Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Shk/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200071
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:6023200071.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: (sťažovateľa): KLEEN spol. s r. o., so sídlom Šumavská
1, 821 08 Bratislava, IČO: 51 751 534, právne zastúpeného: Mgr. Peter Kružliak, advokát, sídlom
Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 42 179 483, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia č. POZ 1928-2021/II-87-2022 zo dňa 12.12.2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu
proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-74S/13/2023-73 zo dňa 27.

marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom Správny súd v Banskej Bystrici podľa ust. § 190 Správneho súdneho
poriadku (ďalej aj „SSP“) správny súd rozhodol tak, že zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. POZ 1928-2021/II-87-2022 zo dňa

12.12.2022. V odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie
žalovaného, ktorým žalovaný zamietol rozklad a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
o zamietnutí prihlášky ochrannej známky POZ 1928-2021 z 22.07.2021 prihlasovateľa KLEEN spol.
s r.o., podľa § 28 ods. 4 zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm.
b) a c) zákona o ochranných známkach. Rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že prihlásené
označenie „SUPERBATH“ vo vzťahu k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného
triedenia tovarov a služieb, ktoré možno súhrnné označiť ako prípravky na čistenie, odmasťovanie,

leštenie a dezinfekciu, nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Prvostupňový správny orgán sa zaoberal aj
otázkou prekonania zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona
o ochranných známkach a dospel k záveru, že prihlasovateľ predloženými dôkaznými materiálmi
neprekonal zápisnú nespôsobilosť a nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na
základe jeho používania nepreukázal.
2. Správny súd uviedol, že procesné právo obsahuje právne normy regulujúce konanie pred
úradom, ktorý je zodpovedný za registráciu ochranných známok. Úradu je teda zverené zákonné

zmocnenieposudzovaťsplneniepodmienokprezápisprihlasovanéhooznačeniaakoochrannejznámky.
Ustanovenie § 5 zákona o ochranných známkach taxatívne vymenúva dôvody zamietnutia označenia
do registra ochranných známok. Ide o tzv. absolútne výluky zápisu označenia do registra, na ktoré úrad
prihliada z úradnej povinnosti. Absolútne dôvody sú výsledkom transpozície čl. 4 smernice 2015/2436/EÚ, ktorý v ods. 1 taxatívne vymenúva obligatórne dôvody zamietnutia zápisu a v ods. 2 a 3 uvádza
fakultatívne dôvody, ktorými členské štáty môžu doplniť výpočet absolútnych dôvodov. Slovenský
zákonodarca prevzal do ustanovenia § 5 aj tieto fakultatívne dôvody uvedené v smernici. Mnohé z

týchto dôvodov sú príliš vágne a pred ich aplikáciou na určitý skutkový stav vyžadujú výklad. Výklad
týchto pojmov patrí do právomoci národných úradov, ktoré zapisujú ochranné známky do registra, a
správnych súdov, pričom je potrebné rešpektovať výklad, ktorý v danej veci podal už Súdny dvor EÚ,
prípadne správne súdy majú možnosť požiadať Súdny dvor o výklad v rámci prejudiciálneho konania.
Preto posúdenie jednotlivých absolútnych dôvodov je vecou výkladu a následnej aplikácie na zistený

skutkový stav správnych orgánov a správnych súdov a nie vecou ich diskrečnej právomoci (k tomu
bližšie rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 8 As 37/2011-154). Niektoré absolútne dôvody
sa prekrývajú [napr. nedostatok rozlišovacej spôsobilosti je samostatný dôvod pod písm. b) ods. 1 a
zároveňjesúčasťoudôvodupodpísm.a)ods.1citovanéhoustanovenia].Napriektomu,podľajudikatúry
Súdneho dvora EÚ to nič nemení na skutočnosti, že každý z dôvodov zamietnutia zápisu je nezávislý
od ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie (C-304/06 P, bod 54).

3. Rozlišovacia spôsobilosť je základným a nemenným atribútom ochranných známok daným už od
počiatku ich vzniku, keďže je hlavným dôvodom zavedenia ochranných známok vôbec. Umožňuje nielen
odlíšiť jednu fyzickú alebo právnickú osobu od iných (túto funkciu plní aj obchodné meno), ale najmä
umožňuje odlíšiť výrobky a služby jednej fyzickej alebo právnickej osoby od ostatných, čím spotrebiteľovi
zároveň poskytuje aj informácie o vlastnostiach a kvalite ponúkaného výrobku a umožňuje mu tak ľahšiu

orientáciunatrhuatvorbujehorozhodnutiaovýberevhodnejspotrebiteľskejstratégie.SlovamiSúdneho
dvora, podstatnou funkciou ochrannej známky je garantovanie identity pôvodu tovarov alebo služieb
spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi tým, že mu umožňuje bez možnosti zámeny rozlišovať
tovary alebo služby od ostatných tovarov alebo služieb, ktoré majú iný pôvod.
4. Žalovaný a prvostupňový správny orgán rozlišovaciu spôsobilosť posúdili tak z objektívneho i

subjektívneho hľadiska. Objektívne hľadisko znamená, že posudzované označenie musí byť čo do
obsahu i prevedenia natoľko originálne, že jeho individuálne prvky umožnia spoľahlivo odlíšiť konkrétny
výrobok/službu, pre ktorú sa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné vnímanie spotrebiteľom.
Označenie je dištinktívne ak je spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať označený výrobok/službu
a dokáže si ho spojiť s jeho výrobcom/poskytovateľom. Do úvahy sa berie priemerný spotrebiteľ

s obvyklým prehľadom a bežnou orientáciou na trhu, s priemernými geografickými a jazykovými
znalosťami. Nedostatkom rozlišovacej spôsobilosti trpia predovšetkým označenia popisné a druhové.
Popisné označenia sú všeobecne také, ktoré iba charakterizujú vlastnosť, spôsob výroby alebo zloženie
výrobku a pod. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky má teda za úlohu odlíšiť tovary alebo služby
jednej osoby od tovarov alebo služieb iných osôb.

