Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/190/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200795
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7021200795.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov

senátu Mgr. Michala Magura a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.
XXXXXXXXXXXXX,trvalebytomE.X,XXXXXF.(pôvodnesmiestompodnikaniaPartizánska3,04001
Košice-Juh, IČO: 35355221), právne zast. JUDr. Martinom Salokom, advokátom, so sídlom Zvonárska
8, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101898215/2021 zo dňa
08. októbra 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101898215/2021 zo dňa 08.

októbra 2021, a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100637323/2021 zo dňa 19. apríla 2021 a vec
v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly č.
101029109/2020 zo dňa 11. júna 2020 začal dňa 14. júla 2020 u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018. Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol č.
101884375/2020 zo dňa 02. decembra 2020 (ďalej aj „Protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený spolu
s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 10. decembra 2020. K zisteniam
uvedeným v Protokole sa žalobca písomne vyjadril dňa 26. januára 2021. Správca dane následne
dňa 14. apríla 2021 prerokoval so zástupcom žalobcu pripomienky k Protokolu (Zápisnica o ústnom

pojednávaní č. 100598756/2021).

2. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100637323/2021 zo dňa 19. apríla 2021 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým bol podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a
účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) žalobcovi určený rozdiel dane v sume 47 282,47 eur na dani
z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018.

3. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že
žalobca podal dňa 16. júna 2020 dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B
za rok 2018, v ktorom vykázal:- príjmy z § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon
o dani z príjmov“) v sume 5 851,66 eur,
- príjmy z § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov v sume 34 970,50 eur a výdavky v sume 32

545,80 eur,
- príjmy z § 8 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov v sume 109 000 eur a výdavky v sume 106 580 eur.

4. Z predložených dokladov k daňovej kontrole boli správcom dane zistené nedostatky, ktoré mali vplyv
na základ dane a daňovú povinnosť v nasledovnom rozsahu:

- daň vyrubená podaným dodatočným daňovým priznaním 1 155,63 €,
- daň zistená správcom dane na základe daňovej kontroly 48 438,10 €,
- rozdiel dane 47 282,47 €.

5. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 18. mája 2021, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 101898215/2021 zo dňa 08. októbra 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)

a podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. Žalobca v podanom odvolaní namietal neuznanie výdavkov na nákup pozemku Krásna, čo podľa jeho
tvrdenia mala preukazovať Zmluva o kúpe pozemku (pozn. Zmluva o kúpe nehnuteľnosti autorizovaná
advokátom), kde v článku III. Kúpna cena a spôsob úhrady sa uvádza, že kupujúci cenu uhradí

z vlastných zdrojov na účet predávajúceho. Z bankového výpisu následne vyplýva, že dňa 13. júna 2018
bola uskutočnená úhrada vo výške 13 400 eur a dňa 14. júna 2018 bola uskutočnená úhrada vo výške
100 000 eur, celkovo vo výške 113 400 eur. Žalobca zároveň namietal, že suma 85 000 eur od pána
Potočného bola poskytnutá ako pôžička a pokiaľ ide o uplatnenie si nezdaniteľnej časti základu dane
na manželku v zmysle § 11 ods. 4 zákona o dani z príjmov, predložil potvrdenie Úradu práce sociálnych

vecí a rodiny, v zmysle ktorého bola jeho manželka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie
od 24. januára 2018 do 31. decembra 2018 a ďalej.

7. K námietke žalobcu týkajúcej sa neuznania výdavkov na kúpu pozemku Krásna žalovaný uviedol,
že na základe Zmluvy o kúpe nehnuteľnosti (pozn. Zmluva o kúpe nehnuteľnosti autorizovaná

advokátom) uzavretej dňa 13. júna 2018 mal preukázané, že došlo k predaju nehnuteľnosti, pozemku
parcela č. 9655/5 o výmere 1134 m2, orná pôda, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie F. žalobcovi ako kupujúcemu, pričom podľa článku III. bod 2 predmetnej kúpnej zmluvy sa
žalobca ako kupujúci zaviazal uhradiť predávajúcemu kúpnu cenu vo výške 113 400 eur a táto bola
pripísaná na účet predávajúceho dňa 13. júna 2018 vo výške 13 400 eur a dňa 14. júna 2018 vo výške

100 000 eur. Žalobca však nepredložil doklady preukazujúce, že predmet kúpnej zmluvy zo dňa 13. júna
2018 bol v danom roku predaný, z uvedeného dôvodu nebolo možné uznať kúpnu cenu v sume 113
400 eur ako daňový výdavok v zdaňovacom období roka 2018.

