Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125011003
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6125011003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a

sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD a Mgr. Ivany Datlovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin
neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b)
Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa 8. apríla 2025 o odvolaniach obžalovaného A. B. a
prokurátora Okresnej prokuratúry Brezno, proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko
Brezno sp. zn. 9T/95/2025-417 zo dňa 27. januára 2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica, pracovisko Brezno sp. zn. 9T/95/2025-417 zo dňa 24.11.2025 v celom rozsahu vo výrokoch

o trestoch a o ochrannom liečení.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

o d s u d z u j e

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvalo bytom C. XXX/XX, B., t.č. ÚVV a ÚVTOS Banská

Bystrica,

Podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 5
Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
akéhokoľvek druhu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci –
- 4 ks injekčných striekačiek,
- digitálna váha striebornej farby zn. Domo D0909996V,

- rúrka na šňupanie čírej farby,
ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke dňa 11.06.2025 v byte č. 1 na 2. poschodí bytového domu
na ČSA 69/29, Brezno

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých veci stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), § 74 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranné

protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.Výrok o vine v napadnutom rozsudku okresného súdu zostáva týmto zrušením nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

8 5To/2/2026

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno sp. zn. 9T/95/2025-417 zo dňa
27. januára 2026 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2/ zo zločinu neoprávneného
prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného

zákona, na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 19.03.2025 o 17.40 hod., v D. E. F., po ceste I/66 v smere na Brezno, viedol pod vplyvom
metamfetamínu v koncentrácii 1010,77 ng/ml v krvi a amfetamínu v koncentrácii 31,93 ng/ml v krvi
osobné motorové vozidlo zn. VW Transporter, ev.č. E. XXXXX,

2/ približne dňa 04.06.2025 v Banskej Bystrici, sebe od nezistenej osoby zadovážil a do 08.30 hod.
dňa 11.06.2025 v B., v byte na ul. G. č. XX/XX, ktorého je t. č. užívateľom, ako aj pri sebe v ruksaku
a peňaženke

- neoprávnene prechovával v plastových vreckách kryštalický materiál bielej a svetlohnedej farby, s
prítomnosťou metamfetamínu a dimetylsulfónu o celkovej hmotnosti 13,08 g v koncentrácii od 73,9 %
- 79,8 % hmotnostných, s obsahom 9860 mg absolútneho metamfetamínu (vyjadrené ako voľná báza),
spôsobilým pri bežnom spôsobe užívania ovplyvniť psychiku užívateľa,

- a v osobnom motorovom vozidle zn. Audi Q7, ev. č. B., VIN: H., neoprávnene prechovával plastové
vrecko s obsahom kryštalického materiálu svetlohnedej farby, s prítomnosťou metamfetamínu a
dimetylsulfónu o hmotnosti 4,951 g, v koncentrácii 70,7 % hmotnostných, s obsahom 3 500 mg
absolútneho metamfetamínu (vyjadrené ako voľná báza), spôsobilým pri bežnom spôsobe užívania
ovplyvniť psychiku užívateľa,

pričom metamfetamín je podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Za to okresný súd obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. l), n)

Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Trestného zákona,
§ 41 ods. 2 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci –
4 ks injekčných striekačiek,
digitálna váha striebornej farby zn. Domo D0909996V,
rúrka na šňupanie čírej farby,

peňažné prostriedky vo výške 1950,- Eur,
ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke dňa 11.06.2025 v byte č. 1 na 2. poschodí bytového domu
na G. XX/XX, B..

