Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 15, 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010605
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5625010605.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 15.

12. 2025 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku súd o s l o b o d z u j e spod obžaloby obžalovaného A. A., nar. X.
XX. XXXX v B., trvale bytom C. C. XXX, D. B., pre skutok

že
dňa 18. 6. 2024 v čase približne o 19.00 hod. na poli za rodinným domom s popisným číslom XXX v
obci C. C. fyzicky napadol poškodeného E. A., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, naposledy trvale

bytom C. C. XXX, a to takým spôsobom, že po tom ako poškodený obžalovaného vyzval na to, aby
ďalej nepokračoval v kosení trávy na uvedenom poli, čo však obžalovaný ignoroval a so slovami „choď
do riti ty somár plešatý, máš tu hovno, nebudeš mi tu rozkazovať, čo mám robiť“ sotil obidvoma rukami
do oblasti hrude E. A., následkom čoho spadol na zem, na trávu a udrel si chrbát, čím poškodenému
spôsobil zranenie, a to trieštivú zlomeninu IV. driekového stavca, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie
a následnú operáciu s hospitalizáciou a obmedzenie obvyklého spôsobu života poškodeného s dĺžkou
liečenia v trvaní 8 týždňov,

ktorým mal spáchať

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd o d k a z u j e poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s.,

so sídlom Panónska 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Ružomberok podala obžalobu na A. A., nar. X. XX. XXXX, stíhaného
za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona s použitím §
139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať na skutkovom základe opísanom vo výroku tohto
rozhodnutia.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nevyužil právo na odopretie výpovede a k veci vypovedal.
Obžalovaný vypovedal o skutkových okolnostiach zhodne ako v prípravnom konaní. Vo svojej výpovedi
uviedol, že presne nezistený deň v čase asi o 18.00 hod. s manželkou kosili trávu na poli za ich domom.
E. A. a F. G. vedľa nich tiež kosili. Ako sa E. A. a F. G. vracali z kosenia smerom domov, E. A. začalobžalovaného napádať hrabľami s tým, že tam nemá čo robiť, nemá kosiť, všetko je jeho. Vzápätí
pribehla jeho dcéra F., obžalovaný odstavil kosačku, začal krik, bľak a dohadovanie, F. si ľahla pred
kosačku s tým, že obžalovaný ďalej kosiť nebude. Boli tam aj nadávky. E. A. stále udieral obžalovaného

a jeho ženu. Jeho manželka zbadala, že už je zle, a tak išla domov pre mobil a začala nahrávať ten
cirkus. Keď to manželka nakrúcala, tak tam bola aj vada, E. A. búchal hrabľami do manželky aj do
obžalovaného. Natočili video, ale vtedy ako do nej udieral, mobil jej padol a potom sa to vyplo. Počas
incidentu poškodený celý čas stál, obžalovaný nevidel, že poškodený spadol na zem. O zraneniach E. A.
sa dozvedeli na polícii asi 2 týždne po incidente. Obžalovaný videl na druhý deň poškodeného, normálne

chodil, nič mu nebolo, videla ho aj jeho mama, ako nasadal do auta.

Svedkyňa F. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala o skutkových okolnostiach zhodne ako v
prípravnom konaní. Vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 18. 6. 2024 v čase asi o 19.00 hod. sa vybrala
s otcom E. na A. rozhrabávať pokosy trávy, ktorú manžel predtým kosil. Jej otec chcel upozorniť A. A.,
nech si pokosí len časť, ktorá mu prináleží. Otec vyšiel z domu ako prvý a svedkyňa išla za ním, keď sa

blížila k otcovi, počula nadávky ako A. A. kričí na jej otca „choď do riti, ty somár plešatý, máš tu hovno,
nebudeš mi tu rozkazovať, čo mám robiť“ Hneď po tom obžalovaný sotil obidvoma rukami do hrude jej
otca, otec ako padal tak si stihol zdvihnúť hlavu, aby si ju neudrel a potom spadol na zem, na chrbát.
Vtedy prišla svedkyňa a pomohla mu vstať, posadila ho na lavička. Následkom činu obžalovaného jej
otec zomrel. Svedkyňa videla kamerový záznam, ktorý vznikol až po tom ako obžalovaný sotil jej otca.

