Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dominika Vitteková, PhD.
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Csp/108/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125207297
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125207297.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobkyne: Božena Homolová,
nar. 4.12.1945, bytom Októbrová 49, 080 01 Prešov, zast. JUDr. Ivo Babjak, advokát so sídlom Sov.
Hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: Remedium Legal, s. r. o., IČO: 53 255 739,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatková a o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok takto
r o z h o d o l :
I.Určuje,žeúverposkytnutýnazákladeÚverovejzmluvyč.6109068241,zodňa28.9.2011,jebezúročný
a bez poplatkov.
II.Určuje,žezmluvnápodmienkauvedenávÚverovýchpodmienkachspoločnostiHomeCreditSlovakia,
a.s. pre Clubcard kreditnú kartu k Úverovej zmluve č. 6109068241, zo dňa 28.9.2011, a to v Hlave 5.
Podmienky splácania úveru, § 10, v znení: „ Klient je povinný ako variabilný symbol platby uvádzať číslo
ÚZ, prípadne iný variabilný symbol písomne oznámený klientovi. Neuvedenie správneho variabilného
symbolu je považované za neuhradenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.
III. Určuje, že zmluvné podmienky uvedené v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. pre Clubcard kreditnú kartu k Úverovej zmluve č. 6109068241, zo dňa 28.9.2011, a to v
Hlave 14. Sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta:- § 1, v znení: „V prípade omeškania klienta
s úhradou splátky je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto
vyúčtovania uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,- EUR v prípade prvej upomienky a
12,-EURvprípadedruhejaďalšejupomienky.“-§2,vznení:„VprípadeomeškaniaklientajeSpoločnosť
oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti
zmluvnú pokutu vo výške 17,- EUR.“, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
IV. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy uzatvorenej
s pôvodným veriteľom, spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. (právnym predchodcom žalobcu), a to
úverovej zmluvy č. 6109068241, zo dňa 28.9.2011 (ďalej len „Zmluva“) je bezúročný a bezpoplatkový.
Rovnako tak namietal, že zmluvné podmienky uvedené v Úverových podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. pre Clubcard kreditnú kartu k Úverovej zmluve č. 6109068241, zo dňa 28.9.2011,
a to v Hlave 5 a 14 sú neprijateľnými.2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril namietajúc, že ide o príklad šikanózneho uplatňovania
práva na súde. S prihliadnutím na § 54a Občianskeho zákonníka neexistuje žiadna možnosť pre
veriteľa si čokoľvek titulom danej Zmluvy voči žalobkyni uplatniť. Vyvstáva potom zákonite otázka,
akej potrebe žalobcu poslúži k dnešnému dňu takto podaná žaloba. Na predmetnú Zmluvu však je
potrebné aplikovať § 10 ods. 1 ZoSÚ, keďže ide o kreditnú kartu (forma prečerpania), ktorý sa musí
splatiť na požiadanie. Zmluva nemusela obsahovať RPMN ani priemernú hodnotu RPMN a ich prípadnú
absenciu nemožno spájať s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Keďže Zmluva upravuje úrokovú
sadzbu, ktorá je priamo závislá od výberov dlžníka, nemožno dospieť ani o absencii tejto náležitosti a
Zmluvunemožnopovažovaťzabezúročnúabezpoplatkov.PredmetnáZmluvaspolusjejneoddeliteľnou
časťou (Úverovými podmienkami, Sadzobníkom) údaje dôležité pre posúdenie jej obsahu jednoznačne
obsahuje, pričom je potrebné ju vykladať aj v kontexte Sadzobníka, teda úroková sadzba priamo závisí
od výšky čerpania úveru - jednalo sa o kreditnú kartu (povolené prečerpanie). Pokiaľ žalobca ďalej
poukazuje absenciu splátky, toto vyznieva v čase po čiastočnom plnení zmluvy a 14 rokoch odo dňa jej
uzavretia za nedôveryhodne, keďže celkom jednoznačne mal vedomosť o tom, koľko má platiť. Výška
splátky je určená percentom – konkrétne 4 % z výberu, teda podľa používania karty (ktorú žalobca aj
aktívne používal), čo je úplne bežná prax v obdobných zmluvných vzťahoch (kreditná karta, kedy splátka
sa určuje podľa miery jej využívania). Je aj určená minimálna výška splátky vo výške 12,- €, pokiaľ by
sa nevyužívala. neprijateľné nie je možné považovať akékoľvek zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale musí ísť o nerovnováhu, ktorá
podstatným spôsobom preváži misku váh na stranu veriteľa. Skutočnosť, že spotrebiteľ je v zmysle
zmluvy povinný platiť prípadné poplatky, o ktorých je vopred informovaný, nie je pre takýto predpoklad
základom. Žalovaný si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že na to, aby sa predmetné ust. považovalo za
neprijateľné musí ísť v prvom rade o neprimeranú sankciu. Žalobca však len všeobecne poukazuje na
údajnú neprijateľnosť, avšak v žiadnom smere sa v podanej žalobe nevysporiadava so skutočnosťou,
že prečo ju považuje za neprimeranú. Považujúc podanie žaloby ako výkon práv odporujúcich dobrých
mravov navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť alebo sankcionovať pokusy žalobcu aplikáciou ust. § 257
CSP.
3. V replike žalobkyňa zotrvala na svojej argumentácia.
4. Žalovaný právo repliky nevyužil.
5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie a listinnými dôkazmi, ako aj ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobkyňa a právny predchodca žalovaného Zmluvu, v zmysle ktorej bol žalobkyni poskytnutý
bezúčelový revolvingový úver s dohodnutou výškou úverového rámca 500 eur, výškou mesačne splátky:
4% z dlžnej čiastky, výškou ročnej úrokovej sadzby 26,28%, 11,88%* (pozn. súdu s hviezdičkou) a za
súčasne neuvedenej priemernej hodnoty úrokovej miery pre kreditné karty. K hviezdičke bolo drobným
písmom na konci strany Zmluvy uvedené cit: „v závislosti na výške vyčerpanej čiastky viď Sadzobník“.
7. Zmluvná podmienka uvedená v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre
Clubcard kreditnú kartu k Úverovej zmluve č. 6109068241, zo dňa 28.9.2011, a to v Hlave 5. Podmienky
splácania úveru, § 10, znie: „ Klient je povinný ako variabilný symbol platby uvádzať číslo ÚZ, prípadne
iný variabilný symbol písomne oznámený klientovi. Neuvedenie správneho variabilného symbolu je
považované za neuhradenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.“
8. Zmluvné podmienky uvedené v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
pre Clubcard kreditnú kartu k Úverovej zmluve č. 6109068241, zo dňa 28.9.2011, a to v Hlave 14.
Sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta:- § 1, znie: „V prípade omeškania klienta s úhradou
splátky je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania
uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,- EUR v prípade prvej upomienky a 12,- EUR v
prípadedruhejaďalšejupomienky.“-§2,vznení:„VprípadeomeškaniaklientajeSpoločnosťoprávnená
klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu
vo výške 17,- EUR.“
9. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy
(ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby aleboobdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. e) ZoSÚ, povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje
spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného
účtu, ktorý má vedený u veriteľa.
Podľa § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná
do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa
práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
10. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca vystupoval ako poskytovateľ úverov v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa neuzatvorila predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Predmetný vzťah je preto potrebné v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl.
OZ posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, nakoniec táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu ani
sporná.
11. K danosti pasívnej vecnej legitimácie postupníka, t.j. žalovaného, napriek jej nespornosti, súd
uvádza: „12.2. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade, ktorý nadobudol
pohľadávku na nesplatenú časť úveru, súd má za to, že je daná pasívna vecná legitimácia
aj tohto žalovaného. Táto pasívna vecná legitimácia vyplýva jednak z toho, že žalovaný v 2. rade
je singulárnym právnym nástupcom žalovaného v 1. rade a tiež z toho, že vyslovením neprijateľnosti
požadovanýchzmluvnýchpodmienok bude aj pre vzťah medzi postupníkom a žalobcom právoplatne
stanovené, že v prípade žaloby o zaplatenie tejto pohľadávky podanej postupníkom voči žalobcovi,
bude musieť rozhodujúci súd vychádzať z toho, že prípadné zmeny pohľadávky, ktoré sa udiali
na základe bodu 3.2 sú neplatné, a preto pohľadávka nemôže byť ovplyvnená týmito zmenami
a zároveň pre prípadný spor medzi postupníkom a žalobcom o zaplatení nesplatenej časti úveru
právoplatným vyslovením neprijateľnosti rozhodcovskej doložky bude dané, že postupník si svoj
nárok na zaplatenie nemôže uplatniť na rozhodcovskom súde ale musí si ho uplatniť na súde
všeobecnom.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp 127/2017 z 19.12.2026).
