Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4T/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418010844
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tamaškovič

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4418010844.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudcom JUDr. Vladimírom Tamaškovičom v trestnej veci

obžalovaného A. A., narodeného XX.XX.XXXX v Leviciach, pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1,
odsek 2 Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.
zn. 1Pv/134/15/4404 zo dňa 05.11.2018 na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa
02.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušujúc podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona skorší výrok o vine obžalovaného A. A., narodeného
XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C., t.č. vo výkone trestu v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon
trestuodňatiaslobodyNitratrestnéhorozkazuOkresnéhosúduBratislavaIV.sp.zn.2T/156/2014zodňa

23.12.2014, obžalovanému doručený dňa 15.06.2015, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.06.2015
zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, v spojitosti s uznesením
Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 2T/156/2014 zo dňa 28.01.2019, právoplatným dňa 03.04.2019
v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Tos/46/2019 zo dňa 03.04.2019, výrok o
treste ako aj ďalšie výroky majúce vo výroku o vine svoj podklad,

sa obžalovaný A. A., narodený XX.XX.XXXX v Leviciach, trvale bytom C., t.č. vo výkone trestu v ÚVV

a ÚVTOS Nitra,

u z n á v a v i n n ý m , ž e

v bode 1/
obžalovaný dňa 25. apríla 2014 približne o 09.00 hod. sa stretol s poškodenou D. E. pred bytovým
domom na F. XX G. H., kde obžalovaný povedal poškodenej, že jej syn I. H. ukradol obžalovanému
viaceré veci (retiazky, textílie) a spôsobil tak obžalovanému škodu, a navrhol poškodenej, že škodu

jemutaktospôsobenúmožnouhradiťčerpanímfinančnýchprostriedkovprostredníctvompôžičky,pričom
pôžičku si zoberie poškodená na svoje meno ale pôžičku bude splácať syn poškodenej (I. H.), ktorému
obžalovaný za tým účelom zabezpečí zamestnanie od dňa 1. mája 2014 v pneuservise nachádzajúcom
sa na Lamačskej ceste v Bratislave a že majiteľ autoservisu bude pravidelne strhávať peniaze zo mzdy
I. H. a odovzdávať ich poškodenej na splátky pôžičky, s uvedeným postupom poškodená súhlasila, a
za tým účelom poškodená dňa 25. apríla 2014 uzatvorila so spoločnosťou Consumer Finance Holding,
a. s. na pobočke na Vajnorskej 100 v Bratislave zmluvu o pôžičke, na základe ktorej prevzala finančnú

hotovosť vo výške 3.000,- Euro, so záväzkom splácať pôžičku 48 mesiacov vo výške 91,64 Euro
mesačne,tedazaviazalasavrátiťspolusumuvovýške4.398,72Euro,finančnéprostriedkyodovzdalaH.
J., ktorá ich odovzdala obžalovanému, avšak obžalovaný nezabezpečil a ani nemal v úmysle zabezpečiť
zamestnanie synovi poškodenej (I. H.), a finančné prostriedky si ponechal pre svoju potrebu a použil ich
na nezistený účel, pričom ak by mala poškodená vedomosť, že obžalovaný nemá úmysel zabezpečiť
prácu pre jej syna (I. H.) a prácu mu ani nezabezpečí, tak by úverovú zmluvu neuzatvárala, čím
obžalovaný spôsobil poškodenej D. E., trvale bytom F. XX, H. škodu vo výške 4.398,72 Euro,

v bode 2/obžalovaný sa stretol s poškodenou D. E. v presne nezistenom čase dňa 6. mája 2014 v kaviarni Café
Eva na Borskej 1/A v Bratislave, a uviedol poškodenej, že jej syn I. H. mal niekomu ukradnúť elektroniku
(mobilné telefóny, tablet) a že na I. H. bolo podané trestné oznámenie, avšak obžalovaný vie vybaviť,

aby bolo trestné oznámenie stiahnuté, ale len v prípade, ak poškodená vyberie na seba telefón aj s
paušálom, a tieto sa potom čo najskôr prepíšu na firmu obžalovaného, s týmito podmienkami poškodená
súhlasila, a dňa 6. mája 2014 uzatvorila zmluvu o poskytovaní verejných služieb so spoločnosťou K.
J., a. s. na pobočke na Lamačskej ceste 1C v Bratislave, na základe ktorej prevzala mobilný telefón
značky Samsung Galaxy S4 mini black za sumu 1,00 Euro, a SIM kartu č. 8942101 110117710525, a

zaviazala sa k účastníckemu programu PanterPro s mesačným poplatkom vo výške 45,- Euro a s ďalším
mesačnýmpoplatkomTVvmobilesarchívomvovýške3,99Eura,sviazanosťouna24mesiacov,pričom
uvedený mobilný telefón so SIM kartou na pokyn obžalovaného odovzdala H. J., avšak syn poškodenej
(I. H.) žiadnu elektroniku nikomu neodcudzil, a takisto obžalovaný neprepísal a ani nemal v úmysle
prepísať podklady k telekomunikačnej službe na firmu obžalovaného, a obžalovaný ani nebol konateľom
žiadnej obchodnej spoločnosti, pričom ak by mala poškodená vedomosť, že obžalovaný neprepíše a ani

nemá v úmysle prepísať podklady k telekomunikačnej službe na firmu obžalovaného, tak by zmluvu s
telekomunikačným operátorom neuzatvárala, čím obžalovaný spôsobil poškodenej D. E., trvale bytom F.
XX, H. škodu vo výške 1.176,76 Euro (hodnota mobilu 1,00 Eur; poplatky za paušál za dobu viazanosti
1.175,76 Euro),

v bode 3/
obžalovaný sa stretol s poškodenou D. E. v presne nezistenom čase dňa 12. mája 2014 v kaviarni
Café Eva na Borskej 1/A v Bratislave, a uviedol poškodenej, že aby boli spokojní všetci, ktorým syn
poškodenej (I. H.) ukradol elektroniku ako je uvedené v bode 2/ obžaloby, tak poškodená musí vybrať
na seba ešte 2 telefóny aj s paušálom, a tieto sa potom čo najskôr prepíšu na firmu obžalovaného,