Keď otec prišiel domov, sťažoval sa na bolesti chrbta v krížovej oblasti, mal to mierne opuchnuté, tak
mu to jej mama ponatierala chladivou masťou. Keď svedkyňa išlo na preväz, otec povedal, že ide aj on,
že ho chrbát viac bolí. V nemocnici mu zistili zlomeninu tela stavca L4 a musel byť operovaný. Nie je
si vedomá, že ona alebo jej otec by fyzicky napadol obžalovaného. Svedkyňa v deň incidentu žiadny
alkohol nepožívala. Svedkyňa môže na 100% vylúčiť, že do ošetrenia otec nemal žiadny úraz, nespadol,

ani vonku nemohol ísť, lebo ho to bolelo. svedkyňa s ním bola doma. V tom čase nebola doma 24 hodín,
chodila do práce. Otcova manželka bola pri ňom nonstop doma. Svedkyňa by vedela, ak by v tom období
utrpel úraz. Svedkyňa bývala hore na poschodí a otec dole. Neskôr vo výpovedi uviedla, že ako sa stal
incident, bola práceneschopná od 18. 6.. Nevedela uviesť presný dátum ukončenia PN, ale mohlo to byť
asi 3 týždne. V období medzi incidentom a prvým vyšetrením otca u lekára v práci nebola, bola doma.

Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná časť zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania, kedy
vypovedala, že v čase incidentu mala vypité asi dva deci vína. K uvedenému rozporu vo výpovediach
uviedla, že v ten deň žiadny alkohol nepožila. Na polícii náročky povedala, že v ten deň vypila alkohol,
vtedy jej policajt ukázal to video, kde na kosačke bola rozčúlená, že jej sotil otca, a tak povedala na
polícii, že vypila alkohol.

Svedok E. G. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň obžalovaný mal poraniť jeho
manželku s kosačkou. Svedok ani manželka neboli pod vplyvom alkoholu. Drmali sa tam a sockali.
Konkrétne uviedol, že obžalovaný mal sotiť svojho krstného otca. Svedok počul krik, ako nebohý svokor
kričí „pomôžte mi, pomôžte mi“. Svedok si robil svoje veci ďalej. Svedok nevidel, ako reagoval jeho

svokor na sotenie obžalovaného. Svedok potom ďalej kosil. Od incidentu bol vo vzdialenosti asi 10 – 11
metrov za plotom. Zavadzal tam strom, asi 12 metrov vysoký a šírka konárov asi 6 metrov. Okrem toho,
čo videl, akurát tam bol krik so slovami: „nekos to, nekos to“. Po incidente videl svokra ešte v ten deň,
sťažoval sa na chrbticu. Svokor išiel na ošetrenie v deň incidentu. Z dôvodu odstránenia rozporov bola
prečítaná časť zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania, kedy vypovedal, že v deň incidentu sa

A. A. hádal s jeho manželkou, potom dobehol svokor, ktorý ju bránil, slovne hovoril A., že nemá kosiť,
potom A. chytil a sotil svokra obidvoma rukami do hrude, následne svokor padol na zem, udrel si kríže,
lebo spadol na trávu. K uvedenému rozporu vo výpovediach uviedol, že nevidel, ako svokor spadol na
zem v dôsledku sotenia obžalovaného. Nevedel vysvetliť, prečo na polícii uviedol, že videl ako svokor
následkom sotenia obžalovaným padol na zem.

Svedkyňa H. A., manželka obžalovaného, vypovedala na hlavnom pojednávaní o skutkových
okolnostiach zhodne ako v prípravnom konaní. Vo výpovedi uviedla, že dňa 18. 6. 2024 v čase asi
o 19.00 hod. manžel kosil časť poľa a svedkyňa rozhrabávala túto trávu. Od domu G. išiel E. A. a F.
G. smerom ku nim. Svedkyňa zrazu od chrbta pocítila, že ju niekto udrel opakovane do zadnej časti

