Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 15, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21Csp/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125307635
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6125307635.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu Home Credit Slovakia,
a. s. so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176 právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Advokátska kancelária Goliašová Gabriela, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, IČO
47 234 679 proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. E. X, právne zastúpenej advokátskou
kanceláriou WEBBER LEGAL, s.r.o. so sídlom v Prešove, Duchnovičovo nám. 1, IČO 50 680 552, o

zaplatenie 6 996,32 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu 6 996,32 eur s úrokom z
omeškania 7,65 % ročne od 15.03.2025 do zaplatenia. Uviedol, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou
ako dlžníčkou úverovú zmluvu č. 7106111982, dňa 26.06.2021, predmetom ktorej bolo poskytnutie

revolvingového úveru s výškou úverového rámca 7 000 eur, ktorý žalovaná čerpala prostredníctvom
úverovej karty. Žalovaná sa zaviazala čerpané prostriedky vrátiť spolu s úrokom a poplatkom v
pravidelných mesačných splátkach v zmysle obsahu úverovej zmluvy. Túto povinnosť si riadne neplnila
a dostala sa do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 20.11.2024. Písomnou výzvou žalobca
dňa 22.01.2025 vyzval žalovanú na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a upozornil
žalovanú, že ak omeškané splátky neuhradí v lehote 15 dní od doručenia výzvy, stane sa celé plnenie

z úverovej zmluvy splatné. Dňa 27.02.2025 žalobca písomne oznámil žalovanej, že sa stal ku dňu
27.02.2025 splatný celý zostatok dlhu. Žalobca ďalej tvrdil, že prostredníctvom úverovej karty žalovaná
čerpala revolvingový úver celkom vo výške 7 224,80 eur a celkom uhradila žalobcovi sumu 5 311,58
eur. Suma 7 348,50 eur pozostáva zo súčtu istiny 6 996,32 eur, ktorá predstavuje splátky 34-38, úrok
126,50 eur, za splátky 34-38, úrok za hotovostné transakcie vo výške 225,65 eur a úrok za poistné
0,03 eur. Žalobca tiež poukázal na to, že skúmal s odbornou starostlivosťou bonitu žalovanej, pričom
posudzovanie bonity vykonáva na základe konkrétnych zistení automatizovaný systém s výsledkom,

ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky, zohľadňuje sa pritom rodinné postavenie dlžníka,
jeho vyživovacie povinnosti, príjem zo zamestnania a ďalšie skutočnosti.

2. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu. V prvom rade namietala nedostatok tvrdení
uvedených v žalobe a predložených listinných dôkazov. Žalobca podľa nej nepreukázal platné
zosplatnenie zostatku úveru, neuniesol tak nielen bremeno tvrdenia, ale aj bremeno dôkazné,

nepreukázal výzvu na úhradu dlžných splátok v lehote kratšej ako 15 dní, ako predpoklady oprávnenia
vyhlásiť predčasnú splatnosť, aj jej doručenie. Ďalej mala žalovaná za to, že poskytnutý úver je
bezúročný a bez poplatkov, uzavretá úverová zmluva je zmluva formulárová, pričom jej obsahje v hrubom rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, zákonom o ochrane spotrebiteľa aj
Občianskym zákonníkom. Úverová zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti, neuvádza všetky
predpoklady na výpočet RPMN. Ukladá žalovanej povinnosti bez právneho dôvodu. Rovnako žalobca

nepreukázal, že posudzoval bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou.

3. Žalobca nesúhlasil so stanoviskom žalovanej, poukázal na to, že právny úkon, na základe ktorého
bola podaná žaloba je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver s výškou úverového rámca 7 000 eur,
pričom zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Ďalej žalobca poukázal na to, že 22.01.2025 vyzval

žalovanú na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené, v celkovej výške 281,02 eur. Žalobca
predložil potvrdenia Slovenskej pošty, z ktorých vyplýva, že výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa
22.01.2025 bola podaná na poštovú prepravu a doručená žalovanej 28.01.2025 a výzva k splateniu
celého úveru zo dňa 27.02.2025 bola žalovanej doručená 05.03.2025. Žalobca mal ďalej za to, že bonitu
žalovanej preskúmal riadne, k čomu predložil ďalšie listinné dôkazy. Ak žalovaná uhradila žalobcovi
celkovú sumu 5 311,58 eur, bola jej bonita dostatočná.

