Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200101
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:2018200101.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka,PhD.(sudcaspravodajca)ačlenovsenátuJUDr.ViolyTakáčovej,PhD.,LL.M.aJUDr.Martina
Tisa, v právnej veci žalobcu: Y.. Z. Q., narodený XX. H. XXXX, bytom Q.Q. XX/XX, XXX XX Q., právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom Farská 4, 949 01 Nitra,
IČO: 46 104 020, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813
63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 24062-3/2018-BA zo dňa 31. januára
2018,okasačnejsťažnostižalovanejprotirozsudkuSprávnehosúduvBratislaveč.k.16Sa/20/2023-213
zo dňa 6. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave zo dňa 6. februára
2025, č. k. 16Sa/20/2023-213, zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Kasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie správneho súdu

1. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd") v poradí tretím, kasačnou sťažnosťou
napadnutým, rozsudkom zo dňa 6. februára 2025, č. k. 16Sa/20/2023-213 (ďalej aj ako „napadnutý
rozsudok") postupom podľa § 191 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP" alebo „zákon č. 162/2015 Z.z.") žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovanej č. 24062-3/2018-BA zo dňa 31. januára 2018 (ďalej aj ako „druhostupňové
rozhodnutie" alebo „preskúmavané rozhodnutie") zrušil, tentokrát z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise a vec
vrátil žalovanej na ďalšie konanie v správnym súdom naznačenom smere. Správny súd mal vychádzať aj
zo záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej aj
ako „najvyšší správny súd") najskôr v rozsudku zo dňa 27. apríla 2022, sp. zn. 9Sžsk/83/2019 a následne

opakovane potvrdenom v rozsudku zo dňa 31. októbra 2023 sp. zn. 6Ssk/39/2023.

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.") zamietla v celom rozsahu
odvolanie žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava
(ďalej aj ako „pobočka žalovanej") z 26. júna 2017, č.: 56877-62/2017-TT (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie") vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia

a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila. Predmetným prvostupňovým rozhodnutím orgán verejnej
správy nižšieho stupňa rozhodol tak, že žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006, ale zaniklo dňa 30.
júna 2008. Pobočka žalovanej svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že hoci povolenia vydané žalobcovi naposkytovaniezdravotnejstarostlivostič.j.95/04210-549/LEKzodňa03.októbra1995ač.j.96/00520-25/
LEK zo dňa 30. augusta 1996 boli na jeho žiadosť zrušené, tento naďalej mal postavenie samostatne
zárobkovo činnej osoby, nakoľko v súvislosti s údajmi poskytnutými elektronicky Slovenskou lekárskou

komorou bolo zistené, že žalobca bol naďalej držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe č. L1A/TT/0701/06 s platnosťou od 18. mája 2006. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za rok 2005 (k
sume 1 584 631,- Sk) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 82 800,- Sk. Rovnako tiež príjmy
žalobcu z podnikania za rok 2006 (sume 1 287 065,- Sk) presiahli zákonom stanovenú 91 200,-

Sk. Na základe uvedeného dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že žalobca bol v období
od 01. júla 2006 do 30. júna 2007 a taktiež v období od 01. júla 2007 do 30. júna 2008 povinne
nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Prvostupňový
správny orgán teda uzavrel, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcu,
ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dňa 30.
júna 2008 z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t.j. v roku 2007, nedosiahol príjem z podnikania a z inej

samostatne zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia od 01. júla 2008. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca odvolal, o
odvolaní rozhodla žalovaná druhostupňovým rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie.

3. Žalovaná vo svojom druhostupňovom rozhodnutí dôvodila, že napriek skutočnosti, že spoločnosti HC

Gyn, s.r.o. bolo rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č.j. TA/2006/2592 zo dňa 13. júna 2006,
dňom 01. júla 2006 povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie - ambulanciu, špecializovanom
v odbore: gynekológia a pôrodníctvo, ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve, mal žalobca na účely
sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 30. júni 2006,
pretože mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je

licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A) a jeho príjem zo
samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2004, 2005 a 2006 presiahol sumu ustanovenú zákonom.
Žalobca dňa 17. júla 2006 predložil pobočke žalovanej registračný list fyzickej osoby - odhlášku z
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo
činnej osoby s dňom zániku týchto poistení k 30. júnu 2006. Keďže predložený registračný list fyzickej

osoby - odhláška, ktorý bol žalobcom podaný, bol považovaný za sporný, bolo po preukázaní všetkých
skutočností súvisiacich s predmetnou vecou, vydané preskúmavané rozhodnutie.

