Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: PE-5C/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3619200593
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mičková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3619200593.21

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXXX/X, XXX XX C.,
právne zastúpený: Mgr. Martin Spišiak, advokát so sídlom Jesenského 233/1, 958 01 Partizánske,
IČO: 42 020 751, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXXX/X, XXX XX C.,
právne zastúpená: JUDr. Ivana Magdolenová Joríková, advokátka so sídlom Hrnčírikova 1/B, 958 01
Partizánske, IČO: 35 437 588, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 16.04.2019 domáhal proti žalovanej zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území C., zapísaných na LV č. XXXX

Okresného úradu, odboru katastrálneho C., pozemok parcela reg. "C" KN č. XXXX/X o výmere 658 m2
- záhrada, pozemok parcela reg. "C"KN č. XXXX/X o výmere 157 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,
rodinný dom s.č. XXXX na parcele reg. "C" KN č.XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1/2-
ici a podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1/2-ici na tom základe, že žalobca žil so žalovanou až do
marca roku 2018 ako druh a družka, predmetné nehnuteľnosti spolu užívali. Nehnuteľnosti nadobudla
žalovaná na základe Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a kúpnej zmluvy pod

F. XXXX/XX do výlučného vlastníctva, pričom kúpnou zmluvou pod V 1598/13 z 14.11.2013 odpredala
žalovanémupolovicunehnuteľnosti.Žalovanáakceptovalaponukunaodkúpenienehnuteľnostivovýške
60000 eur s tým, že tak musí urobiť formou hypotekárneho úveru aspoň tri mesiace po ukončení doby
jej platnosti. Keďže žalovaná nesplnila podmienky pre hypotekárny úver a podľa oznámenia realitnej
kancelárie sú nehnuteľnosti predajné za vyššiu cenu ako jej opätovne ponúknutý podiel 75000 eur,
nesúhlasil žalobca s posunom platnosti hypotekárneho úveru na niekoľko mesiacov, pričom žalovaná

nesúhlasila s predajom jej podielu tretej osobe a mala sama záujem získať nehnuteľnosť do svojho
vlastníctva so splatnosťou ku koncu augusta 2019, pričom žalobca s jej ponukou nesúhlasil vzhľadom
nato, že nehnuteľnosti je možné získať za vyššiu cenu ako mu ponúkla žalovaná. Z dôvodu, že
žalobca nemal záujem zotrvať v družobnom pomere so žalovanou navrhol zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo nariadením predaja nehnuteľností.

2. Prvoinštančný súd rozsudkom č.k. PE - 5C/14/2019-318 zo dňa 25.05.2023 rozhodol tak, že vyhovel
žalobe žalobcu a zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam v katastrálnom
území C., zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu, odboru katastrálneho C., pozemok parcela reg.
"C" KN č. XXXX/X o výmere 658 m2 - záhrada, pozemok parcela reg. "C"KN č. XXXX/X o výmere
157 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom s.č. XXXX na parcele reg. "C" KN č.XXXX/X v
podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1/2-ici a podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1/2-ici, nariadil

predaj nehnuteľností v katastrálnom území C., zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu, odboru
katastrálneho C., pozemok parcela reg. "C" KN č. XXXX/X o výmere 658 m2 - záhrada, pozemokparcela reg. "C"KN č. XXXX/X o výmere 157 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom s.č.
XXXX na parcele reg. "C" KN č.XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1/2-ici a podielovom
spoluvlastníctve žalovanej v 1/2-ici za všeobecnú cenu s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi

účastníkov konania podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu a žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal.

3. Proti výroku o trovách konania podala žalovaná odvolanie, na ktoré odvolací súd uznesením č.k.
5Co/68/2023-340zodňa29.11.2023zrušilprvoinštančnýrozsudokvnapadnutejčastivovýrokuIII.zrušil

a v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že z procesného hľadiska
predstavuje konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tzv. judicium duplex.
Konanie môže byť začaté na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, pričom všetci spoluvlastníci
majú v konaní postavenie žalobcu aj žalovaného nehľadiac na to, kto žalobu podal. Súd vydáva
konštitutívne rozhodnutie, nie je viazaný návrhmi účastníkov a môže rozhodnúť iným spôsobom ako
je navrhované. Voľba konkrétneho spôsobu vyporiadania je v konečnom dôsledku výlučne na súde,