4. Žalovaná k tomu uviedla, že žalobca predniesol nové skutkové tvrdenia, ktoré podľa jej názoru
predstavujúzmenužaloby,pričommalazato,žesúdnatakútozmenužalobyanovéskutkovétvrdeniaaj
dôkazynemôžeprihliadať. Zaneprípustnúzmenužalobypovažovalajanovéskutkovétvrdeniaohľadom
skúmania bonity žalovanej, pričom nič nebránilo žalobcovi, aby všetky podstatné skutočnosti uviedol v

žalobe a k žalobe priložil všetky podstatné listinné dôkazy.

5. Žalobca mal za to, že vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej nespĺňa zákonné znaky zmeny žaloby,
nesmeruje k rozšíreniu nároku, neuplatňuje iné právo, nemení skutkový základ žaloby.

6. Žalovaná v záverečnom písomnom vyjadrení poukázala na to, že z predloženej zmluvy vyplýva výška
úverového rámca 2 600 eur, pričom žalobca v priebehu konania systematicky tvrdí, že úverový rámec
bol 7 000 eur. Čerpanie úveru nad dohodnutý rámec 2 600 eur tak nemal oporu v zmluve. Tvrdenú
pohľadávku žalobcu vo vzťahu k požadovaným čerpaniam nad rámec dohodnutého úverového rámca
žalovaná považovala za premlčanú.

7. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil, súd zistil, že strany sporu dňa 26.06.2021 uzatvorili
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. 7106111982. Predmetom zmluvy bol bezúčelový
revolvingový úver s výškou úverového rámca 2 600,00 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 24,90 % a RPMN
27,95 %, pričom predpoklady pre tento výpočet spočívali v čerpaní celej výšky úverového rámca pri

najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe, s obdobím 1 roka a splatnosťou v 12 mesačných
splátkach. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 2 950,68 eur, pričom výška minimálnej mesačnej
splátky bola 2,93 % z výšky úverového rámca, teda 76,18 eur. V ďalšom obsahu úverovej zmluvy sa
ďalej uvádza, že je možné meniť úverový rámec, pričom od okamihu zmeny úverového rámca sa mení
aj výška splátky na čiastku vo výške dohodnutej percentuálnej časti z novej výšky úverového rámca.

Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že je možné meniť výšku úrokovej sadzby a RPMN, ak sa o viac
ako 2 % zmení úroková sadzba úverov na medzibankovom trhu v SR, pričom úroková sadzba mohla
byť menená opakovane s tým, že sa môže meniť aj o mieru celkovej inflácie, pokiaľ presiahne 2 %.
Zmenu úrokovej sadzby mal veriteľ bezodkladne oznámiť. Ako informácia o klientovi bolo v zmluve
uvedené, že v osobe žalovanej ide o vydatú ženu s vyživovacou povinnosťou k trom deťom, bývajúcou

u rodičov s čistým mesačným príjmom zamestnanca 690,00 eur. 03.10.2022 bol dohodnutý dodatok
k tejto úverovej zmluve, kde bol zvýšený úverový rámec na sumu 8 000,00 eur s výškou minimálnej
mesačnej splátky 234,40 eur. Žaloba písomne dňa 22.01.2025 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej
sumy 317,02 eur, pričom táto čiastka obsahovala nezaplatené úroky 227,00 eur, zmluvné pokuty 36,00
eur a istinu 54,02 eur. V tejto výzve bola žalovaná upozornená na to, že k jej dlhu bol pripočítaný aj