s týmito podmienkami poškodená súhlasila, a dňa 12. mája 2014 uzatvorila zmluvu o poskytovaní
verejných služieb so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. na pobočke na Vajnorskej 100 v Bratislave,
na základe ktorej prevzala mobilný telefón značky iPhone 5S 16GB silver, IMEI: 358827059202352
za sumu 49,- Euro, a SIM kartu č. 8942102180014349528, a zaviazala sa k účastníckemu programu
Happy XL s mesačným poplatkom vo výške 19,00 Eur, s viazanosťou na 24 mesiacov, a súčasne

poškodená uzatvorila aj druhú zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej prevzala
mobilný telefón značky iPhone 5S 16GB silver, IMEI: 358828058898786 za sumu 49,- Euro, a SIM
kartu č. 8942102180014349429, a zaviazala sa k účastníckemu programu Happy XL s mesačným
poplatkom vo výške 19,00 Euro, s viazanosťou na 24 mesiacov, pričom obidva mobilné telefóny so SIM
kartami na pokyn obžalovaného odovzdala H. J., avšak syn poškodenej (I. H.) žiadnu elektroniku nikomu

neodcudzil, a takisto obžalovaný neprepísal a ani nemal v úmysle prepísať podklady k telekomunikačnej
službe na firmu obžalovaného, a obžalovaný ani nebol konateľom žiadnej obchodnej spoločnosti, pričom
ak by mala poškodená vedomosť, že obžalovaný neprepíše a ani nemá v úmysle prepísať podklady
k telekomunikačnej službe na firmu obžalovaného, tak by zmluvy s telekomunikačným operátorom
neuzatvárala,čímobžalovanýspôsobilpoškodenejD.E.,trvalebytomF.XX,H.škoduvovýške1.010,00

Euro (hodnota mobilu 2 x 49,00 Eur; poplatky za paušál za dobu viazanosti 2 x 456,00 Euro),

v bode 4/
obžalovaný sa stretol s poškodenou D. E. v presne nezistenom čase dňa 13. mája 2014 pred bytovým
domom na F. XX G. H., a uviedol poškodenej, že je potrebné prefinancovať pôžičku opísanú v bode

1/ výhodnejšou pôžičkou, s čím poškodená súhlasila, a dňa 14.05.2014 v presne nezistenom čase
obžalovaný šiel spoločne s poškodenou do B. vybaviť prefinancovanie pôžičky opísanej v bode 1/,
pričom obžalovaný tvrdil poškodenej, že táto nová pôžička bude na meno poškodenej, ale splátky bude
splácať obžalovaný, s čím poškodená súhlasila, a za tým účelom poškodená dňa 14. mája 2014 v HM
Tesco na Tureckom rade v Leviciach uzatvorila úverovú zmluvu č. 4405049484 so spoločnosťou Home

Credit Slovakia, a. s., kde si požičala sumu 5.000,- Euro, so záväzkom splácať pôžičku 84 mesiacov vo
výške 150,94 Euro mesačne, teda zaviazala sa vrátiť spolu sumu vo výške 12.678,96 Euro, a poškodená
z poskytnutej pôžičky odovzdala obžalovanému sumu 4.700,- Euro dňa 19. mája 2014 v kaviarni Café
Eva na Borskej 1/A v Bratislave, kde obžalovaný opätovne uistil poškodenú, že všetky úvery aj telefóny
bude platiť obžalovaný a že poškodenú to nebude stáť ani cent, avšak obžalovaný neprefinancoval

pôžičku opísanú v bode 1/, a ani splátky pôžičky nesplácal a nemal v úmysle splácať, a finančné
prostriedky si ponechal na nezistený účel, pričom ak by mala poškodená vedomosť, že obžalovaný
nemá v úmysel prefinancovať pôžičku opísanú v bode 1/ a nemá úmysel splácať splátky, tak by úverovúzmluvu neuzatvárala, čím obžalovaný spôsobil poškodenej D. E., trvale bytom F. XX, H. škodu vo výške
12.678,96 Euro,

teda obžalovaný spôsobil poškodenej D. E., trvale bytom F. XX, H., v bodoch 1/ až 4/ škodu v celkovej
výške 19.264,44 Euro,

v bode 5/
dňa 17.06.2014 v Nových Zámkoch v úmysle získať osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia

II, 1.9 TDI, evidenčné číslo L. XXX M. a nakladať s ním ako s vlastným, uzavrel s poškodenou N.
A., narodenou XX.XX.XXXX, bytom O., P., Q. XX, L., ktorá bola oprávnenou držiteľkou uvedeného
vozidla a ktorého vlastníkom bola poškodená leasingová spoločnosť Consumer Finance Holding, a.
s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, zmluvu o prevzatí lízingu na predmetné motorové vozidlo, ktorou
sa zaviazal prepísať na svoju osobu dňa 27.06.2014 leasing predmetného motorového vozidla, hoci
už v čase podpisu zmluvy vedel, že tak neurobí, pričom po prevzatí vozidla dňa 17.06.2014 na svoju

osobu lízing vozidla neprepísal, žiadnu splátku lízingovej spoločnosti neuhradil, poškodenej N. A. a
ani spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., Kežmarok motorové vozidlo nevrátil a nezisteným
spôsobom ho používal na neznámom mieste, čím poškodenej spoločnosti Všeobecná úverová banka,
a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava a VUB Leasing, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava
(pôvodne spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923

130) spôsobil škodu vo výške 6500,- Eur,

t e d a

v bodoch 1 až 5

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

v bodoch 1-5

pokračovací prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 38 odsek 2 Trestného
zákona pri nezistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a nezistení okolnosti
priťažujúcej podľa § 37 Trestného zákona, § 41 odsek 3 Trestného zákona k spoločnému trestu odňatia

slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon uloženého trestu zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej D.
E., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom H., F. C. XXX/XX, škodu vo výške 18664,44 €.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená N. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom L.,
O., P., P. C. XX odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod sp. zn. 1Pv/134/15/4404 dňa 05.11.2018 na
Okresný súd Nové Zámky obžalobu na obvineného A. A., narodeného XX.XX.XXXX v B., trvale bytom
C., pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe, žedňa 17.06.2014 v Nových Zámkoch v úmysle získať osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia
II, 1.9 TDI, evidenčné číslo L. XXX M. a nakladať s ním ako s vlastným, uzavrel s poškodenou N.
A., narodenou XX.XX.XXXX, bytom O., P., Q. XX, L., ktorá bola oprávnenou držiteľkou uvedeného