4. Po zrušení druhého rozsudku najvyšším správnym súdom správny súd vec prejednal bez nariadenia
pojednávania postupom podľa § 137 ods. 4 SSP a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu

dospel opätovne k záveru o dôvodnosti žaloby a vydal napadnutý rozsudok.

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd úvodom zrekapituloval, že Krajský súd v Trnave
(ďalej aj ako „krajský súd") prvýkrát zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej rozsudkom č. k.
43Sa/9/2018-98 z 18. marca 2019 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, ako aj z dôvodu podstatného

porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Tento rozsudok bol zrušený rozsudkom
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/83/2019 z 27. apríla 2022, ktorý s
poukazom na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR (ďalej aj ako „NS SR") č. 1Vs/3/2019
konštatoval, že ten poskytuje odpoveď na spornú otázku týkajúcu sa statusu žalobcu ako samostatne
zárobkovo činnej osoby na základe licencie L1A. Krajský súd, viazaný právnym názorom kasačného

súdu vec opätovne prejednal a v poradí druhýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 43Sa/12/2022-157 z 12.
septembra 2022 tak, že napadnuté rozhodnutie opätovne zrušil iba z dôvodu nepreskúmateľnosti, keďže
touto otázkou sa kasačný súd v zrušujúcom rozsudku nezaoberal, a teda nedospel k opačnému záveru.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Ssk/39/2023 z 31. októbra 2023 zrušil
aj tento druhý rozsudok krajského súdu konštatujúc, že rozhodnutie je hoci stručné, no preskúmateľné.

6. Správny súd ďalej konštatoval, že v žiadnom smere nespochybňuje správnosť ani právnu záväznosť
vyššie naznačených záverov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ku právnej otázke
charakteru licencie L1A (vyjadrený v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/83/2019 z 27. apríla 2022 a napokon aj
v rozhodnutí veľkého senátu NS SR č. 1Vs/3/2019), ako ani ku otázke preskúmateľnosti napadnutého

rozhodnutia (vyjadrený v rozsudku sp. zn. 6Ssk/39/2023 z 31. októbra 2023). V konaní a ani v jednom
z doposiaľ vydaných rozhodnutí sa však krajský súd, a preto ani kasačný súd riadne nezamerali a
nevysporiadali s otázkou dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý pritom žalobca tak v žalobe,
ako aj v replike namietal. Žalobca totiž výslovne tvrdil, že licenciou Slovenskej lekárskej komory č. L1A/TT/0701/06 s dňom vzniku oprávnenia od 18. mája 2006 nedisponuje a nemá vedomosť o tom, že by mu
bola vydaná. Na rozdiel od konštatovania krajského súdu v bode 8 prvého rozsudku vydaného pod č. k.
43Sa/9/2018-98 z 18. marca 2019 správny súd vyhodnotil, že nemá za to, že skutkové okolnosti týkajúce

sa vydania licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe neboli medzi účastníkmi konania
sporné. Správnemu súdu je zrejmé, že toto tvrdenie krajského súdu nemohol žalobca rozporovať, keďže
rozsudok znel v konečnom dôsledku v jeho prospech a nebol osobou oprávnenou na podanie kasačnej
sťažnosti. Rovnako tak kasačný súd nebol zo strany žalovanej postavený pred otázku posúdenia
uvedeného tvrdenia, keďže nebolo obsahom podanej kasačnej sťažnosti.

7. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že z administratívneho spisu žalovanej, ktorý je podľa názoru
správneho súdu na podklady pomerne skromný, vyplýva, že žalovaná dopytovala Slovenskú lekársku
komoru, či je žalobca držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, pretože to bolo
medzi účastníkmi konania sporné. Žalovaná zároveň požiadala Slovenskú lekársku komoru o zaslanie
scanu licencie, jej pozastavenia alebo ukončenia. V odpovedi Slovenská lekárska komora oznámila, že

žalobca má aktívnu licenciu L1A od jej vydania z roku 2006. Scan licencie žalovanej nezaslala.