poplatok za poslanie upomienky vo výške 12,00 eur a žalovaná zároveň bola upozornená na to, že v
prípade, ak neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní do 15 dní, uplynutím tejto lehoty sa stane celé
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným. 27.02.2025 bola žalovanej zaslaná výzva k splateniu celého
úveru, nakoľko celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy sa stalo splatným 27.02.2025, dlžná čiastka bola
určená sumou 7 413,50 eur. Žalobca predložil písomnosť označenú ako posúdenie schopnosti klienta

splácať spotrebiteľský úver, pričom išlo o revolvingový úver č. 7106111982 s výškou rámca 7 000,00 eur
vydatej klientky s 3 deťmi a príjmom 690,00 eur. Z druhej obdobnej písomnosti vyplynuli aj zmeny vo
výške úverového rámca, keď 04.03.2022 mala byť nová výška 3 900,00 eur a 09.03.2022 7 000,00 eur.
Podľa čerpania splátok a úhrad posledná úhrada zo strany žalovanej bola 15.01.2025 v sume 100,04eur, pričom z celého prehľadu vyplynulo, že splátky boli predpisované v rôznej výške, 76,18 eur, 205,10
eur, 134,02 eur, 139,02 eur, naposledy 127,02 eur.

8. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 1 ods. 1, 2, § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 31.12.2021,
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,
podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len
bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet
stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne

na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa
osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie,pričomustanoveniaosobitnýchpredpisov1c)týkajúcesaposkytovaniatýchtoúverovtýmniesú

dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

11. Žalobca sa domáhal plnenia z uzatvorenej úverovej zmluvy. Je nepochybné, že úverová zmluva
je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom a je upravená v § 497 - 507 Obchodného zákonníka,
ktorá právna úprava vymedzuje práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy. Zároveň je nesporné,
že vychádzajúc z charakteru a povahy zmluvných strán ide o spotrebiteľskú zmluvu, a preto je potrebné
aplikovať na túto zmluvu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúce ochranu spotrebiteľa, ktoré

sa vzťahujú aj na zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku, teda aj na zmluvu, ktorá bola medzi
stranami uzatvorená, v neposlednom rade ide aj o spotrebiteľský úver. Na právny vzťah založený medzi
stranami sporu zmluvou o úvere, je nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov
a ochrany práv spotrebiteľa, a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere je uzavretá podľa ustanovení

Obchodného zákonníka. Z predloženej zmluvy o úvere je zrejmé, že ide o spotrebiteľský úver, pretože
sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 a § 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou
úpravou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona.

12. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či v danej veci mohlo dôjsť k zosplatneniu celého zostatku
poskytnutého úveru.13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods.
9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať

splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od
omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565
Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto
práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie

neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o
jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky
(§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za
predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia

je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. (Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023.)

16.Vdanejvecikplatnémuzosplatneniuzostatkudlhunedošlo,nakoľkoveriteľnešpecifikovalkonkrétnu
splátku, pre ktorú bol dlh žalovanej zosplatnený. Posledná úhrada žalovanej bola 20.12.2024 v sume

100,04 eur, pričom úhrada mala byť 127,02 eur, v dňoch 20.01. a 20.02.2025 nedošlo k žiadnej úhrade,
22.01.2025 bola žalovaná vyzvaná na úhradu 317,02 eur v lehote 15 dní, 27.02.2025 žalobca zostatok
dlhu zosplatnil. Ak by sa to bralo od neúplne zaplatenej splátky z 20.12.2025, neuplynula požadovaná
trojmesačná lehota. Podstatné je ale najmä to, že nie je vôbec jasné, aké splátky v ktorom čase mala
žalovaná platiť, a to v súvislosti so zmenou výšky úverového rámca. Žalobca tvrdí že úverový rámec bol

7 000,00 eur, predložil ale len dodatok, v ktorom bol zmenený úverový rámec na 8 000,00 eur, splátka
mala byť 234,40 eur, ale takáto suma sa v prehľade platieb vôbec nevyskytuje. Z pôvodnej zmluvy z
26.06.2021 vyplýva, že boli dohodnuté mesačné splátky, ale nebolo dohodnuté, ktorého dňa v mesiaci
sú splatné. Z týchto zistení možno konštatovať len to, že nebolo možné posúdiť ani oprávnenosť výšky
uplatneného nároku.

