Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200065
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2021200065.5

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. E., t.č. Ústav
na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, Leopoldov,
zastúpeného JUDr. Petrom Bojdom, advokátom so sídlom Fraňa Mojtu 43, Nitra, proti žalovanému:
Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, so sídlom Gucmanova 670,
Leopoldov, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. ÚVTOS a ÚVV - ÚZ 142/2021 zo dňa

17. februára 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 22. marca 2021, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Trnave, sa žalobca

domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. ÚVTOS a ÚVV - ÚZ 142/2021 zo dňa 17.
februára 2021, ktorým bola zadržaná korešpondencia, doručená žalobcovi dňa 17. februára 2021,
obsahujúca informáciu s hanlivým obsahom a informáciu, ktorá môže narušiť účel výkonu trestu.
Uvedená korešpondencia mala byť doručená od sestry žalobcu F. G. (H. I. A.).

2. Žalobca v rámci podanej žaloby namietal, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ ESĽP“) je pri skúmaní porušenia resp. neporušenia práva na rešpektovanie korešpondencie
nevyhnutné zistiť, ak k zásahu do tohto práva došlo, či tento zásah spĺňa podmienku legality, podmienku
legitimity a podmienku proporcionality.

3. Ďalej uviedol, že žalovaný organizačne spadá do zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý je
rozpočtovou organizáciou Ministerstva spravodlivosti SR. Plní úlohy na úseku väzby a výkonu trestu

odňatia slobody, ale vo veciach upravených v § 97a zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia
slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 475/2005 Z.z.“) má postavenie orgánu štátnej správy, čiže správneho orgánu, ktorého rozhodnutie
resp. iný zásah je preskúmateľný súdom v rámci správnej žaloby. Uvedenému tvrdeniu podľa žalobcu
nasvedčuje aj ods. 2 predmetného ustanovenia, kde sa uvádza, že na konanie sa nevzťahuje zákon č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny

poriadok“), ale postupuje sa výlučne podľa ustanovení zákona č. 475/2005 Z.z., ktorý upravuje jednotlivé
inštitúty ako aj postup v rámci správneho konania vo veciach súvisiacich s výkonom trestu.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14. júla 2025 žiadal žalobu odmietnuť ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1
písm.g/zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„SSP“).
Uviedol, že výkon bežných úkonov vo výkone trestu odňatia slobody patrí do právnej úpravy verejného

práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné takéto úkony považovať za rozhodovanie správneho
orgánu v oblasti verejnej správy, ale za realizáciu ustanovení zákona č. 475/2005 Z. z. Rovnako takzdôraznil, že Zbor väzenskej a justičnej stráže, ktorého organizačnou súčasťou je aj žalovaný, nie je
v predmetnej veci v pozícii orgánu verejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhoduje v
oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní, a preto nemožno

pri takejto činnosti vidieť zásah správneho orgánu, ktorý by bolo možné preskúmavať v správnom
súdnictve. Doplnil, že tento záver vyplýva podľa názoru žalovaného aj z nálezu Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 247/2007, ktorý uvádza, že rozhodnutie vo veci preskúmavania rozhodnutia o uložení
disciplinárneho trestu v zmysle úpravy zákona č. 475/2005 Z. z. patrí do oblasti právnej úpravy verejného
práva trestnoprávneho charakteru a nie je ho možné považovať za rozhodovanie orgánu verejnej správy.

Ak teda rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu, ktorému predchádza konanie popísané v ôsmej
časti zákona č. 475/2005 Z. z., nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, nemôže byť rozhodnutím
orgánu verejnej správy ani jednoduchý úkon (zadržanie korešpondencie), ktorému podľa cit. zákona
nepredchádza žiadne konanie.

5. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred
Krajským súdom v Trnave bola vec vedená pod sp. zn. 20S/25/2021. V súlade s platným a účinným
rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch

náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených
Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu, pred ktorým je vedená pod
sp. zn. TT-20S/25/2021.

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním

postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

7. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

8. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a/ orgány štátnej správy,
b/ orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky

Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c/ orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d/ právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,

e/ štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy.

9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom

prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

11. Podľa § 407 ods. 1 Trestného poriadku (Druhý diel, Prvá hlava Štvrtej časti Trestného poriadku -
Vykonávacie konania, Výkon trestu odňatia slobody ), spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje

osobitný zákon.