8. K námietke týkajúcej sa sumy 85 000 eur zahrnutej do zdaniteľných príjmov žalobcu, o ktorej žalobca

tvrdil, že ide o pôžičku od pána Potočného, žalovaný uviedol, že z predloženého výpisu z bankového
účtu mal za preukázané bezhotovostné poukázanie takejto sumy na účet žalobcu dňa 03. októbra 2018,
avšak sumy 25 000 eur a 60 000 eur vyplývajúce z predložených zmlúv o pôžičke s pánom Potočným
žalobca v predložených prehľadoch nevykazuje, naopak sumu 85 000 eur eviduje v Prehľade pohybov
ako Pohyb č. 19 - ostatné nezdaniteľné príjmy, príjem z predaja nehnuteľností - občan Potočný, teda nie

ako poskytnutie pôžičky. Z uvedeného dôvodu žalovaný nepovažoval za potrebné ani vypočutie svedka
pána E..

9. Pokiaľ ide o uplatnenie si nezdaniteľnej časti základu dane na manželku žalovaný uviedol,
že nemal za preukázané vlastné príjmy manželky žalobcu, nakoľko táto nepodala priznanie k dani

z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018 a ani žalobca takéto potvrdenie nepredložil.
Z uvedeného dôvodu nebolo možné určiť výšku nezdaniteľnej časti daňovníka na manželku v zmysle
§ 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Predvolanie a vypočutie pracovníčky úradu práce nemalo
opodstatnenie, pretože žalovaný vystavené potvrdenie nerozporoval.

II.
Konanie pred správnym súdom10. Správnou žalobou doručenou dňa 21. decembra 2021 Krajskému súdu v Košiciach ako v tom
čase vecne a miestne príslušnému správnemu súdu (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101898215/2021 zo dňa 08. októbra 2021, ako aj prvostupňového

rozhodnutia Daňového úradu Košice č. č. 100637323/2021 zo dňa 19. apríla 2021 a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

11. Žalobca v podanej žalobe namietal nasledovné skutočnosti:
- Nesprávne právne posúdenie daňového výdavku – kúpnej ceny vo výške 113 400 eur, ktorú žalobca

zaplatil na základe Zmluvy o kúpe nehnuteľnosti autorizovanej advokátom zo dňa 13. júna 2018. V tejto
súvislosti žalobca uviedol, že predmetom kúpy bol pozemok - parcela registra „C“ č. 9655/5, zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F., pričom zároveň správca dane v zdaňovacom
období 2018 identifikoval ako transakciu zakladajúcu dosiahnutie zdaniteľného príjmu žalobcu príjem
kúpnej ceny vo výške 24 000 eur za predaj pozemku - parcely č. 9655/5 pre kupujúceho Leaders
& Partners, s.r.o.. Jedná sa o pozemok označený totožným parcelným číslom, z uvedeného dôvodu

skutkové závery žalovaného tiež nemajú oporu v daňovom spise a rozhodnutie je v tejto súvislosti
nepreskúmateľné.
- Nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov alebo pre
nezrozumiteľnosť vo vzťahu k vysporiadaniu sa žalovaného s argumentáciou žalobcu o tom, že prijatie
sumy 85 000 eur predstavovalo pôžičku poskytnutú pánom Potočným. Žalovaný síce poukázal na to,