vozidla a ktorého vlastníkom bola poškodená leasingová spoločnosť Consumer Finance Holding, a.
s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, zmluvu o prevzatí lízingu na predmetné motorové vozidlo, ktorou
sa zaviazal prepísať na svoju osobu dňa 27.06.2014 leasing predmetného motorového vozidla, hoci
už v čase podpisu zmluvy vedel, že tak neurobí, pričom po prevzatí vozidla dňa 17.06.2014 na svoju
osobu lízing vozidla neprepísal, žiadnu splátku lízingovej spoločnosti neuhradil, poškodenej N. A. a

ani spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., Kežmarok motorové vozidlo nevrátil a nezisteným
spôsobom ho používal na neznámom mieste, čím poškodenej spoločnosti Všeobecná úverová banka,
a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava a VUB Leasing, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava
(pôvodne spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923
130) spôsobil škodu vo výške 6500,- Eur.

Na základe podanej obžaloby súd trestným rozkazom sp. zn. 4T/104/2018 zo dňa 28.05.2019
právoplatným dňa 18.08.2021 uznal obvineného A. A., narodeného XX.XX.XXXX vinným zo spáchania
pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, za čo mu uložil
spoločný trest odňatia slobody v trvaní dva roky, na ktorého výkon ho zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu bola uložená povinnosť nahradiť

poškodenej D. E. škodu vo výške 18664,44 Eur a poškodená N. A. bola so svojím uplatneným nárokom
nanáhraduškodyodkázanánacivilnýproces.Vzhľadomktomu,žesaobžalovanémunepodarilodoručiť
trestný rozkaz, bolo vykonané konanie ako proti ušlému, kedy ustanovený obhajca proti trestnému
rozkazu odpor nepodal. Dňa 14.04.2025 bol obžalovaný dodaný do výkonu trestu a následne podal
návrh na opätovné prejednanie veci v jeho prítomnosti, o ktorom návrhu bolo rozhodnuté uznesením

Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/104/2018 zo dňa 24.04.2025 tak, že súd prerušil výkon trestu
odňatia slobody, obžalovaného A. A. vzal podľa § 71 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku do väzby,
ktorú väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Súčasne bolo rozhodnuté, že sa
na základe návrhu odsúdeného pokračuje v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn.
4T/104/2018 na základe podanej obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv/134/15/4404

zo dňa 05.11.2018 na základe podaného odporu odsúdeným.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal
dokazovanievýsluchomobžalovanéhoA.A.,výsluchomsvedkovF.E.,H.R.(predtýmJ.),oboznámením
zápisníc o výpovedi poškodenej N. A., M. F., svedkov A. G. A., S. G. A., A. I., a I. H.. Súd vykonal

dokazovanie aj oboznámením spisového materiálu.

Z výpovede obžalovaného vyplýva, že v roku 2014 na základe inzerátu nájdeného na internete jeho
sekretárkou, že pani A. odstupuje lízing na vozidlo, prišiel do Nových Zámkov, kde sa stretol s pani
A., a dal jej ešte 500 eur, čo ona poprela. V Nových Zámkoch bol ešte s vtedajšou priateľkou H. J..

Poškodená mu najskôr zatajila, že je auto pokazené, ale nakoniec priznala, že na aute nejazdila práve
z toho dôvodu, že nemala peniaze na jeho opravu. On dal auto opraviť. Poškodená nevedela, že auto
sa aktuálne prepísať na jeho firmu nedá, avšak auto malo byť prepísané na inú firmu a to na firmu Tomy
s.r.o. alebo Tomy6 s.r.o. Poškodená tiež klamala, že nevedela, kde je auto, pričom dobre to vedela. Auto
išlodoauto-požičovne,kdesariadnepožičiavaloapotomišlonaadresuT.H.,kdebolareštauráciaatam

bolo aj zaistené. Dcéra poškodenej vedela o tomto všetkom. Potom sa ozvali z lízingovej spoločnosti,
že oni sú vlastníkmi vozidla, že pani A. nie je vlastníkom, že ona protizákonne prenajala vec, ktorá jej
nepatrila. Bol uvedený do omylu pani A., lebo ona mu nepovedala, že ona nie je vlastníkom vozidla.
Zaplatil aj dve lízingové splátky a peniaze dával dcére poškodenej. Nevedel, že ide o podvod, bol v tom,
že ide o neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla. Dňa 17.06.2014 uzavrel s poškodenou

zmluvu o odstúpení lízingu na motorové vozidlo Škoda Octavia II 1,9 Tdi L. XXX M.. Pri prevzatí vozidla
dal A. sumu 500 Eur a potom zaplatil jednu alebo dve lízingové splátky, ktoré peniaze na splátky dal
dcére poškodenej, avšak kedy dával peniaze dcére poškodenej si už nepamätal. Ďalšie lízingové splátky
neplatil z toho dôvodu, že povedal poškodenej, že zaplatil opravu a tieto splátky si z toho odpočíta.
Poškodenámunemohlavozidlopredať,keďnebolavlastníkomanemalamuhoaniprenajať.Poškodená

ho uviedla do omylu tak, že mu nepovedala, že nie je vlastníkom vozidla a teda mu ho nemohla ani
predať a ani prenajať v zmysle lízingovej zmluvy. Keď podpisoval zmluvu s poškodenou, tak vedel o akú
zmluvu ide, ale vtedy mu poškodená hovorila, že vozidlo patrí jej a nie lízingovej spoločnosti. Poškodená
mu hovorila, že si zobrala úver vo G. H. a auto si kúpila na lízing. Niekedy je v malom technickomuvedený ako vlastník lízingová spoločnosť a niekedy osoba, ktorá vozidlo kúpila. Je rozdiel kúpiť vozidlo
na lízing a vozidlo na úver. Keď na vozidle jazdil, tak musel mať aj technický preukaz. Nevedel uviesť,
či si v čase podpisovania zmluvy overoval vlastníka, ale neskôr si to overoval v lízingovej spoločnosti,

kde mu povedali, že vlastníkom je lízingová spoločnosť a A. uviedla do omylu ich aj jeho. Overoval
si to v čase, keď sa prepisoval lízing, ale kedy to bolo to si už nepamätal. Poškodenej vozidlo preto
nevrátil, že si ho nepýtala, potom neskôr si už vozidlo pýtala a vtedy jej povedal, nech mu preplatí
celú opravu s čím už ona nesúhlasila. Obžalovaný si kládol otázku, že stojí za zamyslenie, prečo ho
poškodená oznámila až po roku, keď nemal platiť lízingové splátky celé dané obdobie. S poškodenou