5. V tomto konkrétnom správne orgány na oboch stupňoch dospeli k záveru, že znalosť anglického
jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa dosahuje základnú úroveň, do ktorej spadajú aj
slovné prvky obsiahnuté v označení „SUPERBATH“. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v
súčasnosti prenikajú anglické výrazy do slovenského jazyka a tieto v niektorých prípadoch vytláčajú
slovenské ekvivalenty. Žalovaný a prvostupňový správny orgán záver o znalosti anglického jazyka u

priemerného slovenského spotrebiteľa odôvodnili tým, že anglický výraz „BATH“ sa v súčasnosti aj
na slovenskom trhu pomerne často používa na označenie vlastností tovarov a služieb, t. j. že takto
označené tovary a služby sú určené, resp. zamerané na vane, kúpeľne, kúpele, pričom relevantná
verejnosť si ho s týmto významom aj bežne spája. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj slovenské
interaktívne nákupné portály (ako napr. www.heureka.sk, www.metro.sk, atď. ), kde po zadaní výrazu

„bath“ do ich vyhľadávačov, sa zobrazia tovary prednostne určené alebo týkajúce sa vaní, kúpeľní,
kúpeľa. Aj keď slovné prvky „SUPER“ a „BATH“ predstavujú anglické výrazy, ide o slová zo základnej
slovnej zásoby anglického jazyka, resp. slová, ktoré sú často používané a ich významy sú veľkej časti
slovenskej spotrebiteľskej verejnosti zrejmé. Správny súd má za to, že argumentácia správnych orgánov
sa nevymyká zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a skutočnosti, že

väčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu týchto
slov, napriek tomu, že anglický jazyk nie je úradným jazykom na Slovensku. Pokiaľ žalobca namietal, že
žalovaný svoj záver o znalosti anglického jazyka v slovenskej verejnosti odôvodnil dvoma tvrdeniami,
pričom neuviedol, že tieto tvrdenia sú nesprávne, resp. nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali
prijaté závery úradu, ktoré sa nevymykajú zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským

podmienkam a nespornej skutočnosti, že prenikanie anglického jazyka na území Slovenska sa stále
viac prehlbuje, preto podstatná časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery,
že rozumie významu týchto slov, potom správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú
vyjadrujúcu len všeobecný nesúhlas žalobcu s odôvodnením žalovaného a prvostupňového orgánu.6. Správny súd mal za to, že právne posúdenie žalovaného, že prihlasované označenie nemá inherentnú
rozlišovaciu spôsobilosť, je správne. A to z dôvodu, že sa nejedená o neobvyklé slovné spojenie,
ktoré by malo rozlišovaciu spôsobilosť pre nárokované výrobky samé osebe, nakoľko je zložené z

dvoch anglických výrazov, s ktorými je bežný slovenský spotrebiteľ oboznámený, a ktoré bezprostredne
súvisia s nárokovanými výrobkami, keď označujú oblasť (výrobky na určené na vane, kúpeľne), ktorej sa
týkajú. Ide preto o označenie popisné bez rozlišovacej spôsobilosti. V tomto konkrétnom prípade ide o
jednoduché spojenie dvoch slov, ktoré samostatne sú nositeľmi svojho sémantického významu, pričom
ich sémantický význam sa ich jednoduchým spojením do jedného slova žiadnym spôsobom nemení.

Všeobecný súd Európskej únie tiež skúmal opisný charakter označení novotvarov zložených z viacerých
slov alebo ich skratiek. Aby takéto označenie bolo zapísané ako ochranná známka, musí toto označenie
u cieľovej skupiny verejnosti vytvárať dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým
spojením slovných prvkov, ktoré ju tvoria tak, aby tým bol zmenený význam alebo rozsah tohto pojmu
(porovnaj T-207/06, body 29 a 35). Aby ochranná známka tvorená novotvarom alebo slovom, ktoré je
výsledkom kombinácie znakov, mohla byť pokladaná za opisnú, nestačí, aby sa konštatoval prípadný

opisný charakter pre každý z týchto znakov; takýto charakter musí byť taktiež konštatovaný pre novotvar
alebo samotné slovo (T-19/04, bod 26). V tejto súvislosti Súdny dvor odmietol priznať právnu ochranu
označeniu EUROPIG, keďže označenie „euro“ naznačuje európsky pôvod výrobku a „pig“ naznačuje, že
ide o bravčový mäsový výrobok, pričom označenie bolo prihlasované pre mäsové výrobky; ani novotvar
„europig“ nezabezpečil dostatočne vzdialený dojem od tohto opisného charakteru výrobku (bližšie pozri