ktorý je pritom viazaný zákonným poradím jednotlivých spôsobov vyporiadania. Zmienené špecifiká v
konaníozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvajenutnémaťnapamätiajprirozhodovaní
o trovách takéhoto konania. Nikto zásadne nemôže byť nútený zotrvať v spoluvlastníctve, žiadneho
zo spoluvlastníkov nemožno bez ďalšieho sankcionovať za to, že spoluvlastníctvo má byť zrušené a
vyporiadané, resp. za to, že bol na súde podaný príslušný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva. Takto začatie a vedenie konania pred súdom nemožno bez ďalšieho klásť na ťarchu
ani tomu spoluvlastníkovi, ktorý ho inicioval, ani tomu, ktorý sa formálne ocitol na strane žalovanej.
Súčasne treba zohľadniť, že spoluvlastníci sami nemôžu plne ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu
o spôsobe vyporiadania. Za týchto okolností, kedy spoluvlastníci dopredu nemôžu presne predvídať
konkrétne rozhodnutie súdu a naopak každý z odlišných návrhov spoluvlastníkov môže mať rozumne

presvedčivý základ, kedy všetci spoluvlastníci majú v konaní zhodne procesné postavenie žalobcu aj
žalovaných a kedy sa v konaní jedná o rovnom vlastníckom práve všetkých účastníkov sa spravidla ako
spravodlivé východisko pre rozhodnutie o trovách konania bude javiť, aby každý zo spoluvlastníkov sám
niesol svoje náklady konania a nebol povinný hradiť náklady iného spoluvlastníka, ibaže by preto boli
dané zvláštne dôvody a vzhľadom na okolnosti prípadu by boli dané dôvody na aplikáciu ustanovenia

§ 255 ods. 1 CSP. Zásada úspechu v spore (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) sa premieta v
ustanovení § 255 ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania, zásada ktorá sa uplatní tak,
že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej
strane vznikli. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného
nároku. Zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, kde súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania, napr. na

vyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva.Jetotakpreto,žestranavsporeneúspešnámohlasúdnemu
konaniu predísť tým, že by sa sama dohodla na vyporiadaní. Ak napríklad jedna zo strán sporu navrhuje
rozdelenie pozemku na dve polovice a druhá trvá na tom, že si pozemok ponechá celý a druhú stranu
vyplatí, závisí od rozhodnutia súdu, komu dá z hľadiska práva a spravodlivosti za pravdu, pričom súd
vždy prihliadne na správanie strán sporu pred podaním žaloby a aj v priebehu konania, či bolo možné

predísť súdnemu konania, ako strany sporu navrhovali rozhodnúť v porovnaní s výsledkom konania.
Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t.j. víťazstvom) v spore. Plný úspech
v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.
Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak
sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci

samej. Povinnosť priznať náhradu (účelne) vynaložených trov konania v plnom rozsahu úspešnému
účastníkovi platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ustanovením §
257 CSP (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. októbra 2011, sp. zn. 7Cdo/129/2011).
Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a
zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP) a umožňuje výnimočne nepriznať náhradu trov konania,

ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia je odôvodnené tam, kde by strohá
aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.
Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana inak povinná zaplatiť
náhradu trov konania. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán sporu. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých okolností konkrétnej veci. Obyčajnú
nesolventnosť strany bez ďalšieho, pritom nemožno považovať za dostatočný dôvod, k uplatneniu §
257 CSP. Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa, je potrebné prihliadnuť k
pomeromobochstrán(pozriuznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa14.09.2011,sp.zn.4MCdo/4/2010).Ako už bolo konštatované vyššie, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti sú v postavení žalobcu aj žalovaného (iudicium duplex),
aj keď návrh nepodali, nakoľko podaním žaloby na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je

uplatnené aj právo žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Úspech v takejto veci
nie je možné vidieť len v tom, že súd vyhovie žalobe toho spoluvlastníka, ktorý žalobu podal ako prvý
a vo všeobecnosti nie je možné vychádzať zo zásady úspechu žalobcu v konaní bez prihliadnutia na
okolnosti konkrétneho prípadu. O priznaní náhrady trov konania medzi účastníkmi takéhoto konania
možno uvažovať vtedy, pokiaľ jeden z podielových spoluvlastníkov nedal žiadny dôvod na podanie

žalobyozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvanasúd,resp.pokiaľnavrholalebosúhlasil
so zákonným riešením vyporiadania podielového spoluvlastníctva a druhý podielový spoluvlastník s ním
nesúhlasil. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie takto nepostupoval, ale rozhodol o nároku na
náhradu trov konania podľa § 257 CSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodov
hodnýchosobitnéhozreteľa,tedasúdprvejinštancieprirozhodnutíonáhradetrovkonanianepostupoval
správne a jeho rozhodnutie je predčasné a nepreskúmateľné, nakoľko neskúmal či v danom prípade

boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na celý priebeh konania,
ako aj na správanie obidvoch strán sporu. Súd prvej inštancie mal teda v zmysle vyššie uvedeného v
prvom rade ustáliť, či vzhľadom na okolnosti prípadu by boli dané dôvody na aplikáciu ustanovenia § 255
ods. 1 CSP (keďže z procesného hľadiska predstavuje konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva tzv. judicium duplex) a až keby dospel k záveru, že sú dané dôvody na aplikáciu

ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, určiť úspešnú stranu a až následne sa zaoberať či sú v prejednávanej
veci dôvody na použitie § 257 CSP. Uviedol, že v ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou bude opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania,
s tým že v odôvodnení rozhodnutia dá súd prvej inštancie odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní tak, aby bolo

preskúmateľné.

4. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

5. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

6.Podľa§257CSPsúdvýnimočnenepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

7. Súd vo veci v prvom rade skúmal, či jeden z podielových spoluvlastníkov nedal žiadny dôvod
na podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd, resp. pokiaľ navrhol
alebo súhlasil so zákonným riešením vyporiadania podielového spoluvlastníctva a druhý podielový

spoluvlastník s ním nesúhlasil. Zo samotnej žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca navrhol žalovanej
predaj spoluvlastníckeho podielu za sumu 60 000,- eur, s čím žalovaná súhlasila, ale požadovala
odklad splatnosti po troch mesiacoch kvôli poskytnutiu hypotekárneho úveru. Túto sumu žalobca
neprijal a požadoval sumu 75 000,- eur, s ktorou žalovaná tiež napokon súhlasila. Žalobca napriek
uvedenému podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom, aby bol

nariadený predaj nehnuteľnosti tretej osobe. Žalobca nemal záujem o nadobudnutie podielu do svojho
vlastníctva aj vzhľadom nato, že nemal finančné prostriedky na vyplatenie podielu žalovanej a v tomto
konaní po preskúmaní jeho osobných a majetkových pomerov mu bolo priznané oslobodenie od
súdnych poplatkov. Žalovaná nedala podnet na toto konanie z dôvodu, že deklarovala záujem o kúpu
spoluvlastníckeho podielu žalobcu za kúpnu cenu 60000 eur aj neskôr za 75000 eur, ale žalobca už

žiadal 150000 eur, preto k dohode nedošlo. V konaní vznikli prieťahy na strane žalobcu, ktorý žiadal
neustále pojednávania odročovať, pričom sám bol žalobca, teda by mal mať záujem na tom, aby vec
bol rozhodnutá bez zbytočných prieťahov. Žalobca bol prvýkrát vypočutý v konaní až 16.06.2023 teda
až po 4 rokoch a predložil znalecký posudok G. H. I. č. 221/2022 zo dňa 11.11.2022, ktorý ocenil
nehnuteľnosť na 191000 eur teda po 3 a pol roka od začiatku konania vo veci samej, pričom žalovaná

za cenu spoluvlastníckeho podielu 95500 eur už o kúpu podielu žalobcu neprejavila záujem. Teda súd
dospel k záveru, že za takúto cenu už žiadna zo strán neprejavila o podiel druhého spoluvlastníka
záujem, čím bol daný zákonom stanovený dôvod v zmysle § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka na
zrušenie spoluvlastníctva a nariadenie predaja nehnuteľnosti a rozdelenia výťažku z predaja podľaveľkosti spoluvlastníckych podielov účastníkov konania. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že
keďže ide o konanie judicium duplex, kedy všetci spoluvlastníci majú v konaní postavenie žalobcu aj
žalovaného nehľadiac na to, kto žalobu podal, úspešnou v predmetnom spore bola žalovaná, ktorá

súhlasila s konečným návrhom na predaj nehnuteľnosti a vzhľadom na okolnosti tohto sporu, kedy ešte
pred podaním žaloby a aj v priebehu konania mala záujem dohodnúť sa so žalobcom, žalovaná na
podanie žaloby teda nedala dôvod, konanie žalobcu bolo špekulatívne, úmyselne spôsoboval prieťahy
v konaní a až na základe predloženého znaleckého posudku po tri a pol roku musel súd rozhodnúť o
nariadení predaja nehnuteľnosti.

8. Súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP na to, aby stranám nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko žalovanej v dôsledku špekulatívneho konania žalobcu vznikli trovy
konania a ani nevzhliadol osobné dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu ( žalobca bol
zastúpený advokátom, dal vypracovať znalecký posudok a obdržal za predaj spoluvlastníckeho podielu
značné finančné prostriedky ).

9. Preto súd žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu
proti žalobcovi, a to aj v odvolacom konaní, nakoľko bola úspešná aj v odvolacom konaní, kedy odvolací
súd na jej odvolanie zrušil výrok o trovách konania v prvoinštančnom konaní. O výške náhrady trov
prvoinštančnéhoakoajodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutouzneseniu možno podaťodvolaniedo15dníodjehodoručenianaOkresnýsúdPrievidza.
[§ 355 ods. 2 C.s.p., § 357 písm. a/, m/ C.s.p.]

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.Akzákonnapodanienevyžadujeosobitnénáležitosti,vpodanísauvedie,ktorémusúdujeurčené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.