12. K námietkam vo vzťahu k nezmyselnosti podania žaloby poukazuje súd na to, že podanou žalobou
sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo Zmluvy, a to bez potreby
preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhoprávneho
predpisu.Týmtoosobitnýmpredpisomjezák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníneskorších
predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018). Ako vyplýva z § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákonateda spotrebiteľ môže sa domáhať ochrany svojho práva proti porušiteľovi a tým je nepochybne
žalovaný ako autor neprijateľných zmluvných podmienok. Tento záver možno vyvodiť aj z aktuálneho
zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a to § 3 ods. 1 písm. e/, keďže nárok na primerané
finančné zadosťučinenie sa uplatňuje voči osobe, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v
oblastiochranyspotrebiteľaatovtedy,akspotrebiteľnasúdeúspešneuplatníporušenietohtojehopráva
alebo povinnosti, teda aj obligatórne predchádzajúce súdne konanie (napr. o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok) musí byť vedené proti porušiteľovi práva. Podľa prechodného ustanovenia
§ 53 ods. 1 tohto zákona je však potrebné nárok posúdiť podľa predchádzajúceho právneho
predpisu, teda zákona č. 250/2007 Z.z. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery vyplývajúce z
rozsudku Krajského súdu v Prešove 11CoCsp/18/2023 zo 14.3.2024,4Co/4/2019 z 2.5.2019, uznesenia
25CoCsp/8/2024 z 15.2.2024 a rozsudku Krajského súdu v Trnave25CoCsp/50/2020 z 11.11.2020
(porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp 147/2024 z 13.12.2024).
13. Súd tiež poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo
127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik
záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už
bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské
zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje
v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto
prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci
zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky
zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na
žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že
nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by
v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“).“
14. Súdny dvor Európskej únie v tomto smere uviedol v bode 38 rozsudku C-776/19 až C-782/19 cit.:
„Ztohtohľadiskatrebausúdiť,ženajmänaúčelyzabezpečeniaúčinnejochranypráv,ktoréspotrebiteľovi
vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu
zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej
podmienkysúdom,takženávrhpodanýspotrebiteľomnaúčelykonštatovanianekalejpovahypodmienky
uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať
nijakej premlčacej lehote.“
15. Tiež súd poukazuje na to, že čo sa týka naliehavého právneho záujmu na určení,
že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový, od 1.1.2018 je účinná právna úprava uvedená v §
11 ods. 4 ZoSÚ a jedná sa o ustanovenie procesného charakteru, preto s poukazom na ustanovenie §
137 písm. d) CSP nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem, keďže sa jedná o určenie právnej
skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného predpisu.
16. Námietka nedôvodnosti a neprípustnosti podanej žaloby po ukončení právneho vzťahu nie je preto
opodstatnená.
17. Sporným bolo, či sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový, pričom ide o otázku
právneho posúdenia veci.
18. Súd má za to, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový, nakoľko absentujú zákonom
stanovená náležitosti, s nedostatkom ktorých zákon takýto dôsledok spája.
19. V prvom rade súd uvádza, že nie je dôvodnou námietka žalovaného, že vo veci je potrebné aplikovať
§ 10 ods. 1 ZoSÚ, nakoľko povoleným prečerpaním je forma spotrebiteľského úveru, ktorá umožňuje
spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného
účtu, ktorý má vedený u veriteľa, čo ale v súdenej veci nie je splnené. Keďže žalobkyňa nemalauprávnehopredchodcužalovanéhovedenýžiadenúčet(žalovanýnemalvtomtosmerežiadneskutkové
tvrdenia a neplynie to ani z predloženej Zmluvy), na poskytnutý úverový rámec sa vzťahuje ust. § 9 ods.
1 ZoSÚ.
20. Zmluva obsahuje uvedenú úrokovú sadzbu 26,28%, 11,88% s hviezdičkou, ktorá odkazuje na
miniatúrnym písmom uvedené: „v závislosti na výške vyčerpanej čiastky viď Sadzobník“. V Zmluve preto
podľa názoru súdu nie je korektným spôsobom akceptované
ustanovenie § 9 ods.2, písm. i/ ZoSÚ, keďže výška úrokovej sadzby je vyjadrená v dvoch číselných
údajoch a to 26,28 % a 11,88 %, kedy len s odkazom na úplne malú hviezdičku je definované, že táto
úroková sadzba je v závislosti na výške vyčerpanej čiastky, ktoré vysvetlenie v spodnej časti zmluvy nie
je ani voľným okom čitateľné.
21. Pokiaľ ide o výšku mesačnej čiastky, táto je určená percentom, a to 4% z dlžnej čiastky.
22. Pokiaľ ide o nedostatok obligatórnych náležitostí súd konštatuje ich existenciu a v tomto smere
poukazuje na odôvodnenie Okresného súdu Trenčín v rozsudku sp. zn. 20Csp/46/2023 z 7.6.2023, na
odklon od ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje, preto len z neho cituje: Zákon o
spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové
náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že neobsahuje v zmysle§ 9 ods.
2 písm. i/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. údaj o výške úrokovej sadzby. V zmluve je ročná úroková sadzba
uvedená dvoma údajmi, a to 26,28%, 11,88%, s odkazom na poslednú vetu v zmluve, a síce, že "v
závislosti na výške vyčerpanej čiastky viď sadzobník". Podľa Sadzobníka poplatkov a odmien je úroková
sadzba pre vyčerpanú čiastku nižšiu ako 1.000,- Eur vo výške 2,19 % mesačne a úroková
sadzba pre vyčerpanú čiastku vyššiu ako 1.000,- Eur vo výške 0,99 % mesačne. Odhliadnuc od toho, že
odkaz na sadzobník je uvedený tak malým písmom, že je takmer nečitateľný, takto vymedzený
údaj o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve je neurčitý a pre spotrebiteľa nezrozumiteľný,
čo má tie následky, ako keby vôbec nebol uvedený v zmluve. Nie je postačujúce pokiaľ je úroková
sadzba uvedená v sadzobníku, pretože podľa zákona má byť táto náležitosť uvedená priamo
v zmluve. Ak veriteľ uplatňoval ročnú úrokovú sadzbu 26,28 % pri peňažných prostriedkoch
čerpaných do sumy 1.000,-Eur, resp. ročnú úrokovú sadzbu 11,88 % ročne pri peňažných
prostriedkoch čerpaných nad sumu1.000,- Eur, mal ju jednoznačne vyjadriť v texte zmluvy. Odkaz
na sadzobník je napísaný miniatúrnym písmom. Priemerný spotrebiteľ pri podpise zmluvy nevedel, v
akej výške bude platiť úrokovú sadzbu. Bez jednoznačného uvedenia úrokovej sadzby nebol spotrebiteľ
schopný vyhodnotiť cenu úveru, výhodnosť úverových podmienok. Navyše má súd za to, že v
spotrebiteľských vzťahoch nie je prípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere boli zahrnuté do úverových podmienok alebo iných dokumentov (sadzobník), na ktoré samotná
zmluva len odkazuje, a to vzhľadom na spotrebiteľskú povahu vzťahu a s prihliadnutím na zákonom
vyžadovanú písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve absentuje aj zrozumiteľný údaj
o výške splátok úveru, ktorá náležitosť musí byť v zmluve obsiahnutá podľa ust. § 9 ods. 2 písm.
k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedené, že výška mesačnej splátky je 4% z dlžnej
čiastky a splátky sú zročné do 20. dňa v mesiaci, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, aká
je skutočná výška mesačnej splátky úveru. Vymedzenie výšky mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky, je
neurčité, pretože bráni žalovanej pri podpise zmluvy poznať konkrétnu mesačnú splátku, ktorú bude
povinná veriteľovi hradiť a je pre spotrebiteľa zavádzajúce a odporuje ustanoveniu § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Z uvedených dôvodov v obdobných veciach dospeli k rovnakým právnym
záverom aj iné súdy v ich rozsudkoch, napr. rozsudok Krajského súduv Bratislave sp. zn.
14Co 70/2017 zo dňa 26.11.2019, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co143/2019 zo dňa
29.4.2020, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoCsp 21/2021 zo dňa 30.3.2022.18.
Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd tiež zistil, že zmluva neobsahuje podstatnú
náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z., a to ročnú percentuálnu mieru
nákladov (RPMN) v správnej výške. RPMN je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
aj ak ide o formu revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný podľa
vôle dlžníka a je dopĺňaný veriteľom, a môže trvať neurčitú dobu. Súdy už opakovane konštatovali, že je
prekonaný názor o nemožnosti vypočítať RPMN vzhľadom na revolvingovú povahu úverov (napr.
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 17Co/215/2012, Krajského
súdu v Prešove zo dňa 12.3.2014, sp. zn. 2Co/135/2013, Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.10.2013,sp.
zn. 6Co/138/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co 88/2018 zo dňa 12.11.2018). Zákon
č. 129/2010 Z.z. určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN v zmluve, no neuvádza, že by sa tátopovinnosť dodávateľa nevzťahovala na zmluvy o revolvingovom úvere. Nič nebránilo veriteľovi uviesť
RPMN na základe indikatívneho výpočtu na začiatku zmluvného vzťahu zmluvy o úvere pre
prípad jednorazového čerpania celého úverového rámca 2.300 Eur..“
23. Ak Zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti (uvedené aj v čl. 10 ods. 2 Smernice), táto zmluva
sa bude považovať za zmluvu o úvere
bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku, k čomu v predmetnej veci nepochybne došlo.