T-207/06; T-19/04; T-367/02 až C- 369/02, bod 31). Inak by tomu bolo teda v prípade, keby toto
spojenie bolo prekvapivé, fantazijné, teda také, ktoré v tejto kombinácii nemá vlastný význam. Význam
slovnej kombinácie „SUPER BATH“ je však spotrebiteľovi celkom jasný a je rovnako spotrebiteľom takto
používaný a vnímaný ako informatívna správa označujúca výrobky, ktoré sa používajú na vane, kúpeľne,
pričom ich účinok má byť výnimoční, čo plynie so slova „super“. V rámci správnej úvahy má žalovaný

možnosť vytvárať si úsudok na vec v tolerančnom pásme (k tomu napríklad rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/3/2011 zo dňa 03.10.2011). Správny súd mal za to, že žalovaný
touto úvahou nevybočil z medzí správnej úvahy a presvedčivo odôvodnil svoje závery.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

7. Proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici podal žalobca v procesnom
postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 10.06.2025 správnu žalobu podľa ust. § 438 SSP,
ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia predsedu Úradu priemyselného vlastníctva SR o rozklade č.
POZ 1928-2021/II-87-2022 zo dňa 12.12.2022 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č.

POZ 1928-2021/Z-153-2022 zo dňa 01.07.2022, alternatívne, pokiaľ by podklad konania nepostačoval
na vydanie takéhoto rozsudku, aby kasačný súd vydal podľa ust. § 462 ods. 1 SSP rozsudok, ktorým
rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-74S/13/2023 zo dňa 27.03.21025 zruší a vec
vráti na ďalšie konanie. V oboch prípadoch si sťažovateľ uplatnil náhradu trov konania v plnej výške.
8. V kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie vykonané Správnym súdom v Banskej

Bystrici. Sťažovateľ kritizuje postup žalovaného v dvoch rovinách. V prvom rade, na základe akej
odbornej expertízy a objektívneho podkladu rozhodnutia žalovaný vyhodnotil, že určité slovo v cudzom
jazyku je bežným, resp. základným slovom. A s týmto úzko súvisí aj druhý faktor, na základe čoho, akej
objektívnej alebo objektivizovanej skutočnosti podloženej vykonaným dôkazom žalovaný vyhodnotil, že
význam tohto slova v cudzom jazyku je známy v relevantnej slovenskej spotrebiteľskej verejnosti v

dostatočnom rozsahu, aby mu bezprostredne rozumela.
9. Postup žalovaného je podľa názoru sťažovateľa proti základným princípom, na ktorých je budovaná
celá právna regulácia v oblasti ochranných známok. Sťažovateľ má za to, že z odôvodnenia správneho
súdu je nesporné, že sa v tomto prípade tento súd uchýlil k hodnoteniu skutkových otázok, či je slovo
„SUPER“ a slovo „BATH“ základným slovom anglického jazyka a či ho slovenský spotrebiteľ pozná a to

s veľmi obmedzeným zistením skutkového podkladu pre prijatie tohto skutkového záveru, konkrétne sa
to týkalo len slova „BATH“ a frekvencie jeho používania na internete v spojitosti s vaňami, kúpeľňami a
kúpeľom, čo samo o sebe mimochodom žiadnym spôsobom nedokazuje, že slovenský spotrebiteľ vôbec
nerozumie jeho významu, hoci v citovanom bode 30. napadnutého rozsudku konajúci súd označil práve
význam slova v cudzom jazyku za rozhodujúci pre posúdenie rozlišnosti spôsobilosti označenia.

10. V tejto súvislosti sťažovateľ zvýrazňuje, že frekventovanosť používania slova „SUPER“ je v
napadnutom rozsudku vyslovene len tvrdená, žiaden takýto dôkaz nebol pred správnym súdom
vykonaný.11. Z pohľadu žalobcu je kľúčové, že správnosť v postupe žalovaného odôvodnil správny súd v
závere bodu 30. napadnutého rozsudku, kde to síce výslovne nepomenoval, ale takéto zdôvodnenie
skutkového zistenia nemožno objektívne chápať inak ako tak, že znalosť anglického jazyka u väčšej

časti slovenských spotrebiteľov je podľa názoru správneho súdu všeobecne známa skutočnosť. Podľa
názoru sťažovateľa sa však súd dostal do vnútorného rozporu s vlastným odôvodnením, keď v bode 31.
výslovne konštatuje, že pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného uvedené až vo vyjadrení k správnej žalobe, že
záver o úrovni znalosti anglického jazyka umožňujúcej relevantnej slovenskej spotrebiteľskej verejnosti
rozumieť významu slov tvoriacich prihlasované označenie je potrebné považovať za všeobecne známu

skutočnosť, tzv. notorietu, ktorá pre uplatnenie nepotrebuje zo strany žalovaného vykonanie žiadneho
osobitného dokazovania, je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že zákon o ochranných známkach v ust. §
51 vylučuje okrem iného aj aplikáciu ustanovení § 34 správneho poriadku.
12. Sťažovateľ mal teda za to, že správny súd na jednej strane tvrdil, že notoriety nemožno v konaní
pred žalovaným použiť ako odôvodnenie skutkového tvrdenia, na strane druhej tvrdil, že argumentácia
žalovaného je dôvodná práve s poukazom na to, že zodpovedá spoločenským podmienkam a