že úhrada mala súvisieť s predajom „pozemku Geča“, avšak neidentifikoval, aká nehnuteľnosť mala
byť predmetom predaja. Daňové orgány mali v tejto súvislosti povinnosť odôvodniť skutkové zistenie,
z predaja akého pozemku mali byť príslušné peňažné prostriedky získané. Možno sa len domnievať,
že pod označením „pozemok Geča“ daňové orgány mysleli pozemok parcelné č. 645/2013 o výmere
173 m2, ostatná plocha, register „C“, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území G.

podľa kúpnej zmluvy zo dňa 17. júla 2019, avšak uvedená kúpna zmluva bola uzatvorená až v roku 2019
a aj samotný predmet predaja vznikol až v roku 2019 odčlenením z parcely č. 645/2013. Na základe
uvedených skutočností je vylúčené, aby žalobca dosiahol príjem z predaja tejto nehnuteľnosti v období
roku 2018. Pokiaľ žalovaný odôvodňuje svoj záver o tom, že uvedená suma nepredstavovala pôžičku,
rozporom medzi obsahom predložených zmlúv o pôžičke, na základe ktorých malo dôjsť k hotovostnému

odovzdaniu peňazí, a transakciou v podobe bezhotovostného prevodu sumy 85 000 eur na bankový účet
žalobcu, žalovaný opomína skutočnosť, že pôžička je reálna zmluva a vzniká odovzdaním peňazí. Je
teda irelevantné, či v zmluve o pôžičke je alebo nie je správne vymedzený spôsob odovzdania predmetu
pôžičky, rozhodujúcou je iba tá skutočnosť, či bola alebo nebola pôžička poskytnutá. Žalobca v tejto
súvislosti namietal neúplné zistenie skutkového stavu a podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré

mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, nakoľko zo strany daňových orgánov nebol
vykonaný dôkaz - výsluch svedka pána E..
- Správca dane neoprávnene vylúčil z daňových výdavkov nákup viacerých hnuteľných vecí, ktoré
majú povahu nástrojov na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal
na svoje živnostenské oprávnenie na výkon činnosti: „montáž plastových a hliníkových okien, montáž

sadrokartónu, demolácie, búracie práce a prípravné práce pre stavbu“.

12. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22. júna 2022. Pokiaľ žalobca namietal neuznanie

sumy 113 400 eur ako daňového výdavku, v tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal,
že suma 24 000 eur od spoločnosti Leaders & Partners, s.r.o. bola uhradená za predaj nehnuteľnosti
parcela č. 9655/5 vo výmere 1134 m2. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca uzavrel so spoločnosťou
Leaders&Partners,s.r.o.kúpnuzmluvu,predmetomktorejbolaornápôdanaparceleč.9655/5ovýmere
634 m2 a ostatná plocha parcela č. 9655/6 o výmere 500 m2. Zmluvné strany zároveň v článku III.

tejto zmluvy konštatovali, že kúpna cena 113 400 eur bola uhradená v deň podpisu tejto zmluvy (t.j. 09.
novembra 2018) na účet predávajúceho - žalobcu, čo však žalobca nepreukázal.

14. K námietke týkajúcej sa posúdenia sumy 85 000 eur ako zdaniteľného príjmu žalovaný uviedol,
že správca dane pri výkone daňovej kontroly vychádzal z daňového priznania podaného žalobcom

a z účtovníctva ním predloženého, žalobca bol oboznámený so zisteniami počas výkonu daňovej
kontroly a bol mu poskytnutý priestor na predloženie dokladov a dôkazov, ktorými disponoval.
Žalobca nenamietal a ani vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly neuviedol, že správca dane
nesprávne posúdil príjem, ktorý sám žalobca evidoval vo svojom účtovníctve ako predaj nehnuteľnosti.Žalobca až k odvolaniu predložil zmluvy o pôžičke a bankový výpis. Zároveň čestné vyhlásenie pána
Potočného bolo vypracované až dňa 15. novembra 2021 po vydaní prvostupňového rozhodnutia
ako aj napadnutého rozhodnutia. K zmluve o zriadení vecného bremena k nehnuteľnosti zo dňa 22.

októbra 2018 (na ktorú poukázal pán Potočný vo svojom čestnom vyhlásení) žalovaný uviedol, že nie je
novou skutočnosťou alebo dôkazom, ktorý by mohol mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia.