24. Vzhľadom na nesplnenie zákonných náležitostí Zmluvy o úvere mal súd prvej inštancie za to, že
predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový a keďže pre tento záver postačuje
nesplnenie čo i len jednej z uvedených zákonných náležitostí, preto súd posúdil úver ako bezúročný
a bezpoplatkový.
25. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.
26. Je potrebné konštatovať, že zmluvné podmienky sa netýkajú hlavného predmetu plnenia ani
primeranosti ceny.
27. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574).
28. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).
29. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)
30. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).
31. OZ obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo
zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právacha povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť
participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej
pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).
32. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)
33. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so
stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. Filozofiu, ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje
aj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného
plynie, že vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu
založenú na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je
zrejmé, že test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním
existujúceho stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým
významným bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia
neprijateľnejzmluvnejpodmienkyspoukazomnamateriálnekritériáspôsobovaniaznačnejnerovnováhy
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej
zmluvnej podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech
spotrebiteľa, ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.
2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).
34. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny
znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi:
a)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej
zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie
prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných
a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného
ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko
súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ
je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného
vzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom
v prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská
komisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa
prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené
atribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnýmipodmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností
v spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti
spotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo
zmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garancia
práva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmene
podmienok, ak súčasne iná zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou
oboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní;
b)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio
legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej
kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide
o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu
právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa
od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou,
podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe
zmluvnejpokuty.NormyObčianskehozákonníkaustanovujú,ženároknanáhraduškodyvtomtoprípade
zo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec zákona dohodnúť. V tejto situácii práve
táto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príklad možno uviesť dohodu o tom, že aj po
zániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej
pokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48 ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na
prospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy,
a to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej
úpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj
obdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím
právnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratio
legis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565).
35. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)
z 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je
predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou
spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.
36.Majúcnazretelivyššieuvedenévýchodiskásúddospelkzáveru,ženapadnutézmluvnéustanovenia
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov.
Zmluvná podmienka uvedená v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre
Clubcard kreditnú kartu k Úverovej zmluve č. 6109068241, zo dňa 28.9.2011, a to v Hlave 5. Podmienky
splácaniaúveru,§10,vznení:„KlientjepovinnýakovariabilnýsymbolplatbyuvádzaťčísloÚZ,prípadne
iný variabilný symbol písomne oznámený klientovi. Neuvedenie správneho variabilného symbolu je
považované za neuhradenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.“
37. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 1 OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí. „Pokiaľ ide podmienku
v hlave 5. Podmienky splácania úveru § 4 tak súd má za to, že aj táto podmienka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
keďže týmto ustanovením veriteľ svojvoľne neuznáva splátku úveru, hoci dlžník splátku riadne
uhradil. Takouto podmienkou by sa spotrebiteľ aj napriek riadne uhradenej splátky, dostal do
omeškanie, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný disponuje dostatočnými technickými
prostriedkami, aby aj v prípade splátky, ktorá neobsahuje variabilný symbol, alebo obsahuje nesprávny
variabilný symbol, túto priradil k správnej zmluve.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
20Csp 91/2020 zo dňa 7.9.2020).
38. Problematickým súd nevidí požiadavku uvádzania variabilného symbolu, ale sankcionovanie jeho
neuvedenia – majúc za to, že nedošlo k riadnemu uhradeniu splátky.
Zmluvné podmienky uvedené v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre
Clubcard kreditnú kartu k Úverovej zmluve č. 6109068241, zo dňa 28.9.2011, a to v Hlave 14. Sankcieúčtované v dôsledku omeškania klienta:- § 1, v znení: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky
je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť
Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,- EUR v prípade prvej upomienky a 12,- EUR v prípade
druhej a ďalšej upomienky.“- § 2, v znení: „V prípade omeškania klienta je Spoločnosť oprávnená
klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu
vo výške 17,- EUR.“
39. Predmetné zmluvná podmienka svojou povahou predstavuje skrytú sankciu predstavujúce zmluvnú
pokutu, ktorá je neprijateľná podmienka v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Takéto poplatky majú
jednoznačne sankčný charakter, nie je za ne ani poskytované protiplnenie, čo treba považovať za
neprijateľné (tzv. teória skutočného plnenia). V tomto smere je irelevantné, či žalovaný vystavil,
alebo nevystavil žalobkyni upomienky, a či za ne účtoval v zmluve o úvere uvedené poplatky;
relevantné pre súdne rozhodnutie je to, že takéto podmienky vo formulárovej, žalovaným (jeho právnym
predchodcom) pripravenej zmluve zakotvené boli. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal akékoľvek
výdavky dodávateľa, ktoré mu môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky, ktoré si v zmluve vopred
sám určil, jedná o zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom poplatok
umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech nad rámec skutočných a účelných výdavkov.
40. Ustanovenie o zmluvnej pokute v obchodných podmienkach býva posúdené zo strany všeobecných
súdov ako neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených
rozhodnutí, napr. rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29Csp/137/2018.
41. Za neprijateľné tiež považoval také konanie veriteľa, v zmysle ktorého zakomponoval dohodu o
zmluvnej pokute do Obchodných podmienok, ktoré mali bližšie upravovať práva a povinnosti zmluvných
strán uvedené v Zmluve. Nemožno konštatovať, že v danom prípade bola dohoda o zmluvnej pokute
individuálne dojednaná stranami zmluvy. Vzhľadom na obsah a rozsah Obchodných podmienok si
priemerný spotrebiteľ nevšimne, že podpisuje dojednanie zmluvnej pokuty.
42. Naviac súd poukazuje na to, že zmluvná pokuta nesmie byť dojednaná ako súčasť nepodpísaných
VOP (porov. závery Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013).
43.Zmluvnápodmienkapredstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorájeneplatnou,keďspôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď veriteľ
si podľa nej môže duplicitne, popri zákonnom úroku z omeškania, ktorý predpokladajú priamo právne
predpisy ako sankciu pre dlžníka pre prípad omeškania, uplatňovať sumu 17 eur pri každom jednotlivom
omeškaní žalobkyne s úhradou splátky. Súd to považuje za neprimeranú sankciu, aj s poukazom na
skutočnosť, že uvedenú sumu by si veriteľ mohol uplatňovať bez ohľadu na dĺžku omeškania, a teda aj
pri omeškaní v trvaní napr. jedného dňa by okrem omeškanej splátky žalobca musel uhradiť sumu 17 eur
naviac ako zmluvnú pokutu. Pri oneskorenej úhrade peňažné Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala
určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, spoločnosťou Home
Credit Slovakia, a.s. (právnym predchodcom žalobcu), a to úverovej zmluvy č. 6109068241, zo dňa
28.9.2011 (ďalej len „Zmluva“) je bezúročný a bezpoplatkový. Rovnako tak namietal, že zmluvné
podmienky uvedené v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre Clubcard
kreditnú kartu k Úverovej zmluve č. 6109068241, zo dňa 28.9.2011, a to v Hlave 5 a 14 sú neprijateľnými.
44. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril namietajúc, že ide o príklad šikanózneho uplatňovania
práva na súde. S prihliadnutím na § 54a Občianskeho zákonníka neexistuje žiadna možnosť pre
veriteľa si čokoľvek titulom danej Zmluvy voči žalobkyni uplatniť. Vyvstáva potom zákonite otázka,
akej potrebe žalobcu poslúži k dnešnému dňu takto podaná žaloba. Na predmetnú Zmluvu však je
potrebné aplikovať § 10 ods. 1 ZoSÚ, keďže ide o kreditnú kartu (forma prečerpania), ktorý sa musí
splatiť na požiadanie. Zmluva nemusela obsahovať RPMN ani priemernú hodnotu RPMN a ich prípadnú
absenciu nemožno spájať s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Keďže Zmluva upravuje úrokovú
sadzbu, ktorá je priamo závislá od výberov dlžníka, nemožno dospieť ani o absencii tejto náležitosti a
Zmluvunemožnopovažovaťzabezúročnúabezpoplatkov.PredmetnáZmluvaspolusjejneoddeliteľnou
časťou (Úverovými podmienkami, Sadzobníkom) údaje dôležité pre posúdenie jej obsahu jednoznačne
obsahuje, pričom je potrebné ju vykladať aj v kontexte Sadzobníka, teda úroková sadzba priamo závisí
od výšky čerpania úveru - jednalo sa o kreditnú kartu (povolené prečerpanie). Pokiaľ žalobca ďalej
poukazuje absenciu splátky, toto vyznieva v čase po čiastočnom plnení zmluvy a 14 rokoch odo dňa jejuzavretia za nedôveryhodne, keďže celkom jednoznačne mal vedomosť o tom, koľko má platiť. Výška
splátky je určená percentom – konkrétne 4 % z výberu, teda podľa používania karty (ktorú žalobca aj
aktívne používal), čo je úplne bežná prax v obdobných zmluvných vzťahoch (kreditná karta, kedy splátka
sa určuje podľa miery jej využívania). Je aj určená minimálna výška splátky vo výške 12,- €, pokiaľ by
sa nevyužívala. neprijateľné nie je možné považovať akékoľvek zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale musí ísť o nerovnováhu, ktorá
podstatným spôsobom preváži misku váh na stranu veriteľa. Skutočnosť, že spotrebiteľ je v zmysle
zmluvy povinný platiť prípadné poplatky, o ktorých je vopred informovaný, nie je pre takýto predpoklad
základom. Žalovaný si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že na to, aby sa predmetné ust. považovalo za
neprijateľné musí ísť v prvom rade o neprimeranú sankciu. Žalobca však len všeobecne poukazuje na
údajnú neprijateľnosť, avšak v žiadnom smere sa v podanej žalobe nevysporiadava so skutočnosťou,
že prečo ju považuje za neprimeranú. Považujúc podanie žaloby ako výkon práv odporujúcich dobrých
mravov navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť alebo sankcionovať pokusy žalobcu aplikáciou ust. § 257
CSP.