žiadnu dohodu o započítaní nákladov na opravu vozidla s lízingovými splátkami neuzatváral. Vzhľadom
na rozpory vo výpovedi obžalovaného učinenej na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, bola
na návrh prokurátora prečítaná zápisnica o výpovedi obžalovaného z prípravného konania, z ktorej
výpovedi vyplýva, že obvinený bol pred samotným jeho vyjadrením sa riadne poučený aj za prítomnosti
svojho obhajcu o zmene právnej kvalifikácie a to, že sa jeho konanie bude v ďalšom konaní posudzovať
ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 odsek 2 Trestného zákona s tým, že bol upovedomený aj

o znení skutku. Následne sa obžalovaný vyjadril, že zmenu právnej kvalifikácie berie na vedomie a tiež
berie na vedomie zmenu znenia samotného skutku. Obžalovaný sa následne vyjadril, že skutok, tak ako
mu je kladený za vinu, sa v plnej miere zakladá na pravde. Priznáva sa k spáchaniu skutku a ľutuje jeho
spáchanie. V závere svojej výpovede žiadal, aby bolo pristúpené ku konaniu o dohode o vine a treste,
prípadne dal na zvážanie zastavenie trestného stíhania nakoľko bol odsúdený za obdobný skutok.

Koboznámenejvýpovedisaobžalovanývyjadriltak,žekeďvypovedal,takešteodsúdenýnebol,bolešte
lenvoväzbeapolicajtibolizanímvTrnaveanievBratislave.Odzačiatkusapriznávalkneoprávnenému
používaniu cudzieho motorového vozidla.

Z výpovede svedka F. E. vyplýva, že v roku 2014 bol konateľom spoločnosti ktorej predmetom bolo
vymáhanie pohľadávok. Keďže si na daný prípad nepamätal, bola prečítaná zápisnica o jeho výpovedi
z prípravného konania, z ktorej vyplýva, že sa mu nepodarilo osobne skontaktovať sa s pani A., ale sa
s ňou skontaktoval telefonicky, kedy mu ona uviedla, že vozidlo už ona neužíva a dala ho do užívania A.
A., o čom mu zaslala aj rukou písanú zmluvu medzi nimi dvoma. Následne sa skontaktoval telefonicky

s pánom A., pričom termín úhrady splátky z jeho strany dodržaný nebol a ani na osobné opakované
stretnutia sa nedostavil. Potom ako mu bolo oznámené, že ak neuhradí lízingovú splátku alebo ak nevráti
vozidlo lízingovej spoločnosti, tak bude na neho podané trestné oznámenie. Po tomto oznámení sa
obžalovaný odmlčal úplne. Keďže bol tento prípad neúspešný, tak ho vrátili späť lízingovej spoločnosti.

Svedkyňa H. R. (predtým J.) uvádzala, že si už na nič nepamätá a naviac ani nevie, čo bola pravda, čo
bolo doma u nich s obžalovaným povedané. Obžalovaný sa vždy tváril, že je všetko v poriadku a pod
kontrolou. Z výpovede svedkyne z prípravného konania, ktorá bola oboznámená na návrh prokurátora
okrem iného vyplýva, že s obžalovaným tvorili pár, pričom obžalovaný v danom období riešil práve
vozidlo Škoda Octavia a tvrdil, že pani vozidlo nechce a on jej navrhol, že ho zoberie do lízingu.

Obžalovaný sa s tou pani, čo sa chcela zbaviť vozidla nejako dohodli a po určitom čase sa opäť stretli
a ona mu dala auto. Predmetné vozidlo používal obžalovaný na pracovné, ale i súkromné účely. Potom
sa dozvedela, že medzi obžalovaným a pani A. vznikol nejaký problém kvôli tomuto autu, pričom malo ísť
o lízing. Obžalovaný mal nájsť inzerát, v ktorom bolo uvedené, že pani A. ponúkala odstúpenie lízingu.
Obžalovaný chcel, aby sa vozidlo napísalo na ňu, ale ona s tým nesúhlasila. Predmetné vozidlo sa

používalo aj v reštaurácii. S A. všetko riešil obžalovaný a on mal platiť lízing. Obžalovaný jej tvrdil, že
lízing platí, ale či to tak skutočne bolo ona nevedela.

Obžalovaný k oboznámenej výpovedi uviedol len toľko, že je pravdivá.

Po splnení podmienok v zmysle § 263 odsek 1 Trestného poriadku boli oboznámené prečítaním
zápisnice o výpovedi svedkov A. I., G. A., M. F., N. A., I. H. a S. G. A. z prípravného konania.

Z výpovede svedka A. I. vyplýva, že v danom období boli s obžalovaným kamaráti. Obžalovaný vedel,
že má auto požičovňu a chcel mu dať ďalšie auto s tým, že auto sa bude požičiavať a časť zo zisku

pôjde obžalovanému. Takto mu chcel dať práve predmetné vozidlo Škoda Octavia, ale keď zistil, že
vozidlo nepatrí obžalovanému, tak vozidlo nezobral. Nakoniec vozidlo dal nejakému albáncovi, ktorý
mal zmrzlinu. Obžalovaný ho kontaktoval práve z toho dôvodu, že mu chcel predmetné vozidlo dať dopožičovne, ale keďže nebol vlastník vozidla, tak ho nezobral. Od obžalovaného mal aj iné vozidlá vo
svojej auto požičovne.

K oboznámenej výpovede sa vyjadril obžalovaný tak, že nie je pravdou, že od svedka kúpil vozidlo
značky Golf, taktiež nie je pravdou, že by dal svedkovi do auto požičovne čierne Škoda Superb, a tiež nie
je pravdou, že na predmetnej Octavii jazdil trasu Trnava – Rakúsko, nakoľko v Rakúsku nikdy nebýva.
O tom, že vozidlo pôjde do auto požičovne vedela aj poškodená.