15. Pokiaľ žalobca namietal neuznanie daňových výdavkov na nákup nástrojov, žalovaný uviedol, že
táto námietka nebola predmetom odvolania a žalovaný ju neposudzoval.

16. V závere žalovaný poukázal na rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č.
MF/009860/2022-77 zo dňa 27. mája 2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného č.
100320519/2022 zo dňa 17. februára 2022 o zamietnutí návrhu na obnovu konania podaného
proti napadnutému rozhodnutiu.

17. Žalovaný súhlasil s nariadením pojednávania vo veci.

18. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22. januára 2026. Právny zástupca žalobcu
zotrval na argumentácii v žalobe. Zároveň navrhol vypočuť na pojednávaní svedka D. E., návrh ktorý
správny súd zamietol z dôvodu, že nevzhliadol dôvodnosť jeho vypočutia, nakoľko správny súd nie je

súdom skutkovým a v tu súdenej veci nie je jeho úlohou nahradiť, resp. doplniť dokazovanie, na ktoré
je primárne oprávnený a povinný orgán verejnej správy. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na doterajších
argumentoch a navrhovala žalobu zamietnuť.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

19. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

20. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

21. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

22. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

23. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

24. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom
výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii
daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a

s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods.
2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento
zákon neustanovuje inak.“
1) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.25. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisiasozdaniteľnýmpríjmom,ajkeďtietovýdavky(náklady)daňovníkúčtoval,1)výdavky(náklady),

ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané....“
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

IV.

Právne posúdenie veci správnym súdom

26. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení

správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená
na Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/190/2021. Od 01. júna 2023 je na konanie
v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je
vedená pod sp. zn. KE-8S/190/2021.

27. Správny súd konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola
podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu v rozsahu žalobných námietok (134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že nebolo
vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu
nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a s poukazom na § 191 ods. 1

písm. e) z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci.

28. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 101898215/2021 zo dňa
08. októbra 2021 potvrdzujúce rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Košice č. 100637323/2021

zo dňa 19. apríla 2021, ktorým tento žalobcovi vyrubil rozdiel 47 282,47 eur na dani z príjmov fyzickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2018.

29. Správny súd na základe správnej žaloby dospel k záveru, že žalobca namietal nezákonnosť
rozhodnutí daňových orgánov primárne z nasledovných dôvodov:

- nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti a rozporu skutkového stavu, ktorý daňové
orgány vzali za základ preskúmavaných rozhodnutí s obsahom administratívneho spisu vo vzťahu
k posúdeniu sumy 113 000 eur ako daňového výdavku;
- nesprávneho právneho posúdenia veci, neúplného zistenia skutkového stavu veci a podstatného
porušenia ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo

vzťahu k posúdeniu sumy 85 000 eur ako daňového príjmu;
- nesprávneho právneho posúdenia úhrad za nákup hnuteľných vecí majúcich povahu nástrojov na
výkon podnikateľskej činnosti.

30. Po oboznámení sa s odôvodnením preskúmavaných rozhodnutí ako aj obsahom administratívneho

spisu správny súd ako dôvodnú posúdil námietku absencie logického odôvodnenia neuznania úhrady
za kúpu pozemku parc. č. 9655/5 v katastrálnom území F. ako daňového výdavku (zrušovací dôvod
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP). Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pritom predstavuje takú vadu, ktorá
bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie (alebo jeho časť) preskúmať. Zjednodušene povedané,
nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo

rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená
aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán
verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie
je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení
veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie

neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu.