12. Podľa § 1 zákona č. 475/2005 Z.z., tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody
(ďalej len „výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.13. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z.z., odosielaná korešpondencia sa odsúdenému zadrží a
založí do osobného spisu alebo postúpi príslušnému orgánu, ak obsahuje nedovolenú informáciu alebo

vec, jej obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti, priestupku, disciplinárneho previnenia
alebo jej doručením by mohol byť zmarený účel výkonu trestu. Na skutočnosť podľa predchádzajúcej
vety sa odsúdený upozorní. O zadržaní korešpondencie rozhodne riaditeľ ústavu alebo ním určený
príslušník zboru do troch pracovných dní od získania dispozície nad korešpondenciou, o čom spracuje
úradný záznam. Ak sa nerozhodne o zadržaní korešpondencie alebo o jej postúpení oprávnenému

orgánu, je ústav povinný korešpondenciu odoslať.

14. Podľa § 97a ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z., na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní.

15. Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy SR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok

ustanovených touto ústavou len zákonom.

16. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich
podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

17. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu

verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd.

19. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo v zásade znamená, že súdnemu

prieskumu zákonnosti podliehajú všetky rozhodnutia vydané správnymi orgánmi s výnimkou tých, ktoré
zákon výslovne z prieskumu vylučuje (por. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/25/2018
zo dňa 03. júla 2018). Rozsah právomoci pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený
negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne
súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP.

20. Rovnako tak je potrebné poukázať na to, že trest odňatia slobody je jedným z druhov trestov (§ 32
Trestného zákona), ktorý ako sankciu za spáchaný trestný čin umožňuje uložiť Trestný zákon. V prípade,
že trest odňatia slobody je súdom uložený nepodmienečne, obligatórnou súčasťou odsudzujúceho
rozsudku je aj zaradenie odsúdeného do ústavu s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom

stráženia (vonkajšia diferenciácia trestu odňatia slobody § 48 Trestného zákona). Zo samotnej povahy
a koncepcie trestu odňatia slobody je zrejmé, že jeho dôsledkom je ujma na osobnej slobode a na
subjektívnych právach odsúdeného. Zásahy do osobnej slobody a subjektívnych práv sú v určitých
prípadoch akceptované aj Ústavou SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. v znení jeho dodatkov; ďalej

len „Dohovor“) a medzi tieto prípady patria práve aj prípady výkonu trestu odňatia slobody (čl. 13 ods.
2 a 4 Ústavy SR a čl. 8 bod 2 Dohovoru).

21. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Sžo/140/2015 zo dňa 25. mája 2016,
sp. zn. 4Sžo/7/2016 zo dňa 17. januára 2017) a Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/2017 zo dňa

03. mája 2017 a sp. zn. III. ÚS 256/2017 zo dňa 11. apríla 2017) je nepochybné, že rozhodnutia
alebo opatrenia vydávané v rámci výkonu trestu odňatia slobody za účelom dosiahnutia účelu a cieľov
tohto trestu, sú vydávané v tzv. vykonávacom konaní, čo je posledným štádiom trestného konania,
ktorého právna úprava je obsiahnutá v Trestnom poriadku, v zákone č. 475/2005 Z.z. a vo vykonávacej
vyhláške k tomuto zákonu, a preto žalovaný v predmetnej veci nie je v pozícii orgánu verejnej správy,

teda pri výkone jeho činnosti nedochádza k vydávaniu individuálnych správnych aktov, ktoré by bolo
možné preskúmavať v správnom súdnictve. V zhode s uvedeným Najvyšší správny súd SR v uznesení
sp. zn. 2Svk/31/2022 zo dňa 26. októbra 2023 konštatoval „Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia
slobody ústavy na výkon trestu odňatia slobody nie sú orgánom verejnej správy v zmysle § 4 SSP,pretože nerozhodujú o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb v oblasti verejnej správy.
Rozhodnutia a opatrenia, ktoré sú prijaté v rámci zabezpečenia realizácie výkonu trestu odňatia slobody,
majú normatívny základ v právnej úprave trestného práva“.