skutočnosti, že väčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda slovenský jazyk do takej miery, že rozumie
významu týchto slov napriek tomu, že anglický jazyk nie je na Slovensku úradným jazykom.
13. Ďalej sťažovateľ spochybnil odôvodnenie správneho súdu v bode 31. napadnutého rozsudku, keď
podľa jeho názoru takto formulovaná požiadavka správneho súdu je v úplnom rozpore s akoukoľvek
teóriou dôkazného bremena a všeobecne s princípmi dokazovania v slovenskom práve. V neposlednom

rade sťažovateľ z vecného hľadiska považuje za zjavné, že na Slovensku, by hodnotenie „Naturactiva,
ecodoor, ecoperfect“ bolo z hľadiska znalosti slovenského spotrebiteľa objektívne iné. Slovo „BATH“
však takúto bezprostrednú významovú skratku v slovenských podmienkach nemá. Na základe vyššie
uvedeného navrhuje, aby kasačný súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vyššie.
14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, ktoré doručil Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa

17.07.2025 uviedol, že z argumentácie sťažovateľa žiadnym spôsobom nevyplýva, v čom má spočívať
údajne nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, t. j. z podanej kasačnej sťažnosti nie je
zrejmá nesprávnosť aplikácie, či výkladu právnej normy aplikovanej v danej veci. Len samotné citovanie
z vybraných častí napadnutého rozhodnutia skonštatovaním, že daný správny názor správneho súdu
nie je správny, nepovažuje žalovaný za náležité odôvodnenie sťažnostného bodu v zmysle ust. § 440

ods. 1 písm. g) SSP.
15. Sťažovateľ za kľúčovú označil časť napadnutého rozsudku, kde správny súd uviedol, že má za
to, že argumentácia správnych orgánov sa nevymyká zásadám logického uvažovania, zodpovedá
spoločenským podmienkam a skutočnosti, že väčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický
jazyk do takej miery, že rozumie významu týchto slov, napriek tomu, že anglický jazyk nie je úradným

jazykom na Slovensku (bod 30. napadnutého rozsudku). K tomuto tvrdeniu sťažovateľa žalovaný
uviedol, že súhlasí, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v konaní pred žalovaným nie je možné
použiť ustanovenia o všeobecne známej skutočnosti (notoriete) v zmysle § 34 Správneho poriadku.
Z napadnutého rozhodnutia však zároveň vyplýva, podľa jeho názoru, že v konaní pred žalovaným je
zásadamateriálnejpravdynahradenázásadouformálnejpravdy,vrámciktorejsaprocesnáaktivita,teda

povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena prenáša na účastníkov konania, pričom následne žalovaný
pri hodnotení dôkazov aplikuje svoju správnu úvahu vyplývajúcu zo zákonom danej kompetencie.
Práve zákonom zverená kompetencia umožňuje žalovanému pri aplikovaní správnej úvahy prihliadnuť
aj na skutočnosti inak všeobecne známe, či známe správnemu orgánu z jeho vlastnej činnosti bez
osobitného dokazovania a ich existencie. Sťažovateľ uvádza, že v konaní pred žalovaným je daná

aplikácia základných pravidiel správneho konania upravených v § 3 Správneho poriadku a teda žalovaný
postupoval zákonným spôsobom, keď podľa § 28 ods. 4 zákona o ochranných známkach posúdil
spôsobilosť označenia na zápis do registra ochranných známok podľa § 5 zákona o ochranných
známkach, pričom pri svojom rozhodovaní zohľadnil skutočnosti vyplývajúce z objektívnej reality, medzi
ktoré nepochybne patria aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe žalovanému z jeho činnosti. Ich

preukazovanie zo strany žalovaného by preto bolo nedôvodné a nadbytočné. Žalovaný má preto za to,
že záver, ktorý zo zistení skutkových okolností aj žalovaný aj správny súd ustálil, zodpovedá zásadám
logického myslenia a správneho uváženia.
16.Vďalšejčastikasačnejsťažnosti,ktorásmerujekrozporovaniuzáverovsprávnehosúduvyjadrených
vnapadnutomrozsudkukonkrétnevbode31.žalovanýuvádza,žesťažovateľovaargumentáciavedome

opomína fakt, že k záveru o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia významnou
mierou prispeli aj ďalšie skutkové okolnosti, medzi inými aj to, že prihlásené označenie výlučne slovné
bez ďalších dištinktívnych prvkov ako celok vo vzťahu k nárokovaným tovarom opisuje ich zameranie a
charakter, pričom sťažovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať ani prelom ani deklarovanie zápisnýchvýluk na základe predložených dokladov. Argumentácia v tomto svetle sa preto žalovanému javí ako
účelová. Rovnako žalovaný nesúhlasil ani s časťou kasačnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ poukázal na
rozhodnutia iných krajín. Považuje kasačnú sťažnosť za nedôvodnú, napadnutý rozsudok správneho

súdu za zákonný a náležite odôvodnený a navrhuje, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

III. Konanie na kasačnom súde

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) § 438 ods.
2 SSP preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP)
a že ide o rozhodnutie, proti ktorému kasačná sťažnosť je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) vo veci v zmysle
ust. § 445 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

18. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
BB-74S/13/2023 zo dňa 27. marca 2025, ktorým správny súd zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa
tento domáhal súdneho prieskumu a následne zrušenia rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva
SR č. POZ 1928-2021/II-87-2022 zo dňa 12.12.2022.
19. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd mal za preukázané, že Úrad priemyselného

vlastníctva SR ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. POZ 1928-2021/Z-153-2022 zo dňa
01.07.2022 zamietol prihlášku ochrannej známky POZ 1928-2021 z 22.07.2021 prihlasovateľa KLEEN
spol.sr.o.,(vtomtokonanívpostavenížalobcu)podľa§28ods.4zákonač.506/2009Z.z.oochranných
známkach (ďalej aj len „zákon o ochranných známkach“) v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a
c) citovaného zákona. Rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že prihlásené označenie vo vzťahu k

nárokovanýmtovaromvtriedach3a5medzinárodnéhotriedeniatovarovaslužieb,ktorémožnosúhrnné
označiť ako tejto súvislosti konštatoval, že prihlásené označenie poskytuje relevantnej spotrebiteľskej
verejnosti, ktorú predstavuje jednak široká verejnosť, ako aj odborná verejnosť v oblasti čistenia a
dezinfekcie, iba jednoduchú informáciu o tom, že pod prihláseným označením budú poskytované tovary,
ktoré sú svojim účelom a charakterom zamerané na kúpanie, resp. na zariadenia pre kúpanie, kúpeľne či

vane, pričom pôjde o tovary vyššej kvality. Uviedol, že z významu slov tvoriacich prihláseného označenia
slov „SUPER“ je vnímané vo význame „extra; špičkový; fantastický; tovar dobrej kvality“ a slovo „BATH“
po preklade z anglického jazyka znamená „kúpeľ; kúpanie; vaňa; kúpeľňa“. Prihlásené označenie
„SUPERBATH“, vytvorené spojením uvedených slov do jedného celku, možno podľa prvostupňového
správneho orgánu vnímať vo význame „fantastický kúpeľ, kúpanie, kúpeľňa, vaňa“. Prvostupňový

orgán dospel k záveru, že spotrebiteľská verejnosť nedokáže tovary označené prihláseným označením
identifikovať ako tovary pochádzajúce od určitého podnikateľa teda na základe prihláseného označenia
nebude spotrebiteľ schopný odlíšiť nárokované tovary od tovarov iných subjektov na trhu. Prvostupňový
správny orgán sa zaoberal aj otázkou prekonania zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia v
zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach a dospel k záveru, že prihlasovateľ predloženými

dôkaznými materiálmi neprekonal zápisnú nespôsobilosť a nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti
prihláseného označenia na základe jeho používania nepreukázal.
20. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad o ktorom rozhodol predseda Úradu priemyselného
vlastníctva SR rozhodnutím sp. sn. POZ 1928-2021/II-87-2022 zo dňa 12.12.2022 tak, že rozklad
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Orgán rozhodujúci o rozklade sa v podstate stotožnil s

názorom prvostupňového orgánu, že prihlásené označenie, ktoré je výlučne slovné, bez akýchkoľvek
dištriktívnych prvkov, nemá vo vzťahu k nárokovaným tovarom rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle § 5
ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach, keďže predstavuje označenie takého charakteru, na
základektoréhospotrebiteľnedokážeodlíšiťtovaryprihlasovateľaodrovnakýchtovarovinýchsubjektov.
Vzhľadom na to, že prihlásené označenia ako celok vo vzťahu k všetkým nárokovaným tovarom opisuje

ich charakter a zameranie, zároveň napĺňa zápisnú výluku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o
ochrannýchznámkach.OrgánrozhodujúciorozkladevtejtosúvislostipoukázalnarozhodnutieSúdneho
dvora Európskej únie vo veci T-234/06 zo dňa 19.11.2009 (bod 25), v ktorom je uvedené, že podľa
ustálenejjudikatúrysaoznačeniepovažujezaopisné,pokiaľmádostatočnepriamuakonkrétnuspojitosť
s predmetnými výrobkami alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a bez

ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z vlastností predmetných výrobkov a služieb. V súvislosti s
možnosťou prekonania konštatovanej zápisnej nespôsobilosti prihlasovaného označenia v zmysle § 5
ods.2zákonaoochrannýchznámkachvyhodnotenímpredloženýchdôkaznýchmateriálovskonštatoval,
že z predložených dôkazných materiálov nevyplynulo také používanie prihláseného označenia, nazáklade ktorého by bolo zrejmé, že relevantní spotrebitelia budú prihlásené výlučne slovné označenie
vnímať ako označenie obchodného pôvodu, teda na základe prihláseného označenia bez ďalších
rozlišujúcich prvokov identifikovať obchodný pôvod takto označených tovarov a nebudú ho vo vzťahu k

nárokovaným tovarom vnímať ako označenie opisujúce ich charakter a zameranie.
21. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia tak rozhodnutia orgánu
rozhodujúceho o rozklade ako aj prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Nezákonnosť rozhodnutia podľa sťažovateľa spočíva v tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo

nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci a v neposlednom rade, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

22. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo
priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou
orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 a 2 SSP).
23. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