17. Podľa § 7 ods. 1, 16, 20 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 31.12.2021,
veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy, spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský

úver,výškuspotrebiteľskéhoúveru,príjemspotrebiteľaaprípadneajúčelspotrebiteľskéhoúveru. Veriteľ
je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje
spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný
hodnoverne preukázať. Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa

použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky
spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

18. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení do

31.12.2021, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p). Ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splateniespotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave

spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

19. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.
j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v § 7 ods.

1 tohto zákona nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov
spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky
"s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver" postačovalo
len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia,
nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej
insolventnosti. Veriteľ v zmysle ustanovení § 7 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch je pri posúdení

úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy
a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s
vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského
konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je
pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi

zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho
stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že
úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane
výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť

predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Schopnosť spotrebiteľa
splácaťspotrebiteľskýúvertaktrebachápaťakosituáciu,keďvzávislostinafrekvenciisplácaniazostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške.

20. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že úverová zmluva bola uzavretá 26.06.2021. V tej dobe
zistil žalobca u žalovanej príjem v čistom 690,00 eur, tri vyživovacie povinnosti, žiadne ďalšie dlhy. Pri
výške úverového rámca 2 600,00 eur a splátke 76,18 eur by bolo možné konštatovať, že pri posudzovaní
bonity žalovanej postupoval žalobca s odbornou starostlivosťou, mesačná splátka v tejto výške by mala
byť v možnostiach žalovanej. Žalobca ale nepreukázal, ako a či vôbec skúmal bonitu žalovanej pri

navyšovaní úverového rámca. Splátka 234,40 eur mesačne už je v takej výške, že výrazne naruší
finančný rozpočet žalovanej pri príjme 690,00 eur. Takýto postup už nemožno považovať za postup s
odbornou starostlivosťou. Bez dôsledného zistenia príjmov a rovnako aj výdavkov podľa názoru súdu
veriteľ nemohol objektívne posúdiť celkovú sociálno-ekonomickú situáciu žalovanej. Veriteľovi malo byť
známe, že aj z tých minimálnych a neoverených údajov, ktoré zistil, žalovaná nemôže byť schopná plniť

svoje záväzky riadne a včas. Takýto postup veriteľa už možno považovať za hrubé porušenie povinnosti
podľa citovaného § 7 ods. 1, takže poskytnutý úver nielenže nemožno žiadať jednorazovo splatiť, ale
možno ho považovať za bezúročný a bez poplatkov.

21. Ak žalobca poskytoval žalovanej úverový rámec až do výšky 7 000,00 eur bez osobitnej písomne

zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré zákon
vyžaduje, nebola dodržaná zákonom predpísaná forma, a preto je zmluva o úverovom rámci týkajúca
sa poskytnutia revolvingového úveru 7 000,00 eur neplatná. Bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda
strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania, ani o ďalších poplatkoch či sankciách.

22. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132
CSP, podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie
stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje

tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musípredovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Zákon stranám ukladá
povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je
určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Obvykle platí, že
skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce
sú záležitosťou žalovaného.

23. Súd mal za to, že žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia ako bremeno dôkazné. Súd môže
rozhodovať len na základe tvrdených a preukázaných skutočností, prípadne nespochybnených, to ale
v tomto prípade nebolo možné. Súd nemá vyšetrovaciu povinnosť a nemôže rozhodovať na základe
domnienok, preto súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca oprávnenosť uplatneného nároku nepreukázal.

24. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v spore úspešná v rozsahu 100 %, v tomto rozsahu jej bola
priznaná náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.