8. Správny súd v administratívnom spise nenašiel fotokópiu licencie L1A, na ktorú sa žalovaná v
napadnutom rozhodnutí odvoláva. Správnemu súdu nie je ani zrejmé, na základe čoho žalovaná ustálila,
že licencia má označenie L1A/TT/0701/06, keďže túto skutočnosť jej Slovenská lekárska komora v

odpovedi na jej dopyt neoznámila. Pod podobným označením „TT/0701/06" sa v administratívnom spise
nachádza iba licencia L1C/TT/0701/06 vydaná dňa 25. apríla 2006, právoplatná a vykonateľná 18. mája
2006 na výkon odborného zástupcu v povolaní lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo. Nejedná sa
teda o licenciu L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ
bola uvedená skutočnosť (ktorá je pritom základným prvkom riadneho zistenia skutkového stavu) naozaj

sporná, žalovaná sa nemala uspokojiť iba s tvrdením Slovenskej lekárskej komory, ale mala si licenciu
ako podklad rozhodnutia vyžiadať. Žalobca totiž v danom prípade nemá možnosť preukázať negatívnu
skutočnosť, teda, že licencia L1A mu nebola vydaná, a teda neexistuje. V danom prípade pritom mohlo
nedopatrením dôjsť ku zámene označení týchto licencií, prípadne licencia naozaj existuje, čo však
nebolo doposiaľ spoľahlivo preukázané. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie žalovanej opätovne

zrušil, tentokrát z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, pretože skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise. V ďalšom
konaní žalovanú zaviazal k vykonaniu riadneho dokazovania vyžiadaním si licencie č. L1A/TT/0701/06
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, s dňom vzniku oprávnenia 18. mája 2006 od
Slovenskej lekárskej komory. Až po ustálení skutkového stavu, ktorý bude vyplývať z administratívneho

spisu a podkladov, ktoré budú jeho obsahom, možno eventuálne pristúpiť ku právnemu posúdeniu,
či licencia L1A (ak sa osvedčí, že bola žalobcovi vydaná) osvedčuje status žalobcu ako samostatne
zárobkovo činnej osoby (pričom v tomto prípade je žalovaná samozrejme povinná postupovať v zmysle
právneho názoru kasačného súdu a napokon aj rozsudku veľkého senátu NS SR č. 1Vs/3/2019).

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s
poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, ich náhradu
priznal voči žalovanej v celom rozsahu.

II.

Kasačná sťažnosť žalovanej a vyjadrenie k nej

10. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalovaná dňa 7. apríla 2025 (ďalej aj ako
„sťažovateľ") kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označila ustanovenie § 440 ods.
1 písm. g) SSP (správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci).

11. Žalovaná nesprávne právne posúdenie správneho súdu vzhliadla v tom, že správny súd dospel k
záveru, že skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ preskúmavaného rozhodnutia, nemá oporu
v administratívnom spise. Žalovaná sa s takýmto právnym posúdením veci zo strany správneho

súdu nestotožňuje, považuje ho za nesprávne, v celom rozsahu zotrváva na svojom právnom názore
prezentovanom v písomnom vyjadrení, ktoré bolo v danej veci zaslané správnemu súdu, a v rozpore s
názorom správneho súdu má za to, že podklady, ktorými Sociálna poisťovňa pred vydaním napadnutého
rozhodnutia disponovala, dostatočne preukazujú skutkový stav veci. Žalovaná na tomto miestepoukazuje, že súd v konaniach o správnej žalobe a kasačnej sťažnosti v sociálnych veciach preskúmava
rozhodnutie správneho orgánu aj nad rámec žaloby, respektíve podanej kasačnej sťažnosti. Podľa
právneho názoru žalovanej skutočnosť, že sa kasačný súd vo svojom rozsudku sp. zn. 6Ssk/39/2023

výslovne nevyjadruje k otázke existencie licencie L1A ešte neznamená, že sa neoboznámil s obsahom
administratívneho spisu a túto otázku si nevyhodnotil sám. Pri posudzovaní skutočnosti, či žalobca bol
v spornom období držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vychádzala žalovaná z
údajov, ktoré jej Slovenská lekárska komora poskytla na základe dohody o poskytovaní údajov z registra
Slovenskej lekárskej komory. Žalovanej bola poskytnutá informácia, že žalobca bol v období od 18.

mája 2006 držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A//TT/0701/06. Z vyššie
spomenutejdohodyoposkytovaníúdajovzregistraSlovenskejlekárskejkomoryjezrejmé,žeSlovenská
lekárska komora má Sociálnej poisťovni poskytovať údaje týkajúce sa len licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe vydanej podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004