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona , § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému
uložil na trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov.Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

Proti citovanému rozsudku podal obžalovaný po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie,
ktoré dodatočne písomne prostredníctvom obhajkyne písomným podaním zo dňa 9.1.2026 odôvodnil.
Úvodom podaného odvolania uviedol, že s vydaným rozsudkom v časti výroku o treste nesúhlasí a preto
voči nemu zahlásil odvolanie, a to proti výroku o treste vrátane trestu prepadnutia veci. Nestotožňuje
sa so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu v tom smere, že uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody považuje za neprimerane prísny a skutkové zistenia a ich právne vyhodnotenia týkajúce
sa finančných prostriedkov vo výške 1.950 eur, taktiež považuje za nejasné a neúplné, pričom má za
to, že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Vyslovil názor, že
právneposúdenietýkajúcesatrestuprepadnutiavecí,konkrétnefinančnýchprostriedkovvovýške1.950
eur je nesprávne, pretože z dôkazov predložených v trestnom konaní nebola dostatočne objasnená a
preukázaná skutočnosť, že by malo ísť o výnos z trestnej činnosti, veci použité na spáchanie trestného

činu alebo veci určené na spáchanie trestného činu. V súvislosti s predmetnou trestnou vecou má
za to, že v priebehu celého trestného konania sa nevyskytol žiaden hodnoverný priamy či nepriamy
usvedčujúci dôkaz, preukazujúci vyššie uvedenú skutočnosť, že by finančné prostriedky boli určené na
páchanie trestnej činnosti — obstarávanie si omamných a psychotropných látok, ako uviedol súd prvého
stupňa v odôvodnení odsudzujúceho rozsudku. Ďalej poukázal, že súd prvého stupňa sa nedostatočne

vysporiadal s obhajobou uvádzanými okolnosťami v záverečnej reči, významnými pre rozhodnutie, a
to najmä, že vzhľadom na prijatie vyhlásenia o vine súd nepristúpil na báze analógie k mimoriadnemu
zníženiutrestuzarovnakýchpodmienokakoprischválenídohodyovineatresteaženebolapreukázaná
žiadna súvislosť medzi finančnými prostriedkami vo výške 1.950 eur a akoukoľvek jeho trestnou
činnosťou. Požiadal, aby odvolací súd zohľadnil jeho pozitívny postoj k spáchaným trestným činom

vyjadrený priznaním sa ku skutkom, uznaním viny a úprimnou ľútosťou. Prehlásil, že nebude páchať
žiadnutrestnúčinnosťapovedieriadnyživot.Následneuviedol,ženepodmienečnýtrestodňatiaslobody
je neprimerane prísny a tento bude plniť iba represívnu funkciu. Má za to, že na jeho prevýchovu a
nápravu je možné pôsobiť aj miernejším trestom, konkrétne trestom odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu. V tejto súvislosti poukázal, že účelom trestu nie je len represia, ale aj pôsobenie

na páchateľa tak, aby viedol riadny život, pričom je potrebné prihliadať na osobné, rodinné a pracovné
pomery obžalovaného, ako aj ochotu spolupracovať pri objasňovaní trestnej činnosti v inej trestnej
veci. Taktiež poukázal, že aj samotná skutočnosť, že je už 6 mesiacov vo výkone väzby má na neho
dostatočne prevýchovný charakter. Má záujem pomáhať svojim rodičom a starať sa o nich, pričom
uloženie mu dlhodobého nepodmienečného trestu odňatia slobody zasiahne neprimeraným spôsobom

do ich života. Tento následok by bol v priamom rozpore s princípom individuálneho posudzovania trestu,
akoajsozásadou,žetrestnesmiepostihovaťnevinnéosoby.Nazáveruviedol,ženesúhlasísuloženými
trestami a už vôbec sa nestotožňuje s výrokmi súdu ani jeho odôvodneniami. Nechápe, ako má byť trest
mu uložený spravodlivý k jeho osobe a charakteru skutku s ohľadom na skutočnosť, že sa od začiatku
priznával ku skutkom kladeným mu za vinu a učinil v konaní pred súdom vyhlásenie o vine. Nestotožňuje

sa s argumentáciou súdu, že dáva taký trest, ktorý je pre neho primeraný a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačujúci. Preto sa voči rozsudku odvoláva a chce, aby boli zobraté do úvahy skutočnosti
a okolností tohto prípadu, ktoré súd prvého stupňa do úvahy nebral. Navrhol, aby odvolací súd postupom
podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) alebo písm. e) Trestného poriadku napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku mu vrátil vec na ďalšie

konanie alebo vo veci sám rozhodol.