22. Z administratívneho spisu súd zistil, že opatrením žalovaného č. ÚVTOS a ÚVV - ÚZ 142/2021
zo dňa 17. februára 2021 bola zadržaná korešpondencia, obsahujúca informáciu s hanlivým obsahom
a informáciu, ktorá môže narušiť účel výkonu trestu. Uvedená korešpondencia mala byť doručená
od sestry žalobcu F. G.. Písomnosť bola zadržaná v súlade s § 25 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z.z.

a bola založená do osobného spisu žalobcu, o čom bola pisateľka korešpondencie oboznámená listom
žalovaného zo dňa 06. mája 2021. Podľa názoru správneho súdu pri zabezpečovaní výkonu trestu
odňatia slobody ústav na výkon trestu odňatia slobody nie je orgánom verejnej správy (orgánom verejnej
moci), pretože nerozhoduje v oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom
konaní. Vo všeobecnosti ústavy (t. j. ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody,
ústavnavýkontrestuodňatiaslobodypremladistvýchanemocnicapreobvinenýchaodsúdených)tvoria

organizačné súčasti Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý bol zriadený zákonom č. 4/2001 Z. z. o
Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 4/2001 Z.z.“), a ktorý
plní podľa § 1 cit. zákona úlohy na úseku výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, ochrany objektov
zboru detenčného ústavu a v ich blízkosti, ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu,
v objektoch prokuratúry a v ich blízkosti, vybavuje sťažnosti obvinených a odsúdených podľa tohto

zákona a sťažnosti podané podľa osobitného zákona. Z dikcie určenia právomoci a pôsobnosti Zboru
väzenskej a justičnej stráže podľa § 1, § 2, § 3 a § 4 ods. 1 a 2 cit. zákona č. 4/2001 Z. z. vyplýva,
že Zbor väzenskej a justičnej stráže a jeho orgány sú Ministerstvom spravodlivosti SR zriadené štátne
organizácie, ktoré nie sú správnym orgánom v zmysle vymedzenia správneho orgánu podľa § 1 ods.
2 správneho poriadku s výnimkou, kedy im zákon zveril pôsobnosť plniť úlohy štátnej správy. Rovnako

tak nie je možné subsumovať ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ako organizačné súčasti Zboru
väzenskej a justičnej stráže, pod definíciu pojmu orgán verejnej správy, upravený v ustanovení § 4 SSP,
preúčelysprávnehourčeniapasívnelegitimovanéhožalovanéhovsúdnychkonaniachpodľaSprávneho
súdneho poriadku. Rozhodovacia činnosť žalovaného o zadržaní korešpondencie, t. j. činnosť týkajúca
sa podmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, v zmysle úpravy zákona č. 475/2005 Z.z. patrí

do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru.

23. Správny súd preto tiež konštatuje, že výkon trestu odňatia slobody a ani jeho zabezpečovanie
zo strany ústavu nie je administratívnym konaním v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a/ SSP a
rozhodovanie žalovaného v rámci zabezpečovania účelu výkonu trestu odňatia slobody a iných činností

uvedených v § 4 ods. 1, písm. a/ až p/ zákona č. 4/2001 Z. z. nie je rozhodovaním orgánu verejnej
správy, resp. správneho orgánu o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy. Ústav pri plnení úloh, zverených mu do pôsobnosti v § 4 ods. 1 zákona
č. 4/2001 Z. z., je viazaný zákonom o výkone trestu odňatia slobody. Pri plnení týchto úloh nemá
postavenie správneho orgánu, ktorému je zverené rozhodovanie o právach a právom chránených

záujmoch fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ale má postavenie ozbrojeného
bezpečnostného zboru, ktorý bol zriadený zákonom č. 4/2001 Z. z., a ktorému bola týmto zákonom
zverená pôsobnosť zabezpečovať, okrem iného, výkon trestu odňatia slobody a ostatné činnosti vo
vzťahu k odsúdeným, uvedené v § 4 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. V súvislosti s výkonom trestu odňatia
slobody ústavy vykonávajú svoju činnosť podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktorým je najmä

zákon č. 475/2005 Z.z., pričom ústav vykonáva len tie konania, ktoré sú vymedzené v § 97a zákona. Ide
o osobitné konania upravené v ôsmej časti zákona č. 475/2005 Z.z. (pozri aj rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/108/2017 zo dňa 20. decembra 2018).