Z.z."), t.j. licencie L1A, nie údaje týkajúce sa ďalších typov licencií vydávaných podľa § 68 ods. 1 písm.
b) až písm. d) zákona č. 578/2004 Z.z. (t.j. licencie L1B, licencie L1C, resp. licencie L1D). Keďže v
zmysle § 68 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. licencie vydáva zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní
lekár Slovenská lekárska komora a jedine tento orgán vedie register vydaných licencií, je zrejmé, že
informáciu o licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ktorej držiteľom bol žalobca, poskytla

Sociálnej poisťovni Slovenská lekárska komora. Vzhľadom na vyššie uvedené, mala pobočka žalovanej
v prvostupňovom konaní za dostatočne preukázané, že žalobca bol v spornom období držiteľom platnej
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A//TT/0701/06. Vzhľadom na námietky žalobcu,
že licenciu L1A nemal vydanú, žalovaná v rámci odvolacieho konania zaslala Slovenskej lekárskej
komore mailový dopyt zo dňa 16. augusta 2017, v ktorom žiadala o poskytnutie informácie, resp.

potvrdenie, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, prípadne o
zaslanie jej scanu, keďže žalobca namieta správnosť údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme
Sociálnej poisťovne, a to, že mu bola vydaná len licencia L1C. Slovenská lekárska komora mailom zo
dňa 18. augusta 2017 potvrdila, že žalobca mal licenciu L1A aktívnu od jej vydania v roku 2006. Pokiaľ
správny súd naznačuje, že v danom prípade mohlo nedopatrením dôjsť k zámene licencií L1A a L1C,

tak k tomuto žalovaná uvádza, že licencie L1A a L1C majú štandardne rovnaké označenie. Vzhľadom
na povinnosť Slovenskej lekárskej komory poskytovať Sociálnej poisťovni len údaje týkajúce sa licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, ďalej precizovanú v Dohode o poskytovaní údajov z
registra Slovenskej lekárskej komory, a na následné potvrdenie Slovenskou lekárskou komorou zo dňa
18. augusta 2017, že : ".... Y.. Z. Q. má licenciu L1A aktívnu od jej vydania v roku 2006.", však nie je

daný dôvod existenciu licencie L1A zo strany správneho súdu rozporovať.

12. Záverom žalovaná trvala na to, že preskúmavané rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci, ktorý je riadne dokladovaný dôkazmi zabezpečenými vlastným šetrením
správneho orgánu a dôkazmi poskytnutými na základe spolupráce s inými subjektami (Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky, Slovenská lekárska komora) tvoriacimi obsah administratívneho spisu.

13. Žalovaná v závere kasačnej sťažnosti navrhla, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok
správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. Kasačná sťažnosť žalovanej bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená spolu s výzvou na
vyjadrenie dňa 25. apríla 2025. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej nevyjadril.

III.
Konanie pred kasačným súdom

15. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (ďalej aj ako „kasačný súd")
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal
sťažovateľ (žalovaný) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným

subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.16. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci
pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po
oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

17. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,
najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu zo dňa 6. februára

2025, č. k. 16Sa/20/2023-213, ktorým správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. f) zákona č.
162/2015 Z.z. SSP žalobou napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovanej č. 24062-3/2018-BA zo
dňa 31. januára 2018 zrušil, tentokrát z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise a vec vrátil žalovanej
na ďalšie konanie v správnym súdom naznačenom smere. Uvedeným druhostupňovým rozhodnutím
žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti

prvostupňovému správnemu rozhodnutiu pobočky žalovanej z 26. júna 2017, č.: 56877-62/2017-TT vo
veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a prvostupňové
správne rozhodnutie potvrdila. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že
žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008.

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

24. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, správny súd ako aj orgán verejnej správy sú viazaní názorom kasačného súdu.

25. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, organizačná

zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný
stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

26. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, podkladom na
rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako

aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

27.Podľa§195ods.3zákonač.461/2003Z.z.vzneníplatnomvrozhodnomobdobí,organizačnázložka
Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti
bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

28. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, dôkazom je
všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov
konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy,listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

29. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, organizačná
zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky
dôkazy v vzájomnej súvislosti.

30. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, rozhodnutie

organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak.
Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

31. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, rozhodnutie musí
obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým

účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

32. Podľa § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, výrok obsahuje
rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne
aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania

povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

33. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, v odôvodnení
rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na

ktorých základe rozhodovala.

34. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, vychádzal kasačný
súd zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril
aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré už poukázal detailne aj správny súd v?

texte napadnutého rozsudku. Z?týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach
neopakuje, súčasne týmto na ne poukazuje a v stručnosti dopĺňa nasledujúce.

35. Najvyššísprávnysúdzobsahusúdnehospisu,akoajpripojenéhoadministratívnehospisužalovanej
má za preukázané, že:

- pobočka žalovanej prvostupňovým rozhodnutím rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo
činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkového poistenie dňa 30.
júna 2006, ale dňa 30. júna 2008 [keďže aj po 30. júni 2006 bol naďalej držiteľom licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (LIA) a zároveň príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej
činnosti za roky 2005 a 2006 bol vyšší ako zákonom stanovená hranica a až v roku 2007 nemal žiadny

príjem zo samostatne zárobkovej činnosti];
- proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu pobočky žalovanej podal žalobca odvolanie
namietajúc, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby mal na základe rozhodnutia Okresného
súdu v Trnave č. j. 95/04210-549/LEK zo dňa 3. októbra 1995 a povolenia Krajského úradu v Trnave
č. j. 96/00520-25/LEK zo dňa 30. augusta 1996, pričom tieto boli zrušené rozhodnutím Trnavského

samosprávneho kraja č. j. TA/2006/2592 zo dňa 13. júna 2006 a súčasne namietal, že k 30. júnu 2006
podal aj odhlášku z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia;
- žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán rozhodla o podanom odvolaní napadnutým
rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila prvostupňové rozhodnutie
pobočky žalovanej;

- proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca bránil podaním správnej žaloby na krajskom súde, ktorý
rozsudkom zo dňa 18. marca 2019, č. k. 43Sa/9/2018-98 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec
jej vrátil na ďalšie konanie [krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodov v § 191 ods. 1 písm. d)
a g) SSP - porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok
vydanie nepreskúmateľného a nezákonného rozhodnutia];

- žalovaná podala proti uvedenému rozsudku kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší správny
súd rozsudkom zo dňa 27. apríla 2022, sp. zn. 9Sžsk/83/2019 tak, že rozsudok krajského súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie [vychádzal pri tom z právneho názoru vysloveného v stanovisku
Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Vs/3/2019 a uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV.ÚS 610/2021-22 vo vzťahu k posudzovaniu charakteru licencie L1A a posúdeniu splnenia podmienky
kvalifikovanej výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom
čase];

- následne krajský súd v poradí druhým rozsudkom zo dňa 12. septembra 2022, č. k. 43Sa/12/2022-157,
postupom podľa § 191 písm. d) SSP opätovne zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu nedostatku odôvodnenia rozhodnutia [absencia zrozumiteľného vysvetlenia
dôvodu vydania rozhodnutia, nepredvídateľnosť rozhodnutia], napriek záväznému právnemu názoru
najvyššieho správneho súdu vysloveného v rozsudku zo dňa 27. apríla 2022, sp. zn. 9Sžsk/83/2019;

- žalovaná podala proti uvedenému rozsudku kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší správny
súd rozsudkom zo dňa 31. októbra 2023, sp. zn. 6Ssk/39/2023 tak, že rozsudok krajského súdu
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave [poukázal pri tom na ustálenú
judikatúru najvyššieho správneho súdu, konkrétne rozsudky sp. zn. 9Sžsk/121/2018, 9Sžsk/117/2018,
6Ssk/42/2023 vo vzťahu k posudzovaniu dostatočného odôvodnenia rozhodnutí žalovanej a pobočky
žalovanej, ako aj otázke predvídateľnosti uvedených rozhodnutí];

- následne správny súd v poradí tretím a tu preskúmavaným rozsudkom zo dňa 6. februára 2025,
č. k. 16Sa/20/2023-213, postupom podľa § 191 písm. f) SSP opätovne zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie, tentokrát z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise [absencia vykonania
riadneho dokazovania vyžiadaním si licencie č. L1A/TT/0701/06 na výkon samostatnej zdravotníckej

praxe], napriek záväznému právnemu názoru najvyššieho správneho súdu vysloveného v rozsudku zo
dňa 31. októbra 2023, sp. zn. 6Ssk/39/2023 a tomu predchádzajúcemu rozsudku zo dňa 27. apríla
2022, sp. zn. 9Sžsk/83/2019.