Proti rozsudku podal dňa 28.11.2025 odvolanie aj prokurátor proti výroku o treste v neprospech
obžalovaného A. B., ktoré odôvodnil podaním dňa 10.12.2025. Uviedol, že uložený trest považuje
za nezákonný a poukázal na nesprávnu aplikáciu ustanovení Trestného zákona o ukladaní trestu pri

recidíve, ako aj na neprimeranú miernosť uloženého trestu vzhľadom na osobu páchateľa a povahu
trestnej činnosti. Citoval ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona (Tr. zák.), podľa ktorého pri
opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu. V tejto súvislosti poukázal, že okresný súd obžalovaného uznal za vinného okrem iného aj zo
zločinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods.

4 písm. b) Trestného poriadku, (prísnejšie trestný z dvoch posudzujúcich trestných činov), pri ktorom
je trestná sadzba 1 rok - 6 rokov. Pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., by bola potom trestná
sadzba 2 roky a 8 mesiacov až 7 rokov a 8 mesiacov. Zdôraznil, že obžalovaný spáchal druhovo
obdobný trestný čin - zločin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky, hoci užv minulosti bol právoplatne odsúdený za intencionálne zhodný zločin (drogová trestná činnosť), za ktorý
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov v ústave na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia ako aj ochranný dohľad v dĺžke jedného roka. V tejto súvislosti poukázal,

že z výkonu trestu odňatia slobody bol obžalovaný podmienečne prepustený dňa 14.10.2022 a bola
mu uložená skúšobná doby v trvaní 2 rokov s tým, že sa v skúšobnej dobe osvedčil dňa 06.12.2024.
Keďže v čase rozhodovania okresného súdu neexistovala zákonná prekážka na aplikáciu § 38 ods.
3 Tr. zák. (zahladenie predchádzajúceho odsúdenia) bolo povinnosťou súdu na túto hmotnoprávnu
situáciu pri ukladaní trestu reagovať. Má za to, že neaplikovanie sprísňujúceho ustanovenia o recidíve

podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. viedlo k uloženiu trestu, ktorý je v zjavnom rozpore s účelom trestu podľa
§ 34 Tr. zák., najmä s požiadavkou na ochranu spoločnosti a zabránenie páchateľovi v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (zásadami generálnej a individuálnej prevencie). V prípade obžalovaného A. B. sa
okrem všeobecnej recidívy jedná aj o špeciálneho recidivistu, ktorý sa dopustil drogovej trestnej činnosti
opakovane. Skutočnosť, že obžalovaný vykonal v minulosti dlhodobý trest odňatia slobody v trvaní
siedmich rokov a napriek tomu sa len krátko po osvedčení po uplynutí skúšobnej doby podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vrátil k páchaniu obdobnej trestnej činnosti, preukazuje jeho
zjavnú nepoučiteľnosť a výrazné zakorenenie kriminálnych návykov a predchádzajúci trest nesplnil svoj
výchovný účel. Uloženie trestu bez sprísnenia dolnej hranice by v tomto prípade bolo pre obžalovaného
signálom, že justičný systém toleruje jeho recidívu, čo považuje za neprípustné. K uloženému trestu
prepadnutia veci uviedol, že odôvodnenie vo vzťahu k posúdeniu podmienok na uloženie trestu

prepadnutia veci - peňažných prostriedkov považuje za arbitrárne. Dôvodom tohto konštatovania je
skutočnosť, že pri prehliadke motorového vozidla bol nájdený aj plastový sáčok obsahujúci kryštalický
materiál s prítomnosťou metamfetamínu a dimetylsulfónu, teda predmet, ktorý obžalovaný prechovával
neoprávnene a bol jedným z čiastkových útokov trestného činu. Takto to súd posúdil aj v o vzťahu
k zvyšnej časti finančnej hotovosti zaistenej u obžalovaného (v byte), pri ktorej súd konštatoval, že s

ohľadom na skutočnosť, kde boli tieto peňažné prostriedky nájdené a aké ďalšie veci boli popri nich
nájdené, mal v miere postačujúcej pre rozhodnutie preukázané, že tieto peňažné prostriedky boli určené
na kúpu omamných a psychotropných látok a preto ohľadom týchto peňažných prostriedkov rozhodol v
zmysle § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zák. uložením trestu prepadnutia veci.