hlavy, otočila sa a videla E. A. s hrabľami, začal na ňu rozprávať, škaredo jej nadávať, že tam nemajú
čo robiť. E. A. potom prešiel ku manželovi a začal búchať po kosačke a vykrikovať, že sa má pratať, že
tam nič nemá a nadávať mu. Po určitej chvíli prišla F. G., ktorá si ľahla manželovi pred kosačku. Manžel
zastavil kosačku, Iveta sa potom postavila, začala sa s manželom dohadovať, že ďalej kosiť nemôže.F. bola nervózna, podľa svedkyne mala vypité, nič si nedala vysvetliť. Svedkyňu udrela, chytila ju za
ruku, zobrala jej hrable a kopla ju do nohy. Svedkyňa nahlas povedala, že ide zavolať políciu a utekala
smerom k domu, kde mala pri kvetináči mobil, zobrala ho a utekala naspäť. To mohla byť minúta, políciu

nevolala. Ako sa vracala, tak to natáčala, prišla naspäť k nim, F. stále sedela na kosačke, E. A. aj s
hrabľami stál po pravej strane jej manžela. Keď ešte kamerovala, tak jej E. A. udrel po mobile hrabľami.
Asi po 2 týždňoch od incidentu sa dozvedela o zraneniach chrbtice p. A.. Bolo to od policajta, ktorý jej
povedal, že padol. Svedkyňa mu na to povedala, že prečo by mal padať. Počas toho incidentu došlo
k vzájomnej slovnej potýčke medzi jej manželom a E. A., bolo to vzájomné, obaja si vulgárne nadávali.

Jej manžel nie je žiadny bitkár. Počas incidentu, kým sa nachádzala na mieste, E. A. celý čas stál. Na
lavičke nesedel, ani ho nevidela na zemi.

So súhlasom prokurátorky a obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o výpovedi
svedkov z prípravného konania a to E. I., J. K., J. L. K., F. E. K., J. I. a I. J..

Svedok E. I. sa nevedel vyjadriť ku skutkovým okolnostiam.

Svedok J. K. vo svojej výpovedi uviedol, že A. A. je jeho svokor. Nevedel uviesť presný dátum, v ten deň
mal požičanú vlečku od svokra a išiel mu ju vrátiť, bol na ich spoločnom pozemku. Videl a počul ako sa
hádajú a to A. A., svokra H., F. G. a jej otec E.. Potom ďalej od nich na inom pozemku kosil E. G., ten pri

nich nebol. Vtedy sa F. s A. hádali o pozemky, kto má čo kosiť. Svedok videl ako sa F. háda s A., F. sadala
svokrovi na kosačku. Nič iné nevidel, bol na mieste možno 5 minút, oni už tam boli aj nejaký čas predtým.

Svedkovia J. L. K. a F. E. K. sa ku skutkovým okolnostiam vyjadriť nevedeli, skutok nevideli a o
skutkových okolnostiach sa dozvedeli sprostredkovane.

Svedok J. I. vo výpovedi uviedol, že si presne nepamätá, kedy to bolo, bol vtedy v dome a keď vyšiel
von, tak mu F. G. hovorila, že sa zase hádali ohľadom pozemkov s A. A.. Svedka sa opýtala, či niečo
videl, na čo jej povedal, že bol dnu. Iveta mu vtedy nepovedala, že malo dôjsť ku zraneniu jej otca.

Svedok I. J. sa ku skutkovým okolnostiam vyjadriť nevedel, nič nevidel ani nepočul, o žiadnom zranení
E. A. nemá vedomosť.

Svedkovia J. K., J. L. K., F. E. K. a I. J. vo svojich výpovediach tiež zhodne uviedli, že medzi E. A. a A.
A., prípadne ich rodinami boli dlhodobo konflikty a nezhody.

So súhlasom prokurátorky a obžalovaného bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok,
vypracovaný J. M. C., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia. Zo znaleckého
posudku vyplýva, že poškodený utrpel dňa 18. 6. 2024 podľa zdravotnej dokumentácie zranenie a
to trieštivú zlomeninu IV. driekového stavca vyžadujúcu operačné riešenie. Mechanizmom uvedeného

zranenia je pád poškodeného na sedaciu časť tela poškodeného. Uvedené zranenie môže byť v priamej
súvislosti s incidentom zo dňa 18. 6. 2024. Aj v RTG popise zlomeniny L4 je uvedené, že táto mohla
nastať v čase incidentu (pred siedmimi dňami). Na otázku, či sa uvedené zranenie poškodeného mohlo
prejaviť aj niekoľko dní po udalosti, znalec uviedol, že sa mohlo prejavovať postupnými bolesťami v
oblasti zlomeniny driekového stavca, ktorých intenzita postupne priberala na sile. Zranenie zo dňa 18.