36. Vo vzťahu k nedostatku, na ktorý upozornil správny súd v napadnutom rozsudku, kasačný súd

uvádza, že rozhodnutie pobočky žalovanej, hoci je síce pomerne stručné, obsahuje však všetky zákonné
náležitosti a riadne ozrejmuje dôvod, na základe ktorého žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006, ale dňa 30. júna 2008 (držba licencie
L1A a príjem v rozhodnom období). Rozhodovanie o tejto otázke je vyhradené nedávkovému konaniu
podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom zákon ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť

rozhodnúť len v prípadoch, ktoré sú sporné, čo bol aj prípad žalobcu. Napriek tomu, že žalobca
podal Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia ku dňu 30. júnu 2006, aj naďalej bol
držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A/TT/0701/06 s platnosťou od 18.
mája 2006), o čom pobočka žalovanej nemala skôr vedomosť. Žalobca túto skutočnosť neoznámil
napriek tomu, že mu z § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva povinnosť preukázať

skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie, prerušenie a pre zánik sociálneho poistenia. O držbe licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa žalovaná dozvedela až 7. apríla 2016, a to na základe
údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou, nie žalobcom. Táto skutočnosť je zrejmá aj z
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej, v ktorom sa jasne uvádza, že „V súvislosti
s údajmi poskytnutými elektronicky Slovenskou lekárskou komorou bolo dňa 7. apríla 2016 zistené,

že Y.. Z. Q. má vydané rozhodnutie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe evidované pod číslom
TT/0701/06 s platnosťou od 18. mája 2006, ktoré k dnešnému dňu nie je zrušené." Následne na
námietku žalobcu uvedenú v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu nižšieho stupňa, že
„takto špecifikované rozhodnutie Slovenskej lekárskej komory Y.. Z. Q. nevlastní", žalovaná v súčinnosti
so Slovenskou lekárskou komorou emailom zo dňa 16. augusta 2017 preverila, či údaje poskytnuté

Slovenskou lekárskou komorou, nachádzajúce sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, sú
správne a účastníkovi konania bola skutočne vydaná licencia č. L1A/TT/0701/06 na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nakoľko žalobca namietal správnosť údajov nachádzajúcich sa
v informačnom systéme, a to, že mu bola vydaná len licencia typu C. Obsahom administratívneho
spisu žalovanej je emailová komunikácia medzi žalovanou a Slovenskou lekárskou komorou, pričom

na uvedený dotaz žalovanej zareagovala Slovenská lekárska komora emailom zo dňa 18. augusta
2017, v ktorom vyslovene potvrdila, že „Y.. Q. Z. má licenciu L1A aktívnu od jej vydania z roku 2006".
Túto skutočnosť uviedla žalovaná aj v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia žalovanej. Kasačný
súd iba dopĺňa, že súčasťou administratívneho spisu žalovanej je aj výpis z automatizovaného registra
licencií Slovenskej lekárskej komory zo dňa 7. apríla 2016, z ktorého vyplývajú údaje o tom, že žalobca

je držiteľom licencie s označením TT/0701/06 s platnosťou od 18. mája 2006. A hoci je licencia vo
výpise bez výslovného označenia L1A, v zmysle čl. III ods. 2 písm. b) Dohody o poskytovaní údajov
z registra Slovenskej lekárskej komory č. 195-11/2015-BA zo dňa 17. februára 2015 uzavretej medzi
Sociálnou poisťovňou a Slovenskou lekárskou komorou a uverejnenej v Centrálnom registri zmlúvdňa 20. februára 2015, Slovenská lekárska komora poskytne Sociálnej poisťovni údaje o fyzickej
osobe súvisiace s oprávnením na vykonávanie činnosti, najmä druh vydanej licencie podľa § 68 ods.
1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z., čo je licencia L1A na poskytovanie samostatnej zdravotníckej

praxe v povolaní lekár. Kasačný súd v nadväznosti na takto uvedený skutkový stav veci rozhodný
pre súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovanej, vyhodnotil súhlasne s názorom žalovanej, že
preskúmavané rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a je dostatočne
podložený dôkazmi poskytnutými na základe spolupráce s inými subjektami (Slovenská lekárska
komora, Finančné riaditeľstvo SR) či zabezpečenými vlastným šetrením správneho orgánu.