24. Úlohou správneho súdu po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi

a procesno-právnymi predpismi.
25. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.
26. Kasačný súd preskúmal rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu
predchádzajúce a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými
námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a

správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
27. Podľa § 2 zákona o ochranných známkach, ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie,
najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obaly tovaru
alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé:
a) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a

b) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
(ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť
predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky.
28. Podľa § 5 zákona o ochranných známkach, do registra sa nezapíše označenie, ak
b) nemá rozlišovaciu spôsobilosť,

c) je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie druhu,
kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia
služieb, alebo iných vlastností tovarov alebo služieb.
29. Najvyšší správny súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti
napadnutému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po

oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku.30. Z obsahu administratívneho spisu mal senát kasačného súdu za preukázané, že dňa 22.07.2021
elektronickým spôsobom podal sťažovateľ prihlášku o zápis ochrannej známky do registra, ktorá
bola vedená pod č. POZ 1928-2021. Touto sa sťažovateľ domáhal zapísania slovného označenia

ochrannej známky bez akýchkoľvek grafických prvkov „SUPERBATH“, ktorá mala byť prihlásená pre
tovary „mydlá, leštiace a hladiace prípravky, prípravky na dosiahnutie vysokého lesku, prípravky na
odstraňovanie škvŕn, detergenty, prípravky na čistenie povrchov, prípravky na odstraňovanie vodného
kameňa pre domácnosť, odmasťovacie prípravky, čistiace prípravky, čistiace oleje, čistiace prípravky
na domáce použitie.“ Všetko v triede III „chemické, dezinfekčné prostriedky na WC, dezinfekčné

prípravky, antibakteriálne mydlá, antibakteriálne tekuté mydlá, dezinfekčné mydlá“, všetko v triede V
medzinárodného triedenia tovarov a služieb.
31. Správou Úradu priemyselného vlastníctva zo dňa 12.08.2021 bolo sťažovateľovi oznámené, že
predmetné označenie ako celok nemá vo vzťahu k prihláseným tovarom v triedach III a V, ktoré
možno hromadne označiť ako prípravky na čistenie, odmasťovanie a leštenie a dezinfekciu, potrebnú
rozlišovaciu schopnosť podľa ust. § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach, nakoľko podľa §

5 ods. 1 písm. c) citovaného zákona pozostáva výlučne z údajov, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť
na určenie účelu zamerania charakteru a kvality prihlásených tovarov.
32. Úrad súčasne konštatoval, že slovný prvok označenia „SUPER“ len zdôrazňuje kvalitu tovarov
prihlasovateľa v porovnaní s inými subjektmi. Z odôvodnenia prvostupňového ako aj druhostupňového
rozhodnutia žalovaného je nesporné, že úrad mal za to, že prihlásené označenie je tvorené výlučne

zloženým slovom „SUPERBATH“ v bežnom type písma veľkej tlačenej abecedy, ktoré vzniklo spojením
anglického výrazu „SUPER“ s významom extra, príma, senzačný, špičkový a anglického výrazu „BATH“
s významom kúpeľ, kúpanie, vaňa, kúpeľňa. Úrad uviedol, že spotrebiteľ bude v prihlásenom označení
vnímať jednotlivé slová „SUPER“ a „BATH“ aj napriek tomu, že sú spojené do jedného celku, keďže
sa medzi nimi nenachádza medzera, pričom vzhľadom k bežnému používaniu a vnímaniu výrazu slova

„SUPER“ slovenskou verejnosťou konštatoval, že prihlásené označené spojenie „SUPERBATH“ bude
spotrebiteľvnímaťakovýznamnešpičkovýfantastickýkúpeľ,kúpanie,kúpeľne,resp.vaňa.Vychádzajúc
z uvedených skúseností v prípade prihláseného označenia tak bude príslušný spotrebiteľ predmetných
tovarov, ktoré sťažovateľ uvádza na trh vnímať ako výrobky, ktoré sú spojené s kúpaním, s kúpeľňou
čiže ako niečo, čo nesúvisí s ponúkanými výrobkami, na ktorých sa označenie má vzťahovať.

33. Kasačný súd uvádza, že z vyššie citovaného ustanovenia § 5 ods. 1 písm. c), b) je zrejmé, že
toto ustanovenie upravuje tzv. absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti, pri existencii ktorých nemôže
byť prihlásené označenie zapísané do registra ochranných známok. Do registra ochranných známok
nemôžu byť zapísané označenia, ktoré nespĺňajú jednu zo základných podmienok a to podmienku
rozlišovacej spôsobnosti. Prekážky zápisnej spôsobilosti uvedené v ust. § 5 zákona o ochranných

známkach majú verejno-právny charakter, vzhľadom na tento charakter prihliada úrad na ich existenciu
ex offo. Hoci existuje určité prekrývanie pôsobností niektorých absolútnych dôvodov na zamietnutie
zápisu ochrannej známky, každý z týchto dôvodov je nezávislý od ostatných a vyžaduje samostatné
preskúmanie.Zároveňkaždýzdôvodovzamietnutiajepotrebnévychádzaťzozdôvodnenívšeobecného
záujmu.