45. V replike žalobkyňa zotrvala na svojej argumentácia.
46. Žalovaný právo repliky nevyužil.
47. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie a listinnými dôkazmi, ako aj ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
48. Žalobkyňa a právny predchodca žalovaného Zmluvu, v zmysle ktorej bol žalobkyni poskytnutý
bezúčelový revolvingový úver s dohodnutou výškou úverového rámca 500 eur, výškou mesačne splátky:
4% z dlžnej čiastky, výškou ročnej úrokovej sadzby 26,28%, 11,88%* (pozn. súdu s hviezdičkou) a za
súčasne neuvedenej priemernej hodnoty úrokovej miery pre kreditné karty. K hviezdičke bolo drobným
písmom na konci strany Zmluvy uvedené cit: „v závislosti na výške vyčerpanej čiastky viď Sadzobník“.
49. Zmluvná podmienka uvedená v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre
Clubcard kreditnú kartu k Úverovej zmluve č. 6109068241, zo dňa 28.9.2011, a to v Hlave 5. Podmienky
splácania úveru, § 10, znie: „ Klient je povinný ako variabilný symbol platby uvádzať číslo ÚZ, prípadne
iný variabilný symbol písomne oznámený klientovi. Neuvedenie správneho variabilného symbolu je
považované za neuhradenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.“
50. Zmluvné podmienky uvedené v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
pre Clubcard kreditnú kartu k Úverovej zmluve č. 6109068241, zo dňa 28.9.2011, a to v Hlave 14.
Sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta:- § 1, znie: „V prípade omeškania klienta s úhradou
splátky je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania
uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,- EUR v prípade prvej upomienky a 12,- EUR v
prípadedruhejaďalšejupomienky.“-§2,vznení:„VprípadeomeškaniaklientajeSpoločnosťoprávnená
klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu
vo výške 17,- EUR.“
51. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
h) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
i) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
j) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
k) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
l) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
m) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
n) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy
(ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. e) ZoSÚ, povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje
spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného
účtu, ktorý má vedený u veriteľa.Podľa § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná
do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa
práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
z) druh spotrebiteľského úveru,
aa) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú
osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje
o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu,
bb) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
cc) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
dd) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
ee) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
ff) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
gg) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
hh) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
ii) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
jj) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
kk) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ll) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
mm) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
nn) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
oo) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
pp) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
qq) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
rr) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
ss) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
tt) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
uu) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
vv) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
ww) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
xx) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
52. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca vystupoval ako poskytovateľ úverov v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa neuzatvorila predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Predmetný vzťah je preto potrebné v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl.
OZ posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, nakoniec táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu ani
sporná.
53. K danosti pasívnej vecnej legitimácie postupníka, t.j. žalovaného, napriek jej nespornosti, súd
uvádza: „12.2. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade, ktorý nadobudol
pohľadávku na nesplatenú časť úveru, súd má za to, že je daná pasívna vecná legitimácia
aj tohto žalovaného. Táto pasívna vecná legitimácia vyplýva jednak z toho, že žalovaný v 2. rade
je singulárnym právnym nástupcom žalovaného v 1. rade a tiež z toho, že vyslovením neprijateľnosti
požadovanýchzmluvnýchpodmienok bude aj pre vzťah medzi postupníkom a žalobcom právoplatne
stanovené, že v prípade žaloby o zaplatenie tejto pohľadávky podanej postupníkom voči žalobcovi,
bude musieť rozhodujúci súd vychádzať z toho, že prípadné zmeny pohľadávky, ktoré sa udiali
na základe bodu 3.2 sú neplatné, a preto pohľadávka nemôže byť ovplyvnená týmito zmenami
a zároveň pre prípadný spor medzi postupníkom a žalobcom o zaplatení nesplatenej časti úveru
právoplatným vyslovením neprijateľnosti rozhodcovskej doložky bude dané, že postupník si svoj
nárok na zaplatenie nemôže uplatniť na rozhodcovskom súde ale musí si ho uplatniť na súde
všeobecnom.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp 127/2017 z 19.12.2026).
54. K námietkam vo vzťahu k nezmyselnosti podania žaloby poukazuje súd na to, že podanou žalobou
sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo Zmluvy, a to bez potreby
preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhoprávneho
predpisu.Týmtoosobitnýmpredpisomjezák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníneskorších
predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018). Ako vyplýva z § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona
teda spotrebiteľ môže sa domáhať ochrany svojho práva proti porušiteľovi a tým je nepochybne
žalovaný ako autor neprijateľných zmluvných podmienok. Tento záver možno vyvodiť aj z aktuálneho
zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a to § 3 ods. 1 písm. e/, keďže nárok na primerané
finančné zadosťučinenie sa uplatňuje voči osobe, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v
oblastiochranyspotrebiteľaatovtedy,akspotrebiteľnasúdeúspešneuplatníporušenietohtojehopráva
alebo povinnosti, teda aj obligatórne predchádzajúce súdne konanie (napr. o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok) musí byť vedené proti porušiteľovi práva. Podľa prechodného ustanovenia
§ 53 ods. 1 tohto zákona je však potrebné nárok posúdiť podľa predchádzajúceho právneho
predpisu, teda zákona č. 250/2007 Z.z. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery vyplývajúce z
rozsudku Krajského súdu v Prešove 11CoCsp/18/2023 zo 14.3.2024,4Co/4/2019 z 2.5.2019, uznesenia25CoCsp/8/2024 z 15.2.2024 a rozsudku Krajského súdu v Trnave25CoCsp/50/2020 z 11.11.2020
(porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp 147/2024 z 13.12.2024).
55. Súd tiež poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo
127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik
záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už
bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské
zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje
v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto
prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci
zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky
zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na
žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že
nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by
v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“).“
56. Súdny dvor Európskej únie v tomto smere uviedol v bode 38 rozsudku C-776/19 až C-782/19 cit.:
„Ztohtohľadiskatrebausúdiť,ženajmänaúčelyzabezpečeniaúčinnejochranypráv,ktoréspotrebiteľovi
vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu
zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej
podmienkysúdom,takženávrhpodanýspotrebiteľomnaúčelykonštatovanianekalejpovahypodmienky
uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať
nijakej premlčacej lehote.“
57. Tiež súd poukazuje na to, že čo sa týka naliehavého právneho záujmu na určení,
že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový, od 1.1.2018 je účinná právna úprava uvedená v §
11 ods. 4 ZoSÚ a jedná sa o ustanovenie procesného charakteru, preto s poukazom na ustanovenie §
137 písm. d) CSP nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem, keďže sa jedná o určenie právnej
skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného predpisu.
58. Námietka nedôvodnosti a neprípustnosti podanej žaloby po ukončení právneho vzťahu nie je preto
opodstatnená.
59. Sporným bolo, či sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový, pričom ide o otázku
právneho posúdenia veci.
60. Súd má za to, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový, nakoľko absentujú zákonom
stanovená náležitosti, s nedostatkom ktorých zákon takýto dôsledok spája.
61. V prvom rade súd uvádza, že nie je dôvodnou námietka žalovaného, že vo veci je potrebné aplikovať
§ 10 ods. 1 ZoSÚ, nakoľko povoleným prečerpaním je forma spotrebiteľského úveru, ktorá umožňuje
spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného
účtu, ktorý má vedený u veriteľa, čo ale v súdenej veci nie je splnené. Keďže žalobkyňa nemala
uprávnehopredchodcužalovanéhovedenýžiadenúčet(žalovanýnemalvtomtosmerežiadneskutkové
tvrdenia a neplynie to ani z predloženej Zmluvy), na poskytnutý úverový rámec sa vzťahuje ust. § 9 ods.