37. Kasačný súd tiež považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ správny súd v odôvodnení rozsudku zo
dňa 6. februára 2025 uviedol, že „v konaní a ani v jednom z doposiaľ vydaných rozhodnutí sa však
krajský a preto ani kasačný súd riadne nezamerali a nevysporiadali s otázkou dostatočne zisteného
skutkového stavu, ktorý pritom žalobca tak v žalobe ako aj v replike namietal", tak s takýmto názorom sa
nestotožňuje. Pokiaľ ide o správnu žalobu žalobcu, tak žalobca duplicitne a doslovne opakuje námietku

ním vznesenú už v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, t.j. rozhodnutiu pobočky žalovanej, s
ktorousažalovanávpreskúmavanomrozhodnutídostatočnevysporiadalapráveopätovnýmdotazomna
Slovenskú lekársku komoru ohľadom potvrdenia informácie, či žalobca je držiteľom konkrétnej licencie
L1A,keďžetútoskutočnosťžalobcanamietal.Slovenskálekárskakomorapodľanázorukasačnéhosúdu
jednoznačne a bez náznaku pochybností o poskytovanej informácii potvrdila, že žalobca má licenciu

L1A aktívnu od jej vydania z roku 2006. Pokiaľ ide o repliku žalobcu (doručenú Krajskému súdu v Trnave
dňa 15. augusta 2018), tak v nej žalobca v tejto súvislosti namieta, že k činnosti ako lekár - SZČO nemá
povolenie príslušného správneho orgánu, s následným odôvodnením, že povolenie na prevádzkovanie
ambulancie lekárom - gynekológom ako SZČO bolo na žiadosť žalobcu zrušené k 30. júnu 2006.
Kasačný súd má za to, že žalobca si zamieňa povolenie na prevádzkovanie ambulancie lekárom

s licenciou lekára (v tomto prípade) na prevádzkovanie samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní
lekár. Ide o dva odlišné, no súvisiace dokumenty pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ
žalobca žiadosťou zo dňa 16. mája 2006, doručenou Trnavskému samosprávnemu kraju dňa 18. mája
2006, požiadal o zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vydaného Okresným
úradom v Trnave č.j. 95/04210-549/LEK zo dňa 3. októbra 1995 a povolenia vydaného Krajským úradom

v Trnave č.j. 96/00520-25/LEK zo dňa 30. augusta 1996 a tejto žiadosti bolo rozhodnutím Trnavského
samosprávneho kraja č.j. TA/2006/2592 zo dňa 13. júna 2006 vyhovené a predmetné povolenia žalobcu
k 30. júnu 2006 zrušené, neznamená táto skutočnosť automaticky aj zrušenie licencie L1A, a teda
zánik postavenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobca bol evidentne aj naďalej
držiteľom licencie na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou lekárskou

komorou. V prípade držiteľov licencií L1A, t.j. licencií na prevádzkovanie samostatnej zdravotníckej
praxe je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje
žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú
zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom
iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že sa držiteľ licencie L1A rozhodne uvedenú

licenciu nevyužívať, neznamená reálnu nemožnosť. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa
§ 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, by musela existovať objektívna
nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. V tejto
súvislosti kasačný súd odkazuje na svoje skoršie rozhodnutia v tu prejednávanej veci, konkrétne
rozsudku zo dňa 27. apríla 2022, sp. zn. 9Sžsk/83/2019 a následne rozsudku zo dňa 31. októbra 2023,

sp. zn. 6Ssk/39/2023, ktorých právne názory sú pre správny súd v ďalšom konaní záväzné.

38. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené zdôrazňuje, že pokiaľ bol správny súd toho názoru, že
existencia držby licencie L1A/TT/0701/06 je medzi stranami sporná, a teda mal o tomto skutkovom stave
na základe podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise pochybnosti, správny súd mal a

moholdoplniťdokazovanie,prípadnevykonaťdôkazynevyhnutnénarozhodnutievovecisamejvzmysle
§119SSPanasl.Osobitnesprihliadnutímnajednuzozákladnýchzásadsprávnehosúdnehokonania,a
to zásady rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania podľa § 5 ods. 7 SSP, bez zbytočného zaťažovania
strán a s ohľadom na skutočnosť, že v tu prejednávanej veci rozhodoval v poradí už tretím rozsudkom.