Z oboznámenej výpovede svedkyne A. G. A. okrem iného vyplýva, že niekedy v roku 2014 predávala
jej matka N. A. motorové vozidlo Škoda Octavia prostredníctvom internetu, na ktorý inzerát zareagoval
obžalovaný, ktorý sa s jej matkou dohadoval na prebratí lízingu. Keď prišiel obžalovaný do Nových
Zámkov, tak uviedol jej matke, že kým auto nebude na neho prepísané, teda lízing, tak on zaplatí
nasledujúcu splátku, pričom si zobral aj splátkový kalendár. Mala ešte vedomosť o tom, že jej matka
sobžalovanýmmaliuzatvorenúnejakúzmluvu,alečobolojejobsahomnevedela.Vozidlobolopojazdné.

Keď si obžalovaný odviezol vozidlo, tak pri preberaní bola ona, jej matka a obžalovaný. Jej matka chcela
len toľko, aby niekto prebral lízing, nakoľko auto nepotrebovala. Jej matke chodili neustále upomienky
z lízingovej spoločnosti, načo kontaktovala obžalovaného a zisťovala dôvod neplatenia lízingu, načo
sa obžalovaný stále vyhováral. Tiež mu povedala, že ak vozidlo nechce, nech ho prinesie a odovzdá
jej. Obžalovaný stále tvrdil, že všetko zaplatí, čo sa nestalo, a preto ho kontaktovala a napísala mu

jej adresu, pričom sa dohodli na mieste a dni kedy sa stretnú, avšak obžalovaný neprišiel. Keďže sa
obžalovaný neustále vyhováral, jej matka podala trestné oznámenie.

K výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že svedkyňu nikdy nevidel, pri odovzdávaní vozidla
nebola a nikdy si s ňou ani nepísal. Pri odovzdávaní vozidla bol prítomný nejaký malý chlapec, ktorý

mal byť z ich rodiny.

Z oboznámenej výpovede svedkyne poškodenej M. F., splnomocnenkyne za spoločnosť v tom čase
Consumer Finance Holding vypláva, že je splnomocnená zastupovať spoločnosť VÚB. Svedkyňa tiež
uvádzala, že dňa 24.06.2012 bola medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a klientkou N. A.

uzatvorená zmluva a zmluva o zabezpečení, ktorá bola sprostredkovaná prostredníctvom spoločnosti
Autocentrum AAA Auto a.s., kde predmetom financovania bola účelová finančná pôžička na kúpu
osobného ojazdeného motorového vozidla Škoda Octavia 1.9 TDI Elegance v dohodnutej kúpnej cene
8246 eur. Uvedenú pôžičku sa klientka zaviazala vyplatiť 60 mesačnými splátkami po 294,64 eur
s poistením, čo predstavovalo celkovú čiastku 17678,40 eur. Predmetné motorové vozidlo N. A. bez ich

vedomia a písomného súhlasu odovzdala do dispozície a užívania tretej osobe. Nakoniec bolo motorové
vozidlo vrátené políciou, pričom výťažok z predaja vo výške 3350 eur bol zaevidovaný do splátkového
kalendára dňa 07.03.2016. Poslednú úhradu vo výške 6670,78 eur zaevidovali dňa 03.03.2017, kedy
bola dohodnutá pôžička uhradená v plnej výške. Náhradu škody si nežiadajú.

Obžalovaný na oboznámenú výpoveď reagoval len tým, že uviedol, že táto výpoveď je pravdivá.

Z oboznámenej výpovedi svedkyne poškodenej N. A. okrem iného vyplýva, že mala v držbe predmetné
motorové vozidlo Škoda Octavia EVČ: L., ktoré zobrala na splátky prostredníctvom spoločnosti
Consumer Finance Holding a.s. Následne sa dostala do finančnej tiesne z dôvodu rodinných problémov,

kedy chcela najskôr vozidlo vrátiť, avšak jej odporučili, aby išla do predajne, kde sa však nedohodli.
Keďže jej bolo poradené nejakou pani v Quatre, podala inzerát, že odstúpi lízing za 0 eur z rodinných
a finančných dôvodov, kde zostávalo doplatiť 36 x 294 eur. Na tento inzerát reagoval obžalovaný, ktorý
jej na osobnom stretnutí uviedol, že zháňa motorové vozidlá do auto požičovne do Trnavy. Obžalovaný
na ňu naliehal, že keď mu dá auto, tak ho hneď zoberie a zaplatí mesačnú splátku lízingovej spoločnosti.

Tobolodňa17.06.2014.Eštevtentodeňt.j.17.06.2014sastretlivNovýchZámkochadohodlisanatom,
o čom si aj písali, teda spísali zmluvu o prevzatí lízingu na motorové vozidlo s čím obžalovaný súhlasil.
Pri odovzdaní vozidla bola prítomná ona, obžalovaný a jej syn. Vozidlo malo byť prepísané presne dňa
27.06.2014. Stretnúť sa mali teda tohto dňa, v ktorý deň však neprišlo k prepisu vozidla z dôvodu,
že právnik nemohol prísť a teda obžalovaný bude naďalej platiť lízing. Bol mu tiež daný aj splátkový

kalendár. Dňa 01.07.2014 sa odsťahovala do Nemecka, avšak pošta jej naďalej chodila do Nových
Zámkov, chodievali jej aj upomienky, pričom jednu upomienku prevzala jej dcéra, ktorá bola v sume
589,28 eur a hneď vtedy zistila, že dve splátky uhradené neboli. Následne kontaktovala obžalovaného,
ktorý jej však tvrdil, že splátky sú uhradené. Obžalovaný sa jej neustále vyhováral, stále jej tvrdil, žesplátky uhradil, pričom chcela od neho potvrdenie alebo nech jej teda vráti auto. Obžalovaný tvrdil,
že donesie jej dcére potvrdenia, čo však neurobil. Keďže lízing platený nebol a obžalovaný jej vozidlo
nevrátil,išlananehopodaťtrestnéoznámenie.Lízingovejspoločnostiuhradilasumu6600,78eur,pričom

predtýmakodalavozidlopánoviA.,zaplatilazavozidlo7601,23eur.Akoškodu,ktorájejbolaspôsobená
si uplatnila sumu vo výške 6765 eur, ktorá suma pozostáva zo sumy, ktorú musela uhradiť 02.03.2017
a pokuty, ktorú musela uhradiť, keďže jej exekútor zablokoval účet o výške 165 eur.