6. 2024 nemalo vplyv na úmrtie poškodeného zo dňa 23. 7. 2024. V lekárskej správe je uvedená
ako príčina smrti srdcovo-pľúcne zlyhanie organizmu poškodeného. Zlomenina chrbtice nesúvisela s
úmrtím poškodeného. Podľa zdravotnej dokumentácie znalec určil dobu práceneschopnosti, liečenia a
obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného v trvaní 8 týždňov.

Súčasťou spisu je aj spis vedený na Obvodnom oddelení Policajného zboru Liptovská Osada pod č.
ORPZ-RK-OPP4-P-35/2024prepodozreniezospáchaniapriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniu,
ktorého sa mal dopustiť v tom čase podozrivý A. A. nar. X. XX. XXXX tým, že dňa 18. 6. 2024 v čase
približne o 19.00 hod. mal F. G. spôsobiť dve rezné rany v oblasti dolných končatín a to kosačkou na
trávu a taktiež mal zasotiť rukou do oblasti hrude E. A., nar. XX. X. XXXX, následkom čoho menovaný

padol na chrbát a bolo mu spôsobené zranenie - zlomenina stavca L4. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa
19. 6. 2024 podala F. G. oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na tom skutkovom
základe, že dňa 18. 6. 2024 v čase približne o 19.00 hod. jej otec E. A. išiel A. A. upozorniť, aby nekosil
celé pole, A. A. nereagoval a sotil otca E. A., ktorý padol na chrbát. Dňa 19. 6. 2024 E. A. podal k vyššieuvedenému priestupku vysvetlenie, v ktorom uviedol, že dňa 18. 6. 2024 v čase približne 19.00 hod.
upozornil A. A., aby nekosil celé pole, nakoľko nie je jeho majiteľom. Po príchode ku A. A., ktorý na
upozornenia aby nekosil vôbec nereagoval a po slovnej výmene, A. A. so slovami „čo sa staráš“ sotil

menovaného do oblasti hrude, na čo menovaný spadol na chrbát.

Z lekárskej správy vyplýva, že E. A. bol dňa 25. 6. 2024 v čase o 10.18 hod. vyšetrený v ambulancii
urgentného príjmu druhého typu. V rámci subjektívnych ťažkostí uviedol, že bol pred siedmimi dňami
napadnutý inou osobou, spadol na chrbát, nemal bolesti ani obtiaže, teraz asi 3 dni bolesti v oblasti LS

chrbtice, hlavne pri vstávaní a obracaní, tiež pri chôdzi. Menovanému bola na základe vyšetrení určená
diagnóza zlomenina driekového stavca L4. Dňa 25. 6. 2024 bol E. A. akútne prijatý na neurochirurgické
oddelenie so zlomeninou tela stavca L4, pacient bol prijatý za účelom operačnej intervencie.

Súčasťou spisu je obrazovozvukový záznam (č. l. 206), pričom z obsahu spisu vyplýva, že bol
vyhotovenýH.A.prostredníctvommobilnéhotelefónu.Podľazáznamu(č.3265)osoba,ktorávyhotovuje

kamerový záznam sa približuje ku skupine ľudí nachádzajúcich sa na pozemku. Vykonanými dôkazmi
a to výpoveďou obžalovaného, svedkyne G. a svedkyne A. boli osoby zachytené na zázname
identifikované ako E. A. (starší muž držiaci v rukách hrable), A. A., F. G. (sediaca na kosačke), pričom
na zázname sa nachádza aj ďalšia osoba (z dokazovania identifikovaná ako J. A.). Zo záznamu č. 3265
vyplýva, že A. A. sa vulgárne vyjadril na adresu E. A. a následne do neho sotil (svojou rukou ho od seba

odtlačil), E. A. v dôsledku tohto fyzického kontaktu ostal stáť. Zo záznamu vyplýva, že zúčastnené osoby
sa hádajú a vulgárne sa vyjadrujú. Na zázname č. 3266 E. A. udrel hrabľami po telefóne.