39. Najvyšší správny súd opätovne zdôrazňuje, že si uvedomuje vplyv znenia § 202 ods. 2 prvej vety
a § 203 ods. 2 SSP na rozhodovaciu činnosť správnych súdov. Napriek tomu však vo všeobecnosti
zastáva názor, že účelovo hľadať argumenty na to, aby sa správnej žalobe (žalobcovi) vyhovelo, nie
je namieste, obzvlášť, ak je tento zastúpený advokátom, ako je tomu v prejednávanej veci. Napriektomu, že ide o sociálnu vec, naďalej platí všeobecná právna zásada est modus in rebus, sunt certi
denique fines (všetko má svoju mieru). Z tohto hľadiska sa napadnutý rozsudok správneho súdu javí
ako neprimerane iniciatívny (obdobne por. aj rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa 27. apríla

2023, sp. zn. 6Ssk/42/2023).

40. Z podstaty správneho súdnictva a jeho subsidiarity, na ktoré nadväzuje i ustálená judikatúra v tejto
oblasti, imanentne vyplýva imperatív rešpektovať právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a
zdržať sa zasahovania do nich, pokiaľ sú zistené nedostatky, ktoré nemajú vplyv na ich zákonnosť

(por. R 60/2000) či postavenie účastníkov konania (por. R 103/2011), a ich zrušenie by znamenalo len
formálne zopakovanie administratívneho procesu bez odlišného výsledku (podržanie vecnej správnosti
rozhodnutia), čo by viedlo k neodôvodnenému predlžovaniu konania a k prieťahom. Dôvodom zrušenia
rozhodnutia môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia (R
122/2003).

41. Záverom najvyšší správny súd vzhľadom na napadnutý rozsudok správneho súdu a námietky
vznesené žalovanou v kasačnej sťažnosti konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je plne v
súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. aj s požiadavkou na súlad s obsahom administratívneho spisu, a
to aj v zmysle ustálenej judikatúry, a nedostatky vytýkané správnym súdom nie sú relevantné, keďže
nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho zákonnosť.

42. Správny súd tak nepostupoval správne, keď napriek presvedčivej odpovedi Slovenskej lekárskej
komory zo dňa 18. augusta 2016, dospel k?právnemu záveru, že bolo úlohou žalovanej vykonať
riadne dokazovanie vyžiadaním si samotnej licencie žalobcu č. L1A/TT/0701/06 na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe v povolaní lekár, s dňom vzniku oprávnenia 18. mája 2006 od Slovenskej lekárskej

komory a až následne pristúpiť k právnemu posúdeniu, či licencia L1A (ak sa osvedčí, že bola
žalobcovi vydaná) osvedčuje status žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Vzhľadom na
vyššie uvedené, napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z?nesprávneho právneho posúdenia
veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť je tak v?tomto sťažnostnom bode dôvodná, v?
dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a?vec vrátil správnemu

súdu na ďalšie konanie.

43. Správny súd o?správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v?tomto
rozsudku v spojení s predošlými rozsudkami najvyššieho správneho súdu, t.j. rozsudku zo dňa 27.
apríla 2022, sp. zn. 9Sžsk/83/2019 a rozsudku zo dňa 31. októbra 2023, sp. zn. 6Ssk/39/2023 (§

469 SSP). Kasačný súd v?tejto súvislosti pripomína, že podľa § 204 SSP môže súd v sociálnych
veciach doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. Pokiaľ teda bude mať správny súd v?
ďalšom konaní pochybnosti o?obsahu emailovej komunikácie 16. a 18. augusta 2017 medzi žalovanou
a Slovenskou lekárskou komorou, nič mu nebráni v?tomto smere dokazovanie doplniť a?ich presný
obsah (druh licencie žalovanej) objasniť, vrátane vyžiadania sa licencie č. L1A/TT/0701/06, prípadne

informácie, či uvedená licencia je stále aktívna, nebola zrušená (napr. na žiadosť žalobcu k 30. júnu
2006), pozastavená a pod.

44. Trovy konania o?tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o?ktorých podľa § 467 ods. 3
SSP rozhodne správny súd v?novom konečnom rozhodnutí.

45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.