Obžalovaný sa k oboznámenej výpovedi nevyjadril.

Z oboznámenej výpovedi svedka I. H. súd zistil, že obžalovaného pozná, mal s ním len problémy, lebo
tvrdil, že mu ukradol s frajerkou nejaké veci, čo pod nátlakom priznal, pričom on a jeho mama mu
dali peniaze a jeho mama brala na seba aj nejaké telefóny, ktoré sa mu nakoniec dali. Obžalovaný ho
zamestnal v reštaurácii, kde si mal zaplatiť zvyšok dlhu, ktorý si on vymyslel. V predmetnej reštaurácii
robil všetko čo bolo treba, pričom na rozvoz používalo aj motorové vozidlo, ktoré priniesol obžalovaný

a to T. K. L..

Obžalovaný na oboznámenú výpoveď reagoval len tak, že je to hlúposť.

Z oboznámenej výpovede svedka S. G. A. okrem iného vyplýva, že obžalovaného pozná ešte z Grécka,

kde mali spolu nejaké obchody a následne mu ponúkol, aby pre neho pracoval v jeho reštaurácii.
Obžalovaný mal motorové vozidlo Škoda Octavia, ktoré vozidlo dával svoju známemu I. H.. Niekedy
okolo dňa 08.03.2015 mu H. nechal kľúče od predmetného vozidla spolu s vozidlom pred reštauráciou
z dôvodu, aby bolo k dispozícii, keď ho bude treba. Asi za pol hodinu prišli policajti, že s tým vozidlom
niečo nie je v poriadku. Mal vedomosť o tom, že vozidlo malo patriť obžalovanému.

K oboznámenej výpovedi sa obžalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov, z ktorých súd poukazuje najmä na
odborné vyjadrenie ohľadom hodnoty motorového vozidla, zmluvu o prevzatí lízingu uzavretú medzi

obžalovaným a N. A., sms komunikáciu medzi obžalovaným a N. A.. Z odborného vyjadrenia vyplýva,
že motorové vozidlo Škoda Octavia 1.9 TDI malo hodnotu v danom čase 6500 eur. Zo zmluvy o prevzatí
lízingu vyplýva, že túto zmluvu uzavrela N. A. s obžalovaným A. A. dňa 17.06.2014, kedy bolo
obžalovanému odovzdané aj motorové vozidlo za účelom prepísania lízingu dňa 27.06.2014. Z sms
komunikácie medzi obžalovaným a N. A. okrem iných skutočností vyplýva aj to, že N. A. s obžalovaným

riešila neplatenie lízingových splátok, prepis motorového vozidla, prípadne nereagovanie obžalovaného
na kontakty zo strany N. A.. Z predmetnej sms komunikácie vyplýva aj to, že poškodená žiadala od
obžalovaného vrátiť vozidlo a ak ho nevráti podá na neho trestné oznámenie, pričom obsahom sms
komunikácie sú aj rôzne výhovorky zo strany obžalovaného. Taktiež súd poukazuje aj na kúpnu zmluvu
a zmluvu o zabezpečení, z ktorých listín vyplýva, že poškodená N. A. kúpila v spoločnosti Autocentrum

AAA Auto a.s. osobné motorové vozidlo Škoda Octavia 1.9 TDI Elegance formou lízingu, kedy mala
hradiť splátky 9. dňa v mesiaci v sume 294,64 eur.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný spôsobom popísaným vo
výrokovej časti tohto rozsudku sa dopustil prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného

zákona.

K uvedenému záveru súd dospel na základe vykonaného dokazovania, kde poukazuje najmä na
výpoveď poškodenej N. A., G. A. ako aj ostatné vykonané dôkazy, z ktorých vykonaných dôkazov
možno ustáliť záver, že poškodená N. A. uzatvorila so spoločnosťou Autocentrum AAA kúpnu zmluvu

na motorové vozidlo Škoda Octavia 1.9 TDI Elegance, ktorú kúpu financovala prostredníctvo lízingu
poskytnutého VÚB bankou s tým, že mala uhradiť predmetné motorové vozidlo splátkami vo výške
294,64 eur. Keďže sa poškodená dostala do finančných problémov, dňa 16.06.2014 zverejnila inzerát
s obsahom, že odstúpil lízing na motorové vozidlo, kde je potrebné doplatiť lízingové splátky vo výške
294eurvpočte36.Natentoinzerátreagovalobžalovanýstým,žedňa17.06.2014uzavrelspoškodenou

N. A. zmluvu o odstúpení lízingu s tým, že vozidlo sa prepíše dňa 27.06.2014, k čomu však už
neprišlo,keďžeobžalovanýsaneustálevyhováralazatajoval.Obžalovanýžiadnusplátkuneuhradilaani
predmetné motorové vozidlo poškodenej nevrátil. Obžalovaný namietal a na svoju obranu uvádzal, že
práve N. A. jeho uviedla do omylu, keď sa mala vydávať za vlastníka motorového vozidla. Keď vypovedalna polícii, tak si myslel, že ide o neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla k čomu sa
priznával od začiatku. Obžalovaný taktiež nepoprel, že motorové vozidlo prevzal od poškodenej a toto
nevrátil, ale na druhej strane sa bránil práve tým, že vozidlo chcel vrátiť po tom, čo mu budú uhradené

jeho náklady, ktoré vynaložil na opravu predmetného vozidla, ktoré malo byť podľa jeho vyjadrenia
pokazené a musel ho dať opraviť.

Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že ho uviedla poškodená do omylu v otázke vlastníctva
vozidla neobstojí, nakoľko s poškodenou uzatvoril zmluvu o odstúpení lízingu, kedy s vozidlom mu

boli odovzdané aj doklady od vozidla. Je však tiež bezpredmetné, či mohla dať N. A. bez súhlasu
lízingovej spoločnosti do užívania predmet lízingu tretej osobe, nakoľko obžalovanému je kladené za
vinu obžalobou tá skutočnosť, že práve on mal uviesť do omylu v čase podpisovania zmluvy o odstúpení
lízingu poškodenú N. A., keďže už vtedy vedel, že vozidlo na seba neprepíše a nebude ani splácať
lízingové splátky. V tomto smere súd poukazuje najmä na výpoveď samotného obžalovaného ešte
vprípravnomkonaní,kedybolzaprítomnostiobhajcupoučenýoprávnejkvalifikáciiakoajzneniaskutku,

ktorý mu je kladený za vinu a to, že ide o podvod, kedy po takomto riadnom poučení sa obžalovaný ku
skutku v plnom rozsahu priznal, jeho spáchanie oľutoval a dokonca dal podnet na konanie o dohode
o vine a treste prípadne navrhol trestné stíhanie zastaviť, nakoľko v tom čase už bol odsúdený. Aktuálnu
zmenu postoja obžalovaného k prejedávanej veci súd vyhodnocuje ako účelovú v úmysle vyviniť sa
z protiprávneho konania.