1 ZoSÚ.
62. Zmluva obsahuje uvedenú úrokovú sadzbu 26,28%, 11,88% s hviezdičkou, ktorá odkazuje na
miniatúrnym písmom uvedené: „v závislosti na výške vyčerpanej čiastky viď Sadzobník“. V Zmluve preto
podľa názoru súdu nie je korektným spôsobom akceptované
ustanovenie § 9 ods.2, písm. i/ ZoSÚ, keďže výška úrokovej sadzby je vyjadrená v dvoch číselných
údajoch a to 26,28 % a 11,88 %, kedy len s odkazom na úplne malú hviezdičku je definované, že tátoúroková sadzba je v závislosti na výške vyčerpanej čiastky, ktoré vysvetlenie v spodnej časti zmluvy nie
je ani voľným okom čitateľné.
63. Pokiaľ ide o výšku mesačnej čiastky, táto je určená percentom, a to 4% z dlžnej čiastky.
64. Pokiaľ ide o nedostatok obligatórnych náležitostí súd konštatuje ich existenciu a v tomto smere
poukazuje na odôvodnenie Okresného súdu Trenčín v rozsudku sp. zn. 20Csp/46/2023 z 7.6.2023, na
odklon od ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje, preto len z neho cituje: Zákon o
spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové
náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že neobsahuje v zmysle§ 9 ods.
2 písm. i/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. údaj o výške úrokovej sadzby. V zmluve je ročná úroková sadzba
uvedená dvoma údajmi, a to 26,28%, 11,88%, s odkazom na poslednú vetu v zmluve, a síce, že "v
závislosti na výške vyčerpanej čiastky viď sadzobník". Podľa Sadzobníka poplatkov a odmien je úroková
sadzba pre vyčerpanú čiastku nižšiu ako 1.000,- Eur vo výške 2,19 % mesačne a úroková
sadzba pre vyčerpanú čiastku vyššiu ako 1.000,- Eur vo výške 0,99 % mesačne. Odhliadnuc od toho, že
odkaz na sadzobník je uvedený tak malým písmom, že je takmer nečitateľný, takto vymedzený
údaj o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve je neurčitý a pre spotrebiteľa nezrozumiteľný,
čo má tie následky, ako keby vôbec nebol uvedený v zmluve. Nie je postačujúce pokiaľ je úroková
sadzba uvedená v sadzobníku, pretože podľa zákona má byť táto náležitosť uvedená priamo
v zmluve. Ak veriteľ uplatňoval ročnú úrokovú sadzbu 26,28 % pri peňažných prostriedkoch
čerpaných do sumy 1.000,-Eur, resp. ročnú úrokovú sadzbu 11,88 % ročne pri peňažných
prostriedkoch čerpaných nad sumu1.000,- Eur, mal ju jednoznačne vyjadriť v texte zmluvy. Odkaz
na sadzobník je napísaný miniatúrnym písmom. Priemerný spotrebiteľ pri podpise zmluvy nevedel, v
akej výške bude platiť úrokovú sadzbu. Bez jednoznačného uvedenia úrokovej sadzby nebol spotrebiteľ
schopný vyhodnotiť cenu úveru, výhodnosť úverových podmienok. Navyše má súd za to, že v
spotrebiteľských vzťahoch nie je prípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere boli zahrnuté do úverových podmienok alebo iných dokumentov (sadzobník), na ktoré samotná
zmluva len odkazuje, a to vzhľadom na spotrebiteľskú povahu vzťahu a s prihliadnutím na zákonom
vyžadovanú písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve absentuje aj zrozumiteľný údaj
o výške splátok úveru, ktorá náležitosť musí byť v zmluve obsiahnutá podľa ust. § 9 ods. 2 písm.
k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedené, že výška mesačnej splátky je 4% z dlžnej
čiastky a splátky sú zročné do 20. dňa v mesiaci, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, aká
je skutočná výška mesačnej splátky úveru. Vymedzenie výšky mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky, je
neurčité, pretože bráni žalovanej pri podpise zmluvy poznať konkrétnu mesačnú splátku, ktorú bude
povinná veriteľovi hradiť a je pre spotrebiteľa zavádzajúce a odporuje ustanoveniu § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Z uvedených dôvodov v obdobných veciach dospeli k rovnakým právnym
záverom aj iné súdy v ich rozsudkoch, napr. rozsudok Krajského súduv Bratislave sp. zn.
14Co 70/2017 zo dňa 26.11.2019, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co143/2019 zo dňa
29.4.2020, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoCsp 21/2021 zo dňa 30.3.2022.18.
Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd tiež zistil, že zmluva neobsahuje podstatnú
náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z., a to ročnú percentuálnu mieru
nákladov (RPMN) v správnej výške. RPMN je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
aj ak ide o formu revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný podľa
vôle dlžníka a je dopĺňaný veriteľom, a môže trvať neurčitú dobu. Súdy už opakovane konštatovali, že je
prekonaný názor o nemožnosti vypočítať RPMN vzhľadom na revolvingovú povahu úverov (napr.
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 17Co/215/2012, Krajského
súdu v Prešove zo dňa 12.3.2014, sp. zn. 2Co/135/2013, Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.10.2013,sp.
zn. 6Co/138/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co 88/2018 zo dňa 12.11.2018). Zákon
č. 129/2010 Z.z. určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN v zmluve, no neuvádza, že by sa táto
povinnosť dodávateľa nevzťahovala na zmluvy o revolvingovom úvere. Nič nebránilo veriteľovi uviesť
RPMN na základe indikatívneho výpočtu na začiatku zmluvného vzťahu zmluvy o úvere pre
prípad jednorazového čerpania celého úverového rámca 2.300 Eur..“
65. Ak Zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti (uvedené aj v čl. 10 ods. 2 Smernice), táto zmluva
sa bude považovať za zmluvu o úvere
bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku, k čomu v predmetnej veci nepochybne došlo.66. Vzhľadom na nesplnenie zákonných náležitostí Zmluvy o úvere mal súd prvej inštancie za to, že
predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový a keďže pre tento záver postačuje
nesplnenie čo i len jednej z uvedených zákonných náležitostí, preto súd posúdil úver ako bezúročný
a bezpoplatkový.
67. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.
68. Je potrebné konštatovať, že zmluvné podmienky sa netýkajú hlavného predmetu plnenia ani
primeranosti ceny.
69. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574).
70. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).
71. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)
72. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).
73. OZ obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo
zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť
participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej
pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).
74. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právnehopostavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)
75. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so
stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. Filozofiu, ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje
aj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného
plynie, že vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu
založenú na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je
zrejmé, že test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním
existujúceho stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým
významným bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia
neprijateľnejzmluvnejpodmienkyspoukazomnamateriálnekritériáspôsobovaniaznačnejnerovnováhy
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej
zmluvnej podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech
spotrebiteľa, ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.
2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).
76. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny
znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi:
a)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej
zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie
prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných
a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného
ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko
súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ
je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného
vzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom
v prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská
komisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa
prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené
atribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými
podmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností
v spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti
spotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo
zmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garancia
práva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmene
podmienok, ak súčasne iná zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou
oboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní;
b)značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio
legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej
kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide
o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu
právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa
od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou,
podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe
zmluvnejpokuty.NormyObčianskehozákonníkaustanovujú,ženároknanáhraduškodyvtomtoprípade
zo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec zákona dohodnúť. V tejto situácii práve
táto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príklad možno uviesť dohodu o tom, že aj po
zániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej
pokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48 ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na
prospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy,
a to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej
úpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj
obdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím
právnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratio
legis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565).
77. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)
z 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je
predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou
spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.
78.Majúcnazretelivyššieuvedenévýchodiskásúddospelkzáveru,ženapadnutézmluvnéustanovenia
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov.
Zmluvná podmienka uvedená v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre
Clubcard kreditnú kartu k Úverovej zmluve č. 6109068241, zo dňa 28.9.2011, a to v Hlave 5. Podmienky
splácaniaúveru,§10,vznení:„KlientjepovinnýakovariabilnýsymbolplatbyuvádzaťčísloÚZ,prípadne
iný variabilný symbol písomne oznámený klientovi. Neuvedenie správneho variabilného symbolu je
považované za neuhradenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.“
79. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 1 OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí. „Pokiaľ ide podmienku
v hlave 5. Podmienky splácania úveru § 4 tak súd má za to, že aj táto podmienka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
keďže týmto ustanovením veriteľ svojvoľne neuznáva splátku úveru, hoci dlžník splátku riadne
uhradil. Takouto podmienkou by sa spotrebiteľ aj napriek riadne uhradenej splátky, dostal do
omeškanie, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný disponuje dostatočnými technickými
prostriedkami, aby aj v prípade splátky, ktorá neobsahuje variabilný symbol, alebo obsahuje nesprávny
variabilný symbol, túto priradil k správnej zmluve.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
20Csp 91/2020 zo dňa 7.9.2020).
80. Problematickým súd nevidí požiadavku uvádzania variabilného symbolu, ale sankcionovanie jeho
neuvedenia – majúc za to, že nedošlo k riadnemu uhradeniu splátky.