34. Rozlišovacia spôsobilosť je jedna zo základných podmienok, aby označenie mohlo byť zapísané
ako ochranná známka. V prípade ust. § 5 ods. 1 písm. b) ide o vnútornú (inherentnú) rozlišovaciu
spôsobnosť, ktorá umožňuje spotrebiteľovi identifikovať pôvod tovarov alebo služieb a odlíšiť ich tak
od tovarov alebo služieb iného pôvodu tak, aby spotrebiteľ bol neskôr opäť schopný urobiť rovnaký
výber alebo sa rovnakému výberu vyhnúť. Rozlišovacia spôsobilosť označenia sa posudzuje z hľadiska

tovarov a služieb, pre ktoré sa posudzuje zápis ako aj z hľadiska jej vnímania spotrebiteľmi, ktorými sa
určené tovary a služby, pre ktoré sa požaduje zápis označenia. Pri posudzovaní otázky, či prihlásené
označenie má rozlišovaciu spôsobilosť je potrebné zohľadniť aj ust. § 2 zákona o ochranných známkach,
teda definíciu označenia, ktoré môže tvoriť ochrannú známku. Preto pred skonštatovaním nedostatku
rozlišovacej spôsobilosti označenia je nevyhnutné vylúčiť možnosť, že by označenie mohlo byť schopné

u relevantnej spotrebiteľskej verejnosti odlíšiť tovary alebo služby určitého subjektu od tovarov alebo
služieb s iným pôvodom. Aj nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti preto postačuje, aby označenie bolo
schopné spotrebiteľovi identifikovať pôvod tovarov alebo služieb, pre ktoré sa požaduje ochrana.
35. Kým účelom ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) je zamedzenie zápisu označenia bez rozlišovacej
spôsobilosti, ktorá robí ochrannú známku spôsobilou plniť jej základnú funkciu, teda identifikovať pôvod

tovarov alebo služieb a odlíšiť ich tak od tovarov alebo služieb od iného pôvodu, tak písm. c) citovaného
ustanovenia zamedzuje zápisu označenia, ktoré je tvorené len označeniami alebo údajmi poukazujúcimi
na niektorú z vlastností tovaru alebo služby, pre ktoré sa zápis žiada, a preto by mali takéto označenia
ostať voľné všetkým subjektom pôsobiacim na trhu s dotknutými tovarmi alebo službami.36. Aj keď dôvod zápisnej nespôsobilosti podľa písm. c) súvisí s dôvodom podľa písm. b) zápisná
prekážka v ňom upravená chráni odlišný verejný záujem, teda dostupnosť označení a údajov opisujúcich
vlastnosti tovarov alebo služieb pre všetkých ich používateľov. Je potrebné, aby prihlásené označenie

na to, aby bolo spôsobilé na zápis do registra ochranných známok malo prvky dištinktívne, tzn. prvky,
ktoré budú obsahovať pôvod tovaru a služieb a ktoré budú schopné individualizovať ich jednotlivé tovary
alebo služby.
37. Senát kasačného súdu po preskúmaní veci v rozsahu kasačných námietok dospel k záveru, že
prvostupňový správny orgán postupoval v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci si

zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia a vo veci rozhodol
vecne a právne správne. Z týchto istých dôvodov žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu
potvrdil. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nepochybil ani pri právnom hodnotení zisteného
skutkového stavu a jeho záver sa zakladá na zákone a dostatočne vykonanom dokazovaní a vlastné
hodnotenie dôkazov je jasne, podrobne a zrozumiteľne rozvedené v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia.

38. Senát Najvyššieho správneho súdu súhlasí s vecnými argumentami žalovaného v danej veci. Svoje
názory v tomto smere tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný odôvodnili logickými úvahami, ktoré
vychádzajú z príslušných podkladov a dokladov, ktoré sú v rozhodnutiach správnych orgánov precíznym
spôsobom aj odôvodnené, a preto postup Správneho súdu v Banskej Bystrici, keď správnu žalobu
zamietol, považoval kasačný súd za vecne správny.

39. Je potrebné zdôrazniť, že ochranné známky bez označenia alebo ochranné známky nemajúce
rozlišovaciu spôsobilosť vyvolávajú nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy. V tejto súvislosti
poukazuje senát kasačného súdu aj na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora v spojených
veciach C-344/10P a C-345/10P Freixenet/OHIM zo dňa 20.10.2011 body 42 a 43, z ktorého vyplýva,
že „rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 40/94

znamená, že táto ochranná známka je spôsobilá identifikovať výrobok, pre ktorý sa zápis žiada ako
výrobok pochádzajúci od určitého podniku a teda odlíšiť tento výrobok od výrobkov iných podnikov. Táto
rozlišovacia spôsobilosť sa musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom a službám, pre
ktoré sa zápis žiada a na druhej strane vo vzťahu k tomu ako tieto výrobky vníma príslušná skupina
verejnosti.“

40. Ďalej v tejto súvislosti kasačný súd upozorňuje aj na ďalšiu rozhodovaciu činnosť Európskeho
súdneho dvora napr. C-398/08P zo dňa 21.01.2010, ako aj na rozhodovaciu činnosť Nejvyššího
správního soudu ČR sp. zn. 1As/37/2011 zo dňa 17.08.2011.
41. Tiež je potrebné upozorniť na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdneho dvora vo veci T-234/06
zo dňa 19.11.2009 Torresan/OHIM viažuce sa k ods. 1 písm. c) ustanovenia § 5 zákona o ochranných

známkach, z ktorého vyplýva „podľa ustálenej judikatúry sa označenie považuje za opisné, pokiaľ má
dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými výrobkami alebo službami, ktorá by dotknutej
verejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšie rozmýšľania vnímať popis jednej z vlastností predmetných
výrobkov a služieb.“
42. Podmienky pre tzv. zápisnú spôsobilosť ochrannej známky ustanovuje zákon č. 506/2009 Z. z.,

ktorý transponoval ustanovenia smerníc týkajúcich sa ochrany známok. Ide o smernicu Európskeho
parlamentu a rady č. 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti
ochrannýchznámok,ktorájepretútooblasťzákladnouprávnounormouprečlenskéštátyEurópskejúnie
a smernicu Európskeho parlamentu a rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.
Podľa článku 2 smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov

členských štátov v oblasti ochranných známok sa ochranná známka môže skladať z akéhokoľvek
označenia, ktoré sa dá vyjadriť graficky. Predovšetkým sú to slová vrátane mien, osôb, vzory, písmená,
číslovky, tvar tovaru alebo obalu za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovar alebo
služby jedného podniku od tovaru alebo služieb iných podnikov. Slovenský zákonodarca predmetnú
smernicu transponoval do ustanovenia § 2 zákona č. 506/2009 o ochranných známkach. Základnou

podmienkou, teda aby bolo možné považovať označenie za ochrannú známku je jeho grafické
znázornenie, pričom definícia ďalej uvádza len demonštratívny výpočet toho, čím môže byť grafické
označenie tvorené. Ďalšou podmienkou obsiahnutou už v tzv. samotnej definícii označenia, ktoré môže
tvoriť ochrannú známku je jeho rozlišovacia schopnosť.
43. Dôležitou podmienkou pre označenia je skutočnosť, ktorá odlíši tovar alebo služby jedného výrobcu

alebo poskytovateľa od iných. Rozlíšiť tovar je jednou z hlavných funkcií ochrannej známky a preto
sa ochrannou známkou nemôže stať označenie, ktoré túto funkciu neplní. Označenie má rozlišovaciu
schopnosť vtedy, ak spotrebiteľ vďaka nemu dokáže odlíšiť výrobky alebo služby jedného subjektu
od iných. To, či označenie má alebo nemá túto spôsobilosť je potrebné posudzovať z viacerýchhľadísk. Záleží nielen na individuálnych vlastnostiach označenia, ale aj na cieľovom trhu a priemernom
spotrebiteľovi, najmä jeho schopnosti rozlíšiť tovary alebo služby. Rozlišovaciu schopnosť označenia
je preto nutné skúmať vždy vo vzťahu k dojmu priemerného spotrebiteľa a to z viacerých hľadísk -

vizuálneho, fonetického, významového, či porovnávaním druhov tovarov alebo služieb či porovnávaním
dominantných prvkov známkového motívu.
44. Ku kasačnej námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom kasačný
senát uvádza, že ide o všeobecné úvahy sťažovateľa, ktoré sú nedostatočne a nekonkrétne
formulované. Z podanej kasačnej sťažnosti vôbec nie je zrejmé, ktorú nesprávnosť, resp. ktorú

nesprávnu aplikáciu či výklad právnej normy v danej veci sťažovateľ spochybňuje.
45. Záverom kasačný súd zdôrazňuje, že ako už bolo uvedené vyššie, rozlišovacia spôsobilosť je
jednou zo základných vlastností každého označenia, ktoré sa uchádza o zápis do registra ochranných
známok. Na rozlišovacej spôsobilosti označenia je založená základná funkcia ochrannej známky. Aby
označenie ako ochranná známka malo túto spôsobilosť, nestačí len odlišnosť od známych označení,
ale musí byť svojou formou a obsahom originálna do takej miery, že jeho osobitné znaky poskytujú

možnosť individualizovať tovar, ktorý má byť označený. Je nevyhnutné zohľadniť celkový dojem akým
pôsobí označenie ako celok s prihliadnutím na povahu tovaru či služieb. Rozlišovacia spôsobilosť,
t. j. schopnosť individualizovať tovar od určitého výrobku alebo z určitého zdroja, sa pohybuje od
úplnej identity zhodnosti v niektorých prvkoch cez podobnosť spôsobujúcu zameniteľnosť až po úplnú
odlišnosť. Rozlišovaciu schopnosť označenia je preto potrebné skúmať vždy vo vzťahu k vnímaniu

priemerných spotrebiteľom a to z viacerých hľadísk, vizuálneho, fonetického, porovnávaním druhu
tovarov a služieb, či porovnávaním dominantných prvkov motívu.
46. Podľa názoru senátu kasačného súdu žalovaný vo veci rozhodol v súlade s vyššie uvedenými
kritériami a preto sa stotožnil so závermi žalovaného ako aj správneho súdu, že prihlasované označenie
„SUPERBATH“ je bez rozlišovacej spôsobilosti, nakoľko nevystihuje účel zamerania tovaru, ktorý je pod

týmto označovaním poskytovaný.
47. V súlade s vyššie citovanými právnymi ustanoveniami ako aj vyššie uvedenými úvahami si Najvyšší
správny súd osvojil záver, že preskúmavaný rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici bol vydaný v
súlade so zákonom a nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu, a preto kasačnú sťažnosť podľa ust.
§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

48. O trovách súdneho konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa ust. § 467 ods. 1 SSP tak ,že
neúspešnému sťažovateľovi nárok na náhradu konania nepriznal, nakoľko tomuto prislúcha len v
prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len
výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali.
49. Senát Najvyššieho správneho súdu SR rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.