Z úmrtného listu (na č. l. 214) vyplýva, že E. A. zomrel dňa XX. X. XXXX.

Podľa správy (na č. l. 215 – 216) dňa 13. 7. 2024 bol E. A. prijatý na chirurgickú kliniku Ústrednej
vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku, kde bol hospitalizovaný do 23. 7. 2024 a to pre bolesti brucha
po páde, pri vyšetrení elevovaná zápalová aktivita a CT verifikovaná cholecystitis. K jeho úmrtiu došlo
C - JIS, kde bol pooperačne preložený, kde došlo k rozvoju broncho pneumonie zhoršovanie klinického
stavu pre respiračný infekt.

Podľa správy o povesti obžalovaného z miesta trvalého bydliska menovaný je ženatý a má dve deti.
Komisiou pre ochranu verejného poriadku nebol prejednávaný.

Obžalovaný má v registri trestov jeden záznam o odsúdení z roku 2003, odsúdenie je takej povahy, že

sa na obžalovaného hľadí ako na neodsúdeného.

Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, právne
kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona
s použitím § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona.

Obžalovaný v podstatných okolnostiach popiera spáchanie skutku kladeného mu za vinu, t. j. poprel,
že poškodeného fyzicky napadol, rovnako poprel pád poškodeného na zem v inkriminovanom čase.
Z výpovede obžalovaného, svedkyne G. a svedkyne A. mal súd preukázané, že dňa 18. 6. 2024 v čase
asi o 19.00 hod. došlo na pozemku uvedenom v obžalobe ku verbálnemu konfliktu predovšetkým medzi

obžalovaným (na jednej strane) a poškodeným (E. A.) a jeho dcérou (F. G.) v súvislosti s ich sporom
o užívanie pozemkov.

Prihliadajúc na skutkovú vetu obžaloby dokazovanie bolo zamerané na preukázanie, či obžalovaný
fyzicky napadol poškodeného tak, že do neho sotil obidvoma rukami (do oblasti hrude), v dôsledku

čoho spadol na zem a udrel si chrbát. V súdenej veci (na preukázanie vyššie uvedenej skutočnosti) boli
zadovážené 2 skupiny proti sebe stojacich dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní.

V okolnostiach súdenej veci je zjavné, že výpoveď svedkyne G. je jediným priamym dôkazom, o
ktorý sa v rozhodujúcej, ak nie výlučnej miere, opiera obžaloba. V súvislosti s výpoveďou svedka G.

súd uvádza, že svedok sa na hlavnom pojednávaní v podstatnej okolnosti odchýlil od svojej skoršej
výpovede. V prípravnom konaní vypovedal (v zhode s výpoveďou svedkyne G.), že videl ako obžalovaný
sotil do poškodeného, následkom čoho spadol na zem. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl
ako obžalovaný sotil do poškodeného, nevidel však pád poškodeného na zem (v dôsledku soteniaobžalovaného). Svedok nedokázal presvedčivo vysvetliť, z akého dôvodu vypovedal v prípravnom
konaní tak ako je uvedené. Z dokazovania súčasne vyplýva, že svedok mohol mať výrazne obmedzené
výhľadové pomery na prebiehajúci incident z dôvodu na mieste sa nachádzajúceho porastu (stromu).

Proti výpovedi svedkyne G. stojí výpoveď obžalovaného podporená výpoveďou jeho manželky.

Súdna prax pripustila, že ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz, ktorý by mal preukazovať vinu
obžalovaného bez toho, aby existovali ďalšie podporné dôkazy, takýto dôkazný prostriedok musí byť
jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, nesmie byť spochybniteľný, resp. vyvrátený iným dôkazom. Z

vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že výpoveď svedkyne G. vo svetle všetkých okolností
prípadu, nespĺňa uvedené judikované kritériá.