Zmluvné podmienky uvedené v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre
Clubcard kreditnú kartu k Úverovej zmluve č. 6109068241, zo dňa 28.9.2011, a to v Hlave 14. Sankcie
účtované v dôsledku omeškania klienta:- § 1, v znení: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky
je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť
Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,- EUR v prípade prvej upomienky a 12,- EUR v prípade
druhej a ďalšej upomienky.“- § 2, v znení: „V prípade omeškania klienta je Spoločnosť oprávnená
klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu
vo výške 17,- EUR.“81. Predmetné zmluvná podmienka svojou povahou predstavuje skrytú sankciu predstavujúce zmluvnú
pokutu, ktorá je neprijateľná podmienka v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Takéto poplatky majú
jednoznačne sankčný charakter, nie je za ne ani poskytované protiplnenie, čo treba považovať za
neprijateľné (tzv. teória skutočného plnenia). V tomto smere je irelevantné, či žalovaný vystavil,
alebo nevystavil žalobkyni upomienky, a či za ne účtoval v zmluve o úvere uvedené poplatky;
relevantné pre súdne rozhodnutie je to, že takéto podmienky vo formulárovej, žalovaným (jeho právnym
predchodcom) pripravenej zmluve zakotvené boli. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal akékoľvek
výdavky dodávateľa, ktoré mu môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky, ktoré si v zmluve vopred
sám určil, jedná o zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom poplatok
umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech nad rámec skutočných a účelných výdavkov.
82. Ustanovenie o zmluvnej pokute v obchodných podmienkach býva posúdené zo strany všeobecných
súdov ako neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených
rozhodnutí, napr. rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29Csp/137/2018.
83. Za neprijateľné tiež považoval také konanie veriteľa, v zmysle ktorého zakomponoval dohodu o
zmluvnej pokute do Obchodných podmienok, ktoré mali bližšie upravovať práva a povinnosti zmluvných
strán uvedené v Zmluve. Nemožno konštatovať, že v danom prípade bola dohoda o zmluvnej pokute
individuálne dojednaná stranami zmluvy. Vzhľadom na obsah a rozsah Obchodných podmienok si
priemerný spotrebiteľ nevšimne, že podpisuje dojednanie zmluvnej pokuty.
84. Naviac súd poukazuje na to, že zmluvná pokuta nesmie byť dojednaná ako súčasť nepodpísaných
VOP (porov. závery Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013).
85.Zmluvnápodmienkapredstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorájeneplatnou,keďspôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď veriteľ
si podľa nej môže duplicitne, popri zákonnom úroku z omeškania, ktorý predpokladajú priamo právne
predpisy ako sankciu pre dlžníka pre prípad omeškania, uplatňovať sumu 17 eur pri každom jednotlivom
omeškaní žalobkyne s úhradou splátky. Súd to považuje za neprimeranú sankciu, aj s poukazom na
skutočnosť, že uvedenú sumu by si veriteľ mohol uplatňovať bez ohľadu na dĺžku omeškania, a teda
aj pri omeškaní v trvaní napr. jedného dňa by okrem omeškanej splátky žalobca musel uhradiť sumu
17 eur naviac ako zmluvnú pokutu. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez
povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty,
ktoré vôbec nezohľadňuje výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku.
86. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
87. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa bola v konaní procesne úspešná, preto jej súd priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
88. Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy
uzatvorenej s pôvodným veriteľom, spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. (právnym predchodcom
žalobcu), a to úverovej zmluvy č. 6109068241, zo dňa 28.9.2011 (ďalej len „Zmluva“) je bezúročný
a bezpoplatkový. Rovnako tak namietal, že zmluvné podmienky uvedené v Úverových podmienkach
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre Clubcard kreditnú kartu k Úverovej zmluve č. 6109068241,
zo dňa 28.9.2011, a to v Hlave 5 a 14 sú neprijateľnými.
89. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril namietajúc, že ide o príklad šikanózneho uplatňovania
práva na súde. S prihliadnutím na § 54a Občianskeho zákonníka neexistuje žiadna možnosť pre
veriteľa si čokoľvek titulom danej Zmluvy voči žalobkyni uplatniť. Vyvstáva potom zákonite otázka,
akej potrebe žalobcu poslúži k dnešnému dňu takto podaná žaloba. Na predmetnú Zmluvu však je
potrebné aplikovať § 10 ods. 1 ZoSÚ, keďže ide o kreditnú kartu (forma prečerpania), ktorý sa musí
splatiť na požiadanie. Zmluva nemusela obsahovať RPMN ani priemernú hodnotu RPMN a ich prípadnúabsenciu nemožno spájať s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Keďže Zmluva upravuje úrokovú
sadzbu, ktorá je priamo závislá od výberov dlžníka, nemožno dospieť ani o absencii tejto náležitosti a
Zmluvunemožnopovažovaťzabezúročnúabezpoplatkov.PredmetnáZmluvaspolusjejneoddeliteľnou
časťou (Úverovými podmienkami, Sadzobníkom) údaje dôležité pre posúdenie jej obsahu jednoznačne
obsahuje, pričom je potrebné ju vykladať aj v kontexte Sadzobníka, teda úroková sadzba priamo závisí
od výšky čerpania úveru - jednalo sa o kreditnú kartu (povolené prečerpanie). Pokiaľ žalobca ďalej
poukazuje absenciu splátky, toto vyznieva v čase po čiastočnom plnení zmluvy a 14 rokoch odo dňa jej
uzavretia za nedôveryhodne, keďže celkom jednoznačne mal vedomosť o tom, koľko má platiť. Výška
splátky je určená percentom – konkrétne 4 % z výberu, teda podľa používania karty (ktorú žalobca aj
aktívne používal), čo je úplne bežná prax v obdobných zmluvných vzťahoch (kreditná karta, kedy splátka
sa určuje podľa miery jej využívania). Je aj určená minimálna výška splátky vo výške 12,- €, pokiaľ by
sa nevyužívala. neprijateľné nie je možné považovať akékoľvek zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale musí ísť o nerovnováhu, ktorá
podstatným spôsobom preváži misku váh na stranu veriteľa. Skutočnosť, že spotrebiteľ je v zmysle
zmluvy povinný platiť prípadné poplatky, o ktorých je vopred informovaný, nie je pre takýto predpoklad
základom. Žalovaný si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že na to, aby sa predmetné ust. považovalo za
neprijateľné musí ísť v prvom rade o neprimeranú sankciu. Žalobca však len všeobecne poukazuje na
údajnú neprijateľnosť, avšak v žiadnom smere sa v podanej žalobe nevysporiadava so skutočnosťou,
že prečo ju považuje za neprimeranú. Považujúc podanie žaloby ako výkon práv odporujúcich dobrých
mravov navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť alebo sankcionovať pokusy žalobcu aplikáciou ust. § 257
CSP.
90. V replike žalobkyňa zotrvala na svojej argumentácia.
91. Žalovaný právo repliky nevyužil.
92. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie a listinnými dôkazmi, ako aj ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
93. Žalobkyňa a právny predchodca žalovaného Zmluvu, v zmysle ktorej bol žalobkyni poskytnutý
bezúčelový revolvingový úver s dohodnutou výškou úverového rámca 500 eur, výškou mesačne splátky:
4% z dlžnej čiastky, výškou ročnej úrokovej sadzby 26,28%, 11,88%* (pozn. súdu s hviezdičkou) a za
súčasne neuvedenej priemernej hodnoty úrokovej miery pre kreditné karty. K hviezdičke bolo drobným
písmom na konci strany Zmluvy uvedené cit: „v závislosti na výške vyčerpanej čiastky viď Sadzobník“.
94. Zmluvná podmienka uvedená v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre
Clubcard kreditnú kartu k Úverovej zmluve č. 6109068241, zo dňa 28.9.2011, a to v Hlave 5. Podmienky
splácania úveru, § 10, znie: „ Klient je povinný ako variabilný symbol platby uvádzať číslo ÚZ, prípadne
iný variabilný symbol písomne oznámený klientovi. Neuvedenie správneho variabilného symbolu je
považované za neuhradenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.“
95. Zmluvné podmienky uvedené v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
pre Clubcard kreditnú kartu k Úverovej zmluve č. 6109068241, zo dňa 28.9.2011, a to v Hlave 14.
Sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta:- § 1, znie: „V prípade omeškania klienta s úhradou
splátky je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania
uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,- EUR v prípade prvej upomienky a 12,- EUR v
prípadedruhejaďalšejupomienky.“-§2,vznení:„VprípadeomeškaniaklientajeSpoločnosťoprávnená
klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu
vo výške 17,- EUR.“
96. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
o) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
p) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
q) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
r)vylučujúaleboobmedzujúprávaspotrebiteľapriuplatnenízodpovednostizavadyalebozodpovednosti
za škodu,
s) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
t) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
u) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy
(ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa § 2 písm. e) ZoSÚ, povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje
spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného
účtu, ktorý má vedený u veriteľa.