31. Rozhodnutie daňového orgánu obsahuje odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahyovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo (§ 63
ods. 5 daňového poriadku). Týmto požiadavkám prvostupňové rozhodnutie ani následne vydané
napadnuté rozhodnutie podľa názoru správneho súdu nevyhovujú. V prvostupňovom rozhodnutí

správca dane na strane 7 považoval za preukázaný pôvod príjmu 24 000 eur za predaj pozemku
v Košiciach - katastrálnom území F., parcely č. 9655/5 a parcely č. 9655/6 zapísanej na liste vlastníctva
č. XXXX (pričom k úhrade zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 89 400 eur došlo dňa 23. novembra
2020) a zároveň na strane 11 konštatoval, že nákup pozemku v Košiciach - Krásnej daňový subjekt
nepreukázal. Následne žalovaný v napadnutom rozhodnutí na strane 9 uviedol, že zo žalobcom

predloženej Zmluvy o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 13. júna 2018 mal preukázané, že žalobca nadobudol
pozemok - parcelu č. 9655/5 o výmere 1134 m2 zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie F. za kúpnu cenu 113 400 eur a táto bola aj dňa 13. júna 2018 v časti 13 400 eur a dňa
14. júna 2018 v časti 100 000 eur uhradená, avšak uzavrel, že úhradu kúpnej ceny v sume 113
400 eur nebolo možné uznať do daňových výdavkov v zdaňovacom období roka 2018, nakoľko žalobca
nepredložil doklady preukazujúce, že „predmet kúpnej zmluvy zo dňa 13.06.2018 bol aj v roku 2018

predaný“. Správny súd zdôrazňuje, že jeho záver bez ďalšieho neznamená, že suma 113 400 eur
musí byť uznaná ako daňový výdavok žalobcu, avšak vychádzajúc z odôvodnení daňových orgánov je
potrebné konštatovať, že tieto si navzájom odporujú a nedávajú tak logickú odpoveď na otázku, z akého
dôvodu nebola suma 113 400 eur ako daňový výdavok posúdená. Pokiaľ aj žalovaný dospel k záveru
(odlišnému od záveru správcu dane), že žalobca predaj pozemku parcely č. 9655/5, katastrálne územie

F. v roku 2018 nepreukázal, bolo na mieste, aby takýto záver náležitým spôsobom objasnil a vysvetlil
(aj s prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zmene evidencie parcely č. 9655/5, katastrálne územie F.
na liste vlastníctva). Z uvedeného dôvodu správny súd posúdil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

32. V ďalšom správny súd uvádza, že daňový subjekt „má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak,
že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním
predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná
povinnosť)“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra

2018). Povinnosť tvrdiť za podmienok dane z príjmov teda spočíva v samotnom priznaní príjmov a
uplatnení daňových výdavkov za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť
dokázať svoje tvrdenia vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je
následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí
byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie

správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní
predložené tvrdenia a dôkazy. „Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti

spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra
2018).

33. Pokiaľ ide o žalobcom namietané nesprávne posúdenie sumy 85 000 eur ako zdaniteľného príjmu,
správny súd uvádza, že daňové orgány postupovali správne, ak na základe žalobcom predloženého
Prehľadu pohybov prvotne posúdili, že sa jedná o zdaniteľný príjem za predaj nehnuteľnosti pánovi
Potočnému, nakoľko táto skutočnosť z uvedeného Prehľadu pohybov vyplýva. Avšak správny súd

sa nestotožňuje s ďalším postupom žalovaného, ak tento na základe žalobcom predložených Zmlúv
o pôžičke konštatoval, že tieto mali byť poskytnuté v hotovosti, a teda suma 85 000 eur nie je pôžičkou
poskytnutou v zmysle týchto zmlúv. Ustálenie uvedeného záveru len na základe spôsobu poskytnutia
pôžičkysprávnysúdpovažujezanedostatočnéapredčasné,nakoľkolenskutočnosť,ževeriteľposkytne
pôžičku v rozpore so zmluvným dojednaním samo o sebe nevylučuje vznik takéhoto záväzkového

vzťahu, a to práve z dôvodu reálneho charakteru zmluvy o pôžičke (vznik platného záväzku vyžaduje
skutočné/faktické odovzdanie peňazí). Naopak, bolo na mieste, aby žalovaný postupoval v súlade s
§ 24 ods. 2 daňového poriadku tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo
najúplnejšie, bez viazanosti návrhmi daňového subjektu a v tejto súvislosti vykonal prípadné ďalšiedôkazy potrebné na preukázanie rozhodujúcich skutočností, vrátane napríklad výsluchu svedka – pána
Potočného. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že skutkový stav zistený
daňovými orgánmi bol nedostatočný na riadne posúdenie veci.