V prvom rade je potrebné pri hodnotení dôveryhodnosti svedkyne G. skúmať, či nejde o svedkyňu, ktorá
môže mať záujem na výsledku prebiehajúceho trestného konania. V tejto súvislosti neuniklo pozornosti
súdu, že svedkyňa F. G. podala na políciu oznámenie zo spáchania priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu, podľa ktorého mal obžalovaný v rámci toho istého skutkového deja (popri napadnutí jej
otcaE.A.)spôsobiťajsvedkynireznéranypoužitímkosačky.Označilatakobžalovanéhozapodozrivého
aj z konania namiereného voči nej. Na podklade uvedených zistení nie je možné prijať záver, že
svedkyňa G. nie je zainteresovaná na prebiehajúcom trestnom konaní a nemá vzťah k prejednávanej
veci. Nemenej významným pre posúdenie dôveryhodnosti svedkyne je tiež zistenie, či svedkyňa

neprechováva nepriateľský vzťah k obžalovanému. Ako už bolo vyššie uvedené, že medzi rodinami
obžalovaného a poškodeného (vrátane svedkyne G.) pred incidentom pretrvávali dlhodobé konflikty
a nezhody. Ani vyjadrenia svedkyne G. na hlavnom pojednávaní nevytvárajú obraz o jej neutrálnom
vzťahu s obžalovaným. Svedkyňa zjavne prechováva negatívny postoj k obžalovanému, čo ilustruje aj
jej vyjadrenie, podľa ktorého jej otec zomrel následkom konania obžalovaného. Nie je tak vylúčené,

že vplyvom vyššie uvádzaných skutočností si svedkyňa vytvorila negatívny úsudok o obžalovanom
a tento môže byť významným faktorom pri podávaní svedectva. Schopnosť svedkyne správne vnímať
prežité udalosti mohla byť ovplyvnená aj prípadným požitím alkoholu. Aj keď sa na mieste po príchode
polície nepodrobila dychovej skúške na prítomnosť alkoholu, požitie alkoholu potvrdila vo výpovedi
v prípravnom konaní. Na hlavnom pojednávaní síce poprela, že alkohol požila, avšak rozpory

vo výpovediach v uvedenom smere presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom nevysvetlila. Nielen
obžalovaný a svedkyňa A. mali podozrenie na ovplyvnenie svedkyne alkoholom, ale aj obrazovozvukový
záznam zachytáva také verbálne aj neverbálne konanie svedkyne, z ktorého vyplýva podozrenie
z požitia alkoholu u svedkyne.

Na podklade vyššie uvedených skutočností (záujem svedkyne na výsledku trestného konania, resp.
negatívny vzťah ku obžalovanému v spojení s podozrením z ovplyvnenia svedkyne alkoholom) nemôže
byť výrok o vine obžalovaného založený len na výpovedi svedkyne G.. Žiadny ďalší priamy dôkaz
preukazujúci spáchanie skutku obžalovaným nebol zadovážený. Ostatné dôkazy (lekárska správa
o ošetrení poškodeného, znalecký posudok na zranenie poškodeného) majú povahu nepriamych

dôkazov, ktoré však nenadväzujú na žiadny priamy dôkaz usvedčujúci obžalovaného.

Výpoveď svedkyne G. musí byť presvedčivá a nespochybniteľná obzvlášť v situácii, ak má byť výrok
o vine založený výlučne na tomto jedinom dôkaze. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti túto
požiadavku nenapĺňa.

Obrazovozvukový záznam vyhotovený svedkyňou A. nezachytáva celý incident od jeho začiatku až po
ukončenie, v dôsledku čoho má obmedzenú výpovednú hodnotu vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam.
Na uvedenom zázname nie je zachytené žiadne také konanie, aké sa obžalovanému v obžalobe
kladie za vinu (sotenie do poškodeného s jeho následným pádom). Na uvedenom zázname sa

poškodený nesťažoval na žiadne zranenia, resp. žiadne zranenia nie sú na poškodenom viditeľné.
Naviac poškodený bol v stave spôsobilom použitím hrablí prerušiť nahrávanie udalosti.