Podľa § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná
do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa
práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
yy) druh spotrebiteľského úveru,
zz)obchodnémeno,sídloaidentifikačnéčísloveriteľa,akideoprávnickúosobu,alebomeno,priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
aaa) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
bbb) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
ccc) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
ddd) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
eee) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
fff) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
ggg) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
hhh) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
iii) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
jjj) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
kkk) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
lll) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
mmm) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob
jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
nnn) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
ooo) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
ppp) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
qqq) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
rrr) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,sss) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ttt) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
uuu) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
vvv) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
www) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú
k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny
štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení
priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci
kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
97. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca vystupoval ako poskytovateľ úverov v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa neuzatvorila predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Predmetný vzťah je preto potrebné v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl.
OZ posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, nakoniec táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu ani
sporná.
98. K danosti pasívnej vecnej legitimácie postupníka, t.j. žalovaného, napriek jej nespornosti, súd
uvádza: „12.2. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade, ktorý nadobudol
pohľadávku na nesplatenú časť úveru, súd má za to, že je daná pasívna vecná legitimácia
aj tohto žalovaného. Táto pasívna vecná legitimácia vyplýva jednak z toho, že žalovaný v 2. rade
je singulárnym právnym nástupcom žalovaného v 1. rade a tiež z toho, že vyslovením neprijateľnosti
požadovanýchzmluvnýchpodmienok bude aj pre vzťah medzi postupníkom a žalobcom právoplatne
stanovené, že v prípade žaloby o zaplatenie tejto pohľadávky podanej postupníkom voči žalobcovi,
bude musieť rozhodujúci súd vychádzať z toho, že prípadné zmeny pohľadávky, ktoré sa udiali
na základe bodu 3.2 sú neplatné, a preto pohľadávka nemôže byť ovplyvnená týmito zmenami
a zároveň pre prípadný spor medzi postupníkom a žalobcom o zaplatení nesplatenej časti úveru
právoplatným vyslovením neprijateľnosti rozhodcovskej doložky bude dané, že postupník si svoj
nárok na zaplatenie nemôže uplatniť na rozhodcovskom súde ale musí si ho uplatniť na súde
všeobecnom.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp 127/2017 z 19.12.2026).
99. K námietkam vo vzťahu k nezmyselnosti podania žaloby poukazuje súd na to, že podanou žalobou
sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo Zmluvy, a to bez potreby
preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhoprávneho
predpisu.Týmtoosobitnýmpredpisomjezák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníneskorších
predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018). Ako vyplýva z § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona
teda spotrebiteľ môže sa domáhať ochrany svojho práva proti porušiteľovi a tým je nepochybne
žalovaný ako autor neprijateľných zmluvných podmienok. Tento záver možno vyvodiť aj z aktuálneho
zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a to § 3 ods. 1 písm. e/, keďže nárok na primerané
finančné zadosťučinenie sa uplatňuje voči osobe, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v
oblastiochranyspotrebiteľaatovtedy,akspotrebiteľnasúdeúspešneuplatníporušenietohtojehopráva
alebo povinnosti, teda aj obligatórne predchádzajúce súdne konanie (napr. o určenie neprijateľnýchzmluvných podmienok) musí byť vedené proti porušiteľovi práva. Podľa prechodného ustanovenia
§ 53 ods. 1 tohto zákona je však potrebné nárok posúdiť podľa predchádzajúceho právneho
predpisu, teda zákona č. 250/2007 Z.z. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery vyplývajúce z
rozsudku Krajského súdu v Prešove 11CoCsp/18/2023 zo 14.3.2024,4Co/4/2019 z 2.5.2019, uznesenia
25CoCsp/8/2024 z 15.2.2024 a rozsudku Krajského súdu v Trnave25CoCsp/50/2020 z 11.11.2020
(porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp 147/2024 z 13.12.2024).
100.SúdtiežpoukazujenajudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,atorozsudoksp.zn.6Cdo
127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik
záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už
bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské
zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje
v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto
prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci
zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky
zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na
žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že
nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by
v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“).“
101. Súdny dvor Európskej únie v tomto smere uviedol v bode 38 rozsudku C-776/19 až C-782/19 cit.:
„Ztohtohľadiskatrebausúdiť,ženajmänaúčelyzabezpečeniaúčinnejochranypráv,ktoréspotrebiteľovi
vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu
zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej
podmienkysúdom,takženávrhpodanýspotrebiteľomnaúčelykonštatovanianekalejpovahypodmienky
uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať
nijakej premlčacej lehote.“
102. Tiež súd poukazuje na to, že čo sa týka naliehavého právneho záujmu na určení,
že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový, od 1.1.2018 je účinná právna úprava uvedená v §
11 ods. 4 ZoSÚ a jedná sa o ustanovenie procesného charakteru, preto s poukazom na ustanovenie §
137 písm. d) CSP nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem, keďže sa jedná o určenie právnej
skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného predpisu.
103. Námietka nedôvodnosti a neprípustnosti podanej žaloby po ukončení právneho vzťahu nie je preto
opodstatnená.
104. Sporným bolo, či sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový, pričom ide o otázku
právneho posúdenia veci.
105. Súd má za to, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový, nakoľko absentujú zákonom
stanovená náležitosti, s nedostatkom ktorých zákon takýto dôsledok spája.
106. V prvom rade súd uvádza, že nie je dôvodnou námietka žalovaného, že vo veci je potrebné
aplikovať § 10 ods. 1 ZoSÚ, nakoľko povoleným prečerpaním je forma spotrebiteľského úveru, ktorá
umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho
platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa, čo ale v súdenej veci nie je splnené. Keďže žalobkyňa
nemala u právneho predchodcu žalovaného vedený žiaden účet (žalovaný nemal v tomto smere žiadne
skutkové tvrdenia a neplynie to ani z predloženej Zmluvy), na poskytnutý úverový rámec sa vzťahuje
ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ.107. Zmluva obsahuje uvedenú úrokovú sadzbu 26,28%, 11,88% s hviezdičkou, ktorá odkazuje na
miniatúrnym písmom uvedené: „v závislosti na výške vyčerpanej čiastky viď Sadzobník“. V Zmluve preto
podľa názoru súdu nie je korektným spôsobom akceptované
ustanovenie § 9 ods.2, písm. i/ ZoSÚ, keďže výška úrokovej sadzby je vyjadrená v dvoch číselných
údajoch a to 26,28 % a 11,88 %, kedy len s odkazom na úplne malú hviezdičku je definované, že táto
úroková sadzba je v závislosti na výške vyčerpanej čiastky, ktoré vysvetlenie v spodnej časti zmluvy nie
je ani voľným okom čitateľné.
108. Pokiaľ ide o výšku mesačnej čiastky, táto je určená percentom, a to 4% z dlžnej čiastky.
109. Pokiaľ ide o nedostatok obligatórnych náležitostí súd konštatuje ich existenciu a v tomto smere
poukazuje na odôvodnenie Okresného súdu Trenčín v rozsudku sp. zn. 20Csp/46/2023 z 7.6.2023, na
odklon od ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje, preto len z neho cituje: Zákon o
spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové
náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že neobsahuje v zmysle§ 9 ods.
2 písm. i/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. údaj o výške úrokovej sadzby. V zmluve je ročná úroková sadzba
uvedená dvoma údajmi, a to 26,28%, 11,88%, s odkazom na poslednú vetu v zmluve, a síce, že "v
závislosti na výške vyčerpanej čiastky viď sadzobník". Podľa Sadzobníka poplatkov a odmien je úroková
sadzba pre vyčerpanú čiastku nižšiu ako 1.000,- Eur vo výške 2,19 % mesačne a úroková
sadzba pre vyčerpanú čiastku vyššiu ako 1.000,- Eur vo výške 0,99 % mesačne. Odhliadnuc od toho, že
odkaz na sadzobník je uvedený tak malým písmom, že je takmer nečitateľný, takto vymedzený
údaj o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve je neurčitý a pre spotrebiteľa nezrozumiteľný,
čo má tie následky, ako keby vôbec nebol uvedený v zmluve. Nie je postačujúce pokiaľ je úroková
sadzba uvedená v sadzobníku, pretože podľa zákona má byť táto náležitosť uvedená priamo
v zmluve. Ak veriteľ uplatňoval ročnú úrokovú sadzbu 26,28 % pri peňažných prostriedkoch
čerpaných do sumy 1.000,-Eur, resp. ročnú úrokovú sadzbu 11,88 % ročne pri peňažných
prostriedkoch čerpaných nad sumu1.000,- Eur, mal ju jednoznačne vyjadriť v texte zmluvy. Odkaz
na sadzobník je napísaný miniatúrnym písmom. Priemerný spotrebiteľ pri podpise zmluvy nevedel, v
akej výške bude platiť úrokovú sadzbu. Bez jednoznačného uvedenia úrokovej sadzby nebol spotrebiteľ
schopný vyhodnotiť cenu úveru, výhodnosť úverových podmienok. Navyše má súd za to, že v
spotrebiteľských vzťahoch nie je prípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere boli zahrnuté do úverových podmienok alebo iných dokumentov (sadzobník), na ktoré samotná
zmluva len odkazuje, a to vzhľadom na spotrebiteľskú povahu vzťahu a s prihliadnutím na zákonom
vyžadovanú písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve absentuje aj zrozumiteľný údaj
o výške splátok úveru, ktorá náležitosť musí byť v zmluve obsiahnutá podľa ust. § 9 ods. 2 písm.
k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedené, že výška mesačnej splátky je 4% z dlžnej
čiastky a splátky sú zročné do 20. dňa v mesiaci, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, aká
je skutočná výška mesačnej splátky úveru. Vymedzenie výšky mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky, je
neurčité, pretože bráni žalovanej pri podpise zmluvy poznať konkrétnu mesačnú splátku, ktorú bude
povinná veriteľovi hradiť a je pre spotrebiteľa zavádzajúce a odporuje ustanoveniu § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Z uvedených dôvodov v obdobných veciach dospeli k rovnakým právnym
záverom aj iné súdy v ich rozsudkoch, napr. rozsudok Krajského súduv Bratislave sp. zn.