Obžalovaný tým, že v čase, kedy podpisoval s poškodenou N. A. zmluvu o odstúpení lízingu
a následného prepísania predmetného motorového vozidla na svoju osobu vedel, že takto neurobí,
žiadne lízingové splátky nezaplatí, ktorým konaním uviedol práve N. A. do omylu a spôsobil tak lízingovej
spoločnosti škodu v sume 6500 eur. Úmyslom obžalovaného bolo vylákať od poškodenej motorové

vozidlo. Škoda nakoniec vznikla samotnej N. A., ktorá musela uhradiť splátky na základe lízingovej
zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaný svojim konaním popísaným vo výrokovej časti tohto
rozsudku naplnil všetky zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona, tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný sa doposiaľ dostal do rozporu s Trestným zákonom
v šiestich prípadoch. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
6T/47/2018 zo dňa 10.05.2018, avšak sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Súd poukazuje na
odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/156/2014 zo dňa 23.12.2014
právoplatným 26.06.2015, ktorým rozhodnutím bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu

podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní dva roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní tri
roky. Pričom z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/156/2014 súd zistil, že
uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/156/2014 zo dňa 28.01.2019 právoplatným dňa
03.04.2019vspojitostisuznesenímKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.4Tos/46/2019zodňa03.04.2019

bolo vyslovené, že sa odsúdený neosvedčil v skúšobnej dobe a bol mu nariadený výkon pôvodne
podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. Súčasne súd zistil, že uznesením vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva PZ Odboru kriminálnej polície Bratislava pod ČVS:ORP-296/3-VYS-B4-2014 zo
dňa 18.06.2014, obžalovanému doručeným 18.06.2014 bolo obžalovanému A. A. podľa § 206 odsek 1
Trestného poriadku vznesené obvinenie pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 , odsek

2 Trestného zákona za skutky, ktoré spáchal dňa 25.04.2014, 06.05.2014, 12.05.2014 a 13.05.2014.
Vzhľadom k tomu, že skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba spáchal dňa 17.06.2014,
súd posúdil, že ide o jeden pokračovací prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona
a pripadá do úvahy uloženie spoločného trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd po zrušení v zmysle § 41 odsek 3 Trestného zákona
výkonu o vine obžalovaného A. A. trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/156/2014
zo dňa 23.12.2014, obžalovanému doručený dňa 15.06.2015, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
26.06.2015 zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, v spojitosti
s uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/156/2014 zo dňa 28.01.2019, právoplatným

dňa 03.04.2019 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Tos/46/2019 zo
dňa 03.04.2019, výrok o treste ako aj ďalšie výroky majúce vo výroku o vine svoj podklad, uznal
obžalovaného vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek
2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorý Trestný zákon je pre obžalovaného prospešnejšís tým, že do svojho rozhodnutia prevzal skutky, pre ktoré bol uznaný vinným vyššie citovaným trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava IV, opäť rozhodol o vine všetkých čiastkových útokov a ukladal
spoločný trest za pokračovací prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov obžalovaný nemá žiadny záznam.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného prednesenú obhajcom obžalovaného v rámci záverečnej reči,
tak v tomto smere súd poukazuje, že je bezpredmetné podľa akého zákona uzatvorili poškodená

s obžalovaným zmluvu o odstúpení lízingu, ale podstatná je tá skutočnosť, či došlo nesplnením
si povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy k trestnému činu, alebo nie. Podľa názoru súdu bola vina
obžalovanému dostatočne preukázaná vykonaným dokazovaním a to výpoveďou poškodenej, svedkyne
G. A., samotnej výpovede obvineného z prípravného konania ako aj listinnými dôkazmi. Pokiaľ ide
o skutočnosti uvádzané obhajcom vo vzťahu k právoplatnému trestnému rozkazu Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 2T/156/2014, tak v tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že v tomto

konaní neposudzuje správnosť záveru ohľadom právoplatnosti uvedeného trestného rozkazu, ako ani
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a správoplatneniu. Taktiež neposudzuje, či prišlo v danej
veci k porušeniu práva na obhajobu. V tomto konaní bola pre súd záväzná tá skutočnosť, že trestný
rozkaz,kuktorémusúdukladalspoločnýtrestbolprávoplatný.Pokiaľideotúskutočnosť,žeobvinenému
bol premenený podmienečný trest odňatia slobody mu uložený trestným rozkazom Okresného súdu

Bratislava IV sp. zn. 2T/156/2014 na nepodmienečný trest bez toho, aby o tejto skutočnosti obžalovaný
mal vedomosť, súd poukazuje na tú skutočnosť, že obžalovaný mal vedomosť o tom, že mu bol
podmienečný trest odňatia slobody premenený na nepodmienečný trest, ktoré uznesenie mu bolo aj
riadne doručené, pričom si zvolil obhajcu za účelom podania sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava IV o premene trestu. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Tos/46/2019

zo dňa 03.04.2019 právoplatným dňa 03.04.2019 bola sťažnosť podaná odsúdeným prostredníctvom
svojho obhajcu zamietnutá, ktoré uznesenie bolo obhajcovi odsúdeného riadne doručené. Na uloženie
spoločného trestu k odsúdeniu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/47/2018 neboli splnené
podmienky a to z toho dôvodu, že rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/47/2018 bol
obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona

za skutky, ktoré spáchal dňa 13.01.2016, a od 18.01.2016 do 25.01.2016, síce predtým ako mu bolo
oznámené vznesenie obvinenia za prečin v tom čase neoprávneného používania cudzieho motorového
vozidla podľa § 217 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona a to uznesením povereného príslušníka
Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky ČVS:ORP-195/NZ-NZ-2015 zo dňa 02.03.2015, doručeným
obžalovanému dňa 26.02.2018, avšak tieto skutky nespája žiadna časová súvislosť so skutkom, za