Nemôže zostať bez povšimnutia, že poškodený v súvislosti so zraneniami, ktoré mal utrpieť v dôsledku
konania obžalovaného, prvýkrát vyhľadal lekára po 7 dňoch. Ide o významný časový rámec, počas

ktorého poškodený aj po incidente s obžalovaným mohol utrpieť uvedené zranenie rovnakým (resp.
obdobným) mechanizmom (pádom na postihnutú časť). V dôsledku úmrtia poškodeného pred začatím
trestnéhostíhaniapoškodenýnemoholbyťvypočutýpozačatítrestnéhostíhaniaavyjadriťsakuvedenej
okolnosti (potvrdiť, resp. vyvrátiť). Pre úplnosť súd uvádza, že pád poškodeného predchádzal aj jehoďalšej hospitalizácii. V tomto smere nie je postačujúca výpoveď svedkyne G. a to z dôvodov, pre ktoré
nemôže byť výrok o vine obžalovaného založený len na jej výpovedi. Naviac svedkyňa G. sa rozporuplne
vyjadrovala k okolnosti, či po incidente zo dňa 18. 6. 2024 do vyšetrenia poškodeného lekárom chodila

do práce, resp. bola práceneschopná. Sama uviedla, že síce bývala v tom istom dome ako poškodený,
ale nie v jednej domácnosti a tak nebola nepretržite v osobnom kontakte s poškodeným.

Ako už bolo vyššie uvedené, po začatí trestného stíhania vo veci nebol vypočutý poškodený z dôvodu
jeho predchádzajúceho úmrtia. Absencia výpovede poškodeného nemôže byť nahradená záznamom

o podaní vysvetlenia poškodeným počas priestupkového konania, pretože nejde o dôkaz zadovážený
po začatí trestného stíhania. Naviac obžalovaný nemá možnosť byť prítomný pri podaní takého
vysvetlenia, klásť otázky takejto osobe, prípadne ju konfrontovať s inými zisteniami. Absencia výpovede
poškodeného nechala otvorené aj ďalšie relevantné otázky. Bez výpovede poškodeného nie je možné
posúdiť, aký konkrétnym spôsobom mal obžalovaný fyzicky napadnúť poškodeného (do akého miesta
prípadný útok smeroval) ani intenzitu prípadného fyzického napadnutia obžalovaným, či poškodený (v

prípade pádu) nemohol spadnúť z iného dôvodu bez súvislosti s konaním obžalovaného a ani objasniť,
akým konkrétnym spôsobom bol poškodený obmedzovaný v obvyklom spôsobe života v dôsledku
utrpených zranení.

Výrok o vine nemôže byť založený len na podozrení, dohadoch, či domnienkach, ale konkrétnymi

dôkazmi musí byť jednoznačne a spoľahlivo preukázaná vina obžalovaného. Výrok o vine obžalovaného
pri konfrontácii s vyššie uvedenými skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania
nemôže obstáť.

Súd zdôrazňuje, že na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov, musí

tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom
celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaných skutkov, a usvedčuje z ich spáchania
obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť iného záveru. Výrok o vine môže byť teda založený na
takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa skutok, ktorý je predmetom obžaloby stal.
Uvedené je umocnené o to viac, ak v prejednávanej veci existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom

odporujú. V prejednávanej trestnej veci neexistuje taká sila priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by v
súhrne a bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, že sa stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu
prokurátora. V prípade ak prichádzajú do úvahy viaceré verzie skutkového deja, v zmysle zásady in
dubio pro reo je potrebné uprednostniť tú z nich, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. Pochybnosti
o priebehu súdeného skutku sú tak zásadné, že iné rozhodnutie súdu ako oslobodenie obžalovaného

spod obžaloby, neprichádza do úvahy.

Vzhľadom na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu, súd odkázal poškodenú
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Súd nepripustil poškodeného E. I. s nárokom na náhradu škody na hlavné pojednávanie. E. I.
bolo v prípravnom konaní priznané procesné postavenie poškodeného ako právneho nástupcu po
poškodenom E. A. (ktorý zomrel). Z výpovede uvedenej osoby vyplýva, že ako poškodený si uplatnil
nárok na náhradu škody titulom tzv. bolestného za zranenia, ktoré mal utrpieť E. A.. Uvedený nárok
na náhradu škody je viazaný na osobu poškodeného (ktorému boli spôsobené zranenia), jeho smrťou

zaniká a nemôže tak dôjsť k jeho prechodu na právneho nástupcu. V zostávajúcom rozsahu prislúchajú
poškodenému E. I. tie procesné práva, ktoré Trestný poriadok priznáva poškodenému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okremvýroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.