14Co 70/2017 zo dňa 26.11.2019, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co143/2019 zo dňa
29.4.2020, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoCsp 21/2021 zo dňa 30.3.2022.18.
Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd tiež zistil, že zmluva neobsahuje podstatnú
náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z., a to ročnú percentuálnu mieru
nákladov (RPMN) v správnej výške. RPMN je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
aj ak ide o formu revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný podľa
vôle dlžníka a je dopĺňaný veriteľom, a môže trvať neurčitú dobu. Súdy už opakovane konštatovali, že je
prekonaný názor o nemožnosti vypočítať RPMN vzhľadom na revolvingovú povahu úverov (napr.
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 17Co/215/2012, Krajského
súdu v Prešove zo dňa 12.3.2014, sp. zn. 2Co/135/2013, Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.10.2013,sp.
zn. 6Co/138/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co 88/2018 zo dňa 12.11.2018). Zákon
č. 129/2010 Z.z. určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN v zmluve, no neuvádza, že by sa táto
povinnosť dodávateľa nevzťahovala na zmluvy o revolvingovom úvere. Nič nebránilo veriteľovi uviesť
RPMN na základe indikatívneho výpočtu na začiatku zmluvného vzťahu zmluvy o úvere pre
prípad jednorazového čerpania celého úverového rámca 2.300 Eur..“110. Ak Zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti (uvedené aj v čl. 10 ods. 2 Smernice), táto zmluva
sa bude považovať za zmluvu o úvere
bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku, k čomu v predmetnej veci nepochybne došlo.
111. Vzhľadom na nesplnenie zákonných náležitostí Zmluvy o úvere mal súd prvej inštancie za to, že
predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový a keďže pre tento záver postačuje
nesplnenie čo i len jednej z uvedených zákonných náležitostí, preto súd posúdil úver ako bezúročný
a bezpoplatkový.
112. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.
113. Je potrebné konštatovať, že zmluvné podmienky sa netýkajú hlavného predmetu plnenia ani
primeranosti ceny.
114. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu
individuálneho zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním
ovplyvniť obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574).
115. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).
116. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)
117. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).
118. OZ obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo
zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť
participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej
pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).119. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)
120. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so
stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. Filozofiu, ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje
aj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného
plynie, že vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu
založenú na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je
zrejmé, že test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním
existujúceho stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým
významným bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia
neprijateľnejzmluvnejpodmienkyspoukazomnamateriálnekritériáspôsobovaniaznačnejnerovnováhy
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej
zmluvnej podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech
spotrebiteľa, ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.
2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).
121. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny
znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi:
a)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej
zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie
prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných
a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného
ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko
súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ
je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného
vzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom
v prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská
komisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa
prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené
atribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými
podmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností
v spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti
spotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo
zmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garanciapráva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmene
podmienok, ak súčasne iná zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou
oboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní;
b)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio
legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej
kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide
o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu
právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa
od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou,
podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe
zmluvnejpokuty.NormyObčianskehozákonníkaustanovujú,ženároknanáhraduškodyvtomtoprípade
zo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec zákona dohodnúť. V tejto situácii práve
táto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príklad možno uviesť dohodu o tom, že aj po
zániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej
pokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48 ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na
prospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy,
a to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej
úpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj
obdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím
právnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratio
legis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565).
122. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)
z 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je
predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou
spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.
123. Majúc na zreteli vyššie uvedené východiská súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné
ustanovenia sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov.
Zmluvná podmienka uvedená v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre
Clubcard kreditnú kartu k Úverovej zmluve č. 6109068241, zo dňa 28.9.2011, a to v Hlave 5. Podmienky
splácaniaúveru,§10,vznení:„KlientjepovinnýakovariabilnýsymbolplatbyuvádzaťčísloÚZ,prípadne
iný variabilný symbol písomne oznámený klientovi. Neuvedenie správneho variabilného symbolu je
považované za neuhradenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.“
124. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 1 OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí. „Pokiaľ ide podmienku
v hlave 5. Podmienky splácania úveru § 4 tak súd má za to, že aj táto podmienka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
keďže týmto ustanovením veriteľ svojvoľne neuznáva splátku úveru, hoci dlžník splátku riadne
uhradil. Takouto podmienkou by sa spotrebiteľ aj napriek riadne uhradenej splátky, dostal do
omeškanie, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný disponuje dostatočnými technickými
prostriedkami, aby aj v prípade splátky, ktorá neobsahuje variabilný symbol, alebo obsahuje nesprávny
variabilný symbol, túto priradil k správnej zmluve.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
20Csp 91/2020 zo dňa 7.9.2020).
125. Problematickým súd nevidí požiadavku uvádzania variabilného symbolu, ale sankcionovanie jeho
neuvedenia – majúc za to, že nedošlo k riadnemu uhradeniu splátky.
Zmluvné podmienky uvedené v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre
Clubcard kreditnú kartu k Úverovej zmluve č. 6109068241, zo dňa 28.9.2011, a to v Hlave 14. Sankcie
účtované v dôsledku omeškania klienta:- § 1, v znení: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky
je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť
Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,- EUR v prípade prvej upomienky a 12,- EUR v prípade
druhej a ďalšej upomienky.“- § 2, v znení: „V prípade omeškania klienta je Spoločnosť oprávnenáklientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu
vo výške 17,- EUR.“
126. Predmetné zmluvná podmienka svojou povahou predstavuje skrytú sankciu predstavujúce zmluvnú
pokutu, ktorá je neprijateľná podmienka v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Takéto poplatky majú
jednoznačne sankčný charakter, nie je za ne ani poskytované protiplnenie, čo treba považovať za
neprijateľné (tzv. teória skutočného plnenia). V tomto smere je irelevantné, či žalovaný vystavil,
alebo nevystavil žalobkyni upomienky, a či za ne účtoval v zmluve o úvere uvedené poplatky;
relevantné pre súdne rozhodnutie je to, že takéto podmienky vo formulárovej, žalovaným (jeho právnym
predchodcom) pripravenej zmluve zakotvené boli. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal akékoľvek
výdavky dodávateľa, ktoré mu môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky, ktoré si v zmluve vopred
sám určil, jedná o zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom poplatok
umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech nad rámec skutočných a účelných výdavkov.
127.Ustanovenieozmluvnejpokutevobchodnýchpodmienkachbývaposúdenézostranyvšeobecných
súdov ako neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených
rozhodnutí, napr. rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29Csp/137/2018.
128. Za neprijateľné tiež považoval také konanie veriteľa, v zmysle ktorého zakomponoval dohodu o
zmluvnej pokute do Obchodných podmienok, ktoré mali bližšie upravovať práva a povinnosti zmluvných
strán uvedené v Zmluve. Nemožno konštatovať, že v danom prípade bola dohoda o zmluvnej pokute
individuálne dojednaná stranami zmluvy. Vzhľadom na obsah a rozsah Obchodných podmienok si
priemerný spotrebiteľ nevšimne, že podpisuje dojednanie zmluvnej pokuty.
129. Naviac súd poukazuje na to, že zmluvná pokuta nesmie byť dojednaná ako súčasť nepodpísaných
VOP (porov. závery Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013).
130. Zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatnou, keď
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
keď veriteľ si podľa nej môže duplicitne, popri zákonnom úroku z omeškania, ktorý predpokladajú
priamo právne predpisy ako sankciu pre dlžníka pre prípad omeškania, uplatňovať sumu 17 eur pri
každom jednotlivom omeškaní žalobkyne s úhradou splátky. Súd to považuje za neprimeranú sankciu,
aj s poukazom na skutočnosť, že uvedenú sumu by si veriteľ mohol uplatňovať bez ohľadu na dĺžku
omeškania,atedaajpriomeškanívtrvanínapr.jednéhodňabyokremomeškanejsplátkyžalobcamusel
uhradiť sumu 17 eur naviac ako zmluvnú pokutu. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže
ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej
pokuty, ktoré vôbec nezohľadňuje výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku.
131.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
132. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa bola v konaní procesne úspešná, preto jej súd priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
133. ho plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku.
Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré vôbec nezohľadňuje výšku pohľadávky vzniknutej
porušením záväzku, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
134.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.135. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa bola v konaní procesne úspešná, preto jej súd priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.