24. Je potrebné vychádzať z celkovej koncepcie zákonnej úpravy výkonu trestu odňatia slobody a

jeho účelu sledovaného spoločnosťou prostredníctvom noriem trestného práva (Trestný zákon, Trestný
poriadok), zákona č. 475/2005 Z.z. ako i prostredníctvom vykonávacej vyhlášky vydávajúcej Poriadok
výkonu trestu odňatia slobody. Už z podstaty ukladania trestov podľa Trestného zákona vyplýva, že ide
o ujmu na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, pričom okrem iných cieľov
trestania, má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Táto koncepcia nie

je nijako v rozpore s realizáciou základného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života,
garantovaného Dohovorom a Ústavou SR, nakoľko i tieto normy najvyššej právnej sily pripúšťajú za
určitých podmienok obmedzenia výkonu tohto práva (čl. 8 bod 2 Dohovoru, čl. 13 ods. 2 a 4 ÚstavySR), (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/140/2015 zo dňa 25. mája 2016 publikovanom v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2016 pod č. 63).

25. V tejto súvislosti preto správny súd odkazujúc okrem iného aj na judikatúru Ústavného súdu
SR (uznesenie č. k. II. ÚS 635/2017-7 zo dňa 18. októbra 2017) konštatuje, že jeho úvahy nevedú
k záveru o absolútnom vylúčení prieskumu tohto typu rozhodnutí, ale k identifikácii iného subjektu
zodpovedného za dodržiavanie práv odsúdených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, ktorým
je prokurátor. Ohľadom uvedeného správny súd dáva do pozornosti, že z administratívneho spisu zistil,

že v predmetnej veci, týkajúcej sa zadržania korešpondencie opatrením žalovaného č. ÚVTOS a ÚVV
- ÚZ 142/2021 zo dňa 17. februára 2021, bol žalobca listom sp. zn. 3Kn 33/21/2200-6 zo dňa 24. mája
2021 prokurátorom Krajskej prokuratúry v Trnave upovedomený, že jeho podanie zo dňa 03. marca
2021 bolo odložené ako nedôvodné, nakoľko v postupe žalovaného neboli zistené žiadne pochybenia,
a preto nie je možné prijať žiadne opatrenie prokurátorského dozoru.

26. Obiter dictum správny súd poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci F. proti Slovenskej republike,
v ktorom sa sťažovateľ sťažoval na porušenie článku 8 a 13 Dohovoru. ESĽP rozhodol v prospech
Slovenskej republiky a sťažnosť vyhlásil za neprijateľnú. Sťažnosť sa týkala zadržania listu, ktorý bol
adresovaný sťažovateľovi, ktorý vykonával v danom čase trest odňatia slobody. List bol zadržaný a
založený do osobného spisu sťažovateľa z dôvodu, že obsahoval informácie s hanlivým obsahom, ktorý

mohol narušiť účel výkonu trestu. ESĽP poznamenal, že právna úprava týkajúca sa korešpondencie
odsúdených obsahuje podrobné pravidlá, do akej korešpondencie možno a nemožno nahliadať, a
za akých okolností má byť korešpondencia zadržaná, že tieto pravidlá sú primárne interpretované a
aplikované ústavom na výkon trestu, čo však podlieha dozoru prokuratúry a účinnosť tohto dozoru
podlieha preskúmaniu ústavným súdom. Konštatoval, že dôvody zadržania predmetného listu boli

stanovené v príslušnom ustanovení zákona č. 475/2005 Z. z. a v posudzovanom prípade diskrečná
právomoc vnútroštátnych orgánov podliehala podrobným a nepochybne dostupným pravidlám s
uvedeným kontrolným mechanizmom. Za týchto okolností ESĽP nezistil, že by zásah do práva
sťažovateľa na rešpektovanie jeho korešpondencie nebol v súlade so zákonom.

27. Vzhľadom na to, že správny súd v prejednávanej veci zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej
podmienky spočívajúci v absencii pasívnej legitimácie žalovaného a súčasne nebol daný dôvod
na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP, predmetné konanie v zmysle § 99 písm. b/ SSP zastavil.

28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b/ SSP tak, že žiadnemu z

účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené.

29. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.