ktorý uznal súd obžalovaného vinným, keďže ich spáchal s odstupom času dva roky. Podľa názoru súdu
nebola prekážkou na rozhodnutie ani podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/156/2014 ako ani žiadosť o prepustenie obžalovaného z výkonu trestu mu
uloženého vo vyššie citovanej trestnej veci z dôvodu premlčania výkonu trestu. Pokiaľ ide o premlčanie
výkonu trestu nariadeného obžalovanému v trestnej veci Okresného súdu Bratislava IV, tak súd

poznamenáva, že k premlčaniu výkonu tohto trestu nemohlo dôjsť, keďže v tom čase bol právoplatným
trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/104/2018 uložený spoločný trest a bol
zrušený výrok o vine, o treste ako aj ďalšie výroky majúce vo výroku o vine svoj podklad, trestného
rozkazu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/156/2014, a teda nešlo o trest Okresného súdu
Bratislava IV, ale o trest v tom čase právoplatne uloženom trestným rozkazom Okresného súdu Nové

Zámky sp. zn. 4T/104/2018, ktorý trestný rozkaz bol síce následne zrušený prednesením obžaloby, čo
však neznamená, že premlčacia doba plynula spätne, nakoľko každým úkonom začína plynúť nová
premlčacia doba. Naviac, ak by aj došlo k prepusteniu obžalovaného z výkonu trestu, nemá to vplyv na
rozhodnutie v tejto veci.

Podľa názoru súdu bola obrana obžalovaného aj v tom smere, že on sa skutkov nedopustil práve
z toho dôvodu, že on bol podvedený, oklamaný pani A., ktorá mu dala vozidlo do užívania bez
súhlasu lízingovej spoločnosti dostatočne vyvrátená, keďže táto skutočnosť, ak by aj bol uvedený do
omylu, nemá vplyv na tú skutočnosť, že obžalovanému je obžalobou kladené za vinu to, že vylákal
od poškodenej motorové vozidlo tým, že ju uviedol do omylu v otázke prepísania vozidla a platenia

lízingu v čase, kedy vozidlo preberal a spisoval zmluvu s poškodenou o odstúpení lízingu. Úmysel
tak obžalovaného ako aj poškodenej bolo odstúpenie lízingu na obžalovaného. Súd v tomto konaní je
viazanýobžalobnýmnávrhom,atedarozhodujelenovineanevineskutku,ktorýjeuvedenývovýrokovej
časti obžaloby. V neposlednom rade súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že sám obžalovaný na svojuobranuuvádzal,želízingovésplátkyplatildcérepoškodenej,pričomprioboznámenívýpovedesvedkyne
A. G. A. obžalovaný uvádzal, že túto osobu nikdy nevidel.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a

na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,

ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213,
§ 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334,
ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na
to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho

výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako
aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov,
uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich

najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich
sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou
hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý
tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine
o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok
o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti

skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane
nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším
rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného postupoval podľa § 34 Trestného zákona,
pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a tiež
nevzhliadol ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.

Vzhľadom k tomu, že súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu podvodu
podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a ukladal obžalovanému spoločný trest za
predchádzajúceho zrušenia výroku o vine, o treste a nároku na náhradu škody, bol súd pri ukladaní
trestu viazaný ustanovením § 41 odsek 3 Trestného zákona v tom smere, že spoločný trest nesmiebyť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom a preto aj vzhľadom na osobu obžalovaného, ako
aj závažnosť trestného činu, jeho následok a dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku do vyhlásenia
rozsudku, súd uložil trest odňatia slobody v trvaní dva roky, teda rovnaký ako bol obžalovanému uložený

pôvodným rozsudkom. Pri ukladaní trestu súd posudzoval osobu obžalovaného, ktorý sa v minulosti
dostal do rozporu s Trestným zákonom pred spáchaním trestného činu tri krát, avšak vo všetkých
prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, avšak na druhej strane tiež aj tú skutočnosť, že
svojím protiprávnym konaním opakovane uvádzal do omylu poškodené osoby, z ktorých podvodných
konaní mal aj určitý profit.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, aj napriek úprave trestných sadzieb novelou Trestného
zákona číslo 40/2024 Z. z. účinnej od 06.08.2024, je súd toho názoru, že trest v trvaní dvoch rokov, je
primeraný a spravodlivý a je spôsobilý plniť tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu, nebol vo výkone trestu, súd zaradil

obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže si poškodená N. A. uplatnila nárok na náhradu škody spočívajúcu v doplatení lízingu ako
aj súvisiace náklady na exekučné konanie, ktoré bolo voči nej začaté, avšak vzhľadom ku všetkým
okolnostiam prípadu, súd odkázal poškodenú s jej uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný

proces. K tomuto záveru súd dospel aj na základe toho, že obžalovaného úmysel bol vylákať motorové
vozidlo od poškodenej N. A., ktorá však s obžalovaným uzatvorila zmluvu o odstúpení lízingu a teda
obžalovaný spôsobil škodu tým, že neplatil lízingové splátky lízingovej spoločnosti, avšak keďže
neboli splácané lízingové splátky, bola povinná N. A. uhradiť dlžnú sumu lízingu, čím škoda konaním
obžalovaného vznikla poškodenej N. A..

Vzhľadom na zrušený výrok o náhrade škody trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.
2T/156/2014, súd opäť rozhodol tak, že uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej D. E. škodu
vo výške 18664,44 Eur, tak ako bolo rozhodnuté aj v zrušenom trestnom rozkaze.

Súd konanie obžalovaného posudzoval a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024
a to z toho dôvodu, že Trestný zákon účinný od 06.08.2024 je priaznivejší pre páchateľa a to najmä
z toho dôvodu, že došlo k úprave trestných sadzieb pri prečine podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona v prospech páchateľa. V Trestnom zákone účinnom do 06.08.2024 bolo možné uložiť
za prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest v rozsahu od jedného roku

do piatich rokov a podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je možné za uvedený prečin uložiť
trest až do štyroch rokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od
oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.