nemá zmluvne dohodnutý. Z predmetného konštatovania

je celkom zrejmé, že Ústavný súd Slovenskej republiky považoval za prístup do regionálnej distribučnej
sústavy právo vpúšťať do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektriny a definoval tak pojem prístupu
do distribučnej sústavy v súlade so zákonom a právom Európskej únie. Súd má v uvedenom
kontexte za to, že ak výrobca elektriny využíva distribučnú sústavu vpustením elektriny do tejto sústavy,
má prístup do distribučnej sústavy a z tohto dôvodu je daný aj zmluvný základ, ktorý spočíva práve v

dohode medzi stranami o práve prístupu do distribučnej sústavy zo strany výrobcov elektriny, čo ale
na druhej strane znamená aj povinnosť výrobcov elektriny podieľať sa na úhrade v prípade vzniku
nákladov na chod distribučnej siete. Je pri tom irelevantné, či žalovaný ako užívateľ distribučnej
sústavy žalobcu túto využíval alebo nie, keďže žalobca bol povinný po celý čas zmluvného vzťahu so
žalovaným zabezpečovať mu prístup do tejto sústavy, s čím odôvodnene možno očakávať vznik tomu

zodpovedajúcich nákladov. Uvedené vyplýva aj z vyššie uvedeného odborného vyjadrenia, v zmysle
ktorého výrobca elektriny nevie vykonávať túto podnikateľskú činnosť bez toho, aby bol pripojený
do distribučnej sústavy. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pod spisovou značkou 3Obdo/18/2019, kde sa uvádza: „V zmysle zákona č. 656/2004 Z.
z. nebolo možné, aby výrobca elektriny uzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy

zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy bez toho, aby súčasne neuzatvoril aj zmluvu o prístupe (resp.
aby táto zmluva nebola súčasťou zmluvy o pripojení). Bez uzatvorenia zmluvy o prístupe - ktorú zákon č.
656/2004 Z. z. priamo vyžadoval - by nemohol výrobca elektriny pôsobiť na trhu s elektrinou, keďže by
nespĺňal zákonnú podmienku priamo vyplývajúcu z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 656/2004
Z. z. Zjednodušene povedané, aby mohol výrobca elektriny (t. j. žalobca) vyrábať elektrinu a dosahovať

zisk z predmetu svojej činnosti ako základného znaku podnikania, musel rešpektovať zákonnú
úpravu a splniť všetky podmienky stanovené zákonom č. 656/2004 Z. z. vrátane uzavretia zmluvy o
prístupe a o pripojení k sústave so žalovaným ako prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.
Následne sa výrobca elektriny nemôže s úspechom brániť tvrdením, že jeho vôľou (resp. úmyslom)
nebolo uzavrieť zmluvu o prístupe, keďže táto je obsiahnutá už v tom, že chcel ako výrobca pôsobiť

na otvorenom trhu s elektrinou, s ktorým je spojené splnenie všetkých zákonných podmienok (resp.
povinností). Povinnosti prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy umožniť výrobcovi elektriny
pripojenie a prístup do distribučnej sústavy na základe zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave
predpokladanej zákonom č. 656/2004 Z. z. (k tomu viď ustanovenie § 21 ods. 2 písm. a/, ako aj § 24
ods. 2 písm. h/ zákona č. 656/2004 Z. z.) zodpovedá právo prevádzkovateľa regionálnej distribučnej

sústavy požadovať od výrobcu elektriny odplatu za túto poskytnutú (zákonom predpokladanú a zároveň
vyžadovanú) službu, vrátane platby za prístup. Na tejto skutočnosti nemení nič ani zmena právnej
úpravy obsiahnutá v zákone č. 251/2012 Z. z., ktorý upravuje niektoré zmluvné typy medzi subjektmi
vykonávajúcimi činnosť na trhu s elektrinou odlišne od zákona č. 656/2004 Z. z.“ Súd je tak názoru,
že žalobcovi vznikol nárok na uvedené úhrady bez ohľadu na reálne využívanie distribučnej sústavy

žalovaným.

25. Pokiaľ ide o ďalšiu spornú skutočnosť v konaní, a to premlčanie nároku žalobcu, súd je názoru, že
tento nárok premlčaný nie je. Žalobca totiž nežaluje v konaní nárok vyplývajúci z neuhradených faktúr,ale nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného po tom, čo
žalobca od zmluvy uzavretej so žalovaným platne odstúpil a strany si tak boli povinné vydať všetko, čo si
navzájom poskytli. V konaní je nesporné, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému zo strany žalobcu

doručené dňa 16.07.2018, kedy začala plynúť premlčacia lehota. Súd má z vykonaného dokazovania
preukázané, že žaloba bola na upomínací súd podaná dňa 15.01.2021, teda v rámci plynutia 4-ročnej
premlčacej lehoty, preto nárok žalobcu súd posúdil ako nepremlčaný.

26. Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia.

27. Podľa § 369 odsek 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky

nariadením.

28. Podľa § 369c odsek 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

29.Podľa§1odsek2nariadeniavládySRčíslo21/2013Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby
určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná

základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

30. Podľa § 2 nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

31. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo žalovanej sumy titulom
celkovo neuhradenej sumy 69 271,69 Eur, na ktorú žalobcovi vznikol nárok titulom dodania služieb
žalovanému. Žalobca si ďalej uplatnil voči žalovanému úrok z omeškania vo výške 1,627% – 1,631%
ročne z jednotlivých vystavených faktúr, na ktorý mu vznikol nárok titulom bodu článku 5. bodu 5.7.

Obchodných podmienok, ktorý žalovaný neuhradil. Pokiaľ ide o počiatok plynutia jednotlivých úrokov
z omeškania, konkrétne vo výške 9,00% ročne z celkovej dlžnej sumy, tento si žalobca uplatnil v súlade
s výzvou na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktorá žalovanému uplynula dňa 24.12.2020. Čo sa týka
zmluvnýchúrokovzomeškaniatitulomObchodnýchpodmienok,tietosižalobcauplatnil 4rokyspätne
pred momentom podania žaloby za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej faktúry

až do momentu účinnosti odstúpenia od zmluvy. Žalobca si teda v konaní uplatnil zmluvný a súčasne
aj zákonný úrok z omeškania titulom neuhradených faktúr, a to vo výške 9,00% ročne, resp. 1,627% -
1,631% ročne, ktorý mu súd takisto priznal, keďže tento mal preukázaný ohľadom rozsahu aj počiatku
jeho plynutia. Súd žalobcovi priznal aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,00 Eur v zmysle § 369c odsek 1 Obchodného zákonníka v spojení s

§ 2 nariadenia.

32. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

33. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 C.s.p.
Žalobca mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na bráneniesvojho práva titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne
v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku v lehote 60 dní.

36. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade s § 232
odsek 3 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.)

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 365 odsek 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.