Na záver podaného odvolania prokurátor navrhol, aby krajský súd, rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica pracovisko Brezno 9T/95/2025-417 zo dňa 24.11.2025 z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. d,
e) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že obžalovanému A. B. uloží podľa §
171 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l), m) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods.
2 Tr. zák., § 34 Tr. zák., § 48 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo

výmere najmenej 3 a pol roka so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu uloží aj trest prepadnutia veci:
finančných prostriedkov v sume 2.170 eur.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že sa v plnom

rozsahu pridržiava podaného odvolania okresného prokurátora. Navrhla odvolaciemu súdu, aby zrušil
výrok o treste odňatia slobody a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere minimálne 3 a pol
roka so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ďalej navrhla doplniť
trest prepadnutia veci, a to tak, aby bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci - finančných
prostriedkov vo výške 2.170 eur. Vzhľadom na to, že na trest nadväzuje aj ochranné opatrenie, navrhla

modifikovať uloženie ambulantnej formy liečby v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona na ústavnú formu
liečby.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrvala na dôvodoch odvolania a navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Alternatívne

navrhla, aby odvolací súd vo veci rozhodol sám tak, že obžalovanému uloží miernejší trest, a to trest
s podmienečným odkladom jeho výkonu. K trestu prepadnutia veci navrhla, aby súd neuložil trest
prepadnutia veci finančných prostriedkov vo výške 2.170 eur tak, ako navrhol prokurátor, alebo ako
bolo uložené okresným súdom vo výške 1.950 eur. K ochrannému opatrenia vo forme ambulantného
ochranného liečenia uviedla, že znaleckým posudkom bolo obžalovanému navrhnuté uloženie liečenia

ambulantnou formou a navrhla, aby tento výrok zostal v platnosti.

Obžalovaný A. B. na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas s návrhom svojej obhajkyne.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolania obžalovaného a prokurátora boli podané včas,
v lehote ustanovenej § 309 Trestného poriadku, odvolania boli podané oprávnenou osobou v súlade s §

307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval
podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. V
tejto súvislosti zistil, že odvolania obžalovaného aj prokurátora sú čiastočne dôvodné.

Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a
zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že
nepopieraspáchanieskutkuuvedenéhovobžalobe,jeneodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľné

odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Podľa § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže
odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie

skutku uvedeného v obžalobe.

Krajský súd konštatuje, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa
24.11.2025 v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo
spáchania žalovaných skutku. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku

postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného
poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného
prijal a v takom prípade výrok o vine je odvolaním nenapadnuteľný. Keďže odvolací súd v napadnutom
rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil
chyby odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaných odvolaní v zmysle § 317 ods.1

Trestného poriadku len výroky o uložených trestoch a ochrannom opatrení.

Odvolací súd následne preskúmaval výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
nesprávne aplikoval ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona, pretože použitie ustanovenia § 38 ods. 3
a 41 ods. 2 Trestného zákona v danom prípade nemožno považovať za neprimerané (navýšenie trestu),

taktiež v rozpore s ustanovením § 38 ods. ods. 1 Trestného zákona prihliadol na priťažujúcu okolnosť
podľa§37písm.h)Trestnéhozákona,pretovýrokotresteodňatiaslobodyzrušilaotresterozhodolsám.