34. Ak žalovaný tiež poukazoval na to, že vyššie uvedené Zmluvy o pôžičke žalobca predložil
až v odvolacom konaní, správny súd uvádza, že prvostupňové správne konanie a odvolacie
správne konanie tvoria jeden celok, čo znamená, že konanie ohľadom uvedených rozhodnutí
nemožno posudzovať izolovane (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn.

3Sžo/256/2010 zo dňa 08. februára 2011 „...súd konštatuje, že správne konanie, t. j. prvostupňové ako aj
odvolaciekonaniatvoriajedencelok.Odvolacíorgánpreskúmanapadnutérozhodnutievcelomrozsahu;
ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni (§ 59 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok, v znení neskorších predpisov). Odvolací správny
orgán je oprávnený z vlastného podnetu vykonať nové dôkazy, ako aj zopakovať už vykonané dôkazy.
Odvolací správny orgán preskúmava rozhodnutie z hľadiska jeho zákonnosti a vecnej správnosti a je tiež

oprávnený zisťovať, či vydané rozhodnutie zabezpečí optimálne a efektívne splnenie účelu príslušného
právneho predpis.“). Pokiaľ teda žalobca kvalifikovane spochybnil závery správcu dane, hoc aj v rámci
podaného odvolania, je žalovaný oprávnený a zároveň povinný na takto vznesené námietky prihliadať
a riadne sa s nimi vysporiadať.

35. K žalobnej námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia úhrad za nákup hnuteľných
vecí majúcich povahu nástrojov na výkon podnikateľskej činnosti správny súd uvádza, že jednou z
hmotnoprávnych podmienok uznateľnosti daňových výdavkov vyplývajúcou z ustanovenia § 2 písm. i)
zákona o dani z príjmov je podmienka vecnosti (daňový výdavok musí byť vynaložený na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov), pričom dôkazné bremeno, ako už bolo uvedené vyššie, v tejto

súvislosti znáša daňový subjekt. Pokiaľ žalobca v súvislosti s uplatnením si výdavkov na nákup nástrojov
poukazoval v podanej žalobe na svoje živnostenské oprávnenie na výkon činnosti: „montáž plastových
a hliníkových okien, montáž sadrokartónu, demolácie, búracie práce a prípravné práce pre stavbu“,
uvedené bez iného nie je spôsobilé preukázať, že dané výdavky boli skutočne vynaložené za účelom
výkonu tejto činnosti, a teda mali byť ako daňové výdavky uznané. Ani z obsahu administratívneho

spisu a ani z vlastných tvrdení žalobcu nevyplynulo, že v zdaňovacom období roku 2018 vykonával
činnosti súvisiace s montážou plastových a hliníkových okien, montážou sadrokartónu, demoláciami,
búracímiprácami,resp.prípravnýmiprácamiprestavbu,atedanadobudnutienástrojovbolonevyhnutné
na vykonávanie týchto činností a dosiahnutie príjmu. Z uvedeného dôvodu posúdil správny súd túto
námietku ako nedôvodnú.

36. Záverom správny súd dopĺňa, že žalobca ukončil podnikateľskú činnosť vykonávanú ako fyzická
osoba – podnikateľ pod IČO: 35355221 dňa 18. júna 2025, z uvedeného dôvodu správny súd v záhlaví
rozsudku uviedol aktuálne údaje žalobcu.

37. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane postupovať tak, aby odstránil nedostatky v zmysle
vyššie uvedených právnych záverov správneho súdu a vydal rozhodnutie, ktoré dôsledne a presvedčivo
odôvodní v súlade so závermi vyslovenými správnym súdom v tomto rozsudku, ktoré sú pre orgán
verejnej správy záväzné (§ 191 ods. 6 SSP).

38.Onáhradetrovkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSPapriznalúspešnémužalobcovi
v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému.

39. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444

ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní

porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej

sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).