Pokiaľ ide ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na
všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal

z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona, na okolnosť, ktorá
je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu

okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej
sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Podľa § 38 ods. 2 Trestného
zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Odvolací súd, tak ako aj súd prvého stupňa vzal
u osoby obžalovaného do úvahy existenciu poľahčujúcich okolnosť § 36 písm. l) písm. n) Trestného

zákona, pretože sa k trestnej činnosti doznal a trestný čin oľutoval, taktiež napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom. Na druhej strane obžalovanému priťažovalo podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona, že už v minulosti bol odsúdený za trestný čin, ktorá skutočnosť vyplýva z odpisu
registra trestov, keď bol doposiaľ v piatich prípadoch súdne trestaný (v dvoch prípadoch sa na nehohľadí ako by nebol trestaný). Keďže obžalovaný opätovne spáchal zločin, keď už v minulosti bol
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/134/2017-489 zo dňa 21.05.2018 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/97/2018 zo dňa 18.07.2018, pre spáchania

pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných psychotropných látok,
jedovaleboprekurzorovaobchodovaniasnimipodľa §172ods.1písm.c),d),ods.2písm.e)Trestného
zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého bol
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ako aj ochranný dohľad v dĺžke
trvania jedného roka, tak v takom prípade sa podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, zvyšuje dolná

hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pretože obžalovaný súčasne spáchal viac
trestných činov, tak v takom prípade podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa
za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V prípade obžalovaného A. B. druh a výmera trestu
boli stanovené zákonným ustanovením § 171 ods. 4 Trestného zákona vzťahujúcim sa na najprísnejšie
trestný skutok umožňujúci obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere na jeden až šesť

rokov. Ak súd podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ukladá páchateľovi úhrnný trest odňatia slobody
za viac úmyselných trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, z ktorých je jeden
zločinom, tak v takom prípade sa horná hranica trestnej sadzby sa zvyšuje o jednu tretinu. Na základe
modifikovanej trestnej sadzby (§ 38 ods. 3 a § 41 ods. 2 Tr. zák.) potom obžalovanému hrozil trest
odňatia slobody vo výmere na 2 roky a 8 mesiacov až 7 rokov a 8 mesiacov.

Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel
odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie na osobu obžalovaného
nie je potrebné vplývať trestom odňatia slobody na základe modifikovanej trestnej sadzby (ktorá je
neprimerane prísna), tak ako to v podanom odvolaní navrhol prokurátor, ale účel trestu bude možné

dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania. Odvolací súd pripomína, že obžalovaný na
hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu
kladené za vinu, a svoje konanie ľutuje a v takom prípade môže súd podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona
uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Na základe aplikácie zmierňujúceho ustanovenia odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska

individuálnej aj generálnej prevencie je primeraný a zákonu zodpovedajúci trest odňatia slobody vo
výmere dvadsaťosem mesiacov.

Takto vymeraný trest odvolací súd vyslovil ako nepodmienečný, pretože neboli splnené podmienky
na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona, keďže

obžalovaný sústavne narušuje záujmy chránené Trestným zákonom. V tejto súvislosti je potrebné
vychádzaťajzoskutočnosti,žeobžalovanýspáchaldruhovoobdobnýtrestnýčin-zločinneoprávneného
prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky, pričom už v minulosti bol právoplatne odsúdený za
zhodný zločin (drogová trestná činnosť), za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ako aj ochranný dohľad v

dĺžke jedného roka. Z výkonu ktorého bol obžalovaný podmienečne prepustený dňa 14.10.2022 a bola
mu uložená skúšobná doby v trvaní 2 rokov s tým, že sa v skúšobnej dobe osvedčil dňa 06.12.2024,
avšak po polroku od osvedčenia sa, opätovne spáchal úmyselný trestný čin. Za tohto stavu nie je
možné dôvodne očakávať, že podmienečný odklad výkonu trestu by u neho splnil účel trestu, a to ani
s prípadným uložením probačného dohľadu nad jeho správaním a uložením obmedzení (§ 51 Tr. zák.).

Odvolacísúdobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodypodľa§48ods.2písm.b)Trestnéhozákona
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti už bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Obžalovaný sa dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, keď viedol motorové vozidlo
pod vplyvom návykovej látky v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. d) Zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odvolací súd poznamenáva,
že v prípadoch, kedy dochádza k spáchanej trestnej činnosti páchateľmi v súvislosti s vedením

motorových vozidiel pod vplyvom návykovej látky (kedy dochádza k ohrozeniu ostatných účastníkov
cestnej premávky), sa spravidla ukladá aj trest zákazu činnosti v súvislosti s ich vedením a v tomto
smerejemožnépripustiť,žetakýtotrestmásvojvýznamzhľadiskanaplneniaočakávanéhoúčelutrestu.
Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, keď obžalovanému uložil podľa § 61 ods. 1,2 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere
18 mesiacov, preto sám taktiež uložil tento druh trestu v rovnakej výmere.

Odvolací súd na základe podaných odvolaní obžalovaného a prokurátora, preskúmal výrok o treste,
ktorým bol obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona uložený trest prepadnutia veci.
Okresný súd v rámci trestu prepadnutia veci, okrem iného obžalovanému uložil aj trest prepadnutia
finančných prostriedkov vo výške 1.950 eur, pričom prokurátor sa domáhal navýšiť tento na sumu 2.170
eur a naopak obžalovaný sa domáhal trest prepadnutia finančných prostriedkov neuložiť.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola určená na
spáchanie trestného činu. Podmienkou prepadnutia veci v zmysle cit. ustanovenia je, že vec, v danom
prípade finančné prostriedky boli určené na spáchanie trestného činu, pričom platí, že páchateľ musel
zamýšľať naplniť znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu s použitím danej veci. Na
základe uvedeného je potrebné takúto okolnosť dokázať (§ 2 ods. 10 Tr. por.). V danom prípade

však v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom nebol produkovaný žiadny relevantný dôkaz,
z ktorého by bolo zistiteľné, že obžalovaný mal v úmysle použiť finančné prostriedky zaistené jednak
v motorovom vozidle vo výške 220 eur a jednak zaistené pri domovej prehliadke vo výške 1.950 eur
na nákup omamných látok alebo psychotropných látok. Odvolací súd dodáva, že rozhodnutie o tejto
otázke nemôže byť postavené na základe podozrenia a domnienok. Na základe uvedeného, preto

odvolací súd výrok o prepadnutí vecí zrušil v celom rozsahu a o prepadnutí veci rozhodol sám tak,
že obžalovanému neuložil prepadnutie finančných prostriedkov, ale len trest spočívajúci prepadnutí
vecí, a to: 4 ks injekčných striekačiek, digitálnej váhy striebornej farby zn. Domo D0909996V a rúrky
na šňupanie čírej farby, ktoré veci boli určené na spáchanie trestného činu (používali sa na užívanie
návykových látok).

Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel
odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie, takto uložené tresty, nemožno
považovať za neprimerané. Uložené tresty zodpovedajú zásadám ukladania trestov ustanoveným v
§ 34 a § 38 Trestného zákona a takýto postih obžalovaného je adekvátny, zodpovedá požiadavkám

zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie.

Okresný súd obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona uložil ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, na základe záverov znaleckého posudku č. XX/
XXXX znalca A. I. J., z odvetvia psychiatrie, ktorý navrhol obžalovanému uloženie ochranného

protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou s ohľadom na zistený syndróm závislosti od pervitínu
v druhom vývojovom štádiu. Prokurátor navrhol modifikovať uloženie ambulantnej formy liečby v zmysle
§ 74 ods. 1 Trestného zákona na ústavnú formu liečby, a to vzhľadom na to, že na trest nadväzuje aj
ochranné opatrenie. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou prokurátora, pretože podľa poslednej
vety § 74 ods. 1 Trestného zákona, ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c)

popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou. Na
základe cit. ustanovenia, preto odvolací súd zrušil aj výrok o ochrannom liečení a sám rozhodol
tak, že obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c), § 74 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol, tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

1 5